2009/10-1

časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom
Vydanie:
Vydáva:
Zostavila:
Grafická úprava:
Jazyková úprava:
Prispievatelia:
1-2009/2010
ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom
Mgr. Miroslava Andrejčíková
Mgr. Ján Andrejčík
Mgr. Valéria Hudáková
Mgr. M. Andrejčíková, Mgr. J. Andrejčík, Mgr. V. Hudáková,
Mgr. V. Ševecová Kerlíková, Mgr. G. Lysý, Mgr. J. Šubertová,
Mgr. M. Bačová, Mgr. M. Trembuľáková, Mgr. S. Brzychcyová,
Mgr. H. Fecenková, Mgr. B. Babinová, Mgr. E. Lukáčová,
žiaci II. stupňa
Milí žiaci, milí čitatelia!
Predstavujeme ...
Je milá, mladá, sympatická, no i prísna a náročná, najmä na seba. Rada
sa smeje, zabáva, ale, ak ide o prácu, je vytrvalá a dôsledná. Áno. Uhádli ste.
Je to pani učiteľka Mgr. Andrea Polanská, ktorú vám bližšie predstavíme
v nasledujúcom rozhovore.
1. Na našej škole učíte chémiu a biológiu. Sú
tieto predmety u žiakov obľúbené?
Naozaj by som si priala, aby obľúbenými boli.
Učíme sa o prírode, o ľudskom tele a o dejoch
okolo nás. Veľkou výhodou je, že všetko môžem
konkrétne ukázať na našom živote. Možno chémia
je akýmsi „strašiakom“, ale v skutočnosti na to
dôvod nie je. Je to veda, ktorej krásu som objavila
až ako učiteľka na tejto škole i vďaka oduševnenej
práci niektorých žiakov, fanúšikov chémie.
2. Myslíte si, že ste obľúbenou učiteľkou?
Tomu sa hovorí otázka na telo. Takýto prieskum
som ešte nerobila. Je potrebné opýtať sa
odborníkov – mojich žiakov. J Keďže im na hodinách chémie a biológie
dávam dosť zabrať (aspoň si to myslím), tak neviem, neviem.
3. Vždy ste sa chceli stať učiteľkou?
Viackrát som svojim žiakom spomenula, že odmalička až po ukončenie
gymnázia som sa chcela stať lekárkou. Ale vraj život je zmena. S odstupom
času som spokojná a neľutujem, že mi prvé plány nevyšli. Prácu učiteľky mám
veľmi rada. A verím, že sa môj postoj ani v blízkej budúcnosti nezmení. J
4. Ale predsa, vyskytnú sa niekedy situácie, kedy si poviete, že by ste
s učiteľským povolaním najradšej “sekli“?
Určite áno a v poslednej dobe veľmi často. Najväčším umením učiteľa je
žiakov správne zmotivovať k výkonu. Niekedy mám vážne pocit, že nech robím
čokoľvek, úspech sa nedostaví. Asi najviac ma hnevá nezáujem, nečinnosť
a ľahostajnosť žiakov – najmä tých, ktorí majú predpoklady dosahovať dobré
výsledky. Myslím, že by to potvrdili viacerí vyučujúci.
5. Aká je Vaša predstava o ideálnom žiakovi? Aký by mal byť, aby bol
spokojný on aj jeho učitelia?
Ideálny žiak je úplne normálny žiak. Taký, ktorý využíva všetky svoje danosti
a predpoklady na získavanie nových vedomostí a skúseností, na svoje
zdokonaľovanie sa. Je to ale namáhavé. K úspechu sú potrebné dve dôležité
veci. Tie svojim žiakom stále pripomínam: aktívna práca na vyučovacích
hodinách a maximálne zodpovedná domáca príprava na vyučovanie. Som si
- 40 -
-1-
istá, že len tak sa to dá zvládnuť. Niektorým žiakom však do učenia chýba chuť
alebo motivácia. A nie je ich málo. Škoda! Ak by „ideálnych“ žiakov bolo viac,
určite by atmosféra v škole bola lepšia. Žiaci by do školy neprichádzali len
„povinne“, ale predovšetkým s radosťou.
6. V čom podľa Vás spočíva prínos učiteľského povolania?
Táto otázka si vyžaduje zložitejšiu odpoveď. Každý učiteľ chce žiakovi nielen
odovzdávať vedomosti a svoje skúsenosti, ale chce byť aj jeho kamarátom.
Niekedy je to ťažké. Ja som mala vynikajúcich učiteľov, spomínam si na
nich s vďakou a úctou.
7. Čím na Vás zapôsobili Vaši niekdajší učitelia? Existuje niečo, čo v praxi
robíte presne ako oni?
Pamätám sa a spomínam si najmä na vyučujúcich, ktorí boli nároční (možno aj
prísni). Tí ma naučili najviac. Hoci to bolo vtedy aj pre mňa ťažké, dnes som im
veľmi vďačná za všetko, čo viem. S vďakou spomínam na pani triednu učiteľku
z 1. stupňa, ktorá ma naučila písať, čítať a počítať. Mám jeden veľký vzor. Je
ním pán učiteľ, ktorý bol mojím triednym učiteľom na druhom stupni ZŠ. Bol
učiteľom prírodopisu a chémie. A práve tieto predmety vyučujem aj ja.
Z gymnaziálnych a vysokoškolských štúdií mi takýchto vzorov utkvelo
v pamäti omnoho menej.
8. Aké sú Vaše záľuby, ktorým sa venujete vo voľnom čase?
Mojou najväčšou záľubou, a nielen vo voľnom čase, je moja rodina. Keďže
mám dve deti, starostlivosť o ne vypĺňa všetok môj voľný čas. Ale keď mám
niekedy voľnú chvíľu naozaj len pre seba, počúvam rockovú hudbu, a ak je to
možné, rada navštívim dobrý koncert. Tiež rada športujem. Venujem sa
turistike, plávaniu a volejbalu.
9. Máte nejaké životné krédo, ktorým sa riadite?
Jedno jediné. Každý deň prežiť čo najlepšie a najzmysluplnejšie.
Prajem všetkým žiakom veľa chuti do práce, ktorou je učenie (nielen biológie
a chémie)!
Za rozhovor ďakuje a veľa životných a pracovných úspechov želá
Mgr. M. Andrejčíková
Našim deviatakom, budúcim stredoškolákom, sme položili anketovú
otázku „Čo ťa ovplyvnilo pri výbere strednej školy?“ Prečítajte si ich
zaujímavé odpovede.
Timea, IX. A
„Pri výbere strednej školy ma ovplyvnili hlavne moje záujmy a ciele, ktoré
chcem v budúcnosti dosiahnuť. O výbere školy som sa, samozrejme, poradila aj
so svojimi rodičmi.“
-2-
Matej, IX. A
„Chcel by som ísť na technickú školu, lebo je blízko môjho bydliska.“
Jaro, IX. A
„Chcem ísť na hotelovú školu za kuchára, lebo sa mi páči táto profesia.“
Mirka, IX. A
„Ovplyvnili ma moje známky na základnej škole, moja krstná mama a moji
rodičia. Chcela by som sa dostať na štátne gymnázium.“
Petra, IX.A
„Momentálne nie som rozhodnutá, čomu sa chcem venovať v budúcnosti.
O výbere strednej školy rozhodujem sama. Mám vlastné ciele a ambície, ktoré
sa budem snažiť zo všetkých síl dosiahnuť.“
Nika V., IX.A
„Ovplyvnila ma moja mama, keďže pracuje ako zdravotná sestra. Táto práca
ma zaujala a myslím si, že by mi vyhovovala aj v budúcnosti.“
Nika Š., IX.A
„Najprv som mala vlastnú predstavu o výbere školy, pretože na tých školách,
o ktoré som prejavovala záujem, mám veľa dobrých kamarátov. Moje
rozhodnutie však zmenili rodičia, ktorí rozhodli, že pôjdem na zdravotnícku
školu za odbornú sestru. Že vraj teraz potrebujú lekárov a sestričky. Rozhodla
som sa, že ich poslúchnem.“
Vlado, IX.A
„Ovplyvnili ma moji kamaráti, ktorí chodia na tie stredné školy, o ktoré mám
záujem aj ja. Vraveli mi, že tam učia dobrí učitelia, sú tam otvorené zaujímavé
učebné odbory a záujmové krúžky.“
Paťo, IX.A
„Riadil som sa svojimi známkami a tiež tým, že tam ide veľa mojich
kamarátov. Ovplyvnilo ma aj to, že na škole, na ktorú sa hlásim, počas
prestávok môžu žiaci chodiť vonku.“
Rado, IX.A
„Na škole, na ktorú sa hlásim, mám dosť kamarátov. A už ma tam čakajú.“
Alexandra, IX.A
„Rada by som v budúcnosti študovala na nejakej výnimočnej vysokej škole,
a preto si myslím, že gymnázium mi poskytne tú najlepšiu prípravu. Sčasti ma
pri rozhodovaní ovplyvnili aj moji rodičia, a hlavne to, že tam študuje môj brat
aj priateľ. Avšak predovšetkým to chcem ja.“
Eňo, IX.A
„Baví ma šprtať sa v elektrických kábloch. Pravda je aj taká, že na gymko by
ma nezobrali, nad hotelovou školou som ani nerozmýšľal, chemická nie je pre
mňa, obchodná je tiež skôr pre dievčatá a ekonómov je už aj tak dosť.“
Matej, IX.A
„Ovplyvnila ma hlavne moja mama, ktorá je kuchárka. Na školu, ktorú som si
-3-
zvolil, chodila aj moja sestra, a dokonca aj môj bratranec a ten mi vravel, že
mám ísť na túto školu, aby som vraj po ňom prebral varešku.“
Dominika, IX.A
„Nikto ma neovplyvnil pri výbere strednej školy. Sama som sa rozhodla.“
Lukáš, IX.A
„Ovplyvnili ma predmety, ktoré sa tam vyučujú. Kamaráti, ktorí navštevujú
túto školu, síce vravia, že je dosť ťažká, ale budem sa snažiť.“
Lívia, IX.A
„Ovplyvnili ma rodičia a kamaráti. Väčšina kamarátov, ktorých osobne
poznám, túto školu chváli, lebo je tam dobrý systém vyučovania.“
Dávid, IX.A
„Chcem sa stať elektrikárom. Baví ma to odmalička a chcem v tomto
pokračovať aj na vysokej škole, na ktorú, aspoň si myslím, sa raz isto
dostanem.“
Marianna, IX.B
„Školu som si vyberala sama, lebo tam chodia aj moji kamoši.“
Števo, IX.B
„Školu som si vyberal sám na základe prezentácie, ktorú na našej škole
uskutočnili učitelia danej strednej školy.“
Lenka, IX.B
„Sama som sa rozhodla prihlásiť na sociálno-pedagogickú akadémiu. Dôvod
bol najmä ten, že sa tam vyučuje psychológia, z ktorej sa aj maturuje. Totiž
v budúcnosti chcem byť psychologičkou.“
Tomáš, IX.B
„Ešte nie som rozhodnutý, ale vo väčšej miere ma ovplyvňujú rodičia.“
Jaro, IX.B
„Sčasti ma ovplyvnili rodičia a tiež sám som rozmýšľal nad tým, ktorá škola ma
najlepšie pripraví na moje budúce povolanie.“
Dano, IX.B
„Rozhodujem sa medzi gymnáziom a obchodnou akadémiou. Plánujem ísť na
vysokú školu a tieto školy ma na to asi najlepšie pripravia. Neovplyvnil ma
nikto, je to moje vlastné rozhodnutie.“
Viťa, IX.B
„Ešte nie som definitívne rozhodnutá. Uvažujem nad tým, či ostanem v
Humennom alebo nie. No rodičia by ma najradšej mali pod dohľadom, nie
niekde na internáte.“
Viťa, IX.B
„Veľmi často sa o tom so mnou rozprávajú rodičia, babka a teta.“
Šimon, IX.B
„Bývam v blízkosti školy, na ktorú som sa rozhodol ísť, a taktiež tam chodí
veľa mojich kamarátov. A je to asi najlepšia škola v Humennom.“
Nikola, IX.B
„Školu si vyberám sama. Pri rozhodovaní mi pomáhajú rodičia. Chcú mi čo
najlepšie vyhovieť, aby som sa na tej škole cítila dobre.“
Jozef, IX.B
„Keďže obidve moje sestry študujú na gymnáziu, v rodine už bolo vopred
rozhodnuté, že musím ísť na gymnázium aj ja.“
Natália, IX.B
„Najmä mama. Pre dobrú povesť školy, na ktorú chcem ísť. Mama sa
rozprávala s viacerými ľuďmi a tí jej odporučili, aby som tam šla.“
Tibor, IX.B
„Na tú školu, kam chcem ísť ja, chodí brat, dokonca i môj kamoš sa tam hlási.“
Julo, IX.B
áš k a
ihl
Pr
„Táto škola sa mi veľmi páči. Chodili do nej všetci moji
súrodenci. Môžem sa tam pripraviť na štúdium na
vysokej škole.“
Katka, IX.C
„Pri výbere strednej školy ma ovplyvnilo najmä to, že sa
chcem v budúcnosti stať lekárkou. Preto som si vybrala
gymnázium.“
Lenka, IX.C
„Ja som si strednú školu vybrala sama, lebo sa
zaujímam o študijné odbory, ktoré sú tam otvorené.“
Michaela, IX.C
„Ja som sa jednoducho rozhodla na základe svojho talentu a záľub.“
Peter, IX.C
„Moji rodičia, sestra a ja, pretože je to jedna z najlepších škôl v meste a veľa sa
tam môžem naučiť.“
Tatiana, IX.C
„Vždy som túžila byť herečkou. Nikdy som nepremýšľala nad iným typom
školy. Idem za svojím cieľom. Moji rodičia ma v tom podporujú a chcú, aby
som sa venovala tomu, čo ma baví.“
Michaela, IX.C
„Veľmi ma baví práca s deťmi, preto som si vybrala pedagogickú školu.“
Zuzana, IX.C
„Pri výbere strednej školy ma ovplyvnili rodičia, kamaráti a moje záľuby.
