Produkcia jabĺk v systémoch integrovanej a ekologickej

Produkcia jabĺk v systémoch integrovanej a ekologickej

PRODUKCIA JABĹK
V SYSTÉMOCH INTEGROVANEJ A EKOLOGICKEJ
PRODUKCIE V EURÓPE
OCHRANA PROTI ŠKODCOM A CHOROBÁM
Pesticides Action Network (PAN) Europa
&
Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA)
1
Na Slovensku sa množstvo vypestovaných jabĺk pohybuje medzi 60 tis
(r.2003) – 30 tis. (r.2007)
ton ročne a spotreba na obyvateľa klesla na 11,9 kg v roku 2007. Svetová produkcia jabĺk je v roku
2008 odhadovaná približne na 60 mil. ton, čo je 8,5 kg jabĺk na človeka a rok, v štátoch EÚ-27 sa
ročne vyprodukuje približne 10 mil. ton jabĺk (1). V súčasnosti rozloha ovocných sadov na
Slovensku opäť pomaličky rastie, v roku 2006 to bolo oficiálne evidovaných 3425 ha jabloňových
sadov s produkciou 44 969 ton jabĺk (2). Takáto vysoká produkcia so sebou v súčasnosti prináša aj
vysoké používanie prípravkov na ochranu rastlín (ďalej len pesticídy) v jablkových sadoch. Ovocné
stromy všeobecne sú druhou plodinou z hľadiska množstva pesticídov použitých na jeden hektár.
Väčšie množstvo pesticídov sa používa už len pri pestovaní viniča (4). Množstvo a počet aplikácií
pesticídov počas vegetačného obdobia má za následok častý výskyt ich rezíduí v jablkách, v EÚ
nezriedka prekračujúcich maximálny limit (MRL) (5). Rezíduá pesticídov v závislosti od
koncentrácie a častosti požitia môžu mať rôzne negatívne dopady na ľudské zdravie (6).
Produkcia z ekologického poľnohospodárstva (EP) napriek tomu, že nemá žiadne z týchto záporov,
ostáva tak v SR, ako aj v EÚ stále len v zanedbateľnom percente z celkovej produkcie jabĺk.
I z týchto dôvodov sa Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) v rámci siete organizácií
PAN–EUROPE snaží presadzovať EP, redukciu používania pesticídov a presadzovanie
nechemických spôsobov ochrany plodín v ostatnom poľnohospodárstve. Používanie agrochemikálií
akceptujeme len v prípadoch záchrany úrody, keď už nepoznáme iné riešenia. I vtedy by mali byť
chemické pesticídy používané v čo najnižšej účinnej dávke a pri zachovaní všetkých zásad ochrany
zdravia, zložiek životného prostredia, ako aj princípov Integrovanej ochrany plodín proti škodcom.
Medzinárodná organizácia pre biologickú kontrolu škodcov (IOBC) definuje Integrovanú produkciu
ovocia ako „spôsob ekonomickej produkcie kvalitného ovocia s uprednostňovaním ekologicky
bezpečných metód, minimalizáciou neželaných vedľajších vplyvov a používania agrochemikálií pri
zachovaní maximálnej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia“ (7). Princípy a štandardy
IOBC Integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) pre produkciu jabĺk boli prijaté viacerými
regionálnymi a národnými vládami a mnohými farmárskymi organizáciami v Európe. IPM sa
zameriava na dôsledný monitoring viacerých faktorov ochrany plodín s cieľom objektívneho
rozhodovania či, kedy a aké spôsoby ochrany je potrebné nasadiť. Využívajú sa predovšetkým
biologické, fyzikálne a mechanické postupy regulácie škodcov tak, aby sa ich populácie udržali na
úrovni, ktorá neohrozuje produkciu z ekonomického hľadiska – pod prahom hospodárskej
škodlivosti. Zásahy by nemali mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie, užitočné
a ostatné neškodné organizmy. Princípy Integrovanej produkcie ovocia popri inom sledujú
a analyzujú nasledovné okolnosti: určenie škodcov a ich prirodzených nepriateľov, monitoring
početnosti/rozšírenia škodcov, dôkladnú archiváciu záznamov, stanovenie prahovej úrovne pre
každého škodcu v spojitosti s početnosťou jeho prirodzených nepriateľov, ekonomickú a estetickú
škodu, zdravotný stav rastlín, aktivitu škodcov,
ročné obdobie, voľbu najmenej nebezpečných
ochranných opatrení a vyhodnocovanie opatrení.
Napriek tomu, že už niekoľko rokov existovali
princípy IOBC, rôzne krajiny zaviedli rôzne
verzie Integrovanej ochrany proti škodcom resp.
integrovanej produkcie. Napríklad v Nemecku je
Integrovaná
ochrana
proti
škodcom
charakterizovaná vysokým používaním pesticídov
a nemá plnú podporu zainteresovaných strán (8).
Hoci sú smernice Integrovanej ochrany proti
škodcom prijaté
už
mnohými
farmármi
a farmárskymi
organizáciami,
štandardy
medzinárodne platného IPM, nie sú presne definované alebo zákonne špecifikované tak, ako napr.
v ekologickom poľnohospodárstve. Napriek tomu, že obmedzenia pre vstupy akými sú hnojivá,
2
pesticídy a iné agrochemikálie sú definované vo viacerých smerniciach, v praxi sa úroveň
implementácie a kontroly ich používania líši (9). Európske krajiny nemajú zatiaľ jednotné štandardy
ani rovnaké požiadavky na pestovateľov, ale existuje veľa lokálnych, regionálnych a národných
iniciatív. Tie majú svoje označenia produktov IPM, ako šetrnejšie výrobky pre životné prostredie a
spotrebiteľov a ponúkajú ekonomické výhody pre farmárov (10). Zjednotenie by do krajín EÚ mala
priniesť nová legislatíva o používaní pesticídov, ktorá má byť schválená na prelome rokov
2008/2009.
Producenti jabĺk v systémoch EP alebo IPM
čelia mnohým problémom v praxi pri zvládaní
tlaku škodcov, chorôb, burín a rovnako i
pri hľadaní vhodných spôsobov ako predať svoje
produkty, stabilizovať a príp. zvyšovať svoj zisk.
Možno konštatovať, že ekonomika ovocia
produkovaného v EP je zisková a to i vďaka
vyšším cenám za produkt, príp. štátnym či
európskym dotáciám. Na druhej strane je však v
EP potrebné na jednotku výstupného produktu
rátať s väčšími nákladmi na prácu ako pri
konvenčnej a integrovanej produkcii ovocia
kvôli ručnej prebierke kvetov, príp. malých
plodov, manuálnej/mechanickej a fyzikálnej kontrole buriny, hlodavcov a ostatných kultivačných či
stresových faktorov v sade. Hlavné výhody a nevýhody integrovanej produkcie ovocia zhŕňa
i holandská štúdia, ktorá ukázala, že hoci má integrovaná produkcia jabĺk oveľa nižší dopad na
životné prostredie v porovnaní s konvenčnou praxou, môže byť menej zisková práve vďaka vyšším
nákladom na prácu. Prax v Holandsku tiež ukázala, že napr. zníženie používania fungicídov pri
citlivých, vyšľachtených odrodách je zložité, pretože ich ochrana a stabilita v daných podmienkach
sa zakladá na používaní pesticídov (11). Napriek týmto ťažkostiam existuje v Európe množstvo
príkladov úspešných postupov. Našou publikáciou „Produkcia jabĺk v systémoch integrovanej
produkcie“ dokumentujeme úspešné príklady, ktoré dokazujú, že ekologizácia produkcie jabĺk je
uskutočniteľná a môže byť i komerčne úspešná. Pôvodné vydanie v angličtine „State of the art of
Integrated Crop Management & organic systems in Europe, with particular reference to pest
management“ je dostupné na stránke PAN - Europe: http://www.paneurope.info/publications/idex.htm.
I. KONVENČNÁ PRODUKCIA A POUŽÍVANIE PESTICÍDOV
Ako
už bolo spomenuté, v EÚ sa produkcia jabĺk pohybuje okolo 10 mil. ton ročne, podľa
štatistiky organizácie FAO to roku 2005 bolo presne 11,96 mil. ton na ploche 575 796 ha (3).
Tab. 1: Ošetrovaná plocha jablkového sadu pesticídmi v UK
Chemická skupina
Ošetrovaná plocha (%)
Pre lepší obraz konvenčnej produkcie
Akaricidy
12,0
jabĺk v západnej Európe sme sa
Biologické ochranné prostriedky
0,1
rozhodli ponúknuť prípadovú štúdiu
Insekticídy
94,0
na národnej úrovni z Veľkej Británie
Fungicídy a nátery na rany
97,0
(UK). Údaje pochádzajú z prieskumu
Herbicídy
91,8
o celkovom
používaní,
rozsahu
Síra
12,1
a množstvách používaných pesticídov
Rastové regulátory
77,3
vo Veľkej Británii v roku 2004, ktorý
Dechtový olej / Defolianty
6,2
uskutočnil
pre
ministerstvo
Močovina
28,4
zodpovedné za životného prostredie
Neošetrované
0,8
3
a vidiek UK a Škótska (Department for Environment, Food and Rural Affairs a The Scottish
Executive Environment and Rural Affairs Department (12).
Viac ako 90% plochy, na ktorej sú pestované jablká v UK je postrekovaná insekticídmi, fungicídmi
a herbicídmi a z toho takmer 80% sadov je ošetrovaných rastovými regulátormi. Naopak,
biologické ochranné prostriedky proti škodcom a chorobám sú používané len na 0,1% plochy.
Jablká v sledovaných konvenčných sadoch
boli priemerne striekané sedemnásťkrát za
rok a 99,2% z celkovej plochy bolo
ošetrených
najmenej
raz
pesticídom.
Priemerné ošetrovanie zahŕňalo trinásť
fungicídnych postrekov, päť postrekov
rastovými regulátormi, päť postrekov
insekticídmi, dva herbicídmi a jeden krát
postrek močovinou. Spolu bolo pri ošetrovaní
jednej odrody použitých 42 rôznych
produktov.
Päť najčastejšie používaných fungicídov
(účinné látky) boli captan, myclobutanil,
penconazole, carbendazim a dithianon. Myclobutanil a captan boli aplikované priemerne päťkrát za
sezónu. Zo všetkých postrekov sa najviac vykonalo proti múčnatke jabloňovej (Podosphaera
leucotricha) - 41%, chrastavitosti jabloňovej (Venturia inaequalis) - 38% a rakovine jabloní
(Nectria galligena) - 9%.
