Net Security news - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

e d i t o r i a l
Jeseò sa u nás u asi tradiène stáva obdobím organizovania konferencií snaiacich sa rieši otázku infor−
matizácie slovenskej spoloènosti. Uvidíme, èo prinesú tie tohtoroèné, no obávam sa, e opä to budú
stretnutia u presvedèených a e opätovne na nich budú chýba zástupcovia k¾úèového partnera, a to
vlády. Rád by som sa však mýlil. Takto sa opä stretneme, zástupcovia IT priemyslu, profesijných
zdruení a médií, urobíme si analýzu aktuálneho stavu, nájdeme moné východiská a porozprávame
o tom, èo by bolo dobré a vhodné urobi. Nebude tam však kompetentný zástupca štátu, bez ktorého je
takáto „štvorpartita“ len akademickým klubovým posedením. Darmo budeme ma na papieri vládnu
stratégiu informatizácie, keï chýba jej akèný plán realizácie, ale najmä inštitucionálne zabezpeèenie na
jeho vykonanie. To je alfa a omega celej tejto témy. Preèo stále takýto subjekt neexistuje, je pre mòa
záhadou. Buï to je podceòovanie jeho významu, alebo podceòovanie moností IT, a teda aj samotnej
informatizácie. Môu v tom by aj obavy o kompetenèné spory v rámci vládnej koalície èi strata mocen−
ských pozícií. Neviem, tak vysoko nedovidím. Ale význam samostatného akèného orgánu s nadrezort−
nými kompetenciami, ktorý by mal na starosti výhradne informatiku a informatizáciu, ïaleko prevyšu−
je prípadné riziká koalièného sporu. Náklady na jeho vybudovanie pritom vôbec nemusia by vysoké.
Formálna stránka, èi to bude nové ministerstvo, štátny tajomník alebo medzirezortná komisia, je skoro
úplne ved¾ajšia. To by vedel poveda skôr niekto, kto sa lepšie vyzná vo vládnych štruktúrach, hoci by
nebolo od veci ani vytvori úplne nový typ subjektu, nezaaeného starými vzahmi, väzbami èi zabeha−
nými postupmi. Najdôleitejšie sú kompetencie a schopnos akcie. A pre istotu by sa hodila aj politická
èi stranícka nezávislos. A nezávislos od dodávate¾ov IT, ktorí však na druhej strane môu tvori porad−
ný orgán takéhoto subjektu. Pokia¾ budú rozhodovacie procesy dostatoèné transparentné, nemusia ma
mono len poradnú funkciu. Ale to u zachádzame do detailov. Hlavný problém je toti inde. Ešte by som
vedel pochopi, e vládni úradníci popri riešení problémov v školstve, zdravotníctve, ekonomike atï.
nepovaujú informatizáciu spoloènosti za top prioritu. Asi preto, e najèastejšie si s tým spájajú iba naj−
viac medializované témy: monos podáva daòové priznania cez internet, uvo¾nenie miestnych vedení
zo strany ST èi zákon o elektronickom podpise. A to v koneènom dôsledku z ich poh¾adu asi naozaj nie
je horúca téma. Èudujem sa však, e im ešte nikto nevysvetlil, ako im IT a informatizácia môe naozaj
pomôc pri riešení ich top problémov. Tak sa o to pokúsme.
Vláda chce šetri na investíciách. Urobila si však u analýzu, èo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednot−
livé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má preh¾ad o tom, aké sú výhody jed−
notlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie
o tom, aké cenové úspory dokáe podnik dosiahnu spojením investièných zámerov? ako, ináè by si u
takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, e konsolidáciou a centralizáciou informaèných systémov jednotlivých orgánov štátnej
správy by mohla dosiahnu obrovské úspory? Príkladov z IT brane je kopec a objem úspor len na jeden
podnik sa pohybuje v stovkách miliónov a miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýši zamestnanos. Úrady práce evidujú len také vo¾né pracovné miesta, ktoré im podniky
nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, e máloktoré tak robia. Keï sa však pozriete na inter−
net, zistíte, e pracovných ponúk je ove¾a viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finanè−
né výhody zamestnania èloveka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestna, majú
prístup na internet a ani s ním nevedia robi tak, aby si sami mohli nájs vo¾né pracovné miesto. Èo tak
rozšíri funkènos a akènos úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovate¾om práce medzi
oboma stranami?
Vláda chce zlepši informovanos, zrýchli vybavovanie iadostí a súèasne zníi poèet úradníkov. Èo iné by
tomu mohlo pomôc ako skvalitni informaèné toky vnútri štátnej správy a medzi òou a obyvate¾stvom? Je
to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operaèné systémy, databázy èi aplikácie na jednotlivých in−
štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytova informácie? Tak na ne nasaïte platformo−
vo nezávislé webové sluby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstráni
rady na úradoch a zrýchli vybavovanie stránok? Dajte ¾udom prístup na internet vo verejných informaè−
ných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atï. viac poèítaèov. Nemáte na to prostriedky? Tak
stimulujte komerènú sféru, aby zadarmo poskytla svoje u morálne a úètovne odpísané poèítaèe, ktoré však
technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadaè èi textový editor.
Chcete vedie ïalšie monosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoò prejaví dobrú vô¾u a záujem
nieèo v tejto veci reálne a konkrétne podniknú. Ináè to bude opä iba presviedèanie presvedèených
o tom, aké úasné monosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady
a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dos ¾udí, ktorí nosia v sebe znaènú
dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôc tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokia¾ mono zadarmo.
Je to o tom, ako vyui monosti IT na skvalitnenie kadodenného ivota nás všetkých vrátane ¾udí,
ktorí si k poèítaèom zatia¾ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôleitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej
by sme chceli trochu pomôc aj my prostredníctvom PCR.
Inšpiratívne èítanie septembrového èísla vám elá
INFOWARE
109 Technológie & biznis news
112 ICETA 2003 / Konferencia
113 Integrovaný informaèný systém je pre Slovenské elektrárne
nevyhnutnos / Rozhovor
115 Slovenskej informatike svitá na lepšie èasy / Rozhovor
117 Network Scanning
120 Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos? IV. / Personálne
aspekty
122 Identifikácia trendov
124 ITAPA 2003 / Konferencia
125 Vírusový radar
LINUXWARE
PREH¼AD & TEST
40 Výkonný poèítaè na jeseò 2003
128 Linux prakticky – desktop / 2. èas
130 Linux prakticky – server / 2. èas
134 Utilitky a nástroje pre Linux
135 Linux support centrum na Slovensku / Rozhovor
REVUE
4
Novinky
14 Spoloèenská rubrika: IT komunita & Lifestyle
16 Rational u v drese IBM / Reportá
18 Canon: digitálne zrkadlovky masám / Reportá
20 Pripravte sa na GRID! / Reportá
136 LinuxUser & Developer Expo
137 Linux & News
138 KNOPPIX 3.2
140 Softvér pre najmenších
142 Sleèna menom Amanda
PROGRAMUJEME
24 Wi−Fi u nie je len vízia
144 DirectAnimation / 9. èas: Drawing Surface
26 SPAM – e−teror uívate¾ov internetu?
146 Delphi v praxi / 31. èas: Kompresia v Delphi
32 Tajomstvá steganografie
147 Programujeme v jazyku C# / 13. èas
38 Pouívate bezpeèné heslo?
148 Grafika cez OpenGL / 16. èas: Èasticové systémy
HARDWARE
40 Výkonný poèítaè na jeseò 2003 / Test
52 11× 17" LCD monitory / Test
62 Sony Clié PEG−NZ90
65 HP iPAQ 1930 a iPAQ 1940
66 Acer n10
68 Canopus MPEGPro MVR
70 Nokia 5100
71 Alcatel OneTouch 535
150 Ako na Visual Basic / 7. èas
151 Programujeme v Jave / 10. èas: Udalosti menu, klávesnice
a myši
153 Ako na nápoveï / 17. èas
155 Windows API / 7. èas: Subclassing
156 Nový seriál: Delfinárium III / 1. èas: Ako som pochoval BDE
157 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 11. èas: My naèas
konèíme, ale vývoj ide ïalej
SERVIS
72 HP LaserJet 1010
158 PC tuning / 2. èas: Základné nástroje
73 Kyocera Mita FS−C5016N
160 Prechod z Win 98 na Win XP
74 Lexmark x1150
161 Hardvér pod lupou / 9. èas: Grafická karta
74 Canon i250 / Technické predstavenie
162 Poradòa
75 HP Digital Projector vp6110 a vp6120
164 DVD okienko
76 Scanjet 3970
165 Tipy a triky pre Windows
77 10× digitálny fotoaparát
166 Media klub
86 2× notebook
167 Kam so starým poèítaèom / Fejtón
88 3× webová kamera
89 PROSUM rad 3000
SOFTWARE
90 Microsoft Flight Simulator 2004 (A Century of Flight)
91 Dazzle DVD Complete
92 CD: Tajomný ostrov strýèka Alberta
93 Macromedia ColdFusion MX Developer Edition
94 ABBY FormReader 6.0
96 BrightStor ARCServe Backup 9.01
98 Sharewarové okienko
INTERNET
102
102
104
106
107
108
2
Net & Security news
Komentár: /dev/null/026
Na potulkách svetom WWW
Vytvárame WWW stránky II. / 11. èas
Vlastná ikona s logom webového sídla
Aké sú webové servery v SR?
PC REVUE 10/2003
TESTOVALI SME
52 11× 17" LCD monitory
N O V I N K Y
VÝBER z www.itnews.sk
Duron konèí! Opä?! Keï predstavitelia AMD na za−
èiatku minulého roka tvrdili, e mikroprocesory Duron
definitívne zmiznú z ponuky tejto spoloènosti, ako si
zavzdychal nejeden pouívate¾. V rozpore s plánom zo
zaèiatku tohto roka sme sa dokonca prednedávnom
doèkali uvedenia trojice nových Duronov (1,4, 1,5
a 1,6 GHz). Pod¾a AMD chce spoloènos ukonèi výro−
bu Duronu do konca tohto roka!
Bezpeènostná diera v GSM. Izraelským vedcom sa
podarilo odhali bezpeènostnú dieru v GSM, najrozší−
renejšom systéme mobilnej komunikácie. Vïaka tejto
chybe je moné nielen odpoèúva rozhovor, ale aj
identifikova volajúcich. Bezpeènostnú chybu u potvr−
dila aj GSM Association, zdruujúca najväèších výrob−
cov GSM zariadení. Jej zneuitie však povaujú za
extrémne aké a nákladné.
Vreckové poèítaèe s pevným diskom? Pod¾a spo−
loènosti Anypak nastal èas, keï sa pevné disky udo−
mácnia aj vo vreckových poèítaèoch. Práve táto firma
toti vyrába pevné disky ve¾mi malých rozmerov –
s hrúbkou len 0,5 palca. Anypak v súèasnosti pripra−
vil ovládaè a kabelá, pomocou ktorých bude naozaj
moné pripoji pevný disk k vreckovým poèítaèom
znaèky Toshiba.
AMD rozšírilo ponuku Opteronov. Podobne ako
Intel aj spoloènos AMD rozšírila ponuku mikroproce−
sorov urèených na nasadenie v serveroch. V prípade
AMD išlo o doplnenie radov Opteron 100 a Opteron
800 o nové varianty s vyššou pracovnou frekvenciou
(2 GHz). V rade 100 ide o model Opteron 146, v rade
800 o model 846. Tento mesiac by sa mal na trhu
objavi ešte Opteron 248 s pracovnou frekvenciou
2,2 GHz.
Francúzsko: Protipirátske CD áno, ale musia
by prehrávate¾né všade. Tak znel výrok francúz−
skeho súdu na adresu hudobnej spoloènosti EMI, kto−
rú zaalovala jedna zákazníèka, ktorá nemohla pre−
hra CD s protipirátskou ochranou v svojom autorá−
diu. Súd uloil spoloènosti EMI poskytnú nespokojnej
zákazníèke plnofunkèné CD médium, prehrávate¾né
vo všetkých CD prehrávaèoch. Rozsudok sa týka aj
všetkých nespokojných francúzskych zákazníkov EMI,
ktorí nemohli prehra zakúpené CD v niektorom z pre−
hrávaèov kompaktných diskov.
Štatistika elektronického obchodovania v ÈR.
Agentúra GfK zverejnila výsledky prieskumu elektro−
nického obchodovania v ÈR. Pod¾a tohto prieskumu
za posledný rok nakúpilo v elektronických obchodoch
tovar 1,5 milióna ¾udí. Najèastejším tovarom sú knihy
a èasopisy. Tovar sa zákazníkom v 78 percentách prí−
padov doruèil formou dobierky.
Od septembra sluba ST DSL dostupná vo všet−
kých krajských mestách. Pripojenie do internetu
prostredníctvom technológie ADSL bude od septem−
bra moné vo všetkých slovenských krajských mes−
tách. Slovenské telekomunikácie od 1. septembra bu−
dú poskytova slubu ST DSL okrem Bratislavy, Košíc
a Banskej Bystrice aj v iline, Prešove, Nitre, Trnave
a Trenèíne. Do konca novembra by ST DSL mala by
dostupná aj v Martine, Poprade, Zvolene, Nových
Zámkoch a Prievidzi.
Softvér od Symantecu bude vyadova aktivá−
ciu. Pod¾a rozhodnutia spoloènosti Symantec bude
v prípade svojich produktov vyuíva aktiváciu podob−
ne, ako je to v prípade Windows XP. Symantec sa tak
rozhodol po analýze predaja pirátskych kópií ich pro−
duktov. Výsledky analýz nasvedèujú tomu, e roène sa
predajú takmer 4 milióny nelegálnych kópií ich pro−
duktov, a dúfajú, e aktiváciou toto èíslo zníia na
najnišiu monú mieru. Aktivácia bude potrebná u aj
pri inštalácii novej verzie antivírusu Norton Antivirus
2004, ktorý sa u èoskoro dostane na trh.
4
PC REVUE 10/2003
Robot s mozgom na úrovni 5−roèného dieaa
za 500 miliárd korún?
Humanoidné roboty súèasnosti u dosiahli urèitú úroveò. Sú
schopné celkom dobre chodi, vidia, rozpoznávajú hlas
a príkazy, ktoré majú vykona. Majú však jednu chybièku.
Nedokáu rozmýš¾a, pretoe ich softvér je naprogramova−
ný ¾uïmi. Ich správanie je riadené obyèajným programom.
To by sa malo zmeni.
Projekt Atom, ktorý
predstavili japonskí ved−
ci, nie je ambiciózny iba
svojím rozpoètom, ktorý
predpokladá investície
japonskej vlády v objeme
500 miliárd korún poèas
tridsiatich rokov, ale aj
svojím cie¾om. Je ním vy−
tvorenie humanoidného
robota, ktorý by mal fy−
zické aj mentálne schop−
nosti 5−roèného dieaa.
Súèasou projektu bude výskum ¾udského mozgu s cie¾om
napodobni jeho funkcie. Za projektom stoja zvuèné mená
japonskej robotiky, ako je napríklad Kawato, odborník na
výskum mozgu, ktorý zostrojil robota DB (na obr.).
Nedá sa odhadnú, èi takýto dlhotrvajúci a nároèný pro−
jekt dosiahne svoj cie¾, ale japonskí vedci tvrdia, e mini−
málne vytyèuje smer, na ktorý sa môu sústredi. Mal by
súèasne pomôc stagnujúcej japonskej ekonomike dosta sa
z recesie.
Podobný projekt kedysi predstavoval poèítaè 5. generá−
cie, ktorý neskonèil príliš slávne, Japonci sa však skôr odvo−
lávajú na projekt Apollo, ktorý bol takisto podporený obrov−
ským rozpoètom a bol úspešný.
Siemens ST55 má zabudovaný fotoaparát
so 4× zoomom
Spoloènos Siemens mobile uviedla na trh nový mobilný
telefón Siemens ST55, ktorý má ve¾ký farebný TFT displej,
päsmerný joystick a zabudovaný fotoaparát so štvornásob−
ným zoomom.
Telefón je kompaktný a má od¾ahèený dizajn, take sa
zmestí do kadého vrecka. Obrázky sa dajú okamite po−
sla ïalej prostredníctvom MMS. S pomocou päsmerného
joysticku si mono zahra akèné a strategické hry.
Siemens ST55 ponúka vlastné melódie zvonenia zloené
zo štyridsiatich tónov èi vlastné obrázky alebo vopred nain−
štalované logá ako šetrièe obrazovky alebo podkladové ob−
rázky.
Dostupné príslušenstvo zahàòa náhlavnú súpravu PTT,
sériový dátový kábel, batériu Li−lon 750 mAh a nabíjaèky
urèené pre krajiny EÚ a Ve¾kú Britániu. Na Slovensku bude
Siemens ST55 dostupný koncom októbra.
Budeme plni náplne do atramentových tlaèiarní
kávovarom?
Výrobcovia tlaèiarní asi v krátkom èase budú kontaktova
svojich právnikov. Môu toti prís o rozhodujúcu èas svo−
jich príjmov – z predaja spotrebného materiálu, konkrétne
z predaja atramentových náplní. Nie je iadnym tajom−
stvom, e predajné ceny atramentových tlaèiarní nie sú
ïaleko od výrobných cien a výrobcovia poèítajú s tým, e
zarobia práve na náplniach. Takisto nie je tajomstvo, e
existujú alternatívni výrobcovia (o nieèo lacnejších) náplní
do najpopulárnejších tlaèiarní. Ïalej existujú firmy, ktoré vo
svojich prevádzkach napåòajú atrament do prázdnych nápl−
ní. Objavili sa aj zariadenia, ktorých ústrednou èasou je
injekèná striekaèka, prièom náplò si doplòuje pouívate¾
sám. Ak to niekto robil, vie, e sa to treba najskôr nauèi,
najskôr bude zafàkané atramentom všetko okolo.
Teraz však prichádza na trh nieèo nové – zariadenie pod
oznaèením Inke, ktoré tvarom pripomína kávovar. Celá
obsluha je ve¾mi jednoduchá – prázdna náplò sa vloí do
prístroja, stlaèí sa tlaèidlo a o pä minút je náplò naplnená.
K Inke sa dajú kúpi náhradné náplne s atramentom v cene
10 USD. K dispozícii je zatia¾ náplò pre tri generácie tla−
èiarní HP, pod¾a výrobcu nie je problém sortiment rozšíri na
Canon, Lexmark èi Epson.
Celé zariadenie stojí bez náplní 89 USD a jeho autorom
je 28−roèný mladík zo Singapuru. Inke bolo predstavené na
miestnej výstave v Singapure a za prvých 45 minút autor
predal 30 kusov. Teraz sa plánuje aj prienik na ostatné trhy
mimo Ázie, od januára má by dostupné v USA a neskôr
v Európe.
Office 2003 prichádza
Microsoft ohlásil dokonèenie kancelárskeho balíka Office
2003 a zároveò rozoslal novú verziu kancelárskeho balíka
výrobcom poèítaèov, ktorí ho od 1. septembra predávajú
ako súèas nových poèítaèov. Oficiálny „škatu¾ový“ predaj
sa zaène a 21. októbra.
Od nového Office 2003 sa neoèakávajú prevratné no−
vinky, ale má v sebe zabudované nové programy, naprí−
klad InfoPath 2003 – program na výmenu informácií alebo
OneNote 2003 – elektronické „lístoèky na poznámky“.
Microsoft tvrdí, e nový Office 2003 bude najmenej chybo−
vý spomedzi všetkých produktov Microsoft, èomu malo na−
pomôc aj testovanie pribline 600 000 beta testermi. To je
vraj pribline trojnásobok normálneho poètu.
Microsoft sa v novej verzii kancelárskeho balíka Office
2003 pokúša aj zvýši bezpeènos dokumentov. Pouívatelia
pritom môu v dokumentoch špecifikova, kto ich bude
môc editova, dá sa tie blokova ich kopírovanie alebo tlaè
a dokonca môu urèi dátum platnosti takto chránených
dokumentov. Týmto krokom sa Microsoft pokúša populari−
zova sluby manamentu práv (information right manager
– IRM) v operaènom systéme Windows pri obmedzení prí−
stupu k informáciám.
Analýzy týkajúce sa nového Office 2003 sú zatia¾ skep−
tické. V podstate ide len o nový bezpeènostný upgrade,
neprinášajúci niè prevratné. Podstatné je však to, e zatia¾
bolo moné editova dokumenty balíka Office aj inými kan−
celárskymi balíkmi, ako sú napr. StarOffice alebo Open−
Office. Na rozdiel od Office sú tie postavené na báze open
source. Dokumenty s ochranou bude moné editova len
v balíku Office 2003.
Na pouitie technológie IRM je navyše potrebný server
beiaci pod MS Windows Server 2003. Celá myšlienka spo−
èíva v tom, e ak iná osoba ne tvorca dokumentu prevez−
me dokument, musí sa najprv nahlási cez internet alebo
podnikovú sie na Windows server. Ten poskytne oprávne−
nia na úpravu dokumentu.
V súèasnosti sa pri zabezpeèení dokumentov pouíva ich
šifrovanie špeciálnym softvérom a chráni sa aj proces pre−
nosu. Microsoft ochranu zabudoval priamo do dokumen−
tov. Pre Microsoft nie je nezaujímavé ani to, e si takto pod−
porí predajnos svojho servera. Zadarmo bude k dispozícii
vo¾ne šírite¾ný plug−in pre MS Internet Explorer na èítanie
toho dokumentu, pri ktorom to ochrana IRM umoòuje.
Novinky a obsah balíka Office 2003:
Microsoft Office Outlook 2003 – správca osobných
údajov a komunikaèný program poskytuje jednotný priestor
na správu e−mailov, kalendárov, kontaktov a ïalších osob−
ných a tímových informácií. K zlepšeniam programu patrí
nový reim pre prácu s vyrovnávacou pamäou, automatic−
ké zoskupovanie správ, spracovanie nevyiadanej pošty,
lepšie zobrazenie na èítanie, lepší spôsob organizácie
N O V I N K Y
VÝBER z www.itnews.sk
AMD zlacòuje. Prednedávnom zlacnil Intel mikro−
procesory Celeron. Okrem uvedenia nových Duronov,
ktorých ceny budú pod 50 USD, sa v AMD rozhodli
konkurova Celeronom aj prostredníctvom zníenia
cien pri pomalších verziách mikroprocesorov Athlon
XP. Konkrétne sa redukujú ceny modelov Athlon XP
2400+ (81 USD), Athlon XP 2500+ (87 USD)
a Athlon XP 2600+ (93 USD). Po tejto cenovej úpra−
ve sú Athlony o 2 a 5 USD drahšie ako Celerony.
Pokraèuje pripájanie škôl na internet. Do konca
roka 2003 bude pripojených ïalších 600 základných
a stredných škôl na Slovensku. Je to viac ako dvojnáso−
bok poètu škôl, ktoré boli doteraz pripájané priemerne
za rok. Z plánovaných 600 škôl je 370 z projektu
Infovek. Zvyšných 230 škôl vyuije pripojenie v rámci
projektu eSlovakia na základe iniciatívy Ministerstva
školstva SR. V roku 2003 tak poèet škôl pripojených na
internet dosiahne èíslo 1445, èo predstavuje 44 % z cel−
kového poètu základných a stredných škôl.
„Ochutnávka“ Windows Longhorn u v októb−
ri. Prví vývojári si budú môc vyskúša Windows
Longhorn u v októbri tohto roka. Aj keï nepôjde
o beta alebo testovaciu verziu, Microsoft tvrdí, e vývo−
jári budú ma monos utvori si obraz o novom systé−
me. Údaje o uvedení Windows Longhorn na trh sa
rozchádzajú – zo zaèiatku Microsoft s¾uboval uvedenie
nového systému u v roku 2004, po novom Microsoft
vyhlasuje za termín uvedenia rok 2006.
Prvý film s monosou stiahnu si ho z interne−
tu v deò kinopremiéry. Britský film This is not a Lo−
ve Song bude vraj prvým, ktorý sa doèká premiéry
v rovnakom èase nielen v kinách, ale aj na internete.
Thriller je od 5. septembra k dispozícii na stiahnutie
na adrese www.filmcouncil.org.uk v rôznych ve¾−
kostiach, teda aj v rôznej kvalite.
Nokia kupuje sega.com. Nokia u oficiálne potvr−
dila kúpu sega.com, ktorá je dcérskou spoloènosou
herného veterána SEGA. Nokia kúpila túto spoloènos
so zámerom vyui jej technológiu multiplayer, ktorú
chce zapracova do svojho prenosného herného za−
riadenia n−gage. Technológia s menom SNAP je dô−
leitým prvkom herného zariadenia n−gage, umoòu−
júcim multiplayer hru.
Service pack 2 pre Windows XP najskôr v polo−
vici roku 2004. Pod¾a dokumentu, ktorý Microsoft
vydal koncom minulého týdòa, sa vydanie nového
service packu pre operaèný systém Windows XP odkla−
dá. Pôvodne bola táto aktualizácia naplánovaná na
koniec tohto roka, ale v nedávno zverejnenom doku−
mente (Windows Service Pack Road Map) sa uvádza
predpokladaný dátum vydania na tretí kvartál 2004.
Palm konèí, zaèína palmOne. Spoloènos Palm, Inc.
oznámila, e na jeseò sa premenuje na palmOne, Inc.
Premenovanie prebehne po úplnom oddelení divízie
PalmSource, Inc., ktorá sa zaoberá výrobou softvéru
Palm OS. PalmOne, Inc., bude rozvíja znaèky Zire a
Tungsten a po oèakávanom dokonèení akvizície spoloè−
nosti Handspring v priebehu tejto jesene aj znaèku Treo.
Hrozí vinou Európskej únie zánik open source
softvéru? Európsky parlament 1. septembra prerokú−
val návrh zákona, pod¾a ktorého by bolo legálne da si
patentova softvér na území EÚ. Deje sa tak pre ve¾kú
nesúrodos v rámci EÚ, keï jedna krajina patentovanie
softvéru povo¾uje, iná zas zakazuje. Prijatím tejto práv−
nej normy chce EÚ dosiahnu zjednotenie systémov
a priblíi sa systému USA, v ktorom je moné patento−
va softvér alebo jeho èas. V Európe sa okamite zaèa−
la búrlivá diskusia na túto tému, podporovaná protest−
mi najmä z kruhov pouívate¾ov open source softvéru,
ktorý by týmto krokom EÚ utrpel asi najviac.
Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvo
ïalších nájdete denne na itnews.sk
6
PC REVUE 10/2003
a správy informácií, zvýšenie výkonnosti a monos pripoje−
nia pouívate¾ov.
Microsoft Office Word 2003 – textový editor ponúka
nové funkcie znaèiek a recenzie, ktoré zoh¾adòujú všetky
spôsoby sledovania zmien a správu komentárov. Program
podporuje formát XML (Extensible Markup Language).
Microsoft Office Excel 2003 – program na prácu
s tabu¾kami výraznejšie podporuje jazyk XML a nové funk−
cie u¾ahèujú analýzu a zdie¾anie informácií. Èas hárka je
moné definova ako zoznam a exportova ho na webovú
lokalitu aplikácie Microsoft Windows SharePoint Server.
Microsoft Office PowerPoint 2003 – program na
grafické prezentácie umoòuje vytvára pôsobivé efekty pre
osobné alebo on−line prezentácie. Zlepšenia pouívate¾−
ského rozhrania a podpora pre inteligentné znaèky u¾ahèu−
je zobrazovanie a vytváranie prezentácií. Zlepšená je aj
podpora pre multimédiá, integrácia s prehrávaèom Micro−
soft Windows Media Player umoòuje prehráva zvuk a vi−
deo v rámci prezentácie.
Microsoft Office Access 2003 – program na správu
databáz ponúka zjednodušenie pouívania a rozšírené
monosti importu, exportu a práce so súbormi s údajmi
XML. Program identifikuje bené chyby, oznaèuje ich a po−
skytuje monosti na ich opravu.
Microsoft Office OneNote 2003 – nový program na
vytváranie a správu poznámok. Umoòuje zaznamena,
usporiada a opätovne poui poznámky na prenosnom
poèítaèi, stolnom poèítaèi alebo na zariadení tablet PC.
Microsoft Office FrontPage 2003 – program na vy−
tváranie a správu webových stránok. Ponúka funkcie a ovlá−
dacie prvky, ktoré umoòujú navrhova lepšie webové strán−
ky, rýchlejšie generova kód a rozširujú webové monosti
zaèlenením funkcií jazyka XML a pripojením k externým
zdrojom údajov.
Microsoft Office InfoPath 2003 – program, ktorý
zjednodušuje proces zhromaïovania a správy informácií.
Umoòuje vykonáva tri k¾úèové èinnosti: vytvára dynamic−
ké formuláre, vypåòa ich a odosiela do systémov a pra−
covných procesov pouívajúcich formát XML.
Microsoft Office Publisher 2003 – program umoòu−
je ešte jednoduchšie vytvára, navrhova a publikova profe−
sionálne materiály pre tlaè, e−mail a web.
Microsoft Office Visio – program na vytváranie pod−
nikových a technických diagramov.
Microsoft Projec – program na riadenie projektov ob−
sahuje Microsoft Project Professional a Microsoft Project
Server. Ich spojenie poskytuje riešenie na riadenie projektov
na podnikovej úrovni. Flexibilné funkcie na vykazovanie
a analýzu umonia zabezpeèi, aby ste pri optimalizácii pro−
striedkov, organizovaní práce a zlaïovaní projektov s pod−
nikovými cie¾mi mali k dispozícii aktuálne informácie.
Ceny: MS Office 2003 Standard 14 990 Sk, MS Office
2003 Professional 17 990 Sk. Ceny sú bez DPH.
Údaje z MS Outlook za pä sekúnd po zapnutí
poèítaèa?
Známy výrobca základného softvérového vybavenia poèí−
taèov (BIOS) Phoenix Technologies (http://www.phoenix.
com/) prišiel na trh s uitoènou aplikáciou. Jeho produkt
s oznaèením FirstWare Assistant bude bea v prostredí no−
vej generácie cME FirstBIOS. S týmto nástrojom bude
moné preh¾adáva adresáre, naplánované úlohy, kontakty
a kalendáre z programu Microsoft Outlook, a to bez nut−
nosti kompletného štartu operaèného systému.
Na èo to bude dobré? Predstavte si situáciu, e potrebu−
jete èo najskôr vedie telefónne èíslo klienta alebo pozrie si
miesto naplánovanej schôdzky. Všetky tieto informácie
máte v Outlooku, ale èaka aj nieko¾ko minút na štart MS
Windows je pre vás problém. Ak máte v notebooku alebo
PC nový BIOS, dostanete sa k týmto údajom za pár sekúnd.
Výrobca udáva, e priemerná doba na získanie týchto infor−
mácií bude závisie od rozsahu zvolených údajov, typicky je
to však okolo 5 sekúnd od zapnutia poèítaèa. Tento rozsah
sa dá vybra pomocou programu FirstWare Assistant
Exporter. Jeho úlohou je vlastne realizácia exportu údajov
z MS Outlook do BIOS−u. Opisovaná aplikácia bude praco−
va s operaèným systémom Microsoft Windows 2000 a XP.
Notebooky a tablet PC s týmto systémom sa tak urèitým spô−
sobom priblíia k monostiam vreckových poèítaèov.
Aibo s foákom a WiFi
Tretiu generáciu robotických spoloèníkov predstavila firma
Sony. Nový psík Aibo s oznaèením ERS−7 má rýchlejší pro−
cesor (MIPS R7000, 576 MHz), disponuje zabudovaným
digitálnym fotoaparátom s rozlíšením 350−tisíc bodov, ro−
zumie 180 hlasovým povelom a komunikuje pomocou bez−
drôtovej technológie Wi−Fi. V softvéri psíka boli vykonané
zlepšenia jeho pohybu, je presnejší pri zisovaní prekáok
a vyjadrovaní pocitov. Spolu so psíkom dostávate aj ovlá−
dací softvér, ktorým sa dá nastavi modifikácia jeho správa−
nia. Psíka Aibo ERS−7 môete ma za malièkos – asi 1599
USD, èo je zhruba 62 000 Sk. Od roku 1999 Sony preda−
lo 130 000 takýchto robotov.
Základná doska s procesorom Pentium M
pre stolné poèítaèe
Áno, je to tak. Skutoène existuje základná doska pre stolné
poèítaèe, do ktorej sa montuje procesor Intel Pentium M.
Pouitie Pentia M pre desktop PC je dobrý nápad, pretoe
okrem dostatoèného výkonu bude ma PC s takýmto proce−
sorom aj nišiu spotrebu energie. Procesor Pentium M je
toti schopný sám rozhodnú, na akej frekvencii bude pra−
cova, a to v závislosti od jeho záae. Procesor toto roz−
hodnutie môe uskutoèni v priebehu jedného taktovacieho
www.radisys.
cyklu. Ide o dosku LS855 od firmy Radisys (w
com). Cena však bude v prepoète a 13 651 Sk. Výrobca
stavia na tom, e ve¾a pouívate¾ov sa chystá vyskúša nový
procesor Intel Pentium M, ktorého cena má neustále kle−
sajúci trend.
Základná doska Radisys Pentium M disponuje èipovou
súpravou Intel 855, má integrovaný grafický adaptér Intel
Extreme Graphics 2, integrovaný slot AGP a trojicu slotov
PCI verzie 2.2. Rýchlos systémovej zbernice je 400 MHz.
Doska je navrhnutá na vyuitie mikroprocesorov dodáva−
ných v 479−pinovom vyhotovení soketu mFC−PGA ZIF.
Nová doska podporuje rozšírenie pamäte RAM a do 2 GB,
prièom mono poui moduly ECC DDR.
Prehrávaè Creative NOMAD MuVo2 –
50 hodín hudby
Spoloènos Creative predstavila nový variant prehrávaèa
digitálnej hudby – NOMAD MuVo2. Tento prehrávaè obsa−
huje miniatúrny pevný disk s rozmerom jeden palec a kapa−
citou 1,5 GB od firmy Cornice. Táto kapacita pod¾a výrobcu
postaèí na 50 hodín hudby, podporované formáty sú WMA,
MP3. Pevný disk je však
´ moné poui na uskladnenie akých−
ko¾vek dát, a teda sa dá vyui na prenos ve¾kého mnostva
N O V I N K Y
údajov medzi lokalitami. Udávaná výdr na
LiIon batérie je do 10 hodín. Komunikaè−
ným zariadením je USB 2.0, rozmery pre−
hrávaèa sú 66 × 66 × 20 mm a hmotnos
91 gramov. Cena na americkom trhu je
230 USD.
Kamerka na chat
a videokonferencie za 965 Sk
Trust 150 SpaceC@m Portable je kom−
paktná webová kamera USB, urèená pre
pouívate¾ov poèítaèov a prenosných poèí−
taèov na internetové aplikácie, napríklad
na chat a videokonferencie, a je vybavená
statívom, ktorý mono pripnú na displej
notebooku alebo ho mono vo¾ne postavi
na pouitie pri poèítaèi. Táto kamera je vy−
bavená ruèným zaostrovaním na dosiah−
nutie kvality obrazu, tlaèidlom na vytvára−
nie snímok a vstavaným h¾adáèikom.
S rozlíšením 352 × 288 (100K) pixe−
lov môe táto kamera vytvára maximál−
ne 30 snímok za sekundu. Pouívate¾ mô−
e vytvára videosekvencie a upravova
ich pomocou softvéru na úpravu videa,
ktorý sa dodáva s kamerou. Tento výro−
bok plne podporuje funkciu Plug & Play,
umoòuje automatické vyváenie bielej
a dodáva sa so štandardným statívom /
svorkou na notebook a viacjazyènou po−
uívate¾skou príruèkou.
Odporúèaná maloobchodná cena vrá−
tane DPH pre Trust 150 SpaceC@m Por−
table je 965 Sk.
UMTS je štandard umoòujúci dosiahnutie
rýchlosti a 2 Mb/s pre stacionárne stanice
a pre pohybujúce sa stanice do 384 Kb/s.
Z dôvodu tejto rýchlosti sa predpokladá,
e táto technológia zaène vytláèa aj také
zavedené štandardy, ako sú GPRS alebo
HSCSD.
Prehliadaè Opera si úspešne razí cestu
v mobilnom priemysle a zaèína konkuro−
va firme Microsoft. Za nasadenie Opery
hovorí aj to, e tento prehliadaè nie je
závislý od konkrétnej platformy. Pouitie
Opery je navyše jednoduchšie a pre−
hliadaè obsahuje lepšiu podpo−
ru štandardov i zabezpeèenie
údajov.
Výbava pre Jamesa Bonda
alebo bená ponuka na budúci
rok?
Spoloènos NEC predstavila nieko¾ko bu−
dúcich produktov, ktorými plánuje zásobi
trh v Japonsku a USA. Je medzi nimi nára−
mok na ruky s oznaèením Wacca. Ten
DivX 5.1 – najväèší pokrok?
Na domovskej stránke DivX Networks sa
objavila nová verzia kodeku DivX. Aktuál−
ne èíslo verzie je 5.1 a napriek jeho nepa−
trnému zvýšeniu (ostatná verzia mala
oznaèenie 5.0.5) prináša pod¾a svojich tvor−
cov najvýznamnejší posun za posledných
pár rokov. Pre úplnos dodajme, e ide
o finálnu verziu toho, èo sme si u nieko¾ko
mesiacov mohli od DivX Networks stiahnu
v testovacích verziách.
Novinka prináša tieto zaujímavé zlep−
šenia: zrýchlený dekodér, nový psychovi−
zuálny model a automatické nastavovanie
post processingu v priebehu prehrávania.
V prípade zrýchlenia práce dekodéra
hovoria tvorcovia o 10 a 30 % náraste
rýchlosti na všetkých mikroprocesoroch,
ktorý bol dosiahnutý zmenami v architek−
túre programu.
okrem toho, e vyzerá ako skutoèný kle−
not, obsahuje aj zabudovaný digitálny
fotoaparát. Zatia¾ existuje ako prototyp,
ale NEC ho plánuje nasadi do výroby ešte
do konca roka. Prenos nafotených obráz−
kov je zabezpeèený pomocou rozhrania
Bluetooth.
Ïalším zaujímavým zariadením je Duo−
pc. Je to vlastne notebook s dvoma dis−
Nová Motorola A920 a nástup
prehliadaèa Opera
Motorola A920 je prvý telefón od firmy
Motorola, ktorý pouíva ako zabudovaný
prehliadaè Operu. A920 je pritom prvým
telefónom UMTS od tejto firmy pre mobil−
né siete tretej generácie. Pripomeòme, e
8
PC REVUE 10/2003
plejmi. Ovládací program na zobrazova−
nie má umoòova èítanie informácií
podobne, ako je to v prípade dvojstránky
v novinách. Tento program pochádza od
firmy NEC, podpora priamo v operaènom
systéme od firmy Microsoft je zatia¾ nepotvr−
dená.
Asi najzaujímavejšia by však mohla by
súprava pier. Výrobca síce neuvádza, èi sa
s nimi dá písa, zato však slúia ako virtuál−
na klávesnica, mobilný projektor, mobilný
telefón, skener a zariadenie na prenos úda−
jov. Všetky tieto „perá“ majú navzájom spo−
lupracova a vymieòa si údaje.
Zdá sa, e NEC naozaj pripravuje trochu
futuristickú ponuku produktov. Pod¾a tlaèo−
vého oznámenia by tieto zariadenia mali
prís na trh v budúcom roku.
DVD napa¾ovaèky pod 100 USD!
To, v èo sme na zaèiatku roka iba slepo ve−
rili, sa stáva realitou. Ceny DVD napa¾o−
vaèiek klesajú doslova závratným tempom.
Pod¾a najnovších správ sa u dostali pod
100 USD. Pochopite¾ne, túto hranicu zatia¾
nepokorili ceny pre koncových zákazníkov,
ale ceny, ktoré si úètujú výrobcovia mecha−
ník.
Dôvod je jednoduchý: za poklesom cien
je konkurenèný boj medzi taiwanskými,
kórejskými a japonskými výrobcami! Na
poèiatku roka bola toti produkcia DVD na−
pa¾ovaèiek pomerne nízka, dnes je situácia
diametrálne iná.
Tradièní výrobcovia DVD napa¾ovaèiek,
ktorými sú japonskí producenti (NEC, Ricoh
a Pioneer), aktuálne produkujú 300 a 400−
tisíc mechaník mesaène (kadý!). To zodpo−
vedalo poiadavkám trhu zo zaèiatku leta.
Ibae medzièasom zaèali produkciu aj
Taiwanci a Kórejèania a ich nástup na trh je
doslova raketový. Iba spoloènos LiteOn
plánuje u v septembri produkova 250−tisíc
kusov a do konca roka by mala produkcia
ïalej rás. Podobné plány má aj Benq, ktorý
v auguste plánoval vyprodukova 40 a 50−
tisíc zariadení a v septembri to má by u
100−tisíc a do konca roka sa chce vyšplha
na mesaènú produkciu 200−tisíc kusov.
Rovnako smelé plány majú aj kórejskí pro−
ducenti (Samsung Electronics a Hitachi−LG
Data Storage), ktorí ich síce zatia¾ nevyjad−
rili v konkrétnych èíslach, ale vieme, èoho sú
Kórejèania schopní...
Nové technológie chladenia
notebookov
Chladenie notebookov je jedna z proble−
matických záleitostí. Klasické chladenie
prúdiacim vzduchom z ventilátora je jedno−
znaène najpouívanejšie a najlacnejšie
riešenie súèasnosti. Nevýhody tejto techno−
lógie sú spojené predovšetkým s hlukom,
energetickými stratami, istej závislosti od
okolitej teploty a pod. U dlhší èas sa tak
experimentuje s vodným chladením, niekto−
ré firmy sa u odhodlali aj na komerèné
vyuitie.
Notebook s vodným chladením predsta−
vila spoloènos Toshiba v roku 1998, firma
Hitachi ohlásila vodou chladený notebook
s procesorom Intel Pentium 4 vo februári
2002, NEC uviedol na trh notebook s vod−
ným chladením v máji tohto roku. Vodné
chladenie skúšala aj spoloènos IBM. Existu−
jú technológie s vyuitím iných tekutín ako
voda – príkladom je metanol.
Jednou z najnovších technológií je vodné
chladenie s vyuitím elektroosmózy. Tento
jav vyuila zaèínajúca spoloènos s príznaè−
ným názvom Cooligy (www.cooligy.com).
Výhodou novej technológie je to, e od−
straòuje vodné èerpadlo, ktoré je zdrojom
hluku a je aj poruchové. Namiesto èerpad−
la je vyuitý osmostický tlak. Po privedení
elektrického napätia na membránu do−
chádza k prechodu molekúl vody cez malé
póry. Membrána má hrúbku len 2 mm a jej
priemer je 50 mm. Je teda dostatoène malá
na zabudovanie do notebooku.
Opísaný jav zabezpeèuje prúdenie vody,
a teda chladenie horúcich èastí v note−
booku. Predstavené chladiace zariadenie
dosiahlo prietok vody 200 mililitrov za mi−
nútu a bolo schopné ochladi zariadenie,
ktoré emitovalo tepelnú stratu a 120 W na
štvorcový centimeter. Tepelná strata proce−
sora Intel Pentium M je pritom okolo 35 W.
Opísaná technológia má ešte svoje det−
ské choroby a oèakáva sa, e na trh sa mô−
e dosta a o pár rokov.
Spoloènos NEC sa spolieha pri chladení
notebookov na piezoelektrický princíp. Na
konci júna tak ohlásila sériovú výrobu note−
booku s vyuitím tohto princípu. Vodné èer−
padlo v tomto prípade pracuje na základe
zmeny tvaru piezoelektrického kryštálu, èo
vyvoláva zmeny tlaku v komore.
Predstavený systém má schopnos od−
vies 80 W tepelnej straty. Oproti elektrické−
mu èerpadlu je výhodou niší hluk (okolo
35 dBA) a vyššia efektivita. Celková hrúbka
chladiaceho systému je okolo 5 mm.
Pripomeòme, e NEC pripravuje aj pro−
jekt s vyuitím palivového èlánku namiesto
klasických batérií. Cie¾om je dosiahnu pre−
vádzkovú dobu notebooku okolo 5 pracov−
ných dní.
Toshiba Gigabeat G20 –
konkurencia pre Apple iPOD
So svojou hrúbkou 1,27 cm a hmotnosou
138 g (s batériou) sa Gigabeat G20 môe
popýši titulom najtenší a naj¾ahší hudobný
prehrávaè s vlastným pevným diskom. Svo−
jimi parametrami je nový Gigabeat porovna−
te¾ný s Apple iPOD, v niektorých dokonca
vyhráva, èo naznaèuje nový súboj o prvenstvo.
Gigabeat svojím vzh¾adom pripomína
skôr prehrávaè minidiskov ako bený MP3
prehrávaè. V jeho útrobách sa nachádza disk
s priemerom 4,5 cm a kapacitou 20 GB.
Okrem u klasického formátu MP3 Gigabeat
podporuje aj formát Windows Media 9.
Podporované formáty naznaèili aj kom−
patibilitu so systémami – Gigabeat bude
kompatibilný len so systémami Windows 98
a vyššími. Prehrávaè od Toshiby disponuje
rozhraním USB 2.0, ktoré je však spätne
kompatibilné aj s rozhraním USB 1.1, take
ani majitelia starších PC nebudú ma prob−
lém s prenosom svojej hudby. Pod¾a výrob−
cu Li−ionovou batériou poháòaný prehrávaè
vydrí nepretrite hra a 11 hodín, oèakáva
sa však, e pri dekódovaní WMA 9 súborov
to bude podstatne menej. Predaj tohto no−
vého prehrávaèa sa zaène v októbri a stá
by mal pribline 16 500 Sk.
Windows + Office v Thajsku
len za 40 USD!
Ako nízko môe klesnú cena základného
poèítaèového vybavenia od firmy Microsoft?
Na to dáva odpoveï predaj balíèka zahrnu−
júceho operaèný systém Microsoft Windows
a Microsoft Office v Thajsku. Tu bude cena
balíèka len 40 USD, teda asi 1600 Sk bez
DPH. Preèo tak lacno? Thajská vláda toti
zaèala iniciatívu, ktorej cie¾om je naozaj
poskytnú prístup k poèítaèom celej populá−
cii. Thajská vláda tak pre tento plán pôvod−
ne zvolila ako softvérové vybavenie operaè−
ný systém Red Hat Linux a kancelársky balík
Sun Microsystems StarOffice.
Microsoft sa novou cenovou politikou
s cenami špecifickými pre niektorú krajinu
snaí zapoji do tohto plánu. V súèasnosti
ešte nie je celkom jasné, o aké verzie týchto
programov pôjde a èi sa na ne budú vza−
hova aj podporné sluby.
Ïalším dôvodom tohto kroku je ve¾ké
rozšírenie softvérového pirátstva. Pod¾a
agentúry sa v Thajsku bene predáva Win−
dows XP za 4 USD a Office XP za 8 USD.
Ponuka Microsoftu s neuverite¾nou cenou
za základné vybavenie je tak zatia¾ urèená
len pre Thajsko, pod¾a agentúry Gartner sa
však môe rozšíri aj do Èíny. Predstavitelia
spoloènosti Microsoft však správu o poskyt−
nutí podobnej cenovej politiky pre iné kraji−
ny zamietli.
Phantom – technická špecifikácia
hernej konzoly
V americkom meste Los Angeles sa od 13.
do 19. augusta konala výstava Ultimate
Gamers Expo. Práve na tejto akcii sa obja−
vili i prvé oficiálne špecifikácie hernej kon−
zoly Phantom, o ktorej sme prvé informácie
priniesli pred viac ako siedmimi mesiacmi.
Vnútri Phantomu sa bude ukrýva 3 GHz
procesor, osadený na základnej doske od
Intelu, blišie nešpecifikovaný grafický èip
od nVidie, 256 MB SDRAM, 100 a viac GB
HDD, 10/100 Base – T ethernetová sieová
karta, štyri porty pre ovládaèe, bezdrôtovú
myš a klávesnicu, 2 porty USB, zabudovaný
RF modul a podpora Dolby Digital 7.1 zvu−
ku. Operaèný systém tejto hernej konzoly
bude postavený na jadre Windows XP.