Škola, ktorú som si vybrala, má dobrú úroveň. Chcem mať v budúcnosti ľahší
život.“
Stanka, IX.C
„Jednoducho, idem za svojím snom.“
Dominik, IX.C
„Ovplyvnila ma mama a sesternica.“
Anketu pripravila: Mgr. M. Andrejčíková
-4-
-5-
Prváci so škôlkarmi opäť rozkrútili kolotoč hier a zábavy
UDIALO SA U NÁS
Zápis do prvého ročníka
V týchto dňoch viac ako inokedy sa
hovorí o školstve. Tentoraz je to spojené so
zápisom žiakov do prvých ročníkov. Mesto
“skrášľujú“ pútače, kde sa školy
predbiehajú a súťažia medzi sebou o čo
najvyšší počet budúcich prvákov. Aj u nás
je to tak. So zápisom žila celá „Pugačevka“
už dva týždne, ale vlastne my na zápis
myslíme po celý rok, a to sústavnou prácou
so žiakmi i rodičmi v triede aj mimo školy.
Slávnostný zápis sa nám vydaril nielen
počtom zapísaných žiakov, ale hlavne
spokojnosťou rodičov a vysmiatymi
tváričkami detí. Na otázku „Prečo ste sa
prišli zapísať do školy?“
budúce
prváčence
odpovedali, že sa chcú
učiť, aby boli múdri. Nuž
želajme si, aby im to
predsavzatie vydržalo čo
najdlhšie.
Vám milí
rodičia ďakujeme za
prejavenú dôveru i za to,
že nám odovzdávate do rúk svoje
deti. Zároveň vám chceme dať
prísľub, že urobíme pre vaše ratolesti
všetko, aby sme vás nesklamali.
Mgr. H. Fecenková,
zástupkyňa riaditeľa školy
-6-
Okolo dvesto detí z humenských materských
škôl (MŠ na Ulici osloboditeľov, MŠ na
Družstevnej ulici, MŠ na Štefánikovej ulici, MŠ
na Mierovej ulici a MŠ v Jasenove) zavítalo
v stredu 23. septembra 2009 do areálu Základnej
školy na Pugačevovej ulici v Humennom, aby sa
spolu s domácimi
prvákmi
zúčastnili na 6.
ročníku športovozábavného
dopoludnia.
Tohto roku
sa
podujatie
nieslo v znamení
dopravnej výchovy. Deti spolu so svojimi
učiteľkami a vychovávateľkami sa zapojili do
rôznych
športových,
zábavných,
no
predovšetkým do dopravných hier a súťažných
disciplín, ktorých cieľom bolo pripraviť našich
najmenších účastníkov cestnej premávky na
bezpečnú orientáciu na rušných a preplnených
cestách. Všetky deti si za vydarené dopoludnie
odniesli pamätný list
s fotografiou,
sladkú
odmenu
a mohli si
zamaškrtiť na chutných
šiškách, ktorým neodolal
žiaden detský jazýček.
So
všetkými
zúčastnenými
sa
nakoniec
rozlúčila
zástupkyňa
riaditeľa
školy
Mgr.
Helena
Fecenková,
ktorá
zdôraznila, že škola sa aj
takýmto spôsobom snaží
zoznámiť budúcich prvákov s „veľkou“ školou a eliminovať v nich prípadné
obavy z nej.
Mgr. E. Lukáčová
-7-
Žiacky a stredoškolský parlament v Bratislave
Zavŕšením celoročnej práce žiackeho a stredoškolského parlamentu
v našom meste bola obzvlášť zaujímavá akcia – návšteva hlavného mesta
Bratislavy a v rámci nej stretnutia a školenia s členmi mládežníckej organizácie
Iuventa. Táto návšteva sa udiala koncom novembra minulého roku,
bezprostredne po schválení projektu, ktorého cieľom je poznávanie
slovenských miest a stretávanie sa s členmi mládežníckych organizácií
pôsobiacich v oblasti parlamentnej činnosti mladých v daných regiónoch
Slovenska.
°°°°°°
Do Bratislavy naša delegácia vycestovala vo
štvrtok večer. Osemhodinová cesta rýchlikom
ubehla rýchlo. Spríjemňovali sme si ju
rozprávaním, počúvaním hudby, chodením z kupé
do kupé a spoločným očakávaním toho, ako nás
privíta hlavné mesto, aké zážitky a prekvapenia
nám pripraví.
O šiestej ráno nás vítala hlavná bratislavská železničná stanica ešte
ponorená do hustej tmy. Prvé dojmy z hlavného mesta boli rozpačité. Mala som
pocit, že tu stretávam len a len samých arogantných, netolerantných, až
agresívnych ľudí. Rušnou stanicou prechádzalo totiž mnoho ľudí, bezhlavo do
seba vrážali svojou batožinou bez akéhokoľvek ospravedlnenia. I budovy,
ktoré mi udreli do očí, sa ničím zvláštnym nelíšili od budov v našom meste.
Nedá sa povedať, že by ma bola Bratislava niečím mimoriadnym ohúrila, aspoň
na prvý pohľad na mňa takto zapôsobila.
Hneď zrána nás ubytovali v hoteli Plus. Nádherný hotel v krásnom
prostredí som začala vnímať až potom, keď sa Bratislava začala prebúdzať do
nového dňa.
Program prvého dňa bol poriadne nabitý. Hlavným cieľom bolo poznávať
hlavné mesto a zúčastniť sa na spoločnom stretnutí a na školení s členmi
Iuventy. Keďže v čase našej návštevy sa v Bratislave konalo stretnutie
politických a štátnych predstaviteľov z 24 štátov, na ceste do Iuventy nás
takmer na každom kroku sprevádzali policajti a strážcovia zákona, preto naša
prehliadka mesta bola dosť obmedzovaná. Napriek tomu sme sa zastavili pred
Primaciálnym palácom, ba dokonca sme videli výmenu hradnej stráže. Na
pamiatku sme si urobili zopár snímok.
Náš program ešte v dopoludňajších hodinách pokračoval zasadnutím
a školením v centrále Iuventy. Iuventa je organizácia, ktorej činnosť je
zameraná na mládežnícku politiku, okrem iného schvaľuje i zamieta
mládežnícke projekty z celého Slovenska. Jej úlohou je tiež vzdelávať
potenciálne schopných a nádejných mladých ľudí v oblasti parlamentnej
činnosti. Školenie prebiehalo v duchu priateľskej komunikácie, poznávania
-8-
a preukazovania schopností a zručností, napokon i v duchu zábavy
a v príjemnej atmosfére. Neopakovateľným zážitkom bolo pre mňa osobné
stretnutie a rozhovor s pani Bocákovou, pracovníčkou ministerstva školstva,
ako aj s inými významnými osobnosťami nášho politického a spoločenského
života.
Popoludní náš program pokračoval návštevou Národnej rady SR. NR SR je
miestom, kde slovenskí poslanci prijímajú zákony. Bolo pre mňa veľkou cťou
navštíviť priestory slovenského parlamentu a zážitky, ktoré som si z týchto
miest doniesla, sú pre mňa hádam zo všetkého najcennejšie.
Blízko budovy parlamentu sa nachádza vyhliadkový balkón, odkiaľ sa nám
naskytol nádherný pohľad na veľkú časť Bratislavy. Videli sme majestátnu
rieku Dunaj i mosty, ktoré spájajú jeho mocné brehy. Našej pozornosti neunikla
ani dominantná historická pýcha Bratislavy – Bratislavský hrad.
Naša cesta potom viedla do historického jadra mesta. Pozastavili sme sa
pri Dóme sv. Martina a obdivovali sme skvostnú časť tejto katedrály –
tristokilogramovú zlatú korunu, usadenú na samom vrchu veže. Nášmu
pohľadu neunikla ani socha Čumila, vykukajúceho z kanála. Práve táto nemá
atrakcia je opradená povestnými rečami, že vraj počas služby sa Čumil díval
ženám pod sukne, preto k nemu postavili značku, ktorá označuje pracujúceho
muža. V centre mesta nás zaujali aj ďalšie sochy – socha principála či socha
fotografa. Na chvíľku sme sa zastavili i pri fontáne, uprostred ktorej stojí socha
rytiera Rolanda. Po prehliadke historickej časti mesta sme ešte navštívili
obchodné nákupné centrum Avion. Do hotela sme sa vrátili v neskorých
večerných hodinách.
Program druhého dňa bol nadmieru bohatý. V dopoludňajších hodinách
sme opäť opustili priestory hotela, lebo sme boli objednaní na cestu vláčikom
motoráčikom, ktorý nás previezol nielen po historickej časti Bratislavy, ale
mohli sme vidieť aj novovybudované časti hlavného mesta – budovu SND,
hotel Carlton, ktorý v minulosti patril medzi najluxusnejšie a najdrahšie hotely
v meste, budovu Univerzity Istropolitána, Michalskú bránu a iné. Počas jazdy
nám sprievodca rozprával o histórii jednotlivých budov, ba pridal o nich
i mnohé historky a zaujímavosti.
Po chutnom obede v jednom z mestských podnikov sme sa vydali na hrad
Devín. Cestou na hrad sa naša výprava zastavila pri pomníku vojakov, ktorí
padli počas druhej svetovej vojny za našu vlasť. Kytičkou kvetov sme vzdali
hold padlým hrdinom a po krátkej piete sme pokračovali v ceste na Devín. Hrad
Devín patrí medzi skvostné historické pamiatky Bratislavy, i keď je to dnes iba
zrúcanina. Práve tu sa písala história našich národných dejín. Takmer
v kilometrovom okruhu hradu sa nachádzajú rozličné pomníky, sochy
i múzeum, v ktorom sú uchované rôzne archeologické pamiatky, a to
pozostatky pračloveka, historické zbrane, papyrusy, prastaré nástroje,
používané pri stavbe hradu a pod.
-9-
Posledným miestom, ktoré sme navštívili pred naším odchodom, bola
športová hala Pasienky. Tu bol náš poznávací zájazd zavŕšený tanečnou
súťažou dievčat z tanečného klubu Feeling pri CVČ v Bratislave. Najviac som
sa tešila z osobného stretnutia s tanečníkom Tonym, ktorý bol porotcom hiphop štýlu. Tanečná šou bola nádhernou a príjemnou bodkou za naším
dvojdňovým pobytom v hlavnom meste Slovenska.
Do rodného mesta sme sa vrátili na druhý deň o siedmej hodine ráno. Som
nekonečne šťastná, že som sa mohla na tomto zájazde zúčastniť. Úprimne
ďakujem všetkým organizátorom za túto skvelú príležitosť, ktorá mi umožnila
nielen spoznať minulosť i súčasnosť nášho hlavného mesta, ale i načerpať nové
skúsenosti do ďalšej parlamentnej činnosti, poznať zaujímavých ľudí
a nadviazať nové priateľstvá. Verím, že v blízkej budúcnosti sa nám opäť
podarí vypracovať projekt, vďaka ktorému navštívime aj iné mestá Slovenska,
a verím, že aj niektorí z vás, milí spolužiaci, budú môcť byť pritom. Úprimne
vám to želám!
Petra Tichvoňová, IX.A,
predsedníčka školského parlamentu
na červených stoličkách akoby v divadle. Neskromne poviem, že medzi
recitátormi som sa ocitla aj ja vďaka pani učiteľke Mgr. A. Karčovej, ktorá ma
do tejto súťaže zapojila a na súťaž zodpovedne pripravovala.
Recitačné preteky odštartovala uvítacou rečou pani Sakalíková,
pracovníčka CVČ a spoluorganizátorka súťaže. Predstavila nám trojčlennú
porotu. Predsedníčkou poroty bola mladá a sympatická redaktorka Humenskej
televízie pani Švecová, ktorá nás povzbudila do súťaže a oboznámila nás s jej
pravidlami.
Čarokrásne Vianoce
Vianoce sú časom, keď sme si všetci trochu
bližší, keď sme na seba milší a keď všetok
celoročný zhon aspoň na pár dní odchádza kdesi
ďaleko od nás.
17. decembra 2009 sa zasadačka Mestského
úradu v Humennom za pomoci žiakov ZŠ na
Pugačevovej ulici premenila na prekrásnu
zasneženú krajinu, v ktorej nechýbala pravá tržnica s vyzdobeným vianočným
stromčekom.
Program, ktorý si pripravili žiaci pod vedením svojich triednych učiteliek,
nielen potešil a vyčaril úsmev na tvárach, ale hlavne otvoril a pohladil srdcia,
a tak vniesol pokoj do duší všetkým prítomným. Odmenou za ich snaživosť boli
darčeky a bicykel, ktorý na nich čakal pod vianočným stromčekom. Na záver
ich maškrtné jazýčky pošteklili sladké medovníky, ktoré pre nich napiekli žiaci
z II. stupňa pod vedením pani učiteľky Mgr. A. Karčovej.
