Sprievodca muzikálmi - Verejná knižnica Mikuláša Kováča Banská

Sprievodca muzikálmi - Verejná knižnica Mikuláša Kováča Banská

Verejná knižnica Mikuláša Kováča
v Banskej Bystrici
Sprievodca
muzikálmi
Sprievodca
muzikálmi
2005
OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................................ 3
DEJINY MUZIKÁLU ............................................................................................................ 4
SPRIEVODCA MUZIKÁLMI ............................................................................................. 11
ADAM ŠANGALA................................................................................................................. 11
BÁTHORYČKA....................................................................................................................... 12
BEATLES................................................................................................................................ 13
BEDÁRI (Bídnici, Les Miserables).................................................................................... 14
CARMEN................................................................................................................................. 14
CATS (Mačky)....................................................................................................................... 15
CIGÁNI IDÚ DO NEBA ..................................................................................................... 16
CYRANO Z PREDMESTIA ................................................................................................. 16
DÁMA NA KOĽAJNICIACH ............................................................................................. 17
DIVOTVORNÝ HRNIEC ..................................................................................................... 18
DONAHA!............................................................................................................................... 19
DRACULA ............................................................................................................................... 19
EVITA ..................................................................................................................................... 20
EXCALIBUR........................................................................................................................... 21
FIDLIKANT NA STRECHE................................................................................................ 22
FONTÁNA PRE ZUZANU .................................................................................................. 23
FUNNY GIRL......................................................................................................................... 23
GALILEO ................................................................................................................................ 24
GRÉK ZORBA......................................................................................................................... 25
HAMLET ................................................................................................................................. 25
HELLO, DOLLY! ................................................................................................................... 26
HORÚČKA SOBOTŇAJŠEJ NOCI .................................................................................. 27
HRIEŠNY TANEC ................................................................................................................ 27
HVĚZDA PADÁ VZHURU ................................................................................................... 28
CHICAGO ............................................................................................................................... 29
JEKYLL AND HYDE ............................................................................................................. 29
JOHANKA Z ARCU.............................................................................................................. 30
JOZEF A JEHO ZÁZRAČNÝ FAREBNÝ PLÁŠŤ........................................................... 31
KABARET (Cabaret) ............................................................................................................ 32
KAŽDÝ MÁ SVOJHO LEONA........................................................................................... 33
KEBY TISÍC KLARINETOV............................................................................................... 34
KLEOPATRA .......................................................................................................................... 34
KLIETKA BLÁZNOV............................................................................................................ 35
KOCÚR V ČIŽMÁCH ............................................................................................................ 36
1
KRÁĽ DAVID ......................................................................................................................... 36
KRÁĽOVNÁ SPIEVA BLUES.............................................................................................. 37
KRYSAŘ .................................................................................................................................. 37
KUBO....................................................................................................................................... 39
LÁSKA JE LÁSKA................................................................................................................ 40
MALÝ OBCHOD HROZY ..................................................................................................... 40
MILUJEM ŤA, ALE.............................................................................................................. 41
MISS SAIGON .................................................................................................................... 42
MNÍŠKY ................................................................................................................................. 43
MNÍŠKY 2 - MILIONÁRKY............................................................................................... 44
MONTE CRISTO.................................................................................................................. 45
MRÁZIK.................................................................................................................................. 46
MY FAIR LADY..................................................................................................................... 47
NA SKLE MAĽOVANÉ ........................................................................................................ 48
NEBERTE NÁM PRINCEZNÚ............................................................................................ 49
NIEKTO TO RÁD HORÚCE ............................................................................................... 49
NOC NA KARLŠTEJNĚ ...................................................................................................... 50
PLNÉ VRECKÁ PEŇAZÍ....................................................................................................... 51
POBOZKAJ MA, KATARÍNA ............................................................................................ 52
POKRVNÍ BRATIA............................................................................................................... 52
POMÁDA ................................................................................................................................ 53
REBELOVÉ ............................................................................................................................. 54
REVÍZOR................................................................................................................................ 55
RÓMEO A JÚLIA................................................................................................................. 56
RUSALKA ............................................................................................................................... 56
SPIEVANIE V DAŽDI ........................................................................................................ 57
STARCI NA CHMELI .......................................................................................................... 58
ŠAKALÍ LÉTA ....................................................................................................................... 59
TAJEMSTVÍ ......................................................................................................................... 60
TRAJA MUŠKETIERI......................................................................................................... 60
TRHÁK – NECH BROUKA ŽÍT .......................................................................................... 61
VLASY (Hair)......................................................................................................................... 62
WEST SIDE STORY ........................................................................................................... 63
ZOZNAM LIBRETISTOV, SKLADATEĽOV, REŽISÉROV ..................................... 64
2
ÚVOD
Tento Sprievodca je určený všetkým, čo sa zaujímajú o muzikál,
či už divadelný, alebo filmový. Poslúži ako príručka predovšetkým
návštevníkom divadla alebo kina.
Brožúrku tvoria dve základné časti. Prvú časť tvoria dejiny
muzikálu. Oboznamujú čitateľa s historickým vývojom muzikálu od
jeho začiatkov v amerických javiskových zábavných formách až po
súčasnosť. Autorom článku Filmový muzikál je Matej Oravec.
V závere prvej časti venujeme pozornosť vývoju muzikálu na
Slovensku. Pramene sme čerpali z knihy Encyklopédia dramatických
umení Slovenska. – Bratislava : Veda, 1990.
V druhej časti sa čitateľ zoznámi s jednotlivými muzikálovými
dielami ich obsahom, históriou. Pri výbere diel sme sa riadili ich
rozšírením na Slovensku, poprípade v Čechách, či už na divadelných
doskách, alebo na filmovom plátne.
Pri zostavovaní Sprievodcu sme uprednostnili abecedné poradie
hier a použili sme názov, pod ktorým sa muzikál prezentoval u nás.
Sprievodcu vhodne dopĺňajú fotografie z muzikálov.
Na záver sme zaradili abecedný zoznam libretistov, skladateľov
a režisérov so stručným životopisom.
Veríme, že Sprievodca muzikálmi poslúži ako príručka všetkým
milovníkom nielen hudobného divadla či hudobného filmu, ale i
hudobného a divadelného umenia vôbec.
Zostavovateľka
3
DEJINY MUZIKÁLU
Filmový muzikál je typ hudobného filmu, v ktorom sú hudba, spev a tanec
dramatickou súčasťou deja, z dialógov sa plynule prechádza do spevu, herecké akcie
pokračujú tanečnými pasážami. Piesňami a tancom sa v príbehu pokračuje. Pieseň a
zároveň aj tanec vyjadruje významný okamžik z hľadiska dramatického vývoja postavy
alebo situácie. Tieto spievané časti určitým spôsobom zastavujú dramatický čas.
Odohrávajú sa síce v tom istom priestore ako to, čo im predchádza, ale slúžia na vyjadrenie emociálneho sveta postáv, či atmosféry rozprávania. Filmový muzikál sa vyvinul
z divadelného. Ten vznikal postupne okolo roku 1920 spojením operety s operou comique,
minstrel show, ballad opera, vaudville, burlesque, revue s extravaganzou, ale aj
kabaretom, estrádou, či džez-recitálom. Opereta sa vyvinula v Paríži, ale postupne sa
presídlila do Viedne. Opereta ale aj opera najviac ovplyvnili muzikál. Opera comique je
hra s komickým námetom, hovorenými dialógmi a hudobnými číslami. Objavila sa vo Francúzsku v 18. storočí. Paródia černošského života a zvykov belochmi je nazývaná minstrel
show. Ide o polohudobnú a polodivadelnú formu, ktorá má veľmi blízko k estráde. Ballad
opera je prvým hudobne-divadelným žánrom, ktorý sa v Amerike objavil, ale pôvodom je
z Anglicka. Žáner bol zložený z motívov známych piesní, ktoré mali pozmenený text.
Výraz vaudeville sa stal pomenovaním pre varieté. Vo Francúzsku sa výrazom vaudeville
označovala jednoaktovka, celovečerná hra alebo fraška so spevmi. V burlesque išlo o
paródiu klasického, alebo práve aktuálneho námetu. Základom extravaganzy je obrovská
scéna so základným znakom žánru, ktorá mala ohromovať svojou pompéznosťou. Revue je
posledným žánrom, ktorý predchádzal muzikálu. Je to žáner podobný varieté a hudobnej
komédii s množstvom satirických výstupov, ale bez pevnejšieho deja. Z týchto malých
divadelných foriem (ktoré môžeme nájsť v dnešnom muzikáli) sa do terajšej doby vyvinul
samostatný žáner - muzikál.
Divadelný muzikál hraničí medzi činohrou a operetou. Táto oblasť, ktorá aj
hovorí aj spieva a dokonca aj tancuje existovala odjakživa, zatiaľ čo divadlo, ktoré iba
hovorí a nespieva a divadlo, ktoré iba spieva a nehovorí vzniklo pomerne nedávno.
Z divadla, ktoré hovorí, spieva a tancuje sa stal muzikál. V tomto prípade ide len o
pomenovanie druhu divadla, ktoré tu bolo už v antike. Oproti hovorenému (činohernému)
divadlu má toto divadlo, ktoré hovorí, spieva a tancuje k dispozícii oveľa viac: Má k dispozícii aj spev aj tanec a je povinné dodržovať formu, v ktorej sa spev a tanec s určitou
pravidelnosťou striedajú.
Z filmového hľadiska sa žáner muzikál radí do širšieho žánrového zasadenia
hudobný film. A každý film využívajúci hudbu je hudobný. V muzikáli však hudba preberá
ilustratívnu i metaforickú funkciu. Filmový muzikál nie je jediný subžáner hudobného
filmu - patrí doň i filmová opera, filmová opereta a iné. Hudobným filmom je napríklad
Pink Floyd: The Wall od Alana Parkera, či filmy skupiny Beatles A Hard Day´s Night a
Yellow Submarine, alebo speváka Princa Purple Rain, či z najnovších príkladov 8 Mile
rappera Eminema. V týchto filmoch prevláda spevácka zložka. Piesne možno posúvajú dej
dopredu, ale chýba tu tanečná zložka a hlbší dramatický podtext. Pod hudobné filmy
4
spadajú aj filmy tanečné: Flashdance (1983), Horúčka sobotnej noci (Saturday Night
Fever, 1977), Hriešny tanec (Dirty Dancing, 1987), Lambada (1989), Billy Elliot (2000)
alebo Nežiadaj svoj posledný tanec (Save the Last Dance, 2001). Najvýraznejším
tanečným filmom je Tančiareň (Le Bal, 1983), ktorá je bez jediného slova a predsa je
žánrovo zaradená ako muzikál. Ale ani jeden z týchto vymenovaných hudobných filmov
nie je podľa mňa čistý muzikál, aj keď ich podľa niektorých odborných kníh medzi
muzikálmi zaradené môžeme nájsť.
Lars von Trier, Baz Luhrmann a Rob Marshall posunuli muzikál o ďalší krok vpred.
Každý z nich iným smerom. Podľa toho môžeme usúdiť, že filmový muzikál ešte
nevyčerpal všetky možnosti. Ale postupujme pekne po poriadku. Filmom Jazzový spevák
(Jazz Singer, 1927), vyrobeným firmou Warner Brothers, sa začala éra zvukového filmu.
O zvukovom filme sa neuvažovalo z dôvodov technických, ekonomických i umeleckých.
Spoločnosť Warner Bros sa však v druhej polovici dvadsiatych rokov ocitla vo finančnej
kríze a všetko stavila na zvukový film. Don Juan (1926) je natočený ako nemý film s hudobným a spievaným sprievodom. Ale až Jazzový spevák vstúpil do dejín kinematografie
ako prvý zvukový film, pretože bol ozvučený i hovoreným slovom. Prvé slová, ktoré
šiesteho októbra 1927 zazneli z filmového plátna sú od Ala Jolsona, po jeho hudobnom
čísle: "Wait a minute, wait a minute! You ain't heard nothing yet. Wait a minute, I've
said, you ain't heard nothing yet. Wanna hear "Toot-Toot-Tootsie"?" (Počkajte chvíľu,
počkajte chvíľu! Ešte ste nič nepočuli. To nič nebolo! Chcete počuť Toot-TootTootsie?). Príbeh Jazzového speváka je prostý: Malý židovský chlapec Jakie Rabinowitz,
obdarený nádherným hlasom, úplne prepadne čaru populárnych melódií. Jeho otec s pevnými tradíciami má celkom inú predstavu o synovej kariére a tak Jakie z rodného domu
utečie. Netuší, že ako divadelný spevák to nebude mať o nič ľahšie. Realizácia príbehu
zostala takmer tá istá ako v celom období nemého filmu, súčasťou sa však stala reč a
večer premiéry Jazzového speváka rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil ďalší vývoj
kinematografie. Bolo jasné, že písané medzititulky, obvykle umiestňované medzi zábery,
sa dlho neudržia. Diváci boli zo slov, plynúcich "z plátna", nadšení. Al Jolson si svoj
úspech zopakoval vo filmoch Spievajúci blázon (The Singing Fool, 1928),
V tanci s tebou (Go Into Your Dance, 1935), Spievajúci chlapec (The Singing Kid, 1936)
a Rapsódia v modrom (Rhapsody in Blue, 1945). Jazzový spevák, nakrútený režisérom
Alanom Groslandom, podnietil v roku 1953 a 1988 vznik ďalších rovnomenných titulov.
5
Úspech filmu Jazzový spevák prinútil ostatné filmové štúdiá k rovnakému kroku. Štúdio
MGM (Metro/Goldwyn/Mayer) prišlo s filmom Broadway Melody (1929), kde sa spievalo
a tancovalo "o sto šesť" a stal sa z neho komerčný trhák. MGM predčila Warner
Brothers filmami The Show of Shows (1928), Hollywood Revue (1929) a Kráľ Jazzu
(King of Jazz, 1930). Muzikál (Music-hall) sa stal v 30-tych rokoch najlepším obchodom a
filmové štúdiá ich vyrábali ako na bežiacom páse. Divákom však chýbala dramatická linka,
ktorú zaviedli režiséri nemého filmu. Muzikál potreboval hviezdy, ktoré by vedeli
spievať, hrať a tancovať na profesionálnej úrovni. To bola pravá príležitosť pre nástup
Freda Astairea a choreografa Busby Berkeleya do spoločnosti Warner Brothers. Busby
Berkeley našiel špecifické prostriedky filmového muzikálu, ktoré previedol na plátno
vo filmoch 42. ulica (The 42nd Street, 1932), Zlatokopovia z roku 1933 (Gold Diggers
of 1933, 1933) a Prehliadka v záplave svetiel (Footlight Parade, 1933). V tomto období
sa herci upisovali jednotlivým filmovým spoločnostiam. Spoločnosť RKO vlastnila Freda
Astairea, kým neodišiel k MGM. Až v MGM našiel ideálnu partnerku Ginger Rodgersovú,
s ktorou nakrútil v polovici tridsiatych rokov množstvo muzikálov: Letíme do Ria (Flying
Down to Rio, 1933), Veselý rozvod (The Guy Divorcee, 1934), Páni v cylindroch (Top
Hat, 1935), Svet valčíkov (Swing Time, 1936) a Smiem prosiť? (Shall We Dance?, 1937).
Columbia vlastnila hercov Ritu Hayworthovú a Gene Kellyho - Modelka (Cover Girl, 1944).
Štúdio 20th Century Fox nakrúcalo hudobné filmy s Shirley Templeovou, štúdio
Paramount muzikály z vyššej európskej spoločnosti, Universal limonády s Deannou
Durbinovou. Najvýpravnejšie, najrafinovanejšie a najzamilovanejšie muzikály natáčalo
štúdio MGM, vlastniace viac hviezd, než samo nebo: William Powell, Luise Rainer - The
Great Ziegfeld (1936), Robert Taylor, Eleanor Powellová - Broadway melódie 1938
(Broadway melody of 1938, 1938), Judy Garlandová - Čarodejník z krajiny Oz (The
Wizard of Oz, 1939), Dievča od Ziegfelda (Ziegfeld Girl, 1941).
MGM prosperovala hlavne vďaka producentovi Arthurovi Freedovi, ktorý od polovice
štyridsiatych rokov muzikál doviedol až na hranicu jeho možností. V jeho produkcii
vznikli slávne filmy Stretneme sa v St. Louis (Meet Me in St. Louis, 1944), Ziegfeld
Follies (1946), Veľkonočná paráda (Easter Parade, 1948), Pirát (The Pirate, 1948),
V meste (On the Town, 1949), Annie Get Your Gun (1950), Američan v Paríži (An
American in Paris, 1951), Boat Show (1951), Spievanie v daždi (Singing in the Rain,
1952) a Gigi (1958). Na najznámejší muzikál Spievanie v daždi si Fred najal dvoch
scenáristov, ktorí mali k hitom starým dvadsať rokov, vymyslieť dej. Spievanie v daždi
je jedným z posledných úplne pôvodných filmových muzikálov. Spoločnosť 20th Century
6
Fox spolupracovala s Richardom Rodgersom a Oscarom Hammersteinon II. Oklahoma! (1955), Kráľ a ja (King and I, 1956), Carousel (1956), Sout Pacific (1958).
V polovici päťdesiatych rokov však nastúpila televízia a na splátky si ju kúpilo
deväťdesiat percent Američanov. Filmové náklady sa nevracali a tak štúdiá siahli po
osvedčených broadwayských divadelných muzikáloch, ktoré boli zaručeným úspechom.
Nielen diváckym, ale aj oceňovaným Filmovou akadémiou. Gigi (1958), West Side Story
(1961), My Fair Lady (1964), Zvuky hudby (The Sounds of Music, 1965) a Oliver!
(1968). Vyjadrovacie postupy divadelného muzikálu mali oveľa bližšie k vyjadrovacím
prostriedkom filmu ako revue. Tieto postupy stáli na vypracovanom dramatickom
príbehu, na hereckej akcii, atď. Muzikál sa rýchlo vyšpecifikoval na samostatný filmový
žáner už koncom štyridsiatych a hlavne v päťdesiatych rokoch prežil obrovský rozkvet
zameraný na, amerického diváka. Šesťdesiate roky priniesli návrat muzikálu do filmu. Či
už ide o sfilmované verzie najúspešnejších divadelných muzikálov, alebo o pôvodné
filmové muzikály. Na konci šesťdesiatych rokov sa vynikajúca Barbra Streisandová
pokúsila o návrat muzikálu filmami Funny Girl (1968) a Hello, Dolly (1969), neskôr Yentl
(1983).
Režisér a choreograf Bob Fosse sa rozhodol ísť úplne inou cestou. Brilantné prevedenie
divadelného muzikálu Kabaret (Cabaret, 1972) a šou All That Jazz (1979) patria k tomu
najlepšiemu, čo moderný filmový muzikál dokázal divákom ponúknuť. Iným smerom sa
pokúsil ísť režisér Jim Sharman hororovým muzikálom The Rocky Horror Picture Show
(1975), alebo Ken Russell rockovým muzikálom Tommy (1975) so skupinou The Who, či
Norman Jewison filmom Jesus Christ Superstar (1973). Najväčší divácky úspech však
zožali John Travolta a Olivia Newton-Johnová muzikálom Pomáda (Grease, 1978).
Formanove Vlasy (Hair, 1979), Parkerova Sláva (Fame, 1980) a Attenboroughov
Chorus Line (1985) boli len ojedinelé úspešné pokusy vrátiť muzikál na výslnie. Po roku
1985 vznikli napríklad Malý obchod hrôzy (The Little Shop of Horrors, 1986) alebo The
Phantom of the Opera (1990), ale nedočkali sa väčšieho diváckeho ani umeleckého
ohlasu.
Alan Parker sa znovu pokúsil oživiť filmový muzikál. Písal sa rok 1996 a v kinách sa
premietala Evita s Madonnou v hlavnej úlohe. Ani Madonne sa napodarilo prilákať davy
divákov. O rok neskôr si žáner muzikál vyskúšal i Woody Allen. V jeho filme Všetci
hovoria: Milujem ťa (Everyone Says I Love You, 1997) tancovali a spievali Edward
Norton, Alan Alda, Drew Barrymorová, Goldie Hawnová či Julia Robertsová a dokonca aj
samotný Woody Allen. Spracovanie diela nedosiahlo úroveň muzikálov tridsiatych rokov.
Shakespearovský obdivovateľ Kenneth Branagh, neustále sa snažiaci o nové a nové
stvárnenie dramatikových textov, uviedol v roku 1999 Márnu lásky snahu (Love´s
Labour´s Lost, 1999) ako muzikál. Využil šlágre Jerome Kerna, George Gerschwina a Coul
Potrera, aby docielil podobnosť s tridsiatymi rokmi. Spojil tanec, spev a
shakespearovský text. Film však balancuje medzi poctou a urážkou presne v strede
a taký je aj jeho ohlas.
Trey Parker a Matt Stone na to išli z iného konca a ich filmový South Park: Peklo na
zemi (South Park: Bigger, Longer and Uncut, 1999) je vyvrcholením seriálu. Piesne
skladajú spolu a že nie sú zlé, dokazuje aj nominácia na Oscara za jedinú pesničku,
7
v ktorej sa nenadáva - Blame Canada. Na udeľovaní Oscarov ju spieval Robin Williams
spolu so stočlenným zborom.
Rok 2000 zaznamenal jediný muzikál Tanec v temnotách (Dancer in the Dark), ktorý sa
úplne vymyká zo žánru. Ocitá sa na priesečníku muzikálu a malodrámy. Dánsky režisér
Lars von Trier spolu s islandskou speváčkou Björk a francúzskou herečkou Catherine
Deneuveovou, vytvorili príbeh pomaly slepnúcej ženy, ktorá sa v továrni snaží zarobiť
peniaze na synovu operáciu očí. Muzikálové čísla vznikajú z jej predstáv okolitých zvukov
v továrni, či idúceho vlaku. Záverečná pieseň nazvaná 107 steps (107 krokov) do kresla
smrti je vyvrcholením pesimizmu a emocionálnej citlivosti zároveň. Texty piení napísal
Lars von Trier, hudbu zložila Björk. Film vznikol v Dánsko-Francúzsko-Švédskej
koprodukcii a na festivale v Cannes 2000 získal Zlatú palmu a Björk bola ocenená za
ženský herecký výkon.
Za obnovenie žánru a jeho využitie v celkovej miere ďakujeme vizionárovi Baz
Luhrmannovi a jeho modernému, výstrednému muzikálu Moulin Rouge (Moulin Rouge!,
2001), v ktorom spája populárnu hudbu s atmosférou parížskeho nočného podniku v rokoch 1899 - 1900. Režisér sa po úspechu filmu Rómeo a Júlia (William Shakespeare´s
Romeo + Juliet) začal venovať tri roky starej myšlienke na film. Znovu spolupracoval
s Craig Pearceom na filmovom scenári pestrého, rozmanitého a veľkolepého filmového
muzikálu, odohrávajúceho sa na konci devätnásteho storočia. Dej je založený na
orfeovskom mýte, inšpirovaný Pucciniho Bohémou a Dumasovou Dámou s kaméliami.
Štedrý dizajn, pestrofarebné kostýmy a dynamické balenie s nespútanou fantáziou,
hudobnými číslami a filmovými citáciami niektorí vychvaľovali, iní zatracovali kvôli
jednoduchému príbehu. Pár sa ich pohoršovalo nad výkonom hviezd (Nicole Kidmanová,
Ewan McGregor a Jim Broadbent spievali piesne vlastným hlasom), ale takmer všetci
súhlasili s tým, že ak nič iné, Moulin Rouge pomohol oživiť skostnatelosť žánru. Vo filme
Moulin Rouge Luhrman spojil oslnivé a pestré obdobie dizajnu a moderný populárny spev,
aby vytvoril unikátny tragicko-komický filmový zážitok. Dej filmu by sa dal označiť za
jednoduchý. Zakázaná láska je motívom až notoricky známym, ale u Luhrmanna v prípade
Moulin Rouge nejde o to, ako dopadne príbeh (ten je známy od začiatku), ale o to, akým
spôsobom bude prezentovaný. Film bol ocenený kritikou National Board, Zväzom
Amerických producentov a tromi Zlatými Glóbusmi (najlepší film v kategórii
muzikál/komédia, hudba Craiga Armstronga, najlepší ženský herecký výkon v hlavnej
úlohe - Nicole Kidman). Z ôsmich nominácii na Oscara, vrátane najlepšieho filmu, získal
dvoch. Za výpravu a kostýmy.
V tom istom roku prišiel John Camerom Mitchell s rockovým muzikálom, ktorý sa
hral na Off-Broadwayi Hedwig & the Angry Inch (2001). Je o spevákovi, ktorý sníva
o tom, že sa stane americkou senzáciou. Chlapec menom Hansel sa nechá preoperovať na
ženu. Zakladá kapelu Angry Inch, s ňou prenasleduje populárneho speváka Tommyho
Gnosisa, ktorému Hedwig pomohla k sláve. Hudbu zložil Stephen Trask. John Camerom
Mitchel film režíroval, hral v ňom hlavnú postavu a je autorom libreta.
27. 12. 2002 bola v Amerike premiéra zatiaľ posledného filmového muzikálu Chicago. Je
adaptáciou úspešného divadelného muzikálu hraného na Broadwayi. Hlavné úlohy vytvorili
Renée Zellwegerová, Catherine Zeta-Jonesová a Richard Gere. Chicago vznikol v roku
8
1926 ako divadelná hra spracovaná na základe skutočnej udalosti, ktorá sa stala v Cook
Country. Divadelné predstavenie sa rok po uvedení dočkalo filmového spracovania v nemom filme. V roku 1942 sa v úlohe Roxie zaskvela Ginger Rogersová. Film mal názov
Roxie Hart, režíroval ho William Wellman. Na javisko sa Chicago vrátilo v roku 1975,
kedy ho do muzikálovej podoby previedli Bob Fosse, John Kander a Fred Ebb.
Predstavenie sa stalo jednou z broadwayských legiend a v roku 1996 sa v pôvodnej
podobe triumfálne vrátilo na divadelné dosky. Bolo len otázkou času, kedy sa z divadelz divadelného muzikálu stane filmový. Práva na spracovanie vlastnila spoločnosť
Miramax, ktorá sa dlhú dobu snažila nájsť vhodný kľúč k prerodu divadelného muzikálu
na muzikál filmový. Réžiu ponúkli Bazovi Luhrmannovi, ktorý v tej dobe dokončil svoj
debut Tanec v srdci. Luhrmann však túto ponuku neprijal. Odmietol aj Stanley Donen
(Spievanie v daždi) a Miloš Forman (Vlasy), ktorý nemal záujem režírovať ďalší muzikál.
Až režisér Sam Mendes odporučil šéfovi štúdia Miramax svojho kolegu, choreografa
Roba Marshalla, pre ktorého bolo Chicago jeho filmovým debutom. Spolu so scenáristom
Billom Condonom prišiel Marshall na myšlienku nahradiť vaudevillovský charakter
predstavenia vytvorením dvoch paralelných svetov - reálneho a vysnívaného, v ktorom
Roxie prežíva svoj život ako veľké hudobné sólo. Príbeh kabaretných speváčiek Roxie a
Velmy, ktoré sú uväznené za úkladné vraždy, sa stal diváckym trhákom. Porota udeľujúca
Zlatý Glóbus vyhlásila Chicago za najlepší film v kategórii komédia/muzikál. Glóbus
získali protagonisti hlavných úloh Richard Gere a Renée Zellwegerová. Z trinástich
nominácií na Oscara ich Chicago premenilo šesť: najlepší film roku 2002, najlepšia
herečka vo vedľajšej úlohe, najlepšia hudba, strih, kostýmy a dekorácie. Oscara za
najlepší film získal po tridsiatich piatich rokoch znovu muzikál.
Zvláštnou, nepriehliadnuteľnou kapitolou je Disney a jeho animované filmy. Ťažko
považovať jeho filmy za plnohodnotné muzikály, ale už film Sniehulienka a sedem
trpaslíkov (Snow White and the Seven Dwarfs, 1937) spôsobil nemalý rozruch. Kráska a
zviera (Beauty and the Beast, 1991) je historicky prvý animovaný film nominovaný na najlepší film v roku 1991. Leví kráľ (The Lion King, 1994) je desiatym najziskovejším filmom
všetkých čias. Z ostatných "disneyoviek" spomeňme napríklad Dumbo (1941), Popoluška
(Cinderella, 1950), Lady a Tramp (Lady and the Tramp, 1955), Kniha džungle (The
Jungle Book, 1967), Malá morská víla (The Little Mermaid, 1989), Aladdin (1992),
Pocahontas (1995) alebo Mulan (1998). Na úspech animovaných muzikálov sa pokúsilo
9
naviazať štúdio 20th Century Fox filmom Anastázia (Anastasia, 1997). Film sa nedočkal
úspechu a celé animačné štúdio priviedol takmer ku krachu. Väčší ohlas zaznamenalo
malé štúdio Aristan svojim filmom Jonah: A Veggie Tales Movie (2002), kde spieva
ovocie, zelenina a Jonah.
Matej Oravec
Muzikál je druh hudobno-zábavného divadla štruktúrou a poslaním nadväzujúci
na operetu. Muzikál sa vyvinul v dvadsiatych rokoch nášho storočia v USA a od päťdesiatych rokov sa šíri aj v Európe. Korene muzikálu treba hľadať vo formách ľudovej zábavy
na začiatku storočia.
Na Slovensku boli 60. roky obdobím nástupu amerického i talianskeho muzikálu
na javiská, najmä v spevohre NS v Bratislave. Inscenované boli muzikály Pobozkaj ma,
Katarína (1963), My Fair Lady (1965), Hello, Dolly! (1966), Don Quijote (1967),
Fidlikant na streche (1968), West Side Story (1969), Zorba (1970). V 70 rokoch
uviedli aj prvé domáce diela. Dramaturgickou aktivitou, umeleckou vyspelosťou v danom
žánri i zásluhou kolektívu vedúcich umeleckých pracovníkov sa toto divadlo presadilo
v oblasti hudobno-zábavného divadla v úsilí o novú pôvodnú muzikálovú tvorbu nielen
v slovenskom, ale aj v celoštátnom meradle. Podiel na uvádzaní domácich a zahraničných
muzikálov má aj spevohra DJZ v Prešove, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Štátna opera
v Banskej Bystrici.
Za prvý plnohodnotný slovenský muzikál sa považuje Revízor od T. ŠebaMartinského (hudba), B. Kramosila a J. Turana (libreto a texty piesní) podľa
rovnomennej hry N. V. Gogoľa. Premiéru mal na Novej scéne 1973. Úspešný je slovenský
muzikál Cyrano z predmestia (NS 1977), ktorého tvorcami sú skladatelia M. Varga
a P. Hammel, libretistka A. Vášová a textári K. Peteraj a J. Štrasser.
Roku 1976 bola v DJZ v Prešove premiéra muzikálu Sneh sa smial, až padal, podľa hry
J. Radičkova od A. Vášovej – J. Štrassera a skladateľa D. Ursínyho. Ďalším muzikálom je
Ohnivák (1979) T. Šeba-Martinského, ku ktorému libreto podľa obrazov zo života Jacka
Londona napísal M. Šebo a G. Kopeliovičová.
No k najúspešnejším muzikálom na Slovensku patrí muzikál Na skle maľované.
Premiéru mal v SND v Bratislave 19. októbra 1974.
( Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska)
Muzikál sa priam agresívne presadzuje aj na plagátoch slovenských divadiel. Je
však úsmevné, že týmto módnym termínom sú označované aj diela, ktoré sú od
muzikálového žánru na hony vzdialené. Náborári a propagační pracovníci divadiel však
radi používajú slovko muzikál ako transparent čohosi výnimočného a svetového. A tak sa
do činohry "vmontujú" dve - tri pesničky a hľa, už je to muzikál. Podobných hriechov a
hrieškov je záplava. Nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách chcú "muzikálovými"
produkciami divadlá naskočiť na módne trendy, hoci k samotnému muzikálu majú tieto
veľmi, veľmi ďaleko.
Dalibor Heger
10
SPRIEVODCA MUZIKÁLMI
ADAM ŠANGALA
Pôvodný slovenský muzikál
Libreto: Jozef Paštéka,
Hudba: Vašo Patejdl
Text: Kamil Peteraj
Réžia: Jozef Bednárik
Osoby a obsadenie: Bábkar Leopold Haverl alebo Ivo Heller Adam Šangala Ivan
Martinka alebo Milan Ondrík Betka Pohánková Klaudia Kolembusová alebo Kristína
Turjanová Grófka Praskovská Gabriela Dolná alebo Božidara Turzonovová Brigita
Praskovská Eva Pavlíková Ondrej Praskovský Marcel Ochránek Gróf Praskovský Anton
Živčic Krčmárka Judita Daniela Kuffelová Pastor Konôpka Martin Fratrič Gróf Markoč
Dušan Lenci Vendelín Pohánka Vladimír Bartoň alebo Jozef Dóczy Štefánia Pohánková
Adela Gáborová alebo Eva Večerová Kohút Juraj Hrčka Hajtman Sekera Martin
Nahálka Šangalov otec Ján Greššo Šangalova matka Eva Hlaváčová Richtár Ivan Vojtek
Zuzka Sťahuliaková Zuzana Moravcová Anča Zuzana Kanóczová Kmotra Kristína
Greppelová Frau Elsa Eva Hlaváčová Mliekárka Zuzana Moravcová Stužkárka Kristína
Greppelová Hrnčiarka Zuzana Kanóczová Medovnikárka Eva Hlaváčová Majster Dudáš
Martin Nahálka Majster Čimbora Matej Schneider Majster Greguš Peter Kadlečík
Biskup Ján Kováčik Paľko Samuel Adamec alebo Tomáš Puškár Rózka Karin Mészárosová
alebo Kamila Uhrinová Mihvok Miloslav Krajčík alebo Jaroslav Uhrin Biela Laň Jelena
Kirilova alebo Jana Šimová
Dej príbehu nás zavedie na Oravu - do malej dedinky Koziná, z ktorej Adam Šangala uteká. Chce
utiecť pred prízemnosťou a tuposťou každodennej reality. Chce spoznať lepší a krajší svet. Chce nájsť
zmysluplnejšie naplnenie vlastného života. Stretáva sa s krásnou krčmárkou Juditou, ktorá ho zasvätí
do tajov lásky. Uniká pred zlovestným Markočom a jeho pomocníkom - čiernym Mihvokom. Je
prenasledovaný obrazom krvi, smrti - Bielej lane. V inej chvíli sa zabáva medzi regrútmi, krásnymi
slúžkami s ľahkými sukňami, či bohatými mešťanmi. Potom z neho urobia sekretára na slávnom hrade
Beckov. Ním vládne bizarná rodina Praskovských. Ich krutosť, tyrania, ale aj samota a citová
prázdnota. Zavítame aj do Trnavy. V nej kupčia s kožušinami, ale aj s dcérou Betkou, jej podarení a
rozkošní rodičia Pohánkovci. Betka sa nakoniec stane osudovou láskou na ceste Adamovho putovania
Slovenskom.
