2009/10-1
Transcription
2009/10-1
časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom Vydanie: Vydáva: Zostavila: Grafická úprava: Jazyková úprava: Prispievatelia: 1-2009/2010 ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Mgr. Miroslava Andrejčíková Mgr. Ján Andrejčík Mgr. Valéria Hudáková Mgr. M. Andrejčíková, Mgr. J. Andrejčík, Mgr. V. Hudáková, Mgr. V. Ševecová Kerlíková, Mgr. G. Lysý, Mgr. J. Šubertová, Mgr. M. Bačová, Mgr. M. Trembuľáková, Mgr. S. Brzychcyová, Mgr. H. Fecenková, Mgr. B. Babinová, Mgr. E. Lukáčová, žiaci II. stupňa Milí žiaci, milí čitatelia! Predstavujeme ... Je milá, mladá, sympatická, no i prísna a náročná, najmä na seba. Rada sa smeje, zabáva, ale, ak ide o prácu, je vytrvalá a dôsledná. Áno. Uhádli ste. Je to pani učiteľka Mgr. Andrea Polanská, ktorú vám bližšie predstavíme v nasledujúcom rozhovore. 1. Na našej škole učíte chémiu a biológiu. Sú tieto predmety u žiakov obľúbené? Naozaj by som si priala, aby obľúbenými boli. Učíme sa o prírode, o ľudskom tele a o dejoch okolo nás. Veľkou výhodou je, že všetko môžem konkrétne ukázať na našom živote. Možno chémia je akýmsi „strašiakom“, ale v skutočnosti na to dôvod nie je. Je to veda, ktorej krásu som objavila až ako učiteľka na tejto škole i vďaka oduševnenej práci niektorých žiakov, fanúšikov chémie. 2. Myslíte si, že ste obľúbenou učiteľkou? Tomu sa hovorí otázka na telo. Takýto prieskum som ešte nerobila. Je potrebné opýtať sa odborníkov – mojich žiakov. J Keďže im na hodinách chémie a biológie dávam dosť zabrať (aspoň si to myslím), tak neviem, neviem. 3. Vždy ste sa chceli stať učiteľkou? Viackrát som svojim žiakom spomenula, že odmalička až po ukončenie gymnázia som sa chcela stať lekárkou. Ale vraj život je zmena. S odstupom času som spokojná a neľutujem, že mi prvé plány nevyšli. Prácu učiteľky mám veľmi rada. A verím, že sa môj postoj ani v blízkej budúcnosti nezmení. J 4. Ale predsa, vyskytnú sa niekedy situácie, kedy si poviete, že by ste s učiteľským povolaním najradšej “sekli“? Určite áno a v poslednej dobe veľmi často. Najväčším umením učiteľa je žiakov správne zmotivovať k výkonu. Niekedy mám vážne pocit, že nech robím čokoľvek, úspech sa nedostaví. Asi najviac ma hnevá nezáujem, nečinnosť a ľahostajnosť žiakov – najmä tých, ktorí majú predpoklady dosahovať dobré výsledky. Myslím, že by to potvrdili viacerí vyučujúci. 5. Aká je Vaša predstava o ideálnom žiakovi? Aký by mal byť, aby bol spokojný on aj jeho učitelia? Ideálny žiak je úplne normálny žiak. Taký, ktorý využíva všetky svoje danosti a predpoklady na získavanie nových vedomostí a skúseností, na svoje zdokonaľovanie sa. Je to ale namáhavé. K úspechu sú potrebné dve dôležité veci. Tie svojim žiakom stále pripomínam: aktívna práca na vyučovacích hodinách a maximálne zodpovedná domáca príprava na vyučovanie. Som si - 40 - -1- istá, že len tak sa to dá zvládnuť. Niektorým žiakom však do učenia chýba chuť alebo motivácia. A nie je ich málo. Škoda! Ak by „ideálnych“ žiakov bolo viac, určite by atmosféra v škole bola lepšia. Žiaci by do školy neprichádzali len „povinne“, ale predovšetkým s radosťou. 6. V čom podľa Vás spočíva prínos učiteľského povolania? Táto otázka si vyžaduje zložitejšiu odpoveď. Každý učiteľ chce žiakovi nielen odovzdávať vedomosti a svoje skúsenosti, ale chce byť aj jeho kamarátom. Niekedy je to ťažké. Ja som mala vynikajúcich učiteľov, spomínam si na nich s vďakou a úctou. 7. Čím na Vás zapôsobili Vaši niekdajší učitelia? Existuje niečo, čo v praxi robíte presne ako oni? Pamätám sa a spomínam si najmä na vyučujúcich, ktorí boli nároční (možno aj prísni). Tí ma naučili najviac. Hoci to bolo vtedy aj pre mňa ťažké, dnes som im veľmi vďačná za všetko, čo viem. S vďakou spomínam na pani triednu učiteľku z 1. stupňa, ktorá ma naučila písať, čítať a počítať. Mám jeden veľký vzor. Je ním pán učiteľ, ktorý bol mojím triednym učiteľom na druhom stupni ZŠ. Bol učiteľom prírodopisu a chémie. A práve tieto predmety vyučujem aj ja. Z gymnaziálnych a vysokoškolských štúdií mi takýchto vzorov utkvelo v pamäti omnoho menej. 8. Aké sú Vaše záľuby, ktorým sa venujete vo voľnom čase? Mojou najväčšou záľubou, a nielen vo voľnom čase, je moja rodina. Keďže mám dve deti, starostlivosť o ne vypĺňa všetok môj voľný čas. Ale keď mám niekedy voľnú chvíľu naozaj len pre seba, počúvam rockovú hudbu, a ak je to možné, rada navštívim dobrý koncert. Tiež rada športujem. Venujem sa turistike, plávaniu a volejbalu. 9. Máte nejaké životné krédo, ktorým sa riadite? Jedno jediné. Každý deň prežiť čo najlepšie a najzmysluplnejšie. Prajem všetkým žiakom veľa chuti do práce, ktorou je učenie (nielen biológie a chémie)! Za rozhovor ďakuje a veľa životných a pracovných úspechov želá Mgr. M. Andrejčíková Našim deviatakom, budúcim stredoškolákom, sme položili anketovú otázku „Čo ťa ovplyvnilo pri výbere strednej školy?“ Prečítajte si ich zaujímavé odpovede. Timea, IX. A „Pri výbere strednej školy ma ovplyvnili hlavne moje záujmy a ciele, ktoré chcem v budúcnosti dosiahnuť. O výbere školy som sa, samozrejme, poradila aj so svojimi rodičmi.“ -2- Matej, IX. A „Chcel by som ísť na technickú školu, lebo je blízko môjho bydliska.“ Jaro, IX. A „Chcem ísť na hotelovú školu za kuchára, lebo sa mi páči táto profesia.“ Mirka, IX. A „Ovplyvnili ma moje známky na základnej škole, moja krstná mama a moji rodičia. Chcela by som sa dostať na štátne gymnázium.“ Petra, IX.A „Momentálne nie som rozhodnutá, čomu sa chcem venovať v budúcnosti. O výbere strednej školy rozhodujem sama. Mám vlastné ciele a ambície, ktoré sa budem snažiť zo všetkých síl dosiahnuť.“ Nika V., IX.A „Ovplyvnila ma moja mama, keďže pracuje ako zdravotná sestra. Táto práca ma zaujala a myslím si, že by mi vyhovovala aj v budúcnosti.“ Nika Š., IX.A „Najprv som mala vlastnú predstavu o výbere školy, pretože na tých školách, o ktoré som prejavovala záujem, mám veľa dobrých kamarátov. Moje rozhodnutie však zmenili rodičia, ktorí rozhodli, že pôjdem na zdravotnícku školu za odbornú sestru. Že vraj teraz potrebujú lekárov a sestričky. Rozhodla som sa, že ich poslúchnem.“ Vlado, IX.A „Ovplyvnili ma moji kamaráti, ktorí chodia na tie stredné školy, o ktoré mám záujem aj ja. Vraveli mi, že tam učia dobrí učitelia, sú tam otvorené zaujímavé učebné odbory a záujmové krúžky.“ Paťo, IX.A „Riadil som sa svojimi známkami a tiež tým, že tam ide veľa mojich kamarátov. Ovplyvnilo ma aj to, že na škole, na ktorú sa hlásim, počas prestávok môžu žiaci chodiť vonku.“ Rado, IX.A „Na škole, na ktorú sa hlásim, mám dosť kamarátov. A už ma tam čakajú.“ Alexandra, IX.A „Rada by som v budúcnosti študovala na nejakej výnimočnej vysokej škole, a preto si myslím, že gymnázium mi poskytne tú najlepšiu prípravu. Sčasti ma pri rozhodovaní ovplyvnili aj moji rodičia, a hlavne to, že tam študuje môj brat aj priateľ. Avšak predovšetkým to chcem ja.“ Eňo, IX.A „Baví ma šprtať sa v elektrických kábloch. Pravda je aj taká, že na gymko by ma nezobrali, nad hotelovou školou som ani nerozmýšľal, chemická nie je pre mňa, obchodná je tiež skôr pre dievčatá a ekonómov je už aj tak dosť.“ Matej, IX.A „Ovplyvnila ma hlavne moja mama, ktorá je kuchárka. Na školu, ktorú som si -3- zvolil, chodila aj moja sestra, a dokonca aj môj bratranec a ten mi vravel, že mám ísť na túto školu, aby som vraj po ňom prebral varešku.“ Dominika, IX.A „Nikto ma neovplyvnil pri výbere strednej školy. Sama som sa rozhodla.“ Lukáš, IX.A „Ovplyvnili ma predmety, ktoré sa tam vyučujú. Kamaráti, ktorí navštevujú túto školu, síce vravia, že je dosť ťažká, ale budem sa snažiť.“ Lívia, IX.A „Ovplyvnili ma rodičia a kamaráti. Väčšina kamarátov, ktorých osobne poznám, túto školu chváli, lebo je tam dobrý systém vyučovania.“ Dávid, IX.A „Chcem sa stať elektrikárom. Baví ma to odmalička a chcem v tomto pokračovať aj na vysokej škole, na ktorú, aspoň si myslím, sa raz isto dostanem.“ Marianna, IX.B „Školu som si vyberala sama, lebo tam chodia aj moji kamoši.“ Števo, IX.B „Školu som si vyberal sám na základe prezentácie, ktorú na našej škole uskutočnili učitelia danej strednej školy.“ Lenka, IX.B „Sama som sa rozhodla prihlásiť na sociálno-pedagogickú akadémiu. Dôvod bol najmä ten, že sa tam vyučuje psychológia, z ktorej sa aj maturuje. Totiž v budúcnosti chcem byť psychologičkou.“ Tomáš, IX.B „Ešte nie som rozhodnutý, ale vo väčšej miere ma ovplyvňujú rodičia.“ Jaro, IX.B „Sčasti ma ovplyvnili rodičia a tiež sám som rozmýšľal nad tým, ktorá škola ma najlepšie pripraví na moje budúce povolanie.“ Dano, IX.B „Rozhodujem sa medzi gymnáziom a obchodnou akadémiou. Plánujem ísť na vysokú školu a tieto školy ma na to asi najlepšie pripravia. Neovplyvnil ma nikto, je to moje vlastné rozhodnutie.“ Viťa, IX.B „Ešte nie som definitívne rozhodnutá. Uvažujem nad tým, či ostanem v Humennom alebo nie. No rodičia by ma najradšej mali pod dohľadom, nie niekde na internáte.“ Viťa, IX.B „Veľmi často sa o tom so mnou rozprávajú rodičia, babka a teta.“ Šimon, IX.B „Bývam v blízkosti školy, na ktorú som sa rozhodol ísť, a taktiež tam chodí veľa mojich kamarátov. A je to asi najlepšia škola v Humennom.“ Nikola, IX.B „Školu si vyberám sama. Pri rozhodovaní mi pomáhajú rodičia. Chcú mi čo najlepšie vyhovieť, aby som sa na tej škole cítila dobre.“ Jozef, IX.B „Keďže obidve moje sestry študujú na gymnáziu, v rodine už bolo vopred rozhodnuté, že musím ísť na gymnázium aj ja.“ Natália, IX.B „Najmä mama. Pre dobrú povesť školy, na ktorú chcem ísť. Mama sa rozprávala s viacerými ľuďmi a tí jej odporučili, aby som tam šla.“ Tibor, IX.B „Na tú školu, kam chcem ísť ja, chodí brat, dokonca i môj kamoš sa tam hlási.“ Julo, IX.B áš k a ihl Pr „Táto škola sa mi veľmi páči. Chodili do nej všetci moji súrodenci. Môžem sa tam pripraviť na štúdium na vysokej škole.“ Katka, IX.C „Pri výbere strednej školy ma ovplyvnilo najmä to, že sa chcem v budúcnosti stať lekárkou. Preto som si vybrala gymnázium.“ Lenka, IX.C „Ja som si strednú školu vybrala sama, lebo sa zaujímam o študijné odbory, ktoré sú tam otvorené.“ Michaela, IX.C „Ja som sa jednoducho rozhodla na základe svojho talentu a záľub.“ Peter, IX.C „Moji rodičia, sestra a ja, pretože je to jedna z najlepších škôl v meste a veľa sa tam môžem naučiť.“ Tatiana, IX.C „Vždy som túžila byť herečkou. Nikdy som nepremýšľala nad iným typom školy. Idem za svojím cieľom. Moji rodičia ma v tom podporujú a chcú, aby som sa venovala tomu, čo ma baví.“ Michaela, IX.C „Veľmi ma baví práca s deťmi, preto som si vybrala pedagogickú školu.