Mgr. B. Babinová
ČO SME (STE) DOKÁZALI
Skvelý pocit
V piatok 15. januára 2010 sa v CVČ konala recitačná súťaž Šaliansky
Maťko J. C. Hronského. Je to súťaž v prednese slovenskej povesti. Žiaci, ktorí
postúpili zo školského kola na okresné, sedeli v malej sále s neveľkým pódiom
- 10 -
Kým sme prišli na rad my šiestaci a siedmaci, mohli sme si vypočuť
recitácie mladších žiakov z 1. a 2. kategórie. A môžem povedať, že boli úžasné.
Veľmi ma zaujali a dodali mi silu i motiváciu k vlastnému výkonu.
Keď prečítali moje meno, na chvíľu ma ovládol strach a tréma. I moje
srdiečko dávalo o sebe vedieť, ale po čase, keď som sa sústredila na text,
prestala som ho vnímať a pustila som sa do prednesu. Jedným okom som
sledovala porotu, druhým pani učiteľku. Všetci ma pozorne počúvali
a porotkyne si sem – tam niečo zapisovali. Nadobúdala som pocit, že sa im
niečo na mojom prednese nepáči, no neprestala som bojovať a s ešte väčším
nasadením som sa vložila recitácie. Odľahlo mi, keď bolo po všetkom a keď mi
pani učiteľka povedala, že je so mnou spokojná.
Čakanie na výsledky sa mi zdalo nekonečné. Výsledky 1. a 2. kategórie
som vôbec nevnímala, netrpezlivo a nervózne som čakala na vyhlásenie
víťazov 3. kategórie. Najprv vyhlásili meno súťažiacej, ktorá sa umiestnila na
3. mieste. Moja šanca na víťazstvo sa zmenšila, ale dúfať som neprestávala.
Vtom v sále zaznelo: „Druhé miesto patrí Janke Vajsovej!“ S neopísateľne
krásnym pocitom som vybehla na pódium, aby som si prevzala z rúk pána
- 11 -
Klikušovského, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Humennom
diplom a knihu o Humennom aj s venovaním. Bol to skvelý pocit.
S pani učiteľkou sme to oslávili v cukrárni.
Jana Vajsová, VI.B
Deň otvorených dverí
V rámci dňa otvorených dverí na SOŠ polytechnickej v Humennom,
občianske združenie IT škola zorganizovalo súťaž „Zahraj sa v škole a spoznaj
svoj cieľ“. Do súťaže sa prihlásilo 60 z 250 zúčastnených žiakov, medzi
ktorými nechýbali aj naši žiaci. Ukázali, že netrávia zbytočne svoj čas za
počítačom. Hlavnú cenu XBox360 v hre Forza získal Peter Repko z IX.C a na
3. mieste sa umiestnil Štefan Drabant z IX.B. Ani v ostatných kategóriách naši
nesklamali, pretože v každej sa na popredných troch miestach ocitol niekto
z „Pugačevky“. Táto akcia mala za cieľ ukázať deviatakom jednu z ciest,
ktorou by sa mohli uberať po skončení deviateho ročníka – vedieť sa zahrať
a súčasne mať programovanie PC hier ako svoje povolanie.
181 autorov a odbornou porotou bolo posudzovaných 315 prozaických
i básnických prác.
Do tejto súťaže prispel svojou tvorbou aj náš žiak Martin Roman (IX.A),
ktorého k tejto činnosti viedla učiteľka slovenského jazyka a literatúry Mgr.
Valéria
Hudáková. Jeho
krátke
prózy
i básne zaujali
odbornú porotu
natoľko, že mu
bolo
udelené
v I.
kategórii
súťažiacich
(žiaci 5.- 9.
ročníka)
za
poéziu 3. miesto
a za
prózu
získal
čestné
uznanie. Tento
dvojnásobný
úspech nás nesmierne teší a súčasne zaväzuje. Je nám veľmi ľúto, že sme sa na
oficiálnej ceremónii, kde boli vyhlasované výsledky, nemohli osobne zúčastniť,
pretože naše mestá delí veľká vzdialenosť. Martinovi bola cena zaslaná poštou
a prijal ju s rovnako veľkou vrúcnosťou a radosťou, akoby bol osobne
prítomný na vyhodnotení.
Martinovi srdečne blahoželáme a prajeme mu do ďalšej tvorivej činnosti
zlaté umelecké pero.
Mgr. V. Hudáková
Nová skúsenosť
Mgr. M. Bačová
Cena Andreja Chudobu
Dvojnásobný úspech nás teší i zaväzuje
16. novembra 2009 na pôde ZŠ v Pukanci sa stretli
začínajúci majstri slova a pera na vyhlásení výsledkov
VIII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže CENA
ANDREJA CHUDOBU. Túto súťaž vyhlasuje MŠ SR,
Obecný úrad a ZŠ v Pukanci, MO Matice slovenskej
v Pukanci v spolupráci s Domom Matice slovenskej
v Leviciach. Do tohto ročníka súťaže zaslalo svoju tvorbu
- 12 -
Ako víťaz, a teda postupujúci účastník školského kola Olympiády zo
slovenského jazyka, som sa dňa 4. novembra 2009 v sprievode pani učiteľky
Mgr. A. Austovej zúčastnil v CVČ Dúha kola okresného.
Bola to moja prvá skúsenosť v tomto predmete, a preto som mal zo súťaže
spočiatku obavy. Budem mať veľa spolusúťažiacich? Budú úlohy náročné? Čo
ak mi tréma zviaže ruky a ja to nezvládnem? Čo ak ...?
Súťaž po istých nedorozumeniach napokon ,,odštartovala“. Pozostávala
z dvoch častí. V prvej si súťažiaci vyskúšali svoje zručnosti vo vedomostnom
teste a zároveň mali pretransformovať určený text do podoby reklamy pre
internetové Kníhkupectvo Mateja Hrebendu. Táto časť sa mi veľmi páčila. Po
dvadsaťminútovej prestávke sa začala druhá, ústna časť súťaže. V časovej
dotácii 30 minút sme si mali pripraviť vystúpenie na tému ,,Je svetová digitálna
- 13 -
knižnica otvorená aj pre mňa?“ Priznám sa, tejto časti som sa najviac obával.
Po príchode do miestnosti, v ktorej sa malo vystúpenie prezentovať, som dostal
menšiu trému, ktorá mi na malý moment trošku zamotala jazyk. Tá však po
chvíli opadla.
Nakoniec bol verdikt poroty pre mňa potešujúci. Umiestnil som sa na
druhom mieste, s ktorým som bol celkom spokojný. Súťaž dopadla oveľa
lepšie, ako som očakával, no a okrem iného som tu spoznal nových ľudí, získal
veľa zážitkov i zaujímavých skúseností, ktoré budem môcť v budúcnosti na
podobných podujatiach určite zúročiť.
Ľuboš Kulan, VIII.A
Olympiáda z nemeckého jazyka
Dňa 20. januára 2010 sa v CVČ v Humennom konalo okresné kolo
Olympiády z nemeckého jazyka, na ktorom som sa zúčastnil aj ja. Súťažil som
v kategórii 1B a Dario Hudák v kategórii 1A. Na Olympiádu nás pripravovali
pani učiteľky Mgr. Ľ. Dančová a Mgr. N. Coraničová. Súťaž sa skladala
z dvoch častí. Prvú písomnú časť tvoril gramatický test, čítanie s porozumením
a počúvanie s porozumením. V druhej ústnej časti sme si zase vyskúšali svoje
jazykové zručnosti v opise obrázka a vo voľnom rozhovore na jednotlivé témy.
Nakoniec som sa umiestnil na 1. mieste a Dario na peknom 2. mieste. Súťaž
prebehla v pokojnej priateľskej atmosfére. Spoznali sme množstvo nových ľudí
a už sa tešíme na ďalší ročník Olympiády z nemeckého jazyka.
V piatok dali svojmu triednemu perníku finálnu
podobu. Treba povedať, že žiaci si pri zdobení
perníkov naozaj dali záležať. Po vyše dvojhodinovom
maratóne v zdobení boli všetky perníčky hotové.
Niekoľkočlenná porota mala naozaj neľahkú úlohu pri
hodnotení, pretože každý perník bol vskutku jedinečný
a originálny.
Srdečne blahoželáme víťazom z IX.C a tým
menej úspešným prajeme, aby im to vyšlo v budúcich
ročníkoch tejto „sladkej súťaže“.
Petra Tichvoňová, IX.A
Dejepisná olympiáda
Ľuboš Kulan, VIII.A
Súťaž o najoriginálnejší perník
18. decembra 2009 sa v priestoroch školskej jedálne uskutočnila súťaž
v zdobení perníkov „Najoriginálnejší perník“.
Z každej ôsmackej a deviatackej triedy boli vybrané päťčlenné súťažné
tímy, ktoré mali možnosť preukázať svoje zručnosti i estetické cítenie.
Súťažiaci si vopred upiekli perníkové cesto a navrhli podobu perníkov podľa
vlastných predstáv.
- 14 -
Vo štvrtok 4. februára 2010 sa traja žiaci našej školy
zúčastnili na okresnom kole Dejepisnej olympiády.
V kategórii E sme mali dvoch súťažiacich – Scarlett
Weisovú (VII.A) a Radku Močkovskú (VII.B), ktorá sa stala
úspešnou
riešiteľkou
a svoju
pani
učiteľku
Mgr. S. Brzychcyovú potešila pekným šiestym miestom.
S.
Weisová,
ktorú
na
súťaž
pripravovala
Mgr. M. Andrejčíková, snáď bude mať viac šťastia
v budúcom ročníku súťaže.
V kategórii C reprezentoval našu školu Jaro Pristaš z IX.B, do ktorého
sme vkladali rovnako veľké nádeje ako do jeho mladších kolegýň. Nesklamal.
Práve naopak. Veľmi príjemne prekvapil krásnym tretím miestom. Neskromne
poznamenáme, že od víťaza ho delili iba štyri body. Jaro sa na tejto súťaži
zúčastnil po prvýkrát. Bolo jasné, že chce zvíťaziť. Napriek tomu veríme, že
tento úspech bude obrovskou motiváciou pre účasť v podobných súťažiach na
strednej škole.
Mgr. M. Andrejčíková
- 15 -
Slovo pred celoslovenským testovaním deviatakov
Výsledky školského kola pytagoriády
Jesenná výzdoba tried
Priezvisko a meno
Trieda Miesto
Havrilko Samuel
Jakubčo Valér
Čvirk Dávid
Sivý Vladimír
Tkáč Jakub
Trecák Daniel
Dundová Mária
Hrubišák Matej
Staruch Adam
Kuchtanin Tomáš
Antoni Michal
Hužvárová Tamara
Laco Kristián
Matta Matúš
Tkáčová Katarína
Maturkaničová Michaela
Soročin Patrik
Ragan Matúš
Freňák Anton
Vajsová Jana
Hoppej Dominik
Matanin Samuel
Petrovčinová Patrícia
Pisák Filip
Jevčáková Simona
Bruteničová Michaela
Trembuľáková Monika
Maturkanič Kristián
Molokáčová Dominika
III.A
III.B
III.B
III.A
III.B
III.A
III.A
III.A
IV.B
IV.B
IV.A
V.A
V.A
V.C
V.A
VI.B
VI.A
VI.A
VI.A
VI.B
VII.A
VII.A
VII.A
VII.A
VII.B
VIII.B
VIII.B
VIII.B
VIII.B
1.
2.
3.
4.
5.
6.
6.
8.
1.
2.
3.
1.
2.
3.
4.
1.
2.
3.
4.
4.
1.
2.
2.
2.
2.
1.
2.
2.
3.
6.A
6.C
5.C
5.A
5.B
8.B
9.B
6.B
7.B
7.C
8.A
9.A
7.A
9.C
8.C
1.
1.
2.
3.
3.
3.
4.
5.
5.
6.
6.
6.
7.
8.
9.
Vianočná výzdoba tried
5.A
6.B
6.C
8.B
5.B
6.A
7.B
9.A
5.C
9.C
7.C
8.C
9.B
8.A
7.A
1.
1.
1.
1.
2.
2.
2.
3.
4.
4.
5.
5.
5.
6.
7.
Deň „M“ ako MONITOR, t. j. 10. marec je predo dvermi. V tento deň si deviataci
preveria v celoslovenskom testovaní svoje vedomosti okrem matematiky i zo
slovenského jazyka a literatúry. Inými slovami povedané, vstúpili sme do fázy, kedy
príprava na monitorovanie vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry v 9. ročníku
vrcholí.
Niekoľkomesačné intenzívne opakovanie gramatického, slohového a literárneho
učiva finišuje. Vyučujúce preverujú učivo po častiach formou testov a od novembra
pravidelne raz mesačne všetci deviataci píšu súhrnný, tzv. riaditeľský test. Posledné
previerky potvrdzujú, že počiatočné nedostatky a medzery vo vedomostiach žiakov sa
pomaly odstraňujú a žiaci, akoby si viac uvedomovali vážnosť chvíle, nabrali druhý
dych a učia sa oveľa viac ako pred mesiacom či dvoma. Je síce pravda, že tí, čo učenie
dlhodobo podceňovali a zanedbávali, iba ťažko dobiehajú zameškané a pravdupovediac
„hádžu flinty do žita“, namiesto toho, aby pred celoslovenským testovaním
zmobilizovali svoje sily. No sú i takí, čo sa vytrvalo učia a podľa doterajšieho
testovania dosahujú trvale dobré výsledky. Radi by sme vám ich mená dali do
pozornosti. Sú to M. Tkáčová, A. Radiková, O. Kuruc, D. Vančíková z IX.A,
N. Turcovská, J. Tkáč z IX. B, K. Horkuličová, M. Metiľová, M. Kilianová
a A. Mihaľová z IX. C.