Muzikálové spracovanie slávneho literárneho diela Ladislava Nádašiho Jégého sa svojím predobrazom
skôr inšpiruje, než necháva lineárne viesť. Preto sa jednotlivé scény striedajú v prudkej dynamike
javiskovej mozaiky, s niektorými postavami sa len pozdravíme, iné dôkladne spoznávame. Nechýba
napätie, humor, dramatické zvraty, prekvapivé situácie... Láska, vášeň, zrada. Dobrodružstvo aj vtip.
Myšlienka túžby človeka po slobode. Bábkar - hlavný sprievodca dejom hry, nás vyzýva k myšlienkam
ľudského porozumenia, tolerancie, priateľstva a lásky.
Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre, 28. a 29. 11. 2003.
11
BÁTHORYČKA
Pôvodný slovenský muzikál
Nitrianske Divadlo Andreja Bagara oživilo osudový príbeh ženy, ktorá sa už počas
života stala legendou. Čachtická pani či krvavá grófka, tak nazývali Alžbetu Báthoryovú
(1560-1614).
Libreto:Jana Kákošová
Hudba:Henrich Leško
Texty piesní: Ivan Vojtek a Martin Sarvaš
Réžia: Martin Kákoš
Osoby a obsadenie:
Alžbeta Báthory Zdena Studenková alebo Eva Pavlíková
Juraj Thurzo - Ivan Vojtek
František
Nádasdy - Vladimír Bartoň alebo Dušan Lenci
Stefano – Igor Šebesta Ficko - Marián
Labuda ml. Farár Ponický - Marek Majeský
Darvulia - Adela Gáborová Dora – Gabriela
Dolná Ilona – Eva Večerová a ďalší.
Ďalej účinkujú: tanečný súbor SĽUKu,
spevácky zbor SĽUKu a členovia ľudovej
hudby SĽUKu
Alžbeta
Báthoryčka
patrila
určite
medzi
najpopulárnejšie ženy slovenskej histórie. Podľa legendy túžila po kráse a verila, že vďaka kúpeľom v
dievčenskej krvi ostane večne mladá. Miznutie panien začalo byť podozrivé a hrôzostrašné chýry
prišiel do Čachtíc prešetriť palatín Thurzo. Začal sa súdny proces na konci ktorého Báthoryčku uväznili.
Historici zistili, že mnohé je vymyslené, skreslené, nedoložené faktami. Legenda však ostala. Na
nitrianskom javisku márne budete hľadať potoky krvi. Nájdete len príbeh o nepoddajnej žene, ktorá
vzdoruje neprajným mužom a nechce sa im podriadiť ani vo veciach moci, ani lásky. Dostáva sa do
osídiel čiernej mágie, krutosti a posadnutosti, až nakoniec podľahne manipuláciám. Príbeh doplnený
krásnou hudbou, pesničkami a tancom.
Do roly Alžbety obsadil dve typovo blízke herečky - Zdenu Studenkovú a Evu Pavlíkovú. Ich
Báthoryčka však nevyznie ako upír, ale ako vášňou, láskou a zradou zmietaná nešťastná žena.
Spočiatku čistá ako ľalia, postupne však manželom (Vladimír Bartoň/Dušan Lenci) zrádzaná bytosť,
ktorá nájde útočisko v náručí sukničkára Stefana (Igor Šebesta). Pre jeho lásku obetuje syna, ba v
amoku žiarlivosti zabije mladé dievča.
Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre, 16. a 17. júna 2000.
12
BEATLES
Autor textu: Daniel Hevier
Hudba a texty piesní: John Lennon a Paul McCartney
Réžia: Ján Zeman
Hrajú: Beatles v podaní skupiny Backwards, víťaza Beatlefestu 98 v New Yorku:
John: Dalibor Štroncer Paul: Viktor Nižník George: František Suchanský Ringo: Karol
Najmik Piaty Beatles: Nikolaj Nižník JohnII.: Štefan Kožka Paul II.: Dušan Szabó
Ďalej hrajú: Eva Rysová, Ján Mistrík, Ivan Letko, Dušak Kaprálik, Alfréd Swan, Ivan
Šandor, Lucia Vráblicová, Zuzana Kapráliková, Karin Haydu a ďalší.
Týmto titulom sa na Novú scénu opäť vracia autor Daniel Hevier, ktorý úspešne spolupracoval ako
prekladateľ pri muzikály Evanjelium o Márii, alebo ako textár pri dráme Kráľ Ján.
Na Novú scénu sa však dostala aj veľká téma – BEATLES - ktorí ako málokto ovplyvnili 20. storočie, a
ktorých si prisvojí aj nastávajúce storočie. Nejde pritom o životopisnú hru, pri ktorej by bol divák
zahrnutý množstvom mien, udalostí a dátumov. Nejde ani o koncert s konferansom, hoci hudba hrá,
pochopiteľne, najdôležitejšiu úlohu. V predstavení si divák vypočuje 20 najznámejších piesní
reprezentujúcich jednotlivé obdobia v kariére Beatles.
Interprétmi piesní, ktoré sú spievané naživo, sú členovia košickej skupiny THE BACKWARDS
/Spiatočníci/, ktorí zvíťazili na celosvetovom festivale v interpretácii piesní BEATLES v New Yorku.
Zožali tam veľké ovácie, získali pozvanie na ďalšie účinkovanie v USA a prítomná sestra Georga
Harrisona sa vyjadrila, že od dôb Beatles nepočula takú vernú interpretáciu.Ich partnermi sú mladší i
starší hereckí predstavitelia zo súboru Novej scény i z externého prostredia. Po dlhšej dobe sa na
javisko vracia pani Eva Rysová, ktorá si s chuťou i šarmom sebe vlastným zahrala rolu tety Mimi.
Objavom je aj mladý Ivan Šandor v úlohe Briana Epsteina. Dôležitú úlohu hrá pohyb, tanec nielen ako
vložené tanečné čísla, ale aj ako dôležitý prvok doby či spoločenskej atmosféry.
Kariéra Beatles je dramaticky a dynamicky znázornená vzťahmi dvoch protagonistov – Paula Mc
Cartneyho a Johna Lennona, ktorí ako dospelí ľudia /John Lennon dokonca po svojej smrti/ hodnotia
nielen svoju hudobnú kariéru, ale aj priateľstvo, omyly a celý život svojej doby. Túto dvojicu stvárňuje
Dušan Szabó /McCartney/ a Štefan Kožka /Lennon/. Obaja dokázali istú fyzickú podobu posilniť
vnútorným prejavom čerpajúcim z charakterov naozajstných členov Beatles, vytvoriť postavy s
bohatým vnútorným životom a psychológiou, takže divák bude mať dojem, že vniká do osudov ľudí,
ktorí sa stali legendou svojej doby. Režisér Ján Zeman nielen vyrastal na piesňach Beatles, ale mal ich
aj možnosť vidieť na vlastné oči dokonca v Bratislave. Bolo to pri ich návrate z Austrálie, keď letisko
vo Viedni neprijímalo a štyria chlapci z Liverpoolu sa ocitli na starom bratislavskom letisku. Vtedy
určite ešte nik netušil, že o desiatky rokov neskôr sa práve v tomto meste bude hrať muzikál, ktorý je
v strednej Európe ojedinelý.
Premiéra na Novej scéne v Bratislave vo februári 2000
13
BEDÁRI (Bídnici, Les Miserables)
Muzikál podľa románu Victora Huga
Hudba: Claude-Michel Schönberg
Originálne francúzske texty: Alain Boublil a Jean-Marc Natel
Pôvodné materiály: James Fenton
Texty piesní: Herbert Kretzmer
Český preklad: Zdeněk Borovec
Réžia: Petr Novotný
Osoby a obsadenie: Jean Valjean - Jan Ježek, Karel Černoch, David Uličník
Fantine - Helena Vondráčková, Šárka Marková, Kateřina Brožová, Jitka Čvančarová
Javert - Daniel Hůlka, Tomáš Bartůněk, Josef Štágr; Marius - Pavel Vítek, Pavel Polák
Eponine – Leona Machálková, Magda Malá, Markéta Sedláčková; Thénardier - Jiří Korn,
Libor Žídek; Thénardierová - Hanka Křížková, Renata Podlipská; Cossete –Šárka
Marková, Tereza Mátlová, Lucie Černíková; Enjolras - Tomáš Trapl, Robert Jícha,
Richard Mašek, Pavel Polák; Malá Cosette/malá Eponine - Kristýna Kornová, Tereza
Vágnerová,... Gavroche - Helena Kreiglová, Daniel Malý,...
Jean Valjean sa dostal na galeje za to, že ukradol kúsok chleba pre svoju hladujúcu rodinu. Vďaka
neúspešným pokusom o útek bol z nútených prác prepustený až po dvadsiatich rokoch, v roku 1812,
ako skutočný zločinec, ktorý bez škrupulí klame a kradne. Silu zmeniť svôj osud dala Valjeanovi až
neuveriteľná dobrota starého biskupa, ktorý pred políciou zamlčal jeho krádež. O desať rokov
pozdejšie je z bývalého galejníka vážený starosta mestečka Vigau. Nanešťastie je novým velitelom
miestnej polície menovaný inšpektor Javert, ktorý pozná Valjeana z galejí. Starostovi sa darí skrývať
svoju pravú totožnosť, ale podozieravý policajt vymyslí rafinovaný plán ako z neho vynútiť priznanie.
Medzitým sa bývalý trestanec, teraz vážený muž s veľkým srdcom, ujímá nemocnej ženy Fantiny a na
smrteľnej posteli jej sľubuje, že se postará o jej dcérku Cosette, ktorá otročí v hostinci chytrého lotra
Thernadiera. Javertov diabolský plán na zatknutie bývalého trestanca by vyšiel, keby sa Valjeanovi
nepodarilo na poslednú chvíľu ujsť. S malou Cosette potom nachádza úkryt v parížskom kláštore.
Osudy Javerta a Valjeana sa ale ešte raz osudovo pretnú behom krvavej parížskej revolúcie roku
1832…
Premiéra 16. septembra 2003 v divadle GoJa Music Hall v Prahe
CARMEN
Pôvodný český muzikál o osudovej vášni a zároveň o večnej
túžbe po láske - s Yvettou Blanarovičovou v titulnej úlohe.
Libreto: Juraj Deák, Klára Špičková
Hudba: Ondřej Brousek
Texty piesní: Pavel Cmíral
Réžia: Juraj Deák
14
Obsadenie: Yvetta Blanarovičová, Marek Holý, Pavel Nečas/Martin Havelka, Zuzana
Vejvodová, Tereza Bebarová, Eliška Balzerová, Miriam Kantorková, Milan Šulc/Zdeněk
Maryška, Jan Kaštovský / Zdeněk Ratajský, Zdeněk Palusga, Josef Vrána / Petr Rychlý,
Martina Randová, Lukáš Pečenka, Eliška Nezvalová / Anna Remková.
Milostná novela Carmen, ktorú napísal francúzský prozaik Prosper Mérimée už v 19. storočí,
inšpirovala G. Bizeta k vytvoreniu rovnomennej opery. Na prahu 21. storočia sa k tejto atraktívnej
látke vrátil režisér Juraj Deák a spoločne s mladou dramaturgičkou Klárou Špičkovou vytvorili libreto.
Krásny príbeh cigánskeho dievčaťa, ktoré očarí mladého vojaka. Nakoniec však tragicky zomrie práve
kvôli nemu…
Premiéra v Divadle Na Fidlovačke, 24 apríla 2003
CATS (Mačky)
Muzikál podľa knihy Thomasa Sternsa Eliota
Skladateľ: Andrew Lloyd Webber
Česká verzia muzikálu Cats – Kočky (Mačky) vznikla na jeseň roku 2004. Autorom
českého libreta je Michael Prostějovský.
Réžia: Juraj Deák
Hlavné úlohy mačiek českej verzie stvárnili: Yveta Blanarovičová, Daniela Šinkorová,
Kateřina Nováková, Gabriela Jemelíková, Roman Říčař, Filip Gondolán, Jozef Zíma a i.
Hovorí sa, že mačka má deväť životov. Zdá sa však, že muzikál Cats sa stal nesmrteľným. Na jeho
počiatku bolo štrnásť básní T. S. Eliota zo zbierky Old Possum's Book of Practical Cats z roku 1939,
ktorú napísal vo forme listov svojim vnúčatám. Webber k nim skomponoval hudbu a režisér Trevor
Nunn ich nepatrne upravil a pridal niekoľko nepublikovaných textov z Eliotovej pozostalosti. A tak sa
zrodil muzikál Cats. Premiéra bola 11. mája 1981 v New London Theatre a do dnešného dňa ho v 250
mestách celého sveta videlo okolo 48 miliónov divákov. Muzikál zarobil už vyše dvoch miliárd dolárov,
čo je dvakrát viac než tržby filmového Titanicu. Stal sa najdlhšie hraným muzikálom v Británii (3358
predstavení) i na Broadwayi (6138 predstavení) a získal sedem cien Tony.
Skoro rozprávkový príbeh rozpráva o pravideľnom stretávaní mačiek z Jellica na výročnom bále,
kde vždy jedna vyvolená mačka získava možnosť ďalšieho života. Každá mačka sa samozrejme snaží
aby bola ona tá vyvolená a tak divák v priebehu predstavenia poznáva mnoho mačacích hrdinov
rozličných mien a charakterov. Jedna z hlavných melódii (pieseň Memory) má už vyše sto verzií,
z ktorých najznámejšia je v podaní Barbry Streisandovej.
Premiéra v divadle Milénium, 5. 11. 2004
15
CIGÁNI IDÚ DO NEBA
(Balada o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba)
Hudba: Jevgenij Doga, Milivoj Uzelac, Tamás Szarka
Libreto: Jindřich Janda
Réžia: Štefan Kožka
Slovenský preklad: Kamil Peteraj
Účinkujú:
Magda Paveleková/Eva Rysová, Ivo Gogál/René Štúr, Katarína Hasprová/Soňa
Norisová/Veronika Paulovičová/Gabriela Csinová, Lucia Siposová/Michaela
Majerníková/Martina Majerníková/Anita Bertóková, Bibiana Ondrejková/Mária
Nedomová, Marcel Palonder/Jaroslav Gažo/Miloš Stančík, Marián Labuda ml./Augustín
Gráf/Henrich Šiška, Vladimír Jedľovský/Štefan Kožka, Ivo Heller, Ján Mistrík, Ivan
Šándor/Martin Kaprálik, Igor Čillík, Karol Čálik/Jozef Benedik, Róbert Halák/Alfréd
Swann, Tomáš Horváth/Peter Šištík, Dušan Kaprálik, Ľubomír Rešetka, Michal Novácky,
Danuša Pelcrová, Katarína Čillíková, Dagmar Gucmanová, Petra Millerová, Bortelová,
tanečníci spoločnosti J.A.N. a iní.
Lyrický muzikál, ktorý vznikol na motívy románu Maxima Gorkého - Makar Čudra. Ide o baladický
príbeh o hrdom cigánovi Lujkovi Zobarovi – hrdom cigánovi, legendárnom zlodejovi koní a jeho láske
ku krásnej cigánke Rade, o jej túžbe po slobode, ale aj po láske. Lásky sa síce Rada bojí, pretože
zaväzuje a ohrozuje tak jej slobodu a navyše, podľa zlých predtúch, aj zabíja. Vo vzťahu k Zobarovi sú
však jej city neskrotné. A predtucha sa naplní....
Muzikál plný temperamentu, dynamických tancov, clivých i bujarých melódií a piesní mal
premiéru v divadle na Novej scéne 16., 17., 18. novembra 2001. Tento muzikál sa však na
Novej scéne s veľkým úspechom už uvádzal.
V roku 1976 natočil režisér Emil Loteanu v Rusko-Moldavskej koprodukcii film
(baladickú hudobnú drámu), ktorý ešte v tom istom roku bol ocenený Zlatou mušľou na
MFF San Sebastian.
CYRANO Z PREDMESTIA
Pôvodný slovenský muzikál v 2 častiach
(5 obrazoch)
Libreto na motívy hry Edmonda Rostanda napísala Alta
Vášová
Hudba: Pavol Hammel a Marián Varga
Texty piesní: Kamil Peteraj a Ján Štrasser
16
Muzikál Cyrano z predmestia je svojskou transformáciou známej veršovanej komédie Edmonda
Rostanda Cyrano z Bergeracu do súčasnosti. Autori preniesli dej do prostredia klubu mládeže a ich
cieľom bolo zobraziť život a problémy dnešnej dospievajúcej, do života vstupujúcej generácie – jej
túžbu po seberealizácii, láske, kráse i plnosti života, ale aj jej protest proti favorizovaným
a prospechársky zmýšľajúcim jedincom. Libreto veľmi vhodne dopĺňajú hudobne cítené a poeticky
účinné texty piesní.
Muzikál premiérovo uviedli na Novej scéne v Bratislave 8. a 9. októbra 1977 vo
vynikajúcej réžii Ivana Krajíčka a.h. Inštrumentálny podklad na magnetofónový záznam
nahrala skupina Collegium musicum, na čele s jej vedúcim a súčasne spoluautorom hudby
M. Vargom.
Obnovená premiéra jedného z najznámejších a najpopulárnejších pôvodnych slovenských
muzikálov je spojená i s vydaním soundtracku s piesňami z tohto predstavenia. Nový
hlavný protagonisti a piesne prearanžované do súčasnejšieho zvuku, to sú hlavné
rozdielnosti oproti pôvodnej verzii. Príjemným prekvapením je spevácka vyzretosť
Dušana Cinkotu, predstaviteľa Cyrana a Sone Norisovej v úlohe Roxany, či alternujúcich
Alexandra Maďara a Jany Daňovej. Hudobné podklady nahrali Juraj Burian, Juraj Tatár,
Martin Gašpar, Marcel Buntaj a Juraj Bartoš, všetko teda hudobníci, ktorých mená sú
samé o sebe zárukou kvality.
DÁMA NA KOĽAJNICIACH
Český filmový muzikál z roku 1966
Réžia: Ladislav Rychman
Hrajú: Jiřina Bohdalová, Radoslav Brzobohatý,
František Peterka, Libuše Geprtová, Stanislav Fišer,
Dušan Blaškovič, Ema Skálová
Vodička električky Marie má na krku každodenný kolotoč povinností: práca, deti, jasle, nákupy,
čistiareň. Robí to rada, pretože svojho muža miluje. Situácia sa však zmení, keď na Malostranskom
námestí uvidí manžela Václava, ktorý objíma elegantnú blondýnku. Obidvaja majú kufríky a vracajú sa
zo služobnej cesty. Márii sa zrúte svet, opustí električku, ktorá upchá námestie. Domov však už
prichádza s bojovnou pesničkou. Komická postavička v dlhom kabáte šoféra Dopravného podniku
vyberie všetky úspory z banky, vtrhne na módnu prehliadku, vykúpi všetky modely a začne sa meniť
na dámu. Skoncuje s podradným postavením pracujúcej vydatej ženy a matky.
17
DIVOTVORNÝ HRNIEC
Prvý americký muzikál na evrópskom kontinente.
Libreto a text: E.Y. Harburg, F.Saidy a B.Lane
Preklad a úprava: Jiří Voskovec a Jan Werich
Réžia: Jiří Voskovec
Obsadenie: Jan Werich, Ljuba Hermanová, Rudolf Cortés,
Soňa Červená, František Černý, Manon Chauffour.
Príbeh írskych prisťahovalcov, za ktorými do Ameriky emigruje i ich
domáci škriatok, a príbeh rasistického senátora, ktorý zázrakom sčernie.
Voskovec a Werich toto americké dielo inšpirované írskymi rozprávkami
plne počeštili. Írovia v príbehu vystupujú ako čistí češi s českými menami, Írske reálie sú nahradené
českými, miesto írskeho škriatka Oga do hry vstupuje typický český vodník
Čochtan. A práve postava Čochtana mala najväčšiu zásluhu na úspechu
muzikálu v Čechách. Jan Werich si ju
pre seba sám napísal a oproti
pôvodnému škriatkovi part vodníka
podstatne rozšíril a myšlienkovo ho
veľmi obohatil.
Okrem výbornej českej adaptácie malo
veľkú zásluhu na konečnom úspechu i
samotné prevedenie. Jiří Voskovec, ktorý sa tentoraz uspokojil len s úlohou režiséra, do inscenácie
získal opravdu skvelé herecké obsadenie. Tiež hudobné aranžmá bolo výnimočne vydarené. Zdeněk
Petr hudbu pôvodne písanú pre symfonický orchester adaptoval do jazzové polyfónie a tak primo
naviazal na Jaroslava Ježka.
Premiéra sa konala v Divadle ABC 6. marca 1948
Muzikál Divotvorný hrnec sa hrá v Čechách pomerne často, v Prahe bol naposledy
uvedený v roku 1991 v Hudobnom divadle v Karlíne. V Divadle na Fidlovačce sa bude hrať
na scéne Martina Černého, v kostýmoch Sylvy Zimuly Hanákové. Hudebné aranžmá si
vzal na starosť Ondřej Brousek (spoločne s Janom Kučerou), choreograficky nacvičili
tance (a dokonca i step) Martin Pacek a Denny Ratajský, režisérom je Juraj Deák.
A kto sa predstaví v hlavných úlohách? Ako vodník Čochtan si zavystrája Václav
Svoboda, pútnikom do zeme zasľúbenej sa stane Petr Rychlý, v úlohe jeho dcéry Káči
alternujú Michaela Badinková a Zuzana Vejvodová. Súrodencov Rychtarikovcov –
Woodyho a nemú Zuzanu – hrajú Marek Holý a Iva Pazderková, senátora Randalla, ktorý
si vyskúša, aké je to sčernieť, stvárni Miloš Vávra.
Premiéra Divotvorného hrnce v Divadle na Fidlovačce bola 25. a 26. novembra 2004.
18
DONAHA!
Muzikál na Novej scéne.
Libreto: Terrence Mc Nally
Hudba: David Yazbek
Réžia: Jozef Bednárik
Slovenské texty piesní: Ján Strasser
Účinkujú: Miro Noga, Štefan Skrúcany, Jana Hubinská, Táňa Radeva, Zuzana Mauréry,
Zdena Studenková, Marta Sládečková, Stanislav Král, Ján Slezák, Eva Rysová, Marián
Slovák, Magda Paveleková, Csongor Kassai,Viktor Horján, Viliam Csontos, Eva Pavlíková a
ďalší...
Pikantný muzikál o mužoch, ktorí obetujú všetko len aby zachránili svoju česť, rodinu a sebaúctu!
Na počiatku bol anglický film režiséra Petra Cattanea. Jeho príbeh sa odohráva v Sheffielde, kedysi
priemyselnom centre Anglicka. Keď táto pýcha anglického hospodárstva skrachovala, zanechala
mnoho, mnoho nezamestnaných. Niet sa čo čudovať, že osudov, aké prežívajú Jerry, Dave, Harold,
Malcolm, Ethan, Don a s nimi aj ich rodiny či frajerky, sa tu odohralo neúrekom. Režisér Cattaneo tieto
osudy stvárnil s citom, nežne, ale vôbec nie pateticky. Nad zúfalstvom sa niekedy treba aj pousmiať.
Kvalita a originalita filmu inšpirovali amerických tvorcov, ktorí toto krehké dielo zhudobnili. Vznikol tak
odvážny muzikál, ktorý okamžite strhol svojou aktuálnosťou, sugestívnou hudbou a netradičným
humorom.
Bože, a čo teraz? Túto otázku si určite kladie nejeden nezamestnaný. Ocitnúť sa nie vlastnou vinou na
„dlažbe“, to je iste rana, ktorá zasiahne nielen samotného prepusteného, ale aj jeho rodinu a
priateľov. Byť nezamestnaný je bezpochyby facka nielen materiálna, ale dotkne sa aj hrdosti, ba až
samotnej mužskej podstaty. Treba konať!
Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. K nim dospejú aj naši hrdinovia v muzikáli Donaha!
Ak si nezamestnaný položí otázku: „Bože, a čo teraz?“, takmer iste by mu nenapadlo to, s čím prídu
naši hrdinovia. O to väčšiu úctu si zaslúžia.
Muzikál mal premiéru v divadle na Novej scéne 19. a 20. septembra 2004
DRACULA
Na realizácii muzikálu na motívy známeho rovnomenného
románu Brama Stockera sa podieľali významné osobnosti
českej umeleckej scény:
Hudba: Karel Svoboda
Libreto: Zdeněk Borovec a Richard Hes
Text: Zdeněk Borovec
Réžia: Jozef Bednárik
19
Dracula - Daniel Hůlka, Tomáš Bartůněk, Ernesto Čekan
Adriana/Sandra - Iveta Bartošová, Kateřina Mátlová
Lorraine - Leona Machálková, Jana Vaculiková, Vanda Konečná
Šašek/sluha/lékař - Jiři Korn, Pavel Towen Veselý
Steven - Bohuš Matuš, Marian Vojtko, David Uličník
Kněz - Karel Černoch, Josef Zíma
Nick - Roman Vojtek, Karol Cinno
Nymfy - Hanka Krížková, Vanda Konečná, ZUZA Durdinová, Andrea Fabiánova, Renata
Drosslerová, Jana Tyšerová
Krev - Jurij Kolva, Kristina Kloubková, Igor Kolva, Tomáš Böhm, Kateřina Stryková,
Jaroslav Smíšek a také baletka Národního divadla Zuzana Pokorná.
Veľmi úspešný muzikál už začína získavať prívlastok nesmrteľný. Dracula mal svetovú premiéru
v piatok 13. októbra 1995 v Kongresovom centre v Prahe. Titulnú postavu neprekonateľným
spôsobom stvárnil Daniel Hulka. Muzikál sa hral pravideľne až do 30. júna 1998. Krátko bol uvedený aj
v anglickej verzii. Dôvodom ukončenia však nebol pokles návštevníkov, ale uzatvorenie Kongresovho
centra. Prvou zahraničnou zástavkou bola Bratislava – jeseň 1998 a opakovane jar 1999.
Dracula ako prvý pôvodný český muzikál zaznamenal najväčšiu návštevnosť v krátkej histórii
uvádzania muzikálu v Českej republike. Draculu do jeho nadchádzajúceho znovuuvedenia v Prahe 27.
marca 2003 videlo celkom 2,5 milióna divákov.
O tom, že muzikál Dracula patrí medzi najúspešnejšie muzikály a stále sa hreje na výslní hudobnej
scény svedčí i to, že má na svojom konte nasledujúci výpočet ocenení.






Česká Gramy za pieseň roku 1996 - Jsi muj pan
Česká Gramy za nejlepší muzikálový album 1996
Zlatá platňa za predaj viac než 25 000 ks albumov Dracula
Platinová platňa za komerčne najúspešnejší singl roku 1995
Platinová platňa za predaj viac než 50 000 ks albumov Dracula
Double platinová platňa za 100 000 predaných kópií albumov Dracula
EVITA
Rocková opera Evita vyšla po prvý krát na platniach v roku 1976. O dva roky pozdejšie
mala v Londýne premiéru jej divadelná podoba. Filmovú adaptáciu pripravovali rôzni
producenti od 80. rokov, réžie sa nakoniec ujal skúsený Alan Parker, ktorý titulnú rolu
zveril popovej superhviezde Madonne.
Skladateľ: Andrew Lloyda Webbera
Textár: Tim Rice
Réžia: Alan Parker
20
Hrajú: Madonna, Antonio Banderas, Jonathan Pryce, Adriá Collado, Alan Parker, Vera
Fogwill
Film s veľkorysým rozpočtom 60 miliónov dolárov, natočený podľa svetoznámeho
broadwayského muzikálu najúspešnejšieho hudobného skladateľa súčasnosti Andrew
Lloyda Webbera a textára Tima Ricea. V hlavní roli Madonna a Antonio Banderas.
Príbeh zachytáva krátky, ale dynamický život Evy Peronovej. Eva bola chudobná, ale ctižiadostivá
herečka, ktorá dosiahla úspech o akom sa nikomu ani nesnívalo a mala hlboký vplyv na život a vývoj
celej Argentíny. Vydala sa za nádejného politika a neskoršie prezidenta Juana Perona a stala sa
ochrankyňou utlačovaného ľudu. Bola nositeľkou zmien v celej spoločnosti, za čo ju všetci milovali.
Nezastávala oficiálny úrad a predsa sa stala politickým vodcom. Narodila sa v chudobe a zomrela ako
jedna z najbohatších žien Južnej Ameriky. Pre jedných bola šľapkou, pre iných sväticou. Pre tých
prvých zomrela Eva Perónová pred 50 rokmi. Pre druhých bude žiť večne. Ako každá legenda.
EXCALIBUR
Veľkolepý muzikál o láske a zrade, krivde a odpustení.
Hudba: Michal PAVLÍČEK
Scenár: Karel STEIGERWALD
Texty piesní: Vlastimil TŘEŠŇÁK, Jan Sahara HEDL
Réžia: Vladimír MORÁVEK
V úlohe kráľa Artuša: Kamil STŘIHAVKA.
V hlavných úlohách: Lucie BÍLÁ, Daniel HŮLKA, Michael KOCÁB a dále Petr KOLÁŘ,
Vilém Čok, Lucie VONDRÁČKOVÁ
Šľachetný Kráľ Artuš prísahá za každých okolností ochraňovat pravdu a lásku pred klamstvom a
nenávisťou - a potom nevie, čo má robiť, keď ho podvedie jeho najvernejší priateľ. Krásná Ginevra ho
miluje - a zradí. Lancelot by neváhal umrieť pre svojho kráľa – potom však stretne Ginevru. Dobrý
čarodejník Merlin najprv venuje ľudstvu kúzelný meč - a potom to veľmi ľutuje. Zlá čarodejnica
Morgana najskôr nezmôže nič - a potom takmer všetko. Zmije, netopiere, drahokamy, jazdci na
21
bielych koňoch, poháre plné rubínovej krvi, najväčšia láska a najhroznejšia zrada, vlčica premieňajúca
sa v nádherné ženy, noc, sny a prekliatie - to je Excalibur. Jeden z najveľkolepších príbehov ľudstva.
Tento muzikál sa hrá od novembra 2003 v pražskom divadle Ta Fantastika
FIDLIKANT NA STRECHE
Fidlikant na streche je vo svojom muzikálovom žánri doslova klasikou. Niet hádam
jediného priaznivca umenia, ktorý by toto dielo nepoznal, alebo sa s ním v jednej z jeho
podôb nestretol. Muzikál, ktorý si právom zaslúži označenie žánrový skvost, vznikol na
motívy poviedok židovského spisovateľa Sholema Aleichema.
Libreto: Joseph Stein
Texty piesní: Sheldon Harnick
Hudba: Jerry Bock
Réžia: Jozef Bednárik
Preklad: Karol Dlouhý
Prebásnenie textov piesní: Rudolf Skukálek
Osoby a obsadenie:
Tovje, mliekar: Marián Slovák alebo Milan Kiš
Golda, jeho žena: Gabriela Dolná alebo
Žofia Martišová Cajtla, najstaršia dcéra: Daniela Kuffelová alebo Jana Valocká
Hodla, druhá dcéra: Eva Pavlíková alebo Lenka Barilíková Chava, tretia dcéra: Lucia
Lapišáková alebo Klaudia Kolembusová Šprinca, štvrtá dcéra: Paula Miššíková alebo
Katarína Kubošiová Bilka, najmladšia dcéra: Zuzana Čambalová alebo Michaela Líšková
Jenta, dohadzovačka: Adela Gáborová
Hlavná postava chudobný mliekar Tovje, jeho hašterivá žena Golda, či ich päť vydajachtivých dcér sú
ústrednou témou v emotívnom príbehu rodiny žijúcej v malej dedinke Anatevka, ktorá sa svojimi
zvyklosťami židovskej komunity snaží uchrániť stáročia pretrvávajúce tradície, ťažko skúšané prílivom
moderných a uvoľnených životných filozofií.
Dlho očakávaný muzikál , ktorý režisér Jozef Bednárik pripravoval niekoľko rokov mal
premiéru v roku 1999 . Pestrá mozaika osudov drobných židovských obyvateľov v ruskej
dedinke Anatevke strhla pozornosť divákov na celé 3 hodiny. Melódie J. Bocka , texty
R.Skukálka, židovské zvyky, výrazy a kultúra nalákali divákov na viac ako 120 repríz.
22
FONTÁNA PRE ZUZANU
Filmový muzikál podľa knihy Eleonóry Gašparovej.
Libreto a texty piesní: Boris Filan
Hudba: Vašo Patejdl
Réžia: Dušan Rapoš
Hrajú: Eva Vejmělková, Slavo Záhradník, Vladimír Kratina,
Ferdinand Krůta, Sylvia Turbová, Vilma Jamnická
Hrdinami príbehu je partia pätnásťročných školákov, ktorí práve ukončili základnú školu a prežívajú
svoje posledné prázdniny pred tým, než sa rozídu na rôzne stredné školy. Stredobodom všetkého je
opustená vyschnutá fontána uprostred sídliska, pri ktorej sa všetci schádzajú. Hviezdami partie, ktorá
sa tu schádza, sú dve pekné dievčatá, Bela a Zuza. Film však sleduje nielen ich osudy, problémy
a pocity, ale aj chovanie v rôznych životných situáciach, ich lásky a nelásky, omyly a uzmierovania.