Prednosou Phantomu bude nielen
mnostvo volite¾ného príslušenstva (modem
DSL, káblový modem, WIFI karta, rozšírenie
pamäte, väèší HDD), ale i monos jedno−
duchého upgrade HW súèiastok èi apliká−
cia herných patchov. Phantom sa toti ubral
smerom rozmáhajúceho sa systému Rent
and Play, keï si za relatívne nízku cenu
kúpite akési právo na urèitú hru, ktoré je
èasovo obmedzené. Je, samozrejme, mo−
né si urèitú hru kúpi i na èasovo nešpecifi−
kované obdobie èie natrvalo. No i v takom
prípade bude potrebné tvorcom konzoly
plati za jej pouívanie mesaèné poplatky,
ktorých výška zatia¾ špecifikovaná nebola
a neboli definované ani presné podmienky.
Zatia¾ poznáme iba koncovú cenu kon−
zoly, ktorá je stanovená na 400 USD. Prvé
predobjednávky zaènú obchody prijíma u
zaèiatkom novembra, reálne sa na trh do−
stane tesne pred Vianocami. Phantom má
urèite nádej na úspech, teda aspoò v Ame−
rike, ponúka toti jednoduchý a ve¾mi kom−
fortný prístup k hrám. V Európe to u bude
horšie, pretoe konzola neobsahuje iadnu
CD ani DVD mechaniku, a tak treba by
neustále on−line a všetky hry (patche/up−
grade) sa do konzoly budú sahova z inter−
netu. Je na zváenie, èi je nieèo podobné
v našich zemepisných šírkach vôbec usku−
toènite¾né.
90−nanometrový Athlon 64 FX
na budúci rok?
Oficiálne uvedenie mikroprocesora AMD
Athlon 64 na trh sa uskutoènilo 23. sep−
tembra 2003 v San Franciscu a Cannes.
Na internete sa u zaèiatkom septembra
objavila prvá informácia o prvom mikro−
procesore AMD, ktorý má by vyrábaný
technológiou 90 nanometrov!
Mikroprocesor Athlon 64 FX s jadrom,
ktorého kódové meno nesie oznaèenie San
Diego, sa má objavi v ponuke AMD u
v priebehu budúceho roka.
Prvá obmedzená séria týchto mikropro−
cesorov má zís z výrobných liniek AMD
(v tomto momente nie je jasné, èi to bude
vo FAB 30 v Dráïanoch alebo v spoloè−
nom podniku s IBM v East Fishkill) u v pr−
vom štvrroku budúceho roka. Mikroproce−
sor bude ma puzdro Socket 939 a nebude
pinovo kompatibilný so súèasnými základ−
nými doskami, ktoré sú urèené pre mikro−
procesory s puzdrom Socket 940. Sériová
produkcia má by zaèatá v druhom štvr−
roku a má zaisti reálnu dostupnos týchto
mikroprocesorov na trhu. AMD predpokla−
dá nástup Athlonu 64 FX s pracovnou frek−
venciou 2,6 GHz a 1 MB L2 Cache.
Mobilný telefón explodoval vinou
neoriginálnej batérie
Stalo sa to v amsterdamskom nákupnom
centre. Majite¾ke mobilného telefónu výbuch
spôsobil popáleniny na krku a tvári. K expló−
zii vraj došlo po tom, ako ena zapla mobil−
ný telefón a pokúšala sa z neho telefonova.
Pod¾a svedkov inkriminovaným mobilným
telefónom bol telefón znaèky Nokia a ene
pred hovorom spadol na zem.
Pod¾a hovorcu spoloènosti Nokia naozaj
išlo o mobilný telefón znaèky Nokia, avšak
batéria nebola originálna. Spoloènos
Nokia tvrdí, e v priebehu šiestich mesiacov
ide u o tretí alebo štvrtý incident, pravde−
podobne spôsobený pouívaním lacnej
batérie.
Postihne CD médiá rovnaký osud
ako LP platne?
CD nosièe, také populárne médiá na
úschovu dát a audiostôp, èaká pod¾a ana−
lytickej spoloènosti Forrester Research prud−
ký pokles predaja. Dôvodom takéhoto od−
váneho tvrdenia je fakt, e v poslednom
èase nastal prudký rozvoj výmeny audio−
a videodát na internete. Treba však pripo−
menú, e štúdia sa zaoberá len predajom
audio CD nosièov. Dátové CD si udria svoj
post, a kým sa dátové DVD dostanú ceno−
vo na lepšiu úroveò.
Pod¾a realizovaného prieskumu a 20 %
Amerièanov je za pohodlnejší spôsob získa−
vania multimédií a a polovica z opýtaných
vyhlásila, e si u kupuje len málo CD
nosièov. Predpoklad na rok 2008 znie a
udivujúco: 33 % príjmov z hudobného prie−
myslu budú predstavova financie získané
z platených stiahnutí cez internet. Príjmy
z predaja „kamenných“ CD nosièov klesnú
o 30 % od ich maxima v roku 1999. Distri−
búcia filmov na poiadanie bude v roku
2005 produkova neuverite¾ných 1,4 mi−
liárd USD (asi 53,2 miliárd korún) a príjmy
z DVD filmov a klasických kaziet pod¾a
výsledkov štúdie poklesnú o 8 %.
Štúdia ïalej hovorí, e v nasledujúcich
deviatich mesiacoch vznikne asi desa no−
vých platených internetových hudobných
sluieb, ktoré vytvoria alternatívu k ilegál−
nym filesharingovým slubám.
Mobil, ktorý rozoznáva odtlaèky
prstov
Japonský mobilný operátor NTT DoCoMo
zaèal nedávno ponúka mobilný telefón
prvkom CCD a maximálnym rozlíšením
1,23 milióna bodov. Prístroj v sebe skrýva
2,2−palcový LCD displej, ktorý zvládne
260−tisíc farieb. F505i podporuje i Java
hry, telefónny zoznam a iné funkcie, u
notoricky známe z iných mobilných prístro−
jov. Výrobca uvádza ve¾kos internej pamä−
te 16 MB, ktorú môete vyui na ukladanie
videoklipov v celkovej dåke dvadsadevä
minút èi fotografií (spolu asi 1040 snímok).
Na komunikáciu s poèítaèom èi inými elek−
tronickými zariadeniami sa vyuíva infra−
èervený port. Nový véèkový F505i má
hmotnos 105 gramov a jeho rozmery sú
98 × 48 × 21 mm.
Chcete si skopírova VHS na DVD?
pod oznaèením F505i, ktorý je v jednej veci
unikátny. Má toti v sebe, ako jediný z naj−
novšieho modelového radu F505i, ktorého
súèasou je spolu šes nových telefónov, za−
budovanú technológiu zabezpeèujúcu ma−
ximálnu ochranu dát uloených v mobil−
nom telefóne. Jednoducho povedané, ide
o snímaè odtlaèkov prstov, ktorý zabraòuje
nepovolenému pouitiu prístroja. Registro−
vaný pouívate¾ môe telefón odomyka
a zamyka jednoduchým priloením prsta
na senzor prístroja. Snímaè odtlaèkov prs−
tov, ktorý je umiestnený pod klávesnicou, je
pritom schopný rozpozna a 10 rôznych
prstov.
Okrem tejto spomenutej novinky nový
model disponuje i zabudovanou plnohod−
notnou digitálnou kamerou so snímacím
To, e spoloènos Hewlett−Packard je jed−
ným z najväèších bojovníkov za presadenie
štandardu DVD+R/RW, vie azda kadý. Te−
raz spoloènos pripravila uvedenie zariade−
nia s názvom Movie Writer, ktoré má po−
uívate¾om umoni jednoduchý prevod ich
archívu videokaziet VHS na DVD. Pocho−
pite¾ne, ako médium je v novom zariadení
moné vyui disky DVD+R a DVD+RW.
Movie Writer je vlastne špeciálna externá
DVD napa¾ovaèka, ktorá sa k PC pripojí
prostredníctvom rozhrania USB 2.0. Okrem
tohto rozhrania je vybavená aj kompozit−
ným videovstupom, vstupom S−Video a ob−
sahuje MPEG−2 kodek. Staèí teda pripoji
videokameru alebo klasický videoprehrá−
vaè, spusti na òom prehrávanie kazety,
ktorú chcete previes na DVD. Movie Writer
podporuje všetky televízne normy.
Spoloène s mechanikou sa dodáva aj
DVD authoringový softvér ArcSoft ShowBiz
2 a aplikácia na editáciu videa MuVee
AutoProducer.
Mechaniku je, samozrejme, okrem pre−
vodu videa moné poui aj ako klasickú
DVD napa¾ovaèku na záznam údajov.
Movie Writer sa má na trhu objavi u za−
èiatkom septembra a v USA bude stá 399
USD.
Zachránia mobily hudobný
priemysel?
V prieskumoch, ktorých cie¾om je zisti,
ako nakladajú so svojimi peniazmi mladí
¾udia, sa zistilo, e v rebríèku najèastejších
nákupov vystriedali nákup èokolády náku−
py vyzváòacích melódií do mobilných tele−
fónov.
Ove¾a dôleitejšie však je, ako je to vo
vzahu k CD singlom. Pod¾a Mobile Data
Association (MDA) toti u v budúcom roku
predstihne obrat obchodu s vyzváòacími
melódiami obchod s CD singlami. Melódie
zaznamenajú v tomto roku zhruba 60−per−
centný rast, prièom predaj CD singlov èaká
ve¾ký prepad. Predaj melódií je pritom
ove¾a ziskovejší, a to nielen relatívne, ale aj
v absolútnej mierke. Niekedy zarobí meló−
dia viac ako CD singel.
Fonografický priemysel si to, samozrej−
me, uvedomuje, a preto rád predáva licen−
cie na melódie a logá s tematikou hviezd
spoloènostiam, ktoré ich ïalej predávajú
pouívate¾om mobilných telefónov. Od
tohto princípu si s¾ubuje aj zníenie podie−
lu pirátskych kópií a zamedzenie moností
distribúcie hudby cez siete P2P.
Vyjadrenia predstavite¾ov tohto priemys−
lu sú ve¾avravné. Sú radi, e existuje aspoò
jedna oblas, ktorá je zisková v èase, keï
všetky ostatné aktivity zaznamenávajú po−
kles.
Microsoftovská myš oslavuje dvadsiatku!
Vedeli ste, e myš od firmy Microsoft má u 20 rokov? Je to naozaj
tak, prvá myš znaèky Microsoft sa
toti zaèala predáva u v roku
1983. Práve pri tejto príleitosti zorganizovala v Prahe spoloènos Mic-
rosoft špeciálnu tlaèovú konferenciu. Jej súèasou bolo napr. tipovanie èasu, za ktorý prebehne ivá
myš bludiskom, h¾adanie skrytej
myši (tentoraz však poèítaèovej)
v reštaurácii a pod. Zároveò to bola
príleitos na predstavenie noviniek
– napr. koeného povrchu myši alebo navigaèného kolieska na pohyb
vo všetkých smeroch. Moderátormi
akcie boli generálny riadite¾ spoloè-
nosti Microsoft ÈR Jiøí Devát (na obrázku v¾avo) a marketignová a obchodná riadite¾ná spoloènosti Microsoft pre ÈR a SR Veronika Pøikrylová (na obrázku vpravo).
R E V U E
LIfesTyle
ROZHOVOR
„Stres
ma motivuje!„
Pavol Lanèariè, generálny riadite¾ Orange Slovensko
Èo vám hovorí šport? Akým koníèkom
ste holdovali v minulosti a èomu sa ešte
stíhate venova teraz?
V mladosti som sa športu venoval
aktívne, hlavne volejbalu a tenisu. Teraz mi ve¾a èasu na šport, ia¾, nezostáva, a ak áno, snaím sa ho zmysluplne
trávi hlavne so synom, s rodinou alebo
s priate¾mi.
Aké to je, riadi ve¾kú firmu, ako je
Orange? Baví vás práca s ¾uïmi, vzrušenie
konkurenèného boja alebo technologické monosti mobilnej komunikácie? Èo vás na tejto
práci, naopak, ubíja?
Na túto otázku mám klasickú odpoveï,
ktorá je však na sto percent pravdivá. Riadi
takú firmu, ako je Orange, je urèite nároèné,
ale zároveò zábavné a adrenalínové. Telekomunikaèný biznis je ve¾mi dynamický,
prakticky kadý deò vás nieèím prekvapí, èi
u vïaka novým veciam, ktoré je potrebné,
aby sme zákazníkom prinášali, ale aj vïaka
konkurencii, ktorá je v tomto biznise ve¾mi
silná. Ja som v Orangi takmer od zaèiatku
jeho fungovania na trhu a skutoène poznám takpovediac všetky zákutia tejto firmy. Napriek tomu, e sme jednou z najväèších spoloèností na slovenskom trhu,
stále fungujeme prakticky ako rodinná firma, èo je dobré. Aj preto ma na tejto práci
niè neubíja, je to adrenalínový šport, ktorý
je zároveò aj mojím koníèkom.
Ako vyzerá váš pracovný deò? Ko¾ko hodín denne
strávite za poèítaèom, na poradách, obchodných stretnutiach? Ko¾ko èasu strávite na sluobných cestách?
V práci som kadé ráno krátko pred ôsmou. Potom celý deò strávim na poradách, stretnutiach
alebo za poèítaèom. Samozrejme, závisí to hlavne
od aktivít, ktoré firma vyvíja, ako aj od momentálnej situácie na trhu. Roène absolvujem pribline 20
– 30 zahranièných sluobných ciest, ktoré sú
v priemere 1–2-dòové. Ve¾mi èasté sú sluobné cesty „na otoèku“, ktoré sú však zároveò aj pomerne
vyèerpávajúce. Z práce odchádzam väèšinou po 11
a 12 hodinách.
Ko¾ko mailov denne dostávate a ko¾ko z nich stíhate vybavi? Robíte aj doma? Viete si predstavi, e by
ste v budúcnosti iba „teleworkovali“?
Denne dostávam 120 – 130 mailov, väèšinu
z nich však len otvorím a vymaem, lebo sú to
dos èasto štatistiky, ktoré poznám u naspamä.
Aj tak si myslím, e vyaenos manaérov by sa
nemala hodnoti poètom mailov, dokonca poèet
mailov by nemal vplýva na našu vyaenos. Som
presvedèený, e emailová komunikácia by nás
nemala v práci ovláda a saova nám ju, ale naopak. Stresu z emailovej komunikácie sa dá jednoducho predís hlavne jej úèinným filtrovaním.
A hoci osobné stretnutia povaujem z h¾adiska
efektívnosti za ove¾a prínosnejšie ako písomnú
komunikáciu, e-maily sú dnes u neodmyslite¾nou
súèasou mojej práce.
Èo sa týka teleworkingu, vïaka mobilnej komunikácii a GPRS skutoène pracujem aj doma, a tak
môem z práce odís u o siedmej veèer. Zároveò
14
PC REVUE 10/2003
Takých bolo ve¾a a ešte stále èítam,
hoci ove¾a menej ako v minulosti, dokonca si budujem svoju vlastnú kninicu.
Na akej najlepšej dovolenke ste doteraz
boli a ako vyzerá vaša predstava ideálnej
dovolenky?
Ob¾ubujem teplé moria, a preto som
u bol v Dominikánskej republike, na
Kube èi Maldivách. Moja predstava ideálnej dovolenky je spojená s pokojom.
Neznamená to však, e túim len tak
lea na plái. S ideálnou dovolenkou sa
mi spája monos spoznáva a vidie
dosia¾ nevídané. Urèite však nie som zástancom hyperaktivity na dovolenke.
mám viac èasu na to, aby som sa venoval rodine,
prípadne priate¾om. Urèite si však neviem predstavi teleworking v mojej pozícii, pretoe bez osobných kontaktov to jednoducho nejde.
Aký ste pouívate¾ z h¾adiska prijímania najnovších technológií? Ste pionier, ktorý chce ma kadú
novinku ako prvý, alebo si radšej poèkáte na jej všeobecné prijatie? Stíhate sledova dianie?
Nie som pionier, ale nové technológie ma urèite
zaujímajú. Nemám technologický background,
pretoe vzdelaním som obchodník, preto nie som
schopný posudzova novinky v technologickom
vývoji oèami profesionála, ale najmä z h¾adiska biznisu. Myslím, e to má aj svoje výhody. Biznis,
v ktorom pôsobíme, je toti ekonómiou ponuky. A
nové technológie, ktoré prinášajú nové monosti,
umoòujú zákazníkom rozšíri ich potreby, veï kto
by ešte pred nieko¾kými rokmi povedal, e mobilný
telefón bude štandardnou súèasou výbavy kadej
kabelky, kufríka èi športovej tašky? Našou úlohou je
technológie transformova do podoby úitku, teda
sluieb a ponúknu ich zákazníkom.
Ako bojujete so stresom?
Niekedy sebairóniou a niekedy relaxom. Ale
azda nie je niè nové, e najlepším nástrojom proti
stresu je úèinný time manament. Na druhej strane sa stresu nevyhýbam, lebo ho povaujem za najlepší motivaèný èinite¾.
Stretli ste sa u s takou knihou, ktorá vás mimoriadne obohatila, zmenila váš poh¾ad na svet èi ovplyvnila vaše ïalšie kroky v ivote?
A na záver trochu biznisu. Aké sú pod¾a
vás najväèšie slabiny (nedostatky, rezervy)
slovenského trhu mobilnej komunikácie?
Preèo sa zatia¾ v takej malej miere vyuívajú nové
sluby, ktoré poskytujú pokrokovejšie monosti mobilnej komunikácie (dátové prenosy, obrazové správy, lokalizaèné sluby atï.)? Je to nedostatok atraktívneho
obsahu èi sluieb s pridanou hodnotou, postavených na
týchto technológiách? Je to otázka ich cenovej dostupnosti? Nedostatoènej a málo adresnej propagácie, osvety? Ako vám v tom môu pomôc médiá?
Najväèším limitom slovenského trhu je ešte stále
relatívne nízka úroveò príjmov obèanov a s tým súvisiaci malý dopyt po slubách, hlavne s pridanou
hodnotou. Nové veci treba dlhodobo presadzova,
nie však preto, e by im ¾udia nerozumeli, ale práve
pre finanèné limity. Urèite to nie je otázkou nedostatku propagácie, i keï portfólio ponúkaných sluieb je ve¾mi široké. Problémom nie je ani cenová
dostupnos sluieb, pretoe v porovnaní so zvyškom
Európy máme na Slovensku prakticky najnišie ceny
za mobilnú komunikáciu. Pokia¾ sa nezvýšia rozpoèty rodín, a teda ivotná úroveò obèanov, tento stav
bude naïalej pretrváva. Tieto problémy sa pritom
netýkajú len individuálnych uívate¾ov, ale aj firiem.
Mnohé firmy sa na monos vyuitia mobilnej komunikácie ešte stále pozerajú z h¾adiska výdavkov,
ale u menej prostredníctvom reálnych finanèných
úspor, ktoré môu vïaka nim dosiahnu. Je skutoène dôleité, aby sa týmto otázkam venovali aj médiá
a vzdelávali verejnos o zmysluplnosti investícií do
komunikaèných technológií.
Ïakujeme za rozhovor.
Martin Drobný
R E V U E
IT komunITa
13. september 2003, hotel Park, Stupava
SM☺TÁNKA
Ako kadý rok na sklonku leta organizovala spoloènos PROFILE u 3. roèník tenisového turnaja IT
osobností pod názvom M-CUP 03. Zúèastnili sa na
òom výborní tenisti z radov IT manaérov.
Vïaka podpore spoloènosti METROLOGIE Slovakia, ako hlavného usporiadate¾a turnaja, hlavnému sponzorovi HP Slovakia a takisto spoloènostiam
PHILIPS a APC sme mali monos sledova skvelé
výkony úèastníkov turnaja, za ktoré by sa nemuse-
li hanbi ani naši poprední tenisoví reprezentanti.
V tomto duchu sa vyjadrili aj tenisové osobnosti
Janette Husárová a Branislav Stankoviè, ktorí si na
záver turnaja v exhibiènom zápase zmerali sily
s najlepšími tenistami.
Po vyhodnotení turnaja a odovzdaní cien víazom sme v priestoroch Hotela Park v Stupave strávili vo výbornej atmosfére veèer spolu s našimi
obchodnými partnermi.
Organizátori v akcii
Víazi tenisového turnaja: 1. miesto – Ing. Vladimír Èavoj – InWell, 2. miesto – Ing. Peter
Kojda – Metrologie Slovakia, 3. miesto – Róbert Hulák – TTC
Ceny víazom
odovzdali
Branislav Stankoviè,
Janette Husárová
a riadite¾ turnaja
Denis Roman
zo spoloènosti
PROFILE
Bravúrne výkony na tenisových
dvorcoch predviedli všetci IT
manaéri
Ing. Peter Kojda je zruèný nielen v biznise, nezaprel
svojho športového ducha, veï nakoniec skonèil na pek−
nom 2. mieste
Cena pre víaza, ktorá
stojí za to
(v pozadí Róbert Hulák
– 3. miesto)
Dobrú náladu
na úvod veèernej
recepcie „rozpálil“
fakír
Peter Scholtz
zo spoloènosti
METROLOGIE Slovakia
ako spoluhráè Janette
Husárovej v exhibiènej
štvorhre
10/2003 PC REVUE
15
R E V U E
REPORTÁ
Rational u v drese IBM
P
od týmto názvom sa v auguste
konala pouívate¾ská konferencia divízie Rational, ktorá dnes
u patrí do spoloènosti IBM. Poèet
úèastníkov konferencie prekroèil po
prvýkrát v histórii 2000, oproti minulosti výrazne narástol poèet návštevníkov z Európy. V tomto èlánku priblíime atmosféru na konferencii, na
nieko¾ko otázok odpovedal aj generálny manaér divízie Rational Mike
Devlin. Pripomeòme, e spoloènos
Rational Software Corp. sa stala
súèasou IBM vo februári tohto roka
za cenu 2,1 miliardy USD. V k¾úèových prednáškach na konferencii
vystúpili Mike Devlin a riadite¾ marketingu Erick Shurr. Spoloène predstavili firemnú stratégiu na ïalšie
obdobie. Zaujímavá bola hlavne demonštrácia prepojenia Rational
a IBM v podaní Ericka Shurra. Na
svoje vystúpenie (mimochodom, pod
názvom To Be Sure) toti predstúpil
v dokonalom obleku, ako je zvykom
v štýle IBM. Poèas prezentácie však
oblek so seba doslova strhol a pod
ním mal neformálne obleèenie, ktoré
je ¾uïom z Rationalu blišie – bené
nohavice a trièko. Komentoval to slovami: „Navonok sme IBM, vo vnútri
však stále Rational.“ Reakcia zákazníkov na to bola jednoznaène pozitívna, sprevádzaná búrlivým potleskom.
16
PC REVUE 10/2003
Erick Shurr, riadite¾ marketingu, poèas úvodnej prednášky na RUC u v obleèení
´a la Rational
Platforma IBM Software a integrácia Rational do ostatných zloiek
Stratégiou spoloènosti Rational je
posilnenie postavenia ako dodávate¾a
otvorených, štandardizovaných nástrojov, postupov a sluieb na vývoj
podnikových aplikácií. Divízia stavia
na štandardoch, ako sú UML2, Java,
J2EE, XML a Web service. Jej riešenia
sú multiplatformové, pokrývajú systémy Microsoft Windows, Linux, highend systémy, ako i operaèné systémy
v reálnom èase. Divízia bude poskytova aj riešenia pre mobilné telefóny
a medicínske systémy. Produkty divízie Rational pokrývajú analýzu poiadaviek klienta, modelovanie jeho biznis procesu a úplné prispôsobenie
riešenia poiadavkám klienta vrátane
testovania. Výsledkom má by škálovate¾né riešenie, ktoré umoòuje aj
neskoršiu radikálnu zmenu hardvérovej platformy. Tento proces, ako i zapojenie produktov Rational do rodiny
ostatných divízií v rámci IBM sme
znázornili na obrázku.
Ústredným motívom Rational User
Conference (RUC) bola integrácia produktov a technológií do portfólia
IBM. Pod¾a Mikea Devlina bola akvizícia pre firmu ve¾mi prospešná, keïe
sa týmto spôsobom otvoril priestor
smerom k ve¾kým zákazníkom na celom svete. Zhruba za pol roka sa podarilo úplne prepoji technológie
Rational s inými divíziami – Lotus,
Tivoli, DB2 – a integrova ich v rodi-
R E V U E
ne produktov IBM WebSphere. Na druhej strane
poèas RUC bolo medzi riadkami cíti, e predstavitelia divízie Rational sa predsa len ešte v detailoch
odlišujú od IBM a majú istý pocit nezávislosti. Chce
to mono trochu viac èasu, nieèo podobné bolo
moné v minulosti vidie aj v prípade divízie Lotus.
Jedno z hlavných oznámení na RUC patrilo podpore technológie Microsoft .NET. Pod¾a Mikea Dev-
lina bude podpora .NET v ich produktoch plne garantovaná. V tomto zmysle ani neprekvapuje, e
spoloènos Microsoft na tejto konferencii vystupovala ako hlavný sponzor.
Divízia Rational na konferencii RUC jasne preukázala, e jej akvizícia do portfólia bol premyslený a zrejme aj dlhšie plánovaný krok. Smerovanie
divízie je teraz u napriek urèitej nezávislosti
Mike DEVLIN, Rational Software, IBM
PCR: Aké zmeny
èakajú Rational Software v nasledujúcom období?
MD: Produktovú
štruktúru a naše
riešenia budeme
stava na skúsenostiach celej divízie
IBM. Zavádzame modelom riadený vývoj aplikácií, chceme zaisti èo najvyššiu kvalitu návrhu
a sme pripravení na zmeny v zákazníckych aplikáciách. Modelom riadený vývoj pritom zaisuje
jednoduchos vývoja a prináša aj preh¾adnejší
poh¾ad na aplikácie. Jednoducho vývojár s našimi
nástrojmi stavia aplikáciu pomocou blokovej
štruktúry, prièom má však stále dosah na zdrojový kód aplikácie.
Ako je to s ohlásenou podporou Microsoft .NET?
Nie je to v protiklade s open source stratégiou
IBM?
MD: Vieme, e ve¾a z našich zákazníkov pouíva aplikácie v heterogénnych prostrediach.
Súèasne teda vyuívajú napr. technológiu .NET
i J2EE. Rozhodli sme sa tak podporova našich
zákazníkov a poskytujeme integráciu nástrojov
Rational s balíkom Microsoft Visual Studio .NET.
Skrátka, nechceme nijakým spôsobom obmedzo-
va našich zákazníkov. Monosti Visual Studio
.NET pritom povaujeme za ve¾mi výhodné.
Ako je to teda s podporou open source?
MD: Open source je naša priorita. Plne podporujeme open source, prièom my pouívame projekt s oznaèením Eclipse, ktorý poskytuje robustnú platformu na vývoj aplikácií a nástrojov. Èasou projektu Eclipse je EMF (Eclipse Modeling Framework). Táto èas ponúka napr. generovanie kódu, manament metadát, modelovanie procesu
a pod. Detaily nájdete na www.eclipse.org.
Bude Rational pokraèova v podpore rozlièných
operaèných systémov, programovacích jazykov
a platforiem?
MD: Absolútne! Plánujeme pokraèova v tom,
e náš zákazník má právo výberu softvérovej
i hardvérovej platformy. Znamená to, e budeme
investova do riešení pre Windows, Unix, Linux
a real-time systémov. Podpora je zaistená pre
zákazníkov zameraných na dodávate¾ov, ako je
Microsoft, Sun Microsystem, HP a ïalších.
Poskytujete riešenia aj pre menšie spoloènosti?
MD: Náš hlavný segment pochádza z oblasti
stredných a ve¾kých zákazníkov. Máme však riešenia napr. pre dvoch pouívate¾ov. Výhodou je
všadeprítomná škálovate¾nos. Ak firma rastie,
v intenciách IBM. Zákaznícka štruktúra IBM pritom
zaisuje pre Rational dostatok priestoru na realizáciu. Budúcnosou pre Rational je tak úplná integrácia do IBM WebSphere.
Ondrej Macko, Orlando, Florida
vieme jej zaisti ochranu vynaloenej investície
aj pri prechode na inú platformu.
Táto skutoènos je ve¾kou výhodou v súèasnosti, keï sa v USA i v Európe realizuje mnostvo
fúzií a akvizícií medzi spoloènosami. Keï potom
jedna firma preberie inú, bude chcie manaova
dané prostredie efektívne a rýchlo. To naša technológia umoòuje, keïe je plne prispôsobite¾ná
pod¾a rozsahu organizácie.
Ako prebiehala akvizícia do portfólia IBM z vášho poh¾adu?
MD: Kadá akvizícia prináša so sebou vdy
ve¾ké zmeny. Zaèiatok tohto roka tak bol pre nás
naozaj akým obdobím. Bolo treba rýchlo prispôsobi maticu našich produktov a technológií.
Navyše bolo treba so zmenami oboznámi aj
zákazníkov. To bolo mono ešte ašie. V podstate ja osobne aj teraz trávim najviac èasu so zákazníkmi, ale to je vlastne moja práca. Teraz môem vyhlási, e náš tím vykonal dobrú prácu. Aj
zákazníci pochopili, e akvizícia pre nich prináša
stabilitu a novú kvalitu. Akvizíciou sme získali
nových zákazníkov, a to predovšetkým z oblasti
telekomunikácií a systémovej integrácie.
Kto je teraz vašou najväèšou konkurenciou?
MD: To je ve¾mi aká otázka. Pravdepodobne
nikto v súèasnosti neposkytuje také široké
nástroje a takú širokú podporu rozlièných platforiem ako práve IBM. Ale existujú konkurenti
v špecifických oblastiach. Sú to predovšetkým
spoloènosti ako Microsoft alebo Borland.
10/2003 PC REVUE
17
R E V U E
REPORTÁ
Canon: digitálne zrkadlovky masám
Máme tu zasa jeseò
a z poh¾adu záujemcu
o digitálnu fotografiu je tá
tohtoroèná naozaj
nezvyèajne úrodná. Nových
modelov digitálov je v tomto
roku viac ako kedyko¾vek
predtým. Príjemné je, e
nejde iba o obvyklé
„upgrade“ a dopåòanie modelov
do jednotlivých radov, ale
o nástup novej generácie
produktov.
J
ednu z najvýznamnejších tohtoroèných udalostí
spájajúcich sa s digitálnou fotografiou som mal
monos vidie v Londýne 22. augusta na vlastné
oèi. Práve starobylé mesto na Temi sa toti stalo
dejiskom premiéry najnovšieho prírastku v rodine
digitálnych zrkadloviek Canon EOS.
Nový EOS 300D má by pod¾a predstavite¾ov
firmy novinkou roka. Zdá sa, e ambície tohto produktu sú nemalé, má toti oslovi širšie spektrum
amatérskych fotografov a umoni im vstúpi do
sveta digitálnej fotografie vyzbrojeným plnohodnotnou digitálnou zrkadlovkou, kompatibilnou
s jedným z najrozšírenejších radov výmenných
objektívov.
Canon je vo fotografii pojmom, s ktorým sa stretol
takmer kadý. Táto spoloènos toti disponuje širokým portfóliom produktov, ktoré siaha od klasických
kompaktov pre široké masy amatérskych fotografov
a po digitálne zrkadlovky a profesionálne filmové
fotoaparáty. Okrem fotoaparátov má Canon v ponuke aj neuverite¾ne široké spektrum doplnkov, ako sú
výmenné objektívy, blesky a ïalšie prvky. Azda najvýznamnejšie renomé si v oblasti fotografie získal
Canon práve v segmente profesionálnej techniky.
Jeho zrkadlovky s výmennými objektívmi sú „povinnou“ výbavou mnostva renomovaných fotografov èi
médií a rovnaké tvrdenie platí aj v oblasti kamier
a digitálnych zrkadloviek.
Canon EOS 300D
vo prístupný. Spoloène s prvým produktom tak Goro
Yoshida vytvoril aj krédo jeho budúcej spoloènosti.
Prvým komerène dostupným produktom, ktorý
Yoshida vyvinul, bol model Hansa Canon, ktorý sa
na trhu objavil vo februári 1936. Prvý úspešný produkt znamenal prvé zarobené peniaze a tie spoloène
so záujmom investorov dali vzniknú spoloènosti,
ktorá je dnes vo fotografii legendou. Vývoj šiel,
samozrejme, nezadrate¾ne ïalej. Z h¾adiska zamerania tohto èlánku je zaujímavý rok 1959, keï Canon
uviedol na trh prvú 35 mm jednookú zrkadlovku.
Niesla oznaèenie Canoflex a bola vybavená mechanizmom umoòujúcim výmenu objektívov. Pre
potreby tohto radu fotoaparátov Canon vyvinul
sériu objektívov R. A do roku 1964 boli Canoflex a
R-kové objektívy pojmom. To sa však zmenilo uvedením prvých fotoaparátov radu FX, ktoré vyuívali
nový rad objektívov, pomenovaný FL.
Prvá profesionálna zrkadlovka spoloènosti Canon uzrela svetlo sveta v roku 1971 a dostala názov
F-1. Podobne ako pri predchádzajúcich modeloch aj
úspech nového produktu bol z ve¾kej èasti dielom
nezvyèajne širokej palety objektívov a doplnkov,
ktorých poèet dosiahol neuverite¾né èíslo – 180! To
však u stojíme na prahu „elektronizácie“ fotoaparátov. U v roku 1976 toti uvádza Canon na trh
zrkadlovku AE-1 s „mikroprocesorovým riadením“
a desa rokov po prvej profesionálnej zrkadlovke
prichádza jej elektronizovaný variant New E-1,
ktorý vïaka elektronickému riadeniu a motorovému prevíjaniu filmu zvláda expozíciu a 14 snímok
za sekundu!
V roku 1985 uzrela svetlo sveta legenda s menom EOS (Electro Optical System). Prvým modelom
v novom rade bol EOS-650. Model bol úspešný,
a tak neèudo, e po dvoch rokoch prišla na rad nová vlajková loï pre profesionálov EOS-1, ktorú v roku 1990 Canon premenoval na EOS 10. Spoloène
s radom zrkadloviek EOS prichádza na svet aj nový
rad objektívov. Ten nesie oznaèenie EF a na rozdiel
od predchádzajúceho radu (FD) má vyššiu svetelnos a najmä podporuje automatické ostrenie a komunikáciu objektívu s telom fotoaparátu. K dnešnému dòu je na trhu viac ako pädesiat typov objektívov radu EF a vývoj „klasického“ radu EOS
pokraèuje aj naïalej.
NA CESTE ZA DIGITÁLNYM EOS−OM
Skôr ako sa dostaneme k digitálnym zrkadlovkám,
bolo by dobré spomenú, e spoloènos Canon patrila k priekopníkom digitálnej fotografie.
Prvým pokusom smerom k digitálnej fotografii
v Canone boli SV (Still Video) kamery, ktoré koncepène vychádzali z videokamier, no na rozdiel od nich
umoòovali iba záznam statického obrazu, ktorý
však bol realizovaný rovnako ako pri videokamerách
analógovo na magnetický pás. Prvým sériovo produkovaným zariadením tejto koncepcie bol model Canon RC-701, ktorý bol dodaný v roku 1986 pre potreby olympiády v Los Angeles. Vývoj v tejto oblasti síce
trval ešte pár rokov, výsledky však neboli oslnivé.
Z tohto poh¾adu sa nemono èudova, e v poèiatkoch digitálnej fotografie sa Canon sústredil na vývoj
modelov urèených skôr amatérom. Tam patril nielen
prvý digitál Canonu PowerShot 600, ktorý sa na trhu
objavil v roku 1996, ale aj všetky nasledujúce modely PowerShot a Digital Ixus.
Na prvý digitál pre profesionálov od Canonu sme
museli èaka ïalšie štyri roky, a kým sa v roku 2000
na trhu neobjavil Canon EOS-D30. Išlo o model s trojmiliónovým snímaèom CMOS, podporujúcim objektívy radu EF. Jeho uvádzacia cena bola 3500 USD!
O rok neskôr u Canon ponúkal digitálnu verziu
klasického EOS-1V, teda model Canon EOS-1D, vybavený snímaèom CCD so 4 miliónmi bodov, ktorý
bol vo svojej dobe najvýkonnejším digitálnym telom. Pochopite¾ne, tomu zodpovedala aj jeho cena
– 7000 USD!
OD KWANONU PO EOS
Spoloènos Canon bola oficiálne zaloená v roku
1937. Jej duchovným „otcom“ bol rodák z Hirošimy
Goro Yoshida. Ten u v roku 1933 vo svojej vývojárskej dielni vytvoril prvý rýdzo japonský 35 mm fotoaparát, ktorý dostal do vienka meno Kwanon. Ako
mnohé vynálezy ani tento sa sériovej výroby nedoèkal, vynálezcu však utvrdil v presvedèení, e mono
skonštruova kvalitný fotoaparát, ktorý by bol ceno18
PC REVUE 10/2003
Hansa Canon (1936)
Zrkadlovka
AE−1 (1976)
R E V U E
Prešiel rok a na trhu sa objavuje novší variant s oznaèením EOS-1Ds, ktorý je vybavený snímaèom CMOS s rozmermi identickými s políèkom 35 mm filmu a rozlíšením
11 megapixelov. Ïalšie zlepšenie znamenalo aj zvýšenie
ceny, tá dosiahla 7500 USD.
Kým EOS-1Ds bodoval u nároèných profesionálov,
Canon sa rozhodol posla na trh aj ïalšie modely, ktoré
mu mali pomôc získa prevahu na trhu s digitálnymi
zrkadlovkami. Nasledovali modely EOS-D60 (CMOS, 6,3
megapixela) a o nieèo neskôr jeho zlepšený variant EOS10D s rovnakým snímaèom. V oboch prípadoch išlo o cenovo podstatne dostupnejšie modely (uvádzacie ceny boli
2200 USD, resp. 1500 USD) s kovovými telami.
ÚTOK NA TRH?
Canon digitálnymi zrkadlovkami dosiahol nemalé úspechy.
S jedlom, samozrejme, rastie chu, a tak si poloili otázku, èi
nenastala vhodná doba na to, aby EOS aj medzi digitálnymi
zrkadlovkami dosiahol popularitu klasického radu EOS.
Keï sa touto myšlienkou v Canone zaèali zaobera hlbšie,
prišli na to, e majú všetko potrebné na dosiahnutie cie¾a.
Jediné, èo im „chýbalo“, je naozaj lacné telo digitálnej zrkadlovky. A keïe pod¾a výskumov analytikov sa takéto telo
malo na trhu objavi najskôr a koncom roku 2004, v Canone sa poponáh¾ali a vyvinuli telo EOS 300D. To èiastoène
vychádza z modelov EOS-D60 a EOS-10D, s ktorými ho spája
pouitie rovnakého snímaèa s rozlíšením 6,3 megapixela
i jeho rozmery. Pri vývoji siahli po plastovom tele a celý
V prípade „celoplošného“ ostrenia je scéna rozdelená na 35
segmentov (ide o rovnaký systém, aký Canon pouíva pri
profesionálnej zrkadlovke EOS 1N). Fotoaparát ukladá
snímky vo formáte JPEG a RAW, prièom k dispozícii je sedem rozmerov snímok, dva stupne kompresie v JPEG a výstup iba do RAW. Ako pamäové médium v Canone u tradiène pouívajú karty CompactFlash a ani pri tomto modeli to nie je inak. K dispozícii je rozhranie USB (nebolo špecifikované, èi 1.1 alebo 2.0) a výstup video. Napájanie prístroja zabezpeèuje LiIon akumulátor, ktorý má prístroju
umoni exponova 600 snímok v automatickom reime!
Samozrejmosou je zabudovaný blesk, podpora externého
blesku a široká podpora príslušenstva. Rozmery prístroja
sú 142 × 99 × 72,4 mm, hmotnos 560 gramov.
Okrem faktu, e prístroj podporuje objektívy EF, je príjemné, e sa bude dodáva samostatne, ako aj v cenovo
zvýhodnenom „balíku“ so špeciálnym objektívom EF-S 1855 mm F3.5-5.6, ktorý zodpovedá 28÷90 mm objektívu klasického 35 mm fotoaparátu. S oh¾adom na fakt, e tento
objektív je „posadený“ hlbšie do tela fotoaparátu a e jeho zobrazovacie pole zodpovedá rozmerom snímaèa CMOS,
nie je ho moné poui v klasických zrkadlovkách EOS.
PRAX
Hoci sme po tlaèovej konferencii mali monos siahnu si
na EOS 300D, vynáša akéko¾vek závery a hodnotenia by
bolo predèasné. Bolo to iba pár minút, i keï na viacerých
stanovištiach a s rôznymi objektívmi. Ostanem teda iba
pri všeobecnom hodnotení a na
to reálne si poèkáme do budúceho mesiaca, keï príde EOS 300D
na recenziu. Prístroj vyzerá ve¾mi dobre, ovládanie je podobné
jeho starším súrodencom z triedy „profi“. Jediným významným
rozdielom je absencia stavového displeja. Informácie, ktoré sú
pri vyšších modeloch dostupné na
òom, sú v prípade EOS 300D zobrazované na
LCD i v prieh¾adovom h¾adáèiku.
BUDÚCNOS
Vpravo
hore EOS 300D so 600 mm
teleobjektívom, v¾avo ukáka
monosti priamej tlaèe
z EOS 300D
návrh prístroja bol podriadený cenovej optimalizácii. Výsledok je prekvapivý. Cena novinky je mimoriadne atraktívna – 49 990 Sk za telo a 55 990 Sk za súpravu obsahujúcu
telo a objektív EF-S 18–55. Nu a tá prinúti k premýš¾aniu
nejedného zapáleného fotoamatéra.
Rovnako ako predchodcovia aj tento model podporuje
výmenné objektívy systému EE/EF. Prístroj disponuje citlivosami od 100 do 1600 ISO a expoziènými èasmi od
1/4000 sekundy do 30 sekúnd.
Spracovanie obrazu má na starosti procesor Digic, ktorý
pouíva Canon aj v profesionálnych zrkadlovkách. Vïaka
jeho implementácii digitál zvládne snímanie v plnom rozlíšení a do rýchlosti 2,5 snímky za sekundu. Ostrenie je
moné meni v závislosti od fotografovaného objektu.
Canon EOS-300D je horúca novinka, ktorá sa
na trhu objaví asi v rovnakom èase ako toto
èíslo nášho èasopisu. V USA bude tento model
distribuovaný pod oznaèením Canon Rebel Digital, v Japonsku zasa ako Canon Kiss Digital.
Canon si od tohto produktu s¾ubuje naozaj ve¾a.
Dokumentuje to aj fakt, e priamo na tlaèovej konferencii
prezentovali predstavitelia spoloènosti zámer dodáva
mesaène 70-tisíc prístrojov! Pritom v budúcom roku vraj
toto èíslo ešte vzrastie. Ak sa to Canonu podarí, EOS 300D
bude èoskoro najrozšírenejšou digitálnou zrkadlovkou s
výmennými objektívmi. Predstavitelia spoloènosti rátajú
s tým, e k tomuto postaveniu mu dopomôe nielen
atraktívna cena, ale aj penetrácia EF objektívov medzi
fotografmi. Nebojím sa tvrdi, e po òom okrem amatérov
siahne aj nejeden poloprofesionál.
Pochopite¾ne, nástup takejto lacnej digitálnej zrkadlovky
celkom isto vyvolá tlak na ceny ïalších modelov. Ten sa neprejaví okamite, ale dozaista nebudem ïaleko od pravdy,
ak poviem, e najneskôr v prvom štvrroku budúceho roka
nás èaká významný posun cien digitálnych fotoaparátov vo
viacerých kategóriách. A ten sa s ve¾kou pravdepodobnosou
odrazí aj na úpravách výrobných programov jednotlivých
znaèiek. Zdá sa, e EOS 300D bude digitálom, ktorý riadne
rozhýbe trh. Ako pouívatelia sa teda máme na èo teši.
Peter Orviský, Londýn
10/2003 PC REVUE
19
R E V U E
REPORTÁ: ORACLEWORLD
Pripravte sa na GRID!
Spoloènos Oracle usporiadala
8. a 11. septembra v San
Franciscu podujatie
OracleWorld, výroèné
stretnutie s úèasou viac ako
20 000 partnerov
a zákazníkov. K¾úèovou témou
tohto roèníka bol grid ako
výpoètový koncept, ktorý pod¾a
predstavite¾ov Oracle
predstavuje najvýznamnejšiu
zmenu od nástupu internetu.
Keïe za posledný rok viacero
ve¾kých firiem predstavilo svoje
vízie alebo aj prvé reálne
produkty, ktoré by mali
umoni vyuíva zdroje IT
infraštruktúry ako slubu,
boli sme zvedaví na poh¾ad
spoloènosti Oracle.
P
ri vysvet¾ovaní myšlienky nových výpoètových
konceptov, ktoré predstavili v uplynulých
mesiacoch aj iné firmy (HP, IBM, Sun, CA atï.
– pozri PCR è. 9/2003), dochádza k urèitej terminologickej nezrovnalosti, preto je lepšie osvetli si
niektoré pojmy.
MARKETING ALEBO REÁLNA
TECHNOLÓGIA?
Grid computing je koncept, ktorý existuje u minimálne 10 rokov a v akademickom svete sa aj pomerne intenzívne vyuíva v špeciálnych aplikáciách (astronómia, jadrová fyzika, meteorológia...).
Jeho princíp spoèíva, zjednodušene povedané, v
rozdelení spracovania komplexnej výpoètovej
úlohy do siete ve¾kého mnostva vzájomne prepojených poèítaèov (odtia¾ pochádza názov grid, po
slovensky mrieka), ktorých výkon nie je vyuívaný
na 100 %. Kadý z poèítaèov spracúva èiastkovú
úlohu a po jej spracovaní vracajú svoj medzivýsledok, z ktorého sa následne skladá celkové riešenie
úlohy. Ide vlastne o opaèný prístup ako pri nasadení centrálnych superpoèítaèov. Nemusí ís pritom
len o vo¾né výpoètové zdroje serverov, ale ¾ubovo¾ného pripojeného poèítaèa. Notoricky známy je
prípad šetrièa obrazovky (seti@home) pre projekt
analýzy údajov z rádioteleskopov pri h¾adaní
20
PC REVUE 10/2003
mimozemských civilizácií (podrobnosti o koncepte
gridu – pozri v PCR è. 6/2003).
Utility computing je výpoètový model, ktorý
všetky zdroje IT infraštruktúry umoòuje vyuíva
ako slubu a poskytova na poiadanie pod¾a potreby. Èasto sa pouíva prirovnanie k systému spotreby elektriny, vody, plynu atï. Potrebujete nárazovo
spracova ve¾ký objem dát, roènú uzávierku ve¾kej
korporácie alebo urobi analýzu z obrovského
mnostva nameraných údajov? Nekupujte nový
ration
ll Corpo
CEO, De
a
n
a
m
air
Dell, Ch
Michael
server, ale prenajmite si výpoètový výkon z dátového centra inej firmy. Ako infraštruktúra pre takýto prístup pritom môe slúi práve grid.
Business on-demand, adaptive enterprise, On
Demand Computing atï., to sú marketingové oznaèenia pokroèilých IT, ktorých podstata je však rovnaká: poskytnú zákazníkom monos prispôsobenia ich výpoètových zdrojov prune aktuálnym
potrebám. Na súèasnej technickej úrovni to dodávatelia dosahujú spájaním jednotlivých èasti IT
infraštruktúry do virtuálnych celkov, ktoré pôsobia
navonok ako jeden systém. To umoòuje lepšie vyuívanie ich zdrojov a ïalšie výhody v oblasti ich
správy, bezpeènosti atï. Cie¾om je dopracova sa
k modelu utility computing. Technologicky to však
v súèasnom prevládajúcom heterogénnom výpoètovom prostredí, kde koexistujú ved¾a seba servery, operaèné systémy, databázy èi biznis aplikácie
od rôznych dodávate¾ov, nie je ešte celkom moné.