Dúfame, že šťastie im bude naklonené i v rozhodujúcom celoslovenskom
testovaní 10. marca, že dokážu zabojovať zo všetkých síl, aby ich výsledok sa priblížil
k vytúženým 100 %. Veľmi im to želáme a držíme im palce. Samozrejme, krásny
výsledok želáme všetkým našim deviatakom. Nuž veľa šťastia, deviataci!
Mgr. Valéria Hudáková
pytagoriáda
- 16 -
- 17 -
DO YOU SPEAK ENGLISH?
Talk with your english teacher about idioms:
What is an idiom?
An idiom is a combination of words that has a meaning that is different
from the meanings of the individual words themselves. It can have a literal
meaning in one situation and a different idiomatic meaning in another situation.
It is a phrase which does not always follow the normal rules of meaning and
grammar.
Many idioms are similar to expressions in other languages and can be easy
for a learner to understand. Other idioms come from older phrases which have
changed over time.
Let's learn English idioms relating to description of people and colours:
The apple of your eye.
If somebody is the apple of your eye, this means that you like them very much:
"My grandson is the apple of my eye".
Armchair critic.
An armchair critic is someone who gives advice based on theory rather than
practice. "That guy is such an armchair critic, no experience but plenty of advice!"
A bad egg.
To refer to someone as a bad egg means that they cannot be trusted. "I don't want
my son to be friends with Bobby Smith. Bobby's a bad egg."
Big cheese.
This expression refers to a person who has a lot of power and influence in an
organization. "Tom's father is a big cheese in the oil industry."
A fat cat.
To refer to a rich and powerful person as a fat cat means that you disapprove of the
way they use their money or power.
Like chalk and cheese.
Two people who are like chalk and cheese are completely different from each
other.
A couch potato.
If you refer to someone as a couch potato, you criticize them for spending a lot of
time sitting and watching television. "Don't be such a couch potato. There are better
ways of spending your time than in front of the TV."
- 18 -
- 19 -
Dead wood.
The term dead wood refers to people or things which are no longer considered
useful or necessary. "The new manager wants to reduce costs by cutting out the
dead wood."
Down at heel.
A person who is down-at-heel is someone whose appearance is untidy or neglected
because of lack of money. "The down-at-heel student I first met became
a successful writer."
Down to earth.
Someone who is down to earth is not a dreamer but a realistic and practical person
who has sensible reactions and expectations. "Don't ask Suzy for help. She's fun,
but not very down to earth."
in the tooth for a cabaret dancer isn't she?"
Mouse potato.
This term refers to a person who spends a lot of time in front of the computer. "My
son and his friends are all mouse potatoes - constantly glued to the computer!"
All mouth and no trousers.
This is said of someone who talks a lot about doing something but never actually
does it. "He keeps saying he's going to resign and travel around the world, but he's
all mouth and no trousers!"
Smart alec.
A smart alec is an annoying self-assertive person who tries to show off how clever
they are. "Some smart alec interrupted the game claiming that the answers were
incorrect!"
Dressed to kill.
When someone, especially a woman, is dressed to kill, they are wearing very
fashionable or glamorous clothes intended to attract attention. "She arrived at the
reception dressed to kill."
Black mood.
To be in a black mood means to be angry or even depressed. Also: to be in a bad
mood.
Eagle eyes.
Someone who has eagle eyes sees or notices things more easily than others. "Tony
will help us find it - he's got eagle eyes!"
Black and white.
To say that something is in black and white means that there is written proof of it.
"It's an obligation. It's written in black and white in your contract."
Full of hot air.
A person who full of hot air is full of nonsense and talks a lot without saying
anything worthwhile. "Don't listen to Tony. He's full of hot air!"
Black market.
The black market refers to the illegal buying and selling of goods or currencies.
Hard as nails.
A person who is as hard as nails is someone very unsympathetic who does not
seem to care about others.
Have your head in the clouds.
If you have your head in the clouds, you are so absorbed by your thoughts that
you are not paying attention to what is happening around you. "He's doesn't listen
to the teacher - he's got his head in the clouds all the time!"
Head and shoulders above.
To say that a person or thing is head and shoulders above the others means that
they are much better that the rest of their kind. "The award-winner was head and
shoulders above the others."
Long in the tooth.
A person who is long in the tooth is a bit too old to do something. "She's a bit long
- 20 -
Black sheep.
The black sheep of the family is one who is very different from the others, and
least respected by the other members of the family.
Black gold.
Black gold refers to the black colour and high value of oil.
Blue chip company.
This term refers to a company with a solid reputation for the quality of its products
and the stability of its growth and earnings. "It's usually safe to invest in a blue-chip
company.”
Blue in the face.
If you do something until you're blue in the face, you try unsuccessfully to do
something for a very long time. "I explained the situation until I was blue in the
face but she wouldn't change her mind."
- 21 -
Blue-eyed boy.
A blue-eyed boy is somebody's favourite e.g. he's the director's blue-eyed boy!
See the colour of somebody's money.
If you want to see the colour of somebody's money, you want to make sure that
the person in question has enough money to pay you before you accept to do
something. "I want to see the colour of his money before shipping the goods."
Show one's true colours.
When a person shows their true colours, their behaviour reveals their real nature
and shows their qualities and/or weaknesses. "In times of crisis people show their
true colours."
AND NOW, LET'S LEARN ENGLISH WITH FUNNY SCHOOL JOKES!
TEACHER: What is the chemical formula for water?
SARAH: “H I J K L M N O!!!”
TEACHER: What are you talking about?
SARAH: Yesterday you said it's H to O!
TEACHER: George, go to the map and find North
America.
GEORGE: Here it is!
TEACHER: Correct. Now class, who discovered America?
CLASS: George!
Green fingers.
To have green fingers means to be good at gardening.
Grey area.
To refer to something as a grey area means that it is not clear or easy to define, and
is therefore difficult to deal with. "The law concerning email is still a grey area in
some countries."
Pink elephants.
This term refers to hallucinations or strange imaginary things seen by people as
a result of heavy drinking or the use of narcotics. "No more drinks for me please,
otherwise I'll be seeing pink elephants!"
In the pink of health.
If you are in the pink of health, you are in excellent physical condition or
extremely healthy. "Caroline looked in the pink of health after her holiday."
Paint the town red.
If you paint the town red, you go out and enjoy a lively evening in bars, nightclubs, etc. "To celebrate the victory, the team's supporters painted the town red."
Like a red flag to a bull.
To say that a statement or action is like a red flag to a bull means that it is sure to
make someone very angry or upset. "Don't mention Tom's promotion to Mike. It
would be like a red flag to a bull!"
White Christmas.
A white Christmas is when it snows at Christmas and the ground is white. "We
haven't had a white Christmas in twenty years."
TEACHER: Jo, how do you spell "crocodile?"
JOHN: “K-R-O-K-O-D-A-I-L”
TEACHER: No, that's wrong
JOHN: Maybe it's wrong, but you asked me how
I spell it!
TEACHER: Willie, name one important thing
we have today that we didn't have ten years ago.
WILLIE: Me!
TEACHER: Tommy, why do you always get so dirty?
TOMMY: Well, I'm a lot closer to the ground than you
are.
TEACHER: Ellen, give me a sentence starting with "I."
ELLEN: I is...
TEACHER: No, Ellen..... Always say, "I am."
ELLEN: All right... "I am the ninth letter of the alphabet."
TEACHER: "Can anybody give an example of COINCIDENCE?"
JOHNNY: "Sir, my Mother and Father got married on the same day, same time."
TEACHER: Nicky, your composition on "My Dog" is exactly the same as
brother's. Did you copy his?
NICKY: No, teacher, it's the same dog!
TEACHER: What do you call a person who keeps on talking when people are no
longer interested?
PUPIL: A teacher.
Pripravila: Mgr. V. Ševecová Kerlíková
- 22 -
- 23 -
Translate these words into English and fill in the crossword.
1.
2.
3.
10.
myš
šialený, bláznivý
11.
hory
zub
stromy
4.
5.
6.
zelenina
šplhať
7.
sneh
8.
škvrny
12.
kučeravý
13.
inteligentný
14.
rybár. loď
15.
ľad
!
rastliny
9.
10.
11.
panda
nebezpečný
12.
deň
13.
bambus
zviera
__ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ is a bear.
Michaela Maturkaničová, VI.B
Zuzana Gambošová, IX.C
JUMBLED WORDS
What are these words? Find the school subjects.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
RAT
YOIBLGO
MTHSA
TCHENOLGYO
CISHPYS
CISMU
EICSENC
ECHNFR
NGELSHI
Diana Forrová, VI.B
1.
voľný
ostrov
hmla
koleso
pavúk
spievať
tieň
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
hrubý, hustý
neporiadok
HIDDEN WORDS
What are the hidden words?
TRAJHERETIOP
ESRODESKWUOE
BGIRLSDIOTPX
OCWINDOWYZWO
ACOSUKITCHEN
HAIRABCDEFGH
KIGVWHERETHM
Róbert Prochádzka, V.C
- 24 -
- 25 -
SPRECHEN SIE DEUTSCH?
Die Schweiz
Wer ist das? ………………………................................
Flagge
Wappen
Offizieller Name: Confoederatio Helvetica (Helvetische Konföderation)
Hauptstadt: Bundesstadt Bern (de facto)
Staatsform: republikanischer Bundesstaat
Fläche: 41 285 km²
Einwohnerzahl: 7 771600 (Oktober 2009)
Bevölkerungsdichte: 188 Einwohner pro km²
Währung: 1 Schweizer Franken = 100 Rappen
Gründung: 1291 nach Legende als „Ewiger Bund“ (Rütlischwur),1848 als
moderner Bundesstaat in der heutigen Form
Unabhängigkeit: 1499 faktische Ablösung vom Heiligen Römischen Reich im
Frieden zu Basel, 1648 juristische Trennung vom Heiligen Römischen Reich im
Westfälischen Frieden
Nationalhymne: Schweizerpsalm
Internet-TLD: .ch
Amtssprache: Deutsch, Französisch, Italienisch, Rätoromanisch
Kantone: 26
Städte: Zürich, Genf, Basel, Lausanne, Bern, Winterthur, Luzern, Lugano
Parteien: Schweizerische Volkspartei, Sozialdemokratische Partei der
Schweiz,
Freisinnig-Demokratische
Partei,
Christlichdemokratische
Volkspartei, Bürgerlich-Demokratische Partei, Grüne Partei der Schweiz
Höchster Gipfel: Dufourspitze (4 634 m ü. M.)
Längster Fluss: Rhein (375 km in der Schweiz)
Was kann man in der Schweiz sehen?
Basler Münster – Basel, Hofkirche – Luzern, Kappelbrücke – Luzern,
Genfer See, Rheinfall, Schweizer Nationalpark
Was kann man in der Schweiz essen?
fondue, raclette, papet vaudois, minestrone, capuns, suuri Lääberli, Luzerner
Chügelipastete, Pizzoccheri, Bündner Birnbrot, Engadiner Nusstorte
Finde diese Wörter in dem Rätsel und antworte auf diese Frage: „Wie
heißt die Stadt im Bezirk Bülach des Kantons Zürich in der Schweiz?“
Aare, Basel, Bern, Chur, Freiburg, Glarus, Lausanne, Luzern, Renens, Thurgau,
Zug, Zürich
L
U
Z
E
R
N
N
F
A
U
Ü
A
A
R
E
R
U
A
R
Z
U
G
E
E
S
G
I
H
O
N
B
I
A
R
C
K
E
R
A
B
N
U
H
N
T
E
S
U
N
H
S
L
E
B
E
R
E
T
S
U
R
A
L
G
Dana Kocajová, IX.A
Wo ist das? …………………………
Tausche die Buchstaben und bilde die Wörter.
l p n e a - ……………………
rhu……………………
araauantokn-
……………………….
……………………….
Pripravila: Mgr. S. Brzychcyová
- 26 -
- 27 -
3. Doplň chýbajúce čísla tak, aby sa súčty v riadkoch, stĺpcoch a na
uhlopriečke rovnali číslam na bokoch štvorcov.
HLAVOLAMY
1. Párne čísla
Nájdi správnu cestu labyrintom. (Rada: Vypočítaj všetky príklady, označ párne
čísla. Párne čísla ťa privedú do cieľa.)
19
11
6
4
1
12
21
75
43
18
75
5
9
24
83
7
17
15
49
44
77
76
87
55
73
4. Zápalky
Premiestnite dve zápalky tak, aby ste dostali 11 štvorcov.
2. Základné počtové operácie
Doplň do krížovky smerom zhora nadol
chýbajúce slová vo vetách:
1. Čísla, ktoré násobím, sa volajú ...
2. Čísla, ktoré môžem sčítať, sa volajú
6
5
7
2
1
4
3
8
9
,
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
...
Keď čísla vynásobím, dostanem ...
Číslo, ktorým delím, sa volá ...
Keď čísla odčítam, dostanem ...