Spomedzi insekticídov sa najviac používali pesticídy na báze chlorpyrifosu, methoxyfenozidu,
thiaclopridu, fenoxycarbu a triazamatu. Chlorpyrifos bol použitý na takmer 90% plochy, na ktorej
sa pestovali jablká odrody Coxova. Najviac postrekov bolo vykonaných proti obaľovačovi
jablčnému (Cydia pomonella) - 21% a voške skorocelovej (Dysaphis plantaginea).
Z herbicídov bol najviac používaný glyphosfate (viac ako tretina z celkového množstva herbicídov),
potom nasledovali dicamba/MCPA/mecoprop-P, diuron, 2,4-D a glufosiante-amónium. Ako dôvod
ich použitia pestovatelia uvádzali všeobecnú kontrolu buriny, najmä počas zimných mesiacov.
Spomedzi rastových regulátorov sa najviac používali pesticídy s účinnou látkou paclobutrazol
(58%) a giberelíny (42%). Paclobutrazol bol používaný pre reguláciu rastu, zatiaľ čo gibberellins
najmä pre zlepšenie konečného jednotného vzhľadu jabĺk.
Hoci väčšina spomínaných pesticídov spadá do kategórie mierne nebezpečných (III)
a nepravdepodobne nebezpečných (U), pri dôkladnom preskúmaní ich používania to môže byť
zavádzajúce, keďže tieto pesticídy sú aplikované počas sezóny často, niekedy až 25 postrekov za
sezónu. Navyše veľa zo schválených pesticídov sú stredne nebezpečné z pohľadu toxicity
(chlorpyrifos, thiacloprid, triazamate, 2,4-D) a pri niektorých z nich je dokázané alebo
predpokladané, že sú karcinogény (captan, carbendazim, thiacloprid fenoxycarb, MCPA, mecopropP, diuron, 2,4-D), poškodzujú hormonálny systém (myclobutanil, carbendazim, chlorpyrifos,
fenoxycarb, dicamba, diuron, 2,4-D), negatívne vplývajú na vývoj a reprodukčné orgány
(myclobutanil, chlorpyrifos, fenoxycarb, dicamba, diuron, 2,4-D), inhibujú cholinesterázu
(chlorpyrifos) a kontaminujú podzemné vody (methoxyfenozide, fenoxycarb, dicamba, mecopropP, diuron, 2,4-D).
4
Svetová zdravotnícka organizácia WHO rozdeľuje pesticídy podľa miery rizika do štyroch skupín
na základe ich akútnej toxicity:
-
Trieda Ia: extrémne nebezpečné,
Trieda Ib: vysoko nebezpečné,
Trieda II: stredne nebezpečné,
Trieda III: mierne nebezpečné.
Klasifikácia je založená primárne na akútnej orálnej a
dermálnej toxicite testovanej na potkanoch, určenej
hodnotou LD50, tzn. štatistickom odhade množstva
toxínu v mg na kg telesnej váhy, požadovanej pre
usmrtenie 50% veľkej populácie potkanov (8).
Tab. 2: Riziká spojené s najčastejšie používanými pesticídmi pre jablká podľa oficiálnych
klasifikácií EÚ a iných medzinárodných organizácií
Pošk.
hormonálne
Inhibítor
Účinná
WHO
ho systému,
Kontaminátor
Akútna toxicita
Karcinogén
cholinester
látka pesticídu klasif.
vývojový/
podzemných vôd
ázy
reprodukčný
toxín
Captan
U
Nepravdepodobné
Možné
Neuvedené Nedostatočné údaje Neuvedené
Myclobutanil
III
Mierne
Neuvedené
Áno
Nedostatočné údaje Neuvedené
Penconazole
U
Nepravdepodobné Neuvedené
Neuvedené Nedostatočné údaje Neuvedené
Carbendazim
U
Nepravdepodobné
Možné
Podozrenie Nedostatočné údaje
Nie
Dithianon
III
Mierne
Neuvedené
Neuvedené Nedostatočné údaje Neuvedené
Chlorpyrifos
I
Stredne
Neuvedené
Áno
Nedostatočné údaje
Áno
Methoxyfenoz
Nepravdepo
U
Nepravdepodobné
Neuvedené
Potenciálne
Nie
id
dobné
Prevdapodo
Thiacloprid
II
Stredne
Neuvedené Nedostatočné údaje Neuvedené
bné
Pravdepodo
Fenoxycarb
U
Nepravdepodobné
Áno
Potenciálne
Neuvedené
bné
Nepravdepo
Triazamate
II
Stredne
Neuvedené Nedostatočné údaje
Nie
dobné
Nepravdepo
Glyphosate
U
Nepravdepodobné
Neuvedené Nedostatočné údaje
Nie
dobné
Dicamba
III
Mierne
Neuvedené
Áno
Potenciálne
Neuvedené
MCPA
III
Mierne
Možné
Neuvedené Nedostatočné údaje Neuvedené
Mocoprop-P
III
Mierne
Možné
Neuvedené
Potenciálne
Nie
Diuron
U
Nepravdepodobné
Áno
Áno
Áno
Neuvedené
Podozrenie
2,4-D
II
Stredne
Možné
Potenciálne
Nie
Glufosinateamónium
-
Neuvedené
Neuvedené
Neuvedené
Nedostatočné údaje
Nie
Paclobutrazol
III
Mierne
Nezaraditeľ
né
Neuvedené
Nedostatočné údaje
Nie
5
II. POROVNANIE EKOLOGICKEJ A INTEGROVANEJ PRODUKCIE,
VÝNOSY A PRÍJMY
Z väčšiny krajín EÚ máme nedostatok porovnateľných údajov o integrovanej produkcii, pretože
národné štatistiky sa líšia a rozlíšenie medzi konvenčným a integrovaným nie je v štatistikách vždy
jasné. Pokúsili sme zdokumentovať príklady, ktoré ilustrujú integrovanú produkciu jabĺk a
porovnávajú výnosy a príjmy. Postupy integrovanej ochrany proti škodcom sú často ekonomicky
porovnateľné s konvenčnými metódami najmä kvôli nižším nákladom vstupov na ochranu proti
škodcom až do 50%, v závislosti od pestovaného druhu, odrody, ako aj oblasti. Na druhej strane sú
pri IPM zvýšené náklady na prácu a monitorovanie stavu, takže celkové náklady sú porovnateľné
s konvenčnou produkciou. Náklady IPM v rôznych štátoch sa v súčasnosti odvíjajú od tej-ktorej
definície, praxe a náročnosti integrovanej produkcie, ktorá je dnes (v r. 2008) rôzna pre jednotlivé
krajiny a samozrejme, aj od lokálnych prírodno-klimatických a socio-ekonomických podmienok.
Ekologická produkcia ovocia v krajinách EÚ je registrovaná na rozlohe približne 350 tis. ha
a zahŕňa i pestovanie citrusov, bobuľovín, olív a hrozna. Polovica tejto rozlohy je situovaná
v Taliansku a jedna tretina v Španielsku. 60% produkcie ekologických jabĺk v EÚ - 15 bolo
talianskeho pôvodu. Podiel produktov EP na európskych trhoch potravín je len 1-2%, no napríklad
vo Švajčiarsku je to približne 5%. (14)
Prieskum IPM v produkcii jabĺk a hrušiek v západnej Európe realizovaný IOBC už v roku 1994
ukázal, že praktiky integrovanej produkcie možno v rôznych podobách nájsť v každej krajine, kde
sa výraznejšie pestuje ovocie, a spoločne zaberajú plochu približne 35% ovocných sadov,
čo bolo v roku 1994 približne 322 tis. ha., pričom toto číslo každoročne narastá. Veľkým prínosom
pre rozvoj IPM v Európe je i Program rozvoja vidieka 2007 – 2013 financovaný Európskym
poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EAFRD), zavedený vo všetkých členských
krajinách EÚ, ktorý umožňuje dotácie integrovanej produkcie v rámci svojich agroenvironmentálnych podopatrení. Podľa zistených informácií túto možnosť pre obdobie 2007 -2013
využilo minimálne 5 členských štátov: Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko
a Maďarsko.
Belgická vláda napríklad garantuje pestovateľom ovocia v IPM prémiové platby na hektár. Podľa
Výskumného centra poľnohospodárskej ekonomiky (CAE) je používanie pesticídov v schémach
IPM približne o tretinu nižšie ako v komerčnej produkcii jabĺk. Nebol evidovaný žiaden
signifikantný rozdiel v čistých príjmoch oboch schém. Záver výskumu konštatuje, že implementácia
integrovaných metoch ochrany rastlín znižuje používaných pesticídov a neovplyvní negatívne
príjmy producentov ovocia (16).
Väčšina výskumov porovnávajúcich jednotlivé systémy sa zhodne v tom, že v závislosti od
prijatých opatrení, schémy IPM môžu výrazne znížiť negatívne dopady na životné prostredie, kým
úrody a príjmy sú približne rovnaké, príp. mierne nižšie v porovnaní s konvenčnou produkciou.
Holandská štúdia porovnáva konvenčné, integrované a „chemicky-minimálne“ (biologické
opatrenia + 25% dávka odporúčaných pesticídov) systémy produkcie jabĺk a preukázala
v postupnosti výrazne nižšie negatívne dopady na ŽP, no na druhej strane vyššie náklady spojené s
ľudskou prácou. Straty viažuce sa na rozdielnu kvalitu, resp. straty vo vyprodukovaných
množstvách majú z ekonomického hľadiska zanedbateľnú dôležitosť (11).
Tabuľka č. 3 ukazuje environmentálne štandardy (hodnotenie postrekov z pohľadu ich dopadu na
povrchovú vodu, biodiverzitu a kvalitu podzemných vôd). Fungicídy a insekticídy majú z pohľadu
dopadov na ŽP najhoršie hodnotenie, predovšetkým v systémoch konvenčného poľnohospodárstva.
Konkrétne, použitie fungicídu s účinnou látkou thiram (mierna toxicita, poškodzujúci vývojové
6
a reprodukčné funkcie, podozrivý z poškodzovania hormonálneho systému)
a insekticídov
propoxur (akútna toxicita, karcinogenita, inhibícia cholinesterázy) a phosalon (akútna toxicita,
inhibícia cholinesterázy a potenciály znečisťovateľ spodných vôd) viažu veľký počet rizík
v konvenčnom systéme hospodárenia.
Tabuľka č.3. Priemerné ročné „skórovanie“ konvenčných, integrovaných a minimálnochemických systémov v hodnotení environmentálnych dopadoch pesticídov, Zeewoide
(1992 - 1999)
Hospodárenie
Konvenčné
Integrované
minimalno-chemické
Vodný Pôdny Spodná Vodný Pôdny Spodná Vodný Pôdny Spodná
život
život
voda
život
život
voda
život
život
voda
Fungicídy
4,639
455
1,977
1,727
361
962
1,218
325
862
Insekticídy
2,768
504
6,802
3,249
435
4,005
396
191
1
Herbicídy
667
116
259
189
32
84
42
8
16
Spolu
32,463
1,076
9,038
5,165
828
5,052
1,655
524
880
Zdroj: (11)
Prieskum situácie v Poľsku nám môže dať dobrý obraz stavu IPM v nových členských štátov.