Mozaiku dopĺňajú postavy ich rodičov, súrodencov i ďalších dospelých, medzi ktorými je výraznou
postavou najmä starý pan Domorák, ktorý mladých neustále kritizuje. Z partie je najvetšia pozornosť
venována mladému budúcemu automechanikovi a muzikantovi Olinovi, ktorý sa z lásky k Zuze
rozhodne opraviť starú fontánu.
Slovenský režisér žijúci v Čechách Dušan Rapoš spolu so scenáristom Karolom Hlávkom
pripravuje divadelné spracovanie filmu Fontána pre Zuzanu. Na muzikáli pracuje ako
režisér a producent. Okrem neho priložili ruku k dielu aj ďalší pôvodní tvorcovia. Libreto
a texty piesní zveril Rapoš Borisovi Filanovi, hudobnú stránku má na starosti dvorný
skladateľ Fontány Vašo Patejdl. Aj keď si všetci diváci spájajú tento film s tvárou
krásnej blondínky a súčasnej Rapošovej manželky Evy Vejmělkovej, v divadelnom
spracovaní sa pôvodní herci neobjavia.
Dušan sa rozhodol preniesť do divadla prvý diel Fontány pre Zuzanu prozaičky Eleonóry
Gašparovej, pretože tú hodnotí ako "divácky najúspešnejšiu, ale aj najromantickejšiu
a štýlovo najčistejšiu
Trojica tvorcov muzikálu na čele s Dušanom Rapošom plánovala uviesť muzikál na
Slovensku. Fontánu pre Zuzanu ponúkol dokonca bratislavskej Novej scéne. Tá ho však
odmietla. Hrá sa v pražskom Branickom divadle.
FUNNY GIRL
Filmový muzikál natočený v roku 1968
Libreto: Isobel Lennartová
Texty piesní: Bob Merrill
Hudba: Jule Styne
Réžia: William Wyler
Hrajú: Barbra Streisand, Omar Sharif, Walter Pidgeon, Mae Questel, Gerald Mohr
23
Jeden z najznámejších sfilmovaných muzikálov je príbehom komediantky Fanny Brice (Barbra
Streisúnd). Film sleduje jej kariéru od začiatku až po nástup do Follies, najslávnejšej show, ktorého sa
stáva hviezdou. Zamiluje sa do Nicky Arnsteina (Omar Sharif), krásneho hazardného hráča. Jeho
hráčske šťastie ho však opustí. Zatiaľ čo ona je stále populárnejšia, on sa prepadá a končí vo väzení.
Po návrate zisťuje, že s Fanny už nedokáže žiť a rozvádzajú sa. Barbra Streisand za túto rolu dostala
Oskara za najlepší ženský herecký výkon.
Divadelný muzikál mal premiéru 26. marca 1964 v broadwayskej WinterGarden v réžii
Garsona Kanina.
GALILEO
Hudba, libreto a texty, predstaviteľ hlavnej úlohy, spoluproducent: Janek Ledecký
Réžia: Šimon Caban
Osoby a obsadenie:
Galileo Galilei: Janek Ledecký, Petr Muk, Filip Blažek
Giordano Bruno: Bohouš Josef, Petr Kolář
Mia: Sabina Laurinová, Kateřina Brožová, Dasha,
Michaela Horká
Giana Di Medici: Ivana Chýlková, Elin Špidlová,
Jana Feriová
Pápež Urban VIII.: Josef Laufer, Dušan Kollár,
L.W. Frenk
Otec Inchofer: Josef Vojtek, Tomáš Trapl
Kardinálovia: Pavel Zedníček, Richard Tesařík, Mojmír Maděrič, Ivan Vodochodský,
L. W. Frenk
Mária: Petra Janů, Jana Feriová, Athina Langoská
Galileo - najúspešnejší muzikál roku 2003. Strhujúci príbeh o láske, ktorej neprial osud a o mužovi,
ktorému nepriala doba. Tým mužom je samozrejme slávny taliansky matematik, astronóm a filozof
Galileo Galilei, ktorý vďaka svojmu ďalekohladu ako prvý človek na svete uvidel, že Zem nie je
stredom vesmíru, ale otáča sa spolu s ostatnými planétami okolo Slnka. Túto pravdu bol nútený
cirkevnou inkvizíciou odvolať, inak by bol upálený ako kacír. Muzikál Galileo prichádza po
fenomenálnom úspechu Hamleta, Ledeckého muzikálovej prvotiny. Opäť sa opiera o silný dramatický
príbeh, v ktorom si diváci nájdu všetko, za čím na muzikály tak radi chodia. Láska, vášeň, intrigy,
nenávisť, romantický boj jedinca proti spoločnosti... Už z toho je zrejmé, že muzikál Galileo nebude
ani v najmenšom suchopádnym životopisom slávneho vedca, známeho z učebníc, ale výpravným
príbehom plného nečakaných dejových zvratov, dostupným a zrozumitelným najširšej verejnosti.
S nadšeným ohlasom publika sa v pražskom Divadle Kalich stretla svetová premiéra
muzikálu Janka Ledeckého "Galileo". Pod sloganom "Veľká láska. Veľká nenávisť. Veľká
pravda." sa uskutočnila 15. februára 2003 presne v deň 439. výročia narodenia slávneho
vedca.
24
GRÉK ZORBA
Muzikál podľa románu Nikosa Kazantzakisa
Libreto: Joseph Stein
Texty piesní: Fred Ebb
Hudba: John Kander
Réžia: Jozef Bednárik
Úspešný muzikál Jozefa Bednárika o stratenej láske a ľudskom porozumení. Príbeh sa odohráva na
Kréte a jeho hlavným hrdinom je vášnivý človek, ktorý sa neváha postaviť životu so vztýčenou hlavou.
Neprehliadnuteľnú úlohu zohráva hudba a tanec. V úlohe charizmatického Zorbu sa predstavia L.
Haverl a M. Slovák.
Slávny román Nikosa Kazantzakisa o legendárnom macedónskom baníkovi sa už dočkal
nielen filmového spracovania gréckeho režiséra Michailisa Kakojannisa (1964), ale aj
početných muzikálových spracovaní.
Na Novej scéne v Bratislave 21. novembra 1970. Preklad K. Dlouhý, Ľ. Feldek,
réžia: B. Kramosil
V Divadle Andreja Bagara v Nitre v réžii Jozefa Bednárika.
V Hudobnom divadle Karlín v Prahe. Preklad Ivo T. Havlú, réžia: Petr Novotný a Roman
Štolpa.
Hrajú: Radoslav Brzobohatý, Lumír Olšovský, Jana Švandová, Michaela Dolinová, Petr
Štěpánek, Vlasta Peterková, Filip Jančík, Karel Hábl, Václav Sloup, Antonín Hardt, Jan
Přeučil, Václav Vostarek, Jan Počepický ď.
V čele speváckeho zboru vystupuje grécka speváčka Athina Langoská.
HAMLET
Muzikál podľa tragédie Williama Shakespeara
Hudba: Janek Ledecký
Texty piesní: Janek Ledecký
Účinkujú: Janek Ledecký, Martin Kaprálik, Petr Kollář,
Martin Skála, Josef Vojtek, Dušan Cinkota, Marián Greksa,
Jaroslav Gažo, Berco Balogh, Marcel Palonder, Henrich Šiška, Ivo Heller, Peter Lipa, Ján
Lehotský, Marián Kochanský, Ján Ďurovčík, Miloš Stančík, Richard a Vladimír
Tesaříkovci, Miroslava Partlová, Lucia Šoralová, Sabina Laurinová, Jarmila Hittnerová,
25
Sisa Sklovska, Zdena Studenková, Ivan Gogál, Andrej Hryc, Štefan Kožka, Bibiana
Ondrejková, Jana Daňová, Rado Milič, Ľubomír Rešetka, Vašo Púčik, Róbert Halák a
ďalší.
Princovi dánskemu – Hamletovi – duch jeho mŕtveho otca odhalí ukrutnú zvesť. Zomrel rukou svojho
brata, Hamletovho strýka Claudia, ktorý si po smrti kráľa zobral Hamletovu matku Gertrúdu a spolu s
ňou zasadol na trón. Odvtedy Hamlet zasvätil život pomste. Tomuto cieľu podriadil všetko, obetoval aj
svoju lásku k Ofélii. Kráľovský dvor sa ocitol v kolotoči intríg, ktoré vrcholia v scéne záverečného
súboja. Strojcovia úskokov sa stávajú sami ich obeťami. Len Hamlet si však po smrti vyslúži kráľovské
pocty.
Premiéra muzikálu Hamlet sa konala 1.11.1999. Práve pri jej príležitosti bolo otvorené i
Divadlo Kalich, dnes už preslávená pražská muzikálová i činoherná scéna. Celé tri roky
dokázal na scéne Divadla Kalich tento muzikál baviť divákov všetkých generácií a za túto
dobu odohral 600 vypredaných repríz. S nemalým vrelým ohlasom sa následne stretol
tiež na Slovensku, kde bol uvádzaný na Novej scéne Národného divadla v Bratislave.
Réžie sa ujal populárny Zdeněk Troška.
Niet teda div, že muzikál Hamlet vzbudil tiež záujem producentov na Broadwayi, ktorá
je muzikálovou Mekkou. Práve preto v autorskej spolupráci s Robertom Johansonom a
spoluproducentom Vincom Parillom pripravil Janek Ledecký americkú verziu svojho
Hamleta. Oproti pôvodnej českej variante tu pribudli piesne, niektoré z úloh boli
dramaturgicky posilnené a predovšetkým bol upravený scénosled jednotlivých obrazov.
Premiéra sa konala 23. a 24. februára 2001 na Novej scéne v Bratislave.
HELLO, DOLLY!
Filmový muzikál podľa komédie Thorntona Wildera
„Dohadzovačka“
Libreto: Michael Stewart
Hudba a texty piesní: Jerry Herman
Réžia: Gene Kelly
Hrajú: Walter Matthau, Barbra Streisand, Louis Armstrong, Michael Crawford
Svetoznámy americký muzikál o dospelom mužovi, ktorý sa rozhodol, že sa ožení, aby mu doma
konečne niekto poriadne upratal. Pretože nemal čas zháňať nejakú ženu, najal si dohadzovačku Dolly
Leviovú. Tá ho však dobehla a za jeho vlastné peniaze si ho nakoniec vzala sama.
Premiéra na Novej scéne v Bratislave 8. októbra 1966
Premiéra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove 28. apríla 1972
26
HORÚČKA SOBOTŇAJŠEJ NOCI
Americký filmový muzikál
Réžia: John Badham
Hrajú: John Travolta, Karen Lynn Gorney, Barry Miller
Príbeh filmu rozpráva o prostom robotníckom chlapcovi Toniem,
žijúcom s rodičmi v Brooklyne. Má život ťažký, bez akejkoľvek
radosti, uprostred násilia, zloby a nenávisti. Hlavným cieľom i
radosťou jeho života je to, na čo sa celý týždeň teší a kvôli čomu sa
deň čo deň po skončení roboty venuje – tancu pred zrkadlom, aby sa
na sobotňajšom večierku stal kráľom diskotéky.
Vôňa kolínskej, kvetovaná košeľa, gabardénové nohavice a topánky s vysokými podpätkami,
diskohudba Bee Gees, tanečný parket len pre seba a svoje dievča - taká je predstava Tonyho o
správne prežitej sobotnej noci po šestich dňoch driny v obchode s farbami. Život ale nie sú len svetlá
sobotných diskoték… Tony pod vplyvom svojej partnerky Stephanie i svojho brata prestáva len snívať
a hľadá nové perspektívy tam, kde naozaj sú. John Travolta v úlohe bravúrneho tanečníka a pesničky
skupiny Bee Gees rozpútali v sedemdesiatych rokoch obrovskú vlnu záujmu o disko a stali sa na dlhú
dobu idolmi miliónov ľudí na celom svete.
HRIEŠNY TANEC
Pôvodný slovenský muzikál na námet filmu Dirty Dancing
Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík
Texty: Eda Krečmer
Preklad: Ján Štrasser
Hudobná úprava: Miroslav Dufinec
Osoby a obsadenie:
Baby: Mirka Partlová / Milka Minichová
Jej otec: Vladimír Jedľovský / Ján Mistrík
Jej matka: Jana Hubinská / Jarmila Hittnerová-Frličková / Marcella Molnárová
Kristína, jej sestra: Eva Sakálová / Mirka Drínová
Tony, tanečný inštruktor: Ján Jackuliak / Viliam Csontos /
JánSlezák
Eva, tanečnica: Katarína Hasprová / Zuzana Marošová
Majiteľ hotela: Ivan Vojtek / Jozef Benedik
Egon, jeho syn: Stano Král / Marián Labuda ml.
Kreuzmanová: Oľga Šalagová / Katka Rozborilová
Robbie, čašník: Ján Dubnička / Milan Ješko
Mark: Miloš Stančík / Tomáš Horváth
27
Príbeh sa odohráva v lete roku 1963 a hovorí o dievčati Frances, ktorej ale nikto nepovie inak než
Baby. Tá so svojou rodinou prichádza do horského hotela, kde sa zoznamuje s učiteľom tanca Johnym
a jeho partnerkou Penny. Baby sa zapáči jeho štýl tanca, hlavne však ten, ktorý sa verejne neukazuje
a hovorí sa mu "dirty". Čím viac s ním tancuje, tým viac je do neho zamilovaná. Nakoniec ho zvádza a
prežíva s ním veľmi krásne chvíle. Vo chvíli, keď je Johny obvinený z krádeže, hovorí všetkým verejne
o svojom vzťahu s ním. Johny musí ihned odísť, ale vracia sa na záverečný večer, kde všetkým
hosťom i zamestnancom všetko vysvetlí a tancuje záverečný tanec práve s Baby. Všetko sa obracia na
dobré a obaja mladí ľudia dostávajú požehnanie od rodičov Baby.
Nápad preniesť námet z filmu na divadelne dosky sa zrodil v hlave Jána Ďurovčíka, ktorý
ho začal pripravovať pred 3 rokmi v Prahe. Jeho naštudovaniu nakoniec zabránili
katastrofálne povodne, ktorým za obeť padlo mnoho pražských divadiel. Ďurovčík sa
však svojho plánu nevzdal, a po troch rokoch muzikál pripravil v Bratislave v Divadle
Aréna.
Hlavnú úlohu Baby, ktorú vo filme hrala Jennifer Greyová, stvárnila Milka Minichová a
Mirka Partlová. Úlohu tanečného inštruktora stvárnili Ján Jackuliak v alternácii s
Viliamom Csontosom a Jánom Slezákom. O ich obsadení sa Ďurovčík rozhodol nielen pre
ich mimoriadne spevácke a herecké schopnosti. Keďže sú všetci traja atraktívni,
predpokladá, že pritiahnu ženskú časť publika.
Muzikál, ktorého dej vychádza zo známeho filmu, bol hitom v kinách na celom svete
v roku 1987. Premiéra v Divadle Aréna 22. novembra 2004
HVĚZDA PADÁ VZHURU
Český filmový muzikál Ladislava Rychmana
s Karlem Gottem v hlavnej úlohe z roku 1974
Hudba: Ladislav Štaidl
Texty: Jiří Štaidl
Réžia: Ladislav Rychman
Hrajú: Karel Gott, Jitka Molavcová, Josef Somr,
Jiří Sovák, Zuzana Kocúriková
Je to v poradí tretí muzikál, ktorý nakrútil režisér Ladislav Rychman. Muzikál je vydarenou
parafrázou na motívy klasickej divadelnej hry J.K. Tyla Strakonický gajdoš. Režisér spolu so
scenáristom V. Nývltom, autorom hudby Ladislavom Štaidlom a autorom textov piesní Jiřím
Štaidlom dej hry transponovali do súčasnosti a z gajdoša sa stal spevák pop-music. Stane sa ním
Švanda (Karel Gott), maliar izieb zo Strakoníc, ktorý má sudičkami predpovedanú veľkú kariéru
popovej hviezdy. Z veľkého sveta sa však veľmi rád vracia domov k svojej Dorotke (Jitka
Molavcová)...
28
CHICAGO
Oscarový filmový muzikál podľa rovnomennej hry
Maurina Dallasa Watkinsa
Scenár - Maurine Dallas Watkins, Fred Ebb, Bill Condon
Réžia - Rob Marshall
Hudba - Danny Elfman, John Kander
Hrajú: Catherine Zeta-Jones, Renée Zellweger,
Richard Gere, John C. Reilly, Christine Baranski
Lesklé nohy, chuť Ginu, vôňa korupcie, a veci ktoré oživia noc. Všade inde by to bolo pohoršujúce, ale
toto je Chicago. Chicago, rok 1929. Vražda. Vášeň. Sláva. Sex. A všetok ten chaos. Búrlivý život vo
„Veternom meste" ponúka dobrodružstvá, ktoré lákajú mladučkú Roxie Hartovú, nevinnú dievčinu,
snívajúcu o tom, že spev a tanec jej pomôžu uniknúť z nudného života. Jej jediným želaním je ísť v
pozlátených šľapajách slávnej vaudevillovej hviezdy Velmy Kellyovej. Tento sen sa jej nečakane splní,
keď dievčina i hviezda urobia rovnaký chybný krok, a ocitnú sa obe vo väzení za vraždu. Vďaka
pochybnej ochrane väzeňskej šéfky Mortonovej sa Roxie stretne s legendárnym právnikom Billym
Flynnom, ktorý prekvapivo súhlasí s tým, že sa za malý poplatok ujme jej prípadu. Jeho zásluhou sa z
uväznenej ženy šokujúco stane mediálna hviezda a miláčik davu, čo sa samozrejme nepáči jej
slávnejšej spoluväzenkyni. Prefíkaná Velma má v rukáve ukryté prekvapenie, a pripravuje druhé
dejstvo tejto šarády...
Muzikál Chicago získal 6 diamantových Oscarov
Česká verzia muzikálu
Libreto: Fred Ebb a Bob Fosse
Hudba: John Kander
Texty piesní: Fred Ebb.
Úprava prekladu: Petr Novotný.
Réžia: Petr Novotný.
Hrajú: S. Postlerová, D. Šinkorová, T. Duchková, O. Brousek ml., V. Vostarek, V.
Peterková, J. Berko, L. Stránská, M. Dolinová, Z. Krištofová - Kolářová, R. Herrmannová,
B. Kolaříková, K. Nováková, L. Žídek, K. Hábl, J. Počepický a další.
Muzikál Hudobného divadla Karlín mal premiéru 11. decembra 2002
JEKYLL AND HYDE
Americký muzikál Jekyll & Hyde je inšpirovaný novelou Podivný prípad dr. Jekylla a pana
Hyda od škótského spisovateľa romantických a dobrodružných románov Roberta Louisa
29
Stevensona (1850-1894).
Hudba: Frank Wildhorn
Libreto a texty piesní: Leslie Bricuse.
Dramatizácia: Steve Cuden a Frank Wildhorn
Réžia: Rino Brezina (Švédsko)
Český preklad a texty: Adam Novák
Hrajú: Daniel Hůlka, Marián Vojtko, Leona Machálková, Tereza Duchková, Kateřina
Brožová, Iveta Dufková, Josef Laufer, Tomáš Bartůněk, Petr Dopita, Oldřich Kříž,
Václav Vostarek, Jan Urban, Jiří Schoenbauer, Josef Oplt, Miro Grisa Kněz: Roman
Škoda, Antonín Hardt, Vlasta Peterková, Linda Stránská, Vít Němec, Petr Dlabač.
Londýn, 1885. Doktor Henry Jekyll, mladý úspešný lekár a vedec, chce rozlúštiť záhadu rozdvojena
osobnosti. Snaží sa nájsť liek, ktorý by dokázal oddeliť dobro od zla v ľudskej duši. Ku svojim
vedeckým pokusom na ľuďoch ale potrebuje súhlas členov správnej rady nemocnice, v ktorej pracuje.
Je však odmietnutý a vyhlásený za nebezpečného radikála. Doktor Jekyll sa rozhodne vyzkúšať svoj
pokus sám na sebe. Premení sa v diabolského Edwarda Hyda, ktorý je stelesnením všetkého zlého, čo
v človeku je. Pácha brutálne vraždy. Dokáže sa ale pomocou lieku opäť stať pôvodným Dr. Jekyllom.
Jekyll sa snaží zdokonaliť, ale po určitej dobe zisťuje, že sa mu návraty do podoby slušného
a dobréJekylla prestávajú dariť. Aby mohol strašného Hyda zniesť zo sveta, musí Jekyll dokázať zničiť sám
seba.
Premiéra sa konala 11. marca 2005 v Hudobnom divadle Karlín v Prahe.
JOHANKA Z ARCU
Na základe legendy o francúzskej národnej hrdinke vznikol muzikál Johanka z Arku,
ktorý sa stal najvetšou udalosťou pražskej muzikálovej scény roku 2000.
Hudba: Ondřej Soukup
Texty: Gabriela Osvaldová
Scenár: Jiří Hubač
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú: Vladimír Marek; Lucie Bílá; Petr Kolář; Petr Muk; Jan Apolenář. Od septembra
2001 hlavnú predstaviteľku popri L.Bílej a B.Basikovej stvárňuje práve Lucia Šoralová.
Johanka z Arku, nazývaná tiež Panna Orleánská, sa narodila v roku 1412 v rodine sedliaka a richtára
v dedinke Domrémy, ktorá v čase nášho príbehu ležala v severnej Francii, okupovanej vojskami
anglického kráľa Jindřicha VI. Od svojich 14 rokov počúvala HLASY a mala videnia, v ktorých sa jej
zjavovali anjeli a svätci. Johanka sa k nim modlila za záchranu Francúzska, lebo žoldnierske anglické
vojská drancovali a vypaľovali jej rodný kraj a nezadržateľne sa blížili k Orleánsu. HLASY Johanku
vypočuli a dávaju jej poslanie - obliecť rytiersku výzbroj, postaviť sa do čela vojsk a s pomocou Božou
zachrániť Francúzsko. Johanka presvedčí cirkev i kráľa, že je práve tou vyvolenou Pannou z Orleánsu
a podarí sa jej oslobodiť Orleáns. Vráti francúzskym vojskám sebavedomie, hrdosť a lásku
30
k svojej zemi, za ktorú ochotne položia životy v bitkách v čele s Pannou Orleánskou, ktorá dobýva
jedno mesto za druhým. Kráľ je slávnostne korunovaný v Remeši a Francúzsko má oficiálne svojho
panovníka. Politické dohody, intrigy cirkvi i panovníka, strach a obavy mocných tohoto sveta
pred vplyvom, ktorým Johanka vládne, vydali Johanku Svätej inkvizícii, ktorá ju obviní z kacírstva
a nakoniec i odsúdi k smrti upálením. Johanka zomrie na hranici, ale hrdá, slobodná a nepoškvrnená
zlom tohoto sveta. Jej národ však žije ďalej, a podáva od úst k ústam legendu o Panne Orleánskej.
Z Johanky sa stáva symbol, mýtus, ktorý pretrváva storočia.
I vďaka hviezdnemu obsadeniu získal tento muzikál nebývalý ohlas u divákov i u kritiky.
Od roku 2000 do roku 2003 bolo v divadle Ta Fantastika v Prahe odohraté cez 800
predstavení, ktoré videlo viac ako 350.000 ľudí. Lucia Bílá bola za rolu Joahnky z Arku
ocenená prestížnou cenou českej hereckej a divadeľnej asociácie Thálie za rok 2001.
Predstavenie Johanka z Arku bolo v októbri 2002 pozvané na prvý svetový festival
muzikálov do Cardiffu. Jeho úspech tu dokázal, že tento muzikál je schopný nadchnúť
divákov i mimo hranice štátu.
Túto hru v Čechách uvádza spoločnosť TA FANTASTIKA od 31. 3. 2000 v divadle Ta
Fantastika v Prahe.
JOZEF A JEHO ZÁZRAČNÝ FAREBNÝ PLÁŠŤ
Hudba: Andrew Loyd WEBER
Texty: Tim Rice
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú:
v titulnej úlohe JOZEFA / Stano Král v alternácií s Paľom Haberom
Muzikál postavený na základe biblického príbehu o synoch Jakubových , ktorí svojho brata Jozefa
predali do Egypta. Režisér JOZEF BEDNÁRIK pripravil pre divákov rozprávkovú show plnú farieb,
svetiel a efektov.
Muzikál sa začal uvádzať na Novej scéne v Bratislave r. 1994
31
KABARET (Cabaret)
Muzikál vznikol z autobiografických poviedok anglo-amerického spisovateľa Christophera Isherwooda a z divadelnej hry amerického dramatika Johna van Drutena I am
a Camera (Som kamera)
Libreto: Joe Masteroff
Skladateľ: John Kander
Autor textov: Fred Ebb
Preklad: Laco Kerata
Prebásnenie textov piesní: Ján Štrasser
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú: Csongor Kassai alebo Eva Pavlíková, Klaudia
Kolembusová alebo Zuzana Mauréry alebo Krístína
Turjanová,
Marcel Ochránek alebo Milan Ondrík,
Gabriela Dolná alebo Soňa Valentová alebo Eva Večerová, Leopold Haverl alebo Milan
Kiš, Martin Fratrič alebo Martin Nahálka, Daniela Kuffelová alebo Renáta Ryníková,
Vladimír Bartoň, Peter Kadelčík, Stanislav Staško, Michal Kubovčík alebo Matej
Schneider, Kristína Greppelová, Ľudmila Trenklerová, Lucia Bottová alebo Nina Mikulová,
Katarína Földešiová alebo Lucia Nováková, Mária Baliová alebo Katarína Zemanová, Alena
Krchová alebo Michaela Krumpálová, Jana Gregušová alebo Erika Sýkorová, Róbert
Zeman, Marián Hlavatý alebo Ivan Martiš, Marek Margolien alebo Vladimír Neururer,
Mário Bartolen alebo Martin Bubák alebo Tomáš Lisický, Ema Marta Bellová alebo Eva
Cibulková alebo Michaela Krajčová
Dej filmu sa odohráva v Berlíne v čase nastupujúceho fašizmu v kabarete Kit-Kat Klub. Príbeh o
americkej speváčke, ktorá očarená dekadenciou predvojnového Berlína hľadá na javisku Kit Kat klubu
cestičku ku kariére filmovej hviezdy, a o jej priateľstve k dvom mužom - krajanovi, učiteľovi angličtiny
a nemeckému milionárovi.
Muzikál mal premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre 3., 4. a 5. decembra 2004
Keď sa 20. novembra 1966 v newyorskom Broadhurst Theater prvýkrát zdvihla opona pri
slávnostnej premiére muzikálu Kabaret , nikto netušil, že sa toto dielo stane jedným
z najúspešnejších v histórii muzikálu. Predstavenie v réžii Harolda Princea získalo sedem
cien Tony, vrátane ceny za najlepší muzikál, zostalo na repertoári nepretržite tri roky
a dočkalo sa viac než 1160 repríz.
Keď sa o šesť rokov neskôr objavila filmová verzia režiséra a choreografa Boba Fosseho
s Lizou Minelli, Joelom Greyom a Michaelom Yorkom v hlavných úlohách, získala okamžite
osem Oscarov.
32
Ďalšie triumfy neskôr muzikál slávil pri svojom návrate na Broadway v roku 1998: bol
ovenčený štyrmi cenami Tony, cenami newyorských kritikov a mnohými ďalšími; okrem
toho bola inscenácia vyhlásená za najlepšiu v roku 1998. Ani samotní autori diela –
skladateľ John Kander, autor piesňových textov Fred Ebb a libretista Joe Masteroff –
taký úspech nečakali. Išlo totiž iba o druhé uvedené dielo autorskej dvojice Kander –
Ebb, tímu azda najdlhšie spolupracujúceho v celej broadwayskej histórii.
KAŽDÝ MÁ SVOJHO LEONA
Napísal: Neil Simon
Hudba: Marvin Hamlisch
Texty piesní: Carole Bayer Sagerová
Preklad: Slavomír Magál
Dramaturgická úprava: Marián Vojtek
Texty piesní: Miroslav Jurika a
Marián Brezáni
Réžia: Peter J. Oravec
V alternáciách účinkujú: Kveta Horváthová / Jarmila Hittnerová / Karin Olasová
Stanislav Král / Martin Nikodým / Igor Šimeg
V romantickej muzikálovej komédii „Každý má svojho Leona“ ("They´re Playing Our Song") sa odvíja
príbeh búrlivého vzťahu úspešného skladateľa Vernona Gerscha / Stano Král / a vtipnej, inteligentnej,
no extravagantnej textárky Soni Walskovej. Z trochu netradičného pracovného vzťahu sa rýchlo
vyvinie ľúbostný vzťah, do ktorého sa začnú obaja zamotávať aj napriek úplnej rozdielnosti pováh.
Okrem spoločnej tvorby objednaných piesní, musia Soňa a Vernon zvládať komplikácie ich vzťahu
poznačeného neschopnosťou prispôsobiť sa jeden druhému. Je to úsmevný príbeh páru, ktorý si popri
spoločnej tvorbe nedokáže rovnako harmonicky zladiť vzájomné spolužitie.
33
KEBY TISÍC KLARINETOV
Legendárny český muzikál z vojenského prostredia
so slávnymi pesničkami dvojice J. Suchý – J. Šlitr.
Scenár: Miloš Forman, Ján Roháč, Jiří Suchý, Vladimír
Svitáček
Hudba: Jiří Šlitr
Réžia: Ján Roháč
Hrajú: Jana Brejchová, Vlastimil Brodský, Václav Lohniský
Jiří Menzel, Martin Růžek, Darek Vostřel
Hrajú a spievajú: Rudolf Cortés, Pavlína Filipovská, Karel
Gott, Hana Hegerová, Eugen Jegorov, Jiří Jelínek, Jana
Malknechtová, Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Jiří Šlitr, Karel Štědrý, Jiří Suchý
Dnes už legendárny český filmový muzikál KDYBY TISÍC KLARINETU je postavený na grotesknej
možnosti premeny zbraní na hudobné nástroje. Hudobné nástroje nemôžu nikoho zabiť, nikomu
ublížiť. A vojaci, ako sa zdá, v týchto "zbraniach" nachádzajú ďaleko väčšiu záľubu než v čomkoľvek
inom. Proti posádke je podniknutá trestná výprava, ale bezvýsledku...
KLEOPATRA
Pôvodný český muzikál
Hudba: Michal David
Libreto: Zdeněk Borovec, Lucie Stropnická, Lou Fanánek Hagen
Réžia: Filip Renč
Účinkujú: Monika Absolonová, Ilona Csáková, Katarína Hasprová,
Martina Michalcová, Ludmila Finková, Zuzana Norisová, Zdenka
Trvalcová, Marián Greksa, Marián Vojtko, Martin Pošta, Ján
Slezák, Martin Kaprálik, Henrich Šiška, Viktor Horján, Jan Apolenář, Milan Bartalský,
Martin Hudec, Ján Dubnička, Milan Bartalský, Ján Gajdoš, Lešek Semelka, Patrik
Stoklasa , Karol Čálik, Ivo Heller, Marta Sládečková, Zuzana Tlučková a ďalsí.
... štyridsaťosem rokov pred naším letopočtom sa Caesar stáva najmocnejším mužom Ríma a
s vojskom vstupuje do Alexandrie, kde v tej dobe vládne iba štrnásťročný Ptolemaios. Má dve sestry –
Arsinoé a Kleopatru, ktorá vie, že mať moc znamená život. Všetko vsadí na Caesara, pred ktorého sa
34
nechá tajne dopraviť v drahocennom koberci. Pre jej krásu, duchaplnosť a výrečnosť sa do nej Caesar
zamiluje ...
Muzikál Kleopatra mal premiéru v pražskom Divadle Broadway 22. 2. 2002
Muzikál, ktorý si získal tisíce priaznivcov v Čechách, žne úspech aj na Slovensku!
Jediný rozdiel medzi pražským a bratislavským predstavením je slovenčina, ktorá však
zaznieva len v hovorených dialógoch bohov. Pesničky znejú v českom originále.
Premiéra na Novej scéne v Bratislave 12.,13.,14. marca 2004.
KLIETKA BLÁZNOV
Bláznivá francúzska komédia Jeana Poireta Klietka bláznov v najrozličnejších
podobách obletela doslova celý svet. V Európe sa udomácnila jej pôvodná divadelná
verzia i rovnomenný francúzsky film, či parížske muzikálové spracovanie. Ameriku dobyla
hollywoodská filmová podoba, ale aj broadwayský muzikál libretisku Harveya Fiersteina
s hudbou Jerryho Hermana. Práve po tejto broadwayskej verzii Klietky bláznov siahla
Nová scéna spolu s režisérom Jozefom Bednárikom.
Hudba: Jerry Herman
Libreto: Hervey Fierstein
Réžia: Jozef Bednárik
Choreografia: Ján Ďurovčík
Slovenský preklad: Alexandra Ruppeldtová
Texty piesní: Ján Štrasser
Účinkujú: Štefan Skrúcaný, Ján Galovič, Juraj Ďurdiak, Miro Noga, Csongor Kassai,
Viktor Horján, Jozef Benedik, Henrich Šiška, Ibrahim Maiga, Ivo Heller, Magda
Paveleková, Ivan Letko, Igor Čillík, Gusto Gráf, Eva Máziková a in
Kabaret Klietka bláznov je prostredím, kde neplatia nijaké pravidlá - ani spoločenské, ba ani
biologické. Čo však robiť, keď syn jedného z majiteľov príde predstaviť svoju nastávajúcu a jej
vysokopostavených a vážených rodičov? Narýchlo zahladiť stopy nie najlepšej povesti podniku, ale aj
obidvoch otcov, ktorí žijú ako druh a družka, si vyžiada nemálo bláznivého úsilia spojeného s
komickým prezliekaním a zámenami osôb, iskrivých dvojzmyslov, jednoducho všetko, čo patrí k skvelej
komédii.
Komédia Klietka bláznov vyniesla na svetlo muzikálového neba viacero hviezd.