Číslo, ktoré delím, sa volá ...
Keď čísla sčítam, dostanem ...
Číslo, ktoré pri násobení výsledok
nezmení, je ...
Číslo, ktoré môžem pripočítať
a výsledok sa nezmení, je ...
7
* 2
- 28 -
=
+
Premiestnite štyri zápalky tak, aby ste dostali
5 rovnostranných trojuholníkov.
3
- 29 -
5. Do voľných krúžkov na obrázku dopíšte čísla 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 tak,
aby súčet na každej strane trojuholníka bol 14.
9. Vypočítaj a zisti, aký odkaz sa skrýva za správnymi výsledkami.
77-40
81-45 13+67 63-25
52-17 28+33 45-29 77+13 19+20
48-15
28+6
24+36 85-40 22+77 51-32
73-14
58-18
6+5
100-45 36+12 99-33 38+38
25-7
73+27
37+4
41 J 48 A 99 S 35 D 60 O 100E 33 S 80 L 39 I 76 A 59 A 37 Z 16 L
6. Do prázdnych políčok vpíšte čísla 91, 106, 121, 136, 151 tak, aby bol
rovnaký súčet vo všetkých riadkoch, stĺpcoch i na obidvoch uhlopriečkach.
19 N 61 O 55 N 45 – 11 A 38 Á 34 T 18 L 40 Ž 36 V 90 S 66 Ď
31
61
76
46
10. Rovnaké písmená pospájajte čiarami, ktoré sa však nesmú križovať ani
dotýkať. Čiary môžete kresliť len vodorovne alebo zvisle.
7. Do prázdnych políčok vpíšte také čísla, aby v každom riadku a stĺpci bol
súčet čísel 30.
D
E
B
8
9
3
10
5
6
7
5
10
4
7
9
B
C
A
A
E
D
C
8. Súčet čísel v štvorci je vo všetkých smeroch okrem jednej uhlopriečky rovný
6. Premiestnite čísla tak, aby súčet 6 bol vo všetkých smeroch rovnaký.
1
2
3
2
3
1
3
1
2
11. Ktorý zo šiestich štvorcov patrí na miesto s otáznikom?
Pripravila: Mgr. J. Šubertová
?
- 30 -
- 31 -
- 32 – 33 -
Literárne
prvosienky
Literárna príloha časopisu
Vydanie:
Vydáva:
Zostavila:
Grafická úprava:
Jazyková úprava:
Prispievatelia:
1-2009/2010
ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom
Mgr. Valéria Hudáková
Mgr. Ján Andrejčík
Mgr. Valéria Hudáková
Žiaci II. stupňa ZŠ
Literárna príloha casopisu Pugácik
MOTTO:
Planéta Zem
Nie, báseň nevychladne tak skoro ako svet,
tak skoro nevychladnú čisté, vrúcne verše.
Čo v jednom srdci znelo, v tisícoch bude znieť
to nad krv horúce, nad bolesť skutočnejšie...
Som planéta Zem,
matka všetkého tvorstva.
I matka nádeje.
(A. Chudoba: Manifest zo zbierky Kým slnko nezapadne)
Slovo na úvod
Vitajte opäť na stránkach ďalších Literárnych prvosienok, milí kamaráti! Aj v tomto v poradí už siedmom
vydaní vám prinášame zaujímavé čítanie pre vaše voľné chvíle. Sme hlboko presvedčení, že novou ponukou
literárnych prác vás ani dnes nesklameme, naopak, naplníme vaše očakávania a predstavy o skvelom čítaní.
Musíme hneď v úvode poznamenať, že sa máte na čo tešiť, pretože práce pre vás napísali noví detskí autori, ale
aj tí, s ktorých tvorbou ste sa mohli stretnúť už v predchádzajúcich číslach Prvosienok. Ide o tvorbu Adriany
Mihaľovej (IX.C) a Romana Mihališina (IX. A), ktorí aj do tohto vydania Prvosienok prispeli opäť svojimi novými
literárnymi prácami.
Adriana sa tentokrát pokúša o svoj prvý básnicky počin. Jej báseň Planéta Zem je úchvatná tak svojou
všeľudsky platnou myšlienkou o nástojčivých ekologických otázkach, ako aj bohatosťou a obrazotvornosťou jazyka,
vďaka čomu sa jej podarilo dať dielku svojráznu umeleckú iskru a zvláštny estetický náboj.
Roman Mihališin má už prvé básnické pokusy za sebou, má však za sebou aj úspešnú prozaickú prácu Psí
záprah, ktorú ste si mohli prečítať v niektorom z predchádzajúcich vydaní Prvosienok. Dnes vám ponúka krátku prózu
zo súčasného života mladých ľudí, ktorí sa silou – mocou chcú vzdialiť od zaužívaných noriem slušného správania,
aby zapôsobili na svoje okolie, nedbajúc pritom, že sa dostávajú na šikmú plochu a sami sa rútia do záhuby. Literárna
práca, ktorej dal náš mladý autor názov „Senzi“ story, vás zaiste zaujme silou príbehu, jednoduchosťou výpovede
i svojím myšlienkovým odkazom.
V podobnom duchu je ladená aj próza Enrika Behúna (IX.A) Štvorlístok. Obyčajný príbeh z nemocničného
prostredia chce byť výpoveďou o krehkosti ľudského zdravia, ktoré by sme si mali nadovšetko vážiť. Enrikove práce
doposiaľ neboli v našom časopise publikované, i keď s prvými literárnymi pokusmi prichádzal skôr. Tieto však nikdy
nedosiahli literárnu zrelosť porovnateľnú s prácou Štvorlístok, ktorú uverejňujeme v tomto čísle.
Do rodiny našich mladých a ambicióznych pisateľov sa začleňujú i vďaka cieľavedomej motivácii učiteľky
slovenského jazyka a literatúry Mgr. V. Izsoóvej noví pisatelia, naši piataci. Zdá sa, že nastupuje „nová generácia
detských autorov“, aby vystriedala tých, čo našu školu o niekoľko mesiacov opustia. A nás – tvorcov literárnej
prílohy, ako aj našich čitateľov – táto skutočnosť veľmi teší. Držíme im prsty, aby v tomto odhodlaní písať
pokračovali aj naďalej.
V tomto čísle Literárnych prvosienok vám teda prinášame prvotinu s názvom Iná dimenzia, literárny
príspevok od Kristiána Laca (V. A). Fantastický príbeh plný dobrodružných, až dramatických zvratov pojednáva o
nájdení zlatého diamantu, ktorým, ako sa v závere dielka dozvieme, je jeho matka. Vzhľadom na vek autora práca
pôsobí zrelo a je predzvesťou toho, že sa rodí mladý a nádejný literárny tvorca.
Začínajúcou autorkou je aj Nikolka Tkáčová (VI.C). Po prvýkrát sa nám predstaví svojou krátkou prózou
Zvuky jedného obyčajného rána. V literárnej skratke a v jednoduchej štylistickej polohe je vyjadrená prostá
myšlienka o zmysle nášho každodenného života.
Zaujímavý príbeh „vysnívala“ i naša ďalšia nová autorka Nikolka Kurinčáková (VI.C). Svoj príbeh nazvala
Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom. Tento nežný názov zdanlivo nekorešponduje s krvavým hororovým
príbehom o upíroch a vampíroch, s jeho historickým podtextom. Avšak naozaj iba zdanlivo. Ak sa hlbšie začítame do
tohto fantastického príbehu, pochopíme zámer autorky, ktorým nesporne je priniesť mladému čitateľovi zážitok
z krvilačných scén usadených do historického prostredia, avšak jej zámer tkvie aj v niečom úplne inom, súčasnom.
Neobvyklým spôsobom totiž upozorňuje na potrebu ochraňovať prírodu, kvetinové záhony i zeleň v našom meste.
Nikolkin literárny talent objavila učiteľka dejepisu Mgr. M. Andrejčíková.
Toto vydanie Literárnych prvosienok obohatili svojimi príspevkami aj členovia literárno – dramatického
krúžku pod vedením Mgr. V. Hudákovej. Hra na básnikov im umožnila vytvoriť podľa schematického literárneho
vzorca spoločné básnické dielo pod názvom Na palube všedných dní a podať básnickú výpoveď o tom, akým
vnútorným obohatením môže byť pre človeka každodenné stretávanie sa s ľuďmi rôzneho sociálneho postavenia,
s ľuďmi rozličných pováh a rozmanitých charakterov.
Milí naši priatelia, pri čítaní Prvosienok vám želáme príjemný umelecký zážitok!
Som láskavá, i keď sa to nezdá.
Počúvam prosby ľudí,
som ich nádeje hviezda.
Vidím ich začiatky i ťažké konce.
Chápem, že sa trápia.
Viem, že žiť na svete nie je iba čítať básne.
No predsa! Na Zemi je krásne!
Som planéta Zem.
Matka všetkého tvorstva.
Predstieram bezmocnosť,
no môžem všetko: pohnúť zem,
rozhnevať nebesá, rozbúriť moria,
voviesť ľudstvo do záhuby.
Cítim však s tvorstvom, s ľuďmi.
Nadovšetko ich ľúbim
a kvôli nim
dotýkam sa plášťa hviezd,
so slnkom sa snúbim.
To snáď vidí každý!
Obávam sa, že to tak nebude navždy.
Som planéta Zem.
A bojím sa,
že mi povolia uzdu neriadené sily.
Chápem,
že každý ľudský tvor sa len o seba stará.
Tvrdím,
že je treba rešpektovať jeho ľudské práva.
No nepošliapať pritom trávu,
smogom nezahatať k žitiu bránu,
nezamútiť olejmi horskú riavu.
Snívam o tom,
že ten najdokonalejší v hierarchii tvorstva
raz pochopí, že nesie hriech i vinu
za túto spustošenú krajinu.
A preto verím,
že budúcnosť planéty
mocne do svojich rúk uchopí.
Autori literárnej prílohy
-1-
-2-
Som planéta Zem,
matka života,
matka nádeje.
A tá umiera posledná!
Napísala: Adriana Mihaľová, IX.C
Pedagóg: Mgr. V. Hudáková
Iná dimenzia
Iná dimenzia
Keď som sa v nedeľu ráno zobudil, doma nebolo nikoho. Myslel som si, že naši
odišli do kostola, preto som sa umyl a šiel som zapnúť televízor. Keď som chcel stlačiť
červený gombík, nedalo sa to. Odrazu sa z kuchyne ozvali hrôzostrašné zvuky. „Bum!“
vzápätí tresli dvere v detskej izbe. Ešte väčšmi som sa vyľakal. Schmatol som z vešiaka
bundu a kľúče a vybehol som von.
Pod plotom som čakal na rodičov takmer tri hodiny, no akosi neprichádzali, preto
som si povedal, že pôjdem ku kamarátovi. Toho som našiel skrytého v dome pod
schodiskom. Napodiv prihodilo sa mu to isté čo mne. „Zvláštne!“ pomyslel som si.
Dvaja sme boli o čosi smelší, vybehli sme z domu a namierili sme si to rovno do mesta.
Na polceste nás zastavil obrovský rachot a pred nami stál obézny obor, neskutočné
monštrum obrovských rozmerov. Na smrť vyľakaní sme sa vrhli do telefónnej búdky,
ktorá bola nablízku. Keď sme chceli zatvoriť za sebou dvere búdky, nešlo to. Obor
schytil do svojich tláp celú kovovú konštrukciu, vytrhol búdku i so všetkými káblami zo
zeme a zatriasol ňou akoby s hrkálkou. Obaja sme vrešťali na plné ústa. Veľmi sme sa
báli, čo s nami tá ozruta spraví. Vytriasol nás z búdky ako smietka a my sme zostali ležať
rozpleštení na zemi.
„Nebojte sa, nechcem vám ublížiť,“ povedal obor takým mocným
hlasom, až nám zadunelo v ušiach.
„A čo chceš s nami urobiť? My sme neurobili nič zlého, iba
hľadáme svojich rodičov,“ odvážil som sa prehovoriť.
„Pomôž nám! Musíme ich nájsť! Bez nich sa tu na
tomto svete nezaobídeme,“ dodal prosebne kamarát.
„Cha-cha-cha,“ zarehotal sa obor. „Rodičov
hľadáte? Nuž ale vy ste v inej dimenzii, cha-cha-cha!“
Nechápavo sme sa naňho pozreli a opýtali sme sa
takmer súčasne: „Vážne? V inej dimenzii?“
„Áno, ako vravíte, v inej dimenzii. Ale poznám metódu, ako
sa k nim dostanete. Musíte najskôr nájsť portál a potom musíte
vyhľadať mapu k magickému diamantu SEVERNÁ HVIEZDA.“
Na chvíľu sa zamyslel a dodal: „Je tu však jeden háčik. Mapa
je už tisíc rokov stratená.“
„Počkať! Začínam tomu rozumieť. Nájsť mapu nebude také
jednoduché, bude potrebná vytrvalosť, múdrosť, no hlavne odvaha,“
povedal som. „Vytrvalosť preto, lebo cesta bude príliš namáhavá, múdrosť preto,
lebo bude treba vylúštiť mnoho nevyjasnených záležitostí, a nebojácnosť pri
prekonávaní prekážok, ktoré nás postretnú.“
Šli sme takmer tri dni a tri noci. Síl nám ubúdalo stále viac a viac. Cítili sme sa
príšerne vyčerpaní. Chvíľami nás niesol obor na svojich ozrutánskych dlaniach. Boli
sme radi, že nás neopustil v najťažších chvíľach nášho života.