“ Zuzana, IX.C „Pri výbere strednej školy ma ovplyvnili rodičia, kamaráti a moje záľuby. Škola, ktorú som si vybrala, má dobrú úroveň. Chcem mať v budúcnosti ľahší život.“ Stanka, IX.C „Jednoducho, idem za svojím snom.“ Dominik, IX.C „Ovplyvnila ma mama a sesternica.“ Anketu pripravila: Mgr. M. Andrejčíková -4- -5- Prváci so škôlkarmi opäť rozkrútili kolotoč hier a zábavy UDIALO SA U NÁS Zápis do prvého ročníka V týchto dňoch viac ako inokedy sa hovorí o školstve. Tentoraz je to spojené so zápisom žiakov do prvých ročníkov. Mesto “skrášľujú“ pútače, kde sa školy predbiehajú a súťažia medzi sebou o čo najvyšší počet budúcich prvákov. Aj u nás je to tak. So zápisom žila celá „Pugačevka“ už dva týždne, ale vlastne my na zápis myslíme po celý rok, a to sústavnou prácou so žiakmi i rodičmi v triede aj mimo školy. Slávnostný zápis sa nám vydaril nielen počtom zapísaných žiakov, ale hlavne spokojnosťou rodičov a vysmiatymi tváričkami detí. Na otázku „Prečo ste sa prišli zapísať do školy?“ budúce prváčence odpovedali, že sa chcú učiť, aby boli múdri. Nuž želajme si, aby im to predsavzatie vydržalo čo najdlhšie. Vám milí rodičia ďakujeme za prejavenú dôveru i za to, že nám odovzdávate do rúk svoje deti. Zároveň vám chceme dať prísľub, že urobíme pre vaše ratolesti všetko, aby sme vás nesklamali. Mgr. H. Fecenková, zástupkyňa riaditeľa školy -6- Okolo dvesto detí z humenských materských škôl (MŠ na Ulici osloboditeľov, MŠ na Družstevnej ulici, MŠ na Štefánikovej ulici, MŠ na Mierovej ulici a MŠ v Jasenove) zavítalo v stredu 23. septembra 2009 do areálu Základnej školy na Pugačevovej ulici v Humennom, aby sa spolu s domácimi prvákmi zúčastnili na 6. ročníku športovozábavného dopoludnia. Tohto roku sa podujatie nieslo v znamení dopravnej výchovy. Deti spolu so svojimi učiteľkami a vychovávateľkami sa zapojili do rôznych športových, zábavných, no predovšetkým do dopravných hier a súťažných disciplín, ktorých cieľom bolo pripraviť našich najmenších účastníkov cestnej premávky na bezpečnú orientáciu na rušných a preplnených cestách. Všetky deti si za vydarené dopoludnie odniesli pamätný list s fotografiou, sladkú odmenu a mohli si zamaškrtiť na chutných šiškách, ktorým neodolal žiaden detský jazýček. So všetkými zúčastnenými sa nakoniec rozlúčila zástupkyňa riaditeľa školy Mgr. Helena Fecenková, ktorá zdôraznila, že škola sa aj takýmto spôsobom snaží zoznámiť budúcich prvákov s „veľkou“ školou a eliminovať v nich prípadné obavy z nej. Mgr. E. Lukáčová -7- Žiacky a stredoškolský parlament v Bratislave Zavŕšením celoročnej práce žiackeho a stredoškolského parlamentu v našom meste bola obzvlášť zaujímavá akcia – návšteva hlavného mesta Bratislavy a v rámci nej stretnutia a školenia s členmi mládežníckej organizácie Iuventa. Táto návšteva sa udiala koncom novembra minulého roku, bezprostredne po schválení projektu, ktorého cieľom je poznávanie slovenských miest a stretávanie sa s členmi mládežníckych organizácií pôsobiacich v oblasti parlamentnej činnosti mladých v daných regiónoch Slovenska. °°°°°° Do Bratislavy naša delegácia vycestovala vo štvrtok večer. Osemhodinová cesta rýchlikom ubehla rýchlo. Spríjemňovali sme si ju rozprávaním, počúvaním hudby, chodením z kupé do kupé a spoločným očakávaním toho, ako nás privíta hlavné mesto, aké zážitky a prekvapenia nám pripraví. O šiestej ráno nás vítala hlavná bratislavská železničná stanica ešte ponorená do hustej tmy. Prvé dojmy z hlavného mesta boli rozpačité. Mala som pocit, že tu stretávam len a len samých arogantných, netolerantných, až agresívnych ľudí. Rušnou stanicou prechádzalo totiž mnoho ľudí, bezhlavo do seba vrážali svojou batožinou bez akéhokoľvek ospravedlnenia. I budovy, ktoré mi udreli do očí, sa ničím zvláštnym nelíšili od budov v našom meste. Nedá sa povedať, že by ma bola Bratislava niečím mimoriadnym ohúrila, aspoň na prvý pohľad na mňa takto zapôsobila. Hneď zrána nás ubytovali v hoteli Plus. Nádherný hotel v krásnom prostredí som začala vnímať až potom, keď sa Bratislava začala prebúdzať do nového dňa. Program prvého dňa bol poriadne nabitý. Hlavným cieľom bolo poznávať hlavné mesto a zúčastniť sa na spoločnom stretnutí a na školení s členmi Iuventy. Keďže v čase našej návštevy sa v Bratislave konalo stretnutie politických a štátnych predstaviteľov z 24 štátov, na ceste do Iuventy nás takmer na každom kroku sprevádzali policajti a strážcovia zákona, preto naša prehliadka mesta bola dosť obmedzovaná. Napriek tomu sme sa zastavili pred Primaciálnym palácom, ba dokonca sme videli výmenu hradnej stráže. Na pamiatku sme si urobili zopár snímok. Náš program ešte v dopoludňajších hodinách pokračoval zasadnutím a školením v centrále Iuventy. Iuventa je organizácia, ktorej činnosť je zameraná na mládežnícku politiku, okrem iného schvaľuje i zamieta mládežnícke projekty z celého Slovenska. Jej úlohou je tiež vzdelávať potenciálne schopných a nádejných mladých ľudí v oblasti parlamentnej činnosti. Školenie prebiehalo v duchu priateľskej komunikácie, poznávania -8- a preukazovania schopností a zručností, napokon i v duchu zábavy a v príjemnej atmosfére. Neopakovateľným zážitkom bolo pre mňa osobné stretnutie a rozhovor s pani Bocákovou, pracovníčkou ministerstva školstva, ako aj s inými významnými osobnosťami nášho politického a spoločenského života. Popoludní náš program pokračoval návštevou Národnej rady SR. NR SR je miestom, kde slovenskí poslanci prijímajú zákony. Bolo pre mňa veľkou cťou navštíviť priestory slovenského parlamentu a zážitky, ktoré som si z týchto miest doniesla, sú pre mňa hádam zo všetkého najcennejšie. Blízko budovy parlamentu sa nachádza vyhliadkový balkón, odkiaľ sa nám naskytol nádherný pohľad na veľkú časť Bratislavy. Videli sme majestátnu rieku Dunaj i mosty, ktoré spájajú jeho mocné brehy. Našej pozornosti neunikla ani dominantná historická pýcha Bratislavy – Bratislavský hrad. Naša cesta potom viedla do historického jadra mesta. Pozastavili sme sa pri Dóme sv. Martina a obdivovali sme skvostnú časť tejto katedrály – tristokilogramovú zlatú korunu, usadenú na samom vrchu veže. Nášmu pohľadu neunikla ani socha Čumila, vykukajúceho z kanála. Práve táto nemá atrakcia je opradená povestnými rečami, že vraj počas služby sa Čumil díval ženám pod sukne, preto k nemu postavili značku, ktorá označuje pracujúceho muža. V centre mesta nás zaujali aj ďalšie sochy – socha principála či socha fotografa. Na chvíľku sme sa zastavili i pri fontáne, uprostred ktorej stojí socha rytiera Rolanda. Po prehliadke historickej časti mesta sme ešte navštívili obchodné nákupné centrum Avion. Do hotela sme sa vrátili v neskorých večerných hodinách. Program druhého dňa bol nadmieru bohatý. V dopoludňajších hodinách sme opäť opustili priestory hotela, lebo sme boli objednaní na cestu vláčikom motoráčikom, ktorý nás previezol nielen po historickej časti Bratislavy, ale mohli sme vidieť aj novovybudované časti hlavného mesta – budovu SND, hotel Carlton, ktorý v minulosti patril medzi najluxusnejšie a najdrahšie hotely v meste, budovu Univerzity Istropolitána, Michalskú bránu a iné. Počas jazdy nám sprievodca rozprával o histórii jednotlivých budov, ba pridal o nich i mnohé historky a zaujímavosti. Po chutnom obede v jednom z mestských podnikov sme sa vydali na hrad Devín. Cestou na hrad sa naša výprava zastavila pri pomníku vojakov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny za našu vlasť. Kytičkou kvetov sme vzdali hold padlým hrdinom a po krátkej piete sme pokračovali v ceste na Devín. Hrad Devín patrí medzi skvostné historické pamiatky Bratislavy, i keď je to dnes iba zrúcanina. Práve tu sa písala história našich národných dejín. Takmer v kilometrovom okruhu hradu sa nachádzajú rozličné pomníky, sochy i múzeum, v ktorom sú uchované rôzne archeologické pamiatky, a to pozostatky pračloveka, historické zbrane, papyrusy, prastaré nástroje, používané pri stavbe hradu a pod. -9- Posledným miestom, ktoré sme navštívili pred naším odchodom, bola športová hala Pasienky. Tu bol náš poznávací zájazd zavŕšený tanečnou súťažou dievčat z tanečného klubu Feeling pri CVČ v Bratislave. Najviac som sa tešila z osobného stretnutia s tanečníkom Tonym, ktorý bol porotcom hiphop štýlu. Tanečná šou bola nádhernou a príjemnou bodkou za naším dvojdňovým pobytom v hlavnom meste Slovenska. Do rodného mesta sme sa vrátili na druhý deň o siedmej hodine ráno. Som nekonečne šťastná, že som sa mohla na tomto zájazde zúčastniť. Úprimne ďakujem všetkým organizátorom za túto skvelú príležitosť, ktorá mi umožnila nielen spoznať minulosť i súčasnosť nášho hlavného mesta, ale i načerpať nové skúsenosti do ďalšej parlamentnej činnosti, poznať zaujímavých ľudí a nadviazať nové priateľstvá. Verím, že v blízkej budúcnosti sa nám opäť podarí vypracovať projekt, vďaka ktorému navštívime aj iné mestá Slovenska, a verím, že aj niektorí z vás, milí spolužiaci, budú môcť byť pritom. Úprimne vám to želám! Petra Tichvoňová, IX.A, predsedníčka školského parlamentu na červených stoličkách akoby v divadle. Neskromne poviem, že medzi recitátormi som sa ocitla aj ja vďaka pani učiteľke Mgr. A. Karčovej, ktorá ma do tejto súťaže zapojila a na súťaž zodpovedne pripravovala. Recitačné preteky odštartovala uvítacou rečou pani Sakalíková, pracovníčka CVČ a spoluorganizátorka súťaže. Predstavila nám trojčlennú porotu. Predsedníčkou poroty bola mladá a sympatická redaktorka Humenskej televízie pani Švecová, ktorá nás povzbudila do súťaže a oboznámila nás s jej pravidlami. Čarokrásne Vianoce Vianoce sú časom, keď sme si všetci trochu bližší, keď sme na seba milší a keď všetok celoročný zhon aspoň na pár dní odchádza kdesi ďaleko od nás. 17. decembra 2009 sa zasadačka Mestského úradu v Humennom za pomoci žiakov ZŠ na Pugačevovej ulici premenila na prekrásnu zasneženú krajinu, v ktorej nechýbala pravá tržnica s vyzdobeným vianočným stromčekom. Program, ktorý si pripravili žiaci pod vedením svojich triednych učiteliek, nielen potešil a vyčaril úsmev na tvárach, ale hlavne otvoril a pohladil srdcia, a tak vniesol pokoj do duší všetkým prítomným. Odmenou za ich snaživosť boli darčeky a bicykel, ktorý na nich čakal pod vianočným stromčekom. Na záver ich maškrtné jazýčky pošteklili sladké medovníky, ktoré pre nich napiekli žiaci z II. stupňa pod vedením pani učiteľky Mgr. A. Karčovej. Mgr. B. Babinová ČO SME (STE) DOKÁZALI Skvelý pocit V piatok 15. januára 2010 sa v CVČ konala recitačná súťaž Šaliansky Maťko J. C. Hronského. Je to súťaž v prednese slovenskej povesti. Žiaci, ktorí postúpili zo školského kola na okresné, sedeli v malej sále s neveľkým pódiom - 10 - Kým sme prišli na rad my šiestaci a siedmaci, mohli sme si vypočuť recitácie mladších žiakov z 1. a 2. kategórie. A môžem povedať, že boli úžasné. Veľmi ma zaujali a dodali mi silu i motiváciu k vlastnému výkonu. Keď prečítali moje meno, na chvíľu ma ovládol strach a tréma. I moje srdiečko dávalo o sebe vedieť, ale po čase, keď som sa sústredila na text, prestala som ho vnímať a pustila som sa do prednesu. Jedným okom som sledovala porotu, druhým pani učiteľku. Všetci ma pozorne počúvali a porotkyne si sem – tam niečo zapisovali. Nadobúdala som pocit, že sa im niečo na mojom prednese nepáči, no neprestala som bojovať a s ešte väčším nasadením som sa vložila recitácie. Odľahlo mi, keď bolo po všetkom a keď mi pani učiteľka povedala, že je so mnou spokojná. Čakanie na výsledky sa mi zdalo nekonečné. Výsledky 1. a 2. kategórie som vôbec nevnímala, netrpezlivo a nervózne som čakala na vyhlásenie víťazov 3. kategórie. Najprv vyhlásili meno súťažiacej, ktorá sa umiestnila na 3. mieste. Moja šanca na víťazstvo sa zmenšila, ale dúfať som neprestávala. Vtom v sále zaznelo: „Druhé miesto patrí Janke Vajsovej!