Nezabudnuteľný bol v nej výkon Csongora Kassaia v úlohe Zazy, na javisko muzikál
uviedol Ibiho Maigu, zahrala si v ňom nestarnúca Eva Máziková a Viktor Horján tvrdí, že
Klietke bláznov vďačí za svoje zviditeľnenie.
Najdrahší muzikál divadla Nová scéna. Premiéra: 22., 23., 24. 3. 2002
35
KOCÚR V ČIŽMÁCH
Muzikálová rozprávka
Réžia a úprava: Štefan Senko
Hudba: Ján Neckář
Libreto: Rupert Dubský
Texty piesní: E. Krečmar
Hudobné naštudovanie: I. Dohovič
Účinkujú: Š. Hundža/M. Gurbaľ, P. Berger/J. Bryndzák, J. Havasi/ G. Szakál, J. Dzuro,
M. Hausová/L. Knoteková/L. Tarabajovská a. h., A. Fialeková/S. Tomová, M. Lukáč, M.
Adamenko, F. Balún/J. Šomorjai, D. Gažová
Rozprávkový muzikál Kocúr v čižmách uviedlo premiérovo Štátnr divadlo (ŠD) Košice. Ide v ňom o
kocúrovi, ktorý svojou šikovnosťou a prefíkanosťou prekabáti zlého čarodejníka a pomôže svojmu
priateľovi - mlynárovi, získať princeznú.
V hre o boji dobra so zlom, ktorý dokáže spojiť aj zvieratká, si po boku profesionálnych hercov zahrajú
aj detskí aktéri. V divadelnej verzii známej rozprávky Kocúr nachytá v obilnej sýpke myšacích
votrelcov, no dohodne sa s nimi na prímerí, ak mu sľúbia pomoc, keď bude v núdzi. Stane sa tak, keď
krajinu ovládne zlý čarodejník. Zvieratká vďaka "paktu o spolupráci“ zloducha premôžu spoločnými
silami a umom a do zakliateho kráľovstva sa opäť vráti úsmev.
"Pútavý dej je plný zvratov a chytľavých melódií, strieda sa doslova hit za hitom. Umne skĺbené
viaceré hudobné žánre hravou formou deti vovedú do sveta hudby,“ povedal na tlačovej besede
hosťujúci režisér Štefan Senko. Autorom hudby je Jan Neckář, brat známeho českého speváka Václava
Neckářa. Celé predstavenie sprevádza živá hudba divadelného orchestra. O choreografiu k muzikálu sa
postarali Erika Nová a niekdajšia divadelná primabalerína Alica Hoppeová, ktorá pripravuje deti vo
svojej baletnej škole. Práve jej žiaci v hre účinkujú. Najmladšia baletiaca "myška“ na javisku ŠD ešte
neoslávila šesť rokov.
KRÁĽ DAVID
Pôvodný slovenský muzikál
Libreto: Jozef Urban
Autor hudby: Ľubo Horňák
Režisér Jozef Gombár
Účinkujú: K. Hasprová, M. Potančoková, P. Slivka, M. Hudec, J. Dubán, S. Slovák,
A. Štermenský, S. Král, Cs. Kassai, Z. Džadoň
Téma čerpajúca z Biblie prechádza od knihy Jóbovej cez Dávida ku Kristovi a vlastne až k dnešku.
Inscenácia bola plná lásky , pomsty , krvi , horiacich fakieľ , dymu a dynamických choreografií .
Premiéra v roku 1998 na bratislavskej Novej scéne.
36
KRÁĽOVNÁ SPIEVA BLUES
Retro muzikál 30-tych rokov
Réžia: Nikita Slovák
Autor: Nikita Slovák
Choreografia: Igor Holováč
Hudba: Louis Armstrong, Cole Poter
Hrajú: Jana Hubinská, Maroš Kramár, Marián Labuda ml., Peter Šimún, Peter Vaňouček,
Henrich Šiška a plejáda skvelých tanečníkov
Životný príbeh speváckej legendy Billie Holiday, v podaní skvelej Jany Hubinskej ( získala Českého
leva za rolu Emy vo filme Děvčátko ) jej vzostupy, pády a túžbu po láske, popri hlavnej hrdinke
hodnoverne a citlivo podajú herci Maroš Kramár, Peter Šimún, Marián Labuda ml., Henrich Šiška, Peter
Vaňouček. Svoje umenie naplno prejaví i plejáda skvelých tanečníkov, očarí vás hudba Louisa
Armstronga a Cola Potera, ulahodia swingové evergreeny z čias Elvisa, či Sinatru.
Prostredníctvom príbehu sa ocitnete vo svete gangstrov, nádherných žien a prohibície, otvorí sa vám
možnosť preniknúť na miesta, kde sú faloš, pretvárka, peniaze a divadlo hybnou silou spoločnosti
a podmienkou prežitia.
Billie Holiday, vlastným menom Eleanora Fagan Gough, sa narodila r.1915, keď mala jej mama len 13
rokov. Rodičia sa nikdy nezosobášili, mala ťažké detstvo s dominujúcim pocitom absencie lásky, čo
ovplyvnilo jej osobnosť smerom k sebadeštrukcii a riskovania v osobných vzťahoch. Začínala v
nočných kluboch v Harleme a v priebehu rokov 1933 – 1944 nahrala vyše 200 piesní. Patrí k
najvýznamnejším jazzovým spevákom všetkých čias, žiaľ zomrela príliš skoro, aby naplno využila svoj
talent.
Muzikál „Kráľovná spieva blues“ sa nepridržiava skostnatene a úzkoprso životopisných faktov, spája
realitu s nadsázkou a fantáziou.
„Veľká časť tohto príbehu je fikcia, zoradili sme fakty a fantáziu vedľa seba a okorenili
snami. Možno v tomto príbehu ani neide o samotnú Billie Holiday, ale je to skôr príbeh o
ceste jednej vášnivej a talentovanej ženy do neba. Ak aj Johnn, Richie a Ben nejestvovali,
verím, že na svete sú určite ľudia, ktorí vedia takto ľúbiť,“ povedal o predstavení jeho režisér
Nikita Slovák.
Premiéra v Divadle West, Bratislava 2003
KRYSAŘ
Muzikál Krysař je ďaľším pôvodným českým
muzikálom, ktorý sa predstavil aj slovenskému divákovi.
Muzikál vznikol podľa stredovekej legendy o láske, vášni,
nenávisti a zneužití moci.
37
Hudba, libreto a texty: Daniel Landa
Réžia: Mirjam Landa (Česko)
Réžia: Jozef Gombár (Slovensko)
Osoby a obsadenie: Josef Vojtek – Krysař; Dušan Kollár – Osud; Lucia Šoralová –Agnes;
L. W Frenk – Starosta; Petra Janů – Štěpánovka; Bohouš Josef - Štěpán ; Henrich
Šiška - Hostinský, Sluha, Vrah; Lída Finková - Rózi, Agnes; Michal Kavalčík Rychtář, Ženich, Opilec; Michal Pleskot – Jakub; Ivan Vodochodský - Sluha, Vrah;
Mojmír Maděrič - Opilec, Vrah; Richard Tesařík – Stín; Jan Alán – Stín; Michael
Romanovský – Stín; Jana Olachová – Zlodobro; Petr Novotný - Dobrozlo
Nová scéna Bratislava
Účinkujú: Ivo Gogál, Vladimír Jedľovský, Henrich Šiška, Karol Čálik, Marián Labuda ml.
Peter Slivka, Marián Greksa, Katarína Hasprová, Petra Čeginová, Marta Potančoková,
Jana Daňová, Martin Kaprálik, Martin Hudec, Linda Konrádová, Michaela Medvecová,
Róbert Halák, Martin Kaprálik, Ivo Heller, Karol Čálik.
Záhadný Starec prorokuje katastrofu. Do malého mestečka prichádza muž, o ktorom sa hovorí, že
nosí smolu - Krysař. Od starostu dostává úlohu: zničiť za tisíc zlatiakov krysy, ktoré sa značne
premnožili. Krysař prijíma, avšak varuje pred strašným účinkom svojej píšťaly nielen na krysy, ale i
ľudí. Krysařovou podmienkou je, že obyvatelia mesta budú v určitú dobu spať, zatvorení vo svojich
domovoch. Starosta prisľúbi. Krysař sa po meste porozhliadne, aby mohol vykonať svoju prácu čo
najlepšie. Nemohol si však nevšimnúť mierneho napätia, vládnuceho medzi starousadlíkmi a
„Ostrovanmi“, ktorí vykonávajú významnejšie miesta v meste. Ostrovania - medzi ktorých patrí i
Starosta - sú bohatší. Krysař sa zoznamuje s rybárom Štefanom, ktorý patrí medzi starousadlíkov.
Objavuje sa zase starec a potvrdzuje blížiaci sa problém. Starosta poprosí Krysaře, aby dozrel na
svadbe starostovej dcéry na potraviny pred krysami. Tam sa Krysař zoznámi s druhou starostovou
dcérou Agnes. Obidvaja sa do seba na prvý pohľad zamilujú. Zároveň sa tomuto náhlemu vzplanutiu
bránia. Agnes pre jej pôvod, Krysař si zase uvedomuje určité nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ich
vzťah mestu priniesť. City sú však silnejšie, preto sa však dohovoria, že spolu ujdú. Krysař sa stretáva
so Štefanom a dozvedá sa, že Ostrovania prišli z akéhosi ďalekého Ostrova, na ktorom sa odohrala
bližšie neurčená katastrofa. Ani Štefanov vzťah k Ostrovanom nie je príliš vrelý. V meste je
vyhlásený zákaz nočného vychádzania, pretože Krysař bude vyháňať krysy. Dvaja zvedavci však
zostávajú na ulici. Smrtiaca flauta ukončí život jedného z nich. Krysař sa zodpovedá pred Starostom
za smrť človeka. Brání sa tým, že ich pred týmto niekoľkokrát varoval. Stejne za svoju prácu
nedostane zaplatené a musí mesto ihneď opustiť. Krysař sa nechystá mesto opustiť bez Agnes, a tak
si pre ňu v noci potajomky prichádza domov. Krysařovi sa však nepodarí s Agnes hovoriť, protože
z domu vybehne rozčúlený Starosta, ktorý KrysaŘa urazí a vyhodí. Krysař sa stretáva so Štefanom a
vedie s ním tajuplný nočný rozhovor. Štefan je na druhý deň ako vymenený, zvolá miestne
obyvateľstvo a vyzýva k protestu proti Ostrovanom. Krysař však z úzadia všetko sleduje. Ostrovania
cítia, že sa niečo začína diať. Na porade v hostinci Starosta presadí nápad: najať na Krysařa vrahov.
Starosta tým však sleduje vlastný cieľ: ochrániť Agnes pred Krysařom. Ostrovania celú situáciu
zásadne podcenia. Plánovaná vražda nevyjde, pretože sa vrahovia zľaknú moci Krysařovej píšťaly. Dav
miestnych je tak rozvášnení, že začne demolovať všetko čo sa týka Ostrovanov. Vzápätí dochádza i na
ľudské životy. Dav, pod vedením Štepfana, zabije medzi inými i Starostu. Ako poslední živí Ostrovania
ostávajú len Agnes a Jakub, najlepší Šteganov kamarát. Štefan je prinútený Jakuba zabiť, aby ho
uchránil pred upálením. O to väčšia zlosť dopadá na hlavu Agnes. Situácia vyvrcholí na námestí, kde
dav lynčuje Agnes, ktorá je po ťažkých úderoch do hlavy v bezvedomí a na pokraji smrti.
V správnej chvíli sa objaví Krysař, ktorý chce dav zastaviť. Hnev sa však otočí i proti nemu. Krysař
vytiahne píšťalu a silno zahrá. Melódia pozabíja všetkých, okrem Agnes, pretože je v bezvedomí.
Námestie je pokryté mŕtvolami. Uprostred stojí Krysař. Prichádza Osud (jeho identita je odhalená na
začiatku druhého dejstva v piesni Vypravěčská). Osud Krysařovi povie, že on si ho vybral ako
prostriedok k udržaniu rovnováhy medzi ľuďmi a prírodou. Potom Krysařa vyzve, aby odišiel s Agnes
38
niekde ďaleko a skúsil začať nový život. Zoberie Krysařovi píšťalu a Krysař s Agnes odchádzajú v
ústrety žiarivým zajtrajškom, kedy si už z prežitej hrôzy nebudú nič pamätať.
dirty muzikál Daniela Landy Krysař mal premiéru 7. novembra roku 1996 v pražskom
Divadle Ta Fantastika v réžii režisérky Mirjam Landa
pôvodná pražská inscenácia sa dočkala viac než 700 repríz, ktoré videlo bezmála pol
milióna divákov
muzikál vyšiel na albume Krysař I a Krysař II v novembri 1996, obidva albumy prekročili v predaji hranicu 50 000 nosičov, čiže boli odmenené Zlatou platňou, v špeciálnej
edícii bol v roku 1998 vydaný tiež Krysař Komplet
slovenská premiéra Krysaře sa uskutočnila 8. a 9. októbra roku 1999 na Novej scéne
v Bratislave, dirty muzikál sa tiež uvádzal v Prešove, režisérkou oboch predstavení
bola zase Mirjam Landa
na Slovensku si Krysař pripísal na svoj účet ďaľších 160 repríz
v lete 2001 sa Krysař predstavil v réžii Mirjam Landa rakúskym divákom na scéne
v Klagenfurtu, pre rakúsku inscenáciu dopísal Daniel Landa rolu Sluhu
6. marca 2001 sa Krysař vrátil naspäť do Čiech, a to len na 100 repríz do Divadla
Kalich v pražskej Jungmannovej ulici
k premiére novej verzie Krysaře vyšlo i nové CD s výberom najlepších skladieb
z muzikálu v interpretácii sólistov, ktorí vystupovali v Divadle Kalich
KUBO
Kubo je klasická slovenská divadelná inscenácia, ktorá sa zapísala do povedomia divákov
vďaka televíznemu spracovaniu v réžii Martina Ťapáka s Jozefom Krónerom v hlavnej
úlohe. Muzikál na ľudovú nôtu Kubo, ktorý naštudovali herci bratislavskej Novej scény na
motívy pôvodnej hry Jozefa Hollého na dnešnú nôtu prispôsobil režisér Martin Ťapák
spolu s Rasťom Piškom.
Hrajú: Ivan Vojtek, Zuzaka Kapráliková, Magda Paveleková, Štefan Kožka, Karol Čálik,
Ivo Heller, Ján Mistrík, Ivan Letko, Marek Ťapák a tanečníci a orchester SĽUKu
Zápletka postavená na intrigách, chamtivosti a honbe za majetkom bude stále aktuálna, dnes ešte
možno viac ako kedykoľvek predtým.
Prepracované dialógy z pera Rasťa Piška ponúkajú čerstvejší
obraz na slovenskú náturu ako pôvodná verzia hry. No všetky
známe scénky ostali v podstate zachované tak ako si ich
pamätáme z klasickej inscenácie. Postava Dory v podaní
Magdy Pavelekovej je v tomto naštudovaní oproti klasickej
inscenácii podstatne rozvinutejšia a priamo sa dotýka veľmi
pálčivej rómskej otázky. Určite šťastným riešením bolo
k projektu prizvať tanečníkov a orchester SĽUKu. Atmosféra
slovenského vidieka na javisku je tak dokonalá. Veľmi
zaujímavo znejú aj slovenské ľudové piesne zaranžované folkovým hudobníkom Vlastom Redlom.
39
LÁSKA JE LÁSKA
Crazy muzikál
Hudba: Ondřej Soukup
Texty piesní: Gabriela Osvaldová
Libreto a réžia: Antonín Procházka
V hlavnej úlohe: Lucie BÍLÁ,
V ďalších úlohách vystupujú v alternáciách: Vilém
Čok,
Martin Pošta, Kamil Střihavka, Petr Kolář, Václav Bárta Noid, Vladimír Marek, Viktor
Dyk a ďalšie spevácke i herecké hviezdy.
Celý muzikál je koncipovaný tak, aby v ňom zaznelo takmer 22 najväčších hitov Lucie Bílé. Z tohto
dôvodu nie je jej rola vôbec alternovaná a v každom predstavení hrá vždy Lucie Bílá.
Predstavenie je o divadelnej postave Lucie Bílé - Ona, ktorá nie je spokojná s tým, ako ju autor
napísal, sa rozhodne fušovať mu do remesla. Vďaka divadelnému triku sa ocitne v mladosti svojho
bohémskeho otca a snaží sa ho prevychovať, aby ovplyvnila svoj osud. Desať rozpísaných charakterov
je bláznivo prepojené v crazy príbehu, ktorého motto je : Svůj osud nezměníš! Vše, co se stane, se má
stát.
Premiéra v Divadle Ta Fantastika 28. februára 2005
MALÝ OBCHOD HROZY
Libreto a texty piesní: Howard Ashman
Hudba: Alan Menken
Réžia: Ján Ďurovčík
V hlavnej úlohe Stano Král
Tento príbeh o mäsožravej rastline , ktorá zožerie všetkých hlavných predstaviteľov je nabitý hitmi a
prekvapeniami
Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre roku 1997.
40
MILUJEM ŤA, ALE...
Filmová muzikálová komédia
Réžia: Woody Allen
Hrajú: Edward Norton, Drew Barrymore, Natasha Lyonne, Alan Alda, Natalie Portman,
Lukas Haas, Goldie Hawn, Julia Roberts, Woody Allen, Billy Crudup, Tim Roth, David
Ogden Stiers, Tony Sirico
Réžia: Viktor Kollár
Autor: Joe DiPietro, Jimmy Roberts
Preklad: Adam Novák
Hrajú:
Zuzana Marošová /Alžbeta Tóthová, Ivana Kuxová /Andrea Királová,
Stano Král /Rado Milič, Vilo Csontos,
Tento komorný muzikál je napísaný pre štyroch hercov a troch hudobníkov. Každý zo štyroch
účinkujúcich (2 herci, 2 herečky) stvárňuje okolo 18 rôznych postáv vo veku od 10 až po 80 rokov v
rôznych životných situáciách. S humorom a chytľavými piesňami prechádzame úskaliami milostných
vzťahov, ktoré všetci dobre poznáme. Prvé rande, prechod od prvého rande k druhému, od druhého
rande k prvému sexu, prechod k sexu bez rande, k manželstvu, manželstvu bez sexu, až po lásku
medzi dôchodcami. Samozrejme „Milujem ťa, si perfektný, ale teraz sa zmeň“ nie je iba o tom. Témy,
ktoré sa z tejto bujarej, frivolnej show začnú stále pálčivejšie tlačiť von sú spolužitie, viera, nádej
a....predovšetkým....láska.
Prvé dejstvo ukazuje spolužitie slobodných mužov a žien v súčasnom svete a snahu nájsť si partnera.
Druhé zobrazuje radosti a starosti manželského života
Celým muzikálom nás sprevádza živý klavír, husle a štvorice hercov, ktorí okrem neustáleho striedania
postáv a kostýmov, musia spievať, tancovať a hrať.
Tento titul patrí k najúspešnejším hudobným komédiám v histórii Broadwaya vôbec.
Počas dvanástich rokov uvádzania sa už niekoľkokrát stalo, že vystúpil mladý muž z
hľadiska na javisko a požiadal svoju milú počas predstavenia o ruku.
Premiéra v divadle West
41
MISS SAIGON
Libreto: Alain Boublil
Hudba: Claude-Michel Schönberg
Texty piesní: Alain Boublil a Richar Maltby jr.
Český text: Eduard Krečmar
Réžia: Petr Novotný
Osoby a obsadenie: Engineer - Jiří Korn, Karel Černoch, Jozef Štágr; Kim – Iveta
Bartošová, Magda Malá, Lucia Šoralová, Martina Placrová; Chris – Tomas Savka, Roman
Vojtek, Michal Klamo, Ján Fiala; John – David Uličník, Pavel Vítek, Tomáš Trapl, Jaroslav
Rusnák; Ellen – Helena Vondráčková, Kateřina Brožová, Tereza Mátlová, Šárka Marková;
Thuy – Václav Vostarek, Ondřej Izdný, Patrik Stoklasa in memoriam; Tam – Patrik Minh
Nguyen, Huong Pham Thao, Jan Strnad, Erik Bláha,; Gigi – Šárka Marková, Karolína
Husáková, Tereza Zelinková, Michaela Srumová, Jana Koutová
Príbeh sa začína odohrávať vo vietnamskom Saigone tesne pred inváziou
severovietnamskych jednotiek. Mladé nepoškvrnené dievča Kim sa riadením osudu ocitne v
pochybnom nočnom klube, kde sa zoznámi s americkým vojakom Chrisom. Ten, hoci pôvodne hľadá
len chvíľkové rozptýlenie, sa do Kim zamiluje, práve tak ako ona do neho. Po páde Saigonu je však
Chris nútený mesto okamžite opustiť, bez toho, že by mohol zúfalú Kim vziať so sebou. V domnienke,
že neprežila, sa v Amerike ožení a až po rokoch zisťuje, že Kim žije v thajskom Bangkoku aj s ich
spoločným dieťaťom. Stretávajú sa, ale každý je už na inom brehu a Kim, túžiac po lepšom živote pre
svoje dieťa, volí obeť najväčššiu. Naši hrdinovia Vás posprevádzajú exotickými nočnými klubmi,
navštívite Thajsko, Ameriku i Vietnam a dokonca sa stanete svedkami veľkolepého preletu bojového
vrtulníka pri evakuácii amerických vojsk zo Saigonu. Strhujúca hudba, fascinujúca výprava, špičkové
spevácke a herecké výkony popredných hviezd, gigantické zborové scény spolu s technickou
dokonalosťou akčných scén zaručujú, že príbeh nielen uvidíte, ale tiež ho so svojimi hrdinami
prežijete.
Strhujúci príbeh lásky na pozadí vojny Spojených štátov amerických proti Vietnamu
(1961 – 1973) mal svoju premiéru v roku 1989. Stretol sa s veľmi priaznivou odozvou na
celom svete – v Poľsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Škandinávii, Číne, Japonsku, USA či
na Filipínach, a na svojom konte má dve prestížne broadwayské ceny Tony.
Premiéra v Prahe 8. a 9. decembra 2004, GoJa Music Hall
42
MNÍŠKY
Americká muzikálová komédia Dana Goggina
Produkcia a hudobné naštudovanie: Rudolf Geri
Preklad, texty piesní a úprava: Ľubomír Feldek
Réžia: Karol Spišák
Osoby a obsadenie:
Matka predstavená - Magda Paveleková, Eva Pavlíková,Soňa Valentová
Sestra Huberta - Helga Kovalovská,Gizela Oňová, Jeanette Švoňavská
Sestra Roberta - Zuzana Mauréry, Marta Potančoková, Dagmar Rostandt
Sestra Amnézia - Lenka Barilíková, Júlia Jamrišková, Karin Olasová
Novicka Lea - Barbara Baráthová, Jarmila Frličková, Vanda Konečná
Základná dejová línia trochu absurdného kláštorného príbehu sa viaže k dôležitému úkonu - naše
mníšky potrebujú získať peniaze, aby mohli vyprázdniť mrazničku (aj keď zvyčajne peniaze
potrebujeme skôr k jej naplneniu). Uskladňujú tam totiž mŕtve telá svojich štyroch nebohých sestier a
tie chcú čo najskôr dôstojne pochovať. Ide o posledné nepochované obete nešťastnej a náhodnej
udalosti - hubového paprikáša, ktorý kuchárka sestra Júlia uvarila na večeru a takmer všetky sestričky
(52) sa ním otrávili. Osudu poslednej večere sa vyhlo iba niekoľko z nich, okrem iného aj tie sestry,
ktoré boli spolu s matkou predstavenou v ten nešťastný večer hrať karty s klariskami. Keďže kláštor
nemal peniaze na toľko pohrebov naraz, matku predstavenú osvietil nápad vydať propagačné
pohľadnice ich kláštora. Podnikateľský zámer mal veľký úspech a takmer by sa bolo podarilo pochovať
z utŕžených peňazí všetky nešťastné obete gurmánskeho omylu, keby matka predstavená nepodľahla
zvodom technického pokroku a nekúpila každej mníške mobilný telefón a ešte aj tamagoči. Štyri
zvyšné telá teda museli nájsť dočasné útočisko v kláštornej mrazničke a mníšky museli pouvažovať,
ako dofinancovať pohreby. Napokon sa rozhodli usporiadať v kláštornej telocvični dobročinnú šou,
aby získali chýbajúce peniaze.
Matka predstavená vybrala konkurzom štyri najtalentovanejšie mníšky a spolu nacvičili program,
ktorý chcú predviesť publiku. Zrazu sa ukáže, že v milých sestričkách drieme umelecké nadanie, v
niektorých i taká celkom malá túžba po sláve, uznaní a svetlách reflektorov. A hlavne, opäť sa aspoň v
náznakoch môžu prejaviť ako ženy. Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale každá z postáv muzikálu
mala svoj reálny predobraz.
Matka predstavená, sestra Mária Regína spĺňa všetky základné úlohy vyplývajúce z jej postavenia mníškam je matkou i predstavenou zároveň. Pôvodne bola povrazolezkyňou ako všetci jej najbližší
príbuzní. Ale raz vo vypätej situácii sľúbila Bohu, že ak zachráni jej rodičov, vstúpi do kláštora. Rodičia
zostali nažive a Regína splnila svoj sľub. Radikálnu zmenu povolania nikdy neoľutovala, iba jej
komediantská krv sa opäť rozprúdi vždy, ke´d sa ocitne vo svetle reflektorov.
Sestra Mária Huberta je druhá najdôležitejšia mníška v kláštore, hneď po matke predstavenej,
ktorú si síce veľmi váži, ale neustále s ňou súperí.
Sestra RobertaAnna je najsvetskejšou z mníšok. Vyrastala v Brooklyne a Matku predstavenú
sústavne irituje nejakými nápadmi. (Medzi nami, je to poriadna "držka" a ešte aj fixovaná na hru
Prelet cez kukučie hniezdo).
43
Sestra Mária Amnézia najlepšie sa na ňu hodí charakteristika "božie dieťa". Je úžasne milá, ale
trochu mimo. Spadol jej totiž na hlavu krucifix a odvtedy si nepamätá ani vlastné meno.
Novicka Mária Lea - Pred vstupom do kláštora túžila byť baletkou a kazdý jej pohyb je spomienkou
na tento sen.
Nunsense mali premiéru na Broadway 12. decembra 1985 a dnes sa hrajú po celom svete.
Rovnako ako mnohé slávne muzikálové kusy neunikli ani filmárom. Po Prahe a Budapešti sa
s nimi na javisku konečne môže zoznámiť aj slovenské publikum. Premiéra v Istropolise
12.2.1999
MNÍŠKY 2 - MILIONÁRKY
Muzikálová komédia Dana Goggina MNÍŠKY
(Nunsense) o sestričkách rádu z Hobokenu je jedným
z najdlhšie hraných predstavení v histórii Off
Broadway. Neobyčajný divácky ohlas prinútil autora
napísať pokračovanie. Nazval ho NUNSENSE II (The Second Coming) v preklade
MNIŠKY II - Návrat.
V úlohách spievajúcich a tancujúcich mníšok: M.Paveleková, H.Caspar-Kovalovská,
G.Oňová, M.Potančoková, D.Rostandt, Z.Šebová, L.Barilíková, K.Olasová, J.Jamrišková,
J.Hittnerová.
Sestričky z Hobokenu sa vracajú na scénu s novou šou, aby sa ňou poďakovali všetkým svojim
priaznivcom, ktorí im držali palce a tlieskali pri ich prvom vystúpení. Vtedy si museli zarobiť peniaze na
pohreb svojich nešťastne zosnulých sestier, ktoré sa otrávili hubovým paprikášom. Dnes sú už bohaté
o skúsenosti zo ~šoubiznisu~, ale aj o miliónovú výhru sestry Amnézie. Bohatstvo však plodí zlo a o
ich výhru i sestru Amnéziu sa zaujímajú tajomné františkánky Brunhylda a Fric. Medzi sestrami
zavládne chaos. Matka predstavená sa však rozhodne pokračovať v ďakovnej šou a hrdinsky čeliť
všetkým katastrofám a nástrahám františkánok. Pochopitelne, že sa to nezaobíde bez nepredvídaných
komplikácií. Zámena vody za destilát spôsobí, že si Matka predstavená spolu s Hubertou - jej
zástupkyňou, zasnívajú o veľkých hereckých možnostiach na filmovom plátne. Z Brunhildy a Fric, ktoré
sa stále snažia o únos Amnézie sa napokon vykľujú podvodníci, ktorých sestry odvážne zneškodnia.
44
MONTE CRISTO
Český muzikál na motívy známého románu Alexandra
Dumasa staršieho
Hudba: Karel Svoboda
Libreto: Richard Hes
Texty piesní: Zdeněk Borovec
Réžia: Jozef Bednárik
Osoby a obsadenie: Edmont Dantes – gróf Monte Christo – Daniel Hůlka / Marian
Vojtko, Mercedes – Leona Machálková / Vanda Konečná, Haydée – Iveta Bartošová /
Zuza Ďurinová, bankár Danglars – Jiří Korn, abbé Faria – Karel Černoch, v ďaľších
úlohách Hana Křížková, Josef Zíma, Martin Pošta, Bohuš Matuš a Karel Fiala
Mladý námorník Edmond Dantes sa má po návrate z úspešnej plavby stať
kapitánom lodi Faraon a oženiť sa s krásnou Katalánkou Mercedes. Vinou
sprisahania svojho účtovníka Danglarse a ctiteľa Mercedes Morcerfa je
neprávom odsúdený k doživotnému vezeniu za údajnú pomoc Napoleonovi
v dobe jeho úteku z Elby. Tajná chodba z väzenia na pevnosti If zmení
Dantesov tragický osud, dovedie ho k získaniu múdreho priateľa, vzdelaniu,
rozprávkovému bohatstvu a oslobodeniu. Svoj ďalší život podriaďuje
plneniu prísahy, že sa pomstí za seba i za predčasnú smrť otca a stratu
snúbenice. Už ako gróf Monte Christo využívá svoje bohatstvo a riadi
pomocou intríg cudzie osudy tak, aby vinníci boli potrestaní.
Hlavným nástrojom Monte Christovej pomsty má býť jeho chovanka,
orientálna kráska Haydée. Bola dcérou greckeho vezíra, ale ich zem napadol
turecký sultán. Francúzski spojenci pod Morcerfovým velením Grékov zradili.
Rodičia malej Haydée boli zavraždení a ona sama uvrhnutá do otroctva. Vykúpil ju až Monte Christo,
ktorého Haydée obdivuje. Haydée sa zblíži s Morcerfovovým synom Albertom, čo nehrá do Monte
Christových plánov. Morcerf sa dovtípi, kto je Haydée a chce ju zabiť. Je pristihnutý Monte Christom a
zomiera jeho rukou. Danglars, ktorý prišiel o banku, uteká z Paríža - odplate za svoje zločiny však
neujde.
Monte Christo uverejnil v novinách pravdu o Morcerfovi a Albert ho vyzýva na súboj. Mercedes prosí
grófa, aby v súboji Alberta nezabil. Vystrelí do vzduchu - Albert a Haydée sa objímu a majú pred
sebou láskyplnú budúcnosť. Monte Christo bilancuje svoj doterajší život. Prichádza na to, že zvíťazil,
ale stratil svojich blízkych, zostal sám. Akoby z krajiny snov pripláva loď Faraon. Všetci ju vítajú a
nastupujú na ňu s nádejou, že slobodu a lásku im poskytne ostrov snov - Monte Christo.
Muzikál sa hral v Kongresovej sále Kongresového centra v Prahe. Slávnostná
premiéra sa uskutočnila v stredu 13. decembra 2000. Prvé verejné predstavenie
16. decembra 2000.
45
MRÁZIK
Rozprávkový muzikál na ľade
Hudba: Boris Urbánek, Nikolaj Budaškin
Texty piesní: Jiří Sedláček, K.M.Walló
Scenár a réžia: Jiří Šimek
V hlavných úlohách : R.Kovaříková a R.Novotný, M.Dejdar, J.Korn, V.Čok, V.Špinarová,
H.Křížková, J.Čapka, I.Dufková a ďaľší. V úlohe rozprávačky: J.Bohdalová Titulné úlohy
naspievali: K.Gott, I.Bartošová, V.Kratina, A.Brichta, P.Janda a ďaľší
Hlboká noc panuje tam za deviatimi horami a deviatimi riekami, kdesi ďaleko v šírej Rusi. Macocha zlá
spať nedá Nastenke: - Kým kohút zakikiríka, nech máš druhú pančuchu, prikazuje, inak ti, moja milá,
vlasy vyšklbem!- Takto sa začína ruská rozprávka Mrázik, ktorú si vždy s obľubou na Nový rok pozrie
každé dieťa či dospelý. Ako jeden z veľkých obdivovateľov Mrázika premýšľal už dávno J. Šimek ,
scenárista a režisér, o tom , ako by sa dala previesť táto rozprávka na javisko. Nápad s ľadom, s
Mrázikovým kráľovstovm, vznikol pri Šimkovom moderovaní zápasov vítkovických hokejistov. Postupne
vzniklo aj riešenie novej, doteraz nepoužiteľnej formy - rozprávkový muzikál na ľade. Premiéru mohli
slovenskí diváci vidieť 11. februára na zimnom štadióne v Bratislave, kde sa hralo, spievalo, tancovalo
a veselilo, keď Dobro nad Zlom víťazilo ešte osem krát. A potom sa rozprávka do slovenského sveta
rozletela, aby až do 18. apríla putovala mestami a všade radosť rozdávala plným priehrštím. Mrazík na
ľade má za sebou už viac ako 90 úspešných repríz, zatiaľ ho videlo takmer 450 tisíc nadšených malých i veľkých. Na každom predstavení sa zúčastnilo 120 účinkujúcich a členov štábu. Poprední
speváci ako K. Gott , I. Bartošová naspievali ústrednú pieseň. Nájsť v ňom môžete aj známych
českých hercov, ako napríklad: V. Kratinu, J. Bohdalovú, M. Dejdara a iných. Soundtrack s hudbou
vyšiel v deň ostravskej (svetovej) premiéry 16. septembra 1998 vo vydavateľstve Popron Music a v
Českej republike už dosiahol štatút zlatej platne. Nesmrteľnú Nastenku a Ivaňuška si s chuťou na
korčuliach zatancovali majstri sveta v kategórii športových dvojíc Radka Kovaříková a René Novotný.