Integrovaná produkcia ovocia bola v Poľsku zavedená v roku 1991 po páde komunistického režimu
a odvtedy sa začala rozvíjať. V roku 1999 bolo vyprodukovaných 100 000 ton jabĺk (13%
z celkovej produkcie jabĺk v PL) v systéme integrovanej produkcie od 625 producentov. Výskum
z roku 2000 hovorí o tom, že farmári začali v Poľsku s IPM predovšetkým kvôli nižším aplikáciám
pesticídov, priemyselných hnojiv a vďaka dobrým kontaktom s poradcami.
Pravdepodobne najdôležitejším výstupom prieskumu bol fakt že 90% farmárov IPM akceptovalo
a 93% z nich priznávalo IPM veľkú dôležitosť pre poľnohospodársku produkciu v budúcnosti.
Hlavným problémom, u 50% opýtaných, bola nedostatočná prístupnosť k insekticídom (17).
Kým v západnej Európe je vyššia cena práce v systémoch IPM a ekologickom poľnohospodárstve
(EP), štúdia porovnávajúca rôzne systémy v Poľsku preukázala, že ekologická produkcia jabĺk
môže byť dokonca lacnejšia ako konvenčná. Ak produkcia ekologických jabĺk bola vyššia ako 15
ton/hektár, variabilné náklady na hektár a kilogram boli rovnaké ako v konvenčnej produkcii.
Náklady na biologickú ochranu v ekologickej produkcii jabĺk boli rovnaké ako náklady na
insekticídy v konvenčnom hospodárskom systéme. Najväčšie úspory sa dosiahli pri nákladoch
technického zabezpečenia, ktoré bolo o 65% lacnejšie v prípade EP. Hoci náklady na prácu sú
vyššie v systéme EP, v porovnaní so západnými cenami sú stále nízke, a preto má poľská
ekologická produkcia jabĺk veľký proexportný potenciál do ostatných krajín EÚ.
III. Ochrana proti škodcom hmyzu
Hoci je v systémoch IPM povolené používať aj vybrané druhy pesticídov, farmári využívajú celý
rad techník na kontrolu a redukciu populácií škodlivého hmyzu. Tieto techniky zahŕňajú:
vysádzanie rezistentných odrôd, rotácia plodín, reguláciu živín a vlahy v pôde, monitoring,
pestovateľské postupy za účelom vyhnúť sa šíreniu patogénov a eliminácia biotopov vhodných pre
škodcov, budovávanie a udržiavanie biotopov a úkrytov pre populácie prirodzených predátorov
škodlivého hmyzu (ktoré sú známe ako užitočné), opatrenia na zastavenie alebo prerušenie
rozmnožovania škodcov a pod. Ak sa používajú pesticídy, mali by byť nízko toxické, aby nezničili
populáciu užitočného hmyzu a mali by mať úzke spektrum pôsobenia, t. j. zlikvidovať iba cieľovú
skupinu škodcov.
7
Najdôležitejší škodcovia, ktorí spôsobujú významné škody na jablkách
Medzi najčastejší škodlivý hmyz pre jablká v Európe patrí: obaľovač jablčný (Cydia pomonella),
voška jabloňová (Aphidula pomi), voška skorocelová (Dysaphis plantaginea), roztočec ovocný
(Panonychus ulmi), piliarka jablčná (Haplocampa testudinea), kvetovka jabloňová (Anthonomus
pomorum), hmyz vytvárajúci míny vo vnútri listových pletív a to 4 druhy - ploskáčik jabloňový
(Lithocolletis blancardella), ploskáčik ovocný (Lithocoletis corylifoliella), podkopáčik špirálový
(Leucoptera scitella) a podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella), ďalej méra jabloňová (Cacopsylla
mali), hálkovec jabloňový (Aculus schlechtendali), byľomor jabloňový (Dasineura mali), klopuška
vrásčitá (Plesiocoris rugicollis), bzdôška zemiaková (Lygocoris pabulinus), vlnačka krvavá
(Eriosoma lanigerum), mora štiavová (Noctua pronuba), obaľovač východný (Grapholita molesta)
a obaľovač ovocný (Pandemis heparana).
Aby sme zachovali potrebnú rovnováhu
medzi populáciou škodlivého hmyzu
a populáciou užitočného hmyzu, je
potrebné zaviesť postupy, ktoré na jednej
strane zredukujú populáciu škodlivého a
postupy, ktoré na druhej strane podporia
populácie užitočného hmyzu.
Jedným z hlavných aspektov integrovanej
ochrany proti škodcom pri produkcii jabĺk
je prevencia pred výskytom škodcov
hostiteľských rastlín a vytvorenie zón bez
nich. Tieto rastliny alebo stromy priťahujú
a podporujú rozmnožovanie „škodlivého“
hmyzu. Ak vytvoríme pestovné zóny bez
týchto rastlín, riziko výskytu škodcov bude
značne znížené. Na druhej strane sa
používajú užitočné parazity (parazitické
osy, ktoré kladú svoje vajíčka v larválnom
alebo vajíčkovom štádiu škodlivého
hmyzu) a predátori, ktoré majú byť
podporované biotopmi, úkrytmi v sadoch
a v ich blízkom okolí, na rastlinách
rastúcich pod ovocnými stromami alebo
pozdĺž sadov. Tieto „užitočné“ organizmy
redukujú populácie škodcov skôr ako sa
dostanú na cieľovú rastlinu, v našom
prípade jablone (19).
Kvitnúce poľné rastliny ako nevädza, margaréty alebo rumanček priťahujú predátorov ako bzdochy,
leskličky a pestrice. Prenosné úkryty, napr. fľaše s ucholakmi, môžu byť použité pre reguláciu
populácie predátorov tam, kde to je potrebné (20).
Napríklad úkryt vytvorený fľašou s vlnitým papierom alebo škatuľou s posekanou slamou priťahuje
ucholaky, veľmi dôležitých predátorov vošiek a mér, napr. (Cacopsylla mali) počas vegetačného
obdobia.
Predátori a ostatné dôležité organizmy ako pestrice, zlatoočky, ucholaky a pavúky môžu byť
pritiahnuté a usadené v sade vysiatím pásov zmesí kvitnúcich poľných rastlín a tráv.
Neselektívne širokospektrálne insekticídy by sa v IPM nemali používať práve kvôli ničeniu
užitočných organizmov a predátorov škodcov, ako aj kvôli vytváraniu predpokladu rezistencie
8
škodcov voči samotným pesticídom (21). Ak je použitie pesticídu nevyhnutné, má byť vybraný
veľmi citlivo s ohľadom na selektívnosť, toxicitu, kumulatívnosť, dopady na životné prostredie
a agro-eko systém. Ako príklad „dobrého“ pesticídu možno použiť bio-pesticíd na báze Bacillus
thuringiensis (BT), ktorý je úspešne používaný pri kontrole obaľovača jablčného. Niektoré
insekticídy sú relatívne selektívne, napr. regulátory rastu s účinnými látkami tebufenozid,
fenoxycarb a pyriproxyfen, nikotinoidné insekticídy imidacloprid a thiametoxam, nové aficídy
(proti voškám) pymetrozin a pirimicarb a akaricídy pyridaben a abamectin.
Niekoľko štúdií skúmalo dopad selektívnych insekticídov na užitočný hmyz. Napr. u insekticídov
pirimicarb, diflubenzuron, fenoxycarb, lufenuron, Bacillus thuringiensis (BT), síra + vazelínový
olej, ktoré boli vyskúšané v praxi IPM, nemajú negatívny dopad na „pozitívne“ parazity, roztočce
a pod. (22) Na druhej strane bol dokázaný výrazný nárast populácií hmyzu v sadoch, kde sa prestali
používať organofosfáty.
Zavádzanie užitočných druhov hmyzu je už rovnako rozšírenou praxou. Poznáme niekoľko
úspešných príkladov v Európe zavedením prirodzených predátorov ako dravé roztoče
Typhlodromus pyri, Zetzellia mali a Anystis baccarum (23). Konkrétne napr. roztoč Anystis
baccarum je kompatibilný s viacerými bežne používanými fungicídmi (ú.l. dithianon a pod.), ktoré
však nie je možné aplikovať spoločne s ostatnými užitočnými roztočmi napr. z čelade Phytoseiidae
(24). Poznáme i ďalších užitočných predátorov čeľade bzdôškovité (Miridae) ako napr.: Malacocris
chlorizans, Pilophorus perplexus a Blepharidopterus angulatus; z čeľade leskličkovité
(Anthocoridae) je to Anthocoris nemoralis a Orius spp.; a z čeľade dravčekovité (Nabidae) sú to
napr. Nabis spp a Himacerus spp.
Poznáme niekoľko druhov osičiek parazitujúcich na troch hlavných druhoch škodcov vytvárajúcich
míny vo vnútri listových pletív. Použitím syntetických pesticídov ničíme i užitočné osičky, kým
použitím vyššie uvedených predátorov populáciu osičiek neohrozíme a populáciu škodcov držíme
pod prahom ekonomickej škodlivosti (25). Výskumy rovnako potvrdili efektívnosť parazitickej osy
Aptesis negrocincta ako úspešného parazita na zámotkoch piliarky jablčnej (Hoplocampa
testudinea) (26) a dravej bzdochy z rodu Orius spp. ako účinného predátora roztočca ovocného
(Panonychus ulmi) (27). Maďarský výskum dokázal, že po troch rokoch aplikácie princípov IPM
početnosť užitočných predátorov vzrástla (28).
Monitoring a kontrola
Lapače sú vhodným nástrojom ako kontrolovať a monitorovať škodlivý hmyz v sade, ktorý
umožňuje správne načasovanie ochranných zákrokov. Lapače s pesticídmi sa používajú na kontrolu
napr. vrtivky jabloňovej (Rhagoletis pomonella) a optické lapače sú efektívne pre bzdôšku (Lygus
lineolaris), piliarku jablčnú (Hoplocampa testudinea), obaľovače (Pyllonorycter spp) a škodlivé
vrtivky. Feromónové lapače sú populárne pri monitorovaní a kontrole populácií obaľovača
jablčného (Cydia pomonella), obaľovača východného (Grapholita molesta), a obaľovačov
(Grapholita prunivora, Phyllonorycter mispilella, Choristoneura rosaceana, Argyrotaenia
velutinana) a piliarku jablčnú (Haplocampa testudinea). Feromónové lapače sú rovnako úspešne
používané na pritiahnutie a zničenie škodcov v kombinácií s bio-pesticídmi ako azadirachtin
(éterický olej zimozelene) alebo s koncentrovaným fermentovaným produktom spinosad, čo
umožní výrazne znížiť množstvá používaných pesticídov. Feromónové rušiče založené na princípe
pohlavného mätenia (sex pheromones) efektívne fungujú pri škodcoch ako obaľovač jablčný (Cydia
pomonella), obaľovač východný (Grapholita molesta, Epipyas posvittana).