“ S neopísateľne krásnym pocitom som vybehla na pódium, aby som si prevzala z rúk pána - 11 - Klikušovského, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Humennom diplom a knihu o Humennom aj s venovaním. Bol to skvelý pocit. S pani učiteľkou sme to oslávili v cukrárni. Jana Vajsová, VI.B Deň otvorených dverí V rámci dňa otvorených dverí na SOŠ polytechnickej v Humennom, občianske združenie IT škola zorganizovalo súťaž „Zahraj sa v škole a spoznaj svoj cieľ“. Do súťaže sa prihlásilo 60 z 250 zúčastnených žiakov, medzi ktorými nechýbali aj naši žiaci. Ukázali, že netrávia zbytočne svoj čas za počítačom. Hlavnú cenu XBox360 v hre Forza získal Peter Repko z IX.C a na 3. mieste sa umiestnil Štefan Drabant z IX.B. Ani v ostatných kategóriách naši nesklamali, pretože v každej sa na popredných troch miestach ocitol niekto z „Pugačevky“. Táto akcia mala za cieľ ukázať deviatakom jednu z ciest, ktorou by sa mohli uberať po skončení deviateho ročníka – vedieť sa zahrať a súčasne mať programovanie PC hier ako svoje povolanie. 181 autorov a odbornou porotou bolo posudzovaných 315 prozaických i básnických prác. Do tejto súťaže prispel svojou tvorbou aj náš žiak Martin Roman (IX.A), ktorého k tejto činnosti viedla učiteľka slovenského jazyka a literatúry Mgr. Valéria Hudáková. Jeho krátke prózy i básne zaujali odbornú porotu natoľko, že mu bolo udelené v I. kategórii súťažiacich (žiaci 5.- 9. ročníka) za poéziu 3. miesto a za prózu získal čestné uznanie. Tento dvojnásobný úspech nás nesmierne teší a súčasne zaväzuje. Je nám veľmi ľúto, že sme sa na oficiálnej ceremónii, kde boli vyhlasované výsledky, nemohli osobne zúčastniť, pretože naše mestá delí veľká vzdialenosť. Martinovi bola cena zaslaná poštou a prijal ju s rovnako veľkou vrúcnosťou a radosťou, akoby bol osobne prítomný na vyhodnotení. Martinovi srdečne blahoželáme a prajeme mu do ďalšej tvorivej činnosti zlaté umelecké pero. Mgr. V. Hudáková Nová skúsenosť Mgr. M. Bačová Cena Andreja Chudobu Dvojnásobný úspech nás teší i zaväzuje 16. novembra 2009 na pôde ZŠ v Pukanci sa stretli začínajúci majstri slova a pera na vyhlásení výsledkov VIII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže CENA ANDREJA CHUDOBU. Túto súťaž vyhlasuje MŠ SR, Obecný úrad a ZŠ v Pukanci, MO Matice slovenskej v Pukanci v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Leviciach. Do tohto ročníka súťaže zaslalo svoju tvorbu - 12 - Ako víťaz, a teda postupujúci účastník školského kola Olympiády zo slovenského jazyka, som sa dňa 4. novembra 2009 v sprievode pani učiteľky Mgr. A. Austovej zúčastnil v CVČ Dúha kola okresného. Bola to moja prvá skúsenosť v tomto predmete, a preto som mal zo súťaže spočiatku obavy. Budem mať veľa spolusúťažiacich? Budú úlohy náročné? Čo ak mi tréma zviaže ruky a ja to nezvládnem? Čo ak ...? Súťaž po istých nedorozumeniach napokon ,,odštartovala“. Pozostávala z dvoch častí. V prvej si súťažiaci vyskúšali svoje zručnosti vo vedomostnom teste a zároveň mali pretransformovať určený text do podoby reklamy pre internetové Kníhkupectvo Mateja Hrebendu. Táto časť sa mi veľmi páčila. Po dvadsaťminútovej prestávke sa začala druhá, ústna časť súťaže. V časovej dotácii 30 minút sme si mali pripraviť vystúpenie na tému ,,Je svetová digitálna - 13 - knižnica otvorená aj pre mňa?“ Priznám sa, tejto časti som sa najviac obával. Po príchode do miestnosti, v ktorej sa malo vystúpenie prezentovať, som dostal menšiu trému, ktorá mi na malý moment trošku zamotala jazyk. Tá však po chvíli opadla. Nakoniec bol verdikt poroty pre mňa potešujúci. Umiestnil som sa na druhom mieste, s ktorým som bol celkom spokojný. Súťaž dopadla oveľa lepšie, ako som očakával, no a okrem iného som tu spoznal nových ľudí, získal veľa zážitkov i zaujímavých skúseností, ktoré budem môcť v budúcnosti na podobných podujatiach určite zúročiť. Ľuboš Kulan, VIII.A Olympiáda z nemeckého jazyka Dňa 20. januára 2010 sa v CVČ v Humennom konalo okresné kolo Olympiády z nemeckého jazyka, na ktorom som sa zúčastnil aj ja. Súťažil som v kategórii 1B a Dario Hudák v kategórii 1A. Na Olympiádu nás pripravovali pani učiteľky Mgr. Ľ. Dančová a Mgr. N. Coraničová. Súťaž sa skladala z dvoch častí. Prvú písomnú časť tvoril gramatický test, čítanie s porozumením a počúvanie s porozumením. V druhej ústnej časti sme si zase vyskúšali svoje jazykové zručnosti v opise obrázka a vo voľnom rozhovore na jednotlivé témy. Nakoniec som sa umiestnil na 1. mieste a Dario na peknom 2. mieste. Súťaž prebehla v pokojnej priateľskej atmosfére. Spoznali sme množstvo nových ľudí a už sa tešíme na ďalší ročník Olympiády z nemeckého jazyka. V piatok dali svojmu triednemu perníku finálnu podobu. Treba povedať, že žiaci si pri zdobení perníkov naozaj dali záležať. Po vyše dvojhodinovom maratóne v zdobení boli všetky perníčky hotové. Niekoľkočlenná porota mala naozaj neľahkú úlohu pri hodnotení, pretože každý perník bol vskutku jedinečný a originálny. Srdečne blahoželáme víťazom z IX.C a tým menej úspešným prajeme, aby im to vyšlo v budúcich ročníkoch tejto „sladkej súťaže“. Petra Tichvoňová, IX.A Dejepisná olympiáda Ľuboš Kulan, VIII.A Súťaž o najoriginálnejší perník 18. decembra 2009 sa v priestoroch školskej jedálne uskutočnila súťaž v zdobení perníkov „Najoriginálnejší perník“. Z každej ôsmackej a deviatackej triedy boli vybrané päťčlenné súťažné tímy, ktoré mali možnosť preukázať svoje zručnosti i estetické cítenie. Súťažiaci si vopred upiekli perníkové cesto a navrhli podobu perníkov podľa vlastných predstáv. - 14 - Vo štvrtok 4. februára 2010 sa traja žiaci našej školy zúčastnili na okresnom kole Dejepisnej olympiády. V kategórii E sme mali dvoch súťažiacich – Scarlett Weisovú (VII.A) a Radku Močkovskú (VII.B), ktorá sa stala úspešnou riešiteľkou a svoju pani učiteľku Mgr. S. Brzychcyovú potešila pekným šiestym miestom. S. Weisová, ktorú na súťaž pripravovala Mgr. M. Andrejčíková, snáď bude mať viac šťastia v budúcom ročníku súťaže. V kategórii C reprezentoval našu školu Jaro Pristaš z IX.B, do ktorého sme vkladali rovnako veľké nádeje ako do jeho mladších kolegýň. Nesklamal. Práve naopak. Veľmi príjemne prekvapil krásnym tretím miestom. Neskromne poznamenáme, že od víťaza ho delili iba štyri body. Jaro sa na tejto súťaži zúčastnil po prvýkrát. Bolo jasné, že chce zvíťaziť. Napriek tomu veríme, že tento úspech bude obrovskou motiváciou pre účasť v podobných súťažiach na strednej škole. Mgr. M. Andrejčíková - 15 - Slovo pred celoslovenským testovaním deviatakov Výsledky školského kola pytagoriády Jesenná výzdoba tried Priezvisko a meno Trieda Miesto Havrilko Samuel Jakubčo Valér Čvirk Dávid Sivý Vladimír Tkáč Jakub Trecák Daniel Dundová Mária Hrubišák Matej Staruch Adam Kuchtanin Tomáš Antoni Michal Hužvárová Tamara Laco Kristián Matta Matúš Tkáčová Katarína Maturkaničová Michaela Soročin Patrik Ragan Matúš Freňák Anton Vajsová Jana Hoppej Dominik Matanin Samuel Petrovčinová Patrícia Pisák Filip Jevčáková Simona Bruteničová Michaela Trembuľáková Monika Maturkanič Kristián Molokáčová Dominika III.A III.B III.B III.A III.B III.A III.A III.A IV.B IV.B IV.A V.A V.A V.C V.A VI.B VI.A VI.A VI.A VI.B VII.A VII.A VII.A VII.A VII.B VIII.B VIII.B VIII.B VIII.B 1. 2. 3. 4. 5. 6. 6. 8. 1. 2. 3. 1. 2. 3. 4. 1. 2. 3. 4. 4. 1. 2. 2. 2. 2. 1. 2. 2. 3. 6.A 6.C 5.C 5.A 5.B 8.B 9.B 6.B 7.B 7.C 8.A 9.A 7.A 9.C 8.C 1. 1. 2. 3. 3. 3. 4. 5. 5. 6. 6. 6. 7. 8. 9. Vianočná výzdoba tried 5.A 6.B 6.C 8.B 5.B 6.A 7.B 9.A 5.C 9.C 7.C 8.C 9.B 8.A 7.A 1. 1. 1. 1. 2. 2. 2. 3. 4. 4. 5. 5. 5. 6. 7. Deň „M“ ako MONITOR, t. j. 10. marec je predo dvermi. V tento deň si deviataci preveria v celoslovenskom testovaní svoje vedomosti okrem matematiky i zo slovenského jazyka a literatúry. Inými slovami povedané, vstúpili sme do fázy, kedy príprava na monitorovanie vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry v 9. ročníku vrcholí. Niekoľkomesačné intenzívne opakovanie gramatického, slohového a literárneho učiva finišuje. Vyučujúce preverujú učivo po častiach formou testov a od novembra pravidelne raz mesačne všetci deviataci píšu súhrnný, tzv. riaditeľský test. Posledné previerky potvrdzujú, že počiatočné nedostatky a medzery vo vedomostiach žiakov sa pomaly odstraňujú a žiaci, akoby si viac uvedomovali vážnosť chvíle, nabrali druhý dych a učia sa oveľa viac ako pred mesiacom či dvoma. Je síce pravda, že tí, čo učenie dlhodobo podceňovali a zanedbávali, iba ťažko dobiehajú zameškané a pravdupovediac „hádžu flinty do žita“, namiesto toho, aby pred celoslovenským testovaním zmobilizovali svoje sily. No sú i takí, čo sa vytrvalo učia a podľa doterajšieho testovania dosahujú trvale dobré výsledky. Radi by sme vám ich mená dali do pozornosti. Sú to M. Tkáčová, A. Radiková, O. Kuruc, D. Vančíková z IX.A, N. Turcovská, J. Tkáč z IX. B, K. Horkuličová, M. Metiľová, M. Kilianová a A. Mihaľová z IX. C. Dúfame, že šťastie im bude naklonené i v rozhodujúcom celoslovenskom testovaní 10. marca, že dokážu zabojovať zo všetkých síl, aby ich výsledok sa priblížil k vytúženým 100 %. Veľmi im to želáme a držíme im palce. Samozrejme, krásny výsledok želáme všetkým našim deviatakom. Nuž veľa šťastia, deviataci! Mgr. Valéria Hudáková pytagoriáda - 16 - - 17 - DO YOU SPEAK ENGLISH? Talk with your english teacher about idioms: What is an idiom? An idiom is