Mrázik v číslach
- 120 účinkujúcich vystupuje na každom predstavení
- 400 párov korčulí sa nabrúsilo počas skúšok, denne minimálne 10
- 470 hodín strávili na ľade pri nácviku krasokorčuliari
- 245-krát vyšla na ľad rolba
- 4 km káblov treba vytiahnuť pre svetlá a zvuk, celý park riadi 6 počítačov
- 5 kamiónov vozí dekorácie, kostýmy, rekvizity a svetlá
- 15 ton váži svetelný a zvukový park, jazdí s ním 14 technikov
- cca 700 km odkorčuľovali sólisti, priemerne 15 až 20 km denne Ingrid Stránska
46
MY FAIR LADY
Muzikál podľa komédie Georgea Bernarda Shawa
Pygmalion a podľa rovnomenného filmu Gabriela Pascala
Libreto a texty piesní: Alan Jay Lerner
Hudba: Frederick Loewe
Profesor Higgins - Rex Harrison, divadelnú
predstaviteľku Elizy Doolittlové Julii Andrews
nahradila slávnejšia Audrey Hepburn. Ďalej hrajú
Holloway Stanley, Hide-White Wilfrid, Cooper Gladys,
Brett Jeremy
Muzikál naštudovaný v Banskej Bystrici
Hudobné naštudovanie a dirigent: Pavol Tužinský
Režisér: Martin Dubovic a.h.
Starý mládenec a profesor fonetiky Higgins uzavrie so svojím priateľom profesorom
Pickeringom stávku, že pouličnú predavačku kvetov Lízu, ktorá rozpráva nemožným dialektom, naučí
za 6 mesiacov hovoriť dokonale spisovne. Higginsovi sa to podarí, Líza na veľvyslaneckej party očarí
celú spoločnosť a nikto nepochybuje o jej vznešenom pôvode. Po vyhranej stávke Higgins stráca o
Lízu záujem a tá nemá kde odísť. Na ulicu sa vrátiť nechce, k inému životu nemá prostriedky.
Medzitým sa do Lízy zamiloval mladík Fredy, ktorý nič nemá a nič nevie. Líza napriek tomu odmieta
naliehanie Higginsa, aby sa k nemu -už ako emancipovaná žena – vrátila a dáva prednosť Fredymu.
Keďže obecenstvo chápalo hru ako sentimentálny romantický príbeh, Shaw pre vydanie Pygmaliona v
r. 1916 napísal k hre obsiahly doslov, v ktorom opisuje ďalší osud Fredyho a Lízy, vysvetľuje divákom
svoje názory o živote, o manželstve, o staromládenectve, o láske a pod. Tak je to v činohre.
V muzikáli je to inak. Higgins zisťuje, že bez Lízy nemôže žiť a svoj cit vyjadruje záverečnou vetou
muzikálu: Líza, tak kde sú tie papuče?
My Fair Lady v Banskej Bystrici je inscenovaná už tretíkrát. Prvé naštudovanie malo
premiéru 16. mája 1969 (v publikácii Muzikál, Opus Bratislava 1987 je nesprávne uvedený
dátum l6. máj 1960) a malo 66 repríz. Režisérom bol Jaroslav Chundela, dirigentom
Alexander Zlámal. Inscenácia mala 66 repríz. Medzi hlavnými účinkujúcimi boli mená ako
Edita Gruberová, Greta Švercelová, Jozef Konder, František Caban, Ján Zemko, Andrej
Mojžiš.
Druhé naštudovanie malo premiéru 30. mája 1986. Režíroval ho Martin Dubovic a.
h.,dirigoval Miroslav Šmíd. Medzi predstaviteľmi hlavných postáv sú mená Jarmila
Vašicová, Oľga Hromadová, Štefan Babjak, Ján Zemko, Štefan Turňa, Milan Schenko,
Mikuláš Doboš. Inscenácia mala 115 repríz.
V roku 1964 získal tento film 8 Oskarov, včítane ceny za najlepší film.
47
NA SKLE MAĽOVANÉ
Muzikál poľských autorov – básnika Ernesta Brylla a hudobnej skladateľky Katarzyny
Gärtnerovej. Svetovú premiéru mal vo Varšave v roku 1970 – inscenácia dosiahla takmer
600 repríz. V počte repríz ju prekonala až inscenácia Slovenského národného divadla –
664 repríz.
Libreto: Ernest Bryll
Hudba: Katarzyna Gärtnerová
Preklad: Emília Štercová-Fronková
Réžia: K.L.Zachar
Hra so spevmi a tancami alebo jednoducho zbojnícky
muzikál. Farebný príbeh - legenda o slávnom
zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Obraznú mýtickú reč
strieda šťavnatý ľudový slovník, lyrické spevy preruší
temperamentný tanec, idylický folklór sa prekára s
výmyselníctvom rozprávačov... A za tým všetkým
cítime krásu podtatranskej prírody a prostomyseľnú
túžbu po harmónii života.
Na Slovensku mala premiéru v SND v naštudovaní Karola Zachara 19. októbra 1974, kde
sa s prestávkami hrala takmer 30 rokov s mnohými pôvodnými predstaviteľmi - Michal
Dočolomanský, Leopold Haverl, Elo Romančík, Božidara Turzonovová, Soňa Valentová.
Prvá prestávka sa udiala po stodeväťdesiatej prvej repríze z politických dôvodov v roku
1983. Keď sa v roku 1991 SND rozhodlo muzikál opäť obnoviť, asi netušili, že ešte
odohrajú celkovo 643 repríz a hoci slávnostná derniéra sa udiala v roku 2002,
príležitostne sa ešte sem-tam reprízuje. Michal Dočolomanský v hlavnej postave
Jánošíka a Elo Romančík ako Dodávač sú jediní, ktorí odohrali všetkých 664 repríz.
Derniéra hry Na skle maľované bola v roku 2002.
Pripravovaný muzikál Divadla Nová scéna Na skle maľované v réžii a choreografii
Jána Ďurovčíka, odštartuje novú divadelnú sezónu muzikálom 23. septembra 2005. Diváci
v ňom uvidia nového Jánošíka Jána Slezáka, ale aj Andyho Hryca, Petra Marcina, Iva
Hellera, Petra Bzdúcha, Zuzanu Tlučkovú, Martu Sládečkovú, Mariána Labudu ml., Ivana
Vojteka, Katarínu Hasprovú, finalistku SuperStar Petru Humeňanskú a SĽUK.
48
NEBERTE NÁM PRINCEZNÚ
Pôvodný televízny muzikál pre deti a mládež.
Hudba: Dežo Ursiny
Texty: Ján Štrasser
Námet a scenár: Alta Vášová
Réžia: Martin Hoffmeister
Účinkujú:
Marika Gombitová, Miro Žbirka, Marie Rottrová,
Luděk Sobota, Petr Nárožný
Hrdinka Katka má u svojich rodičov všetko po čom túži.
Rodičia však vo víre svojich povinností a záľub nemajú čas
na to najhlavnejšie. Preto sa Katka vo svojej rodine cíti
rovnako opustená ako dobre zaopatrené deti v detskom
domove.
NIEKTO TO RÁD HORÚCE
Legendárny americký muzikál dobil svet najmä vďaka filmovej verzii, v ktorej
zažiarili také hviezdy ako Marilyn Monroe, Jack Lemon a Tony Curtis.
Scenár: Peter Stone
Hudba: Jule Styne
Réžia: Milan Lasica
Choreografia: Ján Ďurovčík
Slovenské texty piesní: Ján Štrasser
Účinkujú
V divadle Nová scéna sa v úlohách
prenasledovaných
muzikantov, ktorí sa skrývajú pred neľútostnými gangstrami, predstavili Miroslav Noga a
Štefan Skrúcaný. V úlohe Sugar alternujú Zuzana Marošová a Zdena Studenková, ktorá
spolu so Zuzanou Mauréry alternuje aj v úlohe sladkej Sue, ďalej účinkujú Lucia
Vrablicová, Štefan Kožka...
Tanec, spev a v neposlednom rade humor majú byť dominantou tohto predstavenia. Vrcholné obdobie
džezu a k tomu ženská kapela – to všetko nevyhnutne speje k portrétu síce búrlivého, ale pritom
usmiateho sveta. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. Prezliecť sa za ženy, ocitnúť sa v dámskej
kapele a byť pritom mužom – v prítomnosti atraktívnej dámy! – so všetkým čo k tomu patrí, to
nevyhnutne prináša napätie, ale v prvom rade vtip. O komické momenty v podaní Nogu a Skrúcaného
nebude v inscenácii núdza. Dramatické situácie neraz navodzujú dvojzmysly, ktorých efekt a dôsledky
49
majú neopakovateľné čaro najmä v podaní skvelých protagonistov. V réžii Milana Lasicu sa však
komediálnosť nevnucuje nasilu. Plynie nenásilne, nevtieravo, no o to ľahšie a sugestívnejšie.
Podmanivá džezová hudba v podaní dievčenskej kapely určite nenechá nikoho ľahostajným. V
divadelnej verzii sú v podstate všetky známe scény z filmu. Ale ich scénické spracovanie poskytuje širší
priestor na dotvorenie a komediálne rozohranie.Muzikál Niekto to rád horúce ponúka skvelú hudbu,
spev, nezabudnuteľné tanečné vstupy v choreografii Jána Ďurovčíka, ale aj napätie a humor.
Premiéra muzikálu v divadle na Novej scéne, 20. októbra 2000
NOC NA KARLŠTEJNĚ
Filmový muzikál na motívy hry Jaroslava Vrchlického
Hudba: Karel Svoboda
Textár: Jiří Štajdl
Réžia: Zdeněk Podskalský
Hrajú: Vlastimil Brodský, Jana Brejchová,
Jaromír Hanzlík, Miloš Kopecký, Waldemar Matuška,
Slávka Budínová, Karel Höger, Daniela Kolářová, Jaroslav Marvan
Povedal: Lásko má, já stůňu, svoji pýchu já jen hrál… Kto by nepoznal ústrednú melódiu z hudobného
filmu režiséra Zdeňka Podskalského! Vznikol podľa rovnomennej divadeľnej hry, ktorú v roku 1884
napísal Jaroslav Vrchlický. Navštívime dobu panovania Karla IV., ktorý dal vybudovať Karlštejn ako
pevnosť strážiacu korunovačné klenoty a údajne zakázal, aby tam nocovali ženy. Kráľovnu Elišku
Pomořanskou trápila krutá žiarlivosť – čo tam asi tak pán manžel po nociach vystrája? Rozhodla sa
preto na hrad vniknúť v prestrojení za páža a zistiť pravdu. Rovnaký nápad dostala v ten istý deň tiež
mladučká Alena, zamilovaná do jedného z členov hradnej posádky. Z ich konania samozrejme vznikne
rad humorných situácií…
Podľa rovnomenného filmu na motívy hry Jaroslava Vrchlického upravil Zdeněk
Podskalský ml.
Hudba: Karel Svoboda
Libreto: Zdeněk Podskalský
Texty písní: Jiří Štajdl, Eduard Krečmar
Réžia: Petr Novotný
Hviezdné obsadenie, živý orchester.
Karel IV., cisár rímsky a kráľ český: Petr Štěpánek,
Pavel Rímský
Eliška Pomořanská, jeho manželka: Kateřina Brožová, Monika Absolonová
Arnošt z Pardubic, arcibiskup pražský: Radoslav Brzobohatý, Petr Kostka
Petr, král cyperský a jeruzalemský: Václav Vydra, Václav Vostarek, Lumír Olšovský
50
Štěpán, vojvoda bavorský: Andrej Hryc, Mojmír Maděrič
Trubadúr: Bohuš Matuš, Jan Urban
Ješek z Wartenberka, purkrabí na Karlštejně: Roman Škoda, Libor Žídek
Alena, jeho neter: Hana Holišová, Jitka Schneiderová
Pešek Hlavně, šenk cisárov: Lumír Olšovský, Roman Vojtek
Ofka, hofmystriňa: Vlasta Peterková, Galla Macků
Veliteľ stráže: Josef Oplt
Správca hradu Karlík: Pavel Číčel
Muzikál Noc na Karlštejně bol po prvý krát uvedený v r. 1884 v Královském zemském
českém divadle národním v Prahe a v repertoári zostal až do r. 1903. V dvatsiatom
storočí Vrchlického veselohru, ktorú napísal vo svojich 29 rokoch, hrali skoro všetky
české divadlá. V nostickém paláci v Prahe sa hral v júni 2004. Od júna 2005 muzikál
uvádza Hudobné divadlo Karlín.
PLNÉ VRECKÁ PEŇAZÍ
Muzikál v 2 častiach podľa tragikomédie Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo
Úprava: Milan Lasica, Július Satinský
Texty piesní: Tomáš Janovic, Milan Lasica
Réžia: Bedřich Kramosil
Hudba: Igor Bázlik
Účinkujú: Július Satinský (Gejza Galiba, Holič),
Gizela Veclová, Milan Lasica (Alfréd Cicák, Holič),
Jozef Kuchár a ďalší
V holičskom salóne sa začína nový pracovný deň. Holiči Alfréd Cicák a Gejza Galiba práve odbavili
svojich prvých zákazníkov. Gejza sa cíti urazený, pretože zákazník mu strčil do vrecka ako prepitné päť
korún. „Kam by sme prišli, keby mi každý strkal do vrecka peniaze! Za chvíľu by som mal plné vrecká
peňazí,“ – uvažuje nahlas. Pocit urazenosti ho však rýchlo prejde a spolu s Alfrédom začnú uvažovať
o užitočnosti piatich korún a peňazí vôbec.
Tanečno-pohybová zložka je tu zastúpená 4 baletne stvárnenými víziami: 1. – hlavní hrdinovia snívajú
o sladkom a pohodlnom živote, 2. – vyjadruje prípravu na drastickú vraždu žobráka Ignáca, 3. - „V
nebi“, je obrazom pokoja a mieru v nebi, kde nikto nepotrebuje peniaze. V 4.- dochádza k dezilúzii k
vytriezveniu hrdinov.
Premiéra na Novej scéne – Spevohra v Bratislave 17.10.1975
51
POBOZKAJ MA, KATARÍNA
Musical komedy podľa Shakespearovej komédie Skrotenie čertice
Libreto: Bella a Samuel Spewack
Texty piesní a hudba: Cole Porter
Réžia: Peter J. Oravec a.h.
Preklad libreta: Karol Dlouhý
Preklad textov piesní: Ľubomír Feldek
Hrajú: Peter Rašev a.h., Elena Kušnierová, Jana Maľová,
Ján Prieložný, Anton Baculík / Peter Soós, Jozef Čmilanský, Ján Ivan, Milan Gerjak /
Vladimír Timočko, Silvia Majorošová / Anna Maruškaničová, Ladislav Suchoža, Slavomír
Benko, Ivan Barla, Ján Volčko, Andrej Šilan a.h., Ján Rachval, Ľudovít Vongrej, Ondrej
Nehila, Andrej Belej a.h. / Peter Adamkovič a.h.
Námet na muzikál priniesol sám život.
Producent Saint Subber si počas skúšok hry W.Shakespeara Skrotenie zlej ženy všimol, že protagonisti
súboru prežívajú v zákulisí rovnako búrlivý vzťah ako hlavné postavy, ktoré hrajú. Vtipného námetu sa
ujali renomovaní broadwayskí libretisti Samuel a Bella Spewack a hudby americký skladateľ Cole
Porter. Výsledok – muzikál, v ktorom sa humorne prepletá svet postáv majstra Shakespeara s
rozhádaným a hektickým divadelným zákulisím - získal päť prestížnych divadelných ocenení TONY
AWARD.
Premiéra na Novej scéne v Bratislave, 20. apríla 1963.
Premiéra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, 15.3.2002
POKRVNÍ BRATIA
Anglický muzikál Willyho Russela
Hudba, libreto: Willy Russel
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú: Maroš Kramár, Stano Král, Soňa Valentová, Dušan Cinkota, Eva Pavlíková a i.
Príbeh dvoch bratov – dvojičiek, z ktorých jedného predala matka do bohatej rodiny a druhý žije
s matkou v chudobe, čo bolo aj príčinou ich rozdelenia. Celý muzikál je nabitý výbornou hudbou ,
skvelými hereckými výkonmi a napínavým dejom . Obaja bratia si odžijú pred divákmi svoj divadelný
život od 7 do 25 rokov . V závere tragicky zomierajú .
Premiéra na Novej scéne v Bratislave v roku 1993
52
POMÁDA
Americký filmový muzikál vznikol v roku 1970 a všetko dali
dokopy dvaja kamaráti Jim Jacobs a Warren Casey, keď sa
rozhodli pripomenúť si nostalgiu 50-tych rokov. Neskôr sa z
tohto muzikálu stal celosvetový trhák. Dva roky od vzniku mal
muzikál svetovú premiéru na Broadwayi a v roku 1978 bol
zpracovaný do filmovej podoby.
Scenár, hudba, texty: Jim Jacobs & Warren Casey
Réžia: Randal Kleiser
Hrajú:
John Travolta, Olivia Newton-John, Stockard Channing, Jeff Conaway, Eve Arden, Joan
Blondell, Edd Byrnes, Lorenzo Lamas, Eddie Deezen, Antonia Franceschi, Andy Tennant,
Michael Biehn
Denny sa v lete romanticky zoznámi so Sandy. Po prázdninách rozpráva kamarátom v škole
aká bola. Zhodou okolností je Sandy prijatá na tú istú školu kde študuje Denny. Sandy opisuje svoje
stretnutie s Dennym svojim novým kamarátkam. Keď sa obaja stretnú, Denny popiera romantický
vzťah a hrá sa na "frajera". Sandy užialená odchádza, Denny s partiou tiež. Chlapci sa idú venovať hre
na gitaru a snom o rýchlych autách, dievčatá zase volajú Sandy do svojej skupiny Pink Lady, kde ju
chcú prijať za členku
Na "pyžamovom mejdane" zatiaľ dievčatá zasväcujú Sandy do svojich zákonov, učia ju fajčiť,
počúvajú rádio a rozprávajú sa o chlapcoch. Medzitým sa chlapci stretávajú v garáži, kde sa snažia zo
starého auta urobiť "žihadlo". To sa im nakonec podarí a tak vyrážajú oslavovať.
Sandy sa stáva roztlieskavačkou a spolu s Rizzou donutia Dennyho vstúpiť do atletického
oddielu. Ostatní chlapci i dievčatá im chodia fandiť a tak tu vznikajú nové vzťahy. Jane sa vyspovedá z
lásky k Rogerovi. Na škole je vyhlásena súťaž v tanci, všetci sa na ňu pripravujú a vznikajú tanečné
páry. Prichádza známy moderátor Vinc Fontaine a spolu s učiteľkou Lynchovou vyhlasujú prísne
pravidlá. Začína sa tančiť a spievať. Denny volá Sandy - ktorá sa kvôli láske k nemu trápi - či by s ním
nešla súťažiť. Sandy prijíma, ale keď príde na súťaž, cudzie dievča - prezývané Cha-Cha - jej Dannyho
zoberie a nakoniec s jeho pomocou vyhráva súťaž. Kým sa Danny spamätá zmizne i s vyhranými
cenami. Sandy sa cíti zradená a spieva svoj song "Buď můj".
Športovec Danny sa stretáva so svojou partiou a vyvádzajú. Frenchy je nešťastná, neverí si a
tak prichádza jej anjel strážny a utešuje ju. Denny volá Sandy do autokina a uprostred maškarády sa s
ňou snaží udobriť. Sandy sa ale naštve a odchádza, Denny zostáva sám a spieva jej svoje vyznanie
lásky "Sandy". Pink Lady zase úsporiadajú dievčensku párty a Rizza sa dievčatám zveruje, že je asi "v
tom". Zapiera otca, osočuje všetkých a Sandy sa ju snaží utešiť. Rizza odmieta a všetkých vyhadzuje.
Sandy ide za Frenchy, aby s jej výzorom niečo urobila. Keď sa stretává s celou partiou v reštaurácii,
je z nej úplne iný človek a Danny je z toho celý "paf". Sandy spieva o svojej premene a na záver
spieva s Dennym svoj duet o láske - "Jedině Ty". Pridávajú sa všetky ostatné páry, ktoré sa medzitým
našli a všetko končí šťastným tancom v mori svetla
POMÁDA - tento kultový americký filmový muzikál v hlavných úlohách s J.TRAVOLTOM
a O.NEWTON - JOHN sa dočkal aj bratislavskej premiéry v roku 2000 , bola ale hraná
v češtine.
53
Hudba, texty: Jim Jacobs & Warren Casey
Preklad do češtiny: Adam Novák
České texty piesní: Eduard Krečmar
Réžia: Jindřich Šimek
Osoby a obsadenie:
Danny - Ján Slezák / Dalibor Černák / Karol Csino; Sandy Iveta Bartošová / Jana Vaculíková / Linda Vargová; Rizzo Katarína Hasprová / Zuzana Mauréry; Frenchy - Karin Olasová
/ Kristína Dubajová; Marty - Zuzana Ďurdinová / Jana Bútorová
/ Barbara Baráthová; Jane - Anna Vargová / Jana Daňová;
Kenickie - Stano Král / Marcel Ochránek; Roger - Marián
Labuda ml. / Peter - Teo Heriban; Doody - Marcel Kobielsky /
Milan Ješko; Sonny - Karol Csino / Viliam Csontos; Patty Ingrid Hanzelová / Lucia Siposová / Zuzana Šimečková; Cha-cha - Aneta Zemanová /
Zuzana Šimečková / Georgína Opltová; Eugenne - Martin Fratrič / Milan Ješko; Vince
Fontaine - Daniel Junas / Otto Weiter; Anjel - Robo Opatovský / Otto Weiter / Karol
Csino / Viliam Csontos; Miss Lynch - Hana Křížková / Helga Kovalovská
Premiéra: Bratislava, Estrádna sála PKO - 15. septembra 2000
REBELOVÉ
Libreto: Zdeněk Zelenka
Réžia: Filip Renč
Osoby a obsadenie:
TEREZA: Z. Norisová, Z. Trvalcová, Veronika
Tweens Nízlová, Daniela Tweens Nízlová
BUGYNA: Monika Absolonová, Betka Stanková,
Antonie Talacková, Zuzana Vejvodová
JULČA: Betka Stanková, Antonie Talacková,
Zdenka
Trvalcová,
Zuzana
Dovalová
ALŽBĚTA: Monika Absolonová, Sylva Schneiderová, Radka Fišarová ; ŠIMON: Zbyněk
Fric, Ján Slezák, Martin Písařík; BOB: Jaromír Nosek, Aleš Háma , Jakub Wehrenberg
EMAN: Aleš Háma, Jakub Wehrenberg, Juraj Bernáth , Patrik Stoklasa; OLDA: Martin
Písařík, Patrik Stoklasa, Juraj Bernáth; ZPĚVÁK: Pavel Vítek, Jan Gajdoš, Jiří Helekal
TATÍNEK: Jan Hrušínský, Lukáš Vaculík, Jiří Langmajer, Zdeněk David; FARÁŘ: Petr
Štěpánek, Vladimír Brabec, Jiří Plachý; ŽELEZNIČÁŘ: Oldřich Vlach, Zdeněk Dušek,
Vlastimil Zavřel; UČITELKA: Sylva Schneiderová, Radana Hermannová, Eva Režnarová
54
Maturantka a chlapec, ktorý utiekol z vojny – to sú hlavní hrdinovia príbehu, v ktorom hrá
dominantnú úlohu hudba, tanec, humor, ale hlavne láska. Tú prežijú obaja naši hrdinovia - Tereza a
Šimon - v jednom malom, zabudnutom mestečku kdesi v pohraničí Československej socialistickej
republiky a v čase svojho zoznámenia nemôžu ani tušiť, že to budú práve „veľké dejiny“, ktoré
nebudú naklonené nielen ich láske, ale aj sľubnému vývoju spoločnosti na konci 60. rokov.
Šimon a Tereza sa prvýkrát stretnú na úvod týždňa, ktorému každý maturant nepovie inak ako
„akademický“. Pár príjemne strávených dní prežijú v partii Šimonových kamarátov - Emana a Boba - a
v spoločnosti Tereziných svojráznych spolužiačok – Bugyny a Julči. Vzťahy týchto troch dvojíc by sa
zrejme vyvíjali inak, keby... Keby sa dievčatá nedozvedeli, že chlapci utiekli z vojny a je po nich
vyhlásené celoštátne pátranie. Keby chlapci nechceli navždy opustiť republiku. Keby sa nepísal rok
1968…
Do okamihu augustových udalostí, ktoré nečakane a rázne ovplyvnili osudy všetkých našich hrdinov,
spoznávajú Šimon s Terezou zázrak svojej prvej veľkej lásky v presvedčení, že jeden v druhom našli
lásku osudovú a celoživotnú. Ešte netušia, aký silný a pre danú dobu príznačný príbeh obaja prežijú.
Premiéra v Divadle Broadway, 26.09.2003
Slovenská mutácia divadelnej podoby
filmového muzikálu Rebelové mala premiéru
na Novej scéne v Bratislave 19.3.2005
Účinkujú: Daniela a Veronika Nízlové,
Miroslava Partlová, Zuzana Tlučková,
Ivan Šándor, Karol Čálik, Juraj Ďurdiak,
Ján Slezák, Pavol Topoľský, Jaromír Nosek, Ivan Letko, Ivo Heller, Vladimír Brabec a
iní.
REVÍZOR
Muzikál v dvoch častiach podľa komédie Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Revízor
Libreto: Ján Turan, Bedřich Kramosil
Hudba: Teodor Šebo-Martinský
Réžia: Bedřich Kramosil
Účinkujú:
Jaroslav Rozsíval, Oľga Gallová, Gizela Veclová, Milan Lasica (Bobčinskij), Július
Satinský (Dobčinskij) a ďalší
Premiéra: Nová scéna – Spevohra, Bratislava, 24.2.197
55
RÓMEO A JÚLIA
Muzikál podľa najslávnejšej tragédie Williama
Shakespeara
Hudba a libreto: Jiří Bareš
Réžia: Petr Novotný
Hrajú: Vladimír Čech, Naďa Urbánková, Lenka Holas
Kořínková, Vašek Jelínek, Braňo Polák, Leona
Gyöngyösiovou, Lešek Semelka, Michaela Dolinová,
Radka Stupková, Jitka Molavcová, Jiří Schoenbauer,
Josef Štágr, Martina Placrová a i.
„Ach, Romeo, proc jsi Romeo?!", znie dnes na divadeľnom javisku rovnako ako pred štyristo rokmi v
italskej Verone. Rozprávkové bohatstvo a neústupná sobeckosť spojuje a zároveň vzďaľuje obidve
najzámožnejšie rodiny renesančného mestečka na severe Talianska. Osudová nenávisť rodu Montekov
a Kapuletov nezmierni ani romanticky nevinná láska Monteka Romea a Júlie Kapuletovej. Mnohoročná
nenávisť oboch prenasleduje na každom kroku a jediným východiskom ich čistých citov sa nakonec
stane smrť.
RUSALKA
Muzikál na motívy opery Antonína Dvořáka
Libreto: Jaroslav Kvapil, Michael Prostějovský, Zdeněk John
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú Petr Muk, Pavel Polák, Šárka Tomanová, Jiří Schoenbauer, Yvetta Blanarovičová
Pavla Kapitánová, Yvonne Přenosilová, Nelly Danko
V hlbokom lese žijú rozprávkové bytosti a jednou z nich je i vodná víla Rusalka, ktorá býva pod
hladinou jazierka, ale chce "tam hore". Matka Voda ju tam nepustí a vracia ju späť do sveta, kde sa
všetky rozprávkové bytosti hrajú. Svojimi hrami vzbudia Vodníka a po chvíli celý rozprávkový les.
Rusalka sa vyznáva, že túži po krásnom princovi, ktorý by ju miloval. Voda sa márne snaží Rusalke jej
lásku vyhovoriť, ale tá je neústupná. Preto jej nakoniec Vodník i Voda dovolia, aby navštívila Ježibabu.
Tá sa jej snaží premenu na človeka vyhovoriť a hovorí jej o kliadbe: bude navždy nemá a keď nezíska
Princovu lásku, stane sa z nej bludička, nosiaca smrť v močiaroch. Rusalka sa i po varovaniach
rozhoduje: chce ísť medzi ľudí. Ježibaba začína čarovať a premieňa ju na ľudskú bytosť.
Princ s družinou prichádza do lesa, všetky rozprávkové bytosti pred nimi utekajú a snažia sa
Rusalku ukryť pred Princom. Ten ju ale zbadá a prenasleduje, ale nedostihne. Princ je smutný, nič ho
56
nerozptýli, lov ho už nebaví a zostáva v lese sám. Rusalka počuje jeho spev, ktorým jej ponúka svoju
lásku a volá ju na svoj zámok. Princ ju zbadá a vyznáva jej lásku. Rusalka s ním odchádza na zámok.
Tam ale Princ po čase zo svojho opojenia vytriezve, na čom má veľký podieľ kňažná, ktorá
Princa pomocou kúziel zvádza. Rusalka je z toho nešťastná, preto za ňou do zámku prichádza Voda s
Vodníkom a naposledy Rusalku varujú, pripomínajú jej kliadbu. Rusalka – aj keď je teraz medzi dvoma
svetmi celkom opustená - chce o Princa bojovať. Princ je však omámený kňažnou, ktorú mu všetci
prajú namiesto chladnej Rusalky - jediný Šaško mu pripomína jeho lásku z lesa. Princ však reči o
Rusalke odmieta a nakoniec podlieha kňažne, ktorá sa mu vzápätí za jeho lásku vysmeje a opustí ho.
Rusalka pochopila, že prehrala a svoju porážku pred Vodou a Vodníkom uznala. Žiada pre seba
smrť - nechce byť bludičkou. Ježibaba ponúka Rusalke cestu zpäť, musí ale zabiť vlastnou rukou
Princa. To odmieta, skúša sa vzoprieť, ale les ju musí odvrhnúť a prekliať. Všetci sa s ňou lúčia
a Rusalka sa stáva bludičkou.
Princ je po jej zmiznutím ako vymenený - smúti a chová sa ako pomätený. Preto Horár a
Kuchár idú za Ježibabou aby im poradila, ako Princa rozveseliť. Tá ich spolu s ostatnými vyháňa a
sľubuje Princovi pomstu za Rusalku. Bludičky obidvoch zvádzajú do močiara, kde zahynú, Voda,
Vodník i Rusalka spievajú a smútia. Princ nenachádza vo svojom zámku kľud a tak sa vydá do
hlbokého lesa, tam, kde po prvý krát stretol Rusalku. Vidí tu rôzne prízraky a zjavenia. Nakoniec sa mu
zjavuje sama Rusalka ako bludička, ktorá prosí o odpustenie. Tá ho varuje pred svojim mrazivým
objatím, ale Princ nedbá, volí radšej dobrovoľnú smrť v Rusalkinom náruča než život bez nej. Les pred
takou láskou v úcte stíchne. Voda ani Vodník však nemajú moc Princa zachrániť a tak umiera pod
Rusalkinými bozkami v jej náručí. Rusalka zostáva sama, ale je vďačná, že poznala silu veľkej ľudskej
lásky a ako modré svetlo bludičky mizne v močiari
Premiéra v divadle Milénium v Prahe, 14.2.1999
SPIEVANIE V DAŽDI
Americký filmový muzikál z roku 1952
Réžia: Gene Kelly, Stanley Donen
Hrajú: Gene Kelly, Donald O'Connor, Debbie Reynolds,
Jean Hagen, Cyd Charisse, Rita Moreno, Mae Clarke,
Lance Fuller, Bobby Watson
Dej sa odohráva na začiatku zvukového filmu v Hollywoodu roku 1927. Základom konfliktu je prechod
od nemého filmu k zvukovému.
Pre londýnske divadlo bol upravený roku 1983 a zaznamenal tiež veľký úspech.
Otcom karlínskej adaptácie sa stal skúsený muzikálový režisér Petr Novotný.
57
V hlavných úlohách stále skvele spievajú a tancujú Martin Dejdar ( Don),
Tereza Duchková (Linda Stránská) v úlohe Kathy a Lumír Olšovský ako
Cosmo. Ten za svoj výkon dostal v roku 2001 Cenu Thálie.
Ivana Chýlková ako excentrická, trochu blbá, ale krásná Lina nespieva
ani netancuje, ona je predsa hviezdou nemého filmu. Bohužiaľ
príchod zvukového zničí jej slávu i kariéru, i keď producent R.F. Simpson
( R.Brzobohatý ) i ďalší M. Grisa, P. Millerová, V. Peterková, A. Hardt,
J. Oplt, V. Vostarek sa tomu snažia za každú cenu zabrániť.
STARCI NA CHMELI
Najslávnejší a vôbec prvý český filmový muzikál
z roku 1964
Hudba: Jiří Bažant, Vlastimil Hála, Jiří Malásek
Scenár: Vratislav Blažek
Réžia: Ladislav Rychman
Hrajú: Vladimír Pucholt, Ivana Pavlová,
Miloš Zavadil, Josef Kemr, Irena Kačírková
Príbeh lásky, ktorá vznikla ku zdeseniu okolia na chmeľovej brigáde, patrí medzi
naše najobľúbenejšie filmy taktiež vďaka skvelým pesničkám, ktoré spievajú a hrajú
Karel Gott, Josef Zíma, Jana Petrů, Karel Štedrý, Josef Laufer.
Divadeľná podoba “Starcov na chmeli” vznikla na základe kultového filmu z šesťdesiatych rokov, ktorý
podľa scenára Vratislava Blažka natočil režisér Ladislav Rychman. Nezabudnuteľný je nielen Vladimír
Pucholt v úlohe Filipa, ale tiež všetky pesničky od titulných “Milenců v texaskách” cez “Bossa novu” až
k jednej z najkrajších českých pesničiek pre zamilovaných – “Život je bílý dům”. Čo skladba, to hit, a
tak bolo len otázkou času, kedy bude krásny príbeh s vynikajúcou hudbou prenesený na divadeľnú
scénu.