Pravidelná kontrola sadu až 3 krát týždenne v nadväznosti na vegetačné obdobie, počasie
a signalizáciu je základom úspešnej integrovanej ochrane proti škodcom IPM, čo sa
v medzinárodnom slovníku IPM označuje aj ako „vyhľadávanie“.
9
Nulové rezíduá pesticídov
Systém produkcie jabĺk s nulovými rezíduami pesticídov bol vyvinutý v Anglicku pre požiadavky
trhu. Je postavený na používaní konvenčných pesticídov ako diflubenzuron,
thiaclopyrid alebo fenoxycarb, ale nepoužíva organofosfáty po opadnutí okvetných lístkov, kedy
používa nástroje bio-kontroly ako vírus granulózy, Bacillus thuringiensis (BT), síru a kultivačné
metódy až po zber ovocia. Kontrola škodcov bola efektívna, no kvôli vyššej cene selektívnych
pesticídov i nákladnejšia (29). Redukcia postrekov insekticídov (30) a predovšetkým
neselektívnych insekticídov (31) sú kľúčom k eliminácií rezíduí pesticídov v konvenčnej produkcii
jabĺk.
Obaľovač jablčný
Obaľovač jablčný (Cydia pomonella) je jedným
z najrozšírenejších
škodcov jablčných
sadov
v Európe. Jeho hostiteľmi môžu byť aj hrušky,
duly, príp. orechy. Kontrola obaľovača jablčného
môže byť komplikovaná prekrývaním sa viacerých
generácií a limitovaného času pre efektívny postrek
medzi inkubačnou dobou larvy a jej vstupu do
plodu. Ak sa už larva dostane do plodu, kontrola je
nemožná.
Našťastie,
poznáme
niekoľko
nechemických metód pre kontrolu obaľovača
jablčného: mätenie feromónmi, vírusy, manažment
biotopov a ostatné metódy podporujúce rast
a šírenie jeho prirodzených predátorov.
V USA je v komerčných systémoch IPM používanie pesticídov odporúčané vtedy, ak najmenej päť
obaľovačov je chytených vo feromónovom lapači za jeden týždeň, inak sú postreky prísne
redukované (32). Pre definovanie optimálneho času na efektívny ochranný zákrok je nevyhnutné
pozorovať biologické štádiá obaľovača – čas párenia, kladenia a inkubácie vajíčok. To môže byť
dobre sledované feromónovými lapačmi pre samčekov obaľovača jablčného. Dôsledným
monitorovaním ich počtu je možné pomerne jednoducho určiť optimálny čas pre postrek. Po prvom
trvalom zachytení obaľovača jablčného (tzv. biofix), sa potreba postreku kalkuluje v závislosti od
denných teplôt, kým súhrnný počet sa archivuje (33). Obaľovač jablčný má hraničnú teplotu
aktivity 10°C, tzv. DD10. Hodnoty teplôt dní DD10 (nad 10°C) sa spočítavajú a porovnávajú voči
hodnotám tabuľky postrekov. Prvý postrek je aplikovaný pri sumárnej hodnote súčtu teplôt DD10 =
250, po biofixe, druhý 10 – 14 dní neskôr.
Švajčiarsky
signalizačný
systém
SOPRA
(Schadorganismen-Prognose auf Apfel) je založený
na špecifických modeloch fenofáz. Je efektívne
využívaný pri časovaní, monitoringu, regulácii
a kontrole
vošky
skorocelovej
(Dysaphis
plantaginea),
piliarky
jablčnej
(Anthonomus
pomorum), obaľovača jablčného (Cydia pomonella) a
plodokazu višňového (Grapholita lobarzewskii).
Systém SOPRA je založený na sledovaní teplôt vo
vzťahu k vývojovým štádiám jednotlivých škodcov
(34).
Kvôli častému používaniu pesticídov s rovnakými
účinkami si obaľovač jablčný vyvinul rezistenciu
voči viacerým účinným látkam používaným
10
v Európe. Ako účinné alternatívy k syntetickým pesticídom boli vyvinuté metódy biologickej
kontroly – feromónové mätenie pri párení, vírus granulózy, semi-chemikálie („polochemikálie“)
úspešné i pri boji s rezistenciou.
Vo Švajčiarsku boli tlaky rastu rezistencie obaľovača jablčného úspešne potlačené aplikáciou
mätúcich feromónov pri párení a vírus granulózy. V praxi sa tak predišlo vzniku krížovej
rezistencie voči insekticídom s veľmi dobrými výsledkami, predovšetkým v prípadoch, keď tlak
škodcov nie je tak veľký s aplikáciou nižších 6–7 dávok každých 10 dní. V niektorých prípadoch
jediná aplikácia vírusu granulózy umožní kontrolovať obaľovača jablčného počas doby dvoch
mesiacov. Jedna až dve aplikácie môžu redukovať populáciu obaľovača jablčného značne, pod
úroveň, kedy stačí využívať mätúce feromóny pri párení na kontrolu obaľovača jablčného až do
konca sezóny (35).
V Rakúsku využívajú cylindrický lapač umiestnený okolo kmeňa alebo hlavného konára, v ktorom
sú umiestnené prezimované larvy obaľovača jablčného. Keď larvy dospejú do štádia dospelého
jedinca sú preložené do priehľadnej uzatvorenej nádoby tvaru vajíčka a umiestnené v korune
stromu. Tak je možné presne sledovať čas i počet kladených vajíčok ako aj ich vývoj.
Takéto špecifické miesto sledovania dáva načas, viac a presnejšie informácie o vývojových
štádiách sledovaného škodcu ako použitie samotných feromónových lapačov. Štádium kladenia
vajíčok pre novú generáciu je moment pre použitie regulátorov rastu a bio-pesticídu vírus
granulózy, keďže v tomto štádiu je obaľovač jablčný najcitlivejší (36).
Ak nie je možné predísť použitiu pesticídov, je v IPM potrebné dodržať tieto zásady:
-
-
účinné látky s podobnou bázou, resp. mechanizmom účinku by nemali byť použité
opakovane za sebou, počas sezóny treba striedať rôzne druhy prípravkov;
regulátory rastu by mali byť kombinované s vírusom granulózy alebo insekticídom pre
najúčinnejšiu kontrolu obaľovača jablčného a minimalizáciu počtu postrekov;
skoré „úlovky“ vo feromónových lapačoch nevyžadujú skoré postreky, ale prídavné
opatrenia na konci sezóny;
pre rýchly rast ovocia na začiatku sezóny sa odporúča použiť regulátory rastu neskoro
v sezóne, kedy je ich účinnosť dlhodobejšia a pokrýva obdobie dlhšie ako tri týždne
kladenia vajíčok;
priorita má byť kladená na kontrolu a reguláciu prvej generácie škodcov;
dôkladná kontrola sadu, lapačov a plodov je nevyhnutná; ak neregistrujeme znaky aktivity
obaľovača jablčného, riziko druhej populácie je malé a postreky nie sú nevyhnutné (37).
Vošky
Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea)
je jedným z najrozšírenejších škodcov
jabloní v Európe. Ďalšími potenciálnymi
voškami škodiacimi v jabloňových sadoch
je voška jabloňová (Aphis pomi) a voška
(Rhopalosiphum insertum).
V konvenčnej produkcii jabĺk sa
používajú postreky insekticídov proti
voškám
zvyčajne
pred
kvitnutím
a následne po kvitnutí v neskorom lete.
Tento prístup má veľa rizík, pretože
zapríčiňuje rezistenciu ako aj vážne
dopady na životné prostredie, zdravie
pracovníkov a spotrebiteľov. Úspešné
prístupy s menej škodlivými dopadmi ako
11
napr. biologická kontrola, odstraňovanie napadnutých listov a aplikácia menej toxických látok sú už
v Európe známe.
Kontrola vošiek na jar je veľmi komplikovaná, keďže vošky sú chránené zvitkami listov. Manuálne
odstránenie napadnutých listov na jeseň sa preukázalo pri voške skorocelovej (Dysaphis
plantaginea) a voške jabloňovej (Aphis pomi), ako účinné, hoci na prácu nákladnejšie opatrenie.
Monitoring pohybu dospelých jedincov na jeseň pomocou feromónových lapačov je kľúčový pre
správne načasovanie postreku (38).
Proti voške skorocelovej (Dysaphis plantaginea) bol úspešne použití i postrek olejnatým extraktom
zimozelene (Azadirachta Indica). Pre dostatočnú kontrolu vošiek biopesticídom pyrethrom (zmes
prírodných pyretroidov), čo je extrakt z listov a kvetov Chrysanthemum spp., je potrebná jeho
niekoľkonásobná aplikácia kvôli jeho rýchlemu rozkladu. Pyrethrom bol schválený v Anglicku ako
bio-postrek na jablone (obchodný názov Py Insect Killer) proti voške skorocelovej (Dysaphis
plantaginea) ako aj proti kvetovke jabloňovej (Anthonomus pomorum).
Pre čisto kontaktný zásah boli najlepšie výsledky dosiahnuté s použitím veľkoobjemového postreku
insekticídom cieleného priamo na čo najväčší podiel populácie vošiek (39).
Roztoče
Bodavé vyciciavanie listov roztočmi ako napr. roztočec ovocný (Panonychus ulmi) a hálkovec
jabloňový (Aculus schlechtendali) sa prejavuje žltnutím až vyschnutím listov, oslabením stromov
a zníženou kvalitou plodov. V konvenčnej produkcii sa používaním neselektívnych insekticídov
zničia aj prírodní predátori, kým v IPM a bioprodukcii sa využívajú práve oni, predovšetkým dravý
roztoč Typhlodromus pyri.
V belgickej únii pestovateľov sa 2 roky po zavedení prístupov IPM podarilo dostať pod trvalú
kontrolu populácie roztočca ovocného. Bolo to dosiahnuté úplným zastavením používania
akaricídov a na druhej strane zvyšovaním populácií prirodzených nepriateľov z radov hmyzu
a roztočov (40).