V rámci riešenia od jedného dodávate¾a také infraštruktúry u existujú (Utility Data Center od HP).
V budúcnosti by mal by grid computing riešením
nielen pre ve¾ké korporácie, ale aj menšie firmy èi
dokonca bených spotrebite¾ov. Chcete spusti výpoètovo nároènú úlohu, ako rendering, 3D hru èi
virtuálnu realitu? Predplate si èas èi kapacitu
a pripojte sa na grid!
Vyzna sa preto vo vyjadreniach firiem, èo je
marketing a èo technológia, nie je vdy jednoduché. Pozrime sa na to, èo sa skrýva pod oznaèením grid computing v predstavách spoloènosti
Oracle.
Scott McNealy, prezident a CEO, Sun Microsystems
´ LA ORACLE
GRID A
Keïe Oracle je firma orientovaná na korporátnu
klientelu, v jej ponímaní ide o riešenie, ktoré má
umoni lacnejšiu prevádzku výpoètových centier
vïaka efektívnejšiemu vyuívaniu ich zdrojov.
V súèasnosti toti servery väèšinu svojho strojového
èasu èakajú na ïalšiu úlohu, typicky spracovanie
údajov pre danú biznis aplikáciu. Všetky doterajšie
výpoètové systémy boli toti navrhnuté tak, aby
dokázali zvládnu špièkovú záa, ktorá sa však
môe vyskytnú len raz za èas, hoci aj raz za štvrrok
alebo raz za rok. V prípade, e sú servery zapojené
do gridu, výpoètové zdroje a pamäové kapacity stoviek serverov a databáz sú zdie¾ané v rámci jedného
jediného virtuálneho systému, ktorý pride¾uje svoj
výkon a kapacitu jednotlivým aplikáciám dynamicky
pod¾a ich aktuálnych poiadaviek na jeho zdroje. Zákazníci tak dokáu uspokoji svoje poiadavky na IS
s menším poètom serverov a ¾udí na ich obsluhu.
Okrem toho môu zákazníci svoj nevyuitý výkon zdie¾a a prenajíma hocijakej inej firme, ktorá
má momentálny nedostatok výkonu na spracovanie vlastných úloh.
R E V U E
Napríklad ak banka cez noc nevyuíva svoju výpoètovú kapacitu na 100 % a ak je pripojená do
gridu, môe svoje zdroje poskytnú inej spoloènosti, hoci aj banke na druhej strane zemegule. Tá jej
túto pomoc môe vráti, keï to bude potrebova
zase ona.
Potenciál gridu je ve¾mi s¾ubný, analytici však
tvrdia, e skutoèné technológie grid ešte len prídu.
Konkurencia hovorí, e to, èo Oracle oznaèuje ako
grid, je v skutoènosti skôr zlepšená technológia
klastrov, ktoré riešia iba problém prerozdelenia
záae v prípade výpadku jedného zo serverov, ako
skutoèný kolektívny computing. Osobitne IBM
oznaèuje vstup Oracle sveta gridu za rebranding
softvéru Oracle 9i Real Application Clusters (RAC).
Technológiu gridu Oracle naozaj prevzal z klasteringových technológií. Oracle RAC cluster umoòuje spája viacero relatívne lacných serverov do
klastra – zväzku serverov, ktorý dokáe výkonnostne konkurova podstatne drahším sólo serverom. A okrem toho je takéto riešenie spo¾ahlivejšie:
Larry Ell
ison, Ch
airman
a CEO,
Oracle C
orporati
on
keï vypadne jeden server, niektorý iný vo zväzku
prevezme jeho úlohu. To je princíp práce klastrov.
Oracle 9i RAC však umoòuje spúša na jednom
klastri len jednu aplikáciu. Nové verzie riešení
urèené pre grid však u toto obmedzenie nemajú.
Okrem toho RAC cluster mohol pozostáva maximálne z 8 serverov. V prípade gridu však jedna
aplikácia môe bea na 64 èi 128 serveroch. A navyše nie je jeden klaster vyhradený u iba pre jednu aplikáciu, èo znamená, e podniky môu ušetri
na licenèných poplatkoch, ktoré sa èasto pre danú
aplikáciu vypoèítavajú pod¾a poètu procesorov, na
ktorých beí.
Oracle tvrdí, e u nastal ten správny èas pre
grid computing. Opiera sa pritom o nástup lacných
tenkých, tzv. blade serverov od spoloèností ako
Dell, Hewlett-Packard, IBM a Sun Microsystems,
ktorých cena sa pohybuje okolo 2000 USD. Tie
v spojení s Linuxom predstavujú základ pre grid
computing, pretoe umoòujú zákazníkom nahradi ve¾ké servery a mainframy ako „izolované ostro-
vy“ na spracovanie úloh vytváraním gridu z lacných serverov postupne pod¾a potreby.
Opiera sa o technológie a nástroje, ktoré umoòujú grid reálne navrhnú, zostavi, implementova a prevádzkova. Grid môe pozostáva zo stoviek, potenciálne tisícok serverov. Manuálna správa takéhoto informaèného systému je skoro nemoná. Jednotná riadiaca konzola Oracle Grid
Control však umoòuje automatizáciu dennodenných èinností, ako je inštalácia nových verzií softvéru, plátanie dier, manaovanie záae, bezpeènostný audit atï., centrálne pre celý grid. Takto
môe by aj najväèšia komplexná IT infraštruktúra
manaovaná ako jeden výpoètový systém a staèí na
to jeden alebo pár administrátorov.
Ïalší hráèi na poli utility-computingu, ako IBM,
HP a Sun, chcú èasom dosiahnu, aby funkcionalitu
gridu podporovali všetky prvky IT infraštruktúry
(HW, databáza, OS, sie...), a to dokonca od rozlièných výrobcov. Takýto plnohodnotný grid však
pod¾a analytikov spoloènosti Meta Group mono
oèakáva najskôr o 3 a 5 rokov. Hoci koncept
Carly Fiorina, Chairman a CEO,
Hewlett−Packard Corporation
Oracle sa sústreïuje „iba“ na databázu, aplikaèný
server a manament gridu, môe oproti ostatným
svoje technológie zakomponova do reálnych produktov u teraz a ponúknu ich zákazníkom. Oracle
má, samozrejme, záujem aj o „plnohodnotný“ grid.
Je èlenom zdruenia Global Grid Forum, ktoré vyvíja grid štandardy postavené na XML pre úlohy, ako
je rozkladanie záae, bezpeènos èi meranie zdie¾aných zdrojov, a to na systémoch od rôznych dodávate¾ov. Vývojové práce sú ešte v plnom prúde
a ich implementácia do produktov sa neoèakáva
skôr ako o nieko¾ko rokov.
HVIEZDNE OBSADENIE
Okrem mua èíslo jeden spoloènosti Oracle, ktorým
je pod¾a médií kontroverzný, ale nesporne charizmatický Larry Ellison, prišli podpori víziu Oracle
svojimi k¾úèovými príhovormi aj vrcholoví predstavitelia k¾úèových partnerských firiem: Carly Fiorina
za Hewlett-Packard, Craig Barrett za Intel, Scott
McNealy za Sun Microsystems a Michael Dell za
Dell. Ich vystúpenia si môete pozrie aj na tejto
adrese: http://oracle.com/oracleworld/sanfrancisco/
conference/keynote.html.
Michael Dell, CEO spoloènosti Dell, predpovedal tenkým blade serverom skvelú budúcnos,
ktorú by mala napomôc snaha všetkých výrobcov
poèítaèov na báze architektúry Intel o ich spoloènú
štandardizáciu. Neuviedol však, o ktoré spoloènosti by malo ís, ani k¾úèové komponenty blade serverov, ktorých sa to týka. Výrobcom proprietárnych systémov, najmä Sun Microsystems, ohlásil
skorý koniec prehnaných výdavkov do vývoja
a výskumu, neschopnosti cenovo konkurova platformám vyrábaným vo ve¾kých objemoch (IA-32,
IA-64) èi uzavretosti. Hlavnou úlohou úèasti Michaela Della na OW však bolo vyhlásenie podpory
grid konceptu Oraclu zo strany hardvérového dodávate¾a. Michael Dell dokrivkal na pódium s barlami, pri jazde na koni si toti zlomil èlenok, èo komentoval slovami: „Napriek tomu, ako dnes vyze-
tion
l Corpora
CEO, Inte
,
tt
e
rr
a
Craig B
rám, naša spoloènos nestála ešte na pevnejších základoch ako v súèasnosti.“
CEO spoloènosti Sun Microsystems Scott
McNealy sa nezaprel a typickým spôsobom
okomentoval konkurenciu. Predpovedal, e sa skonèia èasy, keï si spoloènosti budujú heterogénne
dátové centrá, ktoré pozostávajú z komponentov
od 80 rôznych spoloèností. Namiesto toho budúcnos pod¾a neho patrí prednastaveným riešeniam
štandardných systémov, ktoré si spoloènosti buï
kúpia, alebo prenajmú. Reagoval tak na Michaela
Della, ktorý ohlásil u zmienený koniec éry proprietárnych systémov. Scott McNealy to vyhlásil
za nezmysel, keïe Sun všetky svoje špecifikácie,
formáty, rozhrania otvoril a sú kadému k dispozícii, èo napr. Microsoft o sebe nemôe vyhlási.
Takisto na konkrétnom modeli servera Sunu a
Dellu v porovnate¾nej zostave a výkone McNealy
ukázal, e „proprietárny“ systém môe vychádza
lacnejšie ako server na báze ve¾koobjemovej
architektúry Intel.
10/2003 PC REVUE
21
R E V U E
Larry Ellison zakonèil svoju prednášku vyhlásespôsobova. Oracle ešte stále vedie v predaji dataOkrem spoloènej vízie majú Sun aj Oracle aj
ním, e prechod firiem na koncept grid computinbáz beiacich pod Windows a Unixom, ale pod¾a
spoloèných nepriate¾ov. Obaja súperia s IBM a
gu im umoní „desanásobne zvýši výkon za jedanalytikov zo spoloènosti Gartner Dataquest straMicrosoftom a obaja dúfajú, e grid computing im
nu desatinu ceny“, ktorú by museli zaplati za rietil minulý rok na IBM a Microsoft pozície. Oracle
pomôe vytlaèi konkurenciu z ich teritória. Aj
šenie v súèasnom výpoètovom koncepte IS.
verí, e zabudovaním podpory pre grid do svojich
McNealy pretláèal víziu, keï spoloènosti budú
produktov podporí ich predaj. Na rozdiel od konkompletne outsourceova svoju IT infraštruktúru
Carly Fiorina vystupovala v pozícii technokurencie môe svoje riešenie ponúknu u teraz.
prostredníctvom zdie¾aného komputingu alebo
logického partnera, hoci aj samotné HP má vlastnú
Hoci sú nové 10g verzie databázy a aplikaèného
grid infraštruktúry. Sun vyvíja technológiu s oznastratégiu pre utility computing. Šarmantná Carly si
servera urèené hlavne pre ve¾ké spoloènosti, budú
èením N1, ktorá umoòuje výpoètové zdroje
získala publikum od¾ahèeným predstavením poh¾asi môc vlastnosti gridu vyskúša aj malé firmy.
poskytova ako slubu. Oracle ponúka outsourdu na rozruch okolo gridu. Nezabudla pri tom zdôKeïe databázový grid umoòuje zdie¾a zdroje,
cing na hosting databázového a aplikaèného softrazni, e HP by nikdy nešlo do vývoja technológií,
môu si malé firmy prenaja hosovanie aplikácií
véru. Kombinácia týchto prístupov vytvorí zásadktoré by boli iba fikciou, prièom
u poskytovate¾ov sluieb formou outsourcingu.
nú zmenu v tom, ako budú spoloènosti pristupoaj v prípade gridu treba rozlišoJediným problémom v akceptácii nového konva k svojim výpoètovým pova medzi „hype and reality“.
,
k
nèný ro
a
n
fi
ceptu
môe by pod¾a Larryho Ellisona skutoènos,
trebám. Prirovnal to k siHP
plánuje
implementova
a
z
val
reporto
ája, èistý
m
e
„¾udia
nemajú radi zmenu“. Grid computing zatuácii, e by si kadý, kto
podporu
pre
grid
do
celej
rodi.
1
Oracle
3
skonèil
obratu
z
trasie
IT
oddeleniami,
tlaèiac ich k potrebe uèi sa
chce cestova, staval vlastny
svojich
serverov
od
najlacD
ktorý sa
S
U
miliardy
nové postupy alebo h¾ada si prácu inde. Takisto
né lietadlo namiesto toho,
nejších Proliantov a po serSD.
U
zisk 2,3
y
rd
ia
9,47 mil
ácia je
¾udia v manamente budú ma problém prispôsoaby zaplatil letenku. Sun má
very triedy Integrity. To však
kapitaliz
á
v
o
h
n,
tr
o
á
is
n
ll
bi sa „fundamentálnej reštrukturalizácii svojho
však aj ïalších nepriate¾ov,
nie
je
všetko,
pretoe
HP
s
E
a
.
è
Sú
USD
ku
miliárd
ro
2
v
7
biznisu“, ktorý grid computing prináša, nútiac spoktorí sa snaia presadi lacchce
umoni
do
gridu
prile
lo
c
o
ok
l Ora
zaklada
ent
lu
loènosti operova v globálnejšom rozsahu.
ným elezom, argumentujúc
pája
aj
zariadenia
pre
rc
o
e
p
p
s
5
ktorý
asi 2
bol
Informácie oh¾adom cien a termínov uvedenia
výhodami „štandardnej“ archibených spotrebite¾ov:
ntroluje
2
o
0
k
0
,
2
7
u
7
19
v rok
a
ií
a
c
z
k
nových
verzií s prívlastkom 10g na trh odmietol
tektúry Intel.
vreckové
poèítaèe,
notea
s
e
ch
Forb
firemný
azínom
g
a
Larry
Ellison
prezradi, ale s¾úbil, e urèite by to
Na záver si neodpustil štipbooky
atï.
m
ý
o
n
ieh
vyhláse
ajbohatš
n
malo
by
ešte
do konca tohto kalendárneho roka.
¾avú poznámku: „Zákazníci stále
Na
splnenie
vízie
poo
h
te
devia
na.
Stovky zákazníkov však u teraz testujú ich beta
majú na výber: nebo alebo Dell...“
skytovania zdrojov IT
Amerièa
verzie. Preh¾ad vlastností nových verzií produktov
(v angl. „Heaven or Hell..“)
v podobe sluby je potrebOracle Database 10g, Oracle Application Server 10g
né implementova koncepciu gridu do všetLarry Ellison vysvet¾oval
a Oracle Enterprise Manager 10g nájdete aj na
kých èastí IT infraštruktúry a prepoji ich prostredïalšie výhody gridu. Jednou z nich
www.itnews.sk.
níctvom webových sluieb. Pri dosiahnutí tohto
je centralizovaná správa systémov (ktorú Oracle,
cie¾a upozornila na potrebu riešenia úloh v oblasti
mimochodom, vyuíva vo vlastnej sieti obchodP.S.: Celá konferencia prebehla bez problémov, pozaodstránenia komplexnosti, zabezpeèenia dôveryných zastúpení na celom svete, take napr. slovenstavím sa len pri jednej udalosti. Konferencia prebiehodnosti, bezpeènosti a spo¾ahliský Oracle nemá lokálny mailový server, webový
hala práve v období 2. výroèia útoku na New
vosti, vyriešenia spolupráce rôzserver, fileserver atï., ale pouíva prístup na cenSpoloèn
York a Pentagon, èo sa
nych heterogénnych systémov
trálny systém GSI v texaskom Austine).
os Ora
cle ozn
konala
prejavovalo aj na zosa dôsledného presadzovania poV súèasnosti majú spoloènosti zvyèajne umiestámila, svetový
e pre−
rekord
pomoco
trených
prehliadkach
uívania otvorených štandarnené jednotlivé aplikácie (úètovníctvo, HR, logistiv teste
u Oracle
TPC−C
Databa
na
letiskách
èi pri vstudov.
ku, web atï.) na samostatnom serveri, prièom
Uveden
se 10g.
ý rekord
poch
do
verejných
buCarly sa pri porovnávaní
kadý z nich je výkonnostne stavaný na špièkový
systém
b
o
l
d
osiahnu
e NEC
tý na
Express
dov. Napriek tomu sa to
s konkurenciou odvolala na
(nie priemerný) výkon. A niektoré z nich sú vys 32 p
5800/13
rocesorm
20Xd
na priebehu konferencie
analýzu spoloènosti Gartner
uívané iba nieko¾ko dní mesaène (napr. na sprai Intel It
GHz a
anium
so 6 M
2, 1,5
B L3 ca
nijako neprejavilo – s výDataquest, pod¾a ktorej má
covanie výplat). V budúcnosti po prechode na novom o
che
peraèno
nimkou evakuácie práve
HP v oblasti adaptívnych
vý koncept budú môc v spoloènosti bea všetky
m systé na 64−bito−
Server 2
me Win
003. Ora
v èase, keï sme èakali na
infraštruktúr pred konkuaplikácie v rámci gridu na zdie¾anom výpoètovom
dows
cle Data
siahla v
base 10
ýsledok
k¾úèový príhovor Kena Jarenciou ako IBM èi Sun návýkone, èo umoní lepšie vyuite jeho zdrojov
g do−
521,440
pomere
.5
3 tpmC
cena/vý
cobsa,
prezývaného aj Dr.
skok a 18 mesiacov. Na
a bude súèasne poskytova dostatoènú rezervu aj
pri
kon c
tpmC, è
11,77 U
ím prek
DBA.
Nezavládla
panika, ale
záver vyzvala úèastnípre maximálne zaaenie kadej sólo aplikácie.
SD /
onala d
na 64−b
oterajší
všetci
pokojne
vyšli
von, èo
kov, aby podporovali
Centralizovaná správa umoòuje jednoduchšie
itovom
re
kord
operaèn
Window
om sys
vzh¾adom na to, e v tom èase
myšlienky gridu, pretoa bezpeènejšie zaistenie prevádzky. Ïalšou výhos 2003
té
me
Server
konfigu
tam bolo okolo 11 000 ¾udí, nie
e ten predstavuje
du je monos jednotného prihlasovania sa do
pri rov
rácii.
nakej
je celkom bené. Nejaký maniak
„realy big deal“.
systému, prvým prihlásením získa pouívate¾ prízavolal a oznámil, e v budove
stup do všetkých aplikácií, na ktoré má oprávneje bomba. Áno, aj to patrí k súnie. To isté platí pri odhlásení sa. To je výhoda,
ZÁVER
èasnej Amerike. Trochu som však
ktorá má aj iný význam ako zjednodušenie prístuHoci sa Oracle tak trochu stavia do pozície objavibol prekvapený, keï som si na druhý deò v novinách
pu do jednotlivých aplikácií. Èasto sa toti stáva,
te¾a grid computingu, pod¾a iných predstavite¾ov
preèítal, e v èase, ktorý avizoval ten maniak ako tere ak nejaký zamestnanec rozviae pracovný
IT priemyslu je to skôr reakcia na kroky konkumín výbuchu, sme ešte všetci boli vnútri a o nièom
pomer s firmou, tá mu zoberie prístup do niektorencie, ktorá u predstavila svoje riešenie ponevedeli, hoci policajti pred budovou u minimálne
rých èastí systému, ale neraz sa zabúda, kde všaskytovania výpoètových zdrojov na poiadanie.
hodinu postávali a debatovali s miestnym šéfom bezde mal tento zamestnanec prístup, take aj roky
Ide najmä o IBM a Microsoft, s ktorými sa Oracle
peènosti... Eštee to bol len falošný poplach...
po odchode z firmy napr. zamestnanci pouívajú
delí o databázový koláè v hodnote 12 miliárd USD.
svoje staré emailové konto. To pri centralizovanej
Pod¾a Larryho Ellisona však koncepcia gridu od
správe nie je moné. Larry Ellison oznaèil grid
Oracle sa od konkurencie líši aj v tom, e umocomputing za najväèšiu inováciu v IT za uplynuòuje, aby reálne biznis aplikácie od dodávate¾ov,
lých 40 rokov, odkedy IBM v roku 1964 predstaviako sú PeopleSoft, Siebel Systems èi SAP, mohli
la svoj prvý mainframe, prièom dodal: „Koneène je
bea na grid systémoch a vyui ich výhody bez
o èom hovori.“
potreby robi v nich zmeny èi ich akoko¾vek priMartin Drobný, San Francisco
22
PC REVUE 10/2003
R E V U E
Wi−Fi u nie je len vízia
O
d vytvorenia prvého poèítaèa boli na svete dve
vetvy, z ktorých kadá sa zameriavala na iný
druh zve¾aïovania poèítaèového sektora. Prvá
skupinka boli vývojári, ktorí sa snaili vytvori
poèítaè, ktorý by bol rýchly, výkonný, poèítaè neobmedzených moností. Druhá skupinka sa sústredila skoro výluène na prepojenie poèítaèov. Tieto dve
skupiny by jedna bez druhej nemohli v dnešnom
pretechnizovanom svete existova. Zaèali vznika
nové technológie, monosti. Medzi najzaujímavejšie patria práve technológie prepojenia poèítaèov
bezdrôtovými poèítaèovými sieami.
Bezdrôtové poèítaèové siete existujú u mnoho
rokov, ale len v poslednom období, keï sa zaèali
pretláèa na slovenský trh zariadenia Over The Air
špecifikácie 802.11, sa stali dostupnými aj širokej
verejnosti. Práve bezdrôtové siete (wireless alebo
broadband networks) boli príèinou boomu v rozširovaní èi u menších podnikových sietí, sietí
v otvorených priestranstvách, alebo amatérskych
sietí. Prepojenie dvoch klasických káblových
(802.3) poèítaèových sietí relatívne lacnou a jednoducho implementovate¾nou technológiou je minimálne posledný rok vecou pre zaèiatoèníka v poèítaèových sieach.
AKO NA TO?
Na slovenskom trhu je momentálne k dispozícii nieko¾ko typov zariadení pracujúcich na báze šírenia
sieového signálu elektromagnetickým vlnením,
ktoré sa šíri v okolitom priestore alebo vzduchom.
Smerodajné údaje v cenníkoch väèšinou bývajú
oznaèenia jednotlivých technológií, a to napr.
802.11a, 802.11b, 802.11g a podobne. Preh¾ad technológií nájdete v tabu¾ke. Momentálne najrozšírenejšia v low-end sektore je technológia 802.11b. Pouíva na šírenie elektromagnetické vlny (mikrovlny,
slangovo sa preto tieto zariadenia volajú mikrovlnky) v pásme okolo 2,4 GHz (2412 MHz – 2482 MHz)
pri prepojení do 11 Mbit half-duplexu. Je to vo¾ne
pouite¾né pásmo (rovnako ako pásma okolo 5 GHz
a 11 GHz), v ktorom pracuje aj väèšina domácich
prenosných telefónov, zariadenia Bluetooth a niektoré bezdrôtové myši. Následné prepojenie dvoch
poèítaèov je ve¾mi jednoduché. Poznáme dva základné módy, v ktorých zariadenia 802.11b pracujú –
ako dve klientske zariadenia (ad-hoc mode), teda
èisto len nahrádzajú myslený kábel medzi poèítaèmi, alebo v reime infrastructure, kde jedno zariadenie nahrádza klasický hub a ostatné sa naò pripájajú. Podobne fungujú aj siete mobilných operátorov, kde sú jednotlivé stanice poprepájané technológiou ad-hoc a klienti sa pripájajú na stanice v móde
infrastructure. Zapojenie a spojazdnenie bezdrôtových technológií má, samozrejme (ako aj kadá iná
technológia), svoje muchy. Pri technológii 802.11b
sa musí dodra nieko¾ko podmienok: klient a druhá
strana, èi to u je to hub (v bezdrôtovom svete nazývaný access point – AP – prístupový bod), alebo ïalší
klient v reime ad-hoc, musia ma na seba priamu
vidite¾nos. Táto podmienka nemusí by splnená,
24
PC REVUE 10/2003
pokia¾ sa zariadenia budú pouíva len na krátke
vzdialenosti – asi do 100 – 300 metrov (v rámci jednej budovy, menší mestský park...). Na vzdialenosti
nieko¾kých kilometrov pri pouití externých antén,
ktoré sa pripoja do zariadenia, je priama vidite¾nos
nevyhnutná. Ale treba sa vdy riadi heslom TIAMTOWTDI (There Is Allways More Than One Way To Do
It – Vdy existuje viac spôsobov, ako sa dajú veci
spravi), teda všetko sa dá rieši, treba len chcie.
PREÈO WIRELESS?
Wireless (bezdrôtové) technológie vznikli z dvoch
najzávanejších dôvodov: pre nutnos komunikova s mobilnými klientmi a preklenú dlhšie vzdialenosti napr. medzi jednotlivými poboèkami firiem
a na prepojenie oblastí, do ktorých je zlý prístup,
prípadne vytvorenie vlastnej komunikaènej infraštruktúry. Práve prepájanie poboèiek a ich zamestnancov je jeden z najpopulárnejších spôsobov pouitia bezdrôtových technológií. Takisto firmy ISP
(Internet Service Provider – poskytovate¾ sluby prístupu k sieti internet) ponúkajú svojim zákazníkom prepojenie do siete internet práve cez wireless. Je to lacné, jednoduché na implementáciu
a relatívne výhodné riešenie pre malé a stredné
firmy. Nemenovaný slovenský mobilný operátor
dokonca zaèal ponúka širokej verejnosti monos
pripoji sa pomocou technológie Wi-Fi do internetu z najväèších slovenských hotelov, letísk, kongresových centier a podobne. Zatia¾ sa tento spôsob,
bohuia¾, ve¾mi neosvedèil. Ich prístupový bod
v jednom z bratislavských nákupných centier neprešiel zaakávacou skúškou, jednoducho „zmrzol“. Odvtedy prešlo pár mesiacov, a keïe zamrzol
v skúšobnej prevádzke, dúfame, e nezmrzne v plnej prevádzke, ktorá by sa mala zaèa v týchto
dòoch (október 2003). Jedným z dobrých príkladov
pouitia bezdrôtových technológií je u spomenutá aktivita mobilného operátora. Jeho zámerom je
v podstate sprístupni platenú slubu prístupu
k sieti internet pre pouívate¾ov z akéhoko¾vek
miesta, èi u v meste, alebo mimo neho. Predstavte
si situáciu, keï si vyjdete so svojím PDA do mesta,
sadnete si na obed, a kým èakáte na ob¾úbené jedlo, pripojíte sa cez wireless na najbliší AP v okolí,
pozriete si poštu, nové trendy na burze, prípadne
si overíte, èi nemá niekto z vašich známych narodeniny. A to všetko cez internet a malé zariadenie
do dlane. Netreba opomenú implementáciu v historických budovách – je nenároèná a netreba niè
vàta. Mobilná IP telefónia nemá od beného pouívate¾a ïaleko a nevieme, èo všetko nám ešte
technológia
Bluetooth
802.11
802.11a
802.11b
802.11b+
802.11g
prenosová rých−
los (half duplex
maximum)
2 Mb/s
2 Mb/s
54 Mb/s
11 Mb/s
22 Mb/s
54 Mb/s
bezdrôtové technológie pripravia. Hlavná myšlienka tkvie vo vo¾nosti pohybu.
PRAKTICKY
Preberme si teraz typický príklad pouitia bezdrôtových zariadení špecifikácie 802.11b pre firmu sídliacu v areáli, ktorý obsahuje viacero budov. Na centrálnu budovu, na ktorú „vidia“ všetky ostatné
budovy, umiestnime AP, teda zariadenie v móde
infrastructure, na ktoré sa môu pripoji budovy A
a B. Cez AP prepojíme budovy s u vybudovanou
káblovou sieou na všetkých troch stranách. Na centrále máme umiestnené AP s tzv. všesmerovou anténou, teda anténou, na ktorú sa dá pripája z kadej
strany (360° v pôdoryse). Na ostatných budovách
bude klientsky adaptér takisto v reime infrastructure a bude sa tzv. smerovou anténou pripája na
centrálny bod. Niè zloité. Zariadenie typu AP sa
väèšinou pripája medzi anténu a klasickú, u vytvorenú káblovú (wired) poèítaèovú sie. Teda nijaké
komplikované zariadenia – z jednej strany anténa,
z druhej RJ-45 a TP (klasická krútená dvojlinka). Na
strane klienta si väèšinou môeme vybra z celej
škály zariadení – PCMCIA, PCI, USB, Ethernet, CF atï.
Teraz si predstavme, e pod¾a tohto príkladu môe
fungova akáko¾vek menšia èi stredná firma alebo
dokonca jednotlivci a skupinky nadšencov poèítaèových sietí.
SÚ BEZDRÔTOVÉ METROPOLITNÉ
SIETE RIEŠENÍM NA PRIPOJENIE
DO SIETE INTERNET?
Ako sme u spomenuli, bezdrôtové technológie vo
ve¾mi ve¾kej miere vyuívajú (a niekedy aj zneuívajú) poskytovatelia internetu (ISP). Tieto firmy
si väèšinou dajú vybudova bezdrôtovú sie a potom ju celú pripoja do siete internet. Vybudujú si
20 – 40 prístupových bodov vo ve¾kých mestách a
všade, kde „majú signál“, môu poskytnú svoje
sluby zákazníkom. Donedávna boli ich zákazník-
frekvencia
zápory
klady
2,4 GHz
2,4 GHz
5 GHz
2,4 GHz
2,4 GHz
2,4 GHz
slabý výkon, rýchlos
rýchlos
nedostupné zariadenia, cena
preplnené pásmo, ve¾mi nízka bezpeènos
preplnené pásmo
preplnené pásmo
cena, podpora zariadení, univerzálnos
stabilná prenosová rýchlos
nezarušené pásmo, rýchlos, bezpeènos
cena, maximálna podpora v OS Linux
vyššia bezpeènos
rýchlos
mi len ve¾ké firmy a firmy, ktoré museli ma pre svoju èinnos 24-hodinové pripojenie na internet a nemohli si
dovoli prenaja si vlastné dátové okruhy. Teraz si môe
za vyšší zriaïovací poplatok dovoli vyuíva túto technológiu aj obyèajný smrte¾ník. Treba len zavola do firmy,
ktorá takéto technológie ponúka, a otestova, èi to je
moné aj „u mòa doma“. Bezdrôtová technológia bola
pokroková predovšetkým pri poèítaèových sieach. Ich
rozmach je enormný. Hlavne vo ve¾kých mestách, kde
zaèína by ve¾mi husto. Technológia 802.11b ponúka frekvenèné pásmo v spomenutom rozmedzí okolo 2,44 GHz.
V tomto rozmedzí existuje pod¾a normy EU ETS 13 kanálov, teda 13 frekvencií, na ktorých sa dá vysiela, ktoré
sú odkrokované po 5 MHz. Je to extrémne malé rozmedzie, keï si uvedomíme, e teoreticky nerušene by sme
mohli vysiela len s 13 AP na nejakom menšom priestranstve. V Bratislave a blízkom okolí sa poèet AP momentálne odhaduje pribline na 300 – 400. Je to enormné
mnostvo. Nastáva najväèší problém s technológiami, ktoré pouívajú tzv. shared medium na prenos dát. Teda
všetci pouívajú to isté prostredie – priestor. Elektromagnetické vlnenie v priestore sa zaèína ruši. Z vlastnej
skúsenosti môem vyhlási, e práve rušenie „zabíja“ WiFi technológiu. Jeden deò vám
funguje prepojenie dokonale,
na druhý deò príde na ved¾ajšiu
strechu ISP svetového formátu,
pozvára si stoiar, dá naò štyri
AP so sektorovými anténami
(4× 90°) a zo svojho 500-kilobajtového spojenia máte odrazu 50-kilobajtové. Toto je jeden
z dôvodov, preèo si firmy síce
zavádzajú lacné pripojenie na
internet cez wireless, ale nikdy
nezrušia svoju linku ISDN alebo
DSL – výpadky, aj keï nie sú
èasté, môu nasta a ISDN robí
aspoò dobrý back-up. Samozrejme, keï niekto chce 99,9percentnú garanciu servisu, èo
pri technológiách v 2,4 GHz
takmer nie je moné, siahne po
drahších, ale ove¾a spo¾ahlivejších riešeniach, a to po optických prenajatých okruhoch
alebo bezdrôtovej technológii
FWA, ktorá pracuje v licencovanom pásme v ove¾a vyšších
frekvenciách a rýchlostiach,
a teda rušenie (ak vôbec nejaké
je) je kontrolované. Ïalšou monosou je zvoli technológie, ktoré na slovenskom trhu zatia¾ nie sú úplne dostupné, a to technológie 802.11a, ktoré okrem zatia¾ nezarušeného „vo¾ného“ pásma poskytujú vyššiu priepustnos dát.
Momentálne jeden z lídrov na slovenskom trhu s bezdrôtovými riešeniami ohlasuje vývoj antén práve pre zariadenia 802.11a, ktoré majú by dostupné v tomto mesiaci
(október 2003). Ešte raz pripomeniem TIAMTOWTDI...
„AMATÉRSKE“ BEZDRÔTOVÉ SIETE
Zariadenia, ktorých cena sa momentálne pohybuje v okolí
2000 – 6000 Sk, sú predzvesou zaèatia projektov nezávislých poèítaèových šialencov, ktorí chcú ovláda nielen
svoje káblové domáce siete, ale aj vzduch. Projekty zaloené na spájaní drôtených poèítaèových sietí bezdrôtovými technológiami do jednej ve¾kej poèítaèovej siete sú
ve¾mi ob¾úbené tak v zahranièí (www.seattlewireless.net,
www.czfree.net), ako aj na Slovensku. Vznik projektov typu
www.blava.net, www.grgnet.net, www.wnet.sk a v neposlednom rade aj www.skfree.net bol jednoducho predvídate¾ný. Ide o siete spravované ich pouívate¾mi a ich hlavná myšlienka je by oslobodený od ISP. Prepájanie poèítaèov v rámci panelákov a domov bolo samozrejmosou
u dlhé roky, ale prepojenie dvoch domov cez celé mesto
bolo pred pár rokmi ešte nepredstavite¾né. Konkrétne sie
www.blava.net sa zaèala stava asi pred dvoma rokmi
a momentálne je v nej nieko¾ko desiatok pouívate¾ov, je
vybudovaných 6 prístupových bodov, zaèali sa vyrába
vlastné antény (www.maco.sk) a rastie ïalej aj napriek
nepriaznivému vplyvu rušenia od ISP, ktorí majú nepomerne viac AP.
BEZPEÈNOS
Jedna z posledných, ale asi najdôleitejších èastí. Bezpeènos je v našej krajine ešte len v plienkach, nehovoriac
o bezpeènosti bezdrôtových sietí. Je takmer na benom
poriadku, e sa niekto, kto má ve¾ký záujem o technológie,
vyberie s notebookom na Bratislavský hrad, sadne si do
kaviarne a zaène sa skoro úplne anonymne nabúrava do
bezdrôtových sietí ISP, súkromných bezdrôtových sietí
a podobne. Práve technológia 802.11b je na tieto typy útokov neuverite¾ne náchylná
a jediná monos, ako si chráni vlastné dáta, je šifrova ich.
Túto monos zatia¾ väèšina
ISP vôbec nevyuíva a ani
neponúka svojim klientom,
prièom väèšina firiem by nebola nadšená, keby sa dozvedela,
e kópie ich mailov konèia na
disku crackerov. Pokia¾ pouívate Wi-Fi pripojenie do internetu, skúste sa spýta svojho
ISP, ako má zabezpeèenú sie.
Ak vám odpovie WEP, MAC alebo takmer èoko¾vek iné okrem
IPSEC, tak si môete by skoro
istí, e vaše dáta môu by pri
troche snahy verejné. Správu
o bezpeènostnom stave niektorých bezdrôtových sietí v Bratislave si môete preèíta na
www.hysteria.sk (Prielom). Tohtoroèný brniansky Invex bude
takisto ve¾mi zaujímavý. Dve
postavy slovenského poèítaèového undergroundu, Maniac
a Zden (sieový administrátor
a grafik), budú prezentova na
ve¾koplošnej obrazovke dáta zachytené z okolitých bezdrôtových sietí. Teda sa môe sta, e sa na obrazovke
objaví obrázok, ktorý si z internetu práve sahuje niè
netušiaci surfujúci vo ved¾ajšom stánku ISP.
NA ZÁVER
Bezdrôtové technológie u urèite nie sú len vízie. Máme tu
GRP u nejaký ten rôèik, GPRS, WAP, mobilné telefóny,
Bluetooth, infrared a Wi-Fi je len ïalšia technológia, ktorá
otvára nové monosti. Je naozaj len otázkou èasu, kedy
budeme môc vyjs do parku a surfova po internete nepredstavite¾nými rýchlosami. Dovidenia v „Sieti“.
Marcel Heèko (m@maco.sk)
zakladate¾ siete www.blava.net
R E V U E
SPAM – e−teror uívate¾ov
internetu?
I
sto to poznáte: Zapnete poèítaè a idete si po
dlhom èase skontrolova emailovú schránku.
Emailový klient sahuje poštu. Zatia¾ je všetko
normálne, len mu to trvá akosi pridlho. Percentá
stiahnutej pošty naskakujú ve¾mi pomaly a po preèítaní hlavièiek vám zahltí obrazovku nespoèetné
mnostvo nových e-mailov. Odkia¾ sa nabrali?
V prvom vám niekto ponúka „kvalitné“ talianske
hodinky, ako ináè, kradnuté, v ïalšom emailový remake teleshoppingu alebo vás syn prezidenta nejakej zabudnutej africkej krajiny prosí o prevedenie
malej sumy (okolo 5 mil. USD) na vaše konto. A tak
to ide a do konca, keï zistíte, e nikto z vašich
známych vám nenapísal a vy ste zase zbytoène
vyhodili peniaze do vzduchu.
Áno, hovoríme o spame èie nevyiadanej pošte.
Aj vám u lezie na nervy? Poïme sa pozrie, ako sa
pred touto pohromou internetu bráni.
ÈO JE SPAM?
Naše malé vojenské cvièenie proti spamu
zaèneme krátkym výkladom o tom, èo je
spam. Ide o zaplavovanie internetu hromadne zasielanými e-mailmi s rovnakým
obsahom ¾uïom, ktorí si takúto správu nevyiadali. Mnohé spamy sú reklamou na pochybné výrobky, „legálne“ sluby alebo rôzne reazové maily
a pyramídové hry. Spam sa rozširuje ve¾mi rýchlo
a mnohí spameri (¾udia, èo posielajú spam) sú za to
aj platení. O spame sme písali aj v PCR è. 7/2003. Je
to protizákonné? Na túto tému sa neoplatí odpoveda, ve¾mi dobrý èlánok o spame a legislatíve nájdete v PCR è. 9/2003.
AKO ZISTIA MOJU EMAILOVÚ
ADRESU?
Ako teda zistili moju emailovú adresu? Existuje
nieko¾ko spôsobov, ako vám môu zaèa otravova
ivot. Prvý je menej úspešný a funguje na základe
vygenerovania emailovej adresy pod¾a urèitých kritérií. Ak takáto adresa existuje, uloí sa a pri posielaní ïalšieho otravného mailu sa nemusí znova generova. Druhý spôsob je skenovanie webových
stránok na emailové adresy. Skener prejde kód
HTML, a keï nájde náznak emailovej adresy, napr.
tag <a href=mailto:blabla@blabla.com>, uloí si
nájdenú adresu do súboru s adresami, na ktoré rozposiela e-maily. Posledným a najpouívanejším
spôsobom je získavanie adries z emailových diskusných skupín, takzvaných mailing listov (napr.
Zem newsletter alebo Linux mailinglist). Spamer si
„objedná“ mailing list na svoju adresu a adresy
všetkých prispievate¾ov si automaticky alebo ruène
zapíše do distribuèného zoznamu. Existuje aj obdoba tohto spôsobu, kde namiesto emailových
newsletterov spamer preh¾adáva fóra Usenet news
26
PC REVUE 10/2003
alebo diskusné boardy webových stránok. A u nás
má...
VYIADANÁ ÈI NEVYIADNÁ?
Niekedy nám príde do schránky pošta, o ktorej si
myslíme, e je spam, ale v podstate nie je. Ako je to
moné? My sme si tú správu vedomky èi nevedomky vyiadali. Mnohé freemailové servery sa vás pri
registrácii opýtajú na vaše záujmy a potom staèí
len jedno malé zaškrtávacie políèko, ukryté niekde
vo formulári, a zaènú vám chodi informácie
o slubách servera a podobne. Preto si pri registrácii poriadne prejdite celý formulár, preèítajte si
podmienky pouívania, pretoe s nimi musíte súhlasi, ak chcete danú free slubu pouíva. Ak sa
vám èoko¾vek nepáèi, môete si zháòa iný free server. Takisto sa vyvarujte návštev stránok, kde vás
pri vstupe iadajú zada emailovú adresu. Ale nemusíte hneï odchádza, staèí
trochu zapnú mozgové bunky a zada
vymyslenú adresu, ktorá neexistuje (to
sa vám však a tak ¾ahko nepodarí ☺),
prípadne zadajte adresu schránky,
ktorú nepouívate a ste si istí, e vám
do nej niè dôleité nechodí a ani sa do nej nebudete pozera. Niektoré weby vás v pohode vpustia
dnu, niektoré sú prefíkanejšie, a keï im zadáte
nejakú hlúpos, prídu na to (kontrola štruktúry
adresy, prítomnos znaku @ v zadanom texte a
pod.). V iadnom prípade však nezadávajte adresu
vášho kolegu, rodinného príslušníka alebo šéfa!
Nie je to slušné a mohli by ste si narobi ve¾ké
problémy!
NABI, NAMIERI, PÁ¼...
Aby sme zabránili mnostvu spamu v mailboxe, musíme sa bráni. Na zaèiatku však vdy stojí prevencia. Teda ak ste zaèínajúci uívate¾ internetu alebo
internet vyuívate len málo, neuverejòujte svoju
emailovú adresu zbytoène. Ak je to ve¾mi potrebné,
uveïte ju, ale pozorne si preèítajte, èo s òou hodlajú
urobi. Je dobré ma dva a viac emailových schránok,
jednu súkromnú, jej adresu dajte len najbliším ¾uïom, druhú napríklad pracovnú a tretiu verejnú,
ktorej adresu môete uvádza pri registráciách na
rôzne pochybné servery. No ak u musíte uverejni
svoju emailovú adresu, napr. na svoju webovú stránku, pouite rôzne finty, ako nahradenie symbolu @
za (zavinac) alebo (at) a pod. Fantázii sa medze nekladú a väèšina ¾udí to pochopí. Posledná monos,
ako sa ubráni spamu, je vytvori si emailovú schránku na súkromné úèely na freemailovom serveri, ktorý podporuje filtrovanie spamu. Mnohé slovenské
mailservery pochopili problémy uívate¾ov a vyšli
im v ústrety v podobe filtrovania nevyiadanej pošty a antivírusovej kontroly. Väèšina je pripojená na
najväèšie databázy sveta so spamerskými adresami
a dosahujú slušné výsledky. Ich poèet sa pomaly rozrastá, a preto ak ste uívate¾om freemailu na superzozname (www.szm.sk), zozname (www.zoznam.sk)
alebo poboxe (www.pobox.sk), spamu sa obáva nemusíte. Tieto freemailové servery majú v sebe integrovanú podporu filtrovania spamu tak zo strany
pouívate¾a, ako aj administrátora.
AK PREVENCIA ZLYHALA
V praxi platí, e ani prevencia nemá stopercentnú
úspešnos. Platí to pri hackerských útokoch, vírusových infiltráciách, ale aj pri spame. Ak teda spamer
získal našu emailovú adresu a zaèal nám posiela
maily, musíme sa bráni. Pri freemailových serveroch, ktoré majú mechanizmy na filtrovanie spamu,
staèí zopár klepnutí a viac by vám takéto maily
nemali chodi. Zvyèajne staèí klepnú na jedno tlaèidlo alebo presunú daný e-mail do prieèinka vopred
urèeného na to. Horšie je to v prípade, e máme
emailovú schránku na serveri bez filtrovania spamu
alebo pouívame emailovú schránku od providera,
ktorý nemá takéto mechanizmy implementované na
serveri, prípadne v škole. V takýchto prípadoch sa asi
pripájame cez nejakého emailového klienta, najèastejšie Outlook, The Bat, linuxoví pouívatelia zase
Kmail alebo Evolution. Neostáva nám teda niè iné
ako spam odfiltrova a zabezpeèi, aby sa podobné
maily v našej schránke neocitli. Základnými spôsobmi tejto obrany sú filtrovanie a odráanie. Ich princíp je ve¾mi podobný, len filtrovanie analyzuje u
doruèenú a stiahnutú poštu zo servera na disku a odráanie je vlastne filtrovanie, ale na serveri ihneï pri
doruèení e-mailu. Spamerovi sa tak zdá, e emailová
adresa neexistuje. My si ukáeme, ako spam filtrova
(o blokovaní mono niekedy inokedy).
FILTRUJME, ALE ÚÈINNE!
Aby sme mali vo všetkom jasno, definujeme si, èo
je filter, ako sa pošta filtruje, a nakoniec si ukáeme zopár filtrovacích programov tak pre Windows,
ako i pre Linux, prièom prednos dáme viac vo¾ne
šírite¾nému softvéru. Otázka, na ktorú u poznáme
èiastoènú odpoveï z predchádzajúceho odseku,
teda znie: „Èo je filter?“ Filter je jednoúèelový
program, urèený na klasifikovanie správ pod¾a
urèitých kritérií, pod¾a ktorých rozdelí e-maily na
rôzne typy, v našom prípade na vyiadanú a nevyiadanú poštu – spam. Definícia je jedna vec, ale
z definícií èlovek niekedy nevie, ako to všetko vôbec funguje. Donedávna sa pouívali rôzne filtrovacie mechanizmy, ako zablokovanie urèitej emailovej adresy, èo mohli spameri ¾ahko obís zmenou
adresy, alebo zablokovanie urèitého predmetu
správy, IP adresy odosielate¾a (falšovanie IP adresy
– IP spoofing – nie je a také aké). V roku 1996
R E V U E
prišiel na svet program iFile, ktorý pouíval
Bayesovu filtráciu, a v roku 2002 jeho autor Paul
Graham vydal èlánok A Plan for Spam, ktorým zaèal
novú vlnu emailových filtrov, zaloených na Bayesovej filtrácii. Podstata tohto triedenia je ve¾mi jednoduchá na pochopenie, horšie to u je s poèítaèom. Preèo, to sa dozvieme o chví¾u. Je zaloená
na tom, e niektoré slovné spojenia a vety sú typické pre spam, ale nevyskytujú sa v benej pošte. Iné
slovné spojenia a vety sú príznaèné pre bený
emailový styk a nevyskytujú sa v spame. Kde je
však tá zloitos? Musíme si uvedomi, e filter
nemôe len tak filtrova poštu na princípe „ak obsahuje e-mail ten reazec, tak je to spam“, pretoe
by mohlo dôjs k nedorozumeniam, dokonca by sa
to dalo zneui. Poèítaè musí tak trochu „rozmýš¾a“ nad obsahom správy a pod¾a toho urèi, èi je to
spam, alebo nie. Bayesovo filtrovanie sa nepouíva
len na filtrovanie spamov, ale aj na zatrieïovanie
dokumentov a umelú inteligenciu. Mono sa pamätáte na program dbacl, ktorý sme predstavili v rubrike Zaujímavé programy pre Linux v PCR è. 1/2003.
Jednoducho mu zadáte text, ktorý má analyzova
a zada kategóriu, do ktorej patrí. Po nieko¾kých
analýzach viacerých textov dokáe zadanú frázu
preskúma a zadeli do danej kategórie.