Na prípravu javiskovej verzie sa podarilo získať vynikajúci tvorivý tím na čele s uznávaným divadeľným
režisérom Petrem Kracikem. Choreografiu vytvorila Ivanka Kubicová (ktorá si mimochodom zahrala i
v pôvodnom filme). Hudbu Jiřího Bažanta, Vlastimila Hály a Jiřího Maláska novo upravili Jiří Vondráček,
Jan Soukup a Jakub Zahradník. Slavnostná premiéra muzikálu Starci na chmelu sa odohrala 22. marca
2001 v Divadle Milénium v Prahe.
V úlohách Hanky a Filipa doslova zažiarili Lucka Vondráčková a do tej doby nie príliš známy mladý
herec Michal Kozelka, ktorý si hneď získal sympatie snáď všetkých divákov. Tiež kritický
58
ohlas bol neobyčajne priznivý a ústretový. Na jeseň, konkrétne 18. októbra 2001, sa v roli Hanky
objavila nová tvár – len sedemnásťročná, ale na svoj vek spevácky veľmi vyspelá a herecky
talentovaná Natálka Kocábová.
V ďalších úlohách: Zbyněk Fric (Honza), Ivana Chýlková (Profesorka),
Václav Sloup (Předseda), Jaroslava Obermaierová (Kateřina) a skupina
Ketchup.
ŠAKALÍ LÉTA
Autorský filmový muzikál ŠAKALÍ LÉTA, retrokomédia
z konca päťdesiatych rokov o nástupe rock and rollové
vlny v Čechách, mal premiéru v roku 1993. Podľa
poviedok spisovateľa Petra Šabacha napísal scenár Petr
Jarchovský, pôvodnú hudbu a texty skladateľ a spevák
Ivan Hlas, film režíroval ako svoj celovečerný debut
Jan Hřebejk a za kamerou stál renomovaný kameraman Jan Malíř. Film mal veľmi dobrú
návštevnosť a získal veľa prestižnych ocenení - medzi inými i Českého leva za najlepšíu
réžiu pre Jana Hřebejka, za najlepší mužský herecký výkon pre Josefa Abrháma, za
najlepšíu pôvodnú filmovú hudbu pre Ivana Hlase a za najlepší film roku 1993.
Scenár: Petr Jarchovský
Hudba a texty: Ivan Hlas
Réžia: Jan Hřebejk
Hrajú: Jakub Špalek, Martin Dejdar, Sylva Tománková, Josef Abrhám, Jiří Ornest, Jan
Semotán, Jan Kačani, Pavel Janoušek, Josef Oplt, Saša Rašilov ml., Zdeněk Vencl, Václav
Chalupa, Raoul Schránil, Václav Jakoubek, Radek Holub, Petra Špalková, Jitka Asterová,
Jan Hřebejk
Úspešná muzikálová komédia o slobode, nezávislosti, červenej hviezde a rokenrolu. Odohráva sa v
Prahe roku 1959 v okolí dejvického hotelu Internacional. Do kľudného malomestského života
nečakane zasiahne "muž odnikadiaľ" mladý chuligán Bejby, ktorý svojim výstredným oblečením,
gitarou a vášňou pre rokenrol rozbúri stojaté vody nielen chlapčenského sveta, ale tiež do sveta
dospelých snažiacich sa nemyslieť na ľahkú dobu v ktorej musia žiť. Bejby svojim nečakaným
príchodom zasiahne do života čašníckeho pomocníka Edy Drábka, okrskára Prokopa a jeho syna
prezývaného Kšanda, a svojim spôsobom i do života barovej speváčky Milady a jej manžela,
arogantného eštebáka Přemka.
59
TAJEMSTVÍ
Neofolkový muzikál
Autor: Daniel Landa
Réžia: Mirjam Landa
Osoby a obsadenie:
ELIŠKA ..... Lucie Vondráčková, Zuzana Norisová, Michaela Kuklová
JAN ..... Jiří Langmajer, Filip Blažek, Jan Dolanský, Jan Maxián
ANEŽKA ..... Lucia Šoralová, Michaela Horká, Petra Pudová
SOUSED ..... Ivan Vodochodský, Henrich Šiška, David Matásek
TEMNÝ ..... Martin Dejdar, Vladimír Marek, Daniel Rous, Petr Dopita
MARTIN ..... Tomáš Trapl, Martin Pošta, Ladislav Spilka
KAMILA ..... Linda Finková, Elin Špidlová, Jana Vaculíková
BOBO ..... Martin Sobotka, David Suchařípa, Antonín Moravec
POLDA 1 ..... Richard Tesařík, Ivo Hrbáč, Patrik Plešinger
POLDA 2/JIŘÍ ..... Michal Pleskot, Ladislav Spilka
Príbeh rozpráva o pátraní po veľkom tajomstve. Okolo hlavnej hrdinky sa začínajú diať
nevysvetliteľné veci, stáva sa účastníčkou mystickej hry s názvom Tajemství, ktoré s ňou postupne
odkrývame. V tejto „muzikálovej dráme“ uvidíte súčasnosť i stredovek, nemocničné a operačné
prostredie i pyrotechnické efekty. Muzikál má i hviezdne obsadenie.
Premiéra v divadle Kalich v Prahe, 31. marca 2005
TRAJA MUŠKETIERI
Akčná muzikálová lovestory vznikla podľa
najznámejšieho románu francúzskeho spisovateľa
Alexandra Dumasa
Hudba: Michal David a Bryan Adams
Textár a scenárista: Lou Fanánek Hagen
Réžia: Libor Vaculík
Hviezdné obsadenie: P. Habera, M. Absolonová,
J. Vojtek, P. Janů, P. Kolář, Z. Norisová, S. Laurinová, T. Beroun, M. Počta, B. Josef,
R. Genzer, M. Suchánek, L. Semelka, A. Háma, J. Wehrenberg, V. Brabec, J. Helekal,
J. Laufer, M. Maxa a další
60
Romantický príbeh o priateľstve, láske, ale tiež o intrigách a nenávisti sa odohráva v prvej polovici 17.
stor, keď vládol vo Francúzsku Ľudovít XIII. Ten sa však viac než o štát zaujímal o organizovanie
plesov, lovov a iných svetských radovánok. Vládu nad štátom držal teda pevne v rukách kardinál
Richelieu - človek vzdelaný, inteligentný, narodený pre politické machinácie.
Nad Francúzskom visela hrozba vojny s Anglickom. V snahe skompromitovať kráľovnú Annu povolá
Richelieu falošným dopisom anglického lorda – vojvodu z Buckinghamu do Paríža. Tu má byť
prekvapený v náručí Anny, a tá má byť usvedčená z vlastizrady. Lordovi Buckhinghamovi sa vďaka
dômyslnému prestrojeniu podarí navštíviť kráľovnú. Ako zástavu lásky mu Anna odovzdá prívesky,
ktoré dostala od svojho manžela Ľudovíta. Rozhnevaný Richelieu degraduje šéfa polície Rocheforta.
Vymyslí pascu. Prehovorí kráľa, aby na počesť Anny usporiadal ples, na ktorý si kráľovná musí zobrať
prívesky. Zúfalá kráľovná prosí o pomoc svoju dôverníčku Constance.
Do vysokej politickej hry vstupuje náhodne mladý Gaskonec – d’Artagnan. Miluje Constance, rád by sa
stal mušketierom. Je teda pripravený splniť pre svoju lásku i pre kráľovnú nemožné. V doprovode
svojich priateľov Athosa, Porthosa a Aramisa cestuje do Anglicka. Úloha je jasna – priviesť čo
najrýchlejšie naspäť prívesky pre kráľovnú. Tie musia včas ozdobiť jej plesovú toaletu.
Richelieu poverí Milady, aby na ceste do Anglicka predbehla mušketierov a zmocnila sa tak príveskov.
Milady využije všetky svoje ženské prostriedky, vláka lorda Buckinghama do pasce – vženie ho do
náručia smrti. I Constance umiera jej rukou. Milady je však odhalená a v spravodlivom súde, ktorému
predsedá jej bývalý manžel – Athos, je popravená.
D’Artagnan vracia kráľovne Anne prívesky. V náhodnom súboji zabije Rocheforta a Richelieu mu
ponúkne práve po ňom uvolnené miesto šéfa polície. D’Artagnan však odmieta. Chce slúžiť v službách
kráľa, chce sa stať mušketierom. Kráľovná plní prianie svojho manžela – prichádza na ples ozdobená
príveskami. Slávnostne odovzdáva dˇArtagnanovi mušketiersky stejnokroj a plní mu tak jeho prianie –
stať sa mušketierom.
Premiéra v pražskom Divadlo Broadway 18. a 19. novembra 2004
TRHÁK – NECH BROUKA ŽÍT
Satirická muzikálová komédia z roku 1980 o natáčaní
veľkofilmu, ktorý sa má stať „TRHÁKOM“
Scenár: Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák
Réžia: Zdeněk Podskalský
Hrajú: Hana Zagorová, Josef Abrhám, Juraj Kukura,
Waldemar Matuška, Ladislava Kozderková, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák, Petr Čepek,
Jiřina Jirásková, Radka Fidlerová, Dagmar Patrasová, Zdeněk Řehoř, Ludmila Roubíková,
Dagmar Veškrnová, Jiří Korn, Rudolf Hrušínský, Stella Zázvorková, Helena Růžičková,
Milada Ježková, Václav Lohniský, Václav Kotva, Jiří Bruder, Bedřich Prokoš, Jaroslav
Vozáb
Novopečený autor Jíša zoberie všetku odvahu a zamieri na Barrandov, aby sa tu opýtal na osudy
svojho námetu na film zo života súčasnej dediny. Prekvapený scenárista sa dozvedá, že jeho dielo
pojal režisér ako veľkolepú show so spevmi a tancami. Všetci - okrem produkčného - sú presvedčení,
že to bude "TRHÁK". Natáčanie začína, filmári sa presúvajú do exteriéru v obci Lipovec, kde svojou
prítomnosťou celkom rozvrátia doterajší pokojný život ...
61
VLASY (Hair)
Vlasy (Hair) vznikol ako pôvodný americký muzikál
"o láske a sile priateľstva".
Hudba: Galt MacDarmot
Libreto: Gerome Ragni, James Rado
Réžia: Dodo Gombár
Slovenský preklad: Alexandra Ruppeldtová
Slovenské texty piesní: Ján Strasser
Osoby a obsadenie:
Berger: Viliam Csontos / Ján Jackuliak; Woof: Dušan Vitázek / Martin Hudec
Hud: Peter Veslár / Matej Oravec; Claude: Ján Korbel / Martin Kaprálik
Ronny: Katarína Hasprová / Zuzana Mauréry; Jeanie: Hana Holišová / Ingrid Konrád
Sheila: Ivana Vaňková / Soňa Norisová / Soňa Jányová;
Krissy: Miroslava Partlová / Anna Repková
Margaret Meadová: Zuzana Šebová / Milka Zelmanová
Hiram: Pavel Moisés / Ferdinand Kováč; Otec: Marián Slovák / Vlado Jedľovský
Matka: Eva Matejková / Tatiana Radeva; Riaditeľ: Ivo Heller / Juraj Ďurdiak
Predseda odvodovej komisie: Ivan Vojtek / Dušan Kaprálik
Hubert: Marián Labuda ml. / Peter Heriban; Clark: Ivan Šandor / Alexander Bárta
a mnohí ďalší
Píše sa rok 1967, vrcholí obdobie hippies - "detí kvetov", a dvaja herci - James Rado a Gerome Ragni žijú v komunite medzi nimi. Rozhodnú sa napísať príbeh, ktorý mal zo začiatku jedinú ambíciu ukázať verejnosti, že hippies túžia po tolerancii, láske, slobode a že vojny považujú za nezmyselné.
Mladí ľudia vtedy povedali, že nechcú zbrane, ale kvety. Táto vzbura bola na vtedajšie pomery, keď
zúrila vojna vo Vietname, nepredstaviteľná. Konfrontovali sa predsa dva svety, ktoré neváhali použiť
proti sebe jadrové zbrane.
A tak na kusoch novín, vreckoviek a cestovných lístkov vznikal muzikál bez príbehu, založený skôr na
autentických postrehoch, výrokoch, scénkach, replikách, ktoré sa premietali do textov piesní. Obaja
autori už mali s divadlom celkom slušnú skúsenosť, dokonca i z veľkých broadwayských produkcií, ale
že by sa ich dielo stalo tak známym, a v mnohých ohľadoch i kultovým, naozaj nemohli ani len tušiť.
Hudbu im zložil o generáciu starší Galt MacDermot a muzikál bol na svete.
Autori svoj muzikál upravili v roku 1995. A ako inak - opäť zožal úspech, o ktorom sa tvorcom ani v
tých najoptimistickejších predstavách nesnívalo. Keďže hrozba násilia, vojny, rasizmu stále hrozí, je to
muzikál večne živý. Tematicky sa scenár odkláňa od vojny vo Vietname a hovorí o generačných
konfliktoch a nadčasových problémoch, ktoré rezonujú v ľuďoch každej doby. V novej verzii človek
hľadá únik. Nie pred vojnou, ale pred nepochopením.
Premiéra na Novej scéne v Bratislave 7. a 8. novembra 2003
62
WEST SIDE STORY
Americký muzikál podľa námetu Jeroma Robbinsa.
Tento muzikál je jedným z najkrajších hudobno-dramatických príbehov o láske.
Inšpirovaný Shakespearovým Rómeom a Júliou vznikol v päťdesiatych rokoch 20.
storočia, kedy do New Yorku prichádzalo veľa emigrantov zo španielskeho Puerto Rica.
Libreto: Arthur Laurents
Texty piesní: Stephen Sondheim
Hudba: Leonard Bernstein
Preklad: Jana Werichová, Pavel Kopta, Jiří Josek
Réžia: Stanislav Moša
Osoby a obsadenie:
Riff - Igor Ondříček/Petr Štěpán;
Tony - Petr Gazdík/Ján Jackuliak/Robert Jícha/Roman Vojtek;
Bernardo - Ján Jackuliak/Karel Škarka/Dalibor Černák/Roman Vojtek;
Maria - Radka Coufalová - Vidláková/Jitka Čvančarová/Markéta Sedláčková;
Anita - Jana Musilová/Ivana Vaňková/Petra Jungmanová;
Pochmúrne ulice West side okupovala jediná partia – Tryskáči. Ich zakladatelom bol Tony, teraz
mladý, ale naproti tomu cieľavedomý muž, ktorý presne ve čo chce. Partiu už opustil. Naproti tomu
jeho najlepší priateľ Riff ešte nechce byť ,,dospelý“ a ďalej vedie vojnu, ako veliteľ Tryskáčov, s
pouličnými gangami, ktoré si privlastňujú ich West side. Po dlhej dobe však narazí na veľmi silných
súperov. Partia Portorikánskych prisťahovalcov, ktorí si hovoria Žraloci, si chcú svoje právo na zemi
tiež zaistiť a vedú spolu nevinné detské bitky.
Nebola by to story, keby sa niečo nezvrtlo. A v tomto prípade sa zvrtlo niečo veľmi závažné.
Riffovi miska trpezlivosti práve peetiekla. Rozhodol sa vyzvať Žralokov na súboj. Súboj, ktorý má
všetko rozhodnúť. Keďže niektorí Tryskáči nechcú riskovať, prisľúbi im Riff, že im Tony pomôže.
Dohoda znie jasne. Riff privedie Tonyho na tancovačku, ktorá sa koná ten večer a kde majú byť i
Žraloci. Riff nakoniec presvädčí Tonyho, aby na tancovačku prišiel.
Tony sa teda dostaví na tanečnú zábavu, kde sa obidva gangy v duchu najlepších tradícii
neprestávajú osočovať. Skôr než sa Tony stačí aktivne zapojiť do diania, spočinie jeho pohľad
na krásnom dievčati. Tryskáč Tony a sestra veliteľa Žralokov Mária sa zamilovali na prvý pohľad, ale
to nič nemení na nepriateľstve obidvoch gangov, ktorí si dohovárajú podmienky súboja. Ani dohovory
polície nemôžu nič zmeniť.
Medzitým na schôdzke Mária žiada Tonyho, aby zabránil dohovorenej bitke.. Keď sa o to na
druhý dňn Tony pokúsi, zbijú ho, a pred jeho očami Bernardo nožom zabije jeho priateľa Riffa. Tony
sa vrhá na Bernarda, ktorého v zúrivosti nechtiac zabije a potom všetci utekajú preč, Tony za Máriou.
Mária sa dozvedá o smrti svojho brata, ale cez to Tonyho utešuje a chce ho chrániť. Tony ale
odchádza, aby sa skryl a oba si prsahajú lásku. Nový šéf Žraloko však Tonyho nájde skôr, než
Tryskáči môžu Tonyho chrániť, a pred všetkými ho zastrelí. Tony zomiera v náručí svojej milovanej
a až nad týmito dvoma mladými ľuďmi a ich zbytočnou tragédiou sa obidva gangy zmieria a zároveň
dospievajú.
Premiéra v Mestskom divadle v Brne
63
ZOZNAM LIBRETISTOV, SKLADATEĽOV,
REŽISÉROV
ADAMS, Bryan - gitarista a spevák, jeden z najznámejších kanadských umelcov všetkých čias, Bryan
Adams, sa narodil 5. novembra 1959 v meste Kingston a za svojho detstva sa veľa sťahoval. Žil v
Portugalsku, Izraeli a v Rakúsku, až pokiaľ sa po rozvode rodičov neusadili s mamou a mladším
bratom Bruceom vo Vancouveri. Už ako 12-ročný vedel hrať na klavír a časom i na mnoho ďalších
hudobných nástrojov, napr. na gitaru.V 16-ich skončil školu, aby sa mohol naplno venovať hudbe. O
rok neskôr sa zoznámil s Jimmom Vallencom a stal sa z nich skvelý skladateľský pár. Už v tomto veku
skladal hity. V roku 1979 sa mu podarilo získať kontrakt s A&M, čo bolo významným medzníkom v
jeho kariére. Onedlho nato vyšiel jeho prvý singel "Let me take you dancing", po ktorom nasledoval
jeho prvý album pomenovaný jednoducho Bryan Adams, ktorý však veľký úspech nezaznamenal.
Veľkým zlomom bol jeho tretí album Cuts like e knife, ktorý sa čoskoro po vydaní stal niekoľkokrát
platinový. Aj jeho ďalší album Reckless mal veľký úspech. Istý čas dokonca viedol predajnosť albumov
v USA V roku 1991 vydal svoj zatiaľ najväčší hit, ktorým je ústredná pieseň k filmu ROBIN HOOD - (
Everythind I do ) I do it for you, s ktorou vytvoril rekord v britskom singlovom rebríčku, kde bol 16
týždňov na 1. mieste predajnosti a roku 1992 mu priniesol cenu Grammy v kategórii - najlepšia pieseň
pre film či televíziu. Hitom No.1 bol s touto piesňou v 30 krajinách. Medzitým vyšiel aj album Waking
up the neighbours, ktorý na jeseň 1991 prenikol na 1.miesto v Británii a na 6.miesto v USA, kde získal
platinovú platňu, a v Kanade získal diamantovú platňu za predaj viac než milión kusov. Celosvetovo sa
ho predalo vyše 10 miliónov.
Ďalší album So far so good (1993) priniesol prierez jeho kariéry, doplnený o novú skladbu Please
forgive me a kúpilo si ho vyše 13 miliónov ľudí.
V nasledujúcich rokoch potvrdzoval, že patrí medzi popredných kanadských umelcov. Vydal ďalšie hity
( Have you ever really loved a woman, The only things that looks good on me, All for love - skladba k
filmu Traja mušketieri, ktorú naspieval spolu so Stingom a Rodom Stewartom, a mnohé iné ) a
natočil ďalšie skvelé albumy.
V roku 1998 vydal album On a day like today, ktoré bolo prvou nahrávkou, ktorá vznikla v jeho
vlastnom štúdiu Warehouse vo Vancouveri. Jeho zatiaľ posledným albumom je soundtrack ku
kreslenému filmu Spirit:The Stallion of the Cimarron, kde sa podieľa na 11 skladbách. O
inštrumentálne skladby sa postaral oscarový Hans Zimmer. Album vyšiel koncom mája 2002 a prvým
singlom je skladba Here I am, ktorá sa na albume nachádza v dvoch verziách.
ARMSTRONG, Louis – zv. Satchmo sa narodil 4.08.1901 v New Orleans, Louisiana, USA. Zomrel
6.07.1971. Americký černošský džezový trumpetista, spevák, skladateľ a vedúci orchestra. Zložil
hudbu k muzikálu Kráľovná spieva blues.
ASHMAN, Howard – americký libretista, dramatik. Narodil sa r. 1951. Debutoval Disneyho
filmom Malá morská víla, za ktorú v r. 1989 obdržal Cenu Académie za najlepšiu pieseň. Film sa
stal tretím najdlhšie hrajúcim muzikálom. Najväčším úspechom bola hudobná verzia filmu Malý
obchod hrôzy. Zomrel v marci 1991.
BADHAM, John – vlastným menom John Macdonald Badham – režisér, sa narodil 25.8.1939, Luton,
Bedfordshire. V roku 1977 natočil muzikál Horúčka sobotňajšej noci.
BAREŠ, Jiří – napísal hudbu a libreto k muzikálu Rómeo a Júlia.
64
BÁZLIK, Igor – skladateľ narodený 5. 12. 1941 v Banskej Bystrici. 1958 – 1962 Konzervatórium v
Bratislave (hra na klavíri - Pavla Pokojná, kompozícia - Miloslav Kořínek, Andrej Očenáš, dirigovanie Kornel Schimpl) • 1962 – 1966 VŠMU v Bratislave (kompozícia - Alexander Moyzes, hra na klavíri Rudolf Macudziński) • 1966 – 1969 bol hudobným redaktorom ČsRo v Bratislave • 1969 – 1978 pôsobil
ako hudobný režisér ČsRo v Bratislave • od 1979 je v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér,
dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória
v Bratislave. Zložil hudbu k muzikálu Plné vrecká peňazí.
BAŽANT, Jiří – český skladateľ narodený 27. augusta 1924 v Semiloch. Po vojnee študoval
ekonómiu a stal sa inžinierom. Hudbu neštudoval, amatérsky hral v tanečných orchestroch na klavír.
Premiéru na gramofónových platniach mal už v roku 1945, keď orchester Kamila Běhounka natočil
jeho skladbu Utržený knoflík. V päťdesiatych rokoch bol členom profesionálnych tanečných orchestrov
(Kavka, Bayerle, Habart, Bezubka) a v roku 1959 vytvoril klavírne duo s Jiřím Maláskem. S Maláskem
neskôr začal i společne komponovať, hlavne hudbu k filmom a televíznych inscenácií, prípadne
seriálov (Ikarův pád, Nezralé maliny, Tři chlapi v chalupě, Eliška a její rod, Dnes v jednom domě).
Niekedy tvorili trojicu ešte s Vlastimilem Hálou (Starci na chmelu, Dáma na kolejích, Pan Tau).
BEDNÁRIK, Jozef – režisér narodený 17. septembra 1947 v Zelenči, okr. Trnava. Absolvoval Strednú
školu umeleckého priemyslu a VŠMU v Bratislave, odbor herectvo. Od roku 1971 herec a od roku 1981
režisér Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre, kde zinscenoval viac než 30 titulov. Veľké úspechy
doma a vo svete zaznamenal s amatérskym divadlom Z zo Zelenča. Na festivale v Edinburgu získal
s operou SND cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu Gounodovej opery Faust a Margaréta.
V roku 1990 sa presťahoval do Bratislavy a začal pôsobiť na Novej scéne v Bratislave, ktorej
predstaveniami Evanjelium o Márii, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Hostinec Grand a
Pokrvní bratia vrátil renomé muzikálového divadla. Veľký ohlas a návštevnosť mali jeho
veľkovýpravné predstavenia v Prahe: Drakula a Gróf Monte Christo v Kongresovom centre,
Johanka z Arku v divadle Ta Fantastica, Rusalka v divadle Milénium, Roméo et Juliette a Carmen
v Národnom divadle. Z posledných predstavení spomeňme operu Don Carlos v SND, muzikálové
predstavenia Fidlikant na streche a Grék Zorba v DAB, Klietku bláznov, Donaha na Novej
scéne, či Mariu Callas v hlavnej úlohe s Milkou Vášáryovou v opere SND.
BERNSTEIN, Leonard – americký skladateľ, narodený 25. 8. 1918 v Lawrence (USA). Študoval na
Harcardovej univerzite a vo Philadelphii. Od r. 1943 pomocný kapelník u Newyorských filharmonikov,
v r. 1958-1967 ich šéfdirigent. Je autorom troch symfónii, orchestrálnej suity On the Waterfront,
Serenády pre husle a orchester, komorných skladieb a opery. Písal filmovú a divadelnú hudbu. Autor
úspešných muzikálov: West Side Story, Candide... Zomrel 14. 10. 1990.
BOCK, Jerry – skladateľ, narodený roku 1928 v New Havene. Absolvent univerzity. Písal piesne pre
televízne show a nočné kluby. Autor hudby k filmu Wonder of manhattan. Muzikály: Fidlikant na
streche.
BOROVEC, Zdeněk - klasik českého pesničkového textu. Ako člen Dismanovho rozhlasového
detského súboru hrával hlavné úlohy v detských rozhlasových reláciách a zahral si aj vo filmoch (Kluci
na řece, Na dobré stopě a Ján Roháč z Dubé). Vyštudoval klasickú vetvu Akademického gymnázia, v
roku 1956 absolvoval katedru dramaturgie a scénaristiky na FAMU u profesora Dr. Kratochvíla. Dva
roky bol zamestnaný pri Štátnom filme ako dramaturg. Texty začal písať v dobe, keď spieval v
pôvodnom Pánkovom kvartete a konferoval programy orchestrov Karla Vlacha a Zdeňka Bartáka. Od
roku 1959 slobodné povolanie - textár. Je autorom cca 2 500 textov evidovaných v OSA (Vánoce,
Vánoce přicházejí, Ztratila Lucinka bačkorku, Swing, Jezebel, Když jsem já byl tenkrát kluk, Mám malý
stan, My dva a čas, Spoutej mě, Přejdi Jordán, Dvě malá křídla tu nejsou, Nešlap, nelámej, Každá
trampota má svou mez, Zřejmě letos nikde nejsou kytky, Paganini, Můžeš zůstat, můžeš jít, Jsi můj
pán, Ráj, Je jaká je, Hotel Ritz Taky jsem se narodil bos, Dvě malá křídla tu nejsou, A ty se ptáš, co
já, On je někdo) a jeho textársku tvorbu mapuje supraphonské CD Zdeněk Borovec – Kam zmizel ten
starý song. Napíal české texty k niekoľkým muzikálom (napr. Když je v Římě neděle, Sladká Irma,
Alleluja, dobří lidé), šesť rokov vyučoval tvorbu texto na Konzervatórii Jaroslava Ježka. Je držiteľom
dvoch zlatých, jednej striebornej a dvoch bronzových Bratislavských lýr. Do povedomia divákov sa
zapísal najmä ako autor českého prekladu muzikálu Les Misérables (Knížka snů, Píseň samotářky,
Hlava mazaná). Je spoluautorom scenára a autorom libreta k úspešným muzikálom Karla Svobody
65
Dracula a Monte Cristo. Zdeněk Borovec zomrel 18. februára 2001 behom práce na muzikály
Kleopatra Michala Davida (po jeho smrti muzikál dokončila Borovcova dcéra Lucie Stropnická a Lou
Fanánek Hagen) Prebásnenie muzikálu Les Misérables je celkom iste vrcholom veľmi rozvätvenej
básnickej tvorby Zdeňka Borovce.
BOUBLIL, Alain - Francúz narodený v Tunise emigroval v osemnástich rokoch do Paríža, kde
vyštudoval ekonómiu a začal nielen pracovať v jednom hudobnom nakladateľstve, ale písať i texty k
francúzskym popovým piesňamm. To ho ale prestalo skoro uspokojovať a vďaka muzikálu Oliver! v
Londýne objavil svet hudobného divadla. Prvý muzikál Alaina Boublila, La Revolution Francaise z roku
1973, zahájil jeho spoluprácu so skladateľom Claudem-Michelem Schönbergem. Boublilov nápad
napísať muzikál na motívy románu Victora Huga Les Misérables ho v roku 1978 znovu zviedol
dohromady s Claudem-Michelem Schönbergem. Behom dvoch rokov bol muzikál napísaný a nahraný
LP platne. Po úspechu na gramofónovom trhu 20 augusta roku 1980 mali Les Misérables premiéru v
parížskom Paláci športu. Ďalší Boublilo muzikál Miss Saigon, ktoý vzniko opäť v spolupráci s
Claudem-Michelom Schönbergem a s producentom Cameronom Mackintoshom, mal premiéru
20.augusta roku 1989 v londýnskom Královskom divadle Drury Lane.
BRICUSSE, Leslie – libretista a skladateľ, narodený 29. 1. 1931 v Londýne.
Muzikály: Jekyll & Hyde.
BROUSEK, Ondřej - narodil sa v roku 1981, pochádza z hereckej rodiny. Študoval na pražskom
Konzervatóriu herectvo, a chcel tu študovať tiež skladbu. Nakoniec všetko dopadlo tak, že z
Konzervatória odišiel po maturite do angažmá v Divadle Na Fidlovačce, kde hral (či ešte hrá) v rolách Mamzelle Nitouche, Thyl Ulespiegel, Podivná paní S., Loupežník, Ježíšmarjájósef!, Přelet přes kukaččí
hnízdo. Najnovšia premiéra Horoskop pro Rudolfa II. Vo filme a v televízii ste ho mohli vidieť v tituloch
Pelíšky, Oběti a vrazi, Stříbrný a Ryšavec, Stín, Ze života pubescentky, Spravedlivý Bohumil, Pták
Ohnivák, Prsten kohouta Alektrya, Elixír a Halíbela, Český Robinson, v seriály O Ztracené lásce. Jeho
stále prevažujúcim záujmom je ale hudba - skladá a tiež aktívne hrá, je jedným zo zakladatelov
skupiny Monkey Business, skladal hudbu k množstvu divadelných titulov Fidlovačky a zaujímajú ho
všetky druhy hudby. Muzikály: Carmen.
BRYLL, Ernest – poľský prozaik, básnik a dramatik, narodený 1.3.1935. Vedúci dramaturg Poľského
divadla vo Varšave. Neskôr riaditeľ Poľského kultúrneho inštitútu v Londýme. Napísal poviedky, básne,
romány, drámy. Muzikály: Na skle maľované (1970), Slávik (1978, podľa Andersena).
CABAN, Šimon - architekt, scénograf, univerzálny divadelný a filmový tvorca. Narodil sa 19. júla
1963v Prahe. Vyštudoval scénografiu na Steednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe a Vysokej
škole umeleckopriemyslovej v ateliéri u prof. Josefa Svobody (absolvoval v roku 1981). Spolu so
svojim bratom Michalom založil dnes kultovnú Baletnú jednotku Křeč - tanečno divadelný súbor. Pre
muzikál Janka Ledeckého Hamlet vytvoril scénu. Spoločne s bratom Michalom je autorom scénickej
réžie Mezinárodního filmového festivalu Karlove Vary, Louskáčka a televízneho festivalu Zlatá Praha.
Osou jeho tvorby je divadlo a hudba. Režíroval muzikál Galileo.
CASEY,Warren – sa narodil roku 1935. Pochádza z Yonkers, New York. Po absolvovaní umeleckých
štúdii vyučuje na strednej škole. V r. 1962 sa presťahoval do Chicaga, kde popri množstve
príležitostných prác hrá divadlo a píše divadelné hry. Spolu s Jimom Jacobsom napísal scenár, hudbu
a texty piesní pre muzikál Pomáda. Muzikál vznikol r. 1970. Warren Casey zomrel v roku 1988.
CMÍRAL, Pavel – textár, sa narodil 28. decembra 1945 v Přerove, absolvoval strojnú priemyslovku v
Uhorskom Brode, potom odišiel do Liberca, kde napísal prvý text pre divadlo Ypsilon. Od roku 1971 žil
v Brne, pracoval ako externý literárny redaktor v Československom rozhlase a stal sa profesionálnym
textárom. V roku 1976 presídlil do Prahy. Písal rozhlasové hry pre českých i slovenských poslucháčov,
s Ondrejom Brouskom ml. napísal pre Divadlo na Fidlovačce muzikál Carmen, pre to isté divadlo texty
do muzikálu Kabaret, pre divadla v Moste a pod Palmovkou texty do predstavení Edith a Marléne.
Vydal dve knihy pre deti, jedna sa volá Cajdák, fígl, prskolet a druhá Pohádky z vánočního stromku.
66
DAVID, Michal – sa narodil 14. 7. 1960 v Prahe. Producent a autor scénickej hudby. Behom štúdii na
pražskom konzervatóriu založil v r.1976 jazzovou skupinu „Čtyři“ a získal ocenenie hudobník roku na
Pražských jazzových dňoch..Od roku 1976 pôsobí v skupine Kroky so speváčkou Janou Kratochvílovou,
prvé sólové album mu vyšlo v roku 1980. Celkom vydal 16 sólových albumov a naspieval cez 300
piesní. Za predaj viac než 3. 000 000 nosičov obdržal od vydavateľstva Supraphon Zlatú platňu. Zložil
hudbu k filmom Láska z pasáže, Diskopříběh 1 a Diskopříběh 2. V roku 1987 založil spoločne s Janem
Prokopem skupinu Allegro. Zložil rad piesní pre Luciu Bílou, Karla Gotta, Helenu Vondráčkovú a
ďaľších českých i slovenských autorov. Je autorom hymny českého hokejového teamu pre ZOH v
Nagane. Michal vlastní nahrávacie štúdio MIDA a venuje sa najmä autorskej a producentskej činnosti,
spolupracuje tiež s TV NOVA. Je autorom hudby a producentom veľmi úspešného českého muzikálu
„Kleopatra“, ktorý mal premiéru v roku 2002. Je autorom hudby a zároveň producentom muzikálu
Tři mušketýři , ktorého premiéra bol v novembri 2004 .