IV. OCHRANA PROTI CHOROBÁM
Medzi
choroby s najväčším ekonomickým dopadom pri produkcii jabĺk patrí chrastavitosť
(Venturia inaequalis), múčnatka (Podosphaera leucotricha), rakovina jabloní (Nectria galligena);
skladové choroby ako Fusarium, Nectria, Botrytis a Gloesporium a napokon spála jadrovín
spôsobovaná baktériami (Erwinia amylowora).
Kontrola chorôb v konvenčnom sade vyžaduje početné postreky fungicídmi. V IPM sa popri výbere
rezistentných odrôd jabloní a najmenej toxických fungicídov odvíjajú ochranné zásahy od
hodnotenia rizika infekcie. Pestovatelia sú informovaní o vývoji počasia a tlaku chorôb
prostredníctvom siete meteostaníc a biologických pozorovaní. Základom pre zníženie postrekov
fungicídov sú rezistentné alebo tolerantné odrody, ktoré sú novo-vyšľachtené alebo tradičné, staré
odrody prispôsobené miestnym podmienkam a pôdnemu zloženiu (8).
S cieľom lepšie využiť prirodzenú odolnosť rezistentných odrôd, využili belgickí a francúzski
ovocinári európske fondy na oživenie 10 starých, tradičných odrôd jabloní, ako aj na upevnenie
cezhraničnej spolupráce prostredníctvom programu INTERREG. Odrody boli vybrané
v regionálnom centre genofondu regiónu Nord-Pas-de-Calais a na rastlinolekárskej stanici
výskumného poľnohospodárskeho centra v Gemblouxu. Popri rezistencii na choroby boli brané
do úvahy nasledovné kritériá: región pôvodu, chuť a kuchársko-spracovateľské kvality a schopnosť
prispôsobiť sa na moderný, zákrpkový spôsob pestovania (40).
12
Chrastavitosť
Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis) je ochorenie s hlavným ekonomickým dopadom
v stredoatlantickom regióne. Ak sa nekontroluje, choroba môže spôsobiť významné škody
predovšetkým v oblastiach kde je vlhké a chladné počasie počas jarných mesiacov. Straty vznikajú
priamo kvôli infekcii plodov, a nepriamo opakovaným opadávaním listov, ktorý spomaľuje rast
a úrodu. Za nepriaznivého vlhkého počasia s početnými dažďovými prehánkami a s vysokým
rizikom ochorenia sa v konvenčných sadoch postrekuje 20-25 krát za sezónu. Optimálne počasie
umožňuje redukovať postreky na 8 za sezónu, kedy sa v ekologickom poľnohospodárstve používa
predovšetkým síra a meď.
V každom prípade, počet postrekov môže byť redukovaný dobrou signalizáciou vrátane využitia
metód predpovedania dynamiky (rozvoja) chrastavitosti na základe merania vlhkosti a teploty na
listoch jabloní. Aplikácia fungicídov môže byť
obmedzená aj ich prispôsobením na počasie
(infekčné periódy), prítomnosť zárodkov/spór
choroby, citlivosť odrody a špecifické
vlastnosti použitého fungicídu. Celosezónna
kontrola chrastavitosti je problematická, ak sa
nechá rozvinúť primárna infekcia. I malý počet
ohnísk primárnej nákazy môže produkovať
extrémne silnú populáciu spór, čo si následne
vyžiada intenzívnu chemickú ochranu ovocia
počas celého leta.
Naopak, dobrá kontrola primárnej infekcie,
umožní znížiť až vynechať postreky
fungicídmi počas leta, keď spóry boli
minimalizované a odrody menej citlivé.
Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum vo Francúzku – INRA, vykonal výskum na
rezistenciu rôznych odrôd jabloní práve na chrastavitosť. Počas 4 ročného výskumu bol počet
postrekov výrazne redukovaný pri odolných odrodách, ako možno vidieť v tabuľke 4.
Tabuľka 4 – priemerný počet postrekov (1990 - 1993)
Odolné variety
Citlivé variety
Fungicídy
Insekticídy
Akaricídy
3,25
19
11,25
11
0
1
Počet postrekov
za rok
14,5
31
Zdroj (41)
Príklady odrôd odolných na chrastavitosť: Prima, Priscilla, Freedom, Liberty, Florina, Goldstar;
Melodie; Rajka; Rosana, Rubinola, Topaz, Vanda, Goldrush, Enterprise, Pristine, Jonafree, Macfee,
Redfree, Sir Prize, William´s pride, Moira, Priam, a pod.
V Anglicku pri manažmente nulových rezíduí, bola chrastavitosť kontrolovaná postrekmi
oxychloridom meďnatým pred kvitnutím a konvenčnými fungicídmi dithianon, captan
a myclobutanil do opadu okvetných lístkov (29).
V ekologickej produkcii nie sú prístupné žiadne syntetické fungicídy na kontrolu chrastavitosti.
Povoľujú sa meďnaté a sírnaté postreky, no od používania medi sa postupne upúšťa, kvôli
negatívnym dopadom na pôdu. Je potrebné vyvinúť alternatívne fungicídy a tomuto cieľu sa
intenzívne venujú výskumníci vo viacerých krajinách EÚ.
Zatiaľ najsľubnejšie výsledky sa ukazujú pri použití síry (42) a kalolínového prášku (43), no
optimálnu kontrolu chrastavitosti nemožno dosiahnuť bez odolných odrôd.
Hoci použitie síreného vápna sa javí účinné voči chorobe, je rovnako fytotoxické voči rastlinám
a spôsobuje zníženú kvalitu plodov (44).
13
Múčnatka
Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) môže byť v našich podmienkach pretrvávajúcim
ochorením citlivých odrôd jabloní. Je to jediné hubovité ochorenie pri jablkách, ktoré môže
napadnúť rastlinu nezávisle od zvlhčenia dažďom alebo rosy. Mimosezónna kontrola múčnatky je
kľúčovým komponentom pre jej reguláciu. Reguluje sa odstraňovaním napadnutých výhonkov
počas zimy a infikovaných výhonkov ak sa objavia počas jari. Napadnuté výhonky musia byť
spálené ihneď. V konvenčnom hospodárení sa používajú postreky proti múčnatke spolu proti
chrastavitosti podľa potreby hneď z jari aby sa zabránilo rozvoju ochorenia.
V integrovanej produkcii je múčnatka kontrolovaná po kvete opakovaným slabým postrekom síry
a v období pred kvetom odstraňovaním napadnutých výhonkov a použitím DMI (sterol-inhibítor)
fungicídu na potlačenie tvorby spórou. Odstraňovanie prezimovaných postriebrených výhonkov je
rovnako dôležité (29).
Pre spojenú kontrolu múčnatky s chrastavitosťou, môže byť použitý program meďnato – sírnatých
postrekov počnúc pučaním púčikov, v závislosti od počasia a miery infekcie. Tento prístup má byť
kombinovaný zneškodňovaním opadaných listov napr. ich namočením do vody a minimalizovaním
možnej prezimujúcej infekcie choroby. Všade kde to je možné, drevné časti majú byť odstránené
hneď po orezávaní stromov. Odstraňovanie napadnutých výhonkov má pokračovať aj počas
kvitnutia a obdobia odpadu okvetných lístkov (39).
Rezistentné odrody
V Anglicku sa nedávnym projektom podarilo určiť odrody
jabloní s nízkou citlivosťou voči chorobám a zároveň
s vysoko kvalitnými plodmi, širokým záberom sezóny,
možnosťou dobrého uskladnenia, úprav (dezerty, šťavy,
spracovanie), marketingu a vhodné pre pestovanie
v podmienkach Anglicka. Pri plánovaní ekologickej alebo
integrovanej produkcie, je dôležité začať so silnými,
robustnými odrodami na polo-vysokých podpníkoch (napr.
MM106), ktoré sa môžu v sade úspešne rozvíjať. V takýchto
podmienkach je ochrana sírou a meďnatými prípravkami
nízkej koncentrácie proti múčnatke a chrastavitosti úspešná
(36).
Odporúčané stolové, tolertantné (T) a rezistentné odrody voči chrastavitosti známe na Slovensku:
Letná odroda Júlia (T); jesenná odroda Prima a zimné odrody: Angold (T), Florina; Goldstar;
Melodie; Rajka; Rosana, Rubinola, Topaz, Vanda. Nové rezistentné
odrody prichádzajúce z Českej republiky: Luna, Heliodor, Sirius,
Orion, Lipno, Opál, Red a Rozela.
Odporúčané dezertné rezistentné EÚ odrody:
Ceeval (skorá odroda), Rajka, Resista, Rubinola (stredne skorá
odroda) a Rubinstep boli po štvorročnom výskume definované ako
najsľubnejšie odrody pre ekologickú produkciu jabĺk v Anglicku.
Boli najlepšie hodnotené z pohľadu konzumnej kvality a akceptácie
spotrebiteľov. Každá je naviac odolná alebo tolerantná voči
chrastavitosti, hoci múčnatka ostáva stále problémom pre všetky odrody. Odrody Rubinola
a a Rubinstep majú aj výborné skladovacie vlastnosti.
14
Odporúčané EÚ odrody na kuchynské spracovanie:
Edward VII, Encore, Howgate Wonder a Pinova boli
identifikované ako najsľubnejšie kulinárske odrody pre ekologickú
produkciu. Odrody Edward VII a Encore sú odolné voči
chrastavitosti, hoci múčnatka stále ostáva problémom. Odroda
Howgate Wonder je naopak odolná voči múčnatke ale môže trpieť
chrastavitosťou.
Odroda EÚ odporúčaná na výrobu štiav:
Francúzska odroda Judeline je vysoko odolná voči chorobám
dobrou produkciou jabĺk s vysokým obsahom štiav s vyváženým obsahom cukrov a kyselín, bola
vybraná ako odrody veľkým potenciálom pre výrobu štiav. Na druhej strane výskumy potvrdili aj
skutočnosť, že Judeline má veľmi krátku skladovateľnosť, takže nie je veľmi vhodná pre veľké,
komerčné výrobne štiav. Ja vysoko pravdepodobné, že odolné odrody s vysokým obsahom štiav
(napr. Red Falstaff) budú postupne zapĺňať ekologický trh so šťavami.