a combination of words that has a meaning that is different from the meanings of the individual words themselves. It can have a literal meaning in one situation and a different idiomatic meaning in another situation. It is a phrase which does not always follow the normal rules of meaning and grammar. Many idioms are similar to expressions in other languages and can be easy for a learner to understand. Other idioms come from older phrases which have changed over time. Let's learn English idioms relating to description of people and colours: The apple of your eye. If somebody is the apple of your eye, this means that you like them very much: "My grandson is the apple of my eye". Armchair critic. An armchair critic is someone who gives advice based on theory rather than practice. "That guy is such an armchair critic, no experience but plenty of advice!" A bad egg. To refer to someone as a bad egg means that they cannot be trusted. "I don't want my son to be friends with Bobby Smith. Bobby's a bad egg." Big cheese. This expression refers to a person who has a lot of power and influence in an organization. "Tom's father is a big cheese in the oil industry." A fat cat. To refer to a rich and powerful person as a fat cat means that you disapprove of the way they use their money or power. Like chalk and cheese. Two people who are like chalk and cheese are completely different from each other. A couch potato. If you refer to someone as a couch potato, you criticize them for spending a lot of time sitting and watching television. "Don't be such a couch potato. There are better ways of spending your time than in front of the TV." - 18 - - 19 - Dead wood. The term dead wood refers to people or things which are no longer considered useful or necessary. "The new manager wants to reduce costs by cutting out the dead wood." Down at heel. A person who is down-at-heel is someone whose appearance is untidy or neglected because of lack of money. "The down-at-heel student I first met became a successful writer." Down to earth. Someone who is down to earth is not a dreamer but a realistic and practical person who has sensible reactions and expectations. "Don't ask Suzy for help. She's fun, but not very down to earth." in the tooth for a cabaret dancer isn't she?" Mouse potato. This term refers to a person who spends a lot of time in front of the computer. "My son and his friends are all mouse potatoes - constantly glued to the computer!" All mouth and no trousers. This is said of someone who talks a lot about doing something but never actually does it. "He keeps saying he's going to resign and travel around the world, but he's all mouth and no trousers!" Smart alec. A smart alec is an annoying self-assertive person who tries to show off how clever they are. "Some smart alec interrupted the game claiming that the answers were incorrect!" Dressed to kill. When someone, especially a woman, is dressed to kill, they are wearing very fashionable or glamorous clothes intended to attract attention. "She arrived at the reception dressed to kill." Black mood. To be in a black mood means to be angry or even depressed. Also: to be in a bad mood. Eagle eyes. Someone who has eagle eyes sees or notices things more easily than others. "Tony will help us find it - he's got eagle eyes!" Black and white. To say that something is in black and white means that there is written proof of it. "It's an obligation. It's written in black and white in your contract." Full of hot air. A person who full of hot air is full of nonsense and talks a lot without saying anything worthwhile. "Don't listen to Tony. He's full of hot air!" Black market. The black market refers to the illegal buying and selling of goods or currencies. Hard as nails. A person who is as hard as nails is someone very unsympathetic who does not seem to care about others. Have your head in the clouds. If you have your head in the clouds, you are so absorbed by your thoughts that you are not paying attention to what is happening around you. "He's doesn't listen to the teacher - he's got his head in the clouds all the time!" Head and shoulders above. To say that a person or thing is head and shoulders above the others means that they are much better that the rest of their kind. "The award-winner was head and shoulders above the others." Long in the tooth. A person who is long in the tooth is a bit too old to do something. "She's a bit long - 20 - Black sheep. The black sheep of the family is one who is very different from the others, and least respected by the other members of the family. Black gold. Black gold refers to the black colour and high value of oil. Blue chip company. This term refers to a company with a solid reputation for the quality of its products and the stability of its growth and earnings. "It's usually safe to invest in a blue-chip company.” Blue in the face. If you do something until you're blue in the face, you try unsuccessfully to do something for a very long time. "I explained the situation until I was blue in the face but she wouldn't change her mind." - 21 - Blue-eyed boy. A blue-eyed boy is somebody's favourite e.g. he's the director's blue-eyed boy! See the colour of somebody's money. If you want to see the colour of somebody's money, you want to make sure that the person in question has enough money to pay you before you accept to do something. "I want to see the colour of his money before shipping the goods." Show one's true colours. When a person shows their true colours, their behaviour reveals their real nature and shows their qualities and/or weaknesses. "In times of crisis people show their true colours." AND NOW, LET'S LEARN ENGLISH WITH FUNNY SCHOOL JOKES! TEACHER: What is the chemical formula for water? SARAH: “H I J K L M N O!!!” TEACHER: What are you talking about? SARAH: Yesterday you said it's H to O! TEACHER: George, go to the map and find North America. GEORGE: Here it is! TEACHER: Correct. Now class, who discovered America? CLASS: George! Green fingers. To have green fingers means to be good at gardening. Grey area. To refer to something as a grey area means that it is not clear or easy to define, and is therefore difficult to deal with. "The law concerning email is still a grey area in some countries." Pink elephants. This term refers to hallucinations or strange imaginary things seen by people as a result of heavy drinking or the use of narcotics. "No more drinks for me please, otherwise I'll be seeing pink elephants!" In the pink of health. If you are in the pink of health, you are in excellent physical condition or extremely healthy. "Caroline looked in the pink of health after her holiday." Paint the town red. If you paint the town red, you go out and enjoy a lively evening in bars, nightclubs, etc. "To celebrate the victory, the team's supporters painted the town red." Like a red flag to a bull. To say that a statement or action is like a red flag to a bull means that it is sure to make someone very angry or upset. "Don't mention Tom's promotion to Mike. It would be like a red flag to a bull!" White Christmas. A white Christmas is when it snows at Christmas and the ground is white. "We haven't had a white Christmas in twenty years." TEACHER: Jo, how do you spell "crocodile?" JOHN: “K-R-O-K-O-D-A-I-L” TEACHER: No, that's wrong JOHN: Maybe it's wrong, but you asked me how I spell it! TEACHER: Willie, name one important thing we have today that we didn't have ten years ago. WILLIE: Me! TEACHER: Tommy, why do you always get so dirty? TOMMY: Well, I'm a lot closer to the ground than you are. TEACHER: Ellen, give me a sentence starting with "I." ELLEN: I is... TEACHER: No, Ellen..... Always say, "I am." ELLEN: All right... "I am the ninth letter of the alphabet." TEACHER: "Can anybody give an example of COINCIDENCE?" JOHNNY: "Sir, my Mother and Father got married on the same day, same time." TEACHER: Nicky, your composition on "My Dog" is exactly the same as brother's. Did you copy his? NICKY: No, teacher, it's the same dog! TEACHER: What do you call a person who keeps on talking when people are no longer interested? PUPIL: A teacher. Pripravila: Mgr. V. Ševecová Kerlíková - 22 - - 23 - Translate these words into English and fill in the crossword. 1. 2. 3. 10. myš šialený, bláznivý 11. hory zub stromy 4. 5. 6. zelenina šplhať 7. sneh 8. škvrny 12. kučeravý 13. inteligentný 14. rybár. loď 15. ľad ! rastliny 9. 10. 11. panda nebezpečný 12. deň 13. bambus zviera __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ is a bear. Michaela Maturkaničová, VI.B Zuzana Gambošová, IX.C JUMBLED WORDS What are these words? Find the school subjects. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. RAT YOIBLGO MTHSA TCHENOLGYO CISHPYS CISMU EICSENC ECHNFR NGELSHI Diana Forrová, VI.B 1. voľný ostrov hmla koleso pavúk spievať tieň 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. hrubý, hustý neporiadok HIDDEN WORDS What are the hidden words? TRAJHERETIOP ESRODESKWUOE BGIRLSDIOTPX OCWINDOWYZWO ACOSUKITCHEN HAIRABCDEFGH KIGVWHERETHM Róbert Prochádzka, V.C - 24 - - 25 - SPRECHEN SIE DEUTSCH? Die Schweiz Wer ist das? ………………………................................ Flagge Wappen Offizieller Name: Confoederatio Helvetica (Helvetische Konföderation) Hauptstadt: Bundesstadt Bern (de facto) Staatsform: republikanischer Bundesstaat Fläche: 41 285 km² Einwohnerzahl: 7 771600 (Oktober 2009) Bevölkerungsdichte: 188 Einwohner pro km² Währung: 1 Schweizer Franken = 100 Rappen Gründung: 1291 nach Legende als „Ewiger Bund“ (Rütlischwur),1848 als moderner Bundesstaat in der heutigen Form Unabhängigkeit: 1499 faktische Ablösung vom Heiligen Römischen Reich im Frieden zu Basel, 1648 juristische Trennung vom Heiligen Römischen Reich im Westfälischen Frieden Nationalhymne: Schweizerpsalm Internet-TLD: .ch Amtssprache: Deutsch, Französisch, Italienisch, Rätoromanisch Kantone: 26 Städte: Zürich, Genf, Basel, Lausanne, Bern, Winterthur, Luzern, Lugano Parteien: Schweizerische Volkspartei, Sozialdemokratische Partei der Schweiz, Freisinnig-Demokratische Partei, Christlichdemokratische Volkspartei, Bürgerlich-Demokratische Partei, Grüne Partei der Schweiz Höchster Gipfel: Dufourspitze (4 634 m ü. M.) Längster Fluss: Rhein (375 km in der Schweiz) Was kann man in der Schweiz sehen? Basler Münster – Basel, Hofkirche – Luzern, Kappelbrücke – Luzern, Genfer See, Rheinfall, Schweizer Nationalpark Was kann man in der Schweiz essen? fondue, raclette, papet vaudois, minestrone, capuns, suuri Lääberli, Luzerner Chügelipastete, Pizzoccheri, Bündner Birnbrot, Engadiner Nusstorte Finde diese Wörter in dem Rätsel und antworte auf diese Frage: „Wie heißt die Stadt im Bezirk Bülach des Kantons Zürich in der Schweiz?