DEÁK, Juraj – umelecký šéf Divadla na Fidlovačce v Prahe. Rodák z Bratislavy (1958), absolvent
pražskej DAMU, je režisérom, ktorému vyhovuje pevný text a veľké javiko. Venuje sa inscenovaniu
najmä klasických titulov. K jeho najlepším inscenáciam, vždy niečim prekvapujúcim, sa zaradili
Goldoniho Poprask na laguně (1993), Millerova Smrt obchodního cestujícího (1994), Shakespearove
tragédie Král Lear (1996) a Romeo a Julie (1999), ďalej Čechovove Tři sestry (2001) a Lorcova Krvavá
svatba (2002). Má zmysel pre gradáciu a celok, čo sa najviac prejavilo v jeho inscenáciách muzikálo
Šumař na střeše Šoloma Alejchema a Josepha Steina (1995) a Muž z La Manchy Dalea Wassermana,
Mitche Leighta a Joea Dariona (1998). V nekomerčnej podobe týchto muzikálových inscenácií bez
speváckych hviezd, zato s intenzívnou divadelnosťou, vytvoril Deák v Ostrave špecifickú variantu
„činoherného“ muzikálu. V období jeho šéfovania sa súbor otvoril mladým hercom. Režíroval muzikály:
Carmen a Cats.
DOGA, Jevgenij – autor hudby pre muzikál Cigíni idú do neba
DONEN, Stanley – režisér a choreograf, sa narodil 13. apríla 1924 v Columbii, South Carolina, USA.
Režisér filmového muzikálu: Spievanie v daždi.
DUBSKÝ, Rupert – český divadelný režisér, libretista. Muzikál: Kocúr v čižmách
ĎUROVČÍK, Ján - režisér a choreograf. Študoval na VŠMU u prof. Štefana Nosáľa a na Institute for
Dance and Dance Instruction v Antwerpách. Zakladateľ baletu TORZO a Bratislavského Divadla Tanca
/BDT/, pre ktoré vytvoril niekoľko divadelno - tanečných inscenácií ako napríklad multimediálne
tanečné divadlo ROMEO a JÚLIA, prezentované v roku 2004 na Tokyo International Arts festival a
moderný balet Vták ohnivák, ktorý naštudoval pre Tokyo Metropolitan city ballet v roku 2003.
Laureát českej i slovenskej choreografickej súťaži, ocenený Krištáľovým krídlom v kategórii divadlo a
film, niekoľko ocenení Literárno-dramatickým fondom za choreografiu. Je autorom viacerých produkcií
pre popredné slovenské a zahraničné scény ako napr. Slovenské národné divadlo, Novú scénu
Bratislava, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Štátne divadlo v Košiciach, SĽUK, Divadlo Aréna, Národné
divadlo v Brne, Štátnu operu Praha, Goja Musichall v Prahe.
Réžijne spolupracoval s významnými osobnosťami svetového formátu ako Lisa Stansfield a Mireille
Mathieu. Muzikály: Hriešny tanec, Klietka bláznov, Malý obchod hrôzy, Niekto to rád horúce
EBB, Fred – libretista a textár piesní, narodený roku 1932 v New Yorku. Jeden z najslávnejších
muzikálových textárov 20. storočia Fred Ebb, s ktorého menom sa spájajú megahity newyorského
Broadwaya a neskôr sfilmované, Oscarmi ocenené diela Kabaret alebo Chicago. Grék Zorba.
Spoluautor celkovo 11 broadwayských muzikálov napísal aj text titulnej piesne filmu Martina
Scorseseho New York New York, v ktorom vytvorili hlavné úlohy Liza Minnelliová a Robert De Niro.
Zomrel 14.9.2004.
ELFMAN, Danny – vlastným menom Daniel Robert Elfman, skladateľ, narodený 29. mája 1953,
Amarillo, Texas, USA. Zložil hudbu pre muzikál Chicago.
ELIOT, Thomas Sterns – (1888-1965) je považovan za anglického básnika, aj keď sa narodil v
Missouri, USA.Studoval na Harvarde, Sorbonne a v Oxfordu. Ako mladík sa zaujímal o filozofiu, kritiku
67
a cudzie jazyky a okolo svojich dvadsaťdva rokov začal písať poéziu. Po roku 1915 sa usadil v
Anglicku. Z jeho prvých básnických zbierok môžeme spomenúť "Prufrock and Other Observations"
nebo "Poems". V druhej časti svojho života sa Eliot viac než poézii venoval písaniu hier. V roce 1939
napísal "Old Possum's Book of Practical Cats", dokonca s vlastnými ilustráciami. Toto dielo sa
stalo predlohou pre muzikál Cats a Eliot zaň dostal in memoriam cenu Tony. Z ďaľších ocenení je asi
najvýznamnejšia Nobelova cena za literatúru (1948). Thomas Sterns Eliot zomrel v Londýne roku 1965
a má pamätník vo Westminstere
FIERSTEIN, Harvey – libretista, narodený 6. júna 1954 v Brooklyne v New Yorku. Napísal libreto
k muzikálu Klietka bláznov.
FILAN, Boris – textár, cestovateľ, prozaik, scenárista, narodený 30. 6. 1949 Bratislava. Vyštudoval
scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, bol dramaturgom v
Československej televízii, spolu s Kamilom Peterajom patrí k zakladateľom slovenskej textovej tvorby
(začínali so skupinou Prúdy) Tvorba: Túlavý psík (zbierka textov piesní), 69 textov (zbierka textov
piesní), Paternoster alebo Príbehy o hudbe, láske a basketbale (kniha poviedok), Tam-tam (cestopisné
črty a úvahy), Nový Tam-tam (cestopisné črty a úvahy), Tam-tam tri (cestopisné črty a úvahy),
Rabaka (scenár k filmu), Libreto k filmovému muzikálu Fontána pre Zuzanu.
FORMAN, Miloš - patrí k jedným z mála zahraničných režisérov, ktorým sa podarilo presadiť v
americkom filmovom priemysle. Narodil sa 18.februára 1932 v Čáslavi. Svojimi ranými dielami Lásky
jedné plavovlásky a Hoří má panenko výrazne prispel k novej vlne československého filmu
šesťdesiatych rokov. Po sovietskej invázii v roku 1968 odišiel do Spojených štátov. Hneď jeho prvý
americký film Taking Off prijala kritika veľmi pozitívne. V roku 1975 nakrútil výnimočný film One Flew
Over The Cuckoo's Nest (Prelet nad kukučím hniezdom) s vynikajúcim Jackom Nicholsonom v hlavnej
úlohe. Obrovský komerčný úspech tohto filmu išiel ruka v ruke s jeho umeleckou kvalitou. Formanov
film sa stal len druhým v histórii (po It Happened One Night z roku 1934), ktorý získal všetkých päť
najdôležitejších
Oscarov
(za
film,
réžiu,
scenár,
najlepšieho
herca
a
herečku).
Aj jeho muzikál Hair a historická dráma Ragtime sa stretli s pozitívnym ohlasom. Svojho druhého
Oscara dostal Forman za réžiu filmu Amadeus, celkovo obdržal tento tragický portrét anarchistického
génia, nakrútený prevažne v Prahe s množstvom českých hercov a členov filmového štábu, sedem
najvyšších ocenení Americkej filmovej akadémie.
FOSSE, Bob – vlastným menom Robert Louis Fosse, americký choreograf, divadelný a filmový režisér
muzikálov a filmov z divadelného prostredia, herec, narodený 23.6.1927 v Chicagu. Za muzikál
Kabaret získal Oscara . Napísal libreto k muzikálu Chicago. Zomrel 23.09.1987.
GARTNEROVÁ, Katarzyna – poľská skladateľka. Študovala klavír. Hrala džez, písala piesne, filmovú
a kabaretnú hudbu. Muzikály: Na skle maľované (1970), Večer trojkráľový (podľa Shakespeara)
a Rumcajs (detský muzikál.
GOMBÁR, Jozef – režisér. Patrí k mladej generácii slovenských režisérov, ktorá našla svoje
uplatnenie na obidvoch stranách hraničnej rieky Moravy. Štúdium odboru divadelná réžia absolvoval
na VŠMU v Bratislave v roku 1998. Už jeho študentské inscenácie reprezentovali školu v zahraničí. A
dá sa povedať, že aj jemu samému otvorili dvere na divadelnej škole v New Yorku, kde získal ročný
štipendijný pobyt. Zo slovenských profesionálnych divadiel ako prvé prejavilo záujem o jeho služby
Divadlo SNP z Martina. Tu najskôr pôsobil ako interný režisér, neskôr aj umelecký šéf súboru. Ale
sedieť len v Martine nevedel. Najčastejšie odtiaľ odbiehal do Bratislavy, kde zanechal svoju režisérsku
stopu hneď vo viacerých divadlách, prvú národnú divadelnú scénu z ich súpisu nevynímajúc. V
súčasnosti pôsobí v slobodnom povolaní a čoraz viac času trávi v Divadle Bolka Polívku v Brne. Možno
preto, že práve tu dostal príležitosť nielen režírovať cudzie dramatické predlohy, ale aj uviesť vlastné
autorské projekty. Jozef Gombár sa ako režisér doteraz stihol podpísať už pod inscenácie rôznych
žánrov. K činoherným komédiám a drámam patria aj muzikály (Kráľ Dávid, Krysař, Vlasy), tanečné
projekty (Faust), rozprávky pre deti (Bambi), televízne relácie, reklamy, zábavné podujatia a dabingy.
Z jeho dramatických textov spomeňme aspoň hru Hugo Karas, ktorá bola ocenená 2. cenou v súťaži o
najlepšiu divadelnú hru roka 2000 vyhlásenou Nadáciou Alfréda Radoka. Inscenácia Na dne bola
prvou, ktorú v Divadle SNP Martin J. Gombár pripravil. Zatiaľ poslednou inscenáciou, ktorú na
martinských doskách režíroval, je v januári premiérovaná Lorcova Krvavá svadba.
68
Hagen, Lou Fanánek – spevák, textár, libretista sa narodil ako František Moravec v Prahe.
Vyštudoval strojnícku fakultu ČVUT a stal sa inžinierom. Umeleckú dráhu začal v Braníku v roku 1985,
keď sa stal členom skupiny Tři sestry, pre ktorú začal písať hudbu i texty. Pozdejšie sa stal jedným z
najžiadanejších českých textárov. V rozhovore s Milanom Lasicom popisuje svoj životný beh, keď
začínal ako jeden z buričov, koketoval s hnutím skinheads, mal vážnu nehodu na motocykle a pod. V
roku 1990 vyšiel prvý album skupiny Tři sestry a dostavil sa úspech aj keď mal kontroverzní rysy.
Pomaly začínal písať text i pre iných hudobníkov a skupiny vrátane popových spevákov. So skupinou
Tři sestry vydal 11 CD. Neváhal však súčasne otextovať vo svojej dobe komerčne úspešný seriál
Šmoulové. Písal i parodické texty pre skupinu Těžkej Pokondr, Dádu Patrasovou atď. Medzi jeho
posledné práce patria texty k muzikálu Kleopatra a Traja mušketieri.
HÁLA, Vlastimil – český hudobný skladateľ sa narodil 7. júla 1924 v Souši pri Moste. Študoval na
gymnáziu v Moste, po okupácii Sudet prešiel na reálné gymnázium v Prahe. Absolvoval súkromé kurzy
jazzu u Emanuela Uggého, neskôr súukromne študoval skladbu u Jana Rychlíka a Jiřího Felda. Krátko
študoval i na Royal Academy Of Music v Londýne. Ako trumpetista bol členom niekoľkých orchestrov,
až zakotvil v roku 1947 v orchestre Karla Vlacha, ktorého členom bol do roku 1964. Potom bol
hudebným režisérom v Československom rozhlase. Priradil sa i k priekopníkom nášho filmového i
televízneho muzikálu. Jeho piesne nahrávala na gramofónové platne väčšina špičkových interpretov
60. a 70. rokov. Svoje skúsenosti zo skladby a aranžovania spracoval literárne. Zomrel 29. júla 1985
vo Vysokom Újezde. Zložil hudbu k muzikálu Starci na chmeli.
HAMLISCH, Marvin – filmový a muzikálový skladateľ. Narodil sa 2. júna 1944 v New Yorku.
Muzikály: Každý má svojho Leona
HAMMEL, Pavol – spevák a skladateľ, narodený roku 1948 v Bratislave. Absolvoval právnické
štúdium na PF UK v Bratislave. Jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej populárnej hudby.
Tvorca a interpret mnohých piesní, z ktorých väčšiu časť nahral na gramofónové platne (najmä so
skupinou Prúdy, ktorú vytvoril roku 1963). Ako interpret vlastných skladieb s úspechom vystúpil na
viacerých domácich i zahraničných festivaloch. S polu s mariánom Vargom autor rockového muzikálu
Cyrano z predmestia.
HARBURG, E.Y. – textár piesní, narodený roku 1898 New Yorku. Spočiatku predavač novín
a zapaľovač pouličných svetiel. Potom navštevoval Univerzitu mesta New York. Písal básne a články do
školského časopisu. Od roku 1929 sa venoval písaniu textov piesní. Získal z mluvu v Hollywoode, písal
piesne do filmových revue.
HARNICK, Sheldon – textár piesní sa narodil 30. apríla 1924 v Chicagu. Hudbu študoval na
Severozápadnej univerzite. Písal piesne pre broadwayské a off-broadwayské show. Autor textov piesní
k muzikálu Fidlikant na streche.
HEDL, Jan Sahara – skladateľ, textár, muzikant, vedúca osobnosť skupiny Precedens. Muzikály:
Excalibur.
HERMAN, Jerry – skladateľ a autor, narodený 10. júla 1933 v New Yorku. Hudbu študoval na
univerzite v Miami. Písal piesne pre off-broadwayské revue. Najväčšie úspechy získal muzikálmi Hello,
Dolly, Klietka bláznov.
HES, Richard – tanečník, textár. Muzikály: Dracula, Monte Cristo.
HOFFMEISTER, Martin – režisér. Filmový muzikál Neberte nám princeznú
HŘEBEJK, Jan - uznávaný český režisér a scenárista Jan Hřebejk sa narodil 27. 6. 1967. Vyštudoval
Akademické gymnázium. Na FAMU študoval v rokoch 1987–1991 katedru scenáristiky a dramaturgie.
Prejavoval už tam záujem o réžiui: vo svojej vlastnej produkci natočil snímky Co všechno chcete vědět
o sexu a bojíte se to prožít (1988) a L. P. 1948 (1989). Pre televíziu režíroval v roku 1991
krátkometrážny hraný film Nedělejte nic, pokud k tomu nemáte vážný důvod. V tej dobe mu scenáre
69
písal jeho spolužiak z katedry Petr Zelenka. V Českej televízii točil Jan Hřebejk v nasledujúcom roku
inscenáciu románu Egona Hostovského Dobročinný večírek. Podľa poviedok Petra Šabacha napísal
Petr Jarchovský scenár filmu Šakalí léta. Tento snímok natočený v roku 1993 bol Hřebejkovým
celovečerným debutom a získal Českého leva. Nasledovali ďalšie filmy tejto autorskej dvojice: Pelíšky,
Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem Pádem. Jan Hřebejk naďalej spolupracoval i s televíziou a
divadlom. V roku 1996 natočil detský televízny seriál Kde padají hvězdy, podľa Jarchovského scenára
potom vytvoril trojicu bakalárskych príbehov. V divadle realizoval inscenáciu Nebezpečné vztahy.
Režisér Hřebejk tiež točí dokumentárne snímky, hudobné klipy a reklamy.
JACOBS, Jim – skladateľ, textár, narodený 1931 v St. Louis. Muzikál: Pomáda
JANOVIC, Tomáš - aforista, epigramatik, textár, básnik, autor rozhlasových, televíznych, divadelných
hier, autor literatúry pre deti a mládež sa narodil 22. 5. 1934 v Bratislave. Absolvoval štúdium
slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského , prispieval do časopisu Roháč a
istý čas tam pôsobil aj ako redaktor, následne sa stal spisovateľom v slobodnom povolaní. Spolu s M.
Lasicom napísal texty piesní k muzikálu Plné vrecká peňazí. Humor, iróniu, sebairóniu a radosť z hry
uplatnil aj v tvorbe pre deti. Autor „skoromuzikálu“ O žuvačkovom kráľovstve, v spolupráci s V.
Bednárom hry so spevmi a tancami Vzducholoď a rozhlasových muzikálov Požičaná gitara a Kľúčikové
kráľovstvo, v spolupráci s J. Roháčom textov piesní hudobnozábavnému televíznemu filmu Snehuliaci.
KÁKOŠ, Martin – televízny a divadelný režisér, narodený 9. 7. 1955 Je absolventom divadelnej réžie
na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako režisér v Divadle A. Bagara v Nitre a neskôr na Novej scéne v
Bratislave. Za dvadsaťpäť rokov svojho profesionálneho pôsobenia režijne naštudoval viac ako 50
inscenácií na domácich i zahraničných javiskách. Paralelne s prácou v divadle spolupracuje od roku
1978 s televíziou, kde režíroval okolo štyridsať televíznych inscenácií a filmov, z ktorých viaceré získali
ocenenia. Je autorom mnohých televíznych scenárov, divadelných adaptácií a niekoľkých rozhlasových
hier (Zem ďaleká, Terárium, Nech žije kráľ, Fór a i.). V roku 1992 začal externe režírovať v rozhlase, v
súčasnosti je interným režisérom Slovenského rozhlasu v Bratislave.
KÁKOŠOVÁ, Jana – dramaturgička, scenáristka, narodená 5.8.1953 v Bratislave. Študovala 1971 –
1976 dramaturgiu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. Od r. 1977 pracuje ako
dramaturgička Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Čs., resp. Slovenskej televízie
v Bratislave. Okrem iného je autorkou libreta muzikálu Báthoryčka.
KANDER, John – skladateľ, narodený 18. marca 1927 v Kansas City. Študoval hudbu na Oberlin
College a na Columbia University. Muzikály: Kabaret (muzikál získal titul „Nalepší muzikál roku“a bol
ocenený siedmimi cenami Tony a cenou Grammy za ústrednú pieseň „Život je kabaret“), filmová
verzia mala svetový úspech, nasledoval muzikál Grék Zorba a Chicago.
KELLY, Gene – americký tanečník, choreograf, herec a režisér, narodený 23. augusta 1912
v Pittsburghu. Zameral sa hlavne na muzikály a hudobné filmy (Dvíhajte kotvy, Američan v Paríži,
Spievanie v daždi, Vyzvanie do tanca, Vždy je pekné počasie, Hello, Dolly!, Sprievodca ženatého
muža); v niektorých vystupval aj ako herec a tanečník. Vynikol hlavne stepovaní. V roku 1951 získal
zvláštneho Oscara. Zomrel 2. februára 1996.
KLEISER, Randal – režisér, narodil sa 20. júla 1946 v Philadelphii. Muzikály: Pomáda.
KRAMOSIL, Bedřich – operní spevák, režisér, narodený 31. marca 1921 v Trnave. Od roku 1962
umelecký šéf spevohry Novej scény v Bratislave. Pričinil sa o úspešné inscenovanie domácich
i zahraničných hudobných komédií a muzikálov: Plné vrecká peňazí, Revizor. Zomrel 20. júna 1992
v Bratislave.
KREČMER, Eduard – textár piesní. Narodil sa r17. marca 1942 v Prahe.Venuje sa tvorbe pre deti, vo
filmovom dabingu pripravuje české texty ku kresleným filmom napr. Leví král. K muzikálu Kocúr
v čižmách napísal texty piesní. Prebásnil texty do muzikálu Pomáda. Ďalšie muzikály: Hriešny
tanec, Miss Saigon.
70
KRETZMER, Herbert - narodil sa v Južnej Afrike, kde začínal ako novinár písaním komentárov pre
filmové týždenníky. V roku 1954 sa presťahoval do Londýna, kde od tej doby pôsobí nielen ako
novinár, ale i ako piesňový textár. V roku 1960 nastúpil do The Daily Express a zakrátko sa stal jeho
divadelným kritikom (na tomto poste pôsobil osemnásť rokov behom ktorých navštívil okolo 3 000
divadelných premiér). V rokoch 1979 – 1987 písal televízne kritiky pre The Daily Mail a získal za ne
dve prestížne národné novinárské ceny. Za komediálny duet Petera Sellerse a Sophie Lorenové
Goodness Gracious Me získal jednu z najvýznamnejších britských cien – Cenu Ivora Novella. Herbert
Kretzmer napísal libreto a piesňové texty k londýnskemu muzikálu Our Man Crichton a texty k piesňam
do muzikálu Štyria mušketieri. Herbert Kretzmer spolupracoval s Alainem Boublilom a ClaudomMichelom Schönbergom nielen na muzikále Les Misérables, ale i na muzikále Martin Guerre.
KVAPIL, Jaroslav - básník, dramatik, režisér, divadelný šéf a politik. Narodil sa 25. 9. 1868 na
starom zámku v Chudeniciach u Klatov, kde bol jeho otec zámockým lekárom u majiteľa panstva –
grófa Černína. Už pri štúdiách v Klatovách a Plzni dochádzal Jaroslav cez prázdniny do rodnej dediny,
kde s ochotníkmi hrával divadlo. To sa mu stalo celoživotnou profesiou a poslaním, aj keď do
povedomia verejnosti vstúpil najskôr ako redaktor Národných listov, Světozoru a Světové knihovny a
zároveň ako básník. V roce 1892 vytvoril pre J. B. Foerstra libreto k jeho vôbec prvej opere Debora.
Neďaleko rodných Chudenic, z ktorých pochádzal i slavný skladateľský rod Rejchov, našiel inšpiráciu i
pre svoje vôbec najslavnejšie dielo – libreto k Dvořákovej opeee Rusalka. Zomrel 10. januára 1950.
LANDA, Daniel – skladateľ, textár, libretista, narodený 4. 11. 1968 v Prahe. Absolvoval
konzervaórium, odbor hudobno - dramatický. Herectvo však tvorí iba zlomok jeho profesnej dráhy.
Ako herec účinkoval v českých filmoch (Proč?, Tichá bolest, Černí baroni). Najpodstatnejšia časť
Landovej osobnosti je jeho hudobná tvorba. Okrem toho, že je Daniel Landa známym spevákom, tak
si sám skladá hudbu, libreta a píše texty. Založil kapelu Orlík, s ktorou natočil dva albumy, potom sa
vydal na úspešnú sólovú dráhu. V roku 1996 napísal spoločne s manželkou Mirjam Müller-Landa scnár
a hudbu k dirty muzikálu Krysař, ktorý sa hral tiež v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. V roku 2002 sa
Krysař vrátil v obnovenej premiére označovaný ako "kultovný", ale už bez Dana Landy v úlohe
Krysaře. Bol znovu naštudovaný, a to ako z hľadiska réžie a obsadenia, tak kostýmov a scény. Pribudli
nové postavy. Okrem piesní píše tiež scenáre k filmom. Dokončuje prácu na hudbe, libreta a textoch
gangsterskej komiksovej operety Zabijte Sršně. Ďalšie muzikály: Rockquiem (2003), Tajemství
(2005).
LANDA, Mirjam – režisérka. Narodila sa v nemeckom Kolíne nad Rýnom, v Čechách žije dvanásť
rokov. V polovici deväťdesiatych rokov absolvovala filmovú a televíznu réžiu na pražskej FAMU, za
svoje študentské obrázky bola dvakrát ocenená Cenou Českého literárneho fondu. V roku 1995
režírovala inscenáciu Zvláštní schopnosti, o rok neskoršie muzikál Daniela Landy Krysař, (Krysaře
režírovala celkom päťkrát - po prvej inscenácii v Prahe prišli ponuky z Bratislavy, Prešova, Klagenfurtu
a teraz opäť v Prahe). Ako režisérka je podpísaná pod rad klipov (Daniel Landa, Olympic, Arakain aj),
jej videoklip k piesni Daniela Landy bol nominován na cenu Českej hudobnej akadémie Gramy.
Natočila rad reportáží pre stanicu HBO a režírovala živé vysielanie programu Prima jízda na Prima TV.
Je autorkou prekladu libreta muzikálu Krysař do nemčiny.
LANE, Burton - skladateľ, libretista, narodený roku 1912 v New Yorku. Muzikály: Divotvorný
hrniec. Zomrel 5. 1.1997
LASICA, Milan - humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor, predovšetkým
súčasť osvedčenej značky L+S. Narodil sa 3. 2. 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej
škole múzických umení. Už počas štúdia vystupoval spolu s J. Satinským v autorských dialógoch v
bratislavskej Tatre. Koncom 60. rokov pôsobil v Divadle na korze. Roku 1970 mu normalizačná štátna
moc znemožnila pôsobenie najprv na Slovensku (spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní
Brno), o dva roky neskôr aj v Čechách. Účinkoval dlhší čas v spevohre Novej scény, potom v činohre,
roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal
predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským. Ich spoločný
knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy sú súbormi dramatických scénok a poviedok..
Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom,
a najmä bez romantického pátosu. M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča (Výrobca šťastia) a
71
mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s J. Satinským je aturom muzikálového
prepracovania hry J. Soloviča (Žobrácke dobrodružstvo). Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú
najmä Lasicove piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne (Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom). Jeho
texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú
obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života.
Muzikály: Plné vrecká peňazí, Niekto to rád horúce.
LAURENTS, Arthur – dramatik, libretista, režisér sa narodil 14. 7. 1918 v New Yorku. Študoval na
New Yorskej a na Cornellovej univerzite. Spočiatku písal pre rozhlas. Autor a spoluautor viacerých hier.
Napísal libreto k muzikálom West Side Story, Gypsy.
LEDECKÝ, Janek - je stálicou scény českej populárnej hudby. Gitarista, spevák, hudobný skladateľ a
textár. Začínal v Horečka bandu Jany Koubkové, na začiatku ôsmej dekády minulého storočia sa stal
spevákom a neskoršie i spoluautorom repertoáru skupiny Žentour. So skupinou natočil päť albumov
(Žentour 001 – 005). V roku 1992 sa rozhodol pre sólovú dráhu. Za svoju kariéru získal rad
prestížnych ocenení. Trikrát obsadil druhú priečku ankety TýTý o najobľúbenejšieho speváka televíznej
obrazovky, je dvojnásobný strieborný a štvornásobný bronzový Český slávik. V roku 1993 bol
obsadený do hlavnej roli pôvodného českého muzikálu Milana Svobody Pěna dní, je autorom textov
muzikálovej inscenácie pražského Rokoka E 55 Story. V roku 1999 mal premiéru jeho autorský
muzikálový debut Hamlet, na ktorom sa podielal tiež ako spoluproducent a predstaviteľ hlavnej
úlohy. Muzikál sa stretol s veľkým záujmom publika. Je autorom hudby, napísal libreto a texty a zahral
si hlavnú ulohu v muzikály GALILEO.
LENNARTOVÁ, Isabel – libretistka – muzikál Funny girl.
LERNER, Alan Jay – textár a libretista. Narodil sa v New Yorku 31. 8. 1918, kde aj umrel v roku
1986. Už počas štúdia na Harwardskej univerzite napísal niekoľko divadelných hier. Písal texty pre
muzikály K. Weila i L. Bernsteina. Od roku 1942 spolupracoval s F. Loewem a v nasledujúcich rokoch
spoločne vytvorili rad úspešných diel. Na začiatku 50-tych rokov vytvorili libreto a texty piesní
k muzikálu My Fair Lady,
LEŠKO, Henrich – autor hudby k muzikálu Báthoryčka
LOEWE, Frederick – skladateľ. Narodil sa 10. 6. 1901 vo Viedni – niektoré publikácie uvádzajú rok
1904, umrel v Palm Springs 14. 2. 1988. Jeho otec bol operetný tenor. Loewe už ako 10 ročný bol
žiakom Bussoniho a Eugena d´Alberta a ako 13 ročný klavírista vystupoval s berlínskym symfonickým
orchestrom. Kompozíciu študoval u Řezníčka. Ako 15 ročný sa prezentoval svojimi prvými
kompozíciami. Na začiatku dvadsiatych rokov komponoval tanečné piesne, s ktorými dosiahol veľký
úspech. Ako 20 ročný odišiel do USA, Tam, podľa vlastných slov „dvadsať rokov hladoval.“ Živil sa
rôznymi činnosťami, napríklad ako zlatokop, lodný muzikant, boxer i barový klavírista, kým v r. 1938
prejavil svoj kompozičný talent operetou Great Lady. Hudba My Fair Lady je pôsobivá aj tam, kde
nemá charakter piesne, ale kde ilustruje konanie osôb. Obrovský úspech prvej inscenácie sa prejavil i
v počte repríz (rekordných 2 717), ktoré prekonala až Hello, Dolly! Vzorová broadwayská inscenácia je
zachytená v rozšírenom librete a zmluvné ustanovenia sú záväzné pre tento vzor.
MacDERMOT, Galt – skladateľ. Narodil sa 12.12.1928 v Montreale (Kanada). Zložil hudbu k muzikálu
Vlasy.
MARSHALL, Rob – režisér. Narodil sa 17. 10. 1960 v Madisone. Režíroval filmový muzikál Chicago.
MASTEROFF, Joe – dramatik, narodený roku 1919 vo Philadelphii. Písal prevažne divadelné hry.
Napísal libreto k muzikálu Kabaret.
McNally Terrence – narodil sa r. 1939. Napísal libreto k muzikálu DONAHA
72
MENKEN, Alan – skladateľ, narodený 22. 6. 1949 v New Yorku. Zložil hudbu k muzikálu Malý
obchod hrôzy.
MERRILL, Robert (Bob) - skladateľ a spisovateľ. Narodil sa 17. 5. 1921 (1923). Spočiatku herec,
neskôr filmový režisér a televízny producent. Autor textov piesní k muzikálu Funny girl.
MORÁVEK, Vladimír – režisér. Narodil sa roku 1965 v Moravskom Krumlove. V roku 1989 absolvoval
odbor činohernej réžie na brnenskej JAMU. V rokoch 1989-1996 bol režisérom Divadla na provázku.
Od r. 1997 do r. 2000 bol umeleckým šéfom Klicperova divadla v Hradci Králové. Pod jeho umeleckým
vedením sa táto scéna dvakrát za sebou stala Divadlom roka. Jedenásť jeho predstavení bolo
nominovaných na inscenáciu roka. V roku 1998 získal Vladimír Morávek za projekt Noci antilop cenu
Nadácie Českého literárneho fondu. Uznávaný je najmä na Slovensku. Jeho Macbeth v DAB Nitra sa
stal na Slovensku roku 1999 inscenaciou roka. Pre Českú televíziu natočil 45 dokumentárnych filmov, 3
rozprávky a 8 záznamov svojich najslávnejších predstavení. Za to obdržal dvakrát za sebou cenu
Juhomoravských dokumentaristo. Režíroval muzikál Excalibur.
MOŠA, Stanislav – režisér. Po gymnáziu vyštudoval hudobno-dramatický odbor Štátneho
konzervatória v Ostrave a potom činohernú réžiu na brnenskej JAMU. Po ukončení vysoké školy
nastúpil v roku 1983 ako režisér do Divadla bratrov Mrštíkov. V rokoch 1984-94 pôsobil tiež ako
pedagóg na brnenskej JAMU a tri roky viedol ako umelecký šéf Činoherné štúdio JAMU - Martu. V roku
1990 sa stal umeleckým šéfom Divadla bratrov Mrštíkov a o dva roky pozdejšie riaditeľom Městského
divadla Brno. Ako režisér má na svojom konte viac než osemdesiat inscenácií, a to nielen v našich
divadlách, ale i v zahraničí (Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Slovensko). Pomimo činohernej réžií sa
venuje tiež réžii muzikálov. Na javisti Městského divadla Brno môžeme v jeho réžii vidieť muzikály
West Side Story, My Fair Lady, Sny svatojánských nocí, Radúz a Mahulena, Babylon, Svět plný
andělů či Koločava. Stanislav Moša je však tiež aktívny autorsky, ako libretista v spolupráci
predevšetkým so Zdenkom Mertou a Petrom Ulrychom. V oblasti muzikálo vytvoril už mnoho
zaijímavých projektov - so Zdenkom Mertou Sny svatojánských nocí (1991), scénické oratórium
Bastard (1993), muzikálovú operu Babylon (1998), Svět plný andělů (2000) a Zahrada divů (2004). S
Petrom Ulrychom napísal muzikálovú baladu Radúz a Mahulena a na motívy príbehov Nikolu Šuhaja
muzikál Koločava (2001). Stanislav Moša je tiež režisérom úspešného koncertného predstavenia
Muzikály z Broadwaye (2002) či muzikálu West Side Story, s ktorými sa brnenský súbor úspešne
predstavil ako brnenskému, tak zahraničnému publiku na turné vo všetkých krajinách Európy.
NOVOTNÝ, Petr – režisér. Muzikály: Bedári, Chicago, MissSaigon, Rómeo a Júlia,
ORAVEC, Peter – režisér, dramaturg, narodený roku 1943 v Trenčíne. Absolvoval štúdium
dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako herec a režisér Vojenského umeleckého súboru kpt.
Nálepku v Bratislave, dramaturg Čs. televízie v Bratislave, režisér Divadla J.Záborského v Prešove
a Novej scény v Bratislave. Ako režisér naštudoval viaceré hudobnozábavné diela, vrátane niekoľkých
pôvodných slovenských muzikálov: Sneh sa smial, až padal; Ohnivák; Každý má svojho Leona;
Pobozkaj ma, Katarína.