V. OCHRANA PROTI BURINÁM
V ekologickom systéme alebo
IPM sa burina reguluje pomocou kultivátorov alebo kotúčových
brán. Môže sa tiež odstrániť okopávaním alebo tepelne – spálením. Využívajú sa rôzne spôsoby
pôdneho pokrytia vrátane mulčovania plastickou fóliou alebo textíliou, posekaným drevom,
pilinami, posekanou stromovou kôrou, slamou, morskými riasami alebo pokosenou trávou, prípadne
siatym podrastom rôznych zelených hnojív. Vo švajčiarskom „sendviči“ sa pozdĺž stromov
kombinuje úzky pás vegetácie spodnej etáže s kultivovanými pásmi po oboch jej stranách. V IPM
alebo ekologickej produkcii ovocia na komerčné účely je dôležité nájsť spôsob, ktorý by prinášal
najlepšie výsledky, pokiaľ ide o úrodnosť a kvalitu ovocia, ktorý by však bol zároveň čo najlacnejší
z hľadiska práce a nákladov na strojové zariadenia. Istá nórska štúdia sa zaoberala niektorými
z týchto alternatívnych spôsobov odstraňovania buriny. Výsledky ukázali, že v porovnaní
s nepretržitým trávnatým podrastom, mechanické zoranie pred výsadbou významne znížilo hustotu
buriny po zasadení. Tento efekt bol obzvlášť viditeľný v prípade hustoty výskytu pýru plazivého
(Elymus repens). Použitie viky huňatej ako predvýsadbovej plodiny malo tiež za následok
významné zníženie hustoty zaburinenia. Výsledky ukázali, že najlepšia regulácia buriny
v riadkovom ovocnom sade sa dosiahla mulčovaním plastickou fóliou, hoci obrábanie pôdy
kultivátorom sa tiež preukázalo ako efektívna metóda (43).
Populárny systém pôdneho pokrytia je „sendvičový systém“. Medzi stromami sa vyseje úzky pás
(asi 30 cm) a po oboch stranách pásu sa pomocou rotačného kultivátora udržiava pôda bez porastu.
Názov „sendvič“ naznačuje, ako tento systém vyzerá pri pohľade zhora. Tmavé pásy pôdy
pripomínajú krajce chleba a pás krycej plodiny zase výplň. Tento systém bol vyvinutý
vo Výskumnom ústave ekologického poľnohospodárstva vo Švajčiarsku (FIBL). Spája výhody
stromového pásu, ktorý sa udržiava bez porastu s pásom krycej plodiny. V holandskom podnebí sa
dosiahli najlepšie výsledky vysadením ďateliny plazivej (Trifolium repens) a spontánnym rastom
buriny (43).
VI. INFORMÁCIE O REDUKCII PESTICÍDOV
Podľa výsledkov európskeho koordinovaného monitoringu rezíduí, viac ako 60% všetkých vzoriek
jabĺk malo zistiteľné množstvo rezíduí a 2% malo rezíduá nad povolený limit MRL. Najčastejšie sa
zistili pesticídy zo skupiny benzimidazolov (20%), chlorpyrifos (16%) a difenylamín (15%
všetkých vzoriek) (5).
15
Závislosť na syntetických pesticídoch sa môže zredukovať
alebo dokonca úplne odstrániť vhodnými opatreniami, čo
zahŕňa pestovanie odrôd odolných voči ochoreniam a výber
čo najmenej toxických alternatív, akými sú biologické
a kultivačné metódy. Rezíduá v úrode ovocia sa môžu
zredukovať tak, že sa čo najviac predĺži obdobie po aplikácii
pesticídu až do zberu a minimalizuje sa pozberové chemické
ošetrenie. Žiadne pesticídy by sa normálne nemali aplikovať
neskôr ako 21 dní pred zberom. V obdobiach veľkého
množstva dažďových zrážok alebo vysokého rizika škodcov
a chorôb počas neskorého leta sa výnimočne môžu
insekticídne alebo fungicídne postreky aplikovať i neskôr, ak je to potrebné, avšak nie v prípade, ak
má byť uskutočnené i pozberové fungicídne ošetrenie. (7)
Zoznam pesticídov a chemikálií IOBC, ktorých používanie je povolené v systéme integrovanej
produkcie sa nazýva „zelený zoznam“, keďže ich nepriaznivý dopad pri aplikácií je najmenší.
Používanie pesticídov zo „zeleného zoznamu“ však nie je prioritnou voľbou v prístupe IOBC
k integrovanej produkcii. Tieto pesticídy môžu byť aplikované len v prípadoch, kedy sa
nechemické opatrenia v regulácii škodcov, chorôb a buriny ukázali ako nedostatočné.
Pokyny IOBC pre integrovanú produkciu jabĺk sa zameriavajú na preventívne ochranné opatrenia,
aby udržali škodcov pod prahom hospodárskej škodlivosti (stupeň poškodenia, ktorý spôsobuje
ekonomické straty). Medzi nepovolené prípravky patria pyretroidné insekticídy a akaricídy,
neprirodzené regulátory rastu plodín, organochlórové insekticídy a akaricídy a toxické,
voduznečisťujúce alebo rezistentné herbicídy. Použitie benzimidazolových fungicídov je
obmedzené na skladovú hnilobu, vädnutie kvetov a ako súčasť záterovej farby pre kontrolu
rakoviny. Ditiokarbamatové fungicídy majú povolené len 3 aplikácie, ktoré však nesmú nasledovať
tesne po sebe, aby sa zamedzilo likvidácií predátorských phytoseidných roztočov. Sírnaté
a reziduálne herbicídy sú tiež zakázané (7).
Pesticídy povolené pre integrovanú produkciu ovocia sa v rôznych krajinách líšia. Napríklad
v Nemecku národné pokyny pre integrovanú produkciu jabĺk zdôrazňujú správne postupy a zoznam
pesticídov povolených na použitie. Tabuľky č. 5, 6, a 7 v uvedenom poradí ukazujú účinné látky,
ktoré sú schválené pre konvenčnú, integrovanú a ekologickú produkciu pri pestovaní jadrovín
v Nemecku (8).
Tabuľka č. 5 – Zoznam povolených pesticídov pre konvenčnú produkciu jadrovín v Nemecku
Účinná látka
Fungicídy
Benomyl, bitertanol, captán, cyprodinil, dichlofluanid, dithianon,
fenarimol, fluquinconazole, kresoxim-metyl, hydroxid meďnatý,
(oxi)chlorid meďnatý, lecitín, mancozeb, metiram, myclobutanol,
penconazol, propineb, pyrimethanil, síra, tolyfluanid, triadimenol
Insekticídy
amitraz, granulosis vírus, bacillus thuringiensis, clofentizin, cyfluthrin,
a akaricídy
beta-cyfluthrin, diflubenzuron, dimethoate, etiofenkarb, fenazaquin,
fenoxycarb, fenpyroximate, imidacloprid, draselné mydlo, minerálne oleje,
extrakt zimozelene, oxydemetonmethyl, parathion-metyl, phosphamidon,
piperonylbutoxid, pirimicarb, pyrethríny, repkový olej, granulosis virus,
síra, tebufenozid, tebufenpyrad
Herbicídy
Amitrole, diuron, glufosinat, glyphosate, glyphosatetrimensium, MPCA,
mecoprop-p, propyzamid, simazine
Rodenticídy
chlorofacinon, fosfid zinočnatý, difenacom, sulfónamid,
Feromóny
Codlemone
Rastové
močovina, ammonium thio sulphate, etheohon
regulátory
Baktericídy
Streptomicine
16
Integrovaná produkcia ovocia
dáva pestovateľom limitovaný
výber
pesticídov,
hlavne
inekticídov,
akaricídov
a herbicídov. Počet pesticídov
povolených pre ekologickú
produkciu jabĺk v Nemecku je
v porovnaní
s integrovanou
produkciou
ešte
menší.
Ekologickí farmári používajú
širokú
škálu
kultivačných
a biologických
metód
na
reguláciu škodcov a chorôb,
pričom pesticídy tu hrajú len
okrajovú úlohu.
Herbicídy,
baktericídy,
rodenticídy
a syntetické regulátory rastu sú
úplne zakázané.
Tabuľka č. 6 – Zoznam povolených pesticídov pre integrovanú produkciu jadrového
ovocia v Nemecku
Účinná látka
Fungicídy
benomyl, bitertanol, captan, cyprodinil, dichlofluanid, dithianon,
fenarimol, kresoxim-methyl, hydroxid meďnatý, (oxi)chlorid
meďnatý, mankozeb, metiram, myklobutanol, penkonazole,
pyremethanyil, síra, triadimenol
Insekticídy
granulosis virus, Bacillus thuringiensis, clofentizin, diflubenzuron,
a akaricídy
fenoxykarb, fenpyroximate, imidacloprid, draselné mydlo, minerálne
oleje, extrakt zimozelene, parathion-metyl, phosphamidon,
piperonylbutoxid, pirimicarb, pyrethrins, repkový olej, granulosis
virus, síra, tebufenozid, tebufenpyrad
Herbicídy
amitrol, diuron, glufosinate, glyphosate, MCPA, mekoprop-P,
propyzamid
Rodenticídy
chlorophacinon, fosfid zinočnatý
Feromóny
Codlemone
Rastové regulátory
amidthin, etephon
Baktericídy
Streptomicine
Tabuľka č. 7 – Zoznam povolených pesticídov pre ekologickú
produkciu jadrového ovocia v Nemecku
Účinná látka
Fungicídy
(oxi)chlorid meďnatý, síra, sírené vápno
Insekticídy
Vírus
granulózy,
Bacillus
thuringiensis,
a akaricídy
minerálne
oleje,
extrakt
zimozelene,
piperonylbutoxid, pyrethrins, repkový olej
Feromóny
Codlemone
Parazitoidy
parazitická osička (Trichogramma paristic wasp)
Regulátory rastu extrakty z rias, kyselina alginová, betonit,
rozomletý pieskovec, extrakt z prasličky, kaolín
s kyselinou sírovou
Príloha sumarizuje hlavné
činnosti počas roka.
IOBC vydalo pravidlá pre
integrovanú
produkciu
jadrového ovocia. Národné
a regionálne organizácie sa
môžu u IOBC uchádzať
o potvrdenie, že produkujú
v zhode s týmito pravidlami.
IOBC
zdôrazňuje,
že
17
manažéri fariem sa musia profesionálne trénovať v integrovanej produkcii zo všetkých hľadísk tým,
že budú navštevovať miestne organizované kurzy.