„Už sme na mieste, cítim to!“ zreval svojím hrubým hlasom obor. Veľmi sme sa
potešili. Na chvíľku sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a načerpali viac síl. Potom sme
opäť pokračovali v ceste.
Keď sme došli k veľkej hore zvanej Hora smútku, neostávalo nám nič iné, len
dostať sa na jej vrchol. Bolo to pre nás niečo nezdolateľné. Pocit bezmocnosti a zúfalstva
v nás ešte viac umocňovali podivné hlasy a hrozivé výkriky malých detí. Bolo to desivé.
Navôkol poletovali duchovia tých, čo umreli na ceste, keď hľadali mapu, a divne
pokrikovali či skôr škriekali.
„Tak skončíte aj vy, hrdinovia!“ bolo počuť navôkol.
Premohol nás veľký strach, avšak, ak sme chceli dosiahnuť svoj cieľ, nesmeli sme
venovať pozornosť týmto hlasom. Veril som sebe, kamarátovi aj obrovi.
Vrchol hory sme mali na dosah. Už iba pár metrov nás delilo od cieľa, keď nás
úplne opustili sily, a my sme zostali visieť vysilení na jednej končistej skale pod
vrcholom hory. Naše temer nevládne telá uchytila mocná obrova ruka a potlačila nás na
vrchol hory. Na samom vrchole hory na veľkom kameni bola prestretá mapa, ktorú sme
hľadali. Aby ju neodfúkol vietor, bola privalená ťažkým kameňom.
Mapa nám ukázala, ako sa dostaneme k magickému diamantu SEVERNÁ
HVIEZDA. Cesta viedla cez Upírovu jaskyňu i cez Roklinu smrti. A práve v Rokline
smrti, presne v jej strede stál strom, okolo ktorého sa rozprestieral veľký močiar. Hore na
strome sa čosi ligotalo. Vedel som, že to bude ono.
„Diamant!“ vykríkol som a rozbehol som sa za ním k stromu.
„Stoj, je tam močiar!“ zreval obor a schmatol ma mocnými rukami, aby ma
zachránil pred skazou.
Vytrhol som sa mu z rúk a bezhlavo som skočil do močiara v rokline. V močiari
sa plávať nedalo a ja som sa začal pomaličky ponárať pod hladinu.
Po chvíľke som sa nemohol ani len pohnúť, vôbec som sa nehýbal.
Z močiara mi trčala iba hlava a ruka, ktorou som sa chcel zachytiť
o niečo, čo by odvrátilo moju smrť. Keď som už prestal veriť, že sa
zachránim, nahmatal som čosi. Bola to dlhočizná palica.
„Chyť sa!“ začul som obrí hlas. Silno som sa chytil palice
a obor ma vytiahol späť na vrchol hory.
„Ďakujem, že si mi zachránil život!“ povedal som a podal
som mu priateľsky ruku.
„Mám to,“ prerušil nás kamarát, „už viem, ako sa
dostaneme k diamantu. Nájdeme liany, zviažeme ich, prehodíme
cez strom a prelezieme cez ne na strom s diamantom.“ Súhlasili
sme.
Keďže obor bol výborný v hádzaní lasom, nezdalo sa nám to
také nemožné. Šikovne sme zviazali liany a vyliezli na najbližší strom.
Obor hodil liany na strom v močiari. Ja aj môj kamarát sme liezli cez liany
ponad močiar a dostali sme sa na najhrubší konár stromu s diamantom.
Stmievalo sa čoraz viac, keď sme sa šplhali vyššie a vyššie až k najvyššiemu konáru, na
ktorom bol zavesený náš vytúžený diamant.
„Mám ho,“ zvolal som natešene, keď som sa dotkol vytúženého drahokamu.
V šere noci sa diamant ligotal v našich rukách ako žiarivé slnko. Bol nádherný!
Chceli sme ho ukázať obrovi, a preto sme zvolali silným hlasom, aby nás dobre počul.
„Obor, priateľ náš, pozri, koľká krása!“
„Cha-cha-cha!“ ozvalo sa mocne zo skaliska. Vtom skala mocne zadunela a obor sa
prepadol do tmy.
„Obor, priateľ náš, neodchádzaj, neopúšťaj nás,“ reval som z plných pľúc.
Vtom som sa prebudil a zistil som, že to bol iba sen. No v rukách som držal ozajstný
diamant – mamkinu ruku.
Napísal: Kristián Laco, V.A
Pedagóg: Mgr. V. Izsóová
-3-
-4-
Na palube všedných dní
Na palube všedných dní
Stretávať ľudí
Plaviť sa vedno s nimi
Po prúde času
S nasadením kajakára
Od bodu A, to jest od božieho rána
Po bod Z, keď plášť noci
deň uzatvára
Stretať kamaráta
Priateľského, príjemného, statočného
Nenahraditeľného človeka
Čo pomáha, žartuje, provokuje, podrží
Človeka, za ktorého by som ruku dal do ohňa
Stretnúť tohto človeka znamená
nájsť vzácny poklad
Každý boží deň stretnúť mamu
Láskavú, milú, výnimočnú
Najdrahšiu bytosť
Čo varí, upratuje, riadi i ponadáva
To, že ponadáva, neznamená, že nás nemá rada
Mať pri sebe takého človeka znamená
zacítiť vôňu čerstvo upečeného chleba
Stretnúť babičku drahú
Skromnú, múdru, všetečnú
Striebornú a zvráskavenú bytôstku
Čo modlí sa, prežehnáva, ruky ku krížu spína
To, že sa modlí, neznamená, že je hriešna
Stretnúť tohto človeka znamená
sviatok pokoja, že je nedeľa
Každý deň mať nablízku sestru
Cholerickú, náladovú, neskrotnú
Vrtošivé dievčisko
Čo šminkuje sa, parádi, vyspevuje, pije krv
Hoci lezie na nervy, neznamená, že ju nemáme radi
Stretnúť toho človeka znamená
ochutnať elixír života
I svojho suseda vídať
Priateľského, srdečného, roztržitého
Nenapraviteľného pyromana
Čo páli lístie, opaľuje svine, skúma dymiaci výfuk
Ale to, že spriatelil sa s ohňom, mu nezazlievam
Stretnúť tohto človeka znamená
naďabiť na živel
Stretávať frajera Mikiho
Romantického, pozorného, milého
Modrookého chlapca z našej ulice
Čo túli sa, predvádza, má ma rád
Aj napriek tomu, že nie je najkrajší, je moje zlatíčko
Stretnúť toho človeka znamená
zastaviť čas
-5-
Nevyhnúť sa ani Rómčaťu
Strapatému, špinavému, plachému
Božiemu dieťaťu
Čo zazerá, ignoruje, preberá tovar v kontajneri
Zdá sa, že je nepolepšiteľné, ale sa mýliš
Stretnúť toho človiečika znamená
prijať výzvu
Aj bezdomovca si povšimnúť
Zostarnutého, vyziabnutého, osamelého
Chudobného človeka
Čo žobre, pije, mrzne, blúdi
Ak je človek bez domova, neznamená, že nemá srdce
Stretnúť takéhoto človeka znamená
zahodiť ľútosť
a ozbrojiť sa milosrdenstvom
I vozičkára pohľadom neodmietnuť
Silného, trpezlivého, vytrvalého
Pokorného bojovníka
Čo miluje i nenávidí, plače i smeje sa
Avšak to, že nedokáže pohnúť nohami,
mu silu žiť neodnáša
Stretnúť takého človeka znamená
pozrieť sa do tváre vlastnému šťastiu
Stretnúť trebárs aj opilca
Ošarpaného, hlučného, vulgárneho
Zdevastované ľudské plemeno
Čo ubližuje sebe i druhým,
váľa sa v blate,
prespáva pod mostom
To, že sa niekto opíja pod obraz boží,
nemusí znamenať, že návratu niet
Stretnúť takého človeka znamená
vyzbrojiť sa odhodlaním
hodiť alkoholu sieť
-6-
Na palube všedných dní
Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom
I napríklad mrzutca z našej ulice
Namosúreného, hnevlivého, arogantného
Stopercentného strigôňa
Čo mračí sa, produkuje nenávisť, vráža do ľudí,
seje zlú náladu
Pri stretnutí s ním mi lezie mráz po chrbte
Stretnúť tohto človeka znamená,
že zatmenie slnka bude trvať
celú večnosť
Ale ty urob niečo preň!
Úsmevom a príjemným slovom ho skús odzbrojiť
Aby nastal slnečný deň
Zvuky jedného obyčajného
rána
Ranné slnečné lúče mi
šteklili nos a prebúdzali ma
z tvrdého spánku. Snažila som
sa opäť zaspať, ibaže som sa
prevaľovala z boka na bok.
Vyrušovalo ma kvapkanie vody
z vodovodu. Silno som pritískala
oči, aby som ešte zaspala, keď tu
zrazu som začula zvonenie
Na palube všedných dní
telefónu . Vlastne nezvonil
stretávať ľudí!
telefón, ale bol to protivný hlas
Bez nich
môjho budíka. „Azda už nie je
by bol život plný nudy.
ráno,“ pomyslela som si. No keď
Je jedno či blízkeho,
som začula v izbe kroky, vedela
či neznámeho,
som, že je to moja mama a ide ma
mladého či starého,
vyplašiť z postele.
mocného či slabého,
Vstávanie je hrozná vec,
bohatého alebo biedneho
nehovoriac
už o rannom obliekaní!
dobrého či zlého...
Vždy
stojím
pred skriňou takmer
Každý deň stretávať
pätnásť minút, ba i viac, dokým ma
reálnych Ľ U D Í!
neodplaší štartovanie nášho auta. Hneď
Len tak sa človečina
hodím
na seba, čo mám poruke, a už som
do našich všedných dní vlúdi.
v aute, aby som nedostala od mamy krik, že
(Členovia literárno – dramatického zmeškám do školy. Každé ráno pri
krúžku pod vedením nastupovaní do auta ma vyruší detský plač.
Mgr. V. Hudákovej:
To malý sused by chcel ísť s nami do školy.
A. Radiková, R. Kanaloš,
Zamávam mu a rýchlo nasadnem do auta. Ocko
L. Käväšová, O. Kuruc,
ma stále odvezie až pred školu.
M. Ondica, A. Angušová,
Tak to bolo aj dnes ráno. Vystúpila som z auta
P. Repko, M. Vančík,
a
došla
som až ku školskej bráničke, odkiaľ sa
S. Lancoš, M. Tkáčová
rozliehal
hlasný
smiech. Vtom som začula silné
a ďalší)
chlapské zapískanie. Bol to hvizd môjho ocka. Pribehla
som k nemu a ten mi oznámil, že po obede sa mám
ponáhľať, pretože ideme k našim známym na
chalupu. Oči sa mi naliali šťastím a na tvári mi
zaihral sladký úsmev, keď som si pomyslela na
večernú náladu, na praskot ohňa, na usínanie
v stane pri cvrlikaní svrčkov... Tak by sa mali
začínať všetky rána, aby sme sa mali na čo tešiť po
celý deň.
Napísala: Nikola Tkáčová, VI.C
Pedagóg: Mgr. V. Izsoóvá
-7-
„Odíď, chcem sa učiť, zajtra píšeme z dejepisu dôležitú písomku!“ týmito
slovami som vypoklonkovala mladšieho brata z detskej izby, keď už vo dverách
začal vystrájať, provokovať a robiť mi napriek. Náhodou poslúchol a zmizol.
Zavrela som za ním dvere detskej izby a ponorila som sa do učenia. Renesančný
kaštieľ, Drugetovci, rod Andrássyovcov,... Drvila som tie historické pojmy
a ukladala som ich poctivo do pamäti dovtedy, kým mi učebnica dejepisu
neskĺzla na nos. A ja som na krídlach spánku uletela do ríše snov...
°°°°°
Stalo sa to tam, kde tečie rieka Laborec. V mestečku Humenné. Tu stál,
ba dodnes stojí nádherný kaštieľ. Kedysi dávno v ňom žil rod
Drugetovcov. Tí mali veľa služobníctva, ktoré upratovalo celý kaštieľ
každučičký deň, aby boli gróf Žigmund Druget a jeho žena Mária
spokojní a užívali si prepych. Mária a Žigmund mali dve deti: dcéru
Máriu a syna Jaroslava.
Mária a Jaroslav rástli ako z vody. Keď Mária mala
dvadsať rokov, bola už zasnúbená. Jej milý jej na znak svojej
veľkej lásky dal postaviť Fontánu lásky. Prešiel rok, prešiel
i druhý a snúbenci sa rozhodli, že sa vezmú. Svoj sľub
spečatili v Kostole všetkých svätých.
V jednu jasnú letnú noc si obaja manželia vyšli spolu do
parku. Sadli si na lavičku pri soche Švejka. Pred nimi bol záhon
voňavých červených ruží. Mária milovala červené ruže, preto
poprosila manžela, aby jej jednu odtrhol. Ten súhlasil
a zohol sa po kvet.
Medzitým sa akosi viacej zotmelo a z ružových
kríkov sa ozval zvláštny zvuk, akoby čosi zašuchotalo.
Grófka sa náramne zľakla a vtom pocítila, ako ju niečo bodlo do krku.
Vykríkla a vzápätí odpadla.
Gróf rýchlo pribehol k nej. Našiel ju ležať na zemi zakrvavenú.