OSWALDOVÁ, Gabriela – textárka – muzikály: Johanka z Arcu; Láska je láska
PARKER, Alan – režisér. Narodil sa 14. 2. 1944 v Londýne. Režíroval muzikál Evita
PATEJDL, Vašo – legenda slovenskej populárnej hudby, spevák, skladateľ, autor množstva hitov,
hráč na klávesové nástroje, narodený 10.10.1954 v Karlových Varoch. Roku 1968 zakladá skupinu, z
ktorej v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vznikne jadro budúceho Elánu.Vyštudoval obor
kompozície na VŠMU v Bratislave. Do roku 1985 je členom skupiny Elán, potom nastupuje na svoju
sólovú dráhu. Koncertuje a vydáva niekoľko úspešných sólových albumov, skladá hudbu k filmom,
produkuje albumy svojim speváckym kolegom. V roku 1996 obnovuje spoluprácu so skupinou Elán.
Behom svojej profesionálnej kariéry sa Vašo Patejdl okrem tvorby pre Elán podieľal na projektoch
snáď všetkých hudobných žánrov vrátane muzikálov a vážnej hudby. Naštudoval, nahral a dirigoval
muzikál A. L. Webbera “Jozef a jeho zázračný farebný plášť”, skomponoval a realizoval
73
pantomimický muzikál “Grand Pierrot”, zložil hudbu k filmom Fontána pre Zuzanu. V roku 2003
vydáva Elán album „Tretie oko“ a koná sa megakoncert Elánu na Letenskej pláni. Patejdl komponuje
muzikál „Adam Šangala“.
PAŠTÉKA, Jozef - narodený roku 1948 v Žiline, absolvent VŠMU v Bratislave, scenárista, dramaturg,
od r. 1990 pedagóg scenáristiky na FTF VŠMU. Spolupracoval so scenáristami a režisérmi D. Mitanom,
O. Šulajom, J. Dietlom, M. Pietrom, S. Párnickým, J. Budským, J. Jakubiskom, M. Hollým, Š. Uhrom a
ďalšími. V sedemdesiatych rokoch bol dramaturgom hraných programov v televízii [ Plukovník
Chabert, Vládca Oidipus, Višňový sad, Americká tragédia a i. ], v osemdesiatych rokoch dramaturgom
Slovenského filmu [ Tisícročná včela, Južná pošta, Utekajme, už ide!, atď. ] Podľa jeho scenárov bolo
realizovaných viac než desať hraných titulov [ Adam Šangala, Anonym , Sladké starosti, Sedím na
konári a je mi dobre, Dážď padá na naše duše a i. ]
PAVLÍČEK, Michal – obdivovaný gitarový mág, skladateľ i autor introvertných rockových opusov,
stejne ako melodicky silných pôsobivých balád, vyhladávaný producent i mentor mladých hudobníkov.
Stále rozvíja a rozšiřuje svoj talent a začína sa presadzovať ako skladateľ symfonickej hudby k filmom
a baletu a tiež pokračuje v svojej kariére rockového hudobníka. Zložil hudbu k muzikálu Excalibur.
PETERAJ, Kamil – básnik a textár sa narodil 18.9.1945 v Bratislave, kde vyštudoval hru na husle na
konzervatóriu a divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Bol dlhoročným dramaturgom divadla Nová scéna.
Je autorom 17 básnických zbierok, niekoľkých výberov, kníh aforizmov a veršov pre deti. Textárske
začiatky sa viažu k bítovej formácii Prúdy a k spolupráci s P. Hammelom a M. Vargom. Je autorom
mnohých hitov - Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Vyznanie, Úsmev alebo Čo bolí to prebolí.
Autorsky sa podieľal na viac ako 40 albumoch. Spolupracuje aj s M. Žbirkom, je výhradným textárom
albumov M. Gombitovej, písal pre J. Lehotského, skupinu Modus, R. Grigorova, V. Patejdla a ďalších.
Jeho piesne naspievali aj K. Gott alebo H. Vondráčková. Je spoluautorom muzikálov Cyrano z
predmestia a Adam Šangala. Dlhé roky úspešne pôsobil v oblasti reklamy, venuje sa aj fotografii.
Žije v Bratislave, s manželkou Ľubomírou má synov Kamila a Mareka.
PODSKALSKÝ Zdeněk – režisér, príležitostný scenárista a herec. Narodil sa 18. 2. 1923 v Prahe.
Jeho životná partnerka je známa česká herečka. Syn Zdenék Podskalský je tiež režisérom. Na počiatku
60. rokov už začal byť uznávaným režisérom. Jeho doménou boli komédie a zábavné programy.
Vytvoril i niekoľko pôvodných muzikálo ako Noc na Karlštejně a Trhák. Mal na svedomí záplavu
skvelých zábavných televíznych programov, napríklad Možná přijde i kouzelník, Kabaret u dobré
pohody a silvestrovské programy. Bol tiež autorom a režisérom divadelných komédií: Žena v trysku
století, Návštěva mladé dámy, Liga proti nevěře. Zomrel 29. 10. 1993 v Prahe.
PORTER, Cole – skladateľ a textár. Narodil sa 9. 6. 1891 v Peru (Indiana, USA). Študoval právo na
Yalovej univerzite. Väčšinu času však trávil na hudobnovedných prednáškach, kde získaval vedomosti
z harmónie a inštrumentácie. Zložil hudbu k viacerým filmom. Muzikály: Kankán; Kráľovná spieva
blues;Pobozkaj ma, Katarína. Zomrel 15. 10.1964 v Santa Monice (Kalifornia, USA)
PROSTĚJOVSKÝ, Michal – textár, sa narodil 8. mája 1948 v Prahe. Texty k piesňam začal písáť na
konci šesťdesiatych rokovet. Od polovice sedemdesiatych rokovet až do svojho odchodu z
Československa pracoval tiež ako producent Supraphonu, stál pri vzniku gramofónových platní
popredných interpretov i skupín. Zaujímal sa tiež o hudobné divadlo. Tento záujem ho priviedol
študovať na Univerzite Karlovej, kde v sedemdesiatych rokoch študoval divadelnú a filmovú vedu. Od
roku 1983 žil v Nemecku, konkrétne v Kolíne nad Rýnom, kde bol redaktorom českej redakcie
rozhlasovej stanice Deutschlandfunk a Deutsche Welle. Od roku 1990 žije striedavo v Prahe a v
Nemecku. V roku 1994 mala premiéru česká verzia svetového muzikálu Jesus Christ Superstar s
Prostějovského textami. Muzikál sa hral s veľkým úspechom 4 roky a zlomil rekord v počte repríz
(1288). Neskôr bol Prostějovský spoločne so skladatelom Zdeňkom Johnom autorom muzikálovej
verzie vychádzajúcej z Dvořákovej a Kvapilovej opery Rusalka. V roku 2002 mala na scéne GOJA
Music-hall premiéru muzikálová Popoluška, ku ktorej M. Prostějovský napísal texty. Hudbu zložil
Zdeněk Barták.
RADO, James – libretista, narodený roku 1939 v Los Angeles. Muzikály: Vlasy.
74
RAGNI, Gerome – libretista, narodený roku 11. 9. 1935 v Pittsburghu. Muzikály: Vlasy (vytvoril
i hlavnú úlohu). Zomrel 10.7.1991
RAPOŠ, Dušan – režisér, známy aj pod umeleckým pseudonymom Sui Generis (svojho druhu) alebo
SG, sa narodil 20.6.1953 v Moravanoch na východnom Slovensku. V roku 1982 absolvoval s červeným
diplomom a Cenou ministra školstva Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Je synom
obľúbeného slovenského publicistu Vladimíra Rapoša a vnukom významného európskeho architekta a
staviteľa Ing. Miloša Rapoša, na ktorého počesť bol v Bratislave na Trnávke pomenovaný park. V roku
2000 sa v Las Vegas oženil s populárnou českou herečkou a poetkou Evou Vejmělkovou. Ako umelec
tvorivo pôsobí vo viacerých európskych mestách a v posledných rokoch aj v USA. Striedavo žije v
Havířově a v Bratislave. Kultúrnej verejnosti je známy predovšetkým ako divácky najobľúbenejší
slovenský režisér a scenárista. Jeho filmy, z ktorých by sme chceli pripomenúť aspoň tituly Falošný
princ, Fontána pre Zuzanu 1, 2 a 3, Rabaka, Utekajme, už ide!, Studňa mladosti, Dido, F.T., Karel Kryl
- kdo jsem...? a Suzanne, videlo milióny divákov nielen na Slovensku a v Čechách, ale na celom svete.
Je držiteľom celého radu významných hlavne zahraničných ocenení. Jeho zatiaľ posledný film, rodinná
hudobná komédia Fontána pre Zuzanu 3, získal najvyššie ocenenia na medzinárodných filmových
festivaloch v americkej Atlante a Filadelfii. Už menej sa vie o tom, že Dušan Rapoš je pôvodnou
profesiou hudobný skladateľ a že je autorom desiatok filmových a scénických hudieb, ktoré
skomponoval väčšinou pre nemecké, rakúske, švajčiarske, americké, ale aj pre slovenské a české
filmové, televízne a divadelné produkcie. Jeho prvým celovečerným hudobno-dramatickým dielom bol
pôvodný slovensko-americký balet Deti Titanicu, ktorý vytvoril v spolupráci so svetoznámym
americkým choreografom Christopherom d´Amboise z New Yorku pre Balet Slovenského národného
divadla v Bratislave. Vysokú umeleckú úroveň majú aj jeho nekomerčné CDs Tenderness, Anjeli
hriechu, Deti Titanicu, Love Songs a The Best of Dušan Rapoš 2000, nahrané so špičkovými
európskymi symfonickými telesami a dirigentmi.
RENČ, Filip – herec, režisér. Vlastným menm - Olin Vavroušek sa narodil 17. 8. 1965 v Prahe. Behom
štúdia na FAMU(1986-1992) natočil filmy Zapadákov a Dravci na start, ktoré získali hlavnú cenu na
festivale svetových filmových škôl v Mníchove. Nasledujúci rok opäť získal túto cenu a to vďaka filmu
Srdíčko. Už od svojich piatich rokov sa objavoval v rôznych detských filmoch, napr. Julek (1980) alebo
Levé krídlo (1983). V roku 1991 režíroval svoj prvý film Requiem pro panenku za ktorý získal hlavnú
cenu na festivale Československého filmu FÓRUM v Bratislave a v roku 1992 bol tento film
najnavštevovanejším českým filmom. Roku 1995 natočil svoj druhý celovečerný film Válka barev. Filip
Renč sa venuje tiež režírovaniu hudobných videoklipov, napr. k piesni Medvídek (1999) od skupiny
Lucie alebo k piesňam Lucie Bílé Láska je láska (1993) a Zahrada rajských potěšení (1995). V roku
2000 natočil klip k piesni Ivety Bartošové Nad Jezerem. V poslednom období sa venuje hlavne
natáčaniu televíznych reklám a spotu. (Nestlé, Danone, Sazka, Mazda, Dobrá voda atď.). V roku 2001
natočil Filip Renč veľmi úspešný muzikálový film Rebelové, v ktorom si zahrali napr. Jan Révai
(Śimon), Zuzana Norisová (Tereza), Alžběta Stanková (Bugyna), Jaromír Nosek (Bob) atd. Tak isto
režíroval i muzikál Kleopatra. Ako herec sa objavil napr. vo filmoch Stav ztroskotání (1983),
Nesmrtelná teta (1993), Jízda (1994), Kolja (1996) alebo Tmavomodrý svět (2000).
RICE, Tim – textár, sa narodil 10. 11. 1944 v Anglicku. Napísal texty k muzikálu Jozef a jeho
zázračný farebný plášť; Jesus Chris Superstar; Evita
RUSSEL, Willy – skladateľ, sa narodil roku 1947 v Liverpoole. Muzikály: Pokrvní bratia.
RYCHMAN, Ladislav – scenárista a filmový režisér. Narodil sa 9. 10. 1922 v Prahe. Autor muzikálov
Starci na chmeli, Dáma na koľajniciach, Hviezda padá nahor a ďalších filmov Len ho nechajte,
nech sa bojí; Láska na druhý pohľad; Pieseň o strome a ruži.
SAIDY, Fred – libretista, narodený roku 1907 v Los Angeles. Libreto k muzikálu Divotvorný hrniec.
SARVAŠ, Martin – manažér a producent v oblasti médií a zábavného priemyslu, autor vyše 160
piesňových textov, autor televíznych a rozhlasových relácií. Narodil sa 28. 3. 1961. Napísal aj text
k muzikálu Báthoryčka
75
SATINSKÝ, Július - (20. 8. 1941 – 29. 12. 2002). Humorista, dramatik, prozaik, fejtónista, autor
literatúry pre deti, herec; známym sa stal predovšetkým ako jeden z členov hereckého tandemu
Divadla L+S s Milanom Lasicom. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v
Bratislave. Počas štúdia vystupoval spolu s M. Lasicom v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre.
Koncom 60. rokov pôsobil v Divadle na korze. V roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila
pôsobenie na Slovensku, preto v rokoch 1971 – 72 spolu s M. Lasicom vystupovali v kabarete Večerní
Brno. Potom nesmeli hrať ani tam. Od roku 1972 účinkoval v spevohre Novej scény v Bratislave, od
roku 1978 v činohre. V roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S (teraz Štúdio L+S). Spolu s
Milanom Lasicom sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu
zábavného ľudového rozprávačstva a predstavuje spôsob intelektuálneho satirického nazerania na
svet. Ich hry sa zvyčajne skladali z niekoľkých častí (scénky, skeče, piesne, improvizované vstupy).
Slovným humorom a spontánnym rozprávačstvom sa vyznačujú nielen knižné publikácie, fejtóny
(gestá sa v nich dajú čítať priamo, ale aj ako ironicky prevrátené; snažil sa v nich provokáciou vzbudiť
v čitateľovi túžbu stať sa podobne samostatnou a originálnou osobnosťou, ako je sám autor), ale i
tvorba pre deti (rozprávky). Časť tvorby bola publicisticky orientovaná smerom k politickej satire.
Výbery z viacerých týchto článkov vyšli aj knižne a mnohé z nich aj sám ilustroval. V niekoľkých
médiách (časopisy, rozhlas) mal pravidelné rubriky. Podieľal sa na úpravách viacerých divadelných
hier a aj na prekladoch. Vo vydavateľstve L.C.A. rokoch 1996-98 vyšlo trojzväzkové Súborné dielo L+S
a v roku 1999 kniha fejtónov Tristo hrmených. Spolu s Milanom Lasicom upravil text Solovičovej
divadelnej hry Žobrácke dobrodružstvo na muzikál Plné vrecká peňazí.
SCHONBERG, Claude-Michel – skladateľ, narodil sa maďarským rodičom a vo Francúzsku sa stal
úspešným skladateľom piesní a producentom gramofónových platní. S libretistom a textárom Alainom
Boublilom spolupracoval od roku 1967 a obidvaja cítili, že im bežná piesňová produkcia nedáva príliš
priestor k seberealizácii. Začiatkom 70. rokov Schönberg videl na Broadwayi pôvodné naštudovanie
muzikálu Jesus Christ Superstar a remake West Side Story, to ho nadchlo a inšpirovalo.Prvým
pokusom dvojice Schönberg a Boublil bolo spracovanie Francúzskej revolúcie do podoby rockovej
opery v roku 1973 a skladateľ si v nej s úspechom zahral rolu kráľa Ludvíka XVI. V roku 1980
nasledovala parížska premiéra Les Misérables. Muzikály Miss Saigon a Martin Guerre Schönberg
napísal opäť s Alainom Boublilom. Claude-Michel Schönberg s Alainom Boublilom momentálne pracujú
na novej verzii svojho muzikálu Martin Guerre, píšu nový muzikál a stretli sa i pri spolupráci na jednom
americkom filme s piesňami.
SONDHEIM, Stephen – textár a skladateľ. Narodil sa 22. 3. 1930 v New Yorku. Kompozíciu študoval
u Miltona Babbitta. Od roku 1953 pracoval v televízii, neskôr v rozhlase. Úspech získal textami piesní
k muzikálu West Side Storsy
SOUKUP, Ondřej – skladateľ, producent, basgitarista. Absolvent pražského konzervatóia. Od roku
1975 pôsobil v jazzových a popových kapelách ako basgitarista, ale začiatkom 80. rokov prestúpil ku
Karlovi Gottovi a súučasne skladal a aranžoval hudbu. Potom sa komponovaniu začal venovať naplno.
V roku 1983 zložil hudbu ku svojmu prvému celovečernému filmu (Druhý tah pešcem). Od tej doby sa
podpisuje pod hudbu k dvadsiatim ďalším celovečerným snímkam, medzi ktoré patrí i Oscarový Kolja
Jana Svěráka. V roku 1998 získal Českého leva za najlepšiu skladbu k filmu Juraja Jakubiska Nejasná
zpráva o konci světa a o tri roky neskoršie ho získal i za hudbu k filmu Jana Svěráka Tmavomodrý
svět. Okrem muzikálov a scénickej hudby pre televíziu a film skladá popové piesne. Spolu s manželkou
a textárkou G. Osvaldovou úzko spolupracujú s Luciou Bílou, pre ktorú zložil album Missariel ocenený
5 českými cenami Grammy. V roku 2000 mal premiéru jeho muzikál Johanka z Arku, ktorý sa i po
viac ako dvoch rokoch hral v divadle Ta Fantastika osemkrát týždne.
SPEWACKOVCI, Bella a Samuel – manželský autorský pár. Bella sa narodila roku 1899 v Bukurešti,
Samuel 1899 v Bachmute, zomrel 1971. Spoločne napísali vyše 20 filmových scenárov a rozličných
televíznych relácii, napísali libreto k muzikálu Pobozkaj ma, Katarína.
SPIŠÁK, Karol – režisér. Narodil sa 17. 8. 1941 v Bratislave. Vyštudoval VŠMU odbor divadelnej
réžie. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, v ND v Prahe, ŠD
v Košiciach ako aj v divadlách v Bulharsku, Poľsku, Gruzínsku. Má za sebou vyše 130 réžii. Muzikál
Mníšky.
76
STEIN, Joseph – libretista, narodený 30. 5. 1912 v New Yorku. Muzikály: Fidlikant na streche,
Grék Zorba. Zomrel v roku 2001.
STEWART, Michael – libretista, narodený roku 1929 v New Yorku. Študoval na Yalovej dramatickej
akadémii, potom písal skeče a texty piesní do revue. Autor libriet k muzikálom, najznámejší Hello,
Dolly!
STYNE, Jule – skladateľ. Narodil sa 31.12.1905 v Londýne. Študoval na chicagskej Hudobnej škole.
Začiatkom 30. rokov klavirista v kapele, pre ktorú aj aranžoval.. Komponoval a aranžoval sprievodnú
hudbu k filmom. Autor filmových piesní. Muzikály: Funny Girl; Niekto to rád horúce. Zomrel 20. 9.
1994.
SVOBODA, Karel – český hudobný skladateľ. Narodil sa 19.12.1938 v Prahe. Hral v Lekárskom
dixilande, v skupine Jazztet v pražskej Viole, v roku 1963 založil rockovú skupinu Mefisto, v ktorej hral
na klavír, pôsobil v Laterne magike a divadle Rokoko, napísal svoj prvý hit Depeše pre Martu
Kubišovú. Namiesto štúdia medicíny sa začal venovať filmovej hudbe a k filmu režiséra Pavla Juráčka
Každý mladý muž napísal spolu s Jaromírom Vomáčkom v roku 1965 hudbu. V roku 1968 zložil pre
Karla Gotta pieseň Lady Carneval, ktorá mala veľký úspech na festivale v Rio de Janeiru. Od tej doby
sa začal intenzívne venovať komponovaniu. Skladal piesne pre Hanu Zagorovú, Jiřího Korna, Evu
Pilarovú, Helenu Vondráčkovú, Annu Rusticano a i., hudbu pre množstvo televíznych inscenácií,
rozhlasových hier, hraných a animovaných filmov (Noc na Karlštejně, Tři oříšky pro Popelku). Veľkú
popularitu vo svete získal hudbou k tv. seriálom Cirkus Humberto, Létající Čestmír, Návštevníci a
animovaným seriálom Včielka Maja a Pinocchio. V súčasnosti sa venuje divadelným muzikálom Dracula (1995), Monte Christo (2001).
ŠEBO-MARTINSKÝ, Teodor – skladateľ. Narodil sa 23.10.1911 v Martine. Študoval kompozíciu na
nemeckej hudobnej akadémii v Prahe, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Pôsobil ako
tajomník Hudobnej komory v Bratislave, bol šéfredaktorom časopisu Javisko, hudobný redaktor
bratislavského rozhlasu a redaktor Štátneho hudobného vydavateľstva, neskôr Supraphonu a Opusu.
Komponoval šansóny a zábavnú hudbu. Autor operety Kormorán sa vracia a muzikálov Revízor
a Ohnivák.
ŠTRASSER, Ján – narodený 25. 2. 1946 v Košiciach. Básnik, esejista, textár, prekladateľ. Vyštudoval
slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, bol redaktorom Mladej tvorby, neskôr
divadelným dramaturgom na Poetickej scéne, vo Vojenskom umeleckom súbore a v Štúdiu S,
redaktorom a šéfredaktorom Slovenských pohľadov, od roku 1997 redaktorom týždenníka Domino
fórum. V roku 1968 vyšiel jeho básnický debut Odriekanie. Štrasserove básne dostávajú až aforistický
charakter. Sústreďuje sa na drobné reflexie každodennosti, témy rodinného spolužitia, všedných
starostí vo všeobecnejších, existenciálnych súvislostiach. Je autorom piesňových textov k muzikálom a
hrám (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú), ktoré vyšli aj s ďalšími piesňovými textami
v súbore Pančuchové blues; textov ku kabaretným piesňam Milana Markoviča – vyšli v súboch Ples
núl, Babky demokratky a Dvojhra. Ján Štrasser píše i novinové fejtóny glosujúce kultúrnospoločenskú
a politickú realitu Slovenska (vychádzajú na pokračovanie v Lidových novinách), publicistiku, prekladá
najmä z ruštiny (M. J. Lermontov, V. Chlebnikov, B. Pasternak a i.) a v spolupráci s P. Zajacom aj z
nemčiny (K. Kraus, G. Eich, B. Brecht a i.).
TURAN, Ján – básnik, textár, spisovateľ pre deti a mládež. Narodil sa 13.2.1935 v Úľavanoch nad
Žitavou. Autor textov mnohých populárnych piesní a šansónov. Je autorom libreta a textov piesní
k muzikálu podľa Gogoľovho Revízora
URBAN, Jozef – básnik, textár, žurnalista. Narodil sa 29.11.1964 v Košiciach. Zomrel 28.4.1999 vo
Zvolene. Napísal libreto k muzikálu Kráľ David.
VACULÍK, Libor - choreograf a režisér. Po absolvovaní pražského konzervatória pôsobil v SND.
Stvárnil tu najslávnejšie úlohy klasického i moderného repertoáru. Hosťoval i na scéne ND Praha i na
zahraničných scénach – Nancy. New York, Barcelona, Paríž, Tokyo, Moskva, San Antonio ai.Odišiel z
javiska na vrchole svojej interpretačnej dráhy v 33 rokoch. V roku 1991 ukončil štúdium choreografie
77
a réžie na VŠMU v Bratislave. Obraz Vaculíka – tanečníka má k Vaculíkovi – choreografovi veľmi
blízko. Ako režisér, choreograf a libretista inscenoval 25 celovečerných predstavení pre ND Praha
(Malý pan Friedemann, Psycho, Romeo a Julie). Laternu Magiku (Minotaurus, Sen o kouzelné flétně),
ND Brno (Marie Stuartovna, Jana z Arku na hranici), Gyor (Fantom Opery), Wroclaw (Romeo a Julie),
SND Bratislava (Dáma s kaméliemi, Notre Dame de Paris) ai. Na svojom konte má desiatky
krátkometrážnych tanečných opusov (Slovanské dvojzpěvy, Písně o mrtvých dětech), choreografiu do
opier (Carmen,Faust a Markéta), činohier ( Tančírna, Krvavá svatba), muzikálů (Josef a jeho
zázračný barevný plášť, Grand Hotel, Pokrevní bratři) a v STV Bratislava režíroval několik
televizních filmů (Malý velký princ, Fantastická, Romeo a Julie ai.). K jeho najúspešnejším
inscenáciám patrí Edith, vrabec z predmestia, ktorá zaplňuje hľadiko v niekoľkých divadlách v Českej
republike. Je niekoľkonásobným držitelom Ceny ČLF, Ceny Slovenskej televíznej asociácie a čerstvým
držitelom ceny Sazky za najlepšie hudebno dramatické dielo za rok 2002. Je autorom scenára,
choreografom a režisérom muzikálu Tři mušketýři.
VARGA, Marián – jeden z najväčších slovenských hudobných mágov. Narodil sa 29. januára 1947
v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ĽŠU a paralelne bral súkromné hodiny kompozície u prof. Jána
Cikkera. Neskôr sa stal žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval klavír u Romana Bergera
a kompozíciu u Andreja Očenáša. Po troch rokoch konzervatórium opúšťa a onedlho sa stáva členom
skupiny Prúdy, s ktorou nahral v roku 1969 legendárny album "Zvonky, zvoňte". Rovnako náhle ako
konzervatórium opúšťa aj Prúdy a zakladá prvú artrockovú kapelu v Československu - Collegium
Musicum. Jej repertoár pozostávajúci prevažne z inštrumentálnych kompozícií zahŕňa okrem
reinterpretácií tém z klasickej hudby (Haydn, Bartók, Stravinskij ...) aj vlastné skladby s prvými
náznakmi umeleckej postmoderny (Eufónia z albumu Konvergencie), ktorá je princípom jeho súčasnej
tvorby. Po zániku Collegia Musica (1979) sa Varga rozhodol pre úlohu osamelého bežca a ako jeden
z prvých hudobníkov u nás sa začal venovať konceptu absolútnej improvizácie, čiže komponovaniu
hudby v reálnom časopriestore. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom
Hammelom vydali päť albumov a skomponovali prvý rockový muzikál u nás Cyrano z predmestia.
VÁŠOVÁ, Alta - narodená 27. 5. 1939 Sevljuša (Ukrajina), prozaička, filmová, televízna a rozhlasová
scenáristka. Autorka literatúry pre deti a mládež, civilizačných, ekologických, biografických a sci-fi
projektov, v ktorých presadzuje návrat k nevychýlenému hodnotovému systému, koncepciu
tandemového spojenia človeka a prírody, partnerskú senzibilitu a empatiu, kooperáciu sveta dospelých
a sveta detí. 1959 ukončila štúdium na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave (matematika – fyzika).
Povolanie učiteľky striedala s dramaturgicko-scenáristickou prácou vo filme (Barrandov, Koliba), s
upratovačsko-sprievodcovskou prácou na hrade Zvíkov, s dramaturgickým postom v televízii – štúdio
filmovej tvorby Bratislava (1968–73) i s povolaním slobodnej spisovateľky.
Publikovať začala koncom 60. rokov v Mladej tvorbe, Romboide a Slovenských pohľadoch. Autorka
niekoľkých próz, noviel, románov, televíznych hier, scenárov k televíznym filmom. Je autorkou libreta
k pôvodnému slovenskému muzikálu zo života mládeže Cyrano z predmestia (1977) a libriet
k detským televíznym muzikálom Majster zlodejského cechu (1976), Neberte nám princeznú
(1981) i rozhlasového muzikálu Naše pani Anetta (1976)
VOSKOVEC, Jiří – (vlastným menom Jiří Wachsmann), český herec, dramatik, režisér a
prekladateľ, v období medzi dvoma svetovými vojnami najbližší spolupracovník J. Wericha sa narodil
19. júna 1905 v Sázavě-Budech. Od roku 1927 vytvoril spolu s Janom Werichom populárnu autorskohereckú dvojicu, pôsobiacu v 'Osvobozeném divadle'. Svoj jedinečný humor, uplatnil tiež vo filme. V
roku 1939 emigroval do Spojených štátov, kde sa po roku 1950 presadil ako divadelný, filmový a
televízny herec (napr. v slávnom filme 'Dvanáct rozhněvaných mužů'). Zomrel v americkom
Pearlblossome 4.7.1981. Režíroval muzikál Divotvorný hrniec.
WEBBER, Andrew Lloyd – anglický skladateľ, narodený v roku 1948. V súčasnosti najznámejší a
najúspešnější skladateľ muzikálovej hudby. Od malička prejavoval veľký hudobný talent, hral na klavír
a husle. Veľmi skoro sa začal pokúšať komponovať vlastné skladby. Na oxfordskej univerzite, kde
študoval dejiny umenia, sa v roku 1965 zoznámil s textárom Timom Ricom, s ktorým začal
spolupracovať. Ich prvý spoločný svetový úspech, ktorým sa stal Jesus Christ Superstar, predchádzalo
niekoľko pokusov - napr.The Likes of Us alebo Joseph and the Amazing Technicolor Dreamcoat. Jesus
Christ Superstar sa stal veľmi populárnym a tak isto to bolo i s ďaľším dielom tejto autorskej dvojice -
78
Evitou. Evita bola posledným väčším dielom, na kterom Webber a Rice spolupracovali. V roku 1981
mal premiéru muzikál Cats, ktorý sa stal naprostým fenoménom po celom svete a priniesol Webberovi
veľa úspechov. Na Broadwayi mali Cats premiéru v roku 1982. Tým sa stal ALW prvým skladateľom
na svete, ktorému boli súčasne uvedené tri diela v londýnskom West Endu a na Broadwayi. V roku
1992 bol povýšený do šľachtického stavu za jeho zásluhy v oblasti umenia.
WERICH, Jan – český herec, dramatik, spisovateľ a prekladateľ, poviedok, rozprávok a piesňových
textov. Narodil sa 6.2.1905 v Prahe. V roku 1927 vstúpil s Jiřím Voskovcom do 'Osvobozeného
divadla'. V nasledujúcich rokoch preň napísali rad satirických revuí, v ktorých vytvárali ústrednú
hereckú dvojicu. Po zatvorení divadla emigrovali spoločne so skladateľom a klaviristm Jaroslavom
Ježkom (1906-1942) do Spojených štátov. Po druhej svetovej vojne skončil ich pokus o obnovenie
divadla neúspechom, lebo spoločenské pomery neboli pre politickú satiru vhodné. Pôsobil v mnohých
pražských divadlách a hral vo veľa filmoch. V rokoch 1956-61 bol riaditeľom 'Divadla ABC'. Muzikál
Divotvorný hrniec.
WILDHORN, Frank – americký skladateľ. Zložil hudbu k muzikálu Jekyll & Hyde.
WOODY, Allen - vlastným menom Allen Stewart Konigsberg sa narodil 1.decembra 1935 v Brooklyne
v New Yorku. Americký herec, režisér, scenárista a dramatik. Začínal ako kabaretný herec, vo filme
debutoval v polovici 60. rokov ako herec a v roku 1969 i ako režisér. Jeho filmy odrážajú pocity
súčasných amerických intelektuálov, ich citové frustrácie, posadnutosť psychoanalýzou a psychiatriou
sú
to
smutné
ironické
komédie
s
nostalgickým
pohľadom
na
svet.
FILMOGRAFIA: Vezmi peniaze a utekaj (1969); Banáni (1971); Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale
báli ste sa opýtať (1972); Spáč (1973); Láska a smrť (1975); Annie Hall (1977); Interiéry (1978);
Manhattan (1979); Spomienky na Hviezdny prach (1980); Sexuálna komédia noci svätojánskej (1982);
Zelig (1983); Danny Rose z Broadwaya (1984); Purpurová ruža z Káhiry (1985); Hana a jej sestry
(1986); Zlaté časy rádia (1987); September (1987); Iná žena (1988); Príbehy z New Yorku - poviedka
Oidipus Wrecks (1989); Zločiny a poklesky (1989); Alice (1990); Tiene a hmla (1991); Manželia a
manželky (1992); Tajomná vražda v Manhattane (1993); Výstrely na Broadwayi (1994); Nepi tú vodu
(1994); Mocná Afrodité (1995); Všetci hovoria: milujem ťa (1996); Pozor na Harryho! (1997);
Celebrity (1998); Sladký ničomník (1999); Darebáčkovia (2000); Prekliatie žltozeleného škorpióna
(2001); Hollywood Ending (2002); Čokoľvek (2003).
ZACHAR, Karol L. – režisér. Narodil sa 12.1.1918 v Svätom Antole. Režíroval najúspešnejší muzikál
na Slovensku Na skle maľované. Zomrel 17.12.2003 v Bratislave.
ZELENKA, Zdeněk – scenárista a režisér. Narodil sa 15.12.1954 v Prahe. Obor filmovej a televíznej
réžie vyštudoval na FAMU v rokoch 1976 - 1981. Po absolvovaní FAMU bol zamestnancom Filmového
štúdia Barrandov, od roku 1990 je na voľnej nohe. V roku 1985 debutoval trikovo náročným
koprodukčným filmom Čarovné dědictví, ktorý sa vo svojej dobe stal naším najpredávanejším titulom
do zahraničia. Od roku 1990 spolupracuje s Československou, neskôr Českou televíziou, pre ktorú ako
svoj prvý titul natočil v roku 1990 celovečernú komédiu podľa vlastného scenára Radostný život
posmrtný. Od tej doby natočil pre ČT ďaľších viac ako tridsať celovečerných titulov najrôznejších
žánrov. V roku 1993 natočil pre firmu BONTON prvú "ponovembrovú" rozprávkovú komédiu
Nesmrtelná teta, ktorá sa stala v kinách najnavštevovanejšou rozprávkovouvou komédiou. K väčšine
svojich distribučných i televiznych filmov si píše scenáre - podľa jeho scenárov vzniklo sedem filmov
distribučných (Freonový duch, Nesmrtelná teta, Rebelové) a viac ako dvadsať filmov televíznych.
79
SPRIEVODCA MUZIKÁLMI
Zostavila a graficky upravila Katarína Donovalová
Zodpovedný redaktor Mgr Peter Klinec
MDT: 792.57
ISBN 80-88783-34-8
EAN 9788088783343
Vydala Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici
Banská Bystrica 2005
Náklad 25 výtlačkov
CD ROM 15
www.vkmk.sk
e-mail: bibliografia@vkmk.sk
80