Licencia: freeware, resp. shareware
Platforma: Windows 95, 98, Me, NT, XP
Cena: verzia pro za 29,95 dolárov
☺ Odráanie spamu
☺ Kvalitná verzia free
Spammunition
Spammunition je plug-in pre program Microsoft
Outlook 2000 a jeho vyššie verzie, ktorý vyuíva
Bayesovo filtrovanie. Pouívanie programu je jednoduché: prieèinok, ktorý chcete chráni, pridáte
Mailwasher
Tento program sa vyvíja vo verzii free aj pro, prièom
logicky verzia free je zadarmo a pro je za urèitý poplatok. Obidva programy dokáu odráa nevyiadané e-maily (spamerovi sa zdá, e adresa neexistuje),
analyzova a vymaza, obsahujú filtre, tzv. blacklist
a friendlist, teda zoznam e-mailov, ktorým nedôverujete a dôverujete. Verzia pro má navyše podporu prístupu na Hotmail, na rozdiel od verzie free ju môete
poui na neobmedzené mnostvo emailových kont
a v cene je zahrnutá aj technická podpora.
Výrobca: Firetrust
Domovská stránka: www.mailwasher.net
Mailwasher
28
PC REVUE 10/2003
Výrobca: SolidBlue Software
Domovská stránka: www.spaminterceptor.solidblue.biz
Licencia: shareware, 30−dòová skúšobná doba
Cena: 3,95 dolárov za mesiac
Platforma: Windows 95, 98, Me, XP
☺ Systém autentifikácie
☺ Pouitie s hociktorým emailovým klientom
Cena
Spam Pal
Ïalší z kolekcie freeware programov je SpamPal. Je
to akýsi medzièlánok medzi emailovým klientom
a poštou na serveri. Pri sahovaní tejto pošty na
váš poèítaè Spam Pal analyzuje maily a tie, ktoré sú
spamom, oznaèí v hlavièke. Je tu však jedna nevýhoda. Takto oznaèené e-maily musíte sami roztriedi pomocou filtrov vo vašom emailovom klientovi
– Outlook, Eudora, The Bat! a pod. Spam Pal pracuje na základe zoznamov DNSBL, ktoré obsahujú
najèastejšie šíriace sa spamy. Pretoe nie kadý,
kto pouíva poèítaè v DNSBL, je spamer, môete si
definova tzv. whitelist, ktorý obsahuje zoznam
povolených adries.
FILTER DO RUKY A IDE SA NA VEC!
Ak sa chceme zbavi spamu na dlhší èas alebo aj
nastálo (kieby to tak vdy fungovalo), musíme si
vybra vhodný filter. Ako si máme vybra, keï ich
je tak ve¾a? Preto si dnes ukáeme pä filtrov pre
platformu Windows a rovnaký poèet pre Linux. Opíšeme si spôsob filtrovania, jeho výhody a nevýhody, ale takisto aj jednu nezanedbate¾nú poloku,
a to cenu. Zaèneme teda filtrami pre OS Windows.
priate¾ov, Spam Interceptor pošle odosielate¾ovi
e-mail, aby sa autentifikoval. Len èo sa autentifikuje, bude pridaný do zoznamu. V prípade, e ide
o spam, spamer na túto výzvu urèite nezareaguje
(no ale èo nie je, môe by ☺) a e-mail, ktorý nebol
autentifikovaný, sa vymae.
Výrobca: James Farmer
Domovská stránka: www.spampal.org
Spammunition
do zoznamu a pri príjme novej pošty jednoducho
klepnete na tlaèidlo, ktorým spúšate analýzu slov
v e-maile. Po skonèení analýzy len vymaete nájdený spam. Ak sa však program pomýlil a vy ste si
nevšimli, e ste vymazali dôleitý mail, môete ho
jednoducho obnovi na pôvodné miesto.
Domovská stránka: www.upserve.com
Licencia: freeware
Platforma: Windows 98, Me, XP
Cena: zadarmo
☺ Bayesovo triedenie
☺ Freeware
Nepodporuje Outlook Express
Spam Interceptor
Spam Interceptor, produkt firmy SolidBlue Software, je POP plug-in pre Windows, ktorý funguje
celkom zaujímavým spôsobom. Ak vám príde
e-mail od priate¾a, ktorý nie je vo vašom zozname
Spam Interceptor
Spam Pal
R E V U E
Licencia: freeware
Platforma: Windows 95, 98, Me, NT, 2000, XP
☺ Pouitie DNSBL
☺ Freeware
☺ Pouitie s hociktorým emailovým klientom
SpamFighter
SpamFighter, posledný, no nie najhorší z kolekcie spamových filtrov pre
Windows, je produkt rovnomennej
firmy z Dánska, ktorý je urèený na
integráciu s Microsoft Outlook 2000
a vyšším. Momentálne sa pracuje aj
na podpore Outlook Express. Funguje
na princípe vlastnej databázy so spamom. Pri prijímaní pošty SpamFighter
porovnáva prijaté maily s databázou
a pod¾a toho sa k nim správa. Spamy
premiestni do prieèinka SpamFighter.
Ak sa objaví nový spam, ktorý ešte nie
je v databáze, jednoducho klepnete na
tlaèidlo Block a oznaèený e-mail sa
pridá do celosvetovej databázy programu. Ak sa, naopak, program pomýlil, môete mail odobra zo zoznamu
jednoduchým klepnutím na tlaèidlo
Unblock.
Výrobca: SpamFighter
Domovská stránka: www.spamfighter.com
Licencia: freeware
Platforma: Windows 98, Me, 2000, XP
☺ Integrácia v Outlooku
☺/ Ovládanie
Kadý nový spam treba pridáva do databázy
Tak toto bol výber piatich programov
pre Windows. ako posúdi, ktorý je
najlepší, pretoe kadý program má
svoje za aj proti. Odporúèal by som
však Spammunition, pretoe implementuje u spomínané Bayesovo filtrovanie, vïaka ktorému je naozaj
úspešný. Navyše ide o freeware, take
si ho môete vyskúša a pouíva bezplatne. A teraz sa pozrieme na spamové filtre pre Linux.
30
PC REVUE 10/2003
covnom móde èíta emailovú správu
zo štandardného vstupu a analyzuje
ju na zoznam „dobrých“ a „zlých“
slov. Po roztriedení vráti hodnotu,
ktorá urèuje, èi je to spam, alebo nie.
Dá sa konfigurova v spolupráci
s procmailom. Menšou nevýhodou je,
e na zaèiatku sa musí nauèi rozlišova, èo je spam a èo nie je. Preto je
vhodné da mu najprv prejs vašu
poštu. V praxi platí, e èím viac Bogofilter pouívate, tým viac toho vie
a tým viac spamov dokáe identifikova.
SpamProbe
Aj tento program pracuje na základe
Bayesovho triedenia. Ako kadý program pouívajúci toto filtrovanie aj
SpamProbe sa dokáe „uèi“ z nových
e-mailov, dokáe ignorova tagy
HTML, spolupracuje s procmailom
a maildropom. Pouívate¾ má aj monos editova alebo vklada nové pojmy a slovné spojenia do databázy
a tak ju rozširova. V podstate sa
podobá ostatným programom zaloeným na Bayesovom filtrovaní.
Výrobca: Eric S. Raymond
Domovská stránka: bogofilter.sourceforge.net
Platforma: Linux, dá sa rozchodi aj pod
Solarisom a BSD
Licencia: GNU/GPL
Výrobca: Brian Burton
Domovská stránka:
spamprobe.sourceforge.net
Platforma: Linux, Solaris, AIX, FreeBSD,
MacOS X
Licencia: QPL
☺ Bayesovo filtrovanie
Nutnos nauèi program rozpoznáva spam
☺ Bayesovo filtrovanie
☺/ V podstate niè nové
Quick Spam Filter
SpamBouncer
Tak ako predchádzajúci aj tento filter
je zaloený na Bayesovom triedení.
Je urèený na pouívanie s procmailom na oznaèenie moného spamu.
Je programovaný v C a optimalizovaný na rýchlos. Aj tento program musíte nauèi rozpozna spam a normálny e-mail, môete mu da preèíta
dva mailboxy, jeden plný spamu a
druhý plný normálnej súkromnej
pošty. Zatia¾ je ešte v štádiu skúšobnej beta verzie, experimentálne podporuje aj Windows.
SpamBouncer nie je program, ako by
ste si mohli myslie. Je to balíèek pravidiel pre procmail. Obsahuje ve¾a spamerských emailových adries, internetových serverov, odkia¾ spam prúdi,
a aj zoznam providerov, ktorí majú
medzi svojimi zákazníkmi spamerov
a nepostihujú ich. Takisto obsahuje aj
zoznam najèastejších hlavièiek, predmetov, tiel e-mailov na jednoduché
rozpoznanie spamu a normálnej pošty. Na jeho beh budete potrebova
procmail a, samozrejme, Linux. Maily,
ktoré skontroloval, zaraïuje do troch
kategórií – maily poslané vírusom,
maily urèite poslané spamerom a
maily, ktoré by mohli by spamom.
Výrobca: Andrew Wood
Domovská stránka: www.ivarch.com/
programs/qsf.shtml
Platforma: Linux
Licencia: open source
☺ Optimalizácia programu
Zatia¾ len v štádiu testovania
SpamAssassin
Tretí program s príznaèným názvom
pouíva rôzne heuristické analýzy
hlavièky e-mailu a jeho tela na identifikovanie spamu. Keï je raz e-mail
oznaèený ako spam, program si ho
môe uloi do databázy a v budúcnosti si pri filtrovaní u¾ahèí prácu.
Obsahuje podporu tzv. blacklistov,
ako napríklad mail-abuse.org alebo
ordb.org. Dokáe spolupracova s rôznymi mailovými démonmi, ako sendmail, postfix alebo qmail. Funguje
dokonca aj na Mac OS X, podrobný
návod je na domovskej stránke programu.
Bogofilter
Výrobca: Justin Mason
Domovská stránka: www.spamassassin.org
Platforma: Linux/Windows
Licencia: Open Source Artistic License
Bogofilter je, ako u názov napovedá,
filter pošty zaloený na Bayesovom
triedení. Vo svojom normálnom pra-
☺ Blacklisty
☺ Portabilnos
☺/ Heuristické analýzy
Výrobca: Catherine A. Hampton
Domovská stránka: www.spambouncer.org
Platforma: Linux
Licencia: freeware
☺ Priama integrácia s procmailom
☺ Triedenie mailov do troch kategórií
ZÁVER
A sme na konci nášho nacvièovania
obrany proti spamu. Musíme si však
poloi otázku: „A èo budúcnos? Bude
nás v budúcnosti otravova spam?“
Odpoveï nie je ¾ahká, veï do budúcnosti nevidíme, aj odpoveï znie trochu pochybne: Mono áno, ale isto nie
úplne. To by museli ma všetky krajiny
sveta dokonale prepracované zákony
proti spamu a všeobecne nevyiadanej
reklame. Z praxe však vieme, e kadý
zákon sa dá nejako obís. A neplatí to
len o zákonoch, týka sa to napríklad aj
internetovej bezpeènosti. Pripravte sa
teda, e spam nás ešte otravova bude.
V akej miere, to u závisí od toho, ako
úèinne sa uívate¾ bude bráni.
Lukáš Staòa
R E V U E
Tajomstvá steganografie
História nás nauèila chráni si
svoje tajomstvá, èi u ide
o vojenské tajomstvá,
konkurentov v priemysle, alebo
o snahu ochráni sa pred
intrigami a úkladmi. Na
druhej strane sa môeme
usilova o získanie výhod tým,
e sa dostaneme
k tajomstvám iných.
U
od poèiatku civilizácie existovali spôsoby,
ako ochráni informácie. Najznámejším z nich
je kryptografia, ktorá je dnes diskutovanejšou
témou ako kedyko¾vek predtým. Existujú však aj
iné, dokonca ešte staršie metódy, o ktorých sa hovorí ve¾mi málo. Príkladom môe by steganografia, ktorá je témou tohto èlánku. Na prvý poh¾ad sa
zdá, e je iba chudobnou príbuznou kryptografie,
ale nie je to celkom tak.
V minulosti bola steganografia pred kryptografiou uprednostòovaná a s príchodom výpoètovej
techniky a internetu znova naberá na sile. Akoby
preívala renesanciu, jej vyuitie je stále reálnejšie
a úèinnejšie.
Steganografiu spolu s watermarkingom mono
zaradi pod termín ukrývanie informácií. Technológie ukrývania dát sa do popredia dostali najmä
po roku 1996, keï sa konala prvá konferencia venovaná tejto téme. Zaujala tak odbornú verejnos, ako
aj priemyselné kruhy. Odvtedy steganografia zaíva
búrlivý rozvoj. Ten je podporený aj reštrikciami, ktoré sú uvalené na pouívanie kryptografie. Štáty si
toti chcú ponecha monos nahliadnu ponad plece komuko¾vek, aby mohli zhodnoti, èi nevyvíja èinnos, ktorá sa prieèi zákonom alebo záujmom štátu.
Kryptografia by im v tom mohla bráni, a preto jej
pouívanie obmedzujú zákonmi. Reakciou je zvýšené pouívanie steganografie, ktorá zatia¾ nie je
obmedzovaná. Ïalším podnetom pre záujem o steganografiu sú správy, e ju pouívajú teroristi, èo
zvyšuje atraktivitu tejto témy u laickej verejnosti.
Steganografia disponuje širokou paletou rôznych techník. O èasti z nich si môete preèíta vo
vloenom èlánku o histórii steganografie. V tomto
èlánku sa budeme zaobera najmä tými, ktoré súvisia s výpoètovou technikou a internetom. Najèastejším médiom na ukrývanie dát sú obrázky, a preto aj väèšina príkladov uvedených v tomto èlánku
bude zaloená práve na nich.
TERMINOLÓGIA
Slovo steganografia má základ v gréètine a znamená tajné písanie. Je to veda zaoberajúca sa ukrývaním správ do iných správ. V steganografii sa po-
uíva nieko¾ko základných výrazov. Cover medium
znamená obálku, teda médium, do ktorého sa ukrýva správa. Tá sa nazýva embedded message. Ak
pouívame heslo, nazýva sa to stegokey. Výsledkom je potom stego-medium.
KRYPTOGRAFIA
Ve¾mi dôleité je vysvetli rozdiel medzi kryptografiou a steganografiou a pochopi ich vzájomný vzah.
Kryptografia sa snaí správu pozmeni pouitím
matematických operácií tak, aby nebola èitate¾ná
pre nikoho, kto neovláda postup jej dešifrovania.
Správa sa teda posiela verejnými informaènými kanálmi a kadý ju môe bez problémov poèu alebo
vidie. Predpokladá sa pri tom, e nikto okrem adresáta ju nebude schopný rozlúšti. Preto sa vyvíjajú
èoraz zloitejšie kryptografické techniky, ktoré majú
správu zašifrova stále zloitejším spôsobom.
Existujú toti metódy, ako sa k pôvodnej správe
dostanú aj tí, ktorým nebola urèená. Tieto metódy
vyuívajú najmä tajné sluby, vojsko, ale aj priemyselná špioná a podobne.
V dešifrovaní výdatne pomáhajú poèítaèe, ktoré
sú schopné svojou hrubou výpoètovou silou rozlúšti aj dokonale šifrované správy. V kryptografii
sa preto niekedy hodnotí kvalita šifry aj tým, ako
dlho bude poèítaèu s urèitým výkonom trva rozšifrovanie danej správy. Za dobrú šifru sa povauje
taká, ktorej doba rozšifrovania je dlhšia ako doba,
po ktorú musí by zašifrovaná správa utajená.
Steganografia pouíva inú technológiu. Stegospráva nie je nijako upravená, a ak ju nájde niekto
nepovolaný, bez problémov si ju preèíta. Podstatou
steganografie je však snaha ukry správu tam, kde
by ju nikto neh¾adal. Správa je teda ukrytá v inej,
neškodnej správe a môe sa dosta ku komuko¾vek,
pretoe nikto okrem adresáta si ju nevšimne.
Steganografia a kryptografia sa teda navzájom dopåòajú. Kryptografia urobí správu neèitate¾nou a steganografia nevidite¾nou. Kadú z technológií mono
poui osobitne, ale ich vzájomnou kombináciou,
ktorá sa takmer nikdy nevyluèuje, mono dosiahnu
ove¾a vyšší stupeò utajenia. V praxi takmer všetky
steganografické programy disponujú aj monosou
poui slabšie alebo silnejšie šifrovanie.
TERORIZMUS
Obr. 1 Na obrázku vpravo je originál, fotografia
v¾avo obsahuje steganograficky ukrytú fotogra−
fiu základne v Menwith Hill, ktorú vidíte vpravo
dole. Obidva obrázky sú na poh¾ad takmer
identické a majú obidva rovnakú ve¾kos v KB.
Pouitý bol program S−tools.
32
PC REVUE 10/2003
Steganografia sa dostala do popredia záujmu aj
v súvislosti s terorizmom. Teroristi toti s ob¾ubou
vyuívajú internet v kombinácii so steganografiou.
Scenár môe by napríklad takýto:
Teroristi získali fotografiu objektu, ktorý je ich
cie¾om. Steganograficky ju ukryjú do fotografie obrazu známeho maliara a uloia na internetovú stránku
zaoberajúcu sa umením. Odtia¾ si fotografiu tohto
obrazu stiahne príjemca, ktorý môe by na opaènej
strane zemegule. Pomocou steganografického softvéru extrahuje fotografiu cie¾ového objektu.
Daná fotografia je prístupná aj širokej verejnosti a môu si ju stiahnu mnohí iní. Krása steganografie je v tom, e nevedia, e práve v tejto fotografii je ukrytá stegospráva.
R E V U E
WATERMARKING
Ve¾kým problémom poèítaèovej éry je ochrana digitálneho obsahu pred nelegálnym kopírovaním.
Spôsobov, ako ho ochráni, je mnoho, ich úèinnos je
však diskutabilná. Jednou z moností je tzv.
watermarking, technológia príbuzná steganografii.
V procese watermarkingu sa do digitálneho diela
vkladá ïalšia informácia, buï v podobe obrázka,
alebo èísla, prípadne textu. Táto informácia sa pri
benom prezeraní diela nezobrazuje, dá sa však
zobrazi pomocou špeciálnych nástrojov. Vïaka
tomu je moné identifikova majite¾a autorských
práv k danému dielu. Typickým príkladom je digitálna fotografia. Jej autor do nej vloí svoje meno,
priezvisko alebo ¾ubovo¾né iné údaje a potom ju
môe pokojne ponúknu na publikovanie. Keby ju
Opísaný scenár údajne nepouil nik iný ako Bin
Ládin pri plánovaní útoku na dve ambasády USA vo
východnej Afrike v roku 2001.
V tejto súvislosti je steganografia ve¾mi nebezpeèná pre vyspelé krajiny, ktoré si zakladajú na tom,
e vïaka výkonným poèítaèom dokáu rozlúšti
kryptosprávy. Steganografia však ich technologickú
výhodu eliminuje a dáva tak teroristom šancu.
INTERNET
Steganografia má jednu nevýhodu. Na ukrytie správy urèitého typu potrebuje ove¾a viac správ podobného typu ako „krovie“. Ak chcete na ukrytie poui
ako obálku obrázok, potrebujete stovky iných obrázkov, aby sa medzi nimi ten váš nenápadne stratil.
Túto nevýhodu úèinne eliminuje internet, ktorý je
súèasne novým motorom pre rozvoj steganografie.
Internet je skutoèným kyberpriestorom, ktorého
ve¾kos je úchvatná. V súèasnosti sa vymkol spod
kontroly a nikto nie je schopný efektívne ho riadi.
Vyh¾adávaèe, ktoré skenujú internet nepretrite, dokáu nájs iba zlomok jeho obsahu. Predpokladá sa,
e to môe by dokonca menej ako jedno percento.
Odhadovaný objem informácií publikovaných na
internete toti môe presiahnu a 500 miliárd dokumentov, prièom najväèšie vyh¾adávaèe sa teraz blíia
k hodnote 4 mld. indexovaných dokumentov. Poèet
obrázkov, ktoré sú na skrývanie dát najatraktívnejšie, je odhadovaný na 28 miliárd. V takomto obrovskom priestore, ktorý nepodlieha iadnej kontrole,
nie je problém ukry nijaký dokument. Dokonca je tu
moné ukry obrovské mnostvo informácií.
Kuriozitou je, e do jedného obrázka môe ukry
svoju správu pomocou rôznych softvérových nástrojov aj nieko¾ko ¾udí bez toho, aby o sebe navzájom vedeli, a dokonca bez toho, aby dokázali rozlúšti správu toho druhého.
Informácie vïaka internetu ¾ahko prenikajú aj
cez hranice, a tak nie je moné zabráni prenosu
správ poèas vojen za frontovú líniu alebo do krajín,
na ktoré je uvalené embargo.
VÍRUSY
Èo mono uloi ako stegosprávu? Odpoveï znie:
všetko, èo sa dá zapísa v binárnom kóde. Môu to
by textové správy, zvuk, obrázky. Teoreticky aj video, kde, samozrejme, naráame na problém kapacity stegomédia.
Ak sa do médií dajú vloi akéko¾vek dáta a ich
objem môe by a nieko¾ko kilobajtov, nie je iadny problém ukry do nich aj vírusy a èervy. O tejto
monosti sa v tichosti diskutuje.
34
PC REVUE 10/2003
niekto digitálne publikoval bez jeho súhlasu a tvrdil
by, e autorom je on, vloená informácia by to
vyvrátila. Podobne je to moné v prípade akéhoko¾vek digitálneho obsahu, ako je video alebo zvuk.
Watermarking je ve¾mi podobný steganografii,
ale má urèité špecifiká. Je predovšetkým robustnejší, pretoe predpokladá, e dôjde k snahe
vyextrahova watermark z digitálneho obsahu.
Ten môe by úplne zjavný a dobre vidite¾ný, na
rozdiel od stegosprávy, ktorá je ukrytá.
Niektoré spoloènosti ponúkajú watermarking
spolu s technológiou preh¾adávania internetu.
Neustále sahujú z internetu obrázky a kontrolujú, èi majú watermark a èi v ich databáze je
záznam o tom, e tento obrázok je v danej webovej lokalite legálne. Ak nie je, upozornia na to
majite¾a autorských práv.
OBRÁZKY
Obrázky sú ideálnym médiom na ukrývanie stegospráv. Majú obrovskú kapacitu, obrázok vo formáte BMP s rozlíšením 1024 × 768 bodov v 24-bitových farbách má ve¾kos 2,25 MB.
Existujú dva typy kompresie obrázkov, a to bezstratová a stratová. Bezstratová má rovnaké mnostvo údajov o obrázku pred kompresiou aj po nej.
Je vhodnejšia na steganografiu a pouívajú ju obrázky typu BMP a GIF. Stratová kompresia dokáe
ušetri ve¾a miesta potrebného na uloenie obrázka, ale za cenu vypustenia èasti informácií. Po kompresii teda obrázok neobsahuje to¾ko informácií
ako pred kompresiou. Túto kompresiu pouíva formát JPG. Práve pre stratovú kompresiu sa tento formát menej odporúèa na steganografické úèely.
Obrázok si mono predstavi ako maticu èísel,
prièom kadé z nich predstavuje èíslo príslušnej farby. Èiernobiele obrázky majú iba jednu maticu, ktorej èísla predstavujú odtiene sivej. Farebné obrázky
sú zloené akoby z troch matíc, kadá pre jednu
farebnú zloku, ktorými sú èervená (R) zelená (G)
modrá (B). Kadý bod je zloený z týchto troch
zloiek. Hodnota odtieòa sivej farby je v rozmedzí
od 0 do 255 a takisto kadá zloka R, G, B má hodnotu od 0 do 255. Dajú sa teda zakódova do 8 bitov.
Dve farby, ktoré sú v palete v tesnej blízkosti, to znamená, e ich èíselná hodnota sa líši o 1, napríklad
farba èíslo 124 a 125, sú také príbuzné odtiene, e
èlovek si nemusí uvedomi ich vzájomnú zámenu
v obrázku. Súèasne sa tieto farby líšia v bitovom zápise iba posledným, najmenej dôleitým bitom, ktorý sa nazýva Least Significant Bit (LSB). V praxi vyzerá binárny zápis týchto dvoch èísel takto:
Obr. 2
V dobre vybraných prípadoch je teda moné zameni farbu bodu za ve¾mi podobnú farbu tak, aby
sa to vo výslednom obrázku neprejavilo výraznými
zmenami. Znamená to, e pre výsledný obraz je
prakticky jedno, ako vyzerá LSB. Vytvára sa tak
priestor na uloenie dodatoènej informácie ¾ubovo¾ného charakteru. Informácia je zapísaná v binárnom tvare, a to tak, e do kadého LSB bitu kadého bajtu obrázka sa zapíše 1 bit stegosprávy.
Teoreticky je teda moné zapísa do obrázka BMP
stegosprávu s kapacitou 1/8 pôvodného BMP. V prí-
R E V U E
obsah prezradi. Úplne nevhodné sú napr. zábery
noènej bezmesaènej oblohy (☺).
Obrázky GIF pracujú s paletou 256 farieb, vyberaných z väèšej palety. Je výhodnejšie, ak sa pracuje s èiernobielym obrázkom, tu sú prechody medzi
jednotlivými odtieòmi takmer nerozoznate¾né. Ak
pouívame farebný GIF s paletou farieb, posun farby o jeden bit môe znamena pouitie úplne odlišnej farby, napríklad namiesto svetlozelenej krik-
Obr. 3
pade spomínaného obrázka je to a 288 KB. To je
slušná kapacita pre celú knihu alebo pre viacero
obrázkov vo formáte JPG.
Ako vidie z obrázka è. 3, na ktorom je v¾avo médium bez stegosprávy a vpravo médium so stegosprávou, iba bity v sivých poliach boli skutoène
zmenené, pretoe ostatné LSB bity sa náhodou
zhodovali s tými, ktoré bolo potrebné zapísa. Pod¾a teórie pravdepodobnosti potom mono poveda, e iba jednu polovicu z LSB bitov bude potrebné pozmeni. To je dôleité preto, aby sa pôvodná
snímka menila èo najmenej. Vcelku bolo zo všetkých bitov nesúcich informáciu o bodoch obrázka
zmenených iba 6,25 %.
Ak sa obrázok skladá z menšieho poètu farieb,
napríklad z tridsiatich dvoch, potom ich mono
zakódova do piatich bitov. Tri najmenej dôleité
bity v kadom bajte mono poui na zakódovanie
troch bitov utajovanej správy. V praxi sa to èasto
vyuíva a obrázok, ktorý mal pôvodne paletu 256
odtieòov sivej, sa degraduje na 32 odtieòov. Na poh¾ad sú tieto obrázky vo väèšine prípadov od seba
nerozoznate¾né, prièom kapacita degradovaného
obrázka pre stegosprávy sa strojnásobila.
Táto metóda je jednou z najjednoduchších metód steganografie. Vyaduje si bezstratovú kompresiu. Obrázok BMP s kapacitou 2,25 MB však nenájdete na internete tak èasto, a preto nie je dos
nenápadný. Navyše správa je citlivá na akéko¾vek
zmeny v obrázku. Keby niekto chcel zmeni jas
obrázka alebo ho orezal na menší, zmenil jeho ve¾kos a pod., správa je nenávratne stratená.
Pre obrázky, do ktorých je moné zakódova informácie touto metódou, navyše platia reštrikcie.
Nesmú to by obrázky s paletou farieb, ktorá je optimalizovaná pre daný obrázok, pretoe tam neplatí,
e farba è. 2 je len o malý odtieò iná ako farba è. 3.
Môe ís o farby, ktoré sú v spektre ïaleko od seba,
napríklad o èervenú a modrú farbu. Zakódovanie
informácie do takéhoto obrázka by spôsobilo nielen
to, e by odhalilo steganografický obsah, ale priamo
by znièilo aj obrázok urèený na jej prenos.
Vybera by sa mal aj motív obrázka, nemali by
sa v òom vyskytova homogénne jednofarebné plochy a u vôbec nie èierne plochy. Steganografický
obsah by na nich spôsobil síce sotva badate¾ný, ale
predsa odhalite¾ný šum a mohol by tak skrytý
Obr. 4
36
PC REVUE 10/2003
HISTÓRIA STEGANOGRAFIE
Poèiatky steganografie siahajú a ku koreòom
našej civilizácie. Poèas jej vývoja sa pouívali rôzne metódy ukrývania správ v závislosti od stupòa
vývoja civilizácie a jej záznamových techník.
Pouívali ju u v starovekom Grécku a prvú
písomnú zmienku o nej prináša Herodotos. Bený
bol v tom období spôsob písania na drevené platne, ktoré boli pokryté voskom. Doò bola správa
vyrytá. Ak však chceli správu ukry, zotreli z platne vosk a text napísali na drevenú platòu. Potom
ju znova prekryli voskom, a tak sa zdalo, e ešte
nebola pouitá. Pod¾a Herodota pouil tento spôsob Demeratus, keï chcel varova Sparanov pred
Xerxesovým plánom zaútoèi.
ïalšie typy, mnohé reagujú iba na ve¾mi špecifické typy chemikálií, èo zabraòuje ich náhodnému
zvidite¾neniu.
Ïalšou metódou je pouitie neformálnej a niè
nehovoriacej správy vo forme èistého textu, z ktorého je moné vyextrahova stegosprávu. Napríklad v texte
Popiera moc korenia pre nevedomos
vnucuje prestí.
Táto niè nehovoriaca veta s „trochu“ zahmleným významom skrýva v sebe stegosprávu. Ak toti vyextrahujete kadé tretie písmeno z kadého
slova danej vety, získate názov èasopisu, ktorý
práve èítate, teda
PC REVUE
Obr. 5
Inou metódou bolo vytetovanie správy na temeno hlavy, z ktorej oholili vlasy. Keï potom
vlasy vyrástli, správa bola ukrytá. Príjemca správy
posla oholil, a tak si mohol posolstvo preèíta.
Písomnosti o steganografii sa zachovali u zo
stredoveku. Na snímke si mono pozrie titulnú
stranu diela Steganografia, ktoré napísal Johannes Trithemius v roku 1500.
Nevidite¾ný atrament je známy u zo staroveku. Vyuíval sa však dokonca ešte v druhej svetovej vojne. Jeho pouitie si môete bez problémov
vyskúša aj doma. Staèí na to obyèajné mlieko,
ktorým napíšete text na biely papier. Text by mal
by napísaný medzi riadkami normálneho textu,
aby bol nenápadnejší. Nahriatím papiera nad plameòom mlieko zhnedne a objaví sa stegospráva.
Ak to chcete vyskúša, dávajte pozor, aby sa
papier pri zahrievaní nezapálil. Okrem tohto jednoduchého nevidite¾ného atramentu existujú ešte
Rovnako ako písmená môu by pouité aj celé
slová. Existujú aj zloitejšie technológie výberu
písmen, napr. z prvého slova prvé písmeno, z druhého druhé atï.
Ve¾mi významná v oblasti steganografie je tzv.
mikrobodka. Vyvinuli ju Nemci poèas druhej svetovej vojny. Je to mikrofotografia, ktorá sa podobá svojou ve¾kosou štandardnej bodke za vetou,
napísanej písacím strojom. Do tejto mikrofotografie však mono uloi celú stránku textu, napísanú písacím strojom, alebo aj fotografiu. Mikrobodka bola uloená do štandardnej korešpondencie, ktorá bola úplne nevinná a nahradila v nej
jednu z bodiek za vetou. Nie je v ¾udských silách
skontrolova kadú bodku pod mikroskopom, èi
neobsahuje mikrofotografiu, a tak tieto stegosprávy unikali pozornosti cenzorov a prechádzali
cez hranice k nepriate¾ským špionánym slubám.
Medzi ïalšie techniky patrí ukrývanie textu
pod známku na liste.
Správy sa kódovali aj do kreslených obrázkov,
kde význam mali typy èiar, ich hrúbka, pouitá
farba, rôzne prvky obrázka atï. Keïe táto metóda bola všeobecne známa, poèas prvej a druhej
svetovej vojny existoval zákaz posielania detských kresieb v listoch.
Zaujímavou metódou, ktorá u súvisí s poèítaèmi, je pouitie neproporèného písma. Tu je kadé
písmeno rovnako široké, a teda sú v správe
úh¾adne podpísané pod sebou. Ak však chceme
umiestni do takéhoto textu stegosprávu, staèí
správne slovíèka v niè nehovoriacom texte posunú o jediný pixel doprava. ¼udský zrak nie je
schopný tento posun zaregistrova, ale poèítaè to
zistí a vyextrahovaním takto posunutých slovíèok
poskladá stegosprávu.
¾avú oranovú. Takáto chyba by sa na obrázku
hneï prejavila a stegospráva by bola prezradená.
Stegoprogramy preto dokáu paletu farieb editova
a upravi tak, aby k tomu nedochádzalo.
Obrázky JPG, ktoré sú v praxi najèastejšie, pouívajú stratovú kompresiu, a preto aj ukladanie dát do
nich je trochu zloitejšie. Stegospráva sa ukladá do
obrázka JPG poèas operácie, ktorá sa nazýva diskrétna kosínusová transformácia (DCT). V procese integrácie tu dochádza k zaokrúh¾ovaniu. To však môe prebieha buï smerom dolu, alebo smerom hore.
Manipuláciou s nastavením, èi zaokrúh¾ujeme dolu
alebo hore, tak môeme kódova bit 1 alebo bit 0.
Zmenou zaokrúh¾ovania teda zapisujeme do obrázka JPG stegosprávu. Mnoho stegoprogramov JPG nepodporuje alebo neodporúèa.
Ešte zloitejšou metódou je napríklad zmena luminancie farieb, na ktorú ¾udské oko reaguje príliš
málo, a tak je vhodná na steganografiu.
Dôleité je, aby sa pri operáciách zápisu stegosprávy nemenila ve¾kos obrázka v bajtoch. Niektoré
primitívnejšie techniky však fungujú tak, e jednoducho správu pribalia do súboru na jeho koniec. To
je menej vhodná technika. Výhodou je v tomto prípade jednoduchos stegoprogramu, nevýhodou je
¾ahká detegovate¾nos takto ukrytej stegosprávy.
Zaujímavou metódou ukrývania je generovanie
fraktálových obrázkov, pri ktorých tvorbe sa súèasne ukrýva stegospráva. V tomto prípade nie je potrebné h¾ada obálku pre dáta.
UKRÝVANIE DO ZVUKU
Tak ako do obrázkov mono ukrýva správy aj do
zvuku. Takisto sa tu vyuíva nedokonalos ¾udského
ucha, ale je potrebné dáva si väèší pozor na výsledné
stegomédium, pretoe ¾udské ucho je ve¾mi citlivé.
Mono poui techniku, keï sa dáta ukrývajú do
posledného signifikantného bitu (LSB) podobne ako
v prípade obrázkov. Mnostvo dát, ktoré je moné
ukry, je potom dané vzorkovacou frekvenciou a
poètom kanálov zvuku. Na dva kanály zvuku vzorkovaného s frekvenciou 44 kHz je moné ukry
11 KB dát na sekundu záznamu. Prive¾ká hustota
stegodát spôsobuje poèute¾ný šum.
Stegosprávu mono ukry aj v súboroch MP3,
kam sa správa ukrýva poèas konvertovania nahrávky z formátu WAV do MP3.
DISK
Na uloenie stegodát je moné poui aj disketu
alebo pevný disk. Špeciálny steganografický softvér
pouije na zápis dát sektory, ktoré sa operaènému
systému javia ako vo¾né. Iba steganografický softvér
z nich dokáe vyextrahova dáta. Pre ostatné programy zostávajú tieto sektory naïalej prázdne. Takto
je moné vyui relatívne menšiu kapacitu diskety
alebo skutoène obrovskú kapacitu pevného disku.
Nevýhodou môe by to, e pri akomko¾vek zápise
údajov na toto médium môe dôjs k porušeniu integrity stegodát ich náhodným prepísaním.
a dokonca sa vyh¾adávanie týchto médií dá automatizova. Proces vyh¾adávania ukrytých správ sa
nazýva steganalýza.
Steganalýzu mono rozdeli na nieko¾ko prístupov, a to pod¾a toho, èo všetko sa v èase analýzy
o stegomédiu vie. Najhoršia monos je, ak sa nevie niè a k dispozícii je iba stegomédium. Lepšie je,
ak je k dispozícii stegomédium aj originál, ktorý
tvorí obálku média. Podobne je to aj v prípade, ak
je k dispozícii stegomédium a dokonca aj správa,
ktorá v òom bola ukrytá. Stáva sa to vtedy, ak bola
správa získaná iným spôsobom. Vtedy sa pristupuje k analýze stegomédia s cie¾om odhali algoritmus zápisu stegosprávy, aby bolo moné v budúcnosti vyextrahova pomocou tohto algoritmu ïalšie správy zo stegomédií z daného zdroja.
Niektoré steganografické algoritmy a najmä ich
implementácie obsahujú chyby, ktoré ich prezrádzajú. Niekedy je ako obálka stegomédia pouitý
nevhodný obrázok, èo spôsobí nekvalitný výsledok
ukrývania dát, ktoré sú ¾ahko odhalite¾né. Najjednoduchšia metóda je teda sledovanie ¾udským
okom, to je však málo automatizovate¾né.
Inou metódou je štatistická analýza digitálneho
obsahu. Odchýlky od štatisticky overených hodnôt
toti môu indikova prítomnos stegosprávy. Aby
bolo moné túto techniku poui, muselo sa pristúpi k analýze obrovského mnostva obrázkov.
Na základe toho bolo urèené, èo je pre obrázky
„normálne“. Ak sa obrázok vymyká z tejto charakteristiky, povauje sa za stegomédium.
Typickým príkladom sú 24-bitové farebné obrázky. Dva susediace body sa zvyèajne líšia v jednej
z farebných zloiek o urèitú minimálnu hodnotu,
ale iba málokedy sa líšia vo všetkých troch zlokách. Ak sa vyskytuje takáto odlišnos pri drvivej
väèšine bodov alebo dokonca pri všetkých, je viac
ako pravdepodobné, e ide o stegomédium.
Na internete mono nájs softvér na steganalýzu, napríklad Stegbreak alebo Stegdetect /1/. Tento
nástroj umoòuje automatizovane vyh¾adáva steganografické záznamy v obrázkoch.
Z uvedeného vyplýva, e nemono automaticky
povaova kadý nástroj steganografie za stopercentne úèinný. Platí to, èo pre kryptografiu. Ak neviete, akým spôsobom program pracuje, radšej ho
nepouívajte. Mohlo by sa sta, e je zaloený na
nekvalitnom algoritme alebo obsahuje chybu a vïaka tomu je extrémne ¾ahko odhalite¾ný.
ZÁVER
Tak ako bolo spomenuté v úvode, steganografia je
celá veda a tvrdí sa, e aj umenie. Nebolo preto
moné vtesna do tohto èlánku všetko a nebolo to
ani cie¾om.
Steganografia nie je iba nástroj špiónov a ivlov,
ktoré si nezaslúia úctu. Mono ju poui aj na
ochranu citlivých dát vo firmách pred konkurenciou a priemyselnou špionáou, teda na úplne legálne ciele. V kadom prípade má steganografia svoje miesto v bezpeènostných technológiách.
KOMPRESNÉ ALGORITMY
Stegosprávy je moné uklada aj do archívov, ktoré vytvárajú kompresné programy. Poèas komprimovania
sa do archívu pribalí stegospráva. Tú však obyèajný
dekompresný program nedokáe vyextrahova, môe
to urobi iba dekompresor so špeciálnou úpravou.
STEGANALÝZA
Aj keï steganografia je ve¾mi silný nástroj, v niektorých prípadoch sa dá stegomédium rozozna
Branislav Madoš
Zdroje:
/ 1 / www.outgress.com
/ 2 / www.jjtc.com/steganography
/ 3 / www.petitcolas.net/fabien/steganography
/ 4 / www.watermarkingworld.com
/ 5 / http://www.lnt.de/~hartung/watermarkinglinks.html
R E V U E
Pouívate
bezpeèné heslo?
S
kúste sa na chví¾u zamyslie na tým, ko¾ko
hesiel ste dnes zadali. Prvým heslom asi bude
PIN vášho mobilného telefónu. Nasleduje prihlásenie sa do poèítaèa v zamestnaní, heslo na
firemný server, heslo na e-mail, heslo na súkromný
e-mail, heslo na internet banking, heslo na prihlásenie na chat... Ešte šastie, e starý dobrý Windows si pamätá väèšinu z týchto hesiel. Heslo do
Windows býva teda obyèajne akýmsi k¾úèom všetkých k¾úèov. Po odomknutí jediných dverí máme
prístup nielen ku všetkému, èo sme na poèítaèi
kedy vytvorili, ale navyše aj k mnohým ïalším slubám, ktorých heslá si u ani nepamätáme. Je preto
ve¾mi dôleité vedie si správne vybra heslo.
Staèí si pozrie niektorý z mnohých zoznamov
hesiel uívate¾ov, ktorý bol zverejnený na internete „vïaka“ niektorému hackerovi. Prevládajú heslá
ve¾mi jednoduché, máloktoré má viac ako 5 znakov. Existuje mnostvo programov, ktoré dokáu
zisti prístupové heslo do Windows. Všetky majú
spoloèné jedno...
ROZLÚSKNUTIE HESLA JE OTÁZKOU
ÈASU
Ten, kto má fyzický prístup k vášmu poèítaèu,
dokáe ve¾mi jednoducho (najmä ak pouívate ope-
38
PC REVUE 10/2003
raèný systém Windows 95/98) nainštalova do
vášho poèítaèa program, ktorý h¾adá heslá. Ak je
vaše heslo napríklad slovo „leto“, útoèník ho zistí
na priemerne rýchlom poèítaèi za menej ako minútu. Originálne slovo ako „cukrik“ zabaví útoèníka
sotva na hodinu. Pozrite si tabu¾ku, ktorá znázoròuje, ako dlho trvá rozlúsknutie rôznych hesiel tou
najjednoduchšou metódou – brute force, teda brutálnou silou pomocou bene dostupných nástrojov,
ktoré nájdete napríklad aj na www.lastbit.com:
Hacker teda s vami zvádza nerovný boj – kým vy
zadáte o jeden znak viac, on musí zrýchli svoje
výpoèty minimálne 26-násobne – v ideálnom prípade. V tom „najhoršom“ prípade takmer 100násobne. Preto je zrejmé, e ak si vy dobre zvolíte
heslo, útoèník pouívajúci jednoduché metódy
zisovania hesla nemá prakticky nijakú šancu.
Šance útoèníkov však zïaleka nie sú také malé,
ako by sa mohlo zda. Sofistikované programy,
pouívajúce napr. tzv. Smart brute force, dokáu aj
Poèet
znakov
Bená abeceda – 26
znakov (nerozlišuje
ve¾ké a malé písmená)
36 znakov
(len písmená a èísla)
52 znakov (ve¾ké
aj malé písmená)
96 (všetky znaky)
4
0
0
1 minúta
13 minút
5
0
10 minút
1 hodina
22 hodín
6
50 minút
6 hodín
2,2 dní
3 mesiace
7
22 hodín
9 dní
4 mesiace
23 rokov
8
24 dní
10,5 mesiaca
17 rokov
2287 rokov
9
21 mesiacov
32,6 roka
881 rokov
219 000 rokov
10
45 rokov
1159 rokov
45 838 rokov
21 milión rokov
Zdroj: www.lastbit.com
Z tabu¾ky je zrejmé, e väèšinu našich hesiel
zistí útoèník do hodiny. Nehovoriac o tom, e niektoré programy dokáu pracova na pozadí a potichu vyh¾adáva heslo. Bráni sa môeme len jediným úèinným spôsobom – zvoli si heslo, ktoré má
minimálne 8 znakov a obsahuje aj ve¾ké, aj malé
písmená a èíslice. Ak sa vám podarí zapamäta si
ešte aj nieko¾ko znakov, ako napríklad „!&^#$%“,
útoèník s takýmto programom v podstate nemôe
uspie.
10-znakové heslo prelomi aj za menej ako hodinu.
Je to moné vïaka ¾udskej vlastnosti zadáva skôr
slová ako znaky. Málokto si toti chce zapamäta
heslo ako „Da&3*?b“. Preto vyspelejšie programy
vyh¾adávajú napríklad priamo slovné spojenia.
Nedávno sa objavili správy o metóde, pomocou
ktorej dokázali vedci odhali a hrozivých 99,9 %
alfanumerických hesiel za neuverite¾ných 14
sekúnd! Metóda je postavená na nedokonalosti
šifrovania Windows. Tento najpouívanejší operaèný systém toti dve rovnaké heslá zašifruje
Slovník terminológie
Enkryptovanie
Transformovanie dát do takej podoby,
ktorá je neèitate¾ná. Enkryptova môete
rôznymi spôsobmi. Najjednoduchšími
metódami sú napríklad vymenenie písmen
za èíslice alebo rotovanie znakov.
Zloitejšie metódy pouívajú prakticky
nezistite¾né algoritmy pomocou vyuitia
výpoètovej techniky.
Dekryptovanie
Proces dešifrovania enkryptovaných dát.
Jednoducho to znamená odstránenie
enkrypcie pomocou správneho k¾úèa.
Hash
Hashing je metóda vytvorenia jedineèných
znakov pre daný záznam. Teoreticky útoè−
ník nemôe získa zo zahashovanej verzie
heslo. Táto nezvratná metóda (nie je
moné dekryptova hash) sa pouíva
najmä pri ochrane hesla. Systém teda
nepozná vaše heslo – len jeho zašifrovanú
podobu.
rovnako. Preto vám staèí ve¾ký súbor hesiel, resp.
ich zašifrovanej podoby, nahra do pamäte RAM
poèítaèa a necha poèítaè pracova... pár sekúnd.
Tým, e zadáte špeciálne znaky, odhalenie hesla
síce spomalíte, ale nezastavíte. Útoèník si jednoducho „posedí“ pri poèítaèi o nieko¾ko sekúnd
dlhšie alebo si zoenie väèší súbor dát. Vaše heslo
však musí existova v danej databáze. Databáz
pouívaných hesiel je však aj na internete ve¾a.
Ochrana? Poui zloité heslo, nie slovo ani súbor
slov!
AKO JE TO V KONKURENÈNÝCH
OPERAÈNÝCH SYSTÉMOCH?
Spomeòme si aspoò Linux. Vïaka svojej povahe
otvoreného systému Linux umoòuje modulárne
spôsoby šifrovania alebo „vlastnú tvorbu“ – teda
môete si naprogramova alebo nahra taký modul
hashovania, ktorý vám vyhovuje. Bene sa pouíva
napríklad metóda MD5 so seedom, ktorá zabráni
tomu, aby boli dve heslá zahashované rovnako, ako
je to napríklad vo operaèných systémoch Windows. Úroveò bezpeènosti je teda vyššia ako v systéme Windows. Samozrejme, platí to, èo v operaèných systémoch Windows – ak si zvolíte štvormiestny kód, odhalenie bude s najväèšou pravdepodobnosou otázkou nieko¾kých minút.
Ak potrebujete skutoène profesionálnu ochranu prístupu k poèítaèu, riešením zrejme nebude
prejs na iný operaèný systém. Ponúka sa jednoduché riešenie – zašifrova obsah pevného disku
niektorým zo špeciálnych programov. Poèítaè
spustí operaèný systém a po tom, èo správne
zadáte heslo. Keby aj útoèník vybral pevný disk
a vloil ho do iného poèítaèa, kde by sa pokúsil
dosta k jeho obsahu, neuvidel by niè. Takéto zašifrovanie dát však znamená spomalenie práce
s pevným diskom (pribline o 30 – 50 %), ako aj
riziko, e ak heslo zabudnete, prídete o všetky
dáta na disku...
TAKE ÈO PORADI NA ZÁVER?
1 starostlivo. Malo by ma minimálne 8 znakov,
Najdôleitejšie: Heslo do Windows si vyberte
malo by obsahova èíslice aj špeciálne znaky.
Mohlo by vyzera napríklad takto: „4K;-ah@J“
2 ktorý starostlivo zakryptuje vaše heslá. Staèí
Pouívajte organizéry hesiel. Ide o program,
vám teda vedie jediné heslo (samozrejme, iné ako
to, ktoré ste pouili na vstup do operaèného systému), ktorým sa dostanete ku všetkým. Toto heslo
však musí stá za to!