Tabuľka 8. Usmernenia pre produkciu jadrového ovocia podľa IOBC
úloha
preferované možnosti
Prísne pravidlo/zákaz
Minimálne 5% plochy farmy musí byť
Ochrana ekosystému kultivovanej ako ekologické kompenzačné
sadu
plochy (bez hnojív a pesticídov) pre udržanie
biodiverzity
Odrody odolné voči chorobám alebo
Stanovište, podpník,
škodcom. Vysádzaný materiál musí byť bez Chemická sterilizácia pôdy je
odroda a pestovný
vírusovej nákazy. Jednoduché rady sú zakázaná
systém nového sadu
uprednostňované
Limit pre maximum hnojenia dusíkom; čas
Obrábanie pôdy
a spôsob aplikácie musí byť nastavený tak
a výživa stromov
aby sa minimalizovalo vyplavovanie živín
z pôdy; stav musí byť následne analyzovaný
Uprednostňujú sa miešanky tráv a kvitnúcich
Udržiavanie holej pôdy je
Bezburinové pásy
rastlín
zakázaná
Zavlažovanie
Starostlivosť o stromy
Zber plodov
Integrovaná ochrana
plodín
Aplikačné metódy
Zber a skladovanie
Po zberové opatrenia
Zrážky musia byť merané a deficit vlahy
definovaný
Nadbytočný rast má byť kontrolovaný
kultivačnými zásahmi. Orezy a strihanie
stromov má viesť k vhodnému tvaru
a veľkosti stromov
Ručný zber je uprednostňovaný
Uprednostňované sú prírodné, kultivačné,
biologické, genetické a biotechnické metódy.
Pesticídy
môžu
byť
použité
len
v nevyhnutnom
prípade
s výberom
najselektívnejších,
najmenej
toxických
a perzistentných účinných látok.
Postrekové mechanizmy musia byť pravidelne
kontrolované,
nastavované
a musia
zodpovedať
testovacím
požiadavkám.
Povinné ochranné zóny musia byť dodržané.
Ovocie v sklade má byť pravidelne
kontrolované a iba skutočne kvalitné ovocie
môže byť certifikované.
Fungicídy na báze
benzimidazolov
a dithiocarbamátov, síra
a reziduálne herbicídy sú
povolené len s výnimkami.
Insekticídy na báze pyretroidov
a organochlórované pesticídy
regulátory na neprírodnej báze
a voduznečisťujúce
a perzistentné herbicídy nie sú
dovolené. Žiaden pesticíd
nemôže byť použitý neskôr ako
21 dni pred zberom.
Radiálne
ventilované
postrekovače
musia
byť
nahradené
modernejšími
mechanizmami.
Použitie
syntetických,
Pozberové použitie fungicídov je povolené
neprírodne vyrobených antilen v prípadoch keď neexistujú nechemické
oxidantov
na
kontrolu
spôsoby ochrany a odrody sú citlivé na
škvrnitosti/spály
a ostatných
hubovité ochorenia
porúch nie je povolené.
18
VII. INFORMÁCIE O KVALITE A KOZMETICKÝCH ŠTANDARDOCH,
MARKETINGOVÉ STRATÉGIE
V Európe sú regulované kategórie jabĺk (v závislosti na veľkosti), ktoré sú povolené na trhu. Popri
veľkosti by jablká predávané na európskom trhu mali vyhovovať aj súboru kozmetických
štandardov, zahŕňajúcich určitý tvar, farbu a absenciu škodcov, chorôb alebo znakov poškodenia.
Ak je ovocie nejakým spôsobom poškodené alebo prezreté, farmári ho stále môžu predať na trhu so
šťavami. Musia však dokázať, že ovocie neobsahuje žiadnych škodcov alebo hnilobu. Cena šťavy
sa zvyčajne pohybuje okolo štvrtiny ceny za čerstvé jablká a nepokryje tak ani pestovateľove
náklady na produkciu.
Konzumenti sa popri požiadavke na kozmetickú
dokonalosť jabĺk čoraz viac zaujímajú aj
o prítomnosť rezíduí pesticídov v ovocí. Nedávny
prieskum Eurobarometra o obavách spojených
s potravinami medzi európskymi občanmi ukazuje,
že 63% obyvateľov Európy sa obáva rezíduí
pesticídov v ovocí a zelenine (48). V niektorých
európskych krajinách je toto hlavným hnacím
motorom pre rozvoj ovocia s nemerateľnými
rezíduami. Napríklad vo Veľkej Británii zavádzajú
siete supermarketov produkciu a marketingové
stratégie na rozlíšenie svojich produktov na základe
redukcie rezíduí pesticídov a určitých účinných látok (49). V Taliansku vytvorili neziskové
organizácie vlastnú schému certifikovania produktov, ktoré sa predávajú bez rezíduí pesticídov,
vrátane jabĺk. Produkcia je založená na technikách IP povolených v regióne, kde sa produkcia
uskutočňuje, pričom je doplnená o ďalšie obmedzenia týkajúce sa doby postreku (50).
VIII Záver a odporúčania
Napriek rozvoju integrovanej produkcie jabĺk v Európe od jej uvedenia v 60-tych rokoch ako
aj rastu produkcie ekologickej od 90tych rokov predovšetkým v južnej Európe, väčšinová produkcia
stále ostáva konvenčná. Mohli sme sa presvedčiť, že v konvenčnej produkcii jabĺk sa stále
používajú pesticídy s potenciálne vážnym negatívnym zdravotným a ekologickým dopadom.
Množstvo pesticídov je tu vysoké, s vysokými nákladmi pre pestovateľov so zdravotnými rizikami
a rezíduami v konečnom produkte, neraz prekračujúcimi limity.
Súčasné systémy IP nemožno považovať za konečné riešenie. Doteraz neexistuje spoločná definícia
integrovaného poľnohospodárstva v EÚ, neexistuje ani rovnaký štandard, kontrola ani kvalita.
V týchto systémoch sa stále povoľujú aj vysoko toxické prípravky ako napr. chlopyrifos. Tieto
i ostatné nedostatky by ma mali časom odstrániť a nahradiť spoločným, zjednoteným štandardom
lepšie chrániacim životné prostredie aj ľudské zdravie.
Je potrebné nahradiť konvenčné sady integrovanou, ideálne ekologickou produkciou. Novou
legislatívou EÚ o pesticídoch by mali byť prijaté minimálne spoločné štandardy IP, a to nie len pre
produkciu jabĺk ale pre všetky plodiny. Tieto štandardy by mali obsahovať ciele a spôsoby redukcie
používania pesticídov, zákaz najškodlivejších pesticídov, tzv. „cut-off“ kritériá, princíp substitúcie
menej škodlivými a menej toxickými pesticídmi. Podľa navrhovanej Rámcovej smernice
o trvaloudržateľnom používaní pesticídov by podľa Európskej komisie i parlamentu mali byť
19
zavedené základné povinné pravidlá pre IP od januára 2014 pre všetkých farmárov v EÚ
a náročnejšie špecifické kritériá pre jednotlivé plodiny na dobrovoľnej báze (51). Takýto systém
bude síce malým krokom vpred, ale jeho navrhovaná voľnosť, bude prekážkou efektívnej redukcie
používania pesticídov v praxi. Preto občianske združenie CEPTA ako člen siete PAN – Europe
požaduje špecifické štandardy pre každú plodinu prijaté a aktualizované na národnej úrovni
s povinnosťou implementácie pre všetkých poberateľov dotácií EÚ v poľnohospodárstve. Základné
požiadavky, ktoré by mali byť zahrnuté v každom systéme IP sú podľa PAN – Europe (52)
a CEPTA nasledovné kľúčové elementy:
1. Štruktúra zdravej pôdy poskytujúca adekvátnu pufračnú kapacitu pôdy ako aj živinový
cyklus zabezpečený bohatým pôdnym edafónom.
2. Štruktúra plodín susediacich na farme zabezpečujúca dostatočnú agro-bio diverzitu, výber
vhodných druhov plodín a odrôd pre danú oblasť.
3. Rotácia plodín zabezpečujúca vyvážené zastúpenie pôdnych organizmov a zabraňujúca
rozvoju v pôde sídliacich škodcov.
4. Použitie najlepšie dostupných na škodcov a choroby rezistentných odrôd (mimo geneticky
modifikovaných odrôd).
5. Optimálna vzdialenosť a regulácia plodín s cieľom predchádzať rozvoju hubovitých
ochorení.
6. Prístupnosť voľných, neobhospodarovaných plôch ako útočísk pre prirodzených nepriateľov
a predátorov škodcov a prevencia pred vznikom rezistencie škodcov voči pesticídom.
7. Ekonomická regulácia živín postavená na dôkladnom rozbore zloženia a štruktúre pôdy.
8. Optimálna regulácia vody a zavlažovania.
9. Používanie mechanickej regulácie burín, príp. iných nechemických metód, s výnimkami len
v prípade nepriazne počasia.
10. Používanie pesticídov na základe informácie o prítomnosti škodcu (prieskum, lapače, online podporný poradenský systém) používanie len selektívnych pesticídov, ktoré nie sú bioakumulatívne alebo toxické a sú neškodné pre necieľové organizmy,.
11. Uprednostňovať bio-pesticídy (nesyntetizované prípravky) a látky prevencie škodcov.
12. Minimalizácia materiálových a energetických vstupov s cieľom redukovať negatívny dopad
na klimatické zmeny.
X. Skratky a odborné pojmy
BT - Bacillus thuringiensis, vírusový selektívny insekticíd
CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, www.cepta.sk
FAO – Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, www.fao.org
EP – Ekologické poľnohospodárstvo; www.ecotrend.sk
EÚ – Európska únia
IOBC - Medzinárodná organizácia pre biologickú kontrolu škodcov, www.iobc.ch
IP – integrovaná produkcia
IPM - Integrovaná ochrana plodín proti škodcom a chorobám (Integrated Pest Management)
MRL - Maximálne prípustné množstvo rezíduí v potravinách (Maximum Rezidue Limit)
PAN – EUROPE: Pesticides Action Network – Europe, www.pan-europe.info
SR – Slovenská republika
UK – Veľká Británia
ÚKSÚP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, www.uksup.sk
WHO – Svetová zdravotnícka organizácia, www.who.int
20
XI. Zdroje
1. VÚEPP SR – štatistika v prvom polroku 2008: http://www.vuepp.sk/Komodity/r2008/I.polrok/ovocie.pdf
2. REZORTNÁ ŠTATISTIKA MP SR, Ovocné sady: http://www.radela.sk/rezort/
3. FAOSTAT (2007), UN FAO: http://faostat.fao.org
4. Eurostat (2002), The use of plant protection products in the European Union, Data 1992-1999, Eurostat
report, 2002
5. EC (2006), Monitoring of Pesticide Residues in Products of Plant Origin in the European Union, Norway,
Iceland and Liechtenstein, 2004 Report, European Commission working paper, October 2006
6. S. Pariente, Lešinský (2008): Zdravší život bez pesticídov; www.cepta.sk
7. Cross, J.V. (2002), Guidelines for Integrated Production of Pome Fruits in Europe, Technical guideline III,
IOBC/OILB, Volume 25 (8) p1-8.