Rukou si zvierala ranu na krku. Keď gróf prezrel zranenie, videl na
grófkinom krku dva vpichy akoby ostrým predmetom. Hneď zavolal
sluhov a tí privolali doktora. Ale ani doktor nevedel prísť na to, kto a ako
mohol grófke spôsobiť takéto bodné zranenie. Začali pátrať po príčinách.
Aby sa grófke čím skôr uľavilo, jednému sluhovi napadlo, že prinesie
cesnak a kríž. Gróf, grófka i sám lekár sa veľmi čudovali, čo s tými vecami
bude sluha robiť. Sluha priložil cesnak grófke na ranu a krížom jej ho zatlačil.
Grófka besnela od bolesti ako zviera. Vyskočila na nohy a utekala pomedzi
služobníctvo ako divá. Vtedy si slúžka Anna všimla niečo strašné. Grófke trčali
z úst dva ostré zuby. Hneď bolo všetkým jasné, že grófka sa premenila na upíra.
Všetci sa rozbehli za ňou. Keď ju dolapili, lekár ju uspal uspávacím práškom.
Spiacu ju odniesli do kaštieľa.
-8-
„Senzi“ story
Ruže netrhaj, dotýkaj sa ich iba srdcom
Kým grófka spala, gróf s lekárom odišli do veľkej knižnice, aby vyhľadali
nejakú literatúru o upíroch, vampíroch či vlkolakoch. V nestráženej chvíli si
grófka dala zavolať kočiša, ktorý o celom tom záhadnom zranení ani len netušil,
a prikázala mu zapriahnuť kone do koča. Kočiš poslúchol príkaz pani grófky
a o necelú polhodinku koč s grófkou zastavil pred bránou cintorína, uprostred
ktorého sa nachádzala hlboká studňa.
Grófka Mária vystúpila z koča a povedala kočišovi, aby na ňu počkal.
Kočiš súhlasne prikývol. Grófka zahalená v čiernom plášti zmizla v tme. Kočiš
však bol veľmi zvedavý, nabral odvahu a sledoval grófku až k studni. V hustej
tme sa zakrádal popri kmeňoch stromov, keď zrazu uvidel grófku stáť pri
studni. Nebola sama. Stáli tam ešte dve záhadné postavy odeté rovnako
v čiernych plášťoch. Vtom sa grófka otočila, akoby zavetrila nebezpečenstvo,
a pozrela na miesto, kde sa skrýval kočiš.
Kočiša zamrazilo. Začal cúvať dozadu, keď grófka si to namierila rovno
k nemu.
„Sledoval si ma, čo!?“ prehovorila hromovým hlasom, keď podišla
k nemu. „Už som ťa čakala.“ Zahryzla sa mu svojimi upírími zubami do
krku a škodoradostne sa smiala na plné hrdlo. Sluha nestihol ani len
vykríknuť.
„Teraz patríš medzi nás,“ povedala tichším, avšak dôraznejším
hlasom, keď sa nasala jeho krvi do sýtosti.
„Nechcem byť upírom!“ vykríkol sluha z posledných síl
a pokľakol so žiaľom v očiach pred skrvavenú grófku. Tá sa
naňho iba víťazoslávne pozrela a rukou mávla na svojich
spoločníkov. Napokon kočiša nechali napospas smrti.
Odvtedy nikto viac nepočul o grófke upírke
Drugetovej. Ani vo Vihorlatskom múzeu sa
nenachádza žiadna písomná zmienka o tejto
krvilačnej žene. Možno jej duši darovali večný
pokoj červené ruže, ktoré jej nosil na hrob
opustený manžel.
°°°°°
Milí čitatelia, keď budete prechádzať
mestom, všimnite si nádherné kríky
červených ruží. No netrhajte ich, pretože
by ste mohli narušiť pokoj grófkinej
duše.
Napísala : Nikola Kurinčáková, VI.C
Pedagóg: Mgr. M. Andrejčíková
-9-
Je sobota, desať hodín. Najvhodnejší čas, aby som vypadol
z domu. Inak ma luxovanie bytu neminie. Preč! Neznášam ten
odporný zvuk vysávača. Je to síce zbabelé, čo mi hýri v hlave, ale
s tým nič nenarobím. Je to jednoducho fakt. Upratovanie
neznášam!
Vyrážam k starému domu na konci dediny. Partička
chalanov, ktorí sa zmietajú v podobných „rodinných problémoch“
ako ja, na mňa už čaká. Dofrasa, ešte nikdy sa mi nepodarilo
doraziť skôr! Na naše stretnutia prichádzam s absolútnou
pravidelnosťou posledný. Niekedy ma to už mrzí, ale čo už. Som
jednoducho taký. Je to fakt!
„Čauko, chalani!“ pozdravím sa a parťacky si udrieme
dlaňami. Pred domom sú už všetci chalani z partie – Maťo, Dávid
a, samozrejme, Luky. Maťo sedí ako vždy rozvalený na drevenej
lavičke, ktorá je usadená pod stenou domu. Ruky má za hlavou,
kolembá sa a robí žuvačkové bubliny. Vedľa neho sedí Luky. Sedí
s rukami zloženými na tenkých stehnách, je zahľadený do zeme
a srká sliny okolo seba. Dávid vetrí v dedovej šope. Skúma
situáciu. Keď dorazím ja, práve vylieza zo starej šopy. Vytiahne si
z vrecka cigaretu a pripáli si ju zapaľovačom, ktorý ukradol pred
týždňom fotrovi. Viem, je to „skvelá“ partička chalanov, ale je tu
s nimi aspoň vzrušo. Mám tých ganstrov jednoducho
rád a je mi jedno, že naši sú zo mňa roztečení.
„Mám kľúče,“ povie Dávid, keď vypustí
z úst prvú dávku dymového smogu, a potom
dodáva, „chýba šofér.“ Dávidove slová nás
odrazu vzpružia na nohy.
„Zdá sa, že na dnešný deň je o senzi
story postarané, chalani,“ zareaguje Luky
a odpľuje si.
Potom pokračuje: „Pre mňa to bude
malina. Viem predsa kosiť s kosačkou.“
Rehoceme sa na plné ústa a doberáme si Lukyho. Vraj
Schummacher na kosačke. Luky sa nehnevá. Luky je fakt typek
na nezaplatenie! Na tom sa zhodneme všetci a Dávid mu bez
zaváhania hodí kľúče od auta.
O niekoľko sekúnd už v šope zavrčí motor starej dedovej
škodovky a fáro vyletí závratnou rýchlosťou z drevenej „garáže“ na
dvor. My sa rozutekáme kade ľahšie, aby nás nevsalo pod kolesá.
Skôr než auto zastane, kolesá auta zabalancujú v blate a Maťove
rifle zachytia pár fŕkancov. Zabohuje.
- 10 -
„Senzi“ story
„Senzi“ story
Do škodovky prvý nasadá Dávid.
„Chalani, poďte sem, pozrite, čo nám dedo nechal v aute,“
zreve Dávid a ukazuje nám akúsi fľašu.
„Whisky!“ vykĺzne Lukymu z úst a vychytí fľašu z Dávidových
rúk. Otvorí veko na fľaši, privonia nápoj a odpije za glg, aby
vyhodnotil kvalitu. Je to whisky. Lukymu hodno veriť. Ten má s
alkoholom svoje skúsenosti. Z nápoja si upíjame jeden po
druhom až do poslednej kvapky. Luky si tiež nedá vyliať za golier a
delí sa s nami ostatnými fifty–fifty. Pripadá mi to šialené – Luky,
jazda, alkohol, vodič, whisky... Ale predsa sa nepoondiam pred
ostatnými. Možno by Luky svoju prvú jazdu bez poriadneho
nabudenia ani nezvládol. Nie je prvý ani posledný, čo si sadne za
volant s nejakým tým promilé. Zľahčujem situáciu. Vlastne, nie je
to po prvýkrát, že si vysvetľujem veci, ako mi
vyhovujú.
Ospravedlním každú idiotinu, len nech je pokoj. Jednoducho som
raz taký. A to už asi nezmením.
Po poslednom dúšku Maťo odkopne fľašu špinavou botaskou
do trávy a hlučne nasadáme do embéčky. Netrápime sa tým, že
nás môže niekto z usadlíkov bonznúť. Dávid sadá vedľa vodiča, ja
a Maťo sa pohodlne uvelebíme na zadné sedadlá. Miesta máme
dosť i na ležanie.
O malú chvíľu sa auto pohne a vyrážame
smerom na Kaprie rybníky. Cesta je
treťotriedna, samá nerovnosť a výmoľ. Nám to
zjavne neprekáža. Každý skok do jamy nám
dvíha adrenalín. Hlúpymi rečami
posilňujeme vodiča, aby pridal. Vraj nech
nejdeme ako na koze. A Luky svoju
maturitnú jazdu chce zvládnuť na výbornú a
pred nami chce vyzerať ako profík. Pridáva na
plyn. Ručička tachometra sa blíži k stovke.
„Schummacher, nedaj sa, tlač na pílu!“
podnecuje Lukyho k lepšiemu výkonu Maťo,
ktorý nasal z fľaše hádam najviac. Zdá sa mi, že sa
mu začína v hlave všetko totálne mixovať.
„Neblázni, nechaj ho byť! Radšej nech zmaturuje
horšie ako nikdy,“ rázne zasahujem do diania, lebo sa mi vidí, že
sa maturantovi začína jazda vymykať spod kontroly. Luky
pridáva ako blázon, v ostrej zákrute zapištia pneumatiky, auto sa
nakláňa raz do jednej, raz do druhej strany. Nepríčetne sa
smejeme, hoci hlavami vrážame do okien.
Avšak auto sa stáva v „Schummacherových“ rukách
neovládateľným. Rúti sa šialenou rýchlosťou kamsi do poľa. Luky
ešte chvíľu zvláda divoké manévrovanie, no vzápätí stráca
kontrolu nad jazdou. MB 305 KL naberá nový kurz. Vyletí z dráhy
a ako neovládateľná strela si namieri priamo do najbližšieho
stromu. Výkriky, jačanie, plač frajerov mĺknu v zhúžvanom
železnom šrote, odhodenom asi desať metrov od divej hrušky.
°°°°°
Z tuhého spánku sa preberám veľmi ťažko. Viečka sa mi
samočinne vracajú späť, ale keď uzriem biele plášte skláňajúce sa
nad mojou posteľou, začína sa mi rozvidnievať. Som v nemocnici.
Krk mám spevnený obväzom a nohy zavesené na nejakom
visiacom pánte. Ničomu nerozumiem. Okolo postele pobehujú
zdravotné sestry, kontrolujú infúziu. Pri mojej posteli stoja dvaja
lekári a kladú mi čudné otázky – Či viem, ako sa volám, Či ma
niečo nebolí.
Namiesto odpovede kladiem otázky ja:
„Kde som? Čo sa so mnou deje?“
„Už si z najhoršieho von, mladý
muž. Zostáva dať do poriadku iba
maličkosti – pár zlomených rebier,
narušený krčný stavec, zlomenú
píšťalu na pravej nohe, narazenú
stehennú kosť na ľavej nohe, niekoľko
tržných rán. Potrvá to síce chvíľu, ale
dúfajme, že čoskoro budeš v poriadku,“ povie pán primár stroho.
Potom celý personál izbu opúšťa.
Čím viac sa preberám z narkózy, tým viac sa mi v hlave skladá
mozaika osudného sobotňajšieho dňa. Luky, Maťo, Dávid, stará
škodovka Dávidovho deda, whisky, divoká „Schumacherova“
jazda, šíročizné pole, divo rastúca hruška... Do izby opäť vojde
sestra. Skontroluje hadičky, pozrie, či tečie infúzia.
„Sestrička, povedzte mi, prosím! Vy to určite budete vedieť. Čo
je s Dávidom, Maťom a Lukášom? Veď sme sa predsa v tej
embéčke viezli spolu...“ položím dychtivo túto otázku práve
sestričke v dobrej viere, že mi povie pravdu.
„Ešte ti to nikto nepovedal?“ opýta sa sestra prekvapene.
Zoberie tlakomer z mojej postele a bez slov odíde.
Sestričkine slová „Ešte ti to nikto nepovedal?? sa vracajú
akoby ozvena do mojich uší znova a znova. Moja predtucha zlého
konca sa napĺňa čoraz viac.
- 11 -
- 12 -
„Senzi“ story
Štvorlístok
O smrti troch kamarátov z brandže sa dozviem ešte v tento
deň od svojich rodičov. Do očí sa mi natlačia slzy. V hrudi ma
zovrie krutá bolesť, aká nepozná hraníc. Ja – drsný a tvrdohlavý
frajer, jeden z hrdinov sobotňajšej „senzi“ story, sa zrazu
nedokážem ubrániť záplave výčitiek. Neviem sa zmieriť so stratou
svojich kamarátov – „gangstrov“, ktorých zabila nezodpovednosť
a brutálna frajerina. Iba ja jediný z „gangstrov“ som prežil. Čoraz
viac ma prenasleduje hlas svedomia – Damoklov meč visí naďalej
nad tebou, gangster. Ak sa nezmeníš,... – Ja už s tým
niečo urobím. Fakt!