3
Pamätajte, e prelomenie hesla závisí od toho
4 najslabšieho èlánku. Ak si hoci aj 15-miestnym
Pokúste sa heslo vybra náhodne, nie slovo.
heslom „zaheslujete“ Word 7.0, útoèník ho zistí
takmer okamite! Pozor na nezabezpeèené internetové servery! Váš provider emailových sluieb
pravdepodobne pozná aj vaše heslo do POP schránky! Ak ste pripojení na internet prostredníctvom
mikrovlnného pripojenia, ktoré je navyše nešifrované, prakticky všetky vaše dáta, ktoré posielate
cez internet, môu by ve¾mi jednoducho preèítané
nepovolanou osobou.
5
Pri zadávaní hesla sledujte svoje okolie a uisti6 te sa, e heslo píšete do správnej kolónky.
Heslo si z èasu na èas meòte (optimum je kadé
7 dva týdne).
Ak má niekto fyzický prístup k vášmu poèítaèu
8 alebo má priamo na òom konto, šanca na
Heslo si nezapisujte, pamätajte si ho!
„úspech“ je ove¾a vyššia.
Na záver tip pre tých najostraitejších:
Keïe úroveò ochrany prístupového hesla vo
Windows nie je vysoká, nehovoriac o mnostve
ïalších ciest, ako sa dosta k heslu (napríklad útoèník môe sledova, aké klávesy ste stláèali), mám
pre vás radu:
1 èetných freeware programov na šifrovanie
Z internetu si zadarmo stiahnite niektorý z po-
a vytváranie k¾úèov.
2 èase (napr. BestCrypt – nie je dostupný ako
Stiahnite si program šifrovania dát v reálnom
freeware).
3 vajúce napr. zo 128 znakov.
Tento k¾úè si ulote napríklad na disk USB, kto4 rý nosíte stále so sebou.
Zašifrujte si napríklad Moje dokumenty jed5 ným z ponúkaných algoritmov, ako heslo si
Nechajte si vygenerova k¾úè – heslo pozostá-
zvo¾te to, ktoré máte na disku USB.
6 zašifrovaného adresára Moje dokumenty.
Nastavte si bezpeènostnú politiku tak, e sa
7 adresár automaticky zašifruje napríklad po 1
Všetky dôleité údaje si ukladajte výluène do
hodine neèinnosti.
8 ve¾mi teoretickú šancu, e sa dostane k vašim
Pokia¾ vám nikto nezoberie k¾úè USB, má len
dokumentom.
Daniel Keder
Výkonný poèítaè
na jeseò 2003
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
ONDREJ MACKO
V tradiènom termíne sme do
tohto èísla pripravili test
výkonných poèítaèov. Práve
v tomto období toti firmy
prichádzajú s novinkami
a pouívatelia s blíiacim sa
koncom roka tie
intenzívnejšie rozmýš¾ajú
o investíciách do výkonnej
výpoètovej techniky. Na našom
webe www.itnews.sk sme
pred prípravou tohto testu
pripravili anketu s otázkou,
èo je pre pouívate¾ov
pri výbere poèítaèa
najdôleitejšie. Výsledok bol
jednoznaèný – na prvom
mieste výkon, na druhom
mieste nadobúdacia cena.
O
slovili sme preto vybraných dodávate¾ov
s poiadavkou na dodanie výkonného osobného poèítaèa do nášho testu. V zadaní testu
sme dodávate¾om uviedli zoznam testovacích
programov, ktoré budeme pri teste pouíva.
Zdôraznili sme im, e nám ide predovšetkým
o skutoèný výkon dodanej zostavy. Rovnako vedeli, e v tomto prípade multimediálnu výbavu
nebudeme príliš zoh¾adòova.
Pri zasielaní zadania testu sme sa orientovali
predovšetkým výsledkami predaja poètu poèítaèov na slovenskom trhu v roku 2002 (prieskum
sme zverejnili v PC REVUE è. 3/2003). Celé zadanie testu sme v dostatoènom predstihu zverejnili aj na našej internetovej stránke.
V našom teste sa napokon zišlo osem skutoène výkonných zostáv prakticky z celého Slovenska. Snaili sme sa, aby verne odráali situáciu v oblasti výkonných poèítaèov. Nadobúdacia
cena testovaných zostáv bola ve¾mi široká –
zhruba od 31 000 Sk do 72 000 Sk bez DPH. Priemerná cena testovaných zostáv bola 55 000 Sk
40
PC REVUE 10/2003
bez DPH. Upozoròujeme, e do tejto ceny je
u zahrnutý aj operaèný systém Microsoft Windows XP Professional v slovenskej verzii. Ceny
poèítaèových zostáv sme si overovali 3. septembra 2003, keï sme aj finalizovali tento test. Kurz
dolára bol v tento deò 38,80 Sk/USD. K tomuto
dátumu sa viau aj orientaèné cenové hladiny,
ktoré uvádzame pri opise komponentov poèítaèov.
V nasledujúcom texte najprv charakterizujeme aktuálny trend pri najdôleitejších komponentoch poèítaèa, detailne uvedieme spôsob testovania a hodnotenia a na záver podrobnejšie
opíšeme jednotlivé testované zostavy. V èlánku
nájdete podrobnú tabu¾ku parametrov i konkrétne nameraných hodnôt a vypoèítaných bodových
hodnotení pre jednotlivé zostavy.
PROCESOR
Od predchádzajúceho testu sa v oblasti procesorov príliš ve¾a nezmenilo. Stále dominujú len
dvaja výrobcovia – Intel a AMD. V teste sa tentoraz väèšej ob¾ube tešili procesory znaèky Intel (6
poèítaèov), prièom sme mali zostavy s procesorom Intel Pentium 4 s frekvenciou od 2,4 po 3,2
GHz. Najèastejšie sa vyskytovala taktovacia frekvencia 3 GHz. Tento procesor dnes kúpite zhruba
za 16 500 Sk bez DPH. Pri našom teste sa v podstate overilo, e èím je vyššia taktovacia frekvencia, tým je vyšší aj dosiahnutý výkon.
V prípade znaèky AMD sme mali zostavy s procesorom Athlon 2500+ s jadrom
Barton. Tieto procesory dosiah-
Procesory a èipové
súpravy od firmy
Intel a AMD
li niší
výkon, ale aj
ich cena je podstatne
nišia – asi len 20 % z ceny Intel Pentium 4, 3
GHz. Athlon 2500+ toti stojí okolo 3800 Sk bez
DPH. Pod¾a nášho merania je rozdiel v „èistom“
procesorovom výkone medzi 3 GHz Intel Pentium
4 a Athlonom 2500+ okolo 35 percent (prirodzene, v prospech riešenia od firmy Intel). V prípade
všetkých typov pouitých procesorov je celková
kapacita L2 cache 512 KB.
ZÁKLADNÁ DOSKA
Vo¾ba procesora dnes jednoznaène urèuje skupinu moných základných dosiek. Najväèšie zastúpenie v našom teste dosiahla znaèka MSI, ktorá
sa u nás teší a nezvyèajnej ob¾ube. Ïalej sme
mali základné dosky od firmy Epox, Asus a Canyon. Zaujímavé je, e poèet vo¾ných rozhraní
PCI i poèet pozícií pre moduly RAM sa stabilizoval. Je to dané vlastnosami èipovej súpravy, ktorú sa snaí základná doska vyuíva naplno.
Na kadej doske sme tak našli pä konektorov
pre rozširujúce karty s rozhraním PCI. Najèastejšie
sú na doske štyri pozície pre moduly RAM. V minulosti pouívaný port pre karty CNR sa dnes u
vôbec nevyskytuje, jednoducho neboli pre tento
typ rozhrania zariadenia v zaujímavej cene.
Ve¾kej ob¾ube sa teší port USB 2.0 HighSpeed
a tejto situácii sa prispôsobila aj výbava základných dosiek. Priamo zo základnej dosky najèastejšie vychádza šes portov USB (v dvoch ståpcoch
– 4 a 2 porty). Ïalšie dva porty bývajú vyvedené
na predný alebo boèný panel skrinky. V teste sme však mali aj zostavu, ktorá bola vybavená a deviatimi portmi USB, èo urèite bude postaèova pri rozširovaní zostavy externými zariadeniami.
V minulosti pouívané rozširovanie zostáv
o doplnkové karty s portmi USB tak prestáva ma praktický význam. Pripomeòme, e
rozširovacia karta so štyrmi portmi USB 2.0
stojí okolo 500 Sk bez DPH.
Rastie aj popularita portu FireWire. Ten je
pre vás dôleitý napr. vtedy, ak ste alebo
budete majite¾mi digitálnej kamery. Pomocou portu FireWire prenesiete obraz z kamery do poèítaèa. Ïalším príkladom zariadení,
ktoré vyuívajú takýto port, sú externé optické zapisovaèky alebo storage zariadenia
s externým pevným diskom. Výhodou je, ak
H A R D W A R E
MHz a dvojkanálovom usporiadaní dosiahli v priemere o 40 % lepšie výsledky ne pri zostavách testovaných minulý rok. Pripomeòme, e vtedy bola
štandardom komunikaèná frekvencia 2 × 133 MHz
a jednokanálový prístup.
V prípade základných dosiek pre Athlon 2500+
bola v našom teste frekvencia styku s pamäou 2 ×
166 MHz, èomu zodpovedali aj dosiahnuté výsledky pri testovaní pamäte.
Typická základná doska pre
procesory Intel
vaša zostava obsahuje malý i ve¾ký port FireWire.
Kadá z dodaných základných
dosiek obsahuje aj paralelný port,
sériový port je v súèasnosti najèastejšie
u len jeden. V minulosti ob¾úbený game
port je dnes u naozaj výnimkou a jeho
úlohu preberá port USB.
Èipová súprava v prípade základných dosiek
s procesorom znaèky Intel bola 82865 alebo 82875.
niší výkon ako karta s èipom
Radeon 9800 PRO. V tejto oblasti sa
tempo rastu výkonu nespoma¾uje.
Pripomeòme, e rast výkonu sa prejavuje aj na
tepelnej strate a rastúcich poiadavkách na chladenie èipu grafickej karty. Aj v tomto teste sme mali
zostavy s mimoriadne efektnými chladièmi, niektoré grafické karty dokonca zaberali priestor viacerých rozširujúcich kariet.
Malý a ve¾ký konektor FireWire, vyvedené na zadnom paneli
Zo stránky výstupných portov grafická karta štandardne obsahuje klasický výstup
VGA, samostatný výstup na
LCD monitor DVI a videovýstup S-video. Dodávka grafickej karty obsahuje aj rôzne
Panel pouitých základných dosiek disponuje viacerými portmi USB, game port u úplne
adaptéry pre port RCA (tzv.
chýba a všimnite si audioporty na pravej strane
Cinch).
PEVNÝ DISK
Minimálna kapacita pevného disku v našom teste
bola 80 GB. Rozdiel v cene medzi 40 GB a 80 GB je
toti zanedbate¾ný. Najväèšej popularite sa v súèasnosti tešili disky z dielne firmy Maxtor a na druhom
mieste to bola znaèka Seagate. Pred rokom ve¾mi
ob¾úbený disk znaèky IBM (neskôr Hitachi) sa v našom teste nenachádzal.
Všetky pouité disky mali rýchlos otáèania platní 7200 ot./min., klasické disky s 5400 ot./min. sú
dnes urèené len pre lacnejšie zostavy.
Ove¾a viac ako v minulosti sa však objavovali
disky s rozhraním SATA. Týmto spôsobom pripojenia boli toti vybavené všetky testované zostavy.
Dôvodom je jednoduchos montáe (prepojovací
kábel je mimoriadne tenký), odporúèania dôleitých výrobcov procesorov a základných dosiek a radikálny pokles cien diskov SATA. Napríklad disk
Ventilátor na èipovej súprave od MSI bol vybavený
systémom blikajúcich LED (viacero zdrojov)
Najvýkonnejšie grafické karty môu zabera priestor viace−
rých slotov (zostava Computer Club Storm)
Napájací a dátový konektor pre pevné disky s rozhraním
SATA (viacero zdrojov)
Všetky zostavy pouívali frekvenciu FSB (Front Side
Bus) 4 × 200 MHz, èo je spolu 800 MHz.
Pre procesory AMD sa pouíva èipová súprava
VT8377 a FSB je v tomto prípade 2 × 166 MHz.
S oh¾adom na frekvencie systémovej zbernice
a mnostvo komponentov integrovaných do èipovej súpravy je dnes bené, e aj tento èip je vybavený aktívnym chladièom. K zaujímavosti patrí, e
základné dosky znaèky MSI pouívajú chladièe s blikajúcimi LED. Je to síce efektné, ale asi bezúèelné.
OPERAÈNÁ PAMÄ
SATA s kapacitou 80 GB stojí okolo 3700 Sk bez
DPH. V tejto súvislosti pripomeòme, e pevný disk
SATA má aj iný napájací konektor. Ten musí by
integrovaný v napájacom zdroji, existujú aj samostatné prepojovacie adaptéry.
Pevné disky pripojené rozhraním SATA 150 samy
osebe nie sú oproti diskom s rozhraním ATA
100/133 ove¾a rýchlejšie. Samotné rozhranie SATA
síce disponuje vyššou šírkou pásma, ale výrobcom
diskov sa nepodarilo zvýši vnútornú rýchlos diskov. Znamená to, e zbernica síce rýchlo prenesie
údaje, tie však následne èakajú vo vyrovnávacej
pamäti na ïalšie spracovanie.
Podstatným spôsobom však prenosová rýchlos
pevných diskov SATA narastie, pokia¾ sa vyuíva
metóda RAID (Redundant Array of Inexpensive Disks).
V tomto prípade ide o pripojenie viacerých pevných
diskov a existuje viacero typov zapojenia RAID.
Z h¾adiska výkonu je najvýhodnejší reim oznaèovaný Stripped alebo RAID 0. Ak sú týmto spôsobom
pripojené dva pevné disky SATA, celková kapacita
„virtuálneho“ pevného disku sa rovná prakticky
súètu kapacít jednotlivých diskov. Zápis údajov sa
však realizuje tým spôsobom, e polovica údajov sa
zapisuje na jeden disk a druhá polovica na druhý
GRAFICKÁ KARTA
Aj v oblasti grafických kariet je zo strany dodávate¾ov situácia stabilizovaná – dominantné sú grafické karty s èipmi nVidia GeForce a ATI Radeon. Najvyšší výkon dosiahli v teste, prirodzene, najnovšie
karty. Najlepší výkon pod¾a nášho merania v teste
patril karte Gigabyte Radeon 9800 PRO so 128 MB
video RAM. Tá spolu s výkonným 3 GHz procesorom
Intel Pentium 4 naozaj dokázala porazi aj grafickú
kartu GeForce FX 5900, ktorá disponovala a dvojnásobnou kapacitou video RAM (256 MB).
Ak porovnáme výsledky testu grafického výkonu
so situáciou spred roka, najlepšia karta zo septembra 2002 (GeForce 4 Ti 4600) dosiahla asi o 35 %
Kapacita operaènej pamäte v našom teste neklesla
pod 512 MB RAM, v prípade troch zostáv sa dokonca vyskytla aj kapacita 1024 MB. Súvisí to s cenami
pamätí – modul DDRAM, 512 MB, PC 500 stojí okolo
5900 Sk bez DPH.
Pod¾a nášho názoru prekroèenie kapacity pamäte 512 MB pri bených programoch nemá ve¾ký
význam. Urèite sú však aplikácie, kde takúto kapacitu naozaj oceníte – rôzne dizajnérske programy,
strih videa, DTP, rozsiahle databázy a, prirodzene,
najnovšie hry.
Všetky zostavy pouívali pamä typu DDRAM. Najèastejšie bola pamä RAM dodávaná v dvoch moduloch. Je to výhodné, pretoe pouité èipové súpravy
podporujú dvojkanálové usporiadanie prístupu do
pamäte. Vtedy sa zápis údajov realizuje paralelne, èo
výrazne zvyšuje výkon pamäového systému.
Pamäte typu RIMM sa v našom teste u nevyskytli. Súvisí to najmä s rozhodnutím firmy Intel
ïalej nepodporova tieto typy pamätí.
V prípade základných dosiek pre procesory Intel
bola frekvencia styku s pamäou 2 ×160 MHz, ale
èastejšie 2 × 200 MHz a to sa na výsledkoch našich
testov prejavilo. Vcelku sme pri frekvencii 2 × 200
10/2003 PC REVUE
41
o pozostatok z minulosti. V ob¾ube je hlavne
znaèka ALPS.
Jedna testovaná zostava mala zabudované aj
zariadenie na èítanie pamäových kariet kombinované s jedným portom USB. Toto riešenie povaujeme za výhodné, umoòuje toti jednoducho spracova údaje z pamäových k¾úèov alebo
z digitálneho fotoaparátu. Èítaèka pamäových
kariet pritom obsahovala aj podporu portu USB
2.0 a akceptovala pamäové karty CompactFlash
I/II, SmartMedia, SecureDigital/MultimediaCard
a Memory Stick/PRO.
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
Spôsob pripojenia diskov SATA pomocou RAID
– prepojovacie porty sú v prípade SATA ove¾a tenšie
a manipulácia s nimi je jednoduchšia (zostavy Brave
a Seven)
disk. Dôleité je, e tieto zápisy prebiehajú paralelne. Znamená to, e aj celková rýchlos zápisu
na disk je takmer dvojnásobná. Takáto prenosová rýchlos pevného disku sa, prirodzene, prejaví
aj v aplikaènom výkone.
OPTICKÉ MECHANIKY
V ove¾a väèšej miere ako v minulosti sa v testovaných zostavách objavili kombinované optické
mechaniky. Tie umoòujú èítanie média DVD i CD
a zápis na médiá CD-R/-RW. Ich rozšírenie vyplýva
z poklesu predajných cien a toto riešenie je aj
dostatoène univerzálne. Kombinovaná optická
mechanika dnes stojí od 2500 Sk bez DPH.
Pri kopírovaní médií je výhodné, ak máte
okrem zapisovacej mechaniky ešte aj jednu samostatnú optickú mechaniku na èítanie média.
Kopírovanie CD médií je tak ove¾a rýchlejšie. Aj
takéto riešenia sa vyskytli v našom teste.
Uvítali sme, e traja dodávatelia pouili vo svojich zostavách DVD zapisovaciu mechaniku, dvakrát to bola mechanika znaèky Teac. O zapisovaciu DVD mechaniku je dnes naozaj záujem a prejavuje sa trend, e pouívatelia vymieòajú za ne
svoje staršie mechaniky CD-RW. Ceny DVD zapisovacích mechaník za posledný rok naozaj výrazne poklesli, od cien mechaník CD-RW je to však
ešte dos ïaleko. Konkrétne DVD prepisovacia mechanika pre formát DVD-RW od firmy Teac stojí
okolo 5800 Sk bez DPH, so zabudovanou podporou formátu DVD+RW je to zhruba o 1500 Sk
viac. Cena média DVD-R sa zaèína na 60 Sk bez
DPH, médium DVD-RW stojí od 90 Sk bez DPH.
Najèastejšou softvérovou výbavou pre zapisovacie jednotky bol aHead Nero, k DVD mechanikám sa štandardne dodáva prehrávaè DVD filmov.
ÏALŠIE PAMÄOVÉ ZARIADENIA
Disketová mechanika bola inštalovaná v kadom
z dodaných zostáv, dnes však u ide rozhodne
SIEOVÁ A ZVUKOVÁ KARTA
Sieová karta bola súèasou dodávky kadej testovanej zostavy, prièom v kadom prípade išlo o kartu integrovanú priamo na základnej doske. Štandardom je dnes podpora gigabitového pripojenia
(1000 Mb/s). Otázkou ostáva, èi aj celá poèítaèová
sie takúto vysokú prenosovú rýchlos podporuje,
a teda èi tento parameter skutoène vyuijete.
Zvuková karta býva štandardne integrovaná
do základnej karty. Zostava ComputerClub Storm
sa však spo¾ahla na osvedèené riešenie od firmy
Myš znaèky Trust s dvoma navigaènými kolieskami na
pohyb vo vertikálnom i horizontálnom smere
stáv bolo na rozdiel od minulosti vybavených
myšou a klávesnicou èiernej farby. Mali sme aj
zaujímavú myš od firmy Trust, ktorá obsahovala
dve navigaèné kolieska na rolovanie kurzora
v horizontálnom i vertikálnom smere. Dvakrát sa
objavili riešenia s bezdrôtovou myšou, prièom
batérie boli umiestnené v telese myši.
SKRINKA A VNÚTORNÉ
VYHOTOVENIE
Pokia¾ ide o skrinky, v tomto roku sme zaznamenali naozaj výrazné zlepšenia. Drvivá väèšina
skriniek bola tmavá, ob¾úbená je kombinácia
tmavo- a svetlosivej farby. Poèítaèové skrinky tak
u nie sú len sivé škatule, ale èoraz viac sa podobajú na produkty spotrebnej elektroniky.
Integrácia dvoch portov USB na prednom èi
boènom paneli, ako i audiovstupu/výstupu patrí
dnes u k úplnému štandardu.
Rozširujúca zvuková karta Creative Sound Blaster Audigy
s podporou formátu 6.1 a portom FireWire (zostava Brave
GoldLine a Computer Club Storm)
Creative – Sound Blaster Audigy 2. Podobne bola
vybavená aj zostava BRAVE GoldLine.
Podpora zvuku vo formáte 6.1 môe by zaistená aj pomocou rozšírenia základnej dosky. Takéto riešenie bolo aplikované v zostave Seven
eXpert. Ob¾ube sa teší aj port oznaèený ako S/
PDIF. Ním je moné dosiahnu výstup zvuku v di-
Digitálny zvukový systém na rozširujúcej karte, vyvedený
na spodnú rozširujúcu kartu; monos výstupu je pomocou
portu RCA (ltý) a optický (èierny)
gitálnej podobe a v tejto forme ho ïalej spracova napr. vo výkonnej hi-fi súprave alebo v systéme domáceho kina. Digitálny zvukový výstup býva vyvedený na výstup typu RCA alebo sa pouíva optický výstup.
Šikovné umiestnenie portov USB, ako i prepojenie
mikrofónu a slúchadiel na prednom paneli pod odklápacím
vekom (viaceré zostavy)
Obzvláš nás zaujali dve zostavy. Predovšetkým to bola zostava Seven eXpert so svojím
efektným modrým podsvietením celého predného panela, ktoré jej dáva ve¾mi elegantný vzh¾ad.
Zaujímavý bol aj systém merania teploty vnútri
skrinky a oznamovanie alarmu v prípade prekroèenia stanovených hodnôt.
Ïalej nás zaujala zostava BRAVE GoldLine, a to
predovšetkým efektným zobrazovaním teploty jednotlivých kritických èastí poèítaèa – procesora, pevného disku a èipovej súpravy – v digitálnej podobe.
Èo sa týka výkonu napájacieho zdroja, zaznamenali sme hodnoty od 300 do 400 W. Takýto
MODEM
Modem má význam pri vytáèanom pripojení výkonného poèítaèa na internet, pokia¾ sa tento poèítaè nepouíva v systéme poèítaèovej siete.
Vhod príde aj pri výpadkoch internetu v podnikovej sieti a zálonom dial-up pripojení, odosielaní faxov, spojení na vyhradenú lokalitu a pod.
Cena modemu je dnes od 500 Sk bez DPH vyššie.
Èítaèka pamäových kariet má vonkajší rozmer disketovej
mechaniky; súèasou je aj port USB 2.0 (zostava Seven
eXpert)
42
PC REVUE 10/2003
KLÁVESNICA A MYŠ
Typickým riešením dneška je optická myš a multimediálna klávesnica. Viacero testovaných zo-
Digitálne zobrazovanie teploty na prednom paneli
s monosou prepínania medzi CPU, pevným diskom
a èipovou súpravou (zostava Brave GoldLine)
H A R D W A R E
výkon dáva zostave dostatoènú rezervu aj pri jej
ïalšom masívnejšom rozširovaní.
Vnútornému vyhotoveniu poèítaèa u dodávatelia venujú ove¾a väèšiu pozornos ne v minulosti
a nezaznamenali sme závanejšie problémy. Naopak, mali sme viaceré zostavy, na ktorých bolo
jasne vidie, e minimálne v prípade testovacej
zostavy si dali obzvláš zálea. Káble boli pevne
zviazané a všetky komponenty mali svoje presné
Zariadenie na externé manuálne nastavovanie reprodukcie
zvuku (zostava Brave GoldLine)
a manipulácia s nimi je jednoduchšia. Keïe pevný
disk bol u štandardne pripojený pomocou tenkého
kábla k rozhraniu SATA, vnútri skrinky je dostatoèný priestor na dobrú cirkuláciu vzduchu a tým aj
chladenie jednotlivých modulov poèítaèa.
OPERAÈNÝ SYSTÉM A DOPLNKOVÁ
VÝBAVA
Vzorová montá vnútorného vybavenia poèítaèa – všetky
káble sú pevne spojené a optimalizované na prúdenie vzdu−
chu; všimnite si snímaè teploty, umiestnený na napájacom
zdroji (zostava Seven eXpert)
miesto. Ostáva dúfa, e aspoò èas tohto úsilia dodávatelia vynakladajú aj pri montái pre beného
zákazníka.
Prekvapenie nás èakalo pri kontrole prepojovacích káblov od disketovej a optickej mechaniky.
Okrem jedného dodávate¾a boli všetky zostavy vybavené u gu¾atými káblami. Tie u¾ahèujú montá
Dodaný operaèný systém sme na úèely tohto testu
striktne predpísali a bol ním Microsoft Windows
XP Professional. Dôvod tohto rozhodnutia bol jednoduchý: nami pouívané testovacie programy sú
urèené práve pre tento systém. Navyše tento operaèný systém patrí aj na Slovensku medzi najpouívanejšie.
Orientaèná cena operaèného systému Windows
XP Professional je 5600 Sk bez DPH, edícia Home
(bez podpory správy domén) má cenu okolo 3500
Sk bez DPH. Tieto ceny však platia iba pri dodávke
spolu s poèítaèom (tzv. OEM). Ceny škatu¾ových
balení sú vyššie, ale viau sa k nim podporné sluby prevádzkované firmou Microsoft. OEM verziu
operaèného systému Microsoft Windows by mal
prevádzkova výrobca poèítaèa.
Doplnkovú výbavu sme v prípade tohto testu
príliš nezoh¾adòovali. Skupina pouívate¾ov, ktorí
sa zaujímajú o takéto skutoène výkonné poèítaèe,
je pod¾a nás schopná vybra si doplnkovú výbavu
samostatne.
V doplnkovej výbave zostáv sa nachádzal hlavne
antivírusový systém AVG, prázdne médiá pre napa¾ovaèku, reproduktory a mikrofón. Zaujímavú
doplnkovú výbavu sme našli v prípade zostavy
BRAVE GoldLine. Ide o multimediálny blok, ktorý
sa zapája na zvukové vstupy karty a umoòuje
ovláda hlasitos rukou. V podstate je to predlovaèka pre zvukové porty, ktorá sa môe hodi najmä pri prepájaní poèítaèa na rôzne zosilòovaèe
alebo slúchadlá.
Všetky poèítaèe boli vybavené návodom na pouitie, ktorého rozsah i forma spracovania boli rozlièné – od odkopírovaného hárka papiera po skutoènú knihu s rozsahom 120 strán.
ZÁRUKA
Doba záruky je pre kadú zostavu minimálne 24
mesiacov, na tri zostavy dodávatelia poskytujú
záruku a 36 mesiacov. To je dostatoène dlhý èas,
ktorý mono aj presahuje dobu morálnej ivotnosti poèítaèa (minimálne pre nároèného pouívate¾a).
Èasto sa dá záruka za urèitý poplatok (napr. 10 %
z nákupnej ceny) predåi o ïalších 12 mesiacov.
Štandardne sa neposkytuje realizácia opravy poèas
záruky v mieste inštalácie. Znamená to, e poèítaè
musíte pri oprave zanies do servisného strediska,
poèas doby záruky by ste si mali uschova pôvodné
obaly.
10/2003 PC REVUE
43
TESTUJEME
Ako sme spomenuli, do testu sme dostali osem
zostáv. Ich parametre a predajné ceny vrátane
operaèného systému Microsoft Windows XP
Professional sú uvedené v tab. 1.
Na test sme pouili osvedèené a medzinárodne
uznávané testovacie programy. Testovali sme jednotlivé komponenty poèítaèa a zamerali sme sa aj
na komplexné aplikaèné testy. Z h¾adiska komponentov nás zaujímal výkon procesora, pamäte,
pevného disku a grafickej karty. Informaène sme
si zisovali aj výkon optickej mechaniky.
Na zistenie výkonu procesora sme pouili
príslušný údaj z programu PCMark 2002 (zadarmo stiahnute¾ný zo servera www.futuremark.
com) a Sandra MAX3 (na stiahnutie zadarmo na
adrese www. sisoftware.net/sandra). Výkon pamäového subsystému sme testovali opä pomocou
èiastkových výsledkov programu PCMark 2002
a Sandra MAX3.
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
Na hodnotenie výkonu pevného disku sme pouili okrem PCMark 2002 aj výsledky z programu
WinBench 99 version 2.0 (bezplatne získate na
adrese www.etestinglabs.com). Vyuili sme hodnotenie výkonu pevného disku pri tzv. biznis
i high-end aplikáciách.
Najväèšiu pozornos sme venovali hodnoteniu
výkonu grafickej karty. Pouili sme programy
3DMark 2003 i 3D Mark 2001 (oba si môete zadarmo stiahnu z adresy www.futuremark.com),
ïalej program 3D WinBench 2000 version 1.1
a WinBench 99 2.0 (všetko zadarmo z www.
etestinglabs.com).
Aplikaèné testy sme rozdelili na segment kancelárskych a grafických aplikácií. Výkon v obidvoch oblastiach sme zisovali pomocou príslušných výsledkov z testovacieho balíka SysMark
2002 (www.futuremark.com za 100 USD) a Business Winstone, resp. Content Creation (www.etestinglabs.com za 7 USD).
Do tabu¾ky sme uviedli aj výsledky hodnotenia
rýchlosti èítania optickej mechaniky. Na tento
úèel sme pouili program CD Tach (www.tcdlabs.
com). Uvedomujeme si, e rýchlos èítania v prípade dnešných optických mechaník nie je najdôleitejšia hodnota. Podstatné rozdiely medzi
mechanikami sú v podporovaných formátoch pri
zápise na médiá DVD. Nakoniec sme sa rozhodli
parameter získaný z programu CD Tach nezaradi do hodnotenia zostavy. Integráciu DVD napa¾ovacej mechaniky sme zoh¾adnili pri hodnotení doplnkovej výbavy zostavy.
Programy Sandra MAX3, PCMark 2002, 3D
Mark 2001 a 3D Mark 2003 sme umiestnili aj na
CD Revue v tomto èísle nášho magazínu.
Sledovali sme aj kvalitu zmontovania zostavy.
Kadý poèítaè sme skutoène rozobrali a overili si
spôsob uchytenia káblov, mechanické zmontovanie celej zostavy a zapojenie jednotlivých komponentov.
Tab. 1 Technické parametre testovaných zostáv a ich predajné ceny na zaèiatku septembra
Parameter/Názov zostavy
3N Manager II
BlackJack
B2500+
BRAVE GoldLine
73G−HT
Computer Club
Storm
DTK ABACUS
Levíèek Extra
2500+
Libra Intelligence
9500
Seven eXpert
Oznaèenie procesora
Intel Pentium 4,
2,4 GHz
AMD Athlon
2500+ Barton
Intel Pentium 4,
3 GHz HT
Intel Pentium 4
3,2 GHz
Intel Pentium 4
3 GHz
Athlon XP 2500+
Barton
Intel Pentium 4
3 GHz
Intel Pentium 4
2,8 GHz
Frekvencia procesora [GHz]
2,4
1,84
3
3,2
3,01
1,84
3
2,8
Kapacita Cache L2 [KB]
512
512
512
512
512
512
512
512
Kapacita systémovej RAM [MB]
512
512
2×256
1024
1024
512
512
1024
Typ základnej dosky
Canyon 9I6PEA−L
MSI KT6 Delta
LS/MS6590/
Intel BZ87510A
MSI 865PE Neo2
Epox EP−4PCA3+
MSI KT6 Delta
FISR
Asus P800
MSI 875P NEO FIS
Typ èipovej súpravy
Intel 82865
VIA VT8377
Apollo KT400
Intel 82875P
Intel 82865
Intel 82875
VIA VT8377
Apollo KT400
Intel 82865G
82875
Frekvencia FSB [MHz]
4×200
2×166
4×200
4×200
4×200
2×166
4×200
4×200
Frekvencia styku s pamäou [MHz]
2×160
2×166
2×200
2×200
2×200
2×166
2×200
2×200
Poèet pozícií PCI
5
5
5
5
5
5
5
5
Poèet pozícií pre moduly RAM
4
3
4
4
4
3
4
4
Poèet portov USB 2.0
6
8
8
8
8
8
6
9
Poèet portov FireWire
2
0
1
1
0
3
0
4
Poèet sériových portov
2
2
1
1
2
2
1
2
Game port
áno
nie
áno
nie
áno
nie
nie
nie
Typ grafickej karty
ATI Radeon 9600
Shaphire Radeon
9700 Pro
ATI Radeon
9800 PRO
nVidia GeForce
FX 5900 Ultra
nVidia GeForce
FX5200 ULTRA
MSI GeForce
FX5200
Gigabyte Radeon
9800 PRO
MSI GeForce FX
5900 Ultra
Kapacita videopamäte [MB]
128
128
128
256
128
128
128
256
Porty grafickej pamäte
VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video VGA, DVI, S−Video, RCA
Typ pevného disku
Seagate Barracuda Matrox Diamond
SATA
Max Plus 9 SATA
2×Seagate
Barracuda SATA
Seagate
Barracuda SATA
Maxtor 6Y080P0
ATA133
2× Maxtor
SATA
Seagate
Barracuda SATA
2× Maxtor
SATA
Kapacita pevného disku [GB]
80
120
2×80
80
80
80
120
2×120
Otáèky pevného disku [ot./min.]
7200
7200
7200
7200
7200
7200
7200
7200
Typ èítacej optickej mechaniky
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
DVD MSI 16/48
N/A
TEAC 16/68 DV516E
Typ zapisovacej mechaniky
(CD−RW alebo DVD+/−RW)
combo LiteOn
LTC−48161H
combo DVD/CD−RW DVD−RW LG
Teac DW−548D
GMA−4020B
DVD zapis. NEC
DVD_RW
ND−1300A
combo Toshiba
DVD/CD−RW
SD−R1312
CD−RW zapis.
MSI CD−RW
52/52/32
DVD zapis. Teac
DV−W50D
DVD zapis. TEAC
W50E
Typ diskovej mechaniky
ALPS
Samsung
Typ sieového adaptéra
Realtek RTL8101L Broadcom 4401
gigabit
Výrobca BIOS−u
Phoenix
AMI
Intel
AMI
Phoenix
AMI
AMI
AMI
Typ klávesnice
A4Tech KBS−8
multimedia
Trust 280KS
multimediálna
Trust
zion ps2
DTK
A4Tech KBS−8
multimedia
BTC 2001 PS2
Microsoft
multimedia
Typ modemu
N/A
N/A
N/A
Microcom InPorte
Home
N/A
N/A
Microcom InPorte
Home
N/A
Typ myši
Genius Netscroll+ Trust bezdrôtová
optical
optical
Trust bezdrôtová
Microsoft
IntelliMouse
Logitech
Wheel Mouse
Mouse A4
3D optical
Logitech MouseMan Microsoft optical
Dual Optical
Typ audiokarty
C−Media AC'97
Creative Sound
Blaster Audigy
Creative Sound
Blaster Audigy 2
C−Media AC'97
C−Media 9739A
SoundMAX
Výkon napájacieho zdroja [W]
300
300
300
300
400
300
350
350
Dodaný operaèný systém
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Windows XP
Prof. SK
Ïalšia výbava
DVD prehrávaè,
Nero, 2× CDR
médiá, konektory,
hry
AVG 6.0, Nero,
hry, konektory
Antivirus AVG 7.0
OEM, PowerDVD,
reproduktory
Creative SBS 250,
slot WiFi
Nero, CD−R médiá,
konektor na video
a kábel, AVG 6.0,
DVD player, hry,
èítaèka pamäových
kariet
Doba záruky [mesiacov]
36
C−Media 9739A
Mitsumi
ALPS
Teac
ALPS
Samsung
ALPS
Intel PRO/1000
Intel PRO/100 VE
Broadcom
NetExtreme Gigabit
Broadcom
NetExtreme Gigabit
3Com Gigabit
Intel PRO/1000
hry, príruèka na
ovládanie,
DVD−RAM médiá,
Norton Internet
Security, mikrofón,
snímaèe teploty
AC'97 + Digital
Audio
24
24
36
24
36
24
24
Cena vrátane Win XP Prof. [Sk bez DPH] 30 500
39 850
69 000
65 990
61 800
34 650
65 990
72 340
Zapoièala firma
.DV com
ProCA
Computer Club
Sofos
ABIKS
LIBRA Electronics
Voyett
N/A – nie je vo výbave
44
PC REVUE 10/2003
3N Trading
H A R D W A R E
HODNOTÍME
Namerané a vypoèítané hodnoty pri spomínaných
testoch uvádzame v tab. 2. Pre kadý nameraný
výsledok sme potom stanovili bodové hodnotenie.
Zostava, ktorá pri teste dosiahla najlepší výkon,
získala plný bodový zisk – 100 bodov. Výsledky
ostatných zostáv sme prepoèítali pomocou priamej
úmery. Bodový zisk za kadú hodnotenú kategóriu
(procesor, pamä, pevný disk, grafika, kancelársky
a grafický aplikaèný výkon) sme spoèítali, èím sme
získali výsledné bodové hodnotenie.
Bodový zisk v jednotlivých kategóriách sme na
záver spoèítali pomocou vyhodnocovacej funkcie.
Táto funkcia má zakomponované nasledujúce
váhy: výsledku hodnotenia komponentov (procesor, pamä, disk, grafika) sme priradili váhu 10 %,
výsledky aplikaèných testov (kancelárske i grafické)
majú váhu 30 %. Na základe tejto vyhodnocovacej
funkcie sme potom získali hodnotenie výpoètového výkonu.
Ïalej sme pokraèovali v hodnotení zostáv pod¾a
pomeru výkon/cena. Vypoèítané bodové hodnotenie sme podelili nadobúdacou cenou poèítaèa a dostali sme hodnotenie pomeru výkon/cena.
Osobitne sme ešte hodnotili doplnkovú výbavu,
v súlade so zadaním testu sme ju však do celkového hodnotenia vôbec nezapoèítali. Dôvodom
tohto rozhodnutia bol fakt, e sme dodávate¾om
oznámili, e tento test je predovšetkým o výpoètovom výkone, a nie o doplnkovej výbave. Napriek
tomu sme však doplnkovú výbavu bodovali. Všetky
vyššie popísané údaje nájdete v tabu¾ke na tejto
strane.
Pri bodovom hodnotení doplnkovej výbavy sme
zoh¾adnili DVD napa¾ovaèku, dodávku antivírusového softvéru, bezdrôtovej myši, modemu, špeciálnej zvukovej karty a existenciu portu FireWire.
Rovnako sme do doplnkovej výbavy zapoèítali aj
body za kapacitu pevného disku presahujúcu 80 GB
a dobu záruky 36 mesiacov.
Opis testovaných poèítaèov uvádzame ïalej,
rovnako sme pripojili aj grafické zobrazenie bodového hodnotenia zostáv v jednotlivých kategóriách.
VYHODNOTENIE
Po dokonèení testu sme si celkové výkony poèítaèov porovnali so situáciou z minulého roka. Môeme konštatova, e výkon zostáv narástol v priemere zhuba o 25 % pri porovnate¾ných predajných
cenách. Najviac sa nárast výkonu prejavil v oblasti
grafiky, kde sme zaznamenali zvýšenie takmer
o 40 % (týka sa najlepších grafických kariet).
V celkovom hodnotení najvyšší výkon dosiahla
zostava Seven eXpert, ktorú dodala firma Voyett.
Vïaèí za to nastaveniu systému na maximálny vý-
kon, èím sa dosiahol extrémne rýchly diskový systém, ve¾mi dobré výsledky v oblasti procesora i pamäte a následne aj vysoký výkon v oblasti aplikaèných testov. Zároveò je to však najdrahšia zostava
v našom teste. S vnútorným vyhotovením poèítaèa
sme boli tentoraz mimoriadne spokojní.
V celkovom hodnotení výkonu len o jediný bod
zaostala zostava BRAVE GoldLine od firmy ProCa.
Táto zostava nás okrem vysokého výkonu presvedèila aj ve¾mi efektnou skrinkou s priamym meraním teploty. Oproti zostave Voyett je lacnejšia asi
o 3300 Sk a jej výkon je ve¾mi podobný.
Na treom mieste sa umiestnila zostava LIBRA
Intelligence 9500, ktorá dominovala hlavne v oblasti grafického výkonu. O jediný bod menej v hodnotení výkonu získala zostava Computer Club
Storm. Do najlepšej päky sa dostala ešte zostava
DTK Abacus, ktorá dosiahla zo všetkých testovaných poèítaèov najlepší výsledok pri kancelárskych
aplikaèných testoch.
Zo stránky hodnotenia pomeru výkon/cena si
najlepšie poèítala zostava 3N Manager II. Je to najlacnejšia zostava v našom teste, napriek tomu
napr. pri nasadení v kancelárskych aplikáciách bude jej výkon postaèujúci. Z oblasti hodnotenia
tohto pomeru sú zaujímavé aj zostavy Levíèek
Extra 2500+ a BlackJack B2500+.
Tab. 2 Namerané a vypoèítané hodnoty
pri testovaní zostáv
Test/Zostava
3N Manager II
BlackJack
B2500+
BRAVE GoldLine
73G−HT
Computer Club
Storm
DTK ABACUS
Levíèek Extra
2500+
Seven eXpert
LIBRA
Intelligence 9500
VÝKON PROCESORA (VÁHA 10%)
PCMark 2002−CPU [skóre]
5939
5582
7427
7835
7468
5572
7380
6912
Sandra CPU [skóre]
12130
9644
14928
12335
15003
9629
14671
14076
Sandra CPU MultiMedia [skóre]
28636
20595
35766
28799
36046
20664
34915
33323
Celkovo výkon procesora
80
65
99
89
100
65
98
93
PCMark 2002−Memory [skóre]
6627
4825
9047
8742
8697
4358
8390
8610
Sandra Bandwidth Benchmark [skóre]
8083
4599
9441
8754
9212
4711
9073
8750
Celkovo výkon pamäte
79
51
100
95
97
49
94
94
VÝKON PAMÄTE (VÁHA 10%)
VÝKON PEVNÉHO DISKU (VÁHA 10%)
PCMark 2002−HDD [skóre]
990
1143
1280
942
1186
2093
1137
2509
Sandra HDD [skóre]
30431
33711
59957
26568
28911
46886
35133
67658
ZD Business Disk WinMark [kB/s]
4600
16500
14100
6080
9580
11100
6660
16400
ZD High−End Disk WinMark [kB/s]
15800
35400
32500
21700
25900
31100
25600
63330
Celkovo výkon pevného disku
42
48
70
38
45
76
49
100
3DMark 2003 [skóre]
2505
4787
5759
5817
1857
1253
5739
4857
3DMark 2001 [skóre]
8929
14003
17824
17237
6530
7882
17328
16152
ZD 3D WinMark2000 [skóre]
156
406
471
422
256
158
545
357
ZD Business Graphics WinMark [skóre]
516
733
630
918
733
741
534
580
ZD High−End Graphics WinMark [skóre]
1010
1620
1460
2060
1540
1400
1210
1170
Celkovo výkon grafiky
41
80
96
93
39
32
100
81
220
VÝKON GRAFIKY (VÁHA 10%)
APLIKAÈNÉ TESTY / KANCELÁRSKE APLIKÁCIE (VÁHA 30%)
SYSMArk 2002 Office Productivity [skóre]
174
176
215
223
235
166
220
ZD Bussiness Winstone [skóre]
53,7
76,3
79,2
69,3
77,7
74,1
67,6
81,2
Celkovo apl. testy kancelárske
72
86
97
92
100
83
90
99
419
APLIKAÈNÉ TESTY / GRAFICKÉ A INTERNETOVÉ APLIKÁCIE (VÁHA 30%)
SYSMark 2002 Internet Content Creation [skóre]
350
277
414
417
425
271
423
ZD Content Creation 2001 [skóre]
80,7
102,1
104,7
106,9
78,4
102,6
98,7
101,3
Celkovo grafické a internetové testy
80
81
99
100
87
81
97
98
Výpoètový výkon
73
78
99
93
88
74
94
100
20,6
20,8
21,5
26,4
26,5
27
21,8
21,8
Body doplnková výbava
4
4
6
9
1
6
8
10
Predajná cena [Sk bez DPH]
30 500
39 850
69 000
65 990
61 800
34 650
65 990
72 340
Body predajná cena
10
8
4
5
5
9
5
4
Výkon/Cena
24
20
14
14
14
21
14
14
VÝKON CD/DVD MECHANIKY (VÁHA 0%)
CD Tach 98 [násobok základu]
DOPLNKOVÁ VÝBAVA (VÁHA 0%)
10/2003 PC REVUE
45
3N Manager II
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
POMER
CENA/VÝKON
BlackJack B2500+
Zostava bola dodaná v sivej skrinke so zaujímavým
priesvitným krytom na prednom paneli. V strede
tohto panela sú priestory na dva porty USB.
Signalizaèná LED dióda oznamujúca prevádzku poèítaèa bola dvojitá.
Zostava bola vybavená zapisovacou mechanikou
DVD s podporou formátu DVD-RW. Súèasou dodávky bola multimediálna klávesnica s ergonomickým
usporiadaním klávesov a myš s kolieskom. Pod¾a
nálepky vnútri poèítaèa napájací zdroj obsahuje špeciálnu podporu pre grafickú kartu. V dodávke sme
našli viacero hier.
Základná doska obsahovala aj priamy výstup na
game port, èo bolo v našom teste úplnou výnimkou.
Potešila nás podpora portu FireWire.
Táto zostava bola zo všetkých testovaných poèítaèov najlacnejšia, hoci bola zaloená
na platforme procesora
Intel Pentium 4. Ten však
bol taktovaný na frekvencii 2,4 GHz. 3N Manager II tak
disponuje najlepším pomerom výkon/cena.
Celkom dobré výsledky sme pri testovaní dosiahli v
oblasti pamäového systému a aj v aplikaèných testoch
zameraných na 2D grafiku. Na výsledkoch v oblasti 3D
grafiky a pevného disku sa podpísala nišia predajná
cena poèítaèa. Vcelku je táto zostava výhodná hlavne
pre pouívate¾a citlivého na nadobúdaciu cenu.
BlackJack bola zostava zaloená na platforme procesora AMD. Dodávate¾ pouil tmavú skrinku, èierny
bol aj predný panel. V jeho strede boli v ståpci usporiadané signalizaèné diódy. V spodnej èasti pod odklápacím vekom boli umiestnené dva porty USB.
Balenie zodpovedalo zvyklostiam pri znaèkových
poèítaèoch – všetko v jednej ve¾kej škatuli.
Súèasou dodávky bola tmavá multimediálna klávesnica a bezdrôtová myš s nabíjaèkou batérií cez
port USB. Výhodou bolo, e batérie v myši boli typu
NiMH. Našli sme aj ve¾mi jednoduchú príruèku na
pouitie poèítaèa. Dodávate¾ sa spo¾ahol na kombinovanú mechaniku DVD/CD-RW.
Hoci tento dodávate¾ má v našom teste premiéru,
vnútorné vyhotovenie zostavy bolo v poriadku.
Ocenili sme aj posilòovací ventilátor nad
základnou doskou.
Táto zostava je urèená skôr
pre pouívate¾a citlivého na
cenu. Preto aj dosiahla v na-
šom teste dobrý pomer výkon/cena. Pri hodnotení
skutoèného výkonu zostavy sme zaregistrovali celkom dobré výsledky v oblasti 3D grafiky i v obidvoch
aplikaèných testoch. Keby bola poiadavka na vyšší
výkon, pomohlo by napr. pouitie dvoch diskov zapojených pomocou RAID. Pri objednaní cez internet
je cena zostavy o nieèo nišia.