8. PAN Germany (2002), From Law to Field. Apple study: Obstacles and the Potencial for Pesticide Reduction,
Hamburg 2002, Available at: http://www.pangermany.org/download/apple.pdf
9. Mouron P., Scholz R.W., Nemecek T., Weber O. (2005), Life cycle management on Swiss fruit farms:
Relating environmental and income indicators for apple growing, Ecological economics, Volume 58, Issue 3,
25 June 2006
10. PAN Europe (2007), Pesticide Use Reduction Strategies in Europe: 6 case studies, In print
11. Gildemacher,P., van Alebeek, F., Heijne, B. (2001), Farming system comparison in integrated apple growing,
IOBC, Vol 24 (5), pp 21-26.
12. Orchards and fruit stores in Great Britain in 2004
http://www.csl.gov.uk/science/organ/pvm/puskm/orchards004.pdf
13. PANNA (2006), PAN North America Pesticides Database – Chemicals http://www.pesticideinfo.org
14. European Commission (2005), Organic farming in the European Union: Facts and figures, Report, DG
Agriculture and Rural Development
15. Cross, J.V., Bonauer, A., Bondio, V., Clemente, J., Denis, J., Grauslund, J., Huguet, C., Jörg, E., Koning, S.,
Kvale, A., Malavolta, C., Marcelle, R., Morandell, I., Oberhofer, H., Pontalti, M., Polesny, F., Rossini, M.,
Schenk, A., de Schaetzen, C. and Vilajeliu, M. (1996), TheCurrent Status of Integrated Pome Fruit Production
in Western Europe and its Achievements. Acta Hort. (ISHS) 422:2-10
http://www.actahort.org/books/422/422_1.htm
16. Van Lierde, D., Van den Bossche, A.(2004), Economical and environmental aspects of integrated fruit
production in Belgium, ISHS Acta Horticulturae 638: XXVI International Horticultural Congress:
Sustainability of Horticultural Systems in the 21st Century.
17. Edmund Niemczyk (2001), Ten years of IFP in Poland – Theory and practise, IOBC Vol 24 (5) 2001, pp3337
18. Piotr Brzozowski (2004), Comparison of apple production costs between conventional, integrated and organic
farming, Journal of Fruit and Ornamental Plant Research vol. 12, 2004 Special edition.
19. Solomon M, Fitzerald J. Jolly R. (1999), Artificial refuges and flowering plants to enhance predator
populations in orchards, IOBC Vol. 22 (7)
20. Vogt H, Weigel A. (1999), Is it possible to enhance the biological control of aphids in an apple orchards by
flowering strips?, Integrated Plant Protection in Orchards IOBC Vol 22 (7)
21. Balazs K., Jenser G. (1999), The effects of an IPM program on parasitoides populations of leaf miners,
Integrated Plant Protection in Orchards IOBC Volume 22 (7) 1999
22. Fitzgerald J.D., Solomon M.G., Pepper N. (2003), Reduction of broad spectrum insecticide use in apple:
implications for biological control of Panonychus ulmi, IOBC/wprs Bulletin Vol. 26 (11), 37-42.
23. Andrew Cuthbertson and Archie Murchie (2006), Anystis baccarum – an important component of orchard
integrated pest management strategies, UK Department of Agriculture and Rural Development, online
publication. Available at: http://eservices.ruralni.gov.uk/pdfs/crops/Anystis%20baccarum.pdf
24. Cuthbertson, A.G.S. and Murchie, A.K. (2003), The impact of fungicides to control apple scab (Venturia
inaequalis) on the predatory mite Anystis baccarum and its prey Aculus schlechtendali (apple rust mite) in
Northern Ireland Bramley orchards. Crop Protection, 22, 1125-1130.
25. Balazs K., Jenser G (1999), The effects of an IPM program on parasitoides populations of leaf miners.
Integrated Plant Protection in Orchards IOBC Vol 22 (7)
26. Bandreier, D. (1999), Aptesis negrocincta (Hym: Ichneumonidae) parasiting cocoons of the apple sawfly,
Haplocampa testudinea (Hym: Tenthridinidae), Integrated Plant Protection in Orchards IOBC Vol. 22 (7)
27. Baric B, Ciglar I. (2003), Interactions between some pests and predatory bug in Croatian orchards, Integrated
Plant Protection in Fruit Crops. IOBC Vol. 26 (11)
28. Hegyi T, Jenser G. (2003), Phytoseiid mates in Apple orchards on sandy soils in Hungary IOBC Vol.
26(11)
29. Berrie A. Cross J. (2005), Development of an integrated pest and disease management system for apples to
produce fruit free from pesticide residues, IOBC Vol. 28 (7), pp 23-31
21
30. Batllori et al (2005), Reduction of insecticide spraying orchards. Integrated Fruit production in Fruit Crops,
IOBC Vol. 28 (7), pp. 83-88
31. Fitzgerald J,Solomon M, Pepper N. (2003), Reduction of broad spectrum insecticide use in apple: implications
of biocontrol of Panonychus ulmi, IOBC/wprs Bulletin Vol. 26 (11),
32. Codling moth, by Ric Bessin, Extension Entomologist, University of Kentucky College of Agriculture,
http://www.uky.edu/Ag/Entomology/entfacts/fruit/ef203.htm
33. Predicting Insect Development Using Degree Days in EntFact 201, Controlling Apple Pests
http://www.uky.edu/Ag/Entomology/entfacts/fruit/ef201.htm #predictdd
34. Graf, B., Hopli, H., Hohn, H. (2003) Optimising insectpest management in apple orchards with SOPRA,
IOBC/wprs Bulletin Vol. 26 (11)
35. Charmillot P.J., Pasquier, D. (2003), Combination of mating disruptor (MD) techniques and granulosis virus
to control resistant strains of codling moth (Cydia pomonella), Integrated Plant Protection in Fruit Crops,
IOBC Vol. 26 (11), pp27-29
36. Polesny F (1999) Codling moth: forecasting and control in a situation of high infestation level, Integrated
Plant Protection in Orchards IOBC Vol 22(7) pp 99-104
37. Kienlze J, Shulz C, Zebitz C, Huber J (2003), Codling moth granulovirus as a tool for resistance management
and area-wide population control, IOBC Vol. 26 (11), pp 69-74
38. Hoehn H, Graf B, Hoepli H. (2003), Control of rosy apple aphid (Dysaphis plantaginea) in fall- preliminary
results. IOBC. Vol. 26(11)
39. Defra (2006), Varieties and Integrated Pest and Disease Management Programme for Organic Apple
Production in the UK, Project Report
http://www.gardenorganic.org.uk/organicveg/downloads/FullAppleVarietiesProjectReportAugust2006.pdf
40. GAWI (1998), Nos pépins sous la loupe – Initiation à la Production Intégrée des fruits a pépins, CD-Rom
41. Mercier V, Combe F, Defrance H, Fauvel G, Marboutie G, Simon S (2000), Scab resistant apple trees and
Integrated Pest Management, IOBC Bulletin Vol 23(12) pp 271-276
42. Pedersen HL, Christensen LP, Bengtsson M, Paaske K, Hockenhull J (2006), Organic field testing of
compounds to control apple scab (Venturia inequalis) in combination with alleyway cover crops, IOBC
Bulletin Vol 29(1) pp207-211
43. Tamm L, Häseli A, Fuchs JG, Weibel F and Wyss E (2004), Organic fruit production in humid climates of
Europe: Bottlenecks and new approaches in disease and pest control, in Bertschinger, L. and Andersson, J.D.,
Eds. ISHS Acta Horticulturae 638: XXVI International Horticultural Congress: Sustainability of Horticultural
Systems in the 21st Century. Toronto, Canada. International Society for Horticultural Science. Leuven,
Belgium.
44. Heijne B, de Jong PF, Holb IJ (2006), Phytotoxic effect of lime sulphur on apple and pear, IOBC Bulletin Vol
29(1), pp31-36
45. Røen D, Brandsæter L, Mogan S, Jaastad G, Vangdal E (2002), Pre-planting and tree row treatments in
organic apple production, NJF-seminar NO346, Organic production of Fruit and Berris, 22. October 2002,
The Danish Institute of Agricultural Sciences, Department of Horticulture, Årslev, Denmark
46. Blosma J. (2000), Soil management in organic fruit growing. In: Proceedings of the conference Organic Fruit
–opportunities & challenges, Ashford, UK, 16-17 October 2000. Available at
http://orgprints.org/4731/01/4731.pdf.
47. Defra Best Practice Guide - Part 3 Integrated Pest and Diseases Management in Apple Production.
http://www.defra.gov.uk/science/project_data/DocumentLibrary/HH1618STF/HH1618STF_2938_FRA.doc
48. EC (2006), Special Eurobarometer 268 Risk Issues.
http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_238_en.pdf
49. Stephanie Williamson and David Buffin (2005), Transition to Safe Pest Management in Industrialised
Agricultural Systems. In: The Pesticide Detox – Towards a More Sustainable Agriculture, Jules Pretty (Ed)
(2005), EarthScan, London.
50. Davide Sabbadin (2006), Legambiente protocols for reduction of pesticide residues in selected food products,
In Report of the 2006 PAN Europe Annual Network Conference Alternatives to chemical crop protection for
the reduction of risks and pesticides dependency, Bologna, 7-9 September 2006. http://www.paneurope.info/downloads/report%20annual%20conference2006.pdf
51. EC (2006), Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council establishing a framework
for Community action to achieve a sustainable use of pesticides COM (2006) 373 final
52. PAN Europe (2001), PAN Europe position on Good Agriculture Practices:
http://www.pan-europe.info/publications/goodpractice.htm
22
Autori
Slovenská verzia - 2008: Ing. Daniel Lešinský, PhD
(CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy)
Anglický originál - 2007: Sonja Tresnik, Sofia Pariente a
Stephanie Williamson
(PAN – Europe, Pesticide Action Network)
Fotografie
Stock Exchange http://www.sxc.hu/
Insect Images http://www.insectimages.org
Daniel Lešinský, Martin Suvák a Samuel Michálek
Poďakovanie - za aktívny prínos pre finálnu verziu publikácie by sme sa veľmi radi poďakovali
odborníkom Ing. Stanislavovi Barokovi (ÚKSÚP, Bratislava), Ing. Martinovi Suvákovi (UPJS,
Košice), Ing. Samuelovi Michálkovi (ÚKSÚP, Veľké Ripňany) a prekladateľke Mgr. Darine
Veverkovej (TU, Zvolen).
Túto publikáciu môžete nájsť v elektronickej verzii na stránke www.cepta.sk.
PAN – Europe
EC2A 4JX London, United Kingdom
Email: elliott-paneurope@pan-uk.org
Web: http://www.pan-europe.info
CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné
alternatívy
Nográdyho 39, 96001 ZVOLEN, Slovensko
Email: lesinsky@changenet.sk
Web: www.cepta.sk
23