“ Aare, Basel, Bern, Chur, Freiburg, Glarus, Lausanne, Luzern, Renens, Thurgau, Zug, Zürich L U Z E R N N F A U Ü A A R E R U A R Z U G E E S G I H O N B I A R C K E R A B N U H N T E S U N H S L E B E R E T S U R A L G Dana Kocajová, IX.A Wo ist das? ………………………… Tausche die Buchstaben und bilde die Wörter. l p n e a - …………………… rhu…………………… araauantokn- ………………………. ………………………. Pripravila: Mgr. S. Brzychcyová - 26 - - 27 - 3. Doplň chýbajúce čísla tak, aby sa súčty v riadkoch, stĺpcoch a na uhlopriečke rovnali číslam na bokoch štvorcov. HLAVOLAMY 1. Párne čísla Nájdi správnu cestu labyrintom. (Rada: Vypočítaj všetky príklady, označ párne čísla. Párne čísla ťa privedú do cieľa.) 19 11 6 4 1 12 21 75 43 18 75 5 9 24 83 7 17 15 49 44 77 76 87 55 73 4. Zápalky Premiestnite dve zápalky tak, aby ste dostali 11 štvorcov. 2. Základné počtové operácie Doplň do krížovky smerom zhora nadol chýbajúce slová vo vetách: 1. Čísla, ktoré násobím, sa volajú ... 2. Čísla, ktoré môžem sčítať, sa volajú 6 5 7 2 1 4 3 8 9 , 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ... Keď čísla vynásobím, dostanem ... Číslo, ktorým delím, sa volá ... Keď čísla odčítam, dostanem ... Číslo, ktoré delím, sa volá ... Keď čísla sčítam, dostanem ... Číslo, ktoré pri násobení výsledok nezmení, je ... Číslo, ktoré môžem pripočítať a výsledok sa nezmení, je ... 7 * 2 - 28 - = + Premiestnite štyri zápalky tak, aby ste dostali 5 rovnostranných trojuholníkov. 3 - 29 - 5. Do voľných krúžkov na obrázku dopíšte čísla 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 tak, aby súčet na každej strane trojuholníka bol 14. 9. Vypočítaj a zisti, aký odkaz sa skrýva za správnymi výsledkami. 77-40 81-45 13+67 63-25 52-17 28+33 45-29 77+13 19+20 48-15 28+6 24+36 85-40 22+77 51-32 73-14 58-18 6+5 100-45 36+12 99-33 38+38 25-7 73+27 37+4 41 J 48 A 99 S 35 D 60 O 100E 33 S 80 L 39 I 76 A 59 A 37 Z 16 L 6. Do prázdnych políčok vpíšte čísla 91, 106, 121, 136, 151 tak, aby bol rovnaký súčet vo všetkých riadkoch, stĺpcoch i na obidvoch uhlopriečkach. 19 N 61 O 55 N 45 – 11 A 38 Á 34 T 18 L 40 Ž 36 V 90 S 66 Ď 31 61 76 46 10. Rovnaké písmená pospájajte čiarami, ktoré sa však nesmú križovať ani dotýkať. Čiary môžete kresliť len vodorovne alebo zvisle. 7. Do prázdnych políčok vpíšte také čísla, aby v každom riadku a stĺpci bol súčet čísel 30. D E B 8 9 3 10 5 6 7 5 10 4 7 9 B C A A E D C 8. Súčet čísel v štvorci je vo všetkých smeroch okrem jednej uhlopriečky rovný 6. Premiestnite čísla tak, aby súčet 6 bol vo všetkých smeroch rovnaký. 1 2 3 2 3 1 3 1 2 11. Ktorý zo šiestich štvorcov patrí na miesto s otáznikom? Pripravila: Mgr. J. Šubertová ? - 30 - - 31 - - 32 – 33 - Literárne prvosienky Literárna príloha časopisu Vydanie: Vydáva: Zostavila: Grafická úprava: Jazyková úprava: Prispievatelia: 1-2009/2010 ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Mgr. Valéria Hudáková Mgr. Ján Andrejčík Mgr. Valéria Hudáková Žiaci II. stupňa ZŠ Literárna príloha casopisu Pugácik MOTTO: Planéta Zem Nie, báseň nevychladne tak skoro ako svet, tak skoro nevychladnú čisté, vrúcne verše. Čo v jednom srdci znelo, v tisícoch bude znieť to nad krv horúce, nad bolesť skutočnejšie... Som planéta Zem, matka všetkého tvorstva. I matka nádeje. (A. Chudoba: Manifest zo zbierky Kým slnko nezapadne) Slovo na úvod Vitajte opäť na stránkach ďalších Literárnych prvosienok, milí kamaráti! Aj v tomto v poradí už siedmom vydaní vám prinášame zaujímavé čítanie pre vaše voľné chvíle. Sme hlboko presvedčení, že novou ponukou literárnych prác vás ani dnes nesklameme, naopak, naplníme vaše očakávania a predstavy o skvelom čítaní. Musíme hneď v úvode poznamenať, že sa máte na čo tešiť, pretože práce pre vás napísali noví detskí autori, ale aj tí, s ktorých tvorbou ste sa mohli stretnúť už v predchádzajúcich číslach Prvosienok. Ide o tvorbu Adriany Mihaľovej (IX.C) a Romana Mihališina (IX. A), ktorí aj do tohto vydania Prvosienok prispeli opäť svojimi novými literárnymi prácami. Adriana sa tentokrát pokúša o svoj prvý básnicky počin. Jej báseň Planéta Zem je úchvatná tak svojou všeľudsky platnou myšlienkou o nástojčivých ekologických otázkach, ako aj bohatosťou a obrazotvornosťou jazyka, vďaka čomu sa jej podarilo dať dielku svojráznu umeleckú iskru a zvláštny estetický náboj. Roman Mihališin má už prvé básnické pokusy za sebou, má však za sebou aj úspešnú prozaickú prácu Psí záprah, ktorú ste si mohli prečítať v niektorom z predchádzajúcich vydaní Prvosienok. Dnes vám ponúka krátku prózu zo súčasného života mladých ľudí, ktorí sa silou – mocou chcú vzdialiť od zaužívaných noriem slušného správania, aby zapôsobili na svoje okolie, nedbajúc pritom, že sa dostávajú na šikmú plochu a sami sa rútia do záhuby. Literárna práca, ktorej dal náš mladý autor názov „Senzi“ story, vás zaiste zaujme silou príbehu, jednoduchosťou výpovede i svojím myšlienkovým odkazom. V podobnom duchu je ladená aj próza Enrika Behúna (IX.A) Štvorlístok. Obyčajný príbeh z nemocničného prostredia chce byť výpoveďou o krehkosti ľudského zdravia, ktoré by sme si mali nadovšetko vážiť. Enrikove práce doposiaľ neboli v našom časopise publikované, i keď s prvými literárnymi pokusmi prichádzal skôr. Tieto však nikdy nedosiahli literárnu zrelosť porovnateľnú s prácou Štvorlístok, ktorú uverejňujeme v tomto čísle. Do rodiny našich mladých a ambicióznych pisateľov sa začleňujú i vďaka cieľavedomej motivácii učiteľky slovenského jazyka a literatúry Mgr. V. Izsoóvej noví pisatelia, naši piataci. Zdá sa, že nastupuje „nová generácia detských autorov“, aby vystriedala tých, čo našu školu o niekoľko mesiacov opustia. A nás – tvorcov literárnej prílohy, ako aj našich čitateľov – táto skutočnosť veľmi teší. Držíme im prsty, aby v tomto odhodlaní písať pokračovali aj naďalej. V tomto čísle Literárnych prvosienok vám teda prinášame prvotinu s názvom Iná dimenzia, literárny príspevok od Kristiána Laca (V. A). Fantastický príbeh plný dobrodružných, až dramatických zvratov pojednáva o nájdení zlatého diamantu, ktorým, ako sa v závere dielka dozvieme, je jeho matka. Vzhľadom na vek autora práca pôsobí zrelo a je predzvesťou toho, že sa rodí mladý a nádejný literárny tvorca. Začínajúcou autorkou je aj Nikolka Tkáčová (VI.C). Po prvýkrát sa nám predstaví svojou krátkou prózou Zvuky jedného obyčajného rána. V literárnej skratke a v jednoduchej štylistickej polohe je vyjadrená prostá myšlienka o zmysle nášho každodenného života. Zaujímavý príbeh „vysnívala“ i naša ďalšia nová autorka Nikolka Kurinčáková (VI.C). Svoj príbeh nazvala Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom. Tento nežný názov zdanlivo nekorešponduje s krvavým hororovým príbehom o upíroch a vampíroch, s jeho historickým podtextom. Avšak naozaj iba zdanlivo. Ak sa hlbšie začítame do tohto fantastického príbehu, pochopíme zámer autorky, ktorým nesporne je priniesť mladému čitateľovi zážitok z krvilačných scén usadených do historického prostredia, avšak jej zámer tkvie aj v niečom úplne inom, súčasnom. Neobvyklým spôsobom totiž upozorňuje na potrebu ochraňovať prírodu, kvetinové záhony i zeleň v našom meste. Nikolkin literárny talent objavila učiteľka dejepisu Mgr. M. Andrejčíková. Toto vydanie Literárnych prvosienok obohatili svojimi príspevkami aj členovia literárno – dramatického krúžku pod vedením Mgr. V. Hudákovej. Hra na básnikov im umožnila vytvoriť podľa schematického literárneho vzorca spoločné básnické dielo pod názvom Na palube všedných dní a podať básnickú výpoveď o tom, akým vnútorným obohatením môže byť pre človeka každodenné stretávanie sa s ľuďmi rôzneho sociálneho postavenia, s ľuďmi rozličných pováh a rozmanitých charakterov. Milí naši priatelia, pri čítaní Prvosienok vám želáme príjemný umelecký zážitok! Som láskavá, i keď sa to nezdá. Počúvam prosby ľudí, som ich nádeje hviezda. Vidím ich začiatky i ťažké konce. Chápem, že sa trápia. Viem, že žiť na svete nie je iba čítať básne. No predsa! Na Zemi je krásne! Som planéta Zem. Matka všetkého tvorstva. Predstieram bezmocnosť, no môžem všetko: pohnúť zem, rozhnevať nebesá, rozbúriť moria, voviesť ľudstvo do záhuby. Cítim však s tvorstvom, s ľuďmi. Nadovšetko ich ľúbim a kvôli nim dotýkam sa plášťa hviezd, so slnkom sa snúbim. To snáď vidí každý! Obávam sa, že to tak nebude navždy. Som planéta Zem. A bojím sa, že mi povolia uzdu neriadené sily. Chápem, že každý ľudský tvor sa len o seba stará. Tvrdím, že je treba rešpektovať jeho ľudské práva. No nepošliapať pritom trávu, smogom nezahatať k žitiu bránu, nezamútiť olejmi horskú riavu. Snívam o tom, že ten najdokonalejší v hierarchii tvorstva raz pochopí, že nesie hriech i vinu za túto spustošenú krajinu. A preto verím, že budúcnosť planéty mocne do svojich rúk uchopí. Autori literárnej prílohy -1- -2- Som planéta Zem, matka života, matka nádeje. A tá umiera posledná! Napísala: Adriana Mihaľová, IX.C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Iná dimenzia Iná dimenzia Keď som sa v nedeľu ráno zobudil, doma nebolo nikoho. Myslel som si, že naši odišli do kostola, preto som sa umyl a šiel som zapnúť televízor. Keď som chcel stlačiť červený gombík, nedalo sa to. Odrazu sa z kuchyne ozvali hrôzostrašné zvuky. „Bum!“ vzápätí tresli dvere v detskej izbe. Ešte väčšmi som sa vyľakal. Schmatol som z vešiaka bundu a kľúče a vybehol som von. Pod plotom som čakal na rodičov takmer tri hodiny, no akosi neprichádzali, preto som si povedal, že pôjdem ku kamarátovi. Toho som našiel skrytého v dome pod schodiskom. Napodiv prihodilo sa mu to isté čo mne. „Zvláštne!“ pomyslel som si. Dvaja sme boli o čosi smelší, vybehli sme z domu a namierili sme si to rovno do mesta. Na polceste nás zastavil obrovský rachot a pred nami stál obézny obor, neskutočné monštrum obrovských rozmerov. Na smrť vyľakaní sme sa vrhli do telefónnej búdky, ktorá bola nablízku. Keď sme chceli zatvoriť za sebou dvere búdky, nešlo to. Obor schytil do svojich tláp celú kovovú konštrukciu, vytrhol búdku i so všetkými káblami zo zeme a zatriasol ňou akoby s hrkálkou. Obaja sme vrešťali na plné ústa. Veľmi sme sa báli, čo s nami tá ozruta spraví. Vytriasol nás z búdky ako smietka a my sme zostali ležať rozpleštení na zemi. „Nebojte sa, nechcem vám ublížiť,“ povedal obor takým mocným hlasom, až nám zadunelo v ušiach. „A čo chceš s nami urobiť? My sme neurobili nič zlého, iba hľadáme svojich rodičov,“ odvážil som sa prehovoriť. „Pomôž nám! Musíme ich nájsť! Bez nich sa tu na tomto svete nezaobídeme,“ dodal prosebne kamarát. „Cha-cha-cha,“ zarehotal sa obor. „Rodičov hľadáte? Nuž ale vy ste v inej dimenzii, cha-cha-cha!