BRAVE GoldLine 73G−HT
Táto zostava nás pri jej preberaní zaujala vyhotovením predného panela. Ten je strieborný
a v jeho strede je ukazovate¾ teploty kritických èastí
poèítaèa. Pomocou prepínaèa si môete zvoli digitálnu signalizáciu teploty CPU, pevného disku alebo
èipovej súpravy. Vyhotovenie skrinky sa najviac podobá na zariadenia spotrebnej elektroniky. V spodnej èasti sme pod odklápacím vekom našli dva porty
USB a zvukový vstup/výstup. Súèasou zostavy
bola aj zapisovacia optická mechanika DVD.
Aj doplnková výbava bola bohatá – našli sme mikrofón, zariadenie na vonkajšie ovládanie zvukového signálu a viacero hier. Klávesnica bola multimediálna, myš bezdrôtová. Súèasou dodávky bol
aj program Norton Internet Security. Všetko bolo dodané v jednej
škatuli spolu s návodom na
pouitie.
Vnútorná montá zostavy bola v poriadku, všet-
46
PC REVUE 10/2003
Dodávate¾: 3N Trading, s. r. o., iar nad Hronom
Cena: 30 500 Sk bez DPH/36 600 Sk s DPH
Záruka: 36 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOGGGGGG
OOOOGGGGGG
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
Dodávate¾: .DV Com, s. f., Brezno
Cena: 39 850 Sk bez DPH/47 820 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOGGG
OOOOOGGGGG
OOOOOGGGGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
ky komponenty boli pripojené pevne. Azda by sme si
elali presnejšie uloenie prepojovacích káblov.
Zostava GoldLine získala víazstvo v hodnotení pamäového systému, vysokým výkonom disponoval aj
procesor, podobne ako grafická karta. To všetko sa
prejavilo aj v hodnotení aplikaèných testov, kde táto
zostava dosiahla plný bodový zisk.
Dodávate¾: ProCa, s. r. o., Trnava
Cena: 69 000 Sk bez DPH/82 800 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOGGGGGG
OOOOOOGGGG
Computer Club Storm
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
DTK ABACUS
Levíèek Extra 2500+
48
PC REVUE 10/2003
Zostava s typickým logom Zion bola dodaná v škatuli s dominujúcou striebornou farbou. Tlaèidlá a signalizaèné LED sú umiestnené v kruhovom vyvýšení
predného panela. V spodnej èasti sú pod odklápacím
vekom dva porty USB a zvukové vstupy/výstupy.
Optická mechanika bola DVD zapisovaèka od firmy NEC s podporou formátu DVD-RW. Multimediálna klávesnica bola znaèky Zion, v dodávke sa nachádzala aj myš znaèky Microsoft.
Dodávate¾ doplnil k základnej zostave aj výkonnú
zvukovú kartu Creative Sound Blaster Audigy 2 s
podporou zvukového formátu 6.1 a portu FireWire.
Základom poèítaèa bol procesor Intel Pentium 4
s najvyššou taktovacou frekvenciou z nášho testu
(3,2 GHz) a výkonná grafická karta s èipom GeForce FX 5900 Ultra. To všetko dávalo tuši, e Storm kandiduje
na popredné miesta z h¾adiska hodnotenia výkonu. Test
PC Mark 2002 dokázal vysoký
Táto zostava bola dodaná v skrinke sivej farby, vpredu bolo ve¾ké oválne zapínacie tlaèidlo, v spodnej èasti
dve signalizaèné diódy. Okrem toho na prednom
paneli boli dva porty USB. Súèasou dodávky bola multimediálna klávesnica DTK a myš s kolieskom.
S vnútornou montáou poèítaèa sme boli ve¾mi
spokojní, optické mechaniky a disketová jednotka
boli prichytené mechanizmom umoòujúcim ich
rýchlu výmenu. Dodávate¾ pouil aj dodatoèný ventilátor na zadnej èasti zostavy. Súèasou výbavy bola
kombinovaná optická mechanika, game port bol vyvedený v priestore pre rozširovacie karty. Napájací
zdroj mal výkon 400 W a to bolo najviac v našom
teste. S rozširovaním zostavy nebudú problémy.
Zostava DTK ABACUS disponuje ve¾kým výkonom
v oblasti kancelárskych aplikácií. Potvrdzuje
to jej víazstvo v kategórii hodnotenia procesorového výkonu i v aplikaèných testoch
zameraných na kancelárske
Ide o jednu z dvoch zostáv postavených na platforme
procesora AMD. Poèítaè bol dodaný v efektnej skrinke v kombinácii svetlo- a tmavosivej farby. V spodnej
èasti bol za odklápacím vekom priestor s dvoma
portmi USB a audiovstupmi/výstupmi.
Optické mechaniky boli dve – èítacia DVD a kombinovaná CD-RW. Páèilo sa nám modré podsvietenie
tlaèidiel èítacej DVD mechaniky.
Súèasou dodávky bola klávesnica s ergonomickým rozloením klávesov a myš s kolieskom. V doplnkovej výbave sme našli aj dia¾kové ovládanie pre
grafickú kartu. To umoòuje napr. pohodlné premietanie videa. V doplnkovej výbave bolo ve¾a hier
a nieko¾ko konektorov pre grafickú kartu. Vhod príde
aj antivírusový program a porty FireWire na zadnom
paneli poèítaèa. S vnútornou montáou
poèítaèa sme boli ve¾mi
spokojní.
Dodávate¾ pouil na pripojenie diskov RAID, èo
výkon procesora, ve¾mi dobre bol hodnotený aj pamäový systém a 3D grafika. V rámci kategórie Storm
vyhral v hodnotení aplikaèných testov zameraných
na 2D grafiku. Keby sme tejto zostave mali nieèo
odporúèa, bolo by to urèite pouitie dvoch diskov
SATA, zapojených pomocou RAID. Tak by bol výkon
systému pevného disku podstatne vyšší.
Dodávate¾: Computer Club, s. r. o., Nitra
Cena: 65 990 Sk bez DPH/79 188 Sk s DPH
Záruka: 36 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOGGGGGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOGGGGG
OOOOOOGGGG
aplikácie. O nieèo niší výkon sme namerali v nároèných 3D aplikáciách. Výkon v 2D grafike však bol
v poriadku. Pokia¾ teda potrebujete vyšší výkon pri
nároèných 3D grafických aplikáciách, postaèí vymeni
grafickú kartu. Skrátka, DTK ABACUS je zostava hlavne pre nároèného pouívate¾a 2D grafiky.
Dodávate¾: Sofos, s. r. o., Bratislava
Cena: 61 800 Sk bez DPH/74 160 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOGGGGG
OOOOGGGGGG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOG
OOOOOGGGGG
OOOOOOGGGG
sa jasne prejavilo na hodnotení výkonu pevného
disku. V tejto kategórii Levíèek dosiahol jeden z najlepších výsledkov. Pokia¾ plánujete s touto zostavou
prevádzkova nároèné grafické aplikácie, odporúèame zvoli výkonnejšiu grafickú kartu. Zostava Levíèek patrila medzi poèítaèe s najlepším pomerom
výkon/cena.
Dodávate¾: ABIKS, s. r. o., Dubnica nad Váhom
Cena: 34 650 Sk bez DPH/41 580 Sk s DPH
Záruka: 36 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOGGG
OOOOOGGGGG
OOOOOOOOGG
OOOGGGGGGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
LIBRA Intelligence 9500
Tento poèítaè nás naozaj zaujal farebným riešením skrinky. Išlo o zaujímavú kombináciu striebornej a tmavosivej farby. Celkový dojem dopåòala
èierna multimediálna klávesnica, tmavé reproduktory Creative a optická myš. V spodnej èasti skrinky bol
otvorený priestor, v ktorom boli dva porty USB
a audiovstupy/výstupy. Port pre FireWire v tejto
èasti ostal nezapojený.
Dodávate¾ pouil DVD zapisovaciu mechaniku s podporou formátu DVD-RW i DVD+RW. Doplnkovú
výbavu tvoril aj antivírusový systém.
Zaujímavá bola základná doska, z ktorej netradiène priamo na zadný panel pre prepojovacie
porty vychádza výstup S/PDIF. Navyše základná karta bola pripravená na inštaláciu komunikácie pomocou Wi-Fi. Dodávate¾
priloil aj podrobnú knihu na
oboznámenie sa s poèítaèom. S vnútornou výbavou
sme boli spokojní.
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
Seven eXpert
50
PC REVUE 10/2003
V tejto zostave bolo cíti jasnú orientáciu na výkon
i efekt. Poèítaè bol dodaný v zaujímavej skrinke
s modrým podsvietením priesvitnej èasti predného
panela. V jeho strede boli sústredené tlaèidlá a signalizaèné diódy. Tie boli umiestnené na vyvýšenom
paneli z imitácie vysokolešteného kovu. Priestor na
dva porty USB a jeden port FireWire bol na boènom
paneli zostavy. Na zadnej èasti zostavy boli ïalšie
porty FireWire a rozširujúce zariadenie pre reim
zvuku 6.1 vrátane optického výstupu S/PDIF.
V dodávke boli multimediálna klávesnica a optická myš znaèky Microsoft. Optické mechaniky boli
dve – jedna èítacia DVD a druhá zapisovacia DVD
(podpora formátu DVD-RW). V zostave bola aj
èítaèka pamäových kariet. Pevné disky
boli pripojené cez RAID.
Táto zostava dosiahla mimoriadne vysoký výkon
v oblasti hodnotenia výkonu pevného disku. Ve¾-
LIBRA Intelligence v našom teste zvíazila v kategórii grafického výkonu. Prejavili sa vlastnosti karty
s èipom Radeon 9800 PRO, ako i výkonného procesora. Zostava tak dosiahla ve¾mi dobré výsledky pri
aplikaèných testoch v oblasti 3D grafiky. Ve¾mi dobrý
bol aj výkon pamäového systému. Na ïalšie zvýšenie výkonu by sme odporúèali dva pevné disky SATA,
pripojené cez RAID.
Dodávate¾: LIBRA Electronics Slovakia, a. s., Bratislava
Cena: 65 990 Sk bez DPH/79 188 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOG
OOOOOGGGGG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOGGGGG
OOOOOOGGGG
mi dobrý bol aj výkon procesora a pamäového systému. Bolo nám jasné, e zostava je špeciálne nastavená na maximálny výkon. Azda by sa dalo ešte prida v 3D grafickom výkone.
Zmontovanie zostavy Seven bolo tentoraz najlepšie zo všetkých testovaných zostáv. Predajná cena
tejto zostavy však bola najvyššia.
Dodávate¾: Voyett, s. r. o., Bratislava
Cena: 72 340 Sk bez DPH/86 808 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
H O D N O T E N I E
Procesorový výkon:
Výkon pamäového systému:
Výkon pevného disku:
Grafický výkon v 3D aplikáciách:
Výkon v kancelárskych aplikáciách:
Výkon v 2D grafických aplikáciách:
Cena:
Výkon/cena:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOGGGGGG
OOOOOOGGGG
11× 17" LCD
monitory
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
PETER ORVISKÝ
Zvaujete kúpu monitora do
kancelárie alebo domácnosti?
Ak áno, celkom isto ste
neprehliadli, aký cenový
pokles zaznamenali LCD
monitory. Sú však ich
technické parametre
a úitkové vlastnosti
naozaj lepšie v porovnaní
s klasickými CRT monitormi?
Aby sme vám na túto otázku
mohli ponúknu kvalifikovanú
odpoveï, pustili sme sa do
testovania...
U
pri minuloroènom teste LCD monitorov s uhloprieèkou 15" sme sa pokúsili odhadnú budúci vývoj v oblasti zmeny pomeru síl medzi LCD a CRT
monitormi.
Výber tohtoroèných testov CRT (19")
a LCD (17") monitorov preto nebol náhodný. Ich vidite¾ná plocha je toti rovnaká.
Vïaka tomuto rozhodnutiu sa nám v rámci jedného roèníka podarilo otestova monitory, ktoré sú z tohto oh¾adu priamo porovnate¾né, a ak u máme jeden porovnate¾ný parameter, bol by hriech nevyui
príleitos a nespracova výsledky oboch
testov komplexne a neposkytnú vám aj
priame porovnanie CRT a LCD monitorov.
Keïe základné informácie o technológii LCD
panelov a procese ich výroby sme vám ponúkli
v rámci minuloroèného testu, tentoraz informácie tohto druhu vynecháme a tým z vás, ktorí náhodou nemajú spomínaný test poruke, ponúkame
aspoò jeho elektronickú verziu, ktorú nájdete na
tohtomesaènom CD REVUE.
SITUÁCIA NA TRHU
V grafe vám ponúkame vývoj cien LCD monitorov
s uhloprieèkami 15", 17" a 19" na našom trhu.
Keïe nebolo v našich silách získa komplexné
informácie mapujúce vývoj cien vo všetkých kategóriách za viaceré znaèky, graf nie je vytvorený
z priemerovaných hodnôt viacerých znaèiek (nie
vo všetkých kategóriách sme mali k dispozícii vý52
PC REVUE 10/2003
voj cien rovnakých znaèiek). Vývoj cien je mapovaný s mesaèným odstupom. Ponúka sa, samozrejme ešte jedno dos jednoduché porovnanie.
Ak budeme porovnáva 15" a 17" dvojvstupové
monitory, zistíme, e za tie isté peniaze, za ktoré
ste minulý rok mohli dosta 15" displej, si dnes
môete dopria 17" model, prièom ako „bonus“
získate podstatne lepšie technické parametre. Ak
ste nekúpili LCD vlani, máte o dôvod viac
uvaova nad kúpou teraz...
Spoloène s prepadom cien sme sa koneène doèkali aj širšej akceptácie LCD monitorov medzi pouívate¾mi. Pod¾a niektorých štatistík sa dokonca
uvádza, e v niektorých krajinách by mohli ešte
pred koncom tohto roka dosiahnu stav, keï sa
zastúpenie CRT a LCD monitorov na trhu vyrovná. U nás si na takýto zlomový bod pravdepodobne ešte poèkáme, ale to niè nemení na fakte, e
predaje LCD aj u nás strmo stúpajú. Staèí sa
monitorov sa však významne zvyšujú. S priaznivými cenami sa, pochopite¾ne, zaèínajú meni aj
preferencie zákazníkov v segmente LCD monitorov. Kým vlani v predajoch celkom jasne dominovali 15" displeje, tento rok je ich vedúca pozícia
predsa len slabšia a významne sa oivuje nielen
trh so 17", ale aj 19" LCD monitormi.
KDE JE POTENCIÁL LCD?
V minulom roku bol maximálny pozorovací uhol na
úrovni 160°, dnes sme sa dostali na hodnotu 170°,
ktorá je však u väèšiny výrobcov garantovaná pri
zníení kontrastného pomeru. Ove¾a lepšia je situácia s pozorovacím uhlom v strednej kategórii monitorov. Kým v minulom roku dosahovali tieto
prístroje iba 120°, dnes je aj pri priemernom monitore na úrovni od 140° vyššie. Ak sa pozrieme na
maximálnu hodnotu pozorovacieho uhla, ktorá je
170°, treba skonštatova, e sme pravdepodobne
dosiahli maximum a táto hodnota je
porovnate¾ná s klasickými CRT monitormi. Teoretické maximum je toti
180°! A naò sa skutoène dosta nemono.
Ïalším parametrom, ktorý je zo
všetkých parametrov LCD displejov
obostretý najväèším poètom mýtov,
je latencia. Tá zaznamenala vyrovnaný posun tak v oblasti špièkových
modelov, ako aj pri modeloch strednej triedy. V prvej zo spomínaných
sme sa dostali z 25 ms na 16 ms,
v druhej zo 40 ms pod 30 ms. Navyše za touto zmenou je významná
úprava výrobnej technológie prvkov LCD, ktorá nesie oznaèenie
MVA (Multi-Domain Vertical Alignpozrie na èísla. Pod¾a našej minuloroènej štatis- ment). Okrem zníenia latencie táto technológia
tiky predaja monitorov (uverejnená v PC REVUE umonila aj zvýšenie pozorovacieho uhla. MVA je
è. 4/2003) sa na našom trhu v uplynulom roku v súèasnosti implementovaná vo všetkých LCD,
predalo 14 595 LCD monitorov. No v prvej polovi- ktorých latencia je nišia ako 30 ms. Podstatný
ci tohto roka dosiahol predaj LCD iba u dvoch ve¾- z poh¾adu pouívate¾ov je fakt, e posun v strednej triede znamená definitívkých distribútorov 6125 LCD
ny koniec dohadov, èi sú alemonitorov, prièom v minulom Tab. 1 Vzah latencie LCD panela
bo nie sú LCD monitory vhodroku predali spolu iba 5900 a maximálnej snímkovej frekvencie
né na sledovanie videa a mulLCD monitorov! U oboch disLatencia
Snímková
frekvencia
timédií. Fakty hovoria jednotribútorov, od ktorých sme
ms
Hz
znaène, staèí, ak sa pozriete
predbené výsledky predaja
40
25,0
do našej tabu¾ky, v ktorej je
získali, predstavuje nárast
30
33,3
porovnanie latencie a snímpredaja po aproximácii na ce25
40,0
kovej frekvencie (tab. 1).
lý rok pribline 260 %. Dyna20
50,0
S oh¾adom na polemiky vzamika tohto segmentu trhu sa
16
62,5
hujúce sa na tento parameter
teda síce v relatívnych èíslach
12
83,3
sme ju zaradili, aby sme mali
spoma¾uje, poèty predaných
H A R D W A R E
k dispozícii exaktné údaje, o ktoré mono naše
konštatovania oprie.
Ïalším technickým parametrom LCD monitorov,
ktorý sa doèkal významného zlepšenia, je kontrastný pomer. Aj tu podobne ako pri predchádzajúcich
parametroch je markantnejší posun v strednej triede, kde sa tento parameter zlepšil z 200:1 na 400:1.
Kontrastný pomer pri špièkových modeloch sa zvýšil iba zo 450:1 na 550:1. Podobne ako v prípade
latencie aj pri kontrastnom pomere je aké predpoveda, èi a do akej miery sa môe v budúcnosti
zlepšova.
Posledným z rozhodujúcich parametrov LCD displejov je svietivos. Aj pri tomto parametri bol dosiahnutý významný posun. Veï pokým vlani bola
hodnota 250 cd/m2 povaovaná za špièkovú, dnes
je len priemerná. Pokia¾ ide o špièku, rátajte so
svietivosou na úrovni 400 cd/m2. Navyše v prípade
tohto parametra sa môeme u v blízkej budúcnosti doèka ïalšieho zlepšenia. Viacerí producenti
toti majú v pláne nasadi v úlohe zdrojov svetla
namiesto trubíc biele LED diódy. Týmto krokom sa
dokonca môu zlepši vlastnosti LCD v oblasti
podania farieb, keïe v súèasnosti u sú k dispozícii biele LED diódy, pri ktorých je moné zmenou
prevádzkových parametrov upravova spektrum
vyarovaného svetla. Vïaka tomu by sme mohli
ma u èoskoro k dispozícii LCD, na ktorých by bolo
nastavenie teploty farieb ove¾a presnejšie a flexibilnejšie ako na ktoromko¾vek inom type monitora.
Tab. 2 Porovnanie vlastností LCD a CRT monitorov
LCD
CRT
Svietivos
200 ÷ 400 cd/m2
80 ÷ 120 cd/m2
Kontrast
200:1 ÷ 550:1
350:1 ÷ 700:1
Pozorovací uhol
(kontrast)
120 ÷170°
viac ako 150°
Chyby konvergencie nie
áno
Ostros
výborná
ve¾mi dobrá
Chyby geometrie
nie
vyskytujú sa
Chybné body
rušivé
nevidite¾né
Vstup
analógový a digitálny analógový
Kvalita zobrazenia chyby spôsobené
v iných rozlíšeniach interpoláciou
rozdiel nie je
vidite¾ný
Blikanie
nie
do 85 Hz vidite¾né
Spotreba
25 ÷ 50 W
70 ÷ 150 W
Rozmery
štíhly dizajn,
nízka hmotnos
rozmerný, aký
kladná vlastnos
záporná vlastnos
problematiku porovnania CRT a LCD monitorov sme
sa tentoraz pozreli aj z inej strany. Vzali sme namerané údaje z testu 19" CRT monitorov a porovnali ich
s údajmi, ktoré sme namerali pri realizácii tohto
testu. A výsledok? LCD monitory, ktoré sme testovali, teda tie kvalitnejšie, sú CRT monitorom vyrovnaným partnerom nielen èo do porovnania technických parametrov! Testované LCD toti v mnohom
predstihli CRT monitory. Lepšia je stabilita farieb aj
ich homogenita. Treba vzia do úvahy aj fakt, e pri
meraní kolorimetrom sa neprejavuje chyba, ktorú
vo farebnom podaní LCD monitorov môe vnáša
zmena pozorovacieho uhla.
LCD VERZUS CRT
Preh¾ad jednotlivých vlastností LCD a CRT nájdete
v tabu¾ke è. 2. Keïe sme v tomto roèníku PC REVUE
realizovali dva testy monitorov, neodolali sme a na
ZVONÍ CRT UMIERAÈIK?
Podstatný z poh¾adu celkovej akceptácie LCD na
trhu bude aj nástup v oblasti spotrebnej elektroni-
ky. Prvé LCD televízory sú iba predzvesou, a hoci
to z poh¾adu poèítaèového èasopisu môe vyznie
trocha èudne, práve televízory sú k¾úèovým produktom, ktorý posunie LCD panely ïalej.
V iadnom prípade to však nebude ¾ahký a jednoduchý súboj. Technológia CRT toti ešte ani zïaleka nepovedala posledné slovo. Jej najsilnejšou
zbraòou je cena. Práve pokles cien v tomto segmente spôsobil, e ho opúšajú viacerí významní
producenti monitorov. Nízke ceny, ktoré sú takmer
na úrovni nákladov na výrobu, toti znamenajú
nízky zisk. A tak sa produkcia CRT monitorov stáva
doménou taiwanských a èínskych zmluvných výrobcov. Ibae aj oni u zacítili šancu na vyšší zisk
a vrhli sa aj na produkciu LCD.
LCD monitory zvyšujú svoje uhloprieèky, zväèšujú sa rozmery substrátov, èo umoòuje zniovanie cien. Ani to však nie je všetko, Sharp u uviedol
na trh 3D LCD displeje, ktoré integroval do notebookov. Navyše výrobcovia majú v zásobe technológiu OLED, tá sa však do stolných displejov dostane o tri roky...
ŠTARTOVÉ POLE
Pri zadávaní testu sme pomerne presne špecifikovali, o aké monitory máme záujem. Štartové pole
malo jedenás èlenov, prièom v òom figuruje desa
znaèiek. Jediným producentom s dvojnásobným
zastúpením je ViewSonic, ktorého dvojièky v teste
doplnili Acer, Belinea, BenQ, Eizo, Hyundai, IBM,
NEC, Philips a RoverScan. Okrem IBM a RoverScan
sú to všetko starí známi z testov monitorov. Roverscan je na našom trhu nováèik (premiéru mal v jarnom teste 19" CRT) a úèas IBM je príjemným prekvapením.
Tab. 3 Technické parametre
testovaných modelov
Monitor
ACER
AL732
Belinea
101750
BenQ
FP791
Eizo
FlexScan
L557
Hyundai
IBM
ImageQuest ThinkView
Q17
170p
NEC/Mitsubishi Philps
MultiSync
170B4MG
LCD176ONX
RoverScan
FuturaPro
ViewSonic
VP171b
ViewSonic
VX700
TECHNICKÉ ÚDAJE
Vidite¾ná plocha [mm]
338×270
338×270
338×270
338×270
338×270
338×270
337,9×270,4 338×270
338×270
338×270
338×269
Rozstup bodov [mm]
0,264
0,264
0,264
0,264
0.264
0,26
0,264
0,264
0,264
0,264
0,264
Fyzické rozlíšenie
1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024 1280×1024
Svietivos [cd/m2]
260
250
400
250
260
250
260
260
220
260
Nameraná max. svietivos [cd/m2]
321,5
411,3
614,3
253,4
336,1
390,5
295,8
421,8
231,1
355
349,2
Kontrast
450:1
500:1
450:1
500:1
500:1
500:1
450:1
400:1
400:1
500:1
550:1
Latencia (Tr/Tf) [ms]
16
25 (15/10)
16
25 (15/10)
25
25
16 (4/12)
<25
25
16
25
Poèet farieb
16,7 mil.
16,7 mil.
16,2 mil.
16,7 mil.
16,7 mil.
16,7 mil.
16,2 mil.
16,7 mil.
16,7 mil.
16,7 mil.
16,7 mil.
Vertikálna frekvencia [Hz]
56 ÷ 75
56 ÷ 75
60 ÷ 76
50 ÷75
56 ÷ 75
55 ÷ 76
56 ÷ 75
56−76
56 ÷ 75
50 ÷ 85
50 ÷ 85
Horizontálna frekvencia [kHz]
31,5 ÷ 80
30 ÷ 80
31,4 ÷ 81,2
24,8 ÷ 80
31 ÷ 80
31 ÷ 81
31,5 ÷ 81,1
30 ÷ 82
31 ÷ 81
30 ÷ 82
30 ÷ 82
Horizontálna
160°
170°
160°
170°
150°
170°
160°
160°
160°
140°
170°
Vertikálna
160°
170°
160°
170°
125°
170°
160°
160°
160°
140°
170°
250
VIDITE¼NOS
VSTUPY
VGA / DVI
A/A
A/A
A/A
A/A
A/A
A/A
A/A
A/A
A/A
2× / A
A/A
USB
N
N
A
A
A
N
N
N
N
N
N
PRÍSLUŠENSTVO
Zdroj (interný / externý)
N/A
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
A/N
Repro / mikrofón / výstup na slúchadlá
A/N/A
A/N/N
A/N/A
A/N/A
A/N/A
N/N/N
N/N/N
A/A/A
N/N/N
N/N/N
A/N/A
USB / USB rozboèovaè
N/N
N/N
A/N
N/N
A/2
N/N
N/N
V/V
N/N
N/N
N/N
Prevádzka [W]
50
45
50
45
45
40
38
40
60
40
42
Suspend [W]
3
3
<3
<2
<5
<2
2
1
3
<2
<3
Rozmery [mm]
378×390
×156
380×437
×200
451×443
×192
326×329,5
×173
396×414
×200
357,1×237
×344,8
374×343,8
×205
375×393
×180
418×420
×180
392×350
×238
410×432
×200
Hmotnos (vrátane podstavca) [kg]
5,5
6,3
7,5
3,7
4,8
5,8
6,3
5
6,5
6,5
6,2
Vyarovanie
TCO´99
TCO´03
TCO´95
TCO´03
TCO´99
TCO´99
TCO´99
TCO´99
TCO´99
TCO´99
TCO´99
SPOTREBA
FYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIA
Legenda: A – áno, N – nie, V – volite¾ne
10/2003 PC REVUE
53
Acer AL732
Dodávka obsahuje nielen obligátny kábel VGA,
ale aj kábel DVI, káble S-video, komponentné video,
audio, sieový kábel a príruèku pouívate¾a. Bohuia¾, v dodávke nie je CD-ROM, ovládaè ani kalibraèný profil.
Ovládanie monitora je riešené prostredníctvom
grafického OSD a štvorice tlaèidiel. Obsah menu sa
modifikuje v závislosti od toho, ktorý vstup je aktuálne v èinnosti. Menu má dve úrovne. Prvá je rozdelená na sedem volieb (picture, advanced, audio, options, utilities a reset), v ktorých sa skrývajú jednotlivé monosti nastavenia parametrov. Ovládanie moni-
Tento model patrí do skupiny LCD s ultraštíhlym dizajnom, neprekvapí teda prítomnos externého zdroja. Predný panel a noha displeja sú strieborné, zadný
panel je èierny. Monitor má integrované reproduktory
a audiovstup. Okrem „povinných“ vstupov VGA a DVI
má tento model implementované videovstupy pre
komponentné i kompozitné video.
tora je jednoduché, škoda však trochu tuhšieho chodu tlaèidiel. Samozrejmosou je implementácia funkcie autoadjust, ktorá nastaví optimálne parametre
monitora po pripojení signálu VGA.
Z výsledkov testov stojí za povšimnutie výkon
v testoch stability a homogenity bielej farby, ktorý
však trocha znehodnocuje fakt, e monitor ne-
Belinea 10 17 50
Dodávka tohto modelu patrí k najskromnejším
v teste, obsahuje iba obligátny kábel VGA, sieový
kábel, kábel audio a príruèku pouívate¾a.
Ovládanie prístroja je riešené prostredníctvom
dvojúrovòového menu, ktoré v prvej úrovni obsahuje šes volieb (vstup, jas a kontrast, geometria, farby,
nastavenia, hlasitos). Obsah menu sa aj pri tomto
prístroji mení v závislosti od aktuálne pouívaného
vstupu. V prípade pripojenia signálu na DVI nie sú
dostupné monosti nastavovania korekcie a nastavenia teploty farieb. Pohyb v menu umoòuje sedem
tlaèidiel, ktoré poskytujú dostatok priestoru na priame ovládanie jasu, kontrastu, hlasitosti a prepínanie
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
vyuíva štandardné hodnoty, ale má preddefinované hodnoty pomenované pod¾a vzorového pouitia.
Navyše konkrétne hodnoty sa pre jednotlivé pouitia líšia od štandardne pouívaných hodnôt (reim text má 8270 K miesto 9300 K).
Acer je s oh¾adom na technické parametre, výbavu
i výsledky testov vhodnou alternatívou najmä pre
pouívate¾ov, ktorým záleí na dizajne a ktorí pri nasadení poèítajú aj so spracovaním videa. Z poh¾adu
mechanickej konštrukcie mono tomuto modelu
vytknú absenciu monosti nastavenia výšky, v ktorej
je umiestnená zobrazovacia plocha, sklonu displeja
a absenciu tlaèidla na prepínanie vstupov (musíte do
menu). Na druhej strane monitor podporuje montá
na stenu (driak VESA však nie je v dodávke).
Dodávate¾: Westech, s. r. o.
Cena: 23 279 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOG
U sme spomenuli, e Belinea podala vyrovnané
výkony. Tento model nájde uplatnenie najmä v kancelárskom prostredí. Problémom preò však nie je
ani obèasná práca s multimédiami. Mechanické vyhotovenie monitora neumoòuje meni výšku
nastavenia zobrazovacej plochy, umoòuje však
nastavenie jej sklonu. Podobne ako Acer aj Belineu
mono nastavi do strany iba pootoèením celého
monitora. Z mechanickej stránky je síce monitor
stabilný, èo nám však pri teste prekáalo, bol fakt,
e konštrukcia podstavca a uchytenia panela
(v spodnej èasti) k nej je ve¾mi citlivá na otrasy. Aj
jemný dotyk s pracovnou plochou znamená rozkmitanie displeja.
Dodávate¾: BGS Distribution, a. s.
Cena: 22 200 Sk vrátane DPH
Konštruktéri Beliney stavili na mierne avantgardný
vzh¾ad displeja, škoda, e ho nedotiahli aj menej
„okukaným“ farebným vyhotovením. Sivá je trochu
fádna. Najzvláštnejšími prvkami z poh¾adu dizajnu
sú pri tomto modeli reproduktory a podstavec. Zo
vstupov monitor disponuje iba predpísaným minimom – VGA, DVI, ktoré dopåòa audiovstup.
54
PC REVUE 10/2003
vstupov. Vïaka tomuto riešeniu do menu zase a tak
èasto nemusíte. V prípade práce s analógovým vstupom je k dispozícii aj funkcia Autoadjust, ku ktorej
èinnosti nemáme iadne výhrady.
Výsledky testov sú na predpokladanej úrovni,
zodpovedajúcej technickým parametrom monitora,
èo mu v celkovom hodnotení vynieslo štvrtú prieèku.
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
BenQ FP791
S týmto modelom, ktorý upúta pozornos na prvý
poh¾ad, ste sa u na stránkach PC REVUE stretli
(è. 5/2003). K jeho zvláštnostiam patrí šachta DPF
(Digital Photo frame) umoòujúca doplni èítaèku pamäových kariet (testovaný model ju mal), implementácia audioreazca podporujúceho SRS a monos pripevnenia monitora na stenu (rámik nie je
v dodávke). Monitor je vybavený vstupmi VGA, DVI,
USB a audio.
Monitor sa dodáva s kompletnou súpravou prepojovacích vodièov (VGA, DVI, audio, USB a sieový),
nechýba príruèka pouívate¾a a CD-ROM, na ktorom
okrem ovládaèa a profilu ICC nájdete aj aplikáciu
iKey Utility, èo je upravená verzia programu Testpattern, na jednoduché nastavenie monitora.
Ovládanie prístroja je riešené pomocou siedmich
dotykových senzorov a grafického OSD menu. To je
dvojúrovòové, v prvej úrovni má desa poloiek
(Auto setup, Luminance, Geometry, Color, OSD, Lan-
guage, Recall, DPF, Miscellaneous a Audio), v druhej
úrovni sú nastavované konkrétne parametre.
Výsledky testov nás v prípade tohto modelu prekvapi nemohli. Do bodky splnil to, èo sme namerali dávnejšie na jeho kolegovi a èo s¾ubujú technické parametre. Dokonca svietivos prístroja v reime, keï pracuje s maximálnym kontrastom
(550:1), presiahla hranicu 600 cd/m2! Tú sme, samozrejme, nezarátali do hodnotenia technických
parametrov. Aj pri zarátaní „štandardných“ parametrov sa FP791 stal víazom testu s jasnou prevahou, zo siedmich hodnotených parametrov a meraní dosiahol štyri razy maximálne hodnotenie.
Výborné je aj mechanické vyhotovenie displeja,
ktorý je stabilný a odolný otrasom. Škoda len, e
nastavite¾ná nie je okrem uhla sklonu aj výška.
BenQ FP971 upúta „neokukaným“ dizajnom, technickými parametrami, doplnkovou výbavou a v neposlednom rade kvalitou zobrazenia. Nasadi ho
mono univerzálne – od domácnosti cez firemné
prostredie, kancelárie a po spracovanie fotografií
a videa. Ocenenie Víaz testu mu teda právom patrí.
Dodávate¾: Agem Computers, s. r. o.
Cena: 25 800 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOO
Eizo FlexScan L557
Monitory Eizo sú synonymom najvyššej kvality tak
medzi klasickými CRT monitormi, ako aj medzi LCD
monitormi. Model, ktorý sme mali monos otestova, patrí do skupiny LCD s ultraštíhlym dizajnom
a ve¾mi úzkym rámikom po všetkých stranách LCD.
Monitor disponuje vstupmi VGA, DVI a audio. Disponuje aj zabudovanými reproduktormi. Vïaka výbornému mechanickému vyhotoveniu monitora a podstavca je tento model dostatoène odolný aj otrasom.
K málo vídaným monostiam patrí nastavenie výšky
zobrazovacej plochy, ktoré je doplnené aj èastejšie
implementovaným nastavením sklonu panela.
Dodávka obsahuje kábel VGA, sieový kábel,
audiokábel, príruèku pouívate¾a a CD-ROM. Na
òom nájdete elektronickú verziu príruèky pouívate¾a, ovládaè, profil ICC a program LCD Adjust na
nastavenie monitora.
Ovládanie monitora je riešené pre LCD monitory
tejto znaèky klasicky. Zabezpeèuje ho devä tlaèidiel
a OSD menu, ktoré je dostatoène preh¾adné. Navyše
vïaka väèšiemu poètu ovládacích prvkov je moné
viaceré funkcie ovláda aj priamo.
Výsledky testov v oblasti stability a homogenity farieb boli na ve¾mi dobrej úrovni, monitor exceloval vo
vernosti nastavenia teploty bielej, jej homogenity
i èasovej stability. Lepšie umiestnenie tomuto monitoru uniklo iba pre nišiu svietivos a latenciu (25 ms).
Eizo skonèilo v celkovom hodnotení so stratou jediného bodu na druhej prieèke. Je to prepracovaný
monitor, ktorý ocenia najmä pouívatelia vo firemnom prostredí, pracujúci s grafikou a aplikáciami
CAD. Tým isto príde vhod aj monos vytvárania
ve¾kých zobrazovacích plôch „skladaním“ viacerých
LCD, na èo sú prispôsobené aj úzke okraje tohto
monitora po bokoch LCD panela. K dobrým vlastnostiam tohto modelu patria výborná kvalita zobrazenia
v niších rozlíšeniach (disponuje funkciou Smooth),
homogenita kontrastu (tú zaisuje Super IPS). Bez
povšimnutia nemono obís ani fakt, e tento model
ako jediný v teste disponuje certifikátom TCO´2003.
Dodávate¾: Sofos, s. r. o.
Cena: 24 420 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
Hyundai ImageQuest Q17
aj jej sklonu. Táto koncepcia upevnenia displeja sa
ukázala ako mimoriadne stabilná a odolná otrasom.
Navyše monitor aj s podstavcom je moné upevni
aj priamo na stenu.
Monitor je vybavený nielen vstupmi VGA a DVI,
ale aj vstupom audio, výstupom na pripojenie slúchadiel a rozboèovaèom USB, ktorý disponuje dvoma výstupmi.
Dodávka monitora obsahuje kompletnú súpravu
káblov VGA, DVI, USB a audio. Nechýba ani príruèka
pouívate¾a a CD médium. Na òom je elektronická
verzia príruèky pouívate¾a, ovládaè a farebný profil.
Výrobca pri tomto monitore zvolil farebnú kombináciu èiernej a striebornej. Monitor patrí do skupiny modelov so štíhlym dizajnom. Na to, aby ho výrobca mohol dosiahnu, siahol po zaujímavom riešení: všetky rozhrania zabudoval do podstavca
monitora. Vïaka tomu ostalo telo monitora štíhle
a navyše mu táto konštrukcia umoòuje výškové
nastavenie polohy pracovnej plochy a, samozrejme,
Ovládanie monitora je riešené kombináciou pätice
tlaèidiel a OSD menu, ktoré je zväèša dvojúrovòové
a v prvej úrovni obsahuje desa poloiek. Obsah menu sa podobne ako pri iných modeloch mení v závislosti od toho, ktorý vstup práve pouívate. Jediné, èo
nám na menu prekáalo, je, e v sekcii na nastavenie
teploty farieb miesto beného oznaèenia teploty
(6500 K, 7500 K a 9300 K) pouíva oznaèenia Mode 1,
IBM Think Vision 170P
V prípade tohto monitora dodávku tvorí iba kábel VGA, sieový kábel, príruèka pouívate¾a a CDROM médium. To obsahuje nielen elektronickú verziu príruèky pouívate¾a, ale aj ovládaè, profil ICC
a program Testpattern, ktorý umoòuje základné
nastavenie monitora.
Ovládanie monitora je riešené prostredníctvom
pätice tlaèidiel a grafického OSD menu. To mení
svoju štruktúru v závislosti od aktuálne pouíva-
Konštrukèné vyhotovenie dáva na prvý poh¾ad tuši,
e pred sebou máme produkt renomovaného výrobcu. Podstavec monitora vyuíva originálny koncept.
Umoòuje nastavenie polohy monitora vo všetkých
smeroch (výška, sklon, otoèenie okolo vertikálnej
osi), èo je pri LCD displejoch zriedkavé. Alternatívne
je moné monitor prostredníctvom príchytky VESA
(nie je v dodávke) upevni aj priamo na stenu.
ného vstupu. Menu má trojúrovòovú štruktúru, prièom v prvej úrovni je šes volieb.
U poh¾ad na parametre displeja dával tuši, e
pôjde o kvalitnejší monitor. Jediným horším parametrom je nišia svietivos, ktorú kompenzuje najvyšší rozsah pozorovacích uhlov. Výsledkom bolo
druhé najvyššie hodnotenie za technické parametre. V praktických testoch si poèínal monitor ve¾mi
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
56
PC REVUE 10/2003
Mode 2 a User, ktoré pri základnom nastavení zodpovedá pribline 9300 K.
V oblasti technických parametrov má monitor
horšiu latenciu (25 ms), svietivos, ale najmä rozsah
pozorovacích uhlov, ktorý bol najniší spomedzi
testovaných modelov. Pokia¾ ide o výsledky testov,
je to u lepšie, i keï v stabilite a homogenite farieb,
ako aj v testoch teploty bielej dosiahol priemerné
výsledky. Tie však mono èiastoène pripísa na vrub
aj nepresnému továrenskému nastaveniu.
Hyundai ImageQuest Q17 je vhodný najmä na
nasadenie v úlohe kancelárskeho displeja. K prednostiam tohto modelu patrí aj druhá najnišia cena
spomedzi všetkých testovaných modelov.
Dodávate¾: AutoCont, a. s.
Cena: 20 388 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOGG
dobre a celkové hodnotenie ho napokon vynieslo na
štvrtú prieèku.
IBM Think Vision 170P je znaèkový monitor
s kvalitnými parametrami, atraktívnym dizajnom
a ve¾mi dobrou kvalitou zobrazenia. Nasadi ho
mono v ¾ubovo¾nej pozícii od kancelárie a po aplikácie CAD. Za zmienku stojí ve¾mi dobrá kvalita
zobrazenia aj pri práci s analógovým vstupom.
Azda jediným parametrom, ktorý tento monitor
diskriminuje, je jeho cena, ktorá je o štyritisíc korún vyššia ako pri druhom najdrahšom monitore
v našom teste. Na druhej strane je to IBM a za znaèku sa platí.
Dodávate¾: Asbis SK, s. r. o.
Cena: 29 940 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
H A R D W A R E
NEC MultiSync LCD
1760NX
Spoloènos Mitsubishi-NEC patrí k najvýznamnejším producentom CRT i LCD displejov. Z jej produkcie sme tentoraz do testu dostali model, ktorý má
klasický štíhly dizajn. Podstavec a zadná stena monitora sú èierne, strieborný je pomerne úzky okraj
okolo LCD panela. Vstupy VGA a DVI sú rovnako
ako konektor na privedenie sieového napätia
umiestnené na zadnej strane displeja.
Mechanická konštrukcia podstavca umoòuje
pouívate¾ovi meni nastavenie výšky monitora
i uhol sklonu LCD panela. Vcelku je monitor stabilný a odolný je aj otrasom.
Dodávka tohto monitora neobsahuje kábel DVI. Pouívate¾ teda dostane iba kábel VGA, sieový kábel, príruèku pouívate¾a a CD-ROM. Na òom je elektronická
verzia príruèky pouívate¾a, ovládaè a farebný profil.
Philips 1740B4MG
Podobne ako NEC aj Philips je pojmom a v našich testoch nikdy v histórii nechýbal. Tentoraz sme dostali
model, ktorý na prvý poh¾ad upúta svojím vyhotovením. V jeho podstavci je toti integrovaná multimediálna základòa obsahujúca nielen reproduktory, ale
aj mikrofón. K dispozícii sú aj konektory na pripojenie slúchadiel a externého mikrofónu. Zabudnú nemôeme ani na vstupy VGA a DVI, ktoré sú rovnako
v podstavci, dokonca je tu priestor na zabudovanie
rozboèovaèa USB. Doslova lahôdkou je implementácia funkcie Pivot, ktorá umoòuje meni orientáciu
displeja (na výšku alebo na šírku).
Vïaka mohutnej základni je monitor dostatoène
stabilný a odolný otrasom. Podstavec umoòuje
okrem otoèenia displeja aj nastavi uhol sklonu
a výšku, v ktorej bude panel umiestnený.
Dodávka. S monitorom dostanete kábel VGA, sieový kábel, audiokábel, príruèku pouívate¾a a dvo-
Ovládanie. Monitor je vybavený ôsmimi tlaèidlami, ktoré v kombinácii grafickým OSD umoòujú jednoduché nastavenie poadovaných parametrov. OSD
je v prípade tohto modelu trojúrovòové, prièom
v prvej úrovni disponuje šiestimi vo¾bami. Rovnako
ako pri iných monitoroch v teste aj pri tomto modeli je ponuka v menu závislá od typu aktuálne pouívaného rozhrania.
Z poh¾adu technických parametrov patrí NEC
v teste k priemerným. Špièkovým parametrom je
iba šestnásmilisekundová latencia. Viac ako dobre
si monitor poèínal v testoch zameraných na stabilitu farieb a ich homogenitu. Horšie výsledky dosiahol v oblasti testov teploty farieb, vinou ktorých za
najlepšími tesne zaostal.
NEC MultiSync LCD 1760NX je klasický LCD monitor, vhodný na nasadenie v kancelárskych aplikáciách alebo pri práci s videom (ak nepotrebujeme
zabudované reproduktory). Trochu nás prekvapila
absencia kábla DVI v dodávke. Pri monitore s takouto cenou je to prinajmenšom nepríjemné.
Dodávate¾: BGS Distribution, a. s.
Cena: 25 260 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOOG
jicu CD-ROM. Na prvom disku nájdete elektronickú
verziu príruèky, ovládaè a profily ICC. Na druhom je
PivotPro, ktorý zabezpeèuje komunikáciu operaèného systému s monitorom.
Ovládanie monitora je zabezpeèené siedmimi tlaèidlami a rozsiahlym, zväèša trojúrovòovým menu.
To je rovnaké ako pri iných monitoroch tejto znaèky. Za zmienku stojí skutoènos, e Philips je jediným monitorom v teste, ktorý vás „pustí“ do nastavenia farieb aj v prípade, e
vyuívate vstup DVI.
Pokia¾ ide o parametre,
Philips patril v našom teste
k slabším monitorom. To sa
odrazilo na jeho hodnotení
v tejto oblasti. Z poh¾adu výsledkov v testoch kvality zobrazenia si však tento monitor poèínal ve¾mi dobre a vyrovnane. Najmä vïaka
tejto skutoènosti sa dotiahol na dostrel k parametricky podstatne lepšie disponovaným monitorom.
Monitory Philips si udriavajú dlhodobo vysoký
štandard. Aj tento model presvedèil o tom, e v kvalite zobrazenia patria k tomu lepšiemu, èo je na
našom trhu. Škoda len absencie kábla DVI v dodávke. Priaznivo však mono hodnoti cenu tohto modelu a multimediálnu výbavu.
Dodávate¾: Trade Center Datalan
Cena: 22 860 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
10/2003 PC REVUE
57
Roverscan Futura Pro
P O R O V N Á V A C Í
T E S T
H A R D W A R E
POMER
VÝKON/CENA
Monitory tejto znaèky na našom trhu ešte iba zaèínajú. Skúseností s nimi teda ve¾a nie je, aj preto
sme na jej reprezentanta boli ve¾mi zvedaví. Prvé,
èo nás na monitore upútalo, bola jeho agresívna
cena. Sedemnáspalcový LCD monitor so vstupom
VGA i DVI v cene hlboko pod dvadsatisíc je toti
rarita.
ViewSonic VP171b
Do testu sme dostali dvojicu monitorov ViewSonic.
Ako prvý vám predstavíme model s elegantným štíhlym dizajnom s minimálnym okrajom. V prípade tohto modelu stavili vo ViewSonicu na èierne vyhotovenie a chybu neurobili. Zo zvláštností treba spomenú,
e monitor disponuje funkciou Pivot, ktorá umoòuje
zmenu orientácie pracovnej plochy (na výšku alebo
ViewSonic VX700
Druhý model spoloènosti ViewSonic je riešený klasickejšie ako predchádzajúci, disponuje iba klasickou dvojicou vstupov (VGA, DVI) a vstupom audio.
Kombinácia èiernej a striebornej je volená citlivo,
strieborný je iba lem okolo panela. Monitor disponuje klasickým podstavcom, ktorý umoòuje nastavi iba uhol sklonu panela. Poskytuje mu síce stabi58
PC REVUE 10/2003
Monitor je vybavený okrem u spomenutých vstupov aj audiovstupom a reproduktormi. Netradièná je
konštrukcia podstavca, ktorý umoòuje iba zmenu
sklonu panela.
Dodávka s oh¾adom na cenu obsahuje iba základné veci – kábel VGA, sieový kábel, príruèku pouívate¾a. Márne by ste èakali kábel DVI èi CD-ROM
s ovládaèom a farebným profilom. S oh¾adom na
cenu prístroja však toto zistenie „nebolí“, veï ho
nemali ani drahšie monitory.
Ovládanie monitora je riešené päticou tlaèidiel,
z ktorých sa na ovládaní OSD menu podie¾a
štvorica. Menu je klasické, trojúrovòové a
obsahuje všetky bené nastavenia. Rovnako ako pri
iných aj pri tomto monitore platí, e nastavenia teploty farieb sú dostupné iba pri práci so vstupom VGA.
S oh¾adom na nišiu cenu sme oèakávali horšie
technické parametre. Naše oèakávanie sa potvrdilo
pri svietivosti, ktorá je najnišia v teste (220 cd/m2).
Rozsah pozorovacích uhlov, kontrast i latencia patri-
li k priemeru. Za technické parametre si model odniesol rovnaké hodnotenie ako Hyundai. O to zvedavejší sme boli na výsledky v testoch. Tu sme u nejaké rozdiely našli. RoverScan mal nišiu stabilitu farieb v èase, ako aj ich homogenitu na pracovnej ploche. Prekvapujúco dobre však dopadol v testoch zameraných na teplotu bielej, v ktorých sa zaradil do
druhej najlepšej skupiny.
Vcelku je RoverScan MaximaPro zaujímavý model, ktorý ocení nejeden pouívate¾. Kombinuje toti ve¾mi prijate¾nú cenu so slušnými technickými
parametrami a akceptovate¾nou kvalitou zobrazenia. Neèudo, e sme mu za túto kombináciu udelili
ocenenie Tip redakcie za pomer výkon/cena.
na šírku). Ako jediný v teste tento model disponoval
tromi vstupmi (2× VGA, 1× DVI). Konštrukcia monitora a podstavca zaruèuje modelu vysokú stabilitu
a odolnos otrasom. Príjemné je aj to, e je moné
nastavi nielen uhol sklonu, ale aj výšku, v ktorej bude panel a monitor moné aj natáèa do strán.
Dodávka monitora je komplexná, obsahuje všetky
potrebné káble (VGA, DVI, sieový), príruèku pouívate¾a a dva CD-ROM. Na prvom je elektronická verzia príruèky pouívate¾a, ovládaè a farebný profil,
zvláštnosou je, e ovládaèe i profily sú prítomné
v troch verziách (Windows 9x, Windows
2000 a Windows XP),
na druhom program
PerfectPortrait Pivot, ktorý zabezpeèí komunikáciu
displeja s operaèným systémom pri otoèení displeja.
Ovládanie monitora je riešené piatimi tlaèidlami a OSD menu. Príjemné je, e pri tomto modeli
je k dispozícii nastavenie farieb aj pri vyuití vstupu DVI. Jediné, èo nám na menu prekáalo, bol
fakt, e nedisponuje zvyèajným (najèastejšie per-
centuálnym) údajom o nastavení jasu a kontrastu.
ViewSonic VP171b patril do skupiny monitorov,
ktoré disponovali o nieèo horšími technickými
parametrami, presnejšie povedané, na dnešné pomery nízky je rozsah pozorovacích uhlov. V testoch
sa táto skutoènos ve¾mi neprejavila, monitor dosiahol vyrovnané výsledky, ktoré ho zaradili do skupiny monitorov na štvrtej prieèke.
ViewSonic VP171b osloví najmä pouívate¾ov,
ktorí potrebujú LCD s podmanivým dizajnom, vyrovnanou a vysokou kvalitou zobrazenia a ktorým
nebude prekáa menší rozsah pozorovacích uhlov.
Monitor je s oh¾adom na nízku latenciu vhodný aj
na spracovanie videa.
litu, monitor však nie je úplne odolný otrasom.
Model VX700 má podobne bohatú výbavu ako
predošlý model ViewSonic. K dispozícii sú oba signálové káble (VGA i DVI), sieový kábel a, samozrejme, aj súprava audiokáblov. Nechýba príruèka
pouívate¾a a CD-ROM, na ktorom je elektronická
verzia príruèky, ovládaè a farebný profil. Podobne
ako pri predošlom modeli aj v tomto prípade dodáva ViewSonic samostatné verzie ovládaèov a farebných profilov pre operaèné systémy Windows 9x,
Windows 2000 a Windows XP.
Ovládanie monitora je zaloené na podobnom menu
ako pri predchádzajúcom
modeli. K dispozícii je však
viac tlaèidiel (osem). Pridaná je teda trojica tlaèidiel,
ktorá umoòuje ovládanie hlasitosti a vypnutie reproduktora. V prípade tohto modelu je menu podobne
ako pri iných v teste riešené odlišne pri práci s analógovým vstupom a s digitálnym vstupom. V druhom
prípade nemono nastavova geometriu (to je pochopite¾né) a chýba aj manament farieb.
Na rozdiel od predchádzajúceho modelu tento
ViewSonic si v oblasti technických parametrov poèínal ove¾a lepšie a parametrami sa vyrovnal víazovi testu. V tomto prípade však, bohuia¾, platilo rovnaké konštatovanie ako v prípade predchádzajúceho modelu. Výsledky testov nezodpovedali
technickým parametrom. Monitor dosiahol horší
výsledok najmä v teste stability farieb a o nieèo
lepší v oblasti ich homogenity. Pritom v teste stability bielej patril k najlepším.
ViewSonic VX700 je parametrovo vydarený kúsok,
aj preto mrzí výpadok v teste stability farieb, ktorý
ho stál umiestnenie na popredných prieèkach. Aj
takto však skonèil na peknom štvrtom mieste.
Dodávate¾: Asbis SK, s. r. o.
Cena: 17 390 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOGGG
OOOOOOOGGG
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOGGG
Dodávate¾: Asbis SK, s. r. o.
Cena: 23 880 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
Dodávate¾: Gratex
Cena: 25 080 Sk vrátane DPH
H O D N O T E N I E
Technické parametre:
Èasová stabilita farieb:
Homogenita farieb:
Teplota farieb:
Celkovo:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOG
H A R D W A R E
AKO SME TESTOVALI
Keïe test 17" LCD monitorov je tohto roku u druhým testom monitorov, rozhodli sme sa v maximálnej monej miere zachova metodiku testovania.
Na èom sme testovali. Rovnako ako pri predošlom teste aj tentoraz sme siahli po systéme s grafickou kartou nVidia, v tomto prípade to bol model
Asus 5600, ktorý disponoval dvojicou výstupov DVI,
vïaka èomu sme mohli realizova súbene merania
na dvoch LCD monitoroch, èo nám výrazne urýchlilo
testovanie. Na meranie sme pouili rovnako ako
v jarnom teste kolorimeter Spyder a programové vybavenie OptiCal 3.5 od spoloènosti Color Vision, take prenos nameraných údajov bol opä manuálny.
Z programového vybavenia dostupného na nastavenie LCD displejov a overenie základných vlastností sme opä siahli po osvedèenej utilite DisplayMate.
Tú sme pouili na zahorenie monitorov a overenie
ich vlastností v oblasti geometrie zobrazenia.
Príprava monitorov. V prípade LCD monitorov je
situácia ove¾a jednoduchšia ako pri testovaní CRT
monitorov. LCD monitory toti nie je potrebné pred
testom zaai. Aj napriek tomu sme LCD monitory
pred testovaním na 8 hodín pripojili prostredníctvom vstupov VGA a rozboèovaèa VGA signálu
Splitter. Testy kvality zobrazenia sme realizovali
spôsobom zabezpeèujúcim objektívny výsledok
a opakovate¾nos merania, teda v podobe testov
stability a homogenity. Tie sme realizovali tak so
zameraním na interpretáciu teploty bielej, ako aj so
zameraním na interpretáciu základných farieb matice RGB. Na všetky tieto merania sme vyuili kolorimeter s dodaným programovým vybavením.
Pri teste sme pouili rovnakú metodiku ako pri
teste 19" CRT monitorov, ktorý bol uverejnený v PC
REVUE è. 7/2003. Aj v prípade tohto testu teda platí,
e celkové výsledky sú závislé iba od objektívneho
hodnotenia, zostaveného na základe objektívnych
a opakovate¾ných meraní.
Celkové hodnotenie monitora sa skladá z dvoch
èastí – hodnotenia technických parametrov a hodnotenia výkonu monitora.
Technické parametre sme hodnotili rovnako ako
pri realizácii minuloroèného testu LCD monitorov.
Výkon monitora sa skladá z testu stability farieb,
testu homogenity farieb a testu stability nastavenia
teploty bielej.
Testy stability. Ich realizácia bola rovnaká pri meraniach teploty bielej a meraní jednotlivých farebných zloiek. V oboch prípadoch boli merania realizované súbene a vdy iba v strede obrazovky. Tu
sme vykonali obe základné merania (desa minút po
zapnutí monitora). Aby sme mohli vyhodnoti èasovú závislos, rozhodli sme sa uskutoèni štyri opakované merania s odstupom 60 minút, teda po 70, 130,
190 a 250 minútach prevádzky. Pre všetky merania
bolo vyuité natívne rozlíšenie LCD displejov (1280
× 1024). Meranie sme opakovali dvakrát.
Testy homogenity. Ïalšiu dvojicu testov, v ktorých sme vyuili sluby kolorimetra, tvorili testy homogenity. Aj v tomto prípade sme sa sústredili na
merania teploty bielej a jednotlivých základných
farebných zloiek. Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim testom spoèíval v skutoènosti, e meranie
sme vykonali po hodine od zapnutia monitora a vdy
bolo realizované v strede obrazovky a vo všetkých
štyroch rohoch. Toto meranie sme opakovali dva razy s nastavením teploty bielej na hodnotu 9300 K,
pri natívnom rozlíšení LCD displejov (1280 × 1024).
Test stability nastavenia teploty bielej sa skladal
z dvoch èiastkových testov, prvým je èasová stabilita, druhým priestorová homogenita interpretácie
teploty bielej farby. Metodika testu je rovnaká ako
pri dvoch prv spomenutých testoch, odlišná je iba
meraná velièina, ktorou je teplota bielej farby.
Overenie svietivosti. Okrem testov, ktoré sme
zahrnuli do hodnotenia, sme s monitormi realizovali aj meranie svietivosti. Pri òom sme prostredníctvom kolorimetra overili, èi monitor dosahuje
parametre deklarované výrobcom. Pre tento test
sme na všetkých monitoroch nastavili úroveò jasu
na 75 %, kontrast na 100 % a teplotu farieb na hodnotu 6500 K. Výsledok testu je zaujímavý, a preto
sme sa ho rozhodli zverejni. Nájdete ho v tabu¾ke
parametrov. Ide o maximálne hodnoty, ktoré sú
monitory schopné zvládnu. Pochopite¾ne, nie sú
urèené na benú prácu, ale oceníte ich v prípade, e
musíte pracova v horších svetelných podmienkach. Jedným dychom dodajme, e všetky monitory
v teste disponujú vyššou reálnou svietivosou, ne
je tá, ktorú udáva výrobca. Najvýraznejšie mono
spomedzi testovaných monitorov svietivos prekroèi pri modeloch BenQ, Philips a Belinea.
K metodike testovania je ešte potrebné doplni,
e všetky testy boli realizované tak s vyuitím analógového (VGA), ako aj digitálneho (DVI) vstupu.
Medzivýsledky však s oh¾adom na ich rozsiahlos
nepublikujeme.
VÝSLEDKY TESTU
Podrobné informácie o tom, ako si jednotlivé monitory poèínali v jednotlivých testoch, ako aj o bodoch pridelených za výbavu a ovládanie a celkový
bodový zisk nájdete v tabu¾ke.
Hoci sme v zadaní testu pomerne presne špecifikovali, aké monitory chceme, boli medzi jednotlivými produktmi rozdiely vo výbave. Niektoré monitory toti disponovali audiovstupom, reproduktormi,
prípadne zabudovaným mikrofónom. Doslova raritou boli doplnkové videovstupy umoòujúce privies signál z ¾ubovo¾ného zdroja, dva vstupy VGA,
rozboèovaè USB alebo èítaèka pamäových kariet.
Dvojica z testovaných modelov disponovala aj podporou funkcie Pivot, teda monosou meni orientáciu displeja na šírku alebo na výšku v závislosti
od momentálneho pouitia poèítaèa. Niekomu sa to
mono bude zda malicherné, pod¾a nášho názoru
by však pri vyrovnaných technických parametroch
a výsledkoch testov mala by rozhodujúcim argumentom pri výbere konkrétneho modelu práve
doplnková výbava.
Zaujímavé je aj cenové rozpätie testovaných monitorov, ktoré je s oh¾adom na skutoènosti uvedené
o parametroch a výkone vyššie, ako sme oèakávali.
Na druhej strane treba pripomenú, e keby v teste
neboli dva monitory, ostatných devä by sa „stlaèilo“ do rozmedzia 3600 Sk. Ak však pridáme najlacnejší a najdrahší model z testu, cenové rozpätie
vzrastie na 12 000 Sk. Iste treba zoh¾adni aj to, e
pri najdrahšom monitore sa do ceny premieta aj
hodnota znaèky. Na druhej strane si treba uvedomi aj fakt, e pri najlacnejšom monitore ide o ve¾mi konkurenènú cenu, ktorá je zrejme výsledkom
snahy presadi produkty tejto znaèky na našom
trhu. Tento fakt si zrejme najlepšie uvedomíme, ak
porovnáme cenu najlacnejšieho modelu s druhým
najlacnejším modelom. Rozdiel je toti viac ako
4000 Sk! Istee, nieèo ide na vrub jeho sparanskej
10/2003 PC REVUE
59
H A R D W A R E
Tab. 3 Výsledky testu
Monitor
ACER
AL732
Belinea
101750
BenQ
FP791
Eizo
FlexScan
L557
Hyundai
ImageQuest
Q17
IBM
ThinkView
170p
NEC/Mitsubishi Philps
MultiSync
170B4MG
LCD176ONX
RoverScan
Maxima Pro
ViewSonic
VP171b
ViewSonic
VX700
Svietivos
8
8
10
8
8
8
8
8
7
8
8
Kontrast
8
9
8
9
9
9
8
7
7
9
10
Latencia
10
9
10
9
9
9
10
9
9
10
9
Pozorovací uhol
9
10
9
10
6
10
9
9
9
7
10
Stabilita farieb
8
9
10
9
8
9
9
9
7
9
7
Homogenita farieb
9
8
10
9
8
8
9
9
7
9
8
Stabilita bielej
10
8
8
10
9
8
7
9
9
9
9
Súèet parametre
35
36
37
36
32
36
35
33
32
34
37
Súèet namerané
27
25
28
28
25
25
25
27
23
27
24
Body spolu
62
61
65
64
57
61
60
60
55
61
61
Celkovo
9
9
10
10
8
9
9
8
7
9
9
TECHNICKÉ PARAMETRE
NAMERANÉ HODNOTY
výbavy (pouívate¾ dostane iba monitor, základnú
súpravu káblov a návod na pouitie). To však dával
tuši u poh¾ad na ve¾mi malé rozdiely v hodnotení
technických parametrov monitorov. To nám síce
saovalo prácu pri hodnotení monitorov, na druhej strane má porovnávací test ove¾a vyššiu výpovednú hodnotu, najmä z poh¾adu postavenia jednotlivých znaèiek, ak všetky testované produkty
disponujú rovnakými alebo aspoò ve¾mi podobnými technickými parametrami. Bodové ohodnotenie
technických parametrov jednotlivých monitorov sa
pohybuje v rozmedzí od 33 do 37 bodov zo 40
moných. Pritom hranica 40 bodov definuje ideálny
17" LCD monitor. Zaujíma vás, aký to je? Ide
o monitor, ktorý by disponoval kombináciou najlepších momentálne dostupných technických parametrov. Teda svietivosou 400 cd/m2, kontrastným
pomerom 550:1, latenciou 16 ms a rozsahom pozorovacích uhlov vo vertikálnom i horizontálnom
smere 170°. Najblišie k splneniu tohto ideálu mali
monitory BenQ FP791 a ViewSonic VX700, ktoré získali svorne po 37 bodov. Druhú skupinu tvorili
s tesným jednobodovým odstupom monitory Belinea, EIZO a IBM. Ani ostatné modely však na tom
nie sú zle. Aj monitory Hyundai a RoverScan, ktoré
so ziskom 32 bodov ostali na opaènom konci štartového po¾a, toti splnili z poh¾adu technických
parametrov víziu ideálneho LCD na 80 %, èo je
ve¾mi slušné.
Z poh¾adu hodnotenia výkonu monitorov, teda
nameraných parametrov bol najlepším monitorom
v teste BenQ FP791, za ktorým sa s jednobodovým
odstupom „tlaèila“ hneï trojica modelov – Acer
AL732, EIZO FlexScan 557 a ViewSonic VP171b. Aj
v tejto èasti hodnotenia nás prekvapili pomerne
tesné rozdiely medzi jednotlivými produktmi. Veï
najlepší a najhorší monitor v teste delí iba pä bodov.
Zo spomenutých výsledkov je moné vytuši poradie. Celkové prvenstvo si odnáša monitor BenQ
FP791, ktorý dominoval v oboch èastiach testu. Na
druhej prieèke skonèil monitor EIZO FlexScan 557
a tretiu prieèku obsadil Acer AL732. Spomínané
modely si teda zaslúene odnášajú naše ocenenia.
Posledným ocenením, ktoré sme v tomto teste udelili, je Tip výkon/cena, ktorý s ve¾kou prevahou získal bezkonkurenène najlacnejší model v teste – monitor RoverScan Maxima Pro.
Vyrovnanos testu dokumentuje fakt, e o pozíciu na štvrtej prieèke sa napokon podelili hneï štyri
monitory! Zaujímavé by bolo aj porovnanie výbavy
jednotlivých modelov. Toto však prenecháme vám,
nejestvuje toti reálna monos, ako doplnkovú výbavu objektívne zhodnoti. Pre kadého pouíva-
te¾a sú rozhodujúce iné vlastnosti a monosti, niekto ocení rozboèovaè USB, iný implementáciu ïalšieho vstupu VGA, integrovanú èítaèku pamäových
kariet alebo monos pripevni monitor na stenu.
Škála doplnkového vybavenia, ktoré majú niektoré
monitory štandardne implementované, je ve¾mi
široká, preto zváenie výhodnosti integrácie konkrétnych doplnkov ponecháme na vás. Bude to
objektívnejšie. Staèí, ak jednotlivým doplnkom priradíte bodové ohodnotenie a zoh¾adníte ho v celkovom hodnotení.
ZÁVER
LCD monitory sa za ostatné dva roky výrazne zlepšili a u ani zïaleka nie sú alternatívou iba pre
manaérov èi pracovníkov v „prvej línii“, ktorí prostredníctvom nich majú vzbudi dojem u zákazníka. Dnes sú LCD plnohodnotnou alternatívou ku
klasickým CRT monitorom. Aj napriek cenovému
poklesu sú ešte vdy výrazne drahšie ako klasické
monitory, na druhej strane sú rovnako kvalitné,
majú sympatickejší dizajn, menšie rozmery a spotrebu.
H A R D W A R E
Sony Clié PEG−NZ90
Tento produkt zaujal našu pozornos u pri jeho ohlásení na konci
minulého roka. Zaslúili sa o to mimoriadne technické parametre – zabudovaný digitálny fotoaparát s rozlíšením 2 megapixely, monos kvalitného nahrávania zvuku a jeho prehrávania, zabudovaný modul na bezdrôtovú komunikáciu s technológiou
Bluetooth, displej s vysokým rozlíšením a aj mechanická klávesnica v štandardnej dodávke.
Spoloènos Sony vo svojich vreckových poèítaèoch u tradiène pouíva
operaèný systém Palm OS a je to tak
aj v tomto prípade. PEG-NZ90 vyuíva najnovšiu verziu 5.0 a systém je
výrazne prispôsobený multimediálnym vlastnostiam poèítaèa. Má zmenené ovládanie a pribudli programy
na prezeranie a prehrávanie multimédií.
OPIS PRÍSTROJA. Veko tohto PDA
je vytvorené z tmavého magnézia s vysokou odolnosou proti drsnému zaobchádzaniu. Prístroj je usporiadaný
do tradièného véèka s otváracím displejom. Na telese prístroja je mechanická klávesnica Qwerty a tlaèidlá na
rýchle spúšanie aplikácií. Displej je
podobne ako v minulosti otáèate¾ný
okolo svojej osi. Znamená to, e po
otvorení ho môete otoèi a sklopi
spä k prístroju tak, e vlastne celý
predný panel potom zaberá displej.
Na spodnej strane displeja sú zabudované tlaèidlá na rýchle spúšanie
aplikácií. V kåbe prístroja sa nachádza
digitálny fotoaparát. Ten na rozdiel
od väèšiny vreckových poèítaèov s týmto doplnkom skutoène umoòuje nasnímané obrázky zmysluplne vyui.
Má toti dostatoène vysoké rozlíšenie na to, aby ste snímky aj vytlaèili na tlaèiarni alebo zobrazili pomocou monitora poèítaèa. Disponuje aj
dvojnásobným digitálnym zoomom
a jeho súèasou je aj blesk. Nastavi
je moné i korekciu bielej, k dispozícii sú aj farebné efekty (napr. sépia,
èiernobielo). Fotoaparát sa dá vyui
takisto na natáèanie videa vo formáte MPEG-4. Je to však len doplnková
funkcia a takú kvalitu ako pri fotografovaní neèakajte. Rozlíšenie natoèeného videa je toti len 160 ×
112 bodov. Pokia¾ máte otoèený displej, môete na òom ve¾mi jednoducho sledova fotografovaný alebo
natáèaný obraz. Objektív fotoaparátu je chránený mechanickou clonou.
Clonu ovládate tlaèidlom v blízkosti
objektívu fotoaparátu.
62
PC REVUE 10/2003
Pravá strana prístroja je vyhradená pre rolovacie koliesko, tlaèidlo na
návrat do základnej ponuky operaèného systému a nahrávanie zvuku. Na
¾avej strane je to špeciálne tlaèidlo na
fotografovanie/natáèanie, priestor na
pouívate¾skú výmenu batérie, zapínacie tlaèidlo a tlaèidlo na blokovanie
funkcie ostatných ovládacích prvkov.
Okrem toho je tu šachta pre pamäové karty – PEG-NZ90 podporuje MagicGate Memory Stick a aj CompactFlash. V hornej èasti je priestor na slúchadlá s dia¾kovým ovládaním, ktoré
sú súèasou dodávky. Kvalita slúchadiel je celkom dobrá.
Srdcom tohto PDA je procesor od
firmy Intel a 16 MB RAM. To je pre
operaèný systém Palm OS dostatoèná
kapacita na pohodlnú prácu. Alarm
dokáe produkova polyfonický zvuk.
Na komunikáciu s okolím je moné
poui port USB zo synchronizaènej
kolísky, infraèervený alebo Bluetooth
spôsob pripojenia.
Ïalšou súèasou dodávky je aj synchronizaèná kolíska. Tá je oproti minulosti opä revoluèná. Predovšetkým sa dá posklada, èo je výhodné
na cestách, a okrem portu USB a konektora na externé nabíjanie je tu aj
nezávislý audiovýstup. V dodávke potom nájdete kábel, pomocou ktorého
prepojíte Sony PEG-NZ90 s externým
zosilòovaèom, prepoji sa dá aj videovýstup.
PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI. Prístroj
sme mali k dispozícii dlhší èas, a preto sme ho dostatoène vyskúšali. Je to
dobré zariadenie pre pouívate¾ov,
ktorí sa zaujímajú o hudbu a fotografovanie. V tejto oblasti PEG-NZ90 je
medzi vreckovým poèítaèmi skutoènou špièkou. Multimediálna výbava
sa však prejavila na rozmeroch a aj
hmotnosti prístroja. PEG-NZ90 je tak
oproti ostatným vreckovým poèítaèom hlavne v hornej èasti ove¾a
hrubší.
Aby sme mohli vyskúša prácu s
multimédiami, museli sme poui pamäovú kartu Memory Stick. Fotografie i videozábery sa toti ukladajú len do tejto pamäte. Aj v tomto
prípade by sme tak oèakávali, e
súèasou dodávky bude aj pamäová
karta Memory Stick s kapacitou
vhodnou na natáèanie videa – aspoò
128 MB.
S prístrojom sme skúšali fotografova a nasnímali sme pomocou neho
skutoène dobré zábery. Ak však budete pouíva blesk, batéria vydrí len
na nieko¾ko snímok. Po
poklese kapacity budete naïalej môc
fotografova, ale nie s bleskom. Práve
preto príde vhod pouívate¾ská výmena batérie.
Pri nabíjaní musíte pripoji vreckový poèítaè k synchronizaènej kolíske.
Prepojenie vreckového poèítaèa a kolísky sme museli niekedy manuálne
pritlaèi, pretoe konektory do seba
automaticky nezapadajú. Qelali by
sme si preto prepojovací mechanizmus s poistkou.
Vyskúšali sme komunikáciu pomocou Bluetooth, prièom sme PEG-NZ90
prepojili s mobilným telefónom No-
TECHNICKÉ
Operaèný systém: Palm OS version 5.0
Procesor: Intel PXA250, 200 MHz
Pamä.: 16 MB DRAM/16 MB ROM
Podpora pamä.ových kariet: MagicGate
Memory Stick (do 1 GB), CompactFlash
Klávesnica: mechanická QWERTY
Displej: Hi−resolution TFT, farebný, dotykový,
320 × 480 bodov, 65 536 farieb
Rozlíšenie fotoaparátu: 2 megapixely, 2 ×
digital zoom, blesk s redukciou efektu
èervených oèí
Fotografie: maximálny formát 1600 × 1200
bodov, typ JPG
kia 6310i. Boli sme tak schopní posiela SMS a pristupova na internet.
Bluetooth sa dá vyui aj na bezdrôtovú synchronizáciu údajov so stolným poèítaèom. Rozhranie pre CompactFlash pritom výrobca odporúèa
poui pre kartu na pripojenie bezdrôtovej siete (Wi-Fi).
Zo stránky softvérovej výbavy dostáva pouívate¾ štandardne ve¾mi
širokú podporu. Ide o nástroje na úpravu fotografií, ich prezentáciu, prácu s
hudobnými súbormi, nástroje na konverziu multimediálnych súborov do
stolného PC a pod. Vhod príde aj
kompletná podpora formátov z balíka kancelárskych aplikácií Microsoft Office. Môete si tak napísané texty èi tabu¾ky prenies medzi stolným a vreckovým poèítaèom.
Klávesnica je kvalitná,
z h¾adiska rozmerov však
pripadá do úvahy asi
len vyukávanie znakov palcami. Na to
si treba trochu zvyka.
Sony PEG-NZ90 je
urèite nezvyèajný prístroj so širokými monosami na spracovanie
obrazu a zvuku. To sa prejavilo
aj v rozmeroch prístroja i jeho cene.
Tá je stanovená zatia¾ naozaj dos
vysoko. Znamená to, e okruh záujemcov najmä na Slovensku asi
nebude široký, no skutoèní „fajnšmekri“ si ho urèite nájdu. Zo stránky technologickej výbavy toti Sony PEGNZ90 jednoznaène patrí k špièke
vreckových poèítaèov s operaèným
systémom Palm OS.
Cena: 32 490 Sk bez DPH/38 988 Sk s DPH
Dodávate¾: RR Unlimited, s. r. o.
Ondrej Macko
PARAMETRE
Video: formát 160 × 112 bodov, MPEG−4
Komunikácia: USB, infraèervená, Bluetooth
1.1 (dosah do 10 m)
Podpora prehrávania: MP3 a ATRAC3
Batéria: kapacita 1200 mAh, výdrJ pri prístupe
na osobné údaje s vypnutým podsvietením 10
dní (30 minút denne), 4 hodiny pri prehrávaní
audia s vypnutým podsvietením, 2 hodiny
premietania videa so zapnutým podsvietením,
1 hodina pri fotografovaní bez blesku
Rozmery: 75 × 141 × 22 mm
Hmotnos.: 293 gramov vrátane batérie
Záruka: 12 mesiacov
HP iPAQ 1930 a iPAQ 1940
Trend relatívne lacných vreckových
poèítaèov sa prejavuje aj vo firme
HP. Najnovšie modely sú oproti minulosti rozmerovo i hmotnosou
ove¾a menšie, majú modifikovanú
vnútornú výbavu a zaloené sú na
operaènom systéme Microsoft Windows Pocket PC 2003.
Výrobca v tomto prípade upustil od procesorov Intel a pouil ove¾a
lacnejší procesor od firmy Samsung. Prejavilo sa to v zníení ceny,
prièom prístroje disponujú dostatoèným výkonom. Pod¾a nášho názoru sa tento procesor prejavil aj
na priaznivej dobe prevádzky na
batérie.
Na test sme dostali dva vreckové poèítaèe – iPAQ 1930 a iPAQ
1940. Tieto dva modely majú
totoný dizajn, softvérovú i doplnkovú výbavu. Líšia sa len taktom
procesora a zakomponovaním komunikácie Bluetooth. Tú obsahuje model
iPAQ 1940, ktorý je pritom aj rýchlejší,
iPAQ 1930 je zase lacnejší.
Dizajn oboch prístrojov je v osvedèenej striebornej farbe. Veko je z umelej
hmoty, èas zadnej plochy je kovová.
Najväèšia èas predného panela je venovaná kvalitnému displeju, pod ktorým sú štyri tlaèidlá na rýchlu vo¾bu
aplikácií. Medzi tlaèidlami je umiestnený kombinovaný navigaèný prvok
so samostatným potvrdzovacím tlaèidlom. Nad displejom je svetelná signalizácia prevádzky, alarmu, resp. nastaveného spôsobu komunikácie. Horný panel obsahuje konektor pre slúchadlá, priestor na dotykové pero a
šachtu pre kartu SecureDigital. Konektor pre slúchadlá má však netradièný priemer (2,5 mm) a bené slúchadlá
pripojíte len pomocou redukcie. Tá je
našastie súèasou dodávky, na cestách
ju však nesmiete strati. Xako poveda, preèo sa tak výrobca rozhodol, pretoe pri troche snahy by sa 3,5" jack do
horného puzdra asi zmestil.
Šachta pre pamäovú kartu podporuje aj port SDIO. Znamená to, e ak
potrebujete Wi-Fi komunikáciu, môete ju do týchto vreckových poèítaèov integrova práve pomocou rozširujúcej karty tohto typu.
Na zadnej èasti je priestor na pouívate¾skú výmenu batérie. Ve¾ký klad
pre oba modely – ak ste na cestách, je
vymenite¾ná batéria ve¾mi vítaná pomôcka.
Spodný panel obsahuje pripojenie
na externý napájací zdroj, resp. synchronizáciu so stolným poèítaèom.
Pravá strana prístroja obsahuje infraèervený port a vyhradené tlaèidlo
na nahrávanie zvuku. Na pravej stra-
Oba poèítaèe majú rovnaký tvar. Prístroje sú
mimoriadne tenké a ¾ahké.
ne iPAQ 1930/1940 sa nachádza ešte
mechanizmus na uchytenie prístroja
na ruku pomocou pútka. Rolovacie koliesko v tomto type vreckového poèítaèa chýba, ale dostatoène ho nahradzuje spomínané kombinované tlaèidlo. Ove¾a viac nám chýbalo ochranné
puzdro pre displej, ktoré bolo pri predchádzajúcich typoch PDA od firmy HP
súèasou štandardnej dodávky. Motiváciou je urèite snaha výrobcu èo najviac zníi predajnú cenu prístroja.
Menšiu výhradu máme k ovládaciemu peru, ktoré je na pohodlné dranie
predsa len trochu malé. Výhodnejšie
by bolo teleskopické vysúvanie.
V doplnkovej výbave je moné objedna napájací adaptér do auta, pamäové karty, doplnkovú nabíjate¾nú batériu, synchronizaènú kolísku s
TECHNICKÉ
Model iPAQ 1940
Procesor: Samsung S3C2410, 266 MHz
Bezdrôtová komunikácia: infraèervená
a Bluetooth
Pamä. RAM: 64 MB SDRAM (56 MB
pre pouJívate¾a)
Pamä. ROM: 32 MB
Displej: TFT, 65 536 farieb, diagonála 3,5
palca
Pamä.ová karta: SDIO/MMC
Operaèný systém: Microsoft Windows Pocket PC
2003 Professional Edition, európska lokalizácia
Batéria: 900 mAh Li−Ion, uvádzaná doba
prevádzky 8 hodín
Audio: mikrofón, reproduktor, 2,5 mm jack,
podpora MP3 stereo
Rozmery: 113,3 × 69,8 × 12,8 mm
Hmotnos.: 124 gramov
Záruka: 12 mesiacov
monosou dobíjania doplnkovej batérie (49 USD) a viacero typov puzdier.
Softvérová dodávka spoèíva predovšetkým na štandardnej výbave,
ktorú prináša Windows Pocket PC
2003. Ak potrebujete nieèo špeciálne, výrobca odporúèa navštívi stránku www.ipaqchoice.com.
Pri našich testoch s modelom
iPAQ 1940 sme skúšali prehráva
videosúbory MPEG-1 a ich premietanie bolo plynulé, bez trhania.
Xako poveda, èi je to zásluha výkonu procesora alebo nového prehrávaèa Windows Media Player 9.0
v pouitom operaènom systéme.
V kadom prípade sme boli s takýmto výkonom poèítaèa spokojní.
Testovali sme aj batériu – kontinuálne prehrávanie súborov MP3 s trvalo
zapnutým
podsvietením
vydralo na batériu tri a trištvrte
hodiny.
HP týmito vreckovými poèítaèmi
urèite stanovilo novú hranicu pre
rozmery vreckového poèítaèa. Tie sú
skutoène ve¾mi priaznivé a oba opisované poèítaèe sa pohodlne zmestia
do vrecka nohavíc.
Hodnotenie:
☺ Rozmery, hmotnos.
☺ Cena
☺ Kvalita displeja
☺ Vymenite¾ná batéria
Neštandardný port pre slúchadlá
V štandardnej výbave chýba ochranné
puzdro
Ceny:
iPAQ 1930: 10 500 Sk bez DPH/12 600 Sk s DPH
iPAQ 1940: 11 200 Sk bez DPH/13 440 Sk s DPH
Zapoièal: HP Slovensko
Ondrej Macko
PARAMETRE
Model iPAQ 1930
Procesor: Samsung S3C2410, 203 MHz
Bezdrôtová komunikácia: infraèervená
Pamä. RAM: 64 MB SDRAM (56 MB
pre pouJívate¾a)
Pamä. ROM: 32 MB
Displej: TFT, 65 536 farieb, diagonála 3,5
palca
Pamä.ová karta: SDIO/MMC
Operaèný systém: Microsoft Windows Pocket
PC 2003 Professional Edition, európska
lokalizácia
Batéria: 900 mAh Li−Ion, uvádzaná doba
prevádzky 8 hodín
Audio: mikrofón, reproduktor, 2,5 mm jack,
podpora MP3 stereo
Rozmery: 113,3 × 69,8 × 12,8 mm
Hmotnos.: 124 gramov
Záruka: 12 mesiacov
H A R D W A R E
Acer n10
Spoloènos Acer je ïalší z dôleitých hráèov v oblasti vreckových poèítaèov. Model n10 je zatia¾ prvým vreckovým poèítaèom, ktorý sa predáva aj u
nás. Zaujme hlavne pouívate¾a orientovaného na
nadobúdaciu cenu. Pracuje s operaèným systémom
Pocket PC. V zahranièí je ponuka vreckových poèítaèov od firmy Acer širšia, obsahuje aj modely s
operaèným systémom Palm OS.
Acer n10 sa na prvý poh¾ad podobá na model Fujitsu-Siemens Pocket LOOX. Tomu zodpovedá rozlíšenie ovládacích prvkov, tvar PDA i systém ovládania. Po prvom zapnutí nás zaujal ve¾mi kvalitný displej. Jeho zobrazenie je ve¾mi jasné, ale
dotykové ovládanie vyaduje trochu viac sily,
ako je to zvykom v prípade iných modelov. Zrejme
výrobca pouil ochrannú fóliu, ktorá bráni poškrabaniu displeja. Obyèajne sa takáto fólia pridáva ako doplnková výbava.
Veko je vyhotovené z umelej hmoty striebornej
farby. V spodnej èasti sa nachádzajú štyri tlaèidlá a
jedno kombinované tlaèidlo na pohyb do štyroch
strán a potvrdzovanie vybranej akcie. Funkcia tohto kombinovaného tlaèidla sa nám páèila – umoòuje naozaj precízne ovládanie prístroja.
Na hornom paneli je priestor na dotykové pero,
šachta pre kartu CF a konektor na pripojenie slúchadiel. ¼avá strana obsahuje infraèervený port,
koliesko jog-dial, špeciálne tlaèidlo na vyvolanie
úvodnej ponuky a šachta pre kartu SD/MMC (neobsahuje však podporu pre SDIO). Na pravej strane sa
nachádza tlaèidlo na spustenie digitálneho záznamníka a prepínaè na vypnutie funkcie všetkých ostatných tlaèidiel (Hold).
Port na napájanie a synchronizáciu údajov nájdete na spodnom paneli. Synchronizácia sa realizuje výhradne pomocou kábla USB (na strane Acer
n10 je to špeciálny port mini USB). Zaujímavé je, e
v tomto prípade sa synchronizaèná kolíska nedá
objedna ani v doplnkovej výbave.
V oblasti programového vybavenia vychádza
Acer n10 zo štandardnej dodávky operaèného sys-
66
PC REVUE 10/2003
V celkovom hodnotení je Acer n10 riešenie pre
pouívate¾a s obmedzeným rozpoètom. Tak je stanovená predajná cena i funkèné vybavenie. Je to
prístroj pre individuálneho pouívate¾a, ktorý si pomocou neho bude spracúva svoje súkromné informácie. Rovnako príde vhod aj podpora dvoch typov
kariet a dlhá výdr na batérie.
Hodnotenie:
☺ Dlhá doba prevádzky na batérie
☺ Kvalita displeja a kombinovaného ovládacieho tlaèidla
☺ Podpora kariet CF i SD
☺ Predajná cena
Batéria sa nedá vymeni.
Dodávané ochranné puzdro pôsobí lacným dojmom
tému Microsoft Windows Pocket PC 2002. Špeciálnou aplikáciou je RecentDo a tá stojí skutoène za
to. Obsahuje toti na jednom mieste zoznam piatich naposledy spustených aplikácií, dokumentov a webových stránok. Eviduje však len tie aplikácie, ktoré boli vybrané pomocou ponuky systému Windows. Na priloenom CD médiu sa nachádza editovací program IA Album Lite a prehrávaè súborov MPEG-1 s oznaèením Pocket TV Professional.
V dodávke sme našli aj ve¾mi jednoduchý obal z
kombinácie koenky a textílie. Za príplatok sa dá
získa aj solídne koené puzdro a viacero typov dotykového pera.
Batéria je nabíjate¾ná, pouívate¾sky sa však
nedá vymeni. V našom teste batéria vydrala pri
zapnutom podsvietení a nepretritom prehrávaní
súborov MP3 takmer 4 hodiny prevádzky. Konkrétna hodnota však závisí od reimu prevádzky.
Zaujala nás aj doplnková nabíjaèka do auta, ktorá
istým spôsobom rieši nemonos výmeny batérie
priamo v prístroji. Na bezdrôtovú komunikáciu
Acer n10 podporuje len infraèervené pripojenie.
Bluetooth sa dá vyrieši napr. pomocou doplnkovej
karty CompactFlash.
Cena: 10 410 Sk bez DPH/12 490 Sk s DPH
Zapoièal: Acer Czech Republic, s. r. o.
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Operaèný systém: Microsoft Windows Pocket PC 2002
Procesor: Intel PXA255 XScale s taktom 300 MHz
Systémová pamä.: 64 MB SDRAM
Flash ROM: 32 MB
Bezdrôtové pripojenie: IrDA
LCD displej: TFT, 3,5−palcový displej, 65 536 farieb, rozlíšenie
240 × 320 bodov
Rozmery: 130 × 78 × 16,9 mm
Hmotnos.: 168 g
Rozširujúci slot: SD/MMC, CF typ II
Audio: zabudovaný mikrofón a reproduktor, 3,5 mm jack
pre slúchadlá
Batéria: 1520 mAh lítiovo−polymérová, výdrJ na batérie
10 hodín (bez podsvietenia), nabíjanie z vybitého do plného
stavu 3 hodiny
Záruka: 2 roky
H A R D W A R E
Canopus MPEGPro MVR
Ak máte staršie videonahrávky, nakrútené
pomocou analógovej kamery, alebo
si chcete digitálne uloi film
z kazety VHS, toto zariadenie vás bude zaujíma. Ide
o externé zariadenie, pomocou ktorého grabujete video do formátu MPEG-1
alebo MPEG-2. MPEGPro sa k
poèítaèu pripája pomocou portu
USB a na strane vstupu disponuje dvoma
konektormi RCA pre stereofónny zvuk a jedným
konektorom pre S-video. Vyaduje externý napájací zdroj a dá sa prevádzkova nastojato i naleato.
Na prednom paneli je umiestnená jediná signalizaèná dióda, ktorá indikuje prevádzku zariadenia.
Prepojovacie konektory sú pod odoberate¾ným
vekom. Súèasou dodávky je viacero programov, najdôleitejší je MediaCruise. Pomocou neho sa zo softvérovej stránky realizuje vlastné nahrávanie videa
na pevný disk a neskôr sa pomocou neho aj prehráva (dá sa však prehráva aj inými programami).
Pri našom testovaní sme pouili MPEGPro na
spracovanie videonahrávky priamo z analógovej
kamery. Prekvapení sme boli kvalitou zachyteného
obrazu. Výslednú nahrávku sme mohli v akceptovate¾nej kvalite premieta na celej ploche obrazovky. Urèite na tom majú zásluhu aj zabudované filtre. Tie automaticky odstraòujú šum v závislosti od
analýzy videozáberu. Prijímaný signál sa vnútri
hardvérovej èasti MPEGPro ukladá do vstupného
68
PC REVUE 10/2003
o známy nástroj Ulead DVD Workshop
SE s podporou médií DVD-R/-RW/+R/
+RW a CD-R/RW.
Okrem externého vyhotovenia Canopus ponúka aj variant s internou kartou
do poèítaèa. Tento produkt sa nazýva MPEGPro
MVR a od predstavovaného zariadenia sa mierne
líši aj utilitami softvérového vybavenia.
Cena: 21 990 Sk bez DPH/26 388 Sk s DPH
Dodávate¾: Syntex
Ondrej Macko
buffera a digitalizovaný obraz je tak plynulý a bez
trhania. Zabudovaný korekèný mechanizmus tie
automaticky nastavuje úroveò videosignálu.
Ïalšia softvérová výbava – program MPEGCutter
– slúi na vyberanie urèitej èasti videa. Pouívate¾
vtedy jednoduchým spôsobom vyberá pomocou
myši èas, ktorá ho zaujíma, a zadáva len povel na
jej uloenie do zvoleného súboru. Pomocná utilita
slúi aj na prevod kvalitného videozáznamu s vysokým bitrate na video orientované hlavne na ve¾kos
súboru (vhodné pre web). Našli sme aj nástroj na
oddelenie video- a audiostopy do samostatných súborov.
Ve¾kou výhodou balíka je integrácia DVD authoringového nástroja. Pomocou neho si priamo na
poèítaèi s DVD napa¾ovaèkou vytvoríte vlastné video s úvodnou ponukou, textovými popismi atï.
Na kratšie video postaèí aj napa¾ovaèka CD-RW. Ide
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Videoformát: PAL: 720 × 576, 25 fps, NTSC: 720 × 480,
29, 97 fps
Videovstup: S−Video (Y/C)
Rozlíšenie zachyteného obrazu: 720 × 576, 352 × 576,
352 × 288 (pre PAL)
Videokompresia: MPEG−2, MPEG−1
Filtrácia: 3D Y/C separácia
Zvukový vstup: Stereo RCA
Minimálne poJiadavky na pripojený poèítaè: Intel Pentium III,
866 MHz alebo AMD Athlon 900 MHz, 128 MB RAM, CD−ROM,
grafická karta s podporou DirectDraw overlay, dostatoèný
priestor na pevnom disku (10 MB na jednu sekundu záznamu,
formát NTFS), port USB 1.1 alebo 2.0 (podmienka pre video
s bitrate viac ako 6 Mb/s), operaèný systém Microsoft Windows
2000, XP Home, XP Professional
Záruka: 36 mesiacov
H A R D W A R E
Nokia 5100
U na prvý poh¾ad sa tento mobil
odlišuje od ostatných, èo predurèuje
aj jeho pouitie. Kryt je vyrobený z
polopriesvitného plastu, na ktorom
je nalepený gumový rebrinový „trikot“. Vïaka tomu je mobil nielen
odolný voèi pádom a šmýkaniu po
šikmej ploche, ale sa aj príjemne a
bezpeène drí v ruke. A takisto poskytuje zlepšenú ochranu proti vlhkosti a prachu. Mechanické riešenie
krytu a uchytenie vnútorného modulu telefónu spolu s baterkou je naozaj
pevné, niè v òom nevàzga, nehrká,
nepraská, neposúva sa svojvo¾ne ako
pri iných telefónoch. Vïaka tomu na
telefón naozaj nemusíte bra príliš
oh¾ad. Rozobratie telefónu a manipulácia so SIM kartou si však vyaduje
nielen fyzickú silu, ale aj znalos, kde
stlaèi. Môete sa spo¾ahnú na skúsenosti a odhad, ako na to, ale pre
zabránenie znièeniu telefónu èi vlastných nervov odporúèam radšej mrknú sa do manuálu. Dos silné prsty
však treba aj na zapnutie telefónu a
stláèanie klávesov. Najmä kombinované tlaèidlá na výber/ukonèenie hovoru a výber/zrušenie poloky z menu sú a príliš tvrdé a málo vystúpené z tela mobilu.
Esemeskovým maniakom preto po
istom èase pouívania môu nabehnú na prstoch úplne nové svaly ☺.
Bol to však asi zámer dizajnérov,
ktorí urèite vedia urobi aj mäkšiu
klávesnicu. Zrejme chceli zabráni náhodnému stláèaniu klávesov pri hrubšej manipulácii.
V rohoch telefónu sú západky, do
ktorých sa uchytáva záves pruného
prívesku, vyrobený na prekvapenie
(ale príjemné) z rovnakého materiálu
ako traky. Tak sa dá mobil pripnú aj
na zápästie, pevnos uchytenia prívesku je celkom slušná, môete máva
70
PC REVUE 10/2003
rukami a mobil neodletí. Napriek
tomu však toto uchytenie nie je urèené pre príliš prudké pohyby, napr. pri
športe.
Klávesnica aj displej sú podsvietené bielym svetlom. Displej je pasívny, má rozmery 128 x 128 pixelov a
dokáe zobrazi 4096 farieb. Keïe je
pasívny, v prípade vypnutia jeho
podsvietenia je èitate¾nos dos slabá. Dokáe však naraz zobrazi aj ve¾mi dlhú SMS-ku, èo umoòuje (neviem preèo) len málo súèasných telefónov. SMS-ka sa môe naraz zobrazi a na ôsmich riadkoch.
Keï sa ocitnete v tme, môe sa vám
zís zabudovaná baterka. Stlaèením
jediného tlaèidla sa zanú dve diódy
vo vrchnej èasti telefónu, s ktorými si
môete posvieti na cestu. Cool! K ïalším funkciám patrí zabudovaný reproduktor, ktorý vám umoní pouíva
telefón ako handsfree speakerphone,
stereo FM rádio, automatické ovládanie hlasitosti na kompenzáciu okoli-
tého hluku. Je škoda, e rádio dokáe
fungova iba s pripojenými slúchadlami, hoci aj cez reproduktor telefónu.
Pripojenie slúchadiel je nutné na poèúvanie rádia, pretoe ich telefón vyuíva
ako externú anténu na skvalitnenie
príjmu. Tu by si 5100 mohla zobra príklad zo svojej mladšej sestry 6300.