Napísal: Roman Mihališin, IX.A
Pedagóg: Mgr. V. Hudáková
Štvorlístok
Ráno sa začalo ako obvykle. O šiestej. Ibaže
som sa nešiel umývať do našej kúpeľne a chystať sa
do školy. Namiesto rannej hygieny pristúpila ku
mne zdravotná sestra celá v bielom a priniesla mi
lieky a teplomer. Už je to celý týždeň, čo sa
prebúdzam v tejto nemocničnej izbe, bielej ako sneh
a zapáchajúcej dezinfekčnými prostriedkami.
„Ešte tu budem dlho?“ nesmelým hláskom som sa opýtal zdravotnej sestry.
Keď táto neodpovedala, pokračoval som: „Už by som rád išiel domov... Ku
kamarátom zahrať si futbal...“
„Buď trpezlivý, čoskoro budeš doma, si predsa chlap, chvíľku to s nami
ešte vydržíš!? Alebo nie?“ povedala a svojím zvláštnym pohľadom ma
odzbrojila. Potom uprela zrak na Karola, ktorý ležal na posteli oproti mne.
„Obávam sa, že takéto šťastie nebude mať Karol,“ povedala po chvíľke
tichým hlasom a prudkým pohybom podišla ku Karolovej posteli, na ktorej ležal
asi pätnásťročný chlapec. Leží tu už vyše mesiaca po ťažkej autonehode.
Chlapcovi sa asi priťažilo, pretože začal ťažko dýchať. Sestra sa začala
intenzívne venovať jemu a rozhovor so mnou prerušila. Svojimi šikovnými
rukami ponapájala chlapcovi do úst akési hadičky, odsala hlieny, napojila
dýchací prístroj, a keď sa Karol začať cítiť lepšie, venovala mu milý úsmev
a odišla z izby so slovami adresovanými Karolovi: „Už ma viac tak nevyľakaj,
miláčik!“
Otočil som sa tak, aby som dobre videl Karolovi do tváre. Mal som pocit, že
sa mu opäť nalieva krv do tváre a očividne ožíva. Odvážil som sa nadviazať
s ním rozhovor.
„Karol, ty netúžiš ísť domov?“ opýtal som sa ho napriek tomu, že som
vedel, že je to takmer nemožné po operácii, akú musel podstúpiť, a popri
komplikáciách, s ktorými zvádzal neúprosný boj.
- 13 -
„Neviem, vlastne ani nechcem...“ vypadli ťažko akoby z olova slová
z chlapcových úst a v očiach sa mu zaligotali slzy. Všimol som si, že moja otázka
ho zarmútila a priviedla ho do rozpakov, no nedalo mi, aby som sa ho neopýtal na
takúto prostú vec.
„Ty sa netešíš na domov, na svojich rodičov, na brata, na kamarátov...?“
„Nie, ani trochu sa neteším, tu mi je lepšie...“ odpovedal, ale ja som mu
neveril ani slovko.
„Ja sa nemám na čo tešiť,“ poznamenal a po krátkom mlčaní pokračoval,
„vieš, ja už nikdy nebudem chodiť.“ Dokončil vetu a rozplakal sa.
„Ale čo to vravíš, určite budeš chodiť, uvidíš, ešte si spolu zahráme
futbal. Lekári dokážu robiť zázračné veci, prečo by práve teba
nemali postaviť na nohy? Nesmieš sa vzdávať. Chlapi sa predsa
nevzdávajú,“ utešoval som Karola, avšak moje rečičky
nezabrali. Nemyslím, že Karol mi uveril. Bol aj naďalej
smutný a zamyslený.
Za ten týždeň, čo som ležal s Karolom na spoločnej
izbe, som sa s ním spriatelil na život a na smrť. V deň
môjho odchodu ma Karol zavolal k sebe. Požiadal ma,
aby som mu podal modlitebnú knižôčku, ktorú mu
priniesla stará mama. Listoval v nej, kým z nej
nevypadol vylisovaný štvorlístok ďatelinky. Podával mi
ho so slovami: „Až raz budeš hrať futbal, spomeň si na
mňa, že ja som to šťastie v živote nemal.“ Chvíľu som držal
štvorlístok na dlani a hľadel som naň bez slov, úplne nemý.
Napokon som ho zovrel v ruke a odišiel som z izby von s veľkou
guľou bezmocnosti, ktorá mi zovrela hrdlo a zavalila hruď.
Zvesť o jeho smrti ma zasiahla nepripraveného. Dlho som
nemohol tomu uveriť. Nemohol som tomu uveriť preto, lebo si
myslím, že v takom veku sa neumiera... Je to nespravodlivé!
O niekoľko dní sme v škole hrali futbalový zápas. Pred zápasom mi
náhodou z vrecka vypadol vysušený štvorlístok ďateliny. Ako blesk mi
preletela hlavou myšlienka na Karola. Podvihol som štvorlístok zo zeme a tuho
som ho stisol v dlani. Potom som sa ako neriadená strela odtrhol od skupiny
kamarátov z mužstva a rozbehol som sa po trávnatom ihrisku za futbalovou
loptou, ktorá bola pohodená pri bránke súpera. Prudko som do nej zakopol,
a keď tá skončila v prázdnej súperovej bránke, vyskočil som so zdvihnutými
rukami a mocným hlasom som zvolal: „Karol, tento zápas vyhráme, budem hrať
i za teba!“
Chlapci z tímu sa čudovali mojím slovám, ale nech sa čudujú. Aj Karol by
sa rád čudoval, keby mu to osud doprial.
Napísal: Enriko Behún, IX.A
Pedagóg: Mgr. V. Hudáková
- 14 -
ŠPORTOVINY
Cezpoľný beh
Dávid Šedzmák,
Martin Hyška a Ján
Karabinčík – to je
trojica žiakov nášho
víťazného tímu na
Majstrovstvách okresu
v cezpoľnom behu. Na
Majstrovstvách kraja,
ktoré sa konali 9.
októbra
2009
v Pieninskom
národnom parku, toto
víťazné družstvo skončilo na peknom piatom mieste. Blahoželáme!
turnaji sa uskutočnila súťaž v samostatných nájazdoch, kde premožiteľov
nenašli, a teda zvíťazili žiaci Šimon Tkáč (VI.C) a Tomáš Ruják (VII.C).
Veríme, že všetci účastníci podujatia boli spokojní so zmysluplným
športovým vyplnením prázdninového dopoludnia. Napokon každý si odniesol
diplom, víťazi boli odmenení medailami.
Vianočný turnaj v streetbale
Krátko pred začiatkom vianočných prázdnin 21. decembra 2009 sa na
našej škole uskutočnil turnaj v streetbale žiakov siedmeho ročníka. V rámci
tohto turnaja sa všetci účastníci zúčastnili aj na súťaži v streľbe trestných
hodov.
„Dušičkový“ turnaj vo florbale
Kabinet telesnej výchovy zorganizoval vo štvrtok 29. októbra 2009 už
tradičný 4. ročník florbalového turnaja mladších žiakov.
Žiaci
šiestych
a siedmych
ročníkov
vytvorili
päť
štvorčlenných družstiev,
aby si zmerali svoje
florbalové
schopnosti.
Turnaj sa hral systémom
„každý s každým“, t. j.
spolu desať stretnutí.
V tomto
ročníku
dominovali chlapci zo
VII.C
–
družstvo
„SÝKORIEK“, ktorí sa
stali víťazmi turnaja. Na
druhom
mieste
sa
umiestnilo družstvo „HAWKS“ – chlapci zo VII.A. Tretie skončilo zmiešané
družstvo chlapcov zo VII.B, C – „GAMEON“. Príjemným prekvapením tohto
turnaja boli o rok mladší žiaci zo VI.C – družstvo „DEAMONS“, ktoré bolo
zdatným súperom siedmakov a skončilo tesne na 4. mieste. Piate miesto
obsadilo družstvo „DEVILS“, ktorého členmi boli žiaci zo VII.A a VII.C. Po
- 34 -
Víťazom turnaja sa stalo družstvo „GHOSTS“, ktorého členmi boli žiaci
zo VII.B – Iva Ivaničková, Adrián Mihaľ, Adam Dubas, Daniel Turcsányi.
Družstvo zvíťazilo vo všetkých stretnutiach. Na druhom mieste sa s jednou
prehrou umiestnilo družstvo „LENTILIEK“, ktorého členmi boli žiaci zo VII.C
– Daniel a Samuel Bončíkovci a Lukáš Hrubovčák. Tretie miesto obsadilo
zmiešané žiacke družstvo (VII.B,C) „ANGELS“ – Viktor Hopta, Marián
Macko, Martin Horkulič.
Víťazom v streľbe trestných hodov sa stal Adam Dubas (VII.B).
- 35 -
Halový futbalový turnaj
HFC Humenné zorganizovalo prvý ročník halového futbalového turnaja
v mestskej športovej hale. Na turnaji sa zúčastnili družstvá humenských
základných škôl a výber žiackeho družstva HFC.
Víťazmi sa stali žiaci z HFC, na druhom mieste skončilo družstvo žiakov
našej školy, na ďalších miestach sa umiestnili družstvá žiakov zo ZŠ na
Laboreckej ul., zo ZŠ na Ul. dargovských hrdinov, a zo ZŠ na Švermovej ulici
v Humennom.
Našimi najlepšími hráčmi boli Matej Ducko, Roman Mihališin (obaja
IX.A) a Ján Karabinčík (IX.B).
Lyžiarsky výcvik
Tohtoročný lyžiarsky výcvik sa uskutočnil v dňoch 25. – 29. januára 2010
v Habure. Zúčastnilo sa na ňom 28 žiakov 7. a 8. ročníka.
Prvé tri dni žiaci lyžovali na technickom snehu (v Habure je svah s 500metrovým vlekom a umelým zasnežovaním). V stredu večer prišla očakávaná
snehová nádielka. I keď všetkých veľmi potešila, bolo jej zrazu až priveľa.
Úprava svahu ratrakom síce pomohla, ale vietor a husté sneženie značne
znepríjemňovali lyžovačku.
- 36 -
Veselá nálada však prevládala ďalej. Lyžovanie
prebiehalo dvojfázovo, dopoludnia sa lyžovalo
3 hodiny, poobede o pol hodiny menej. Účastníci
kurzu lyžovali v troch skupinách, do ktorých boli
rozdelení podľa úrovne lyžiarskeho umenia. Aj
napriek tomu, že väčšina žiakov patrila do kategórie
začiatočníkov, všetci to zvládli. A to dokonca tak, že
už na druhý deň aj tí s najmenšími skúsenosťami
„chodili“ na vleku.
V stredu popoludní si chlapci zahrali priateľský
zápas vo florbale a futbale so žiakmi miestnej školy. Po celý týždeň bola
účastníkom výcviku k dispozícii telocvičňa, kde si mohli aj po lyžovačke
vybíjať svoju energiu.
Zážitok pre všetkých zúčastnených prinieslo pozvanie miestnych
podnikateľov na návštevu haburskej obory. Vidieť a mať doslova na dotyk
srny, daniele, jelene, muflóny a diviaky bolo neobyčajným spestrením
lyžovačky.
Predposledný večer sa niesol v súťažnom a zábavnom duchu. Učitelia
pripravili vyhodnotenie, žiaci kultúrny program a diskotéku. Hlavný cieľ
lyžiarskeho výcviku bol splnený.
Dosiahnutie dobrej úrovne dokazujú záverečné preteky v slalome, ktorý
bez vynechania čo i len jedinej bránky absolvovali všetci účastníci lyžiarskeho
výcviku. Vyhrať však mohli len tí najlepší: Kristína Karabinová (VIII.B),
Adrián Matta (VIII.B), Karina Kenderešová (VII.C) a Marián Macko (VII.C).
Absolútni víťazi i tí, čo sa umiestnili na striebornom a bronzovom stupienku,
získali diplomy, medaily a vecné ceny. Poďakovanie za spoluprácu pri
zabezpečovaní lyžiarskeho výcviku patrí rodičom Mgr. Karabinovi
a p. Mackovi, ktorí navštívili Haburu, potešili účastníkov výcviku množstvom
ovocia, vitamínov a sladkostí.
Fotografie z lyžiarskeho výcviku nájdete na webovej stránke školy.
Športovú prílohu pripravil Mgr. G. Lysý.
- 37 -
Okresné kolo Majstrovstiev Slovenska vo florbale
Ministerstvo školstva SR a Slovenská asociácia športu na školách
v spolupráci s firmou ORION vyhlásila tohto roku Majstrovstvá Slovenska
mladších a starších žiakov vo florbale. V mesiaci februári sa uskutočnili všetky
okresné kolá. V kategóriách mladších a starších žiakov v okrese Humenné
zvíťazili družstvá našej školy a budú tak našu školu a okres reprezentovať na
Majstrovstvách kraja v Prešove. Najlepšími hráčmi v našich družstvách boli
Matej Ducko (IX.A) a Ján Vaško (VII.A).
Popis k foto 2:
horný rad
zľava - Martin
Roman, David
Polák, David
Šedzmák,
Marek Tkáčik,
dolný rad zľava
- Peter Repko,
Martin Gavaľa,
Matej Duicko,
Patrik
Marcinov
Športovú prílohu pripravil Mgr. G. Lysý
- 38 -
Omaľovanka
Popis k foto 1:
horný rad zľava Vladimír Mikula,
Kristián Šubert,
Martin Horkulič,
Karina
Kenderešová, Ján
Vaško, Tomáš
Rujak
dolný rad zľava:
Milan Havrilko,
Martin Melničák,
Marián Macko,
Šimon
Tkáč,
Viktor Halagan,
Július Firkaľ
- 39 -