“ Nechápavo sme sa naňho pozreli a opýtali sme sa takmer súčasne: „Vážne? V inej dimenzii?“ „Áno, ako vravíte, v inej dimenzii. Ale poznám metódu, ako sa k nim dostanete. Musíte najskôr nájsť portál a potom musíte vyhľadať mapu k magickému diamantu SEVERNÁ HVIEZDA.“ Na chvíľu sa zamyslel a dodal: „Je tu však jeden háčik. Mapa je už tisíc rokov stratená.“ „Počkať! Začínam tomu rozumieť. Nájsť mapu nebude také jednoduché, bude potrebná vytrvalosť, múdrosť, no hlavne odvaha,“ povedal som. „Vytrvalosť preto, lebo cesta bude príliš namáhavá, múdrosť preto, lebo bude treba vylúštiť mnoho nevyjasnených záležitostí, a nebojácnosť pri prekonávaní prekážok, ktoré nás postretnú.“ Šli sme takmer tri dni a tri noci. Síl nám ubúdalo stále viac a viac. Cítili sme sa príšerne vyčerpaní. Chvíľami nás niesol obor na svojich ozrutánskych dlaniach. Boli sme radi, že nás neopustil v najťažších chvíľach nášho života. „Už sme na mieste, cítim to!“ zreval svojím hrubým hlasom obor. Veľmi sme sa potešili. Na chvíľku sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a načerpali viac síl. Potom sme opäť pokračovali v ceste. Keď sme došli k veľkej hore zvanej Hora smútku, neostávalo nám nič iné, len dostať sa na jej vrchol. Bolo to pre nás niečo nezdolateľné. Pocit bezmocnosti a zúfalstva v nás ešte viac umocňovali podivné hlasy a hrozivé výkriky malých detí. Bolo to desivé. Navôkol poletovali duchovia tých, čo umreli na ceste, keď hľadali mapu, a divne pokrikovali či skôr škriekali. „Tak skončíte aj vy, hrdinovia!“ bolo počuť navôkol. Premohol nás veľký strach, avšak, ak sme chceli dosiahnuť svoj cieľ, nesmeli sme venovať pozornosť týmto hlasom. Veril som sebe, kamarátovi aj obrovi. Vrchol hory sme mali na dosah. Už iba pár metrov nás delilo od cieľa, keď nás úplne opustili sily, a my sme zostali visieť vysilení na jednej končistej skale pod vrcholom hory. Naše temer nevládne telá uchytila mocná obrova ruka a potlačila nás na vrchol hory. Na samom vrchole hory na veľkom kameni bola prestretá mapa, ktorú sme hľadali. Aby ju neodfúkol vietor, bola privalená ťažkým kameňom. Mapa nám ukázala, ako sa dostaneme k magickému diamantu SEVERNÁ HVIEZDA. Cesta viedla cez Upírovu jaskyňu i cez Roklinu smrti. A práve v Rokline smrti, presne v jej strede stál strom, okolo ktorého sa rozprestieral veľký močiar. Hore na strome sa čosi ligotalo. Vedel som, že to bude ono. „Diamant!“ vykríkol som a rozbehol som sa za ním k stromu. „Stoj, je tam močiar!“ zreval obor a schmatol ma mocnými rukami, aby ma zachránil pred skazou. Vytrhol som sa mu z rúk a bezhlavo som skočil do močiara v rokline. V močiari sa plávať nedalo a ja som sa začal pomaličky ponárať pod hladinu. Po chvíľke som sa nemohol ani len pohnúť, vôbec som sa nehýbal. Z močiara mi trčala iba hlava a ruka, ktorou som sa chcel zachytiť o niečo, čo by odvrátilo moju smrť. Keď som už prestal veriť, že sa zachránim, nahmatal som čosi. Bola to dlhočizná palica. „Chyť sa!“ začul som obrí hlas. Silno som sa chytil palice a obor ma vytiahol späť na vrchol hory. „Ďakujem, že si mi zachránil život!“ povedal som a podal som mu priateľsky ruku. „Mám to,“ prerušil nás kamarát, „už viem, ako sa dostaneme k diamantu. Nájdeme liany, zviažeme ich, prehodíme cez strom a prelezieme cez ne na strom s diamantom.“ Súhlasili sme. Keďže obor bol výborný v hádzaní lasom, nezdalo sa nám to také nemožné. Šikovne sme zviazali liany a vyliezli na najbližší strom. Obor hodil liany na strom v močiari. Ja aj môj kamarát sme liezli cez liany ponad močiar a dostali sme sa na najhrubší konár stromu s diamantom. Stmievalo sa čoraz viac, keď sme sa šplhali vyššie a vyššie až k najvyššiemu konáru, na ktorom bol zavesený náš vytúžený diamant. „Mám ho,“ zvolal som natešene, keď som sa dotkol vytúženého drahokamu. V šere noci sa diamant ligotal v našich rukách ako žiarivé slnko. Bol nádherný! Chceli sme ho ukázať obrovi, a preto sme zvolali silným hlasom, aby nás dobre počul. „Obor, priateľ náš, pozri, koľká krása!“ „Cha-cha-cha!“ ozvalo sa mocne zo skaliska. Vtom skala mocne zadunela a obor sa prepadol do tmy. „Obor, priateľ náš, neodchádzaj, neopúšťaj nás,“ reval som z plných pľúc. Vtom som sa prebudil a zistil som, že to bol iba sen. No v rukách som držal ozajstný diamant – mamkinu ruku. Napísal: Kristián Laco, V.A Pedagóg: Mgr. V. Izsóová -3- -4- Na palube všedných dní Na palube všedných dní Stretávať ľudí Plaviť sa vedno s nimi Po prúde času S nasadením kajakára Od bodu A, to jest od božieho rána Po bod Z, keď plášť noci deň uzatvára Stretať kamaráta Priateľského, príjemného, statočného Nenahraditeľného človeka Čo pomáha, žartuje, provokuje, podrží Človeka, za ktorého by som ruku dal do ohňa Stretnúť tohto človeka znamená nájsť vzácny poklad Každý boží deň stretnúť mamu Láskavú, milú, výnimočnú Najdrahšiu bytosť Čo varí, upratuje, riadi i ponadáva To, že ponadáva, neznamená, že nás nemá rada Mať pri sebe takého človeka znamená zacítiť vôňu čerstvo upečeného chleba Stretnúť babičku drahú Skromnú, múdru, všetečnú Striebornú a zvráskavenú bytôstku Čo modlí sa, prežehnáva, ruky ku krížu spína To, že sa modlí, neznamená, že je hriešna Stretnúť tohto človeka znamená sviatok pokoja, že je nedeľa Každý deň mať nablízku sestru Cholerickú, náladovú, neskrotnú Vrtošivé dievčisko Čo šminkuje sa, parádi, vyspevuje, pije krv Hoci lezie na nervy, neznamená, že ju nemáme radi Stretnúť toho človeka znamená ochutnať elixír života I svojho suseda vídať Priateľského, srdečného, roztržitého Nenapraviteľného pyromana Čo páli lístie, opaľuje svine, skúma dymiaci výfuk Ale to, že spriatelil sa s ohňom, mu nezazlievam Stretnúť tohto človeka znamená naďabiť na živel Stretávať frajera Mikiho Romantického, pozorného, milého Modrookého chlapca z našej ulice Čo túli sa, predvádza, má ma rád Aj napriek tomu, že nie je najkrajší, je moje zlatíčko Stretnúť toho človeka znamená zastaviť čas -5- Nevyhnúť sa ani Rómčaťu Strapatému, špinavému, plachému Božiemu dieťaťu Čo zazerá, ignoruje, preberá tovar v kontajneri Zdá sa, že je nepolepšiteľné, ale sa mýliš Stretnúť toho človiečika znamená prijať výzvu Aj bezdomovca si povšimnúť Zostarnutého, vyziabnutého, osamelého Chudobného človeka Čo žobre, pije, mrzne, blúdi Ak je človek bez domova, neznamená, že nemá srdce Stretnúť takéhoto človeka znamená zahodiť ľútosť a ozbrojiť sa milosrdenstvom I vozičkára pohľadom neodmietnuť Silného, trpezlivého, vytrvalého Pokorného bojovníka Čo miluje i nenávidí, plače i smeje sa Avšak to, že nedokáže pohnúť nohami, mu silu žiť neodnáša Stretnúť takého človeka znamená pozrieť sa do tváre vlastnému šťastiu Stretnúť trebárs aj opilca Ošarpaného, hlučného, vulgárneho Zdevastované ľudské plemeno Čo ubližuje sebe i druhým, váľa sa v blate, prespáva pod mostom To, že sa niekto opíja pod obraz boží, nemusí znamenať, že návratu niet Stretnúť takého človeka znamená vyzbrojiť sa odhodlaním hodiť alkoholu sieť -6- Na palube všedných dní Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom I napríklad mrzutca z našej ulice Namosúreného, hnevlivého, arogantného Stopercentného strigôňa Čo mračí sa, produkuje nenávisť, vráža do ľudí, seje zlú náladu Pri stretnutí s ním mi lezie mráz po chrbte Stretnúť tohto človeka znamená, že zatmenie slnka bude trvať celú večnosť Ale ty urob niečo preň! Úsmevom a príjemným slovom ho skús odzbrojiť Aby nastal slnečný deň Zvuky jedného obyčajného rána Ranné slnečné lúče mi šteklili nos a prebúdzali ma z tvrdého spánku. Snažila som sa opäť zaspať, ibaže som sa prevaľovala z boka na bok. Vyrušovalo ma kvapkanie vody z vodovodu. Silno som pritískala oči, aby som ešte zaspala, keď tu zrazu som začula zvonenie Na palube všedných dní telefónu . Vlastne nezvonil stretávať ľudí! telefón, ale bol to protivný hlas Bez nich môjho budíka. „Azda už nie je by bol život plný nudy. ráno,“ pomyslela som si. No keď Je jedno či blízkeho, som začula v izbe kroky, vedela či neznámeho, som, že je to moja mama a ide ma mladého či starého, vyplašiť z postele. mocného či slabého, Vstávanie je hrozná vec, bohatého alebo biedneho nehovoriac už o rannom obliekaní! dobrého či zlého... Vždy stojím pred skriňou takmer Každý deň stretávať pätnásť minút, ba i viac, dokým ma reálnych Ľ U D Í! neodplaší štartovanie nášho auta. Hneď Len tak sa človečina hodím na seba, čo mám poruke, a už som do našich všedných dní vlúdi. v aute, aby som nedostala od mamy krik, že (Členovia literárno – dramatického zmeškám do školy. Každé ráno pri krúžku pod vedením nastupovaní do auta ma vyruší detský plač. Mgr. V. Hudákovej: To malý sused by chcel ísť s nami do školy. A. Radiková, R. Kanaloš, Zamávam mu a rýchlo nasadnem do auta. Ocko L. Käväšová, O. Kuruc, ma stále odvezie až pred školu. M. Ondica, A. Angušová, Tak to bolo aj dnes ráno. Vystúpila som z auta P. Repko, M. Vančík, a došla som až ku školskej bráničke, odkiaľ sa S. Lancoš, M. Tkáčová rozliehal hlasný smiech. Vtom som začula silné a ďalší) chlapské zapískanie. Bol to hvizd môjho ocka. Pribehla som k nemu a ten mi oznámil, že po obede sa mám ponáhľať, pretože ideme k našim známym na chalupu. Oči sa mi naliali šťastím a na tvári mi zaihral sladký úsmev, keď som si pomyslela na večernú náladu, na praskot ohňa, na usínanie v stane pri cvrlikaní svrčkov... Tak by sa mali začínať všetky rána, aby sme sa mali na čo tešiť po celý deň. Napísala: Nikola Tkáčová, VI.C Pedagóg: Mgr. V. Izsoóvá -7- „Odíď, chcem sa učiť, zajtra píšeme z dejepisu dôležitú písomku!“ týmito slovami som vypoklonkovala mladšieho brata z detskej izby, keď už vo dverách začal vystrájať, provokovať a robiť mi napriek. Náhodou poslúchol a zmizol. Zavrela som za ním dvere detskej izby a ponorila som sa do učenia. Renesančný kaštieľ, Drugetovci, rod Andrássyovcov,... Drvila som tie historické pojmy a ukladala som ich poctivo do pamäti dovtedy, kým mi učebnica dejepisu neskĺzla na nos. A ja som na krídlach spánku uletela do ríše snov... °°°°° Stalo sa to tam, kde tečie rieka Laborec. V mestečku Humenné. Tu stál, ba dodnes stojí nádherný kaštieľ. Kedysi dávno v ňom žil rod Drugetovcov. Tí mali veľa služobníctva, ktoré upratovalo celý kaštieľ každučičký deň, aby boli gróf Žigmund Druget a jeho žena Mária spokojní a užívali si prepych. Mária a Žigmund mali dve deti: dcéru Máriu a syna Jaroslava. Mária a Jaroslav rástli ako z vody. Keď Mária mala dvadsať rokov, bola už zasnúbená. Jej milý jej na znak svojej veľkej lásky dal postaviť Fontánu lásky. Prešiel rok, prešiel i druhý a snúbenci sa rozhodli, že sa vezmú. Svoj sľub spečatili v Kostole všetkých svätých. V jednu jasnú letnú noc si obaja manželia vyšli spolu do parku. Sadli si na lavičku pri soche Švejka. Pred nimi bol záhon voňavých červených ruží. Mária milovala červené ruže, preto poprosila manžela, aby jej jednu odtrhol. Ten súhlasil a zohol sa po kvet. Medzitým sa akosi viacej zotmelo a z ružových kríkov sa ozval zvláštny zvuk, akoby čosi zašuchotalo. Grófka sa náramne zľakla a vtom pocítila, ako ju niečo bodlo do krku. Vykríkla a vzápätí odpadla. Gróf rýchlo pribehol k nej. Našiel ju ležať na zemi zakrvavenú. Rukou si zvierala ranu na krku. Keď gróf prezrel zranenie, videl na grófkinom krku dva vpichy akoby ostrým predmetom. Hneď zavolal sluhov a tí privolali doktora. Ale ani doktor nevedel prísť na to, kto a ako mohol grófke spôsobiť takéto bodné zranenie. Začali pátrať po príčinách. Aby sa grófke čím skôr uľavilo, jednému sluhovi napadlo, že prinesie cesnak a kríž. Gróf, grófka i sám lekár sa veľmi čudovali, čo s tými vecami bude sluha robiť. Sluha priložil cesnak grófke na ranu a krížom jej ho zatlačil. Grófka besnela od bolesti ako zviera. Vyskočila na nohy a utekala pomedzi služobníctvo ako divá. Vtedy si slúžka Anna všimla niečo strašné. Grófke trčali z úst dva ostré zuby. Hneď bolo všetkým jasné, že grófka sa premenila na upíra. Všetci sa rozbehli za ňou. Keď ju dolapili, lekár ju uspal uspávacím práškom. Spiacu ju odniesli do kaštieľa. -8- „Senzi“ story Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom Kým grófka spala, gróf s lekárom odišli do veľkej knižnice, aby vyhľadali nejakú literatúru o upíroch, vampíroch či vlkolakoch. V nestráženej chvíli si grófka dala zavolať kočiša, ktorý o celom tom záhadnom zranení ani len netušil, a prikázala mu zapriahnuť kone do koča. Kočiš poslúchol príkaz pani grófky a o necelú polhodinku koč s grófkou zastavil pred bránou cintorína, uprostred ktorého sa nachádzala hlboká studňa. Grófka Mária vystúpila z koča a povedala kočišovi, aby na ňu počkal. Kočiš súhlasne prikývol. Grófka zahalená v čiernom plášti zmizla v tme. Kočiš však bol veľmi zvedavý, nabral odvahu a sledoval grófku až k studni. V hustej tme sa zakrádal popri kmeňoch stromov, keď zrazu uvidel grófku stáť pri studni. Nebola sama. Stáli tam ešte dve záhadné postavy odeté rovnako v čiernych plášťoch. Vtom sa grófka otočila, akoby zavetrila nebezpečenstvo, a pozrela na miesto, kde sa skrýval kočiš. Kočiša zamrazilo. Začal cúvať dozadu, keď grófka si to namierila rovno k nemu. „Sledoval si ma, čo!?“ prehovorila hromovým hlasom, keď podišla k nemu. „Už som ťa čakala.“ Zahryzla sa mu svojimi upírími zubami do krku a škodoradostne sa smiala na plné hrdlo. Sluha nestihol ani len vykríknuť. „Teraz patríš medzi nás,“ povedala tichším, avšak dôraznejším hlasom, keď sa nasala jeho krvi do sýtosti. „Nechcem byť upírom!“ vykríkol sluha z posledných síl a pokľakol so žiaľom v očiach pred skrvavenú grófku. Tá sa naňho iba víťazoslávne pozrela a rukou mávla na svojich spoločníkov. Napokon kočiša nechali napospas smrti. Odvtedy nikto viac nepočul o grófke upírke Drugetovej. Ani vo Vihorlatskom múzeu sa nenachádza žiadna písomná zmienka o tejto krvilačnej žene. Možno jej duši darovali večný pokoj červené ruže, ktoré jej nosil na hrob opustený manžel. °°°°° Milí čitatelia, keď budete prechádzať mestom, všimnite si nádherné kríky červených ruží. No netrhajte ich, pretože by ste mohli narušiť pokoj grófkinej duše. Napísala : Nikola Kurinčáková, VI.C Pedagóg: Mgr. M. Andrejčíková -9- Je sobota, desať hodín. Najvhodnejší čas, aby som vypadol z domu. Inak ma luxovanie bytu neminie. Preč! Neznášam ten odporný zvuk vysávača. Je to síce zbabelé, čo mi hýri v hlave, ale s tým nič nenarobím. Je to jednoducho fakt. Upratovanie neznášam! Vyrážam k starému domu na konci dediny. Partička chalanov, ktorí sa zmietajú v podobných „rodinných problémoch“ ako ja, na mňa už čaká. Dofrasa, ešte nikdy sa mi nepodarilo doraziť skôr! Na naše stretnutia prichádzam s absolútnou pravidelnosťou posledný. Niekedy ma to už mrzí, ale čo už. Som jednoducho taký. Je to fakt! „Čauko, chalani!“ pozdravím sa a parťacky si udrieme dlaňami. Pred domom sú už všetci chalani z partie – Maťo, Dávid a, samozrejme, Luky. Maťo sedí ako vždy rozvalený na drevenej lavičke, ktorá je usadená pod stenou domu. Ruky má za hlavou, kolembá sa a robí žuvačkové bubliny. Vedľa neho sedí Luky. Sedí s rukami zloženými na tenkých stehnách, je zahľadený do zeme a srká sliny okolo seba. Dávid vetrí v dedovej šope. Skúma situáciu. Keď dorazím ja, práve vylieza zo starej šopy. Vytiahne si z vrecka cigaretu a pripáli si ju zapaľovačom, ktorý ukradol pred týždňom fotrovi. Viem, je to „skvelá“ partička chalanov, ale je tu s nimi aspoň vzrušo. Mám tých ganstrov jednoducho rád a je mi jedno, že naši sú zo mňa roztečení. „Mám kľúče,“ povie Dávid, keď vypustí z úst prvú dávku dymového smogu, a potom dodáva, „chýba šofér.“ Dávidove slová nás odrazu vzpružia na nohy. „Zdá sa, že na dnešný deň je o senzi story postarané, chalani,“ zareaguje Luky a odpľuje si. Potom pokračuje: „Pre mňa to bude malina. Viem predsa kosiť s kosačkou.“ Rehoceme sa na plné ústa a doberáme si Lukyho. Vraj Schummacher na kosačke. Luky sa nehnevá. Luky je fakt typek na nezaplatenie! Na tom sa zhodneme všetci a Dávid mu bez zaváhania hodí kľúče od auta. O niekoľko sekúnd už v šope zavrčí motor starej dedovej škodovky a fáro vyletí závratnou rýchlosťou z drevenej „garáže“ na dvor. My sa rozutekáme kade ľahšie, aby nás nevsalo pod kolesá. Skôr než auto zastane, kolesá auta zabalancujú v blate a Maťove rifle zachytia pár fŕkancov. Zabohuje. - 10 - „Senzi“ story „Senzi“ story Do škodovky prvý nasadá Dávid. „Chalani, poďte sem, pozrite, čo nám dedo nechal v aute,“ zreve Dávid a ukazuje nám akúsi fľašu. „Whisky!“ vykĺzne Lukymu z úst a vychytí fľašu z Dávidových rúk. Otvorí veko na fľaši, privonia nápoj a odpije za glg, aby vyhodnotil kvalitu. Je to whisky. Lukymu hodno veriť. Ten má s alkoholom svoje skúsenosti. Z nápoja si upíjame jeden po druhom až do poslednej kvapky. Luky si tiež nedá vyliať za golier a delí sa s nami ostatnými fifty–fifty. Pripadá mi to šialené – Luky, jazda, alkohol, vodič, whisky... Ale predsa sa nepoondiam pred ostatnými. Možno by Luky svoju prvú jazdu bez poriadneho nabudenia ani nezvládol. Nie je prvý ani posledný, čo si sadne za volant s nejakým tým promilé. Zľahčujem situáciu. Vlastne, nie je to po prvýkrát, že si vysvetľujem veci, ako mi vyhovujú. Ospravedlním každú idiotinu, len nech je pokoj. Jednoducho som raz taký. A to už asi nezmením. Po poslednom dúšku Maťo odkopne fľašu špinavou botaskou do trávy a hlučne nasadáme do embéčky. Netrápime sa tým, že nás môže niekto z usadlíkov bonznúť. Dávid sadá vedľa vodiča, ja a Maťo sa pohodlne uvelebíme na zadné sedadlá. Miesta máme dosť i na ležanie. O malú chvíľu sa auto pohne a vyrážame smerom na Kaprie rybníky. Cesta je treťotriedna, samá nerovnosť a výmoľ. Nám to zjavne neprekáža. Každý skok do jamy nám dvíha adrenalín. Hlúpymi rečami posilňujeme vodiča, aby pridal. Vraj nech nejdeme ako na koze. A Luky svoju maturitnú jazdu chce zvládnuť na výbornú a pred nami chce vyzerať ako profík. Pridáva na plyn. Ručička tachometra sa blíži k stovke. „Schummacher, nedaj sa, tlač na pílu!“ podnecuje Lukyho k lepšiemu výkonu Maťo, ktorý nasal z fľaše hádam najviac. Zdá sa mi, že sa mu začína v hlave všetko totálne mixovať. „Neblázni, nechaj ho byť! Radšej nech zmaturuje horšie ako nikdy,“ rázne zasahujem do diania, lebo sa mi vidí, že sa maturantovi začína jazda vymykať spod kontroly. Luky pridáva ako blázon, v ostrej zákrute zapištia pneumatiky, auto sa nakláňa raz do jednej, raz do druhej strany. Nepríčetne sa smejeme, hoci hlavami vrážame do okien. Avšak auto sa stáva v „Schummacherových“ rukách neovládateľným. Rúti sa šialenou rýchlosťou kamsi do poľa. Luky ešte chvíľu zvláda divoké manévrovanie, no vzápätí stráca kontrolu nad jazdou. MB 305 KL naberá nový kurz. Vyletí z dráhy a ako neovládateľná strela si namieri priamo do najbližšieho stromu. Výkriky, jačanie, plač frajerov mĺknu v zhúžvanom železnom šrote, odhodenom asi desať metrov od divej hrušky. °°°°° Z tuhého spánku sa preberám veľmi ťažko. Viečka sa mi samočinne vracajú späť, ale keď uzriem biele plášte skláňajúce sa nad mojou posteľou, začína sa mi rozvidnievať. Som v nemocnici. Krk mám spevnený obväzom a nohy zavesené na nejakom visiacom pánte. Ničomu nerozumiem. Okolo postele pobehujú zdravotné sestry, kontrolujú infúziu. Pri mojej posteli stoja dvaja lekári a kladú mi čudné otázky – Či viem, ako sa volám, Či ma niečo nebolí. Namiesto odpovede kladiem otázky ja: „Kde som? Čo sa so mnou deje?“ „Už si z najhoršieho von, mladý muž. Zostáva dať do poriadku iba maličkosti – pár zlomených rebier, narušený krčný stavec, zlomenú píšťalu na pravej nohe, narazenú stehennú kosť na ľavej nohe, niekoľko tržných rán. Potrvá to síce chvíľu, ale dúfajme, že čoskoro budeš v poriadku,“ povie pán primár stroho. Potom celý personál izbu opúšťa. Čím viac sa preberám z narkózy, tým viac sa mi v hlave skladá mozaika osudného sobotňajšieho dňa. Luky, Maťo, Dávid, stará škodovka Dávidovho deda, whisky, divoká „Schumacherova“ jazda, šíročizné pole, divo rastúca hruška... Do izby opäť vojde sestra. Skontroluje hadičky, pozrie, či tečie infúzia. „Sestrička, povedzte mi, prosím! Vy to určite budete vedieť. Čo je s Dávidom, Maťom a Lukášom? Veď sme sa predsa v tej embéčke viezli spolu...“ položím dychtivo túto otázku práve sestričke v dobrej viere, že mi povie pravdu. „Ešte ti to nikto nepovedal?“ opýta sa sestra prekvapene. Zoberie tlakomer z mojej postele a bez slov odíde. Sestričkine slová „Ešte ti to nikto nepovedal?? sa vracajú akoby ozvena do mojich uší znova a znova. Moja predtucha zlého konca sa napĺňa čoraz viac. - 11 - - 12 - „Senzi“ story Štvorlístok O smrti troch kamarátov z brandže sa dozviem ešte v tento deň od svojich rodičov. Do očí sa mi natlačia slzy. V hrudi ma zovrie krutá bolesť, aká nepozná hraníc. Ja – drsný a tvrdohlavý frajer, jeden z hrdinov sobotňajšej „senzi“ story, sa zrazu nedokážem ubrániť záplave výčitiek. Neviem sa zmieriť so stratou svojich kamarátov – „gangstrov“, ktorých zabila nezodpovednosť a brutálna frajerina. Iba ja jediný z „gangstrov“ som prežil. Čoraz viac ma prenasleduje hlas svedomia – Damoklov meč visí naďalej nad tebou, gangster. Ak sa nezmeníš,... – Ja už s tým niečo urobím. Fakt! Napísal: Roman Mihališin, IX.A Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Štvorlístok Ráno sa začalo ako obvykle. O šiestej. Ibaže som sa nešiel umývať do našej kúpeľne a chystať sa do školy. Namiesto rannej hygieny pristúpila ku mne zdravotná sestra celá v bielom a priniesla mi lieky a teplomer. Už je to celý týždeň, čo sa prebúdzam v tejto nemocničnej izbe, bielej ako sneh a zapáchajúcej dezinfekčnými prostriedkami. „Ešte tu budem dlho?“ nesmelým hláskom som sa opýtal zdravotnej sestry. Keď táto neodpovedala, pokračoval som: „Už by som rád išiel domov... Ku kamarátom zahrať si futbal...“ „Buď trpezlivý, čoskoro budeš doma, si predsa chlap, chvíľku to s nami ešte vydržíš!? Alebo nie?“ povedala a svojím zvláštnym pohľadom ma odzbrojila. Potom uprela zrak na Karola, ktorý ležal na posteli oproti mne. „Obávam sa, že takéto šťastie nebude mať Karol,“ povedala po chvíľke tichým hlasom a prudkým pohybom podišla ku Karolovej posteli, na ktorej ležal asi pätnásťročný chlapec. Leží tu už vyše mesiaca po ťažkej autonehode. Chlapcovi sa asi priťažilo, pretože začal ťažko dýchať. Sestra sa začala intenzívne venovať jemu a rozhovor so mnou prerušila. Svojimi šikovnými rukami ponapájala chlapcovi do úst akési hadičky, odsala hlieny, napojila dýchací prístroj, a keď sa Karol začať cítiť lepšie, venovala mu milý úsmev a odišla z izby so slovami adresovanými Karolovi: „Už ma viac tak nevyľakaj, miláčik!“ Otočil som sa tak, aby som dobre videl Karolovi do tváre. Mal som pocit, že sa mu opäť nalieva krv do tváre a očividne ožíva. Odvážil som sa nadviazať s ním rozhovor. „Karol, ty netúžiš ísť domov?“ opýtal som sa ho napriek tomu, že som vedel, že je to takmer nemožné po operácii, akú musel podstúpiť, a popri komplikáciách, s ktorými zvádzal neúprosný boj. - 13 - „Neviem, vlastne ani nechcem...“ vypadli ťažko akoby z olova slová z chlapcových úst a v očiach sa mu zaligotali slzy. Všimol som si, že moja otázka ho zarmútila a priviedla ho do rozpakov, no nedalo mi, aby som sa ho neopýtal na takúto prostú vec. „Ty sa netešíš na domov, na svojich rodičov, na brata, na kamarátov...?“ „Nie, ani trochu sa neteším, tu mi je lepšie...“ odpovedal, ale ja som mu neveril ani slovko. „Ja sa nemám na čo tešiť,“ poznamenal a po krátkom mlčaní pokračoval, „vieš, ja už nikdy nebudem chodiť.“ Dokončil vetu a rozplakal sa. „Ale čo to vravíš, určite budeš chodiť, uvidíš, ešte si spolu zahráme futbal. Lekári dokážu robiť zázračné veci, prečo by práve teba nemali postaviť na nohy? Nesmieš sa vzdávať. Chlapi sa predsa nevzdávajú,“ utešoval som Karola, avšak moje rečičky nezabrali. Nemyslím, že Karol mi uveril. Bol aj naďalej smutný a zamyslený. Za ten týždeň, čo som ležal s Karolom na spoločnej izbe, som sa s ním spriatelil na život a na smrť. V deň môjho odchodu ma Karol zavolal k sebe. Požiadal ma, aby som mu podal modlitebnú knižôčku, ktorú mu priniesla stará mama. Listoval v nej, kým z nej nevypadol vylisovaný štvorlístok ďatelinky. Podával mi ho so slovami: „Až raz budeš hrať futbal, spomeň si na mňa, že ja som to šťastie v živote nemal.“ Chvíľu som držal štvorlístok na dlani a hľadel som naň bez slov, úplne nemý. Napokon som ho zovrel v ruke a odišiel som z izby von s veľkou guľou bezmocnosti, ktorá mi zovrela hrdlo a zavalila hruď. Zvesť o jeho smrti ma zasiahla nepripraveného. Dlho som nemohol tomu uveriť. Nemohol som tomu uveriť preto, lebo si myslím, že v takom veku sa neumiera... Je to nespravodlivé! O niekoľko dní sme v škole hrali futbalový zápas. Pred zápasom mi náhodou z vrecka vypadol vysušený štvorlístok ďateliny. Ako blesk mi preletela hlavou myšlienka na Karola. Podvihol som štvorlístok zo zeme a tuho som ho stisol v dlani. Potom som sa ako neriadená strela odtrhol od skupiny kamarátov z mužstva a rozbehol som sa po trávnatom ihrisku za futbalovou loptou, ktorá bola pohodená pri bránke súpera. Prudko som do nej zakopol, a keď tá skončila v prázdnej súperovej bránke, vyskočil som so zdvihnutými rukami a mocným hlasom som zvolal: „Karol, tento zápas vyhráme, budem hrať i za teba!“ Chlapci z tímu sa čudovali mojím slovám, ale nech sa čudujú. Aj Karol by sa rád čudoval, keby mu to osud doprial. Napísal: Enriko Behún, IX.A Pedagóg: Mgr. V. Hudáková - 14 - ŠPORTOVINY Cezpoľný beh Dávid Šedzmák, Martin Hyška a Ján Karabinčík – to je trojica žiakov nášho víťazného tímu na Majstrovstvách okresu v cezpoľnom behu. Na Majstrovstvách kraja, ktoré sa konali 9. októbra 2009 v Pieninskom národnom parku, toto víťazné družstvo skončilo na peknom piatom mieste. Blahoželáme! turnaji sa uskutočnila súťaž v samostatných nájazdoch, kde premožiteľov nenašli, a teda zvíťazili žiaci Šimon Tkáč (VI.C) a Tomáš Ruják (VII.C). Veríme, že všetci účastníci podujatia boli spokojní so zmysluplným športovým vyplnením prázdninového dopoludnia. Napokon každý si odniesol diplom, víťazi boli odmenení medailami. Vianočný turnaj v streetbale Krátko pred začiatkom vianočných prázdnin 21. decembra 2009 sa na našej škole uskutočnil turnaj v streetbale žiakov siedmeho ročníka. V rámci tohto turnaja sa všetci účastníci zúčastnili aj na súťaži v streľbe trestných hodov. „Dušičkový“ turnaj vo florbale Kabinet telesnej výchovy zorganizoval vo štvrtok 29. októbra 2009 už tradičný 4. ročník florbalového turnaja mladších žiakov. Žiaci šiestych a siedmych ročníkov vytvorili päť štvorčlenných družstiev, aby si zmerali svoje florbalové schopnosti. Turnaj sa hral systémom „každý s každým“, t. j. spolu desať stretnutí. V tomto ročníku dominovali chlapci zo VII.C – družstvo „SÝKORIEK“, ktorí sa stali víťazmi turnaja. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo „HAWKS“ – chlapci zo VII.A. Tretie skončilo zmiešané družstvo chlapcov zo VII.B, C – „GAMEON“. Príjemným prekvapením tohto turnaja boli o rok mladší žiaci zo VI.C – družstvo „DEAMONS“, ktoré bolo zdatným súperom siedmakov a skončilo tesne na 4. mieste. Piate miesto obsadilo družstvo „DEVILS“, ktorého členmi boli žiaci zo VII.A a VII.C. Po - 34 - Víťazom turnaja sa stalo družstvo „GHOSTS“, ktorého členmi boli žiaci zo VII.B – Iva Ivaničková, Adrián Mihaľ, Adam Dubas, Daniel Turcsányi. Družstvo zvíťazilo vo všetkých stretnutiach. Na druhom mieste sa s jednou prehrou umiestnilo družstvo „LENTILIEK“, ktorého členmi boli žiaci zo VII.C – Daniel a Samuel Bončíkovci a Lukáš Hrubovčák. Tretie miesto obsadilo zmiešané žiacke družstvo (VII.B,C) „ANGELS“ – Viktor Hopta, Marián Macko, Martin Horkulič. Víťazom v streľbe trestných hodov sa stal Adam Dubas (VII.B). - 35 - Halový futbalový turnaj HFC Humenné zorganizovalo prvý ročník halového futbalového turnaja v mestskej športovej hale. Na turnaji sa zúčastnili družstvá humenských základných škôl a výber žiackeho družstva HFC. Víťazmi sa stali žiaci z HFC, na druhom mieste skončilo družstvo žiakov našej školy, na ďalších miestach sa umiestnili družstvá žiakov zo ZŠ na Laboreckej ul., zo ZŠ na Ul. dargovských hrdinov, a zo ZŠ na Švermovej ulici v Humennom. Našimi najlepšími hráčmi boli Matej Ducko, Roman Mihališin (obaja IX.A) a Ján Karabinčík (IX.B). Lyžiarsky výcvik Tohtoročný lyžiarsky výcvik sa uskutočnil v dňoch 25. – 29. januára 2010 v Habure. Zúčastnilo sa na ňom 28 žiakov 7. a 8. ročníka. Prvé tri dni žiaci lyžovali na technickom snehu (v Habure je svah s 500metrovým vlekom a umelým zasnežovaním). V stredu večer prišla očakávaná snehová nádielka. I keď všetkých veľmi potešila, bolo jej zrazu až priveľa. Úprava svahu ratrakom síce pomohla, ale vietor a husté sneženie značne znepríjemňovali lyžovačku. - 36 - Veselá nálada však prevládala ďalej. Lyžovanie prebiehalo dvojfázovo, dopoludnia sa lyžovalo 3 hodiny, poobede o pol hodiny menej. Účastníci kurzu lyžovali v troch skupinách, do ktorých boli rozdelení podľa úrovne lyžiarskeho umenia. Aj napriek tomu, že väčšina žiakov patrila do kategórie začiatočníkov, všetci to zvládli. A to dokonca tak, že už na druhý deň aj tí s najmenšími skúsenosťami „chodili“ na vleku. V stredu popoludní si chlapci zahrali priateľský zápas vo florbale a futbale so žiakmi miestnej školy. Po celý týždeň bola účastníkom výcviku k dispozícii telocvičňa, kde si mohli aj po lyžovačke vybíjať svoju energiu. Zážitok pre všetkých zúčastnených prinieslo pozvanie miestnych podnikateľov na návštevu haburskej obory. Vidieť a mať doslova na dotyk srny, daniele, jelene, muflóny a diviaky bolo neobyčajným spestrením lyžovačky. Predposledný večer sa niesol v súťažnom a zábavnom duchu. Učitelia pripravili vyhodnotenie, žiaci kultúrny program a diskotéku. Hlavný cieľ lyžiarskeho výcviku bol splnený. Dosiahnutie dobrej úrovne dokazujú záverečné preteky v slalome, ktorý bez vynechania čo i len jedinej bránky absolvovali všetci účastníci lyžiarskeho výcviku. Vyhrať však mohli len tí najlepší: Kristína Karabinová (VIII.B), Adrián Matta (VIII.B), Karina Kenderešová (VII.C) a Marián Macko (VII.C). Absolútni víťazi i tí, čo sa umiestnili na striebornom a bronzovom stupienku, získali diplomy, medaily a vecné ceny. Poďakovanie za spoluprácu pri zabezpečovaní lyžiarskeho výcviku patrí rodičom Mgr. Karabinovi a p. Mackovi, ktorí navštívili Haburu, potešili účastníkov výcviku množstvom ovocia, vitamínov a sladkostí. Fotografie z lyžiarskeho výcviku nájdete na webovej stránke školy. Športovú prílohu pripravil Mgr. G. Lysý. - 37 - Okresné kolo Majstrovstiev Slovenska vo florbale Ministerstvo školstva SR a Slovenská asociácia športu na školách v spolupráci s firmou ORION vyhlásila tohto roku Majstrovstvá Slovenska mladších a starších žiakov vo florbale. V mesiaci februári sa uskutočnili všetky okresné kolá. V kategóriách mladších a starších žiakov v okrese Humenné zvíťazili družstvá našej školy a budú tak našu školu a okres reprezentovať na Majstrovstvách kraja v Prešove. Najlepšími hráčmi v našich družstvách boli Matej Ducko (IX.A) a Ján Vaško (VII.A). Popis k foto 2: horný rad zľava - Martin Roman, David Polák, David Šedzmák, Marek Tkáčik, dolný rad zľava - Peter Repko, Martin Gavaľa, Matej Duicko, Patrik Marcinov Športovú prílohu pripravil Mgr. G. Lysý - 38 - Omaľovanka Popis k foto 1: horný rad zľava Vladimír Mikula, Kristián Šubert, Martin Horkulič, Karina Kenderešová, Ján Vaško, Tomáš Rujak dolný rad zľava: Milan Havrilko, Martin Melničák, Marián Macko, Šimon Tkáč, Viktor Halagan, Július Firkaľ - 39 -