Funkcie, ktorých uitoènos som
ve¾mi nepochopil, sú poèítaè kalórií a
meranie hladiny hluku. Ale asi nepatrím do správnej cie¾ovej skupiny,
dajte ho do rúk teenagerovi a ten vás
presvedèí, e zmeranie intenzity jeho
vlastného ziapania je celkom dôleité. Len ho najprv presvedète, aby sa
poèas testovania vzdialil z vášho
okolia… Zabudovaný teplomer tie
môe ma na outdoorové vyuitie
svoj význam, ale všetky tieto funkcie
poskytujú iba pribliné hodnoty a nemali by sa pouíva na profesionálne
úèely. Odpoèítavanie èasu a stopky
však dávajú presné hodnoty. Mobilný
telefón Nokia 5100 vyuijete na piatich kontinentoch (kedy u koneène
spustia GSM aj na Antarktíde? ),
funguje v sieach EGSM 900/GSM
1800/1900. K funkciám, ktoré by nemali chýba na iadnom zo súèasných telefónov, ani tých urèených do
terénu, patria WAP, GPRS, HSCSD,
MMS èi ve¾mi atraktívne polyfonické
vyzváòania.
Pouívanie funkcií, ktoré môu
vyuíva spoloènú pamä (telefónny
zoznam, SMS/MMS, obrázky a vyzváòacie tóny v galérii, kalendár, zoznam úloh, hry a Java aplikácie), môe
zredukova pamä dostupnú pre iné
funkcie zdie¾ajúce spoloènú pamä.
Toto je obzvláš pravda pri èastom pouívaní ktorejko¾vek funkcie (hoci niektoré funkcie môu ma isté mnostvo
pamäte pridelené navyše k mnostvu
pamäte spoloènej s ostatnými funkciami). Napríklad ukladanie väèšieho
mnostva obrázkov (bookmarks, Java
aplikácií atï.) môe zabra celú spoloènú pamä a váš telefón zobrazí správu,
e pamä je plná. V takom prípade
vymate niektoré informácie alebo
záznamy uloené v spoloènej pamäti
prv, ako budete pokraèova.
Batéria Li-Ion s kapacitou 720 mAh
pri benej záai a štandardnom
nastavení vydrí v pohotovosti viac
ako tri dni. Pri trochu šetrnejšom vyuívaní by vám mohol vydra aj o
dva dni viac. Písanie správ je podporené prediktívnym vkladaním textu
systémom T9 s podporou slovenèiny.
Model 5100 má aj monos pripojenia externého fotoaparátu.
Nokia 5100 je urèená pre aktívne
ijúcich ¾udí (športovcov, cestova-
te¾ov…) èi manuálne pracujúcich,
skrátka všetkých, ktorí väèšinu dòa
nesedia iba v kancelárii. A nechcú by
ukrátení o vymoenosti, ktoré poskytujú súèasné mobilné technológie
(MMS, monos poèúvania rádia, dátové prenosy, polyfonické zvonenia).
A chcú by aj tak trochu „cool“. A to
sme vlastne my všetci ☺...
Hodnotenie:
☺ Odolnos. nešetrnému zaobchádzaniu
☺ Polyfonické zvonenia
☺ FM rádio
☺ Zabudovaný reproduktor
☺ Zabudovaná baterka ☺
Tvrdá klávesnica
Hlasité odpoèúvanie FM rádia iba
s pripojenými slúchadlami
Cena: 13 800 Sk bez DPH/16 560 Sk s DPH
Zapoièal: Nokia Slovensko
Martin Drobný
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Hmotnos.: 104 g (s BL−4C batériou)
Displej: 4096 farieb, 128 x 128 pixelov
5 riadkov na text v základnom reJime
so 16−pixelovým fontom (typ písma)
PouJívate¾om nastavite¾ná jasnos. displeja
Aplikácie Java (3 nastavené, max. ve¾kos.
stiahnutia 64 KB na aplikáciu)
Posielanie textových správ: spájane SMS,
posielanie a príjem do 3 správ, (450)
160+145+145 znakov, v Unicode 70 +
63 + 63 na správu
Prediktívne vkladanie textu: podpora pre SJ
Posielanie obrázkových správ: posielanie
grafiky s textom na iné kompatibilné telefóny
Posielanie e−mailov pomocou SMS
Mobilný chat zaloJený na štandardných SMS
Aplikácie prevodníka (podporuje najbeJnejšie
meny, rozlohy, dåJku, hmotnos., teplotu
a iné prevody)
Hry: Sky Diver, Triple Pop a Bounce
WAP cez GPRS
Prístup k mobilným internetovým sluJbám
WAP 1.2.1
Infraèervené: telefón k inému kompatibilnému
telefónu alebo telefón ku kompatibilnému PC
HSCSD: do 43,2 kb/s
GPRS: do 40,2 kb/s
Baterka
Stereo FM rádio
Integrovaná súprava handsfree
Polyfonické (MIDI) vyzváòacie tóny
Stopky, budík
Digitálne hodiny šetria obrazovky
Odpoèítavanie èasu vrátane èasovaèa
intervalov
Kalkulaèka, prevodník meny
Kalendár, zoznam úloh
Poèítaè kalórií
Teplomer
Automatická kontrola hlasitosti
Meranie hlasitosti
Záruka: 12 mesiacov
H A R D W A R E
Alcatel OneTouch 535
Francúzska spoloènos Alcatel uviedla na trh nový mobilný telefón strednej triedy s oznaèením OneTouch 535.
Disponuje ve¾kým farebným displejom, hneï po zapnutí zaujme polyfonický zvukový systém. OT 535 toti
podporuje polyfonické zvonenie s pouitím 24 tónov, prièom vyuíva a
60 rôznych hudobných nástrojov. Dostatoènú intenzitu zvuku, ako i zabudované hlasité hands-free zaisuje
druhý (väèší) reproduktor v zadnej
èasti telefónu.
Ak si pozriete fotografiu, zistíte, e
jeho hlavnú èas tvorí displej. Dalo by
sa konštatova, e OT 535 je malý
mobil s ve¾kým displejom. Ten toti
zaberá asi tretinu celého predného
panela telefónu. Pokia¾ máte zapnuté podsvietenie, èitate¾nos displeja
je ve¾mi dobrá. Bez podsvietenia
však nevidíte takmer niè. Na výber
sú rôzne pozadia displeja, resp. šetrièe obrazovky. Od výroby prichádza
OT 535 so štyrmi prednastavenými
motívmi displeja, farebného a zvukového vyhotovenia pod¾a nálady
pouívate¾a. Kryt je eloxovaný hliníkom a na zvýšenie odolnosti obsahuje pokovovaný predný rám. V redakcii sme skúšali aj odolnos tohto
telefónu pri drsnejšom zaobchádzaní. Naše pokusy tento model „preil“
bez vidite¾ných stôp.
Celé menu telefónu je grafické, súèasou softvérovej výbavy sú predovšetkým hry. Pokia¾ si spustíte niektorú zabudovanú hru, zmení sa orientácia displeja o 90° – OT 535 vtedy
dríte dvoma rukami podobne hernú
konzolu. Palec ¾avej ruky môete po-
loi na joystick. Hry sú ozvuèené a
vyuívajú aj vibráciu. Teoreticky je
moné OT 535 rozširova o ïalšie hry,
podpora je však zabezpeèená pre
platformu In-Fusio, ktorú u nás zatia¾
nikto nepodporuje.
Vzh¾adom na cenu mobilu nás celkom prekvapila jeho manaérska
výbava. Súèasou je napr. kalendár,
plánovaè. Máte monos uschováva
hlasové poznámky alebo hlasové
záznamy posiela vo forme správ. S
poèítaèom sa dá OT 535 spoji pomocou infraèerveného portu, resp. s doplnkovou výbavou aj s portom USB.
Na internetovej stránke výrobcu sa
dá stiahnu softvér na komunikáciu
s osobným poèítaèom. Pomocou neho sa dajú napr. individuálne nastavova farby a informácie v mobile.
Zabezpeèená je aj podpora pre Microsoft Office a Lotus Notes.
Klávesnica je dostatoène kvalitná,
aj keï tlaèidlá sa stláèajú trochu tuhšie. Páèilo sa nám, e medzery medzi
klávesmi i ve¾kos tlaèidiel sú dostatoène ve¾ké, take sa pri ich stláèaní
nezmýlite.
Zo stránky softvérovej výbavy OT
535 podporuje správy SMS, EMS i
MMS. Pri písaní správ sa pouíva
systém Zi. Oproti viac rozšírenému
systému T9 je to úplne iná filozofia,
na ktorú si treba zvyknú. Systém Zi
vyberá slová pod¾a prvých napísaných
písmen. Pritom sa z ponuky vyberá
slovo, ktoré sa na napísané písmená
najviac podobá. Asi po dvoch dòoch
pouívania s týmto systémom sme dokázali rýchlo napísa správu.
Telefón je urèený pre strednú triedu pouívate¾ov. V tomto segmente
zaujme nízkou cenou, zvukovými
vlastnosami i manaérskou výbavou. Pod¾a našich skúseností OT 535
dokáe v podstate všetko, èo potenciálny pouívate¾ od telefónu oèakáva. Páèil sa nám farebný displej i
správa osobných informácií. Prístroj
sme pouívali asi 2 týdne a za tento
krátky èas sme nemali nijaké problémy s mechanickým vyhotovením alebo s batériou. Pri prevádzke na batériu môete poèíta zhruba s tromi pracovnými dòami intenzívneho pouívania. Trochu nám však prekáala
skutoènos, e OT 535 pri silnejšom
pohybe sám vibruje, konkrétne vib-
ruje membrána vo vonkajšom reproduktore. Ak teda máte telefón napr.
vo vrecku a silnejšie sa dotknete
rukou vrecka, telefón zaène mierne
vibrova. Potom neviete, èi vám
naozaj niekto volá alebo je to len
sekundárna vibrácia.
Výrobca pripravuje aj model OT
735, ktorý oproti OT 535 obsahuje
navyše digitálny fotoaparát a má väèšiu pamä.
Hodnotenie:
☺ Ve¾ký a kvalitný displej
☺ Odolné vyhotovenie
Samovo¾ná vibrácia pri poklepaní na mobil
Cena: 5750 Sk bez DPH/6900 Sk s DPH
Zapoièal: Alcatel Mobile Phone Division
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Dvojpásmový 900/1800 MHz
Rozmery: 106 × 47 × 19,5 mm
Hmotnos.: 87 gramov
Batéria: Li−Ion 800 mAh
Doba pohotovosti: 300 hodín
Doba hovoru: 7 hodín
Kapacita pamäte: 750 KB
Typ displeja: farebný, pasívny, 4096 farieb,
rozmery 33 × 33 mm, rozlíšenie 128 ×
128 bodov
Funkcie: hlasové vytáèanie, VCard, VEchange,
plánovaè, kalendár, naplánované úlohy
(spolu 60), 1200 poznámok, telefónny
zoznam s viacerými adresármi (spolu 800
záznamov), zvukový kompozér, kalkulaèka,
svetový èas
Prepojenie s poèítaèom: infraèervené, USB
ako doplnok
Dátová komunikácia: GPRS class 10, WAP 2.0
10/2003 PC REVUE
71
H A R D W A R E
HP LaserJet 1010
Táto tlaèiareò od septembra nahradila pod¾a nášho prieskumu
u nás najpredávanejší model
monochromatickej laserovej
tlaèiarne – HP LaserJet 1000.
Oproti tomuto modelu došlo k
výraznej zmene dizajnu a tlaè
sa podstatne zrýchlila.
Dizajn nového radu tlaèiarní je riešený v kombinácii
svetlo- a tmavosivej farby. Oproti minulosti sa
rozmery zmenšili. Táto
laserová tlaèiareò sa v podNový dizajn radu HP LaserJet 1010
state zmestí do polièky nad
pracovným stolom. Vstupný podávaè na papier sa dá sklopi, a tak je moné ešte tlaèená za menej ako 10 sekúnd. Zabezpeèuje to
viac šetri priestor.
technológia umoòujúca rýchly ohrev tlaèového
Pri tlaèi postupuje papier zo spodného vstup- valca po štarte tlaèe.
ného podávaèa a konèí v hornom výstupnom záPoèas testovania sme realizovali také isté testy
sobníku. Okrem automatického podávaèa na 150 ako pri modeli LaserJet 1000 v PC REVUE è. 2/2001.
listov je k dispozícii aj prioritný manuálny podá- Namerané výsledky sú uvedené v tabu¾ke. Z nej
vaè na jeden hárok papiera. Ten sa vyuije napr. vyplýva, e výrobcom deklarovaná rýchlos tlaèe
na tlaè titulnej strany dokumentu na hrubšie bola v prípade tlaèe 50 rovnakých kópií potvrdená.
médium.
Ve¾mi zaujímavý je údaj o dobe inicializácie tlaèiarOvládací panel tlaèiarne je jednoduchý – jedno ne po zapnutí – 8 sekúnd. To je jedna z najkratších
zelené tlaèidlo na preberanie papiera zo zásobníka, inicializácií medzi laserovými tlaèiaròami. Zo
resp. tlaè testovacej stránky a jedno èervené tlaèid- stránky kvality výsledok zodpovedá rozlíšeniu 600
lo na okamité zrušenie práve prebiehajúcej tlaèe. dpi. Znamená to, e pri benej kancelárskej tlaèi
Ïalej sú tu tri informaèné diódy, ktoré informujú o budete spokojní.
stave tlaèiarne – o prevádzke, príjme dát a nedoOkrem recenzovaného modelu existujú aj drahstatku papiera vo vstupnom podávaèi. Na tento šie modely. Model HP LaserJet 1012 je oproti 1010
panel nadväzuje softvérový ovládaè, ktorý pouí- ešte rýchlejší (14 str./min.) a dosahuje vyššie rozvate¾a informuje o problémoch poèas tlaèe. Jeho líšenie (1200 dpi), stále však ide o typ tlaèiarne
hlásenia i samotný ovládaè tlaèiarne boli v našom GDI. Najvyšší model z tohto radu – HP LaserJet
1015 – navyše podporuje tlaèový jazyk PCL 5e,
prípade vyhotovené v èeskom jazyku.
Pripojenie k PC je moné len pomocou portu USB, obsahuje aj paralelný port, má dvojnásobnú kapapodporovaný je len operaèný systém Windows. citu buffera a podporuje aj operaèný systém Mac
Optická kvalita výstupu je 600 dpi. Pod¾a výrobcu je OS. Kapacita manuálneho podávaèa je 10 strán,
rýchlos tlaèe 12 str./min. a prvá strana má by vy- automatický podávaè je v tomto prípade prekry-
Detail
operaèného
panela
tý umelohmotným vekom.
Zvýšená je aj mesaèná zaaite¾nos na 7000 výtlaèkov.
Vcelku je HP LaserJet
1010 riešenie pre cenovo
citlivého pouívate¾a. Ak
nie je prekákou výluèná
podpora operaèného systému Windows, potom sa
dobre uplatní pri osobnom pouití v kancelárii
alebo v nároènejšej domácnosti.
Cena: LaserJet 1010: 7590 Sk bez DPH/9108 Sk s DPH
LaserJet 1012: 9390 Sk bez DPH/11 268 Sk s DPH
LaserJet 1015: 11 390 Sk bez DPH/13 668 Sk s DPH
Zapoièal: HP Slovensko
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Rýchlos. tlaèe: 12 str./min.
Optické rozlíšenie: 600 dpi, so softvérovým rozšírením 1200 dpi
Procesor: takt 133 MHz, RISC
Tlaèový jazyk: GDI
Kapacita buffera: 8 MB
Mesaèné za.aJenie: 5000 strán
Kapacita vstupného zásobníka: 150 listov
Rozsah gramáJe: 60 ÷ 105 g/m2
Pripojovací port: USB 2.0
Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98, Me,
2000, XP
Maximálna spotreba poèas tlaèe: 214 W
Rozmery: 370 × 230 × 208 mm
Hmotnos.: 5,9 kg
Prevádzkové parametre: integrovaná tlaèová kazeta v cene
2550 Sk bez DPH, jej výdrJ 2000 strán. Cena tlaèe jednej
strany: 2550/ 2000 = 1,27 Sk bez DPH/1,53 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
Porovnanie dôb tlaèe a inicializácie a prepoèítaná rýchlos tlaèe pre modely LaserJet 1000 a LaserJet 1010
Model tlaèiarne
HP LaserJet 1000
HP LaserJet 1010
72
Doba tlaèe prvej
strany [s]
13,8
10,9
PC REVUE 10/2003
Doba inicializácie
po zapnutí [s]
12,5
8,2
Doba tlaèe 50 rozlièných
strán [mm:ss]
5:09
4:18
Prepoèítaná rýchlos
tlaèe [str./min.]
9,7
11,6
Doba tlaèe 50 rovnakých
strán [mm:ss]
5:03
4:07
Prepoèítaná rýchlos
tlaèe [str./min.]
9,9
12,1
H A R D W A R E
Kyocera Mita FS−C5016N
Ïalším hráèom, ktorý
sa aj u nás presadzuje
svojimi modelmi v oblasti farebnej laserovej tlaèe, je Kyocera.
Tento výrobca je u nás
známy predovšetkým
nízkymi nákladmi na
tlaè, èo je dané dlhodobou výdrou keramického tlaèového valca.
FS-C5016N predstavuje tandemovú tlaèiareò, pre kadý tonerový
zásobník je urèený samostatný valec. Rýchlos èiernej
tlaèe je teda ve¾mi podobná rýchlosti farebnej tlaèe. Pod¾a výrobcu
dosahuje tlaèiareò rýchlos 16 str./
min. Rýchlosti tlaèe pomáha aj rýchly procesor PowerPC s taktom 400 MHz
a štandardná kapacita pamäte RAM
96 MB. FS-C5016N je prvá farebná laserová tlaèiareò so systémom ECOSYS
pre formát A4.
Tlaèiareò sa pripája k poèítaèu pomocou paralelného portu, portu USB
a zabudované je aj zapojenie do poèítaèovej siete. Papier zo spodného zásobníka pri tlaèi prechádza cez tlaèiareò a konèí v hornom zásobníku. Okrem
toho FS-C5016N je vybavená aj ma-
nuálnym multifunkèným zásobníkom. Ïalšie vstupné zásobníky je moné objedna v rozširujúcej dodávke.
Ïalej sa dá prikúpi jednotka na automatickú obojstrannú tlaè, pevný disk
s kapacitou 20 GB, èítaèka pamäových
kariet, bezdrôtové pripojenie, podávaè na obálky a pod.
Pouívate¾ský panel obsahuje LCD
displej a osem tlaèidiel. LCD displej
informuje o aktuálnej tlaèovej úlohe
a prevádzkovom stave. Pomocou tlaèidiel sa dajú zmeni rôzne nastavenia – napr. doba prechodu do stavu
šetriaceho energiu. Pri tlaèi
stavovej stránky tlaèiarne
pouívate¾ získa napr. informáciu o poète vytlaèených strán (osobitne monochromatických i farebných)
a o aktuálnom stave tonerových zásobníkov.
Pri našom teste sme dokázali vytlaèi textovú monochromatickú stranu za 18
sekúnd, na tlaè 50 kópií
tejto strany sme èakali presne pä minút. Tlaè komplikovanejšieho 50-stranového dokumentu s tabu¾kami a obrázkami trvala pä a pol minúty. Je to teda o nieèo pomalšie, ako uvádza dodávate¾, ale
ve¾mi sme boli spokojní s kvalitou
tlaèe. Správne je vytlaèený aj text
v malej ve¾kosti, problém nerobia
ani tenké lté èiary na èiernom pozadí. Jedinú výhradu sme mali k tlaèi sivej farby s nízkou intenzitou
(okolo 10 %), keï niekedy presvitá
èervená farba. To sa však prejavuje
pri viacerých dnešných laserových
tlaèiaròach.
Vzh¾adom na nízke prevádzkové
náklady a vysoké mesaèné zaaenie
je FS-C5016N vhodná na nasadenie
v podnikoch, kde sa tlaèia (farebné)
dokumenty v masovom rozsahu.
Cena: 89 990 Sk bez DPH/107 988 Sk s DPH
Dodávate¾: Columbex International
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Technológia tlaèe: farebná laserová
Rýchlos. tlaèe: 16 str./min. farebne
i monochromaticky
Mesaèné za.aJenie: maximálne 85 000 strán,
priemerne 10 000 strán
Rozlíšenie: 600 × 600 dpi
Procesor: PowerPC 750CX/e 400 MHz
Kapacita RAM: 96 MB, rozšírite¾ná na 608 MB
Rozhranie: USB 2.0, paralelné, FastEthernet
Kapacita vstupného podávaèa: 500 hárkov,
100 hárkov v multifunkènom podávaèi
Rozsah gramáJe: 60 ÷ 200 g/m2
Tlaèový jazyk: PCL 6, KPDL3 (kompatibilný s PS3)
Doba zahrievania: 80 sekúnd
Doba tlaèe prvej strany: 16 sekúnd
Rozmery: 385 × 345 × 470 mm
Hmotnos.: 22 kg
Prevádzkové parametre: kapacita kaJdej tone−
rovej kazety: 8000 strán pri pokrytí 5 %. Cena
èiernej kazety 3070 Sk bez DPH, cena kaJdej
farebnej náplne 4665 Sk bez DPH. Tlaè èiernej
strany s pokrytím 5 % – 3070/8000 =
0,38 Sk bez DPH/0,46 Sk s DPH. Tlaè farebnej
strany s pokrytím 15 % – 3 × 4665/8000
= 1,75 Sk bez DPH/2,10 Sk s DPH
Záruka: 2 roky, na optický valec a vývojnicu
3 roky alebo 200 000 vytlaèených strán
10/2003 PC REVUE
73
H A R D W A R E
Lexmark x1150
èené za 42 sekúnd, zatia¾ èo na farebnú kópiu toho istého dokumentu
sme èakali takmer tri minúty. Znamená to, e zhotovenie èiernej kópie je
relatívne rýchle, ale na farebné dokumenty si trochu poèkáte. Pri kopírovaní má pouívate¾ monos zmeni
oproti originálu kontrast a jas kópie,
ako i mierku.
Kvalita tlaèe bola z h¾adiska kancelárskych dokumentov v poriadku. Farebné prechody boli plynulé, kontrast
èierneho textu bol dostatoène vysoký. Na fotografiách sa prejavoval mierny posun smerom k èervenej farbe.
Na fotografickú tlaè pritom Lexmark
Trend multifunkèných zariadení s
nízkou nadobúdacou cenou potvrdzuje model x1150 od firmy Lexmark.
Ide o zariadenie, ktorého základom je
atramentová tlaèiareò. Plní tak úlohy
skenovania, farebnej tlaèe i farebného kopírovania. V tomto prípade
však kopírovanie dokumentov nie je
moné realizova bez spolupráce s
poèítaèom. Na prednom paneli sa síce
nachádzajú tlaèidlá na farebné alebo
èiernobiele kopírovanie, bez pripojeného poèítaèa s príslušným programom sú však nefunkèné.
Základom x1150 je atramentová
tlaèiareò Lexmark Z605. Aj túto tla-
èiareò sme mali zapoièanú na test a
v oblasti tlaèe sme dosiahli totoné výsledky ako v prípade opisovaného multifunkèného zariadenia. Veko prístroja je vyhotovené z plastu tmavosivej
farby. Pouívajú sa dve náplne – èierna a integrovaná farebná. Po výmene
náplní sa vykonáva ich manuálna korekcia.
Pri našom testovaní x1150 sme si
vyskúšali hlavne tlaè a kopírovanie
dokumentov. Najrýchlejšia tlaè èiernej strany bola hotová za 10 sekúnd,
na vytlaèenie 10 farebných strán v normálnom reime sme potrebovali pä
a pol minúty. Monochromatické kopírovanie strany formátu A4 bolo ukon-
TECHNICKÉ
ponúka iné typy tlaèiarní s fotografickou náplòou.
V celkovom hodnotení ide o zariadenie urèené do malej kancelárie, ale
hlavne do domácnosti. Tu umoní plni všetky bené úlohy a menšia rýchlos práce vo farebnom reime nebude prekákou. Qiaduci by bol aj variant tohto prístroja, ktorý by dokázal kopírova bez potreby pripojenia
poèítaèa. Výrobca pod¾a našich informácií takýto model aj pripravuje.
Cena: multifunkèné zariadenie x1150: 4730 Sk
bez DPH/5676 Sk s DPH, tlaèiareò Z605: 1980 Sk
bez DPH/2376 Sk s DPH
Zapoièal: Euromedia
Ondrej Macko
PARAMETRE
Technológia tlaèe: atramentová, štvorfarebná
Technológia skenovania: CIS (Contact Image
Senzor)
Kombinácia funkcií: farebné skenovanie, tlaè,
kopírovanie
Max. rýchlos. farebnej tlaèe: 8 str./min.
Max. rýchlos. èiernobielej tlaèe: 14 str./min.
Max. rozlíšenie pri farebnej tlaèi: 4800 ×
1200 dpi
Optické rozlíšenie skenera: 600 × 1200 dpi
Podporované operaèné systémy: Microsoft
Windows 98, 2000, Me, XP, Mac OS 9.2.2
a Mac OS X
Kapacita vstupného zásobníka: 100 hárkov
Max. za.aJenie: 2000 stránok
Prepojovacie porty: USB 2.0
Nastavenie mierky: 25 ÷ 400 %
Max. hluènos.: 44 dBa
Rozmery: 163 × 445 × 308 mm
Hmotnos.: 4,5 kg
Prevádzkové parametre: cena èiernej náplne –
1176 Sk bez DPH/1410 Sk s DPH, jej výdrJ
410 strán pri pokrytí 5 %. Cena fareb. náplne
– 922 Sk bez DPH/1106 Sk s DPH, jej výdrJ
275 strán pri pokrytí 15 %. Cena tlaèe èiernej
strany: 1410/410 = 3,44 Sk s DPH, cena tlaèe
farebnej strany: 1106/275 = 4,02 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
rý zabezpeèuje aj spoluprácu s digitálnym fotoaparátom s vyuitím protokolu Exif 2.2. Na rozdiel od vyšších
tlaèiarní od firmy Canon i250 nepodporuje tlaè bez okrajov.
Poèas redakèných
testov Canon i250
vytlaèil stranu s jednoduchým textom
v návrhovej kvalite
za 13 sekúnd, na 50
takýchto strán sme
èakali devä minút
a 21 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos tlaèe
je tak 5,38 str./min. Skúšali
sme aj tlaè 50 farebných strán v štandardnom reime. Vytlaèenie týchto
strán nám trvalo 17 minút a 37 sekúnd.
Prepoèítaná rýchlos tlaèe je 2,83 str./
min. Namerané výsledky sme porovnali s modelom Canon S200x a potvrdil
sa údaj výrobcu. Dosiahli sme toti
podstatné zrýchlenie tlaèe, a to predovšetkým pri tlaèi na bený papier.
Kvalita tlaèe v prípade i250 zodpovedá nasadeniu tlaèiarne pri osobnom vyuití. Poskytuje aj celkom dob-
ré výsledky vo farebnom vyhotovení
fotografií.
-om-
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
Canon i250
Táto tlaèiareò predstavuje najlacnejšie riešenie osobnej tlaèe
od firmy Canon. Model i250 nahradzuje
starší S200x, oproti
ktorému ponúka vyššiu rýchlos i rozlíšenie tlaèe. Pouíva dve náplne
– èiernu a integrovanú farebnú, prièom objem generovaných kvapiek
je 5 pl. Konštrukcia tlaèiarne je pre
Canon typická – zadný vstupný podávaè s
kapacitou 100 hárkov A4,
dve tlaèidlá na hornom paneli. Osobitný výstupný zásobník úplne chýba,
hárky sa ukladajú rovno na podloku, napr. pracovný stôl. Dizajn tlaèiarne umoòuje jej umiestnenie
napr. v polièke na knihy. Farebné vyhotovenie je v kombinácii svetlo- a
tmavosivej. Komunikáciu s poèítaèom zabezpeèuje port USB, ovládaèe
sú pripravené pre operaèný systém
74
PC REVUE 10/2003
Microsoft Windows 98 a vyšší, ako i
Mac OS 8.6.
Ovládaè tlaèiarne umoòuje tri reimy kvality tlaèe, navyše pomocou
neho môete dosiahnu rôzne farebné vyhotovenia. V doplòujúcom softvérovom vybavení sa nachádza napr.
Easy-WebPrint, ktorý zabezpeèí správne vytlaèenie internetových stránok
aj pri ich neštandardných rozmeroch.
Ïalej je to softvér Easy-PhotoPrint, kto-
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Technológia tlaèe: MicroFine Droplet 5 pl
Správa farieb: ICM, ColorSync, Exif Print
Rýchlos. monochromatickej tlaèe: max.
12 str./min., štandardne 8,1 str./min.
Rýchlos. farebnej tlaèe: max. 9 str./min.,
štandardne 3,5 str./min.
Tlaè farebnej fotografie A4: 0,37 str./min.
na papieri PR−101
Maximálne rozlíšenie: 4800 × 1200 dpi
pri tlaèi na špeciálny papier
Kapacita vstupného podávaèa: 100 hárkov
Maximálna gramáJ: 270 g/m2
Spotreba energie pri tlaèi: max. 14 W
Maximálna hluènos.: 46 dBA
Rozmery: 385 × 195 × 165 mm
Hmotnos.: 2,3 kg
Prevádzkové parametre: cena èiernej náplne –
267 Sk bez DPH, výdrJ 130 strán pri pokrytí
5 %, cena farebnej náplne – 575 Sk bez DPH,
výdrJ 170 strán pri pokrytí 15 %. Cena tlaèe
èiernej strany 267/130 = 2,05 Sk bez DPH/
2,46 Sk s DPH. Cena tlaèe farebnej strany
575/170 = 3,38 Sk bez DPH/4,06 Sk s DPH
Cena: 2575 Sk bez DPH/3090 Sk s DPH
Zapoièal: Canon Slovakia
H A R D W A R E
HP Digital Projector vp6110 a vp6120
Ide o nový rad projektorov, ktoré sú
urèené na podnikové pouitie, ale aj
ako súèas domáceho kina. Obidva modely majú rovnaké vonkajšie vyhotovenie, líšia sa predovšetkým svietivosou a rozlíšením. Vyšší model –
vp6120 – je urèený pre ve¾ké auditóriá
s poètom úèastníkov okolo 250. Predurèuje ho na to vysoká svietivos, ktorá dokáe vytvori
naozaj kontrastný obraz aj pre vzdialenejších poslucháèov. Niší model dosahuje svietivos 1500 lúmenov a rozlíšenie obrazu je 800 × 600 bodov. Výrobca
ho odporúèa pre auditóriá s poètom úèastníkov do 50.
Vzh¾adom na predajnú cenu je tento model vhodný aj
ako súèas domáceho kina.
Ve¾kou výhodou obidvoch modelov je automatizácia viacerých èinností. Predovšetkým je to automatické rozpoznanie vstupu. Ako zdroj prezentácie
môete poui notebook, vreckový poèítaè, videorekordér, DVD prehrávaè alebo hraciu konzolu. Na prezentáciu potom nemusíte okrem zaostrenia a korekcie lichobeníkového skreslenia niè nastavova.
Medzi vstupmi nechýba ani komponentný
vstup, vstup pre S-video a napojenie USB pre poèítaèovú myš. Podporovaná je aj funkcia obrazu v obraze, teda môete naraz zobrazova dva zdroje signálu – prezentáciu tak môete napr. doplni o video
v menšom okne. Premietaný obraz je moné zobrazova na kontrolné úèely na benom monitore.
Opisované projektory umoòujú aj úsporný reim, pri ktorom mierne poklesne kontrast obrazu,
predåi sa však ivotnos iarovky a zníi sa aj hluk.
K projektorom sa dodáva ve¾mi jednoduché dia¾kové ovládanie pre základné funkcie. Prijímaè infraèerveného signálu na strane projektora je v prednej i
zadnej strane. Za príplatok môete zakúpi dia¾kové
ovládanie kombinované s funkciou poèítaèovej myši i
laserovým ukazovadlom. V doplnkovej výbave je aj
prenosná taška, ktorá sa štandardne nedodáva.
Pri teste sme si overili predovšetkým funkciu projektora vp6120. Páèil sa nám vysoký kontrast i automatické rozpoznávanie vstupu. Pomocou nastavenia sa dá jednoducho korigova lichobeníkové skreslenie. V spodnej èasti projektora sú jednoducho nastavite¾né noièky, pomocou ktorých nastavíte
polohu výsledného obrazu. Projektor je moné nainštalova aj v obrátenej polohe na strop miestnosti.
V ponuke sú dva reimy zobrazenia – prezentácia a domáce kino. Tie sa mierne odlišujú farebným
podaním obrazu, prièom prezentaèný reim pouíva väèší odstup kontrastu. Výsledkom sú jasné
grafy a text. Na druhej strane je hluk projektora pri
štandardnom reime väèší, ako by sme si elali.
Spokojní sme boli s hluènosou poèas šetriaceho
reimu, keï poklesnú aj otáèky ventilátora.
Nové projektory dokazujú pokles cenovej hladiny aj pri prístrojoch s vysokou svietivosou. Kvalitné projektory sa tak z oblasti ve¾kých firiem
alebo profesionálnych obchodných cestujúcich presúvajú medzi benejšie vybavenie stredných firiem
a bohatších domácností. Predstavované projektory
sú dôkazom toho, e technológia DLP prakticky
splynula s doteraz lacnejšou technológiou LCD.
Ceny:
vp6110: 63 990 Sk bez DPH/76 788 Sk s DPH
vp6120: 88 990 Sk bez DPH/106 788 Sk s DPH
Zapoièal: HP Slovensko
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Svietivos.: 1500 lúmenov pre vp6110, 2000 lúmenov
pre vp6120
Rozlíšenie: 800 × 600 bodov pre vp6110, 1024 × 768
bodov pre vp6120
Kontrast: 1200:1 plné on/off
Technológia zobrazovania: Texas Instruments DLP
Typ Jiarovky: 250 W, UHP
Doba Jivotnosti Jiarovky: 2000 hodín pri štandardnom reJime,
3000 hodín v úspornom reJime
Vstupy: S−Video, kompozitný, komponentný, HDTV,
automatická detekcia vstupu
Projekèná vzdialenos.: 1,5 aJ 8 metrov
Hmotnos.: 3 kg
Rozmery: 308 × 238 × 95 mm
Hluènos.: 35 dBa v štandardom reJime, 32 dBa v úspornom
reJime
Výkon èasti audio: 3 W
Elektrická spotreba: 330 W
10/2003 PC REVUE
75
H A R D W A R E
Scanjet 3970
Tento skener je urèený na nároèné pouitie, ako je napr.
hromadné spracovanie papierových dokumentov v
podniku. Takisto sa dá vyui pri príprave elektronickej podoby z klasických fotografií a obrázkov na papieri alebo
priesvitných dokumentov. Zaujíma tak bude
hlavne fotonadšencov.
Z tohto dôvodu je vybavený vysokým optickým
rozlíšením (2400 dpi) a priamo v hornom veku sa nachádza adaptér na snímanie diapozitívov.
Predný panel skenera je vybavený
štyrmi tlaèidlami na rýchlu prácu.
Jedno z tlaèidiel je vyhradené na prácu s programom Memories Disk Creator. Ten dokáe vytvori CD alebo DVD
médium z naskenovaných fotografií.
V softvérovej výbave sa nachádza
program OCR (ReadIris) na prevod textu na papieri do jeho editovate¾nej podoby. ReadIris sa pri inštalácii integruje do niektorých aplikácií operaèného systému Windows. Tak je napr.
moné naskenovaný a rozpoznaný text
umiestni priamo do Wordu. Skener
sa tie dá vyui v spolupráci s operaèným systémom Mac OS. K poèítaèu
sa pripája pomocou portu USB 2.0.
Spomenutý adaptér na snímanie
priesvitných dokumentov je integrálnou súèasou horného veka. Znamená to, e ho nemusíte pripája ku skeneru zvonka a neprekáa vám. Naraz
sa dá do tohto adaptéra umiestni fotografický film so štyrmi zábermi alebo jeden diapozitív.
Pri našich skúškach sme skener prepojili s poèítaèom s procesorom AMD
Athlon XP 2000+, operaèným systémom Microsoft Windows XP a pouili
sme port USB 2.0. V tejto kombinácii
Doby potrebné na dokonèenie skenovania fotografie s rozmermi 9 × 13 cm a 10 × 15 cm
a priesvitných materiálov. Uvedené sú doby v sekundách
Rozlíšenie [dpi]
200
300
600
1200
2400
76
Fotografia
10 × 15 cm
12
12
23
56
148
PC REVUE 10/2003
Fotografia
9 × 13 cm
10
10
20
44
120
Negatívna
snímka
201
201
204
204
209
Diapozitív
46
46
51
52
55
sme dosiahli dobu realizácie prvotného náh¾adu na skenovaný papierový dokument 10,4 s, èo je priemerná hodnota. Táto doba sa
prakticky zhoduje s tvrdením
výrobcu. V prípade realizácie
prvotného náh¾adu pri negatívnych snímkach však táto
doba vzrastie a na 20 s.
Skúšali sme aj integráciu
softvérového vybavenia skenera s programom Word.
Priamo z tohto programu
sme tak zadali povel na vloenie skenovaného obrázka do textového dokumentu. V prípade spracúvania fotografie 10 × 15 cm s rozlíšením 200 dpi sme od povelu na skenovanie po uloenie elektronickej podoby na urèené miesto èakali 29 sekúnd.
Výsledky skenovania fotografií formátu 9 × 13 cm a 10 × 15 cm s pouitím rozlièného rozlíšenia sú uvedené
v tabu¾ke. Z nich vyplýva, e Scanjet
3970 je ve¾mi rýchly skener, a to predovšetkým v prípade spracovania
bených papierových dokumentov.
Spracovanie negatívov je o nieèo pomalšie, pretoe skener v tomto prípade pred samotným spracovaním údajov vykonáva dlhšiu kalibráciu. Kvalita skenovania je vysoká – platí to
hlavne o farebnej vernosti originálu,
a to aj pri spracovaní priesvitných dokumentov.
Vcelku je Scanjet 3970 typickým
riešením pre kanceláriu alebo nároènejšieho domáceho pouívate¾a. Jednoduchos ovládania pomocou tlaèidiel, zabudovaný softvér a rýchlos
Detail adaptéra na snímanie priesvitných
dokumentov
práce pri náh¾ade i skenovaní pritom
umoòujú jeho komfortné vyuitie
pri spracovaní podnikovej agendy.
Cena: 5230 Sk bez DPH/6276 Sk s DPH
Dodávate¾: HP Slovensko
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Typ skenera: plošný
Optické rozlíšenie: 2400 × 2400 dpi
Farebná håbka: 48 bitov
Skenovaná plocha: 219,5 × 297,2 mm
Pripojenie k poèítaèu: USB
Podpora operaèných systémov: Microsoft
Windows 98, 2000, Me, XP, Mac OS 9.1,
Mac OS X 10.1.5
Rozmery: 472 × 298 × 90 mm
Hmotnos.: 3,29 kg
Spotreba: 15 W
Záruka: 12 mesiacov
H A R D W A R E
10×digitálny fotoaparát
UMAX ASTRAPIX 430
Prvý zo štvorice digitálov Umax, ktoré vám v tomto èísle predstavíme, je urèený pouívate¾om, ktorí
chcú s digitálnou fotografiou zaèa, pritom do digitálu nechcú investova ve¾ké peniaze.
CHARAKTERISTIKA. U úvodná charakteristika
dáva tuši, e v prípade tohto modelu pôjde o jednoduchý kompaktný digitál s celoplastovým telom.
Prístroj disponuje malými rozmermi (97 × 62 × 26
mm) a hmotnosou (116 gramov). V snahe o dosiahnutie èo najnišej ceny bol tento prístroj vyrobený bez LCD displeja pouite¾ného ako h¾adáèik.
K dispozícii tak máte iba prieh¾adový h¾adáèik. Informácie o aktuálnych nastaveniach prístroja zobrazuje stavový displej.
Prístroj je zaloený na snímaèi CMOS s rozlíšením 1,3 milióna bodov, ktorý je doplnený objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosou a svetelnosou F2,8. S oh¾adom na cie¾ovú skupinu pouívate¾ov je samozrejmé, e prístroj disponuje iba
základnými funkciami. A pouívate¾ovi umoní nastavi iba ve¾kos snímky (1600 × 1200, 1280 ×
1024 a 640 × 480), reim blesku a reim snímania
(jednotlivé zábery, sekvencia, samospúš, video,
zvukový komentár). Snímky sú ukladané do formátu JPEG, videosekvencie do AVI. Pri snímaní videa
je dåka obmedzená iba kapacitou karty.
Monosti nastavenia prístroja sú minimálne. To,
e nemôete pracova v manuálnom reime,
neprekvapí, rovnako ani fakt, e nemôete meni
citlivos, ktorú nemení ani automatika, pretoe je
nastavená napevno na hodnotu ISO 100. Prekvapí
však absencia kompenzácie expozície a vo¾by
vyváenia bielej. Prístroj disponuje aj najjednoduchším moným variantom ostrenia, realizovaným ako pevné. Fotoaparát je vybavený 16 MB
zabudovanej pamäte, ktorú mono rozšíri prostredníctvom kariet SD. Napájanie zabezpeèujú štyri
batérie AAA.
OVLÁDANIE prístroja zodpovedá tomu, e ide o
jednoduchý automat pre zaèiatoèníkov. Sú na òom
iba štyri ovládacie prvky (zapnutie, spúš, blesk a
mode), ktoré sú na jeho hornej hrane. Prvky sadnú
presne do ruky a sú rozmiestnené okolo stavového
displeja. Tlaèidlo mode má dve funkcie, nastavuje
toti nielen reim snímania, ale aj rozmery snímok.
PRAX. Umax AstraPix 430 je jednoduchý digitál.
Tomu zodpovedá nielen cena a funkèná výbava, ale
aj kvalita snímok. Pri fotografovaní v dobrých svetelných podmienkach je všetko v poriadku. V horších u, samozrejme, narazíte na limity prístroja.
Hoci prístroj podporuje ukladanie snímok do „dvojmegového“ súboru (1600 × 1200), to je dosiahnuté
interpoláciou, ktorá má, ia¾, vplyv na kvalitu snímok. Preto by som radšej jeho pouitie neodporúèal.
ZÁVER. Jednoduché a lacné digitály sprístupòujú
digitálnu fotografiu širšej verejnosti. Na druhej strane trpia mnohými nedostatkami v oblasti komfortu pouitia, implementovaných funkcií èi kvality
snímok. Toto konštatovanie platí aj pre Umax. Je to
skôr digitálny poznámkový blok, ktorý vám umoní zaznamena dôleité momenty a podeli sa o ne
s kamarátmi, prípadne ich vystavi na webe. Príjemnou monosou je vyuitie prístroja v úlohe
webovej kamery. Keby vám na tomto prístroji najviac prekáala absencia LCD, ponúka Umax aj variant s ním. Prístroj sa volá AstraPix 530, jeho cena
je však viac ako dvojnásobná.
Hodnotenie:
☺ Cena
☺ ReJim webovej kamery
Absencia LCD
Pevné ostrenie
Najvyššie rozlíšenie interpoláciou
Cena: 1908 Sk bez DPH/2290 Sk s DPH
Dodávate¾: Conquest Slovakia
UMAX ASTRAPIX 560
Druhý digitál z ponuky spoloènosti Umax, ktorý
vám predstavíme, patrí rovnako ako predchádzajúci do skupiny digitálov pre zaèiatoèníkov. V porovnaní so štyristotridsiatkou je však AstraPix 560
vhodnejším „štartovacím“ modelom pre záujemcov o digitálnu fotografiu.
Keby sme model AstraPix
560 porovnali s predchádzajúcim modelom, zistíme, e hoci ide o fotoaparát z najnišej triedy (rovnako ako v prípade predchádzajúceho modelu),
predsa len ide o kvalitnejší prístroj. Objektív je s
pevnou ohniskovou vzdialenosou. Konštruktéri
siahli aj po rovnakom type ostrenia (napevno), ale
implementovali sem prepínaè umoòujúci fotografova v reime makro. Prvou zásadnou zmenou je
implementácia snímaèa CCD v porovnaní s predchádzajúcim CMOS, ktorý poskytuje nielen vyššie
rozlíšenie (2 megapixely), ale aj vyššiu kvalitu obrazu. Prístroj disponuje prieh¾adovým h¾adáèikom
CHARAKTERISTIKA.
10/2003 PC REVUE
77
H A R D W A R E
i LCD displejom, ktorý slúi ako h¾adáèik i ako informaèný displej. Zabudovaný blesk má o nieèo
vyšší výkon ako pri predošlom modeli. K dispozícii
je rozhranie USB 1.1, TV výstup a konektor napájania. Na ukladanie snímok (k dispozícii sú dve
ve¾kosti – 1600 × 1200 a 800 × 600 – a dva stupne kompresie) slúi interná pamä s kapacitou 8 MB,
ktorú mono rozšíri prostredníctvom slotu pre
pamäové karty SD Card. Prístroj patrí z poh¾adu
funkènej výbavy podobne ako predchádzajúci k
skromnejšie vybaveným. Márne by ste h¾adali manuálne reimy, korekciu expozície, nastavenie citlivosti èi kompenzáciu bielej. To všetko rieši automatika. V porovnaní s predošlým modelom pribudol 3× digitálny zoom.
Napájanie zabezpeèuje dvojica èlánkov AA.
Rozmery (97 × 67 × 32 mm) a hmotnos (150 gramov) radia tento prístroj k menším.
OVLÁDANIE sa od predošlého modelu diametrálne líši. Na hornej strane prístroja ostali iba dva
prvky – spúš a prepínaè reimov (automatika,
manuál, prezeranie a video). Pomenovanie manuálneho reimu je trocha zavádzajúce. V òom
vás síce prístroj „pustí“ do niektorých moností nastavenia, v iadnom prípade sa však nedá hovori
o manuálnom reime, aký je zvyèajný pri drahších
prístrojoch.
Ostatné ovládacie prvky sú rozmiestnené na
zadnom paneli. Štvorica je vo forme samostatných
tlaèidiel (zapnutie, nastavenie/blesk, menu a displej) a ïalšie štyri sú zdruené do kruhového ovládaèa. Ten okrem pohybu v menu ovláda aj ïalšie
funkcie (digitálny zoom, samospúš, snímanie sekvencie). Moností nastavenia nie je ve¾a. Trocha
širšia ponuka je v prípade prechodu do manuálneho reimu, kde je moné nastavi kompenzáciu expozície a napevno nastavi niektorú z preddefinovaných hodnôt vyváenia bielej.
PRAX. Prístroj aj napriek tomu, e patrí k jednoduchším, nie je príliš rýchly. Toto tvrdenie platí pre
všetky èinnosti (zapnutie, ukladanie snímky, nabitie blesku) s výnimkou oneskorenia spúšte. V tomto parametri patrí prístroj k rýchlejším, to je, samozrejme, dané vyuívaným spôsobom ostrenia.
Obrazové výsledky sú lepšie ako v prípade predchádzajúceho modelu. Toto tvrdenie platí najmä v
horších svetelných podmienkach, kde sa prejavuje implementácia snímaèa CCD i jeho vyššie rozlíšenie.
ZÁVER. V porovnaní s predošlým modelom je AstraPix 560 „plnohodnotný“ automatický digitál, ktorý
pod¾a nášho názoru má podstatne väèšie šance
uspokoji potreby zaèínajúcich fotografov. Keïe
disponuje LCD displejom, máte monos vyui ho
ako h¾adáèik, prípadne na prezeranie exponovaných snímok, èo zásadne mení pouívanie digitálneho fotoaparátu. S oh¾adom na skromnú funkènú výbavu a absenciu optického zoomu je tento
prístroj klasickým predstavite¾om najnišej triedy
digitálov, ktorý osloví najmä zaèínajúcich pouívate¾ov.
Hodnotenie:
☺ Rozmery/hmotnos.
☺ Ovládanie
Rýchlos. prístroja
Cena: 4825 Sk bez DPH/5790 Sk s DPH
Dodávate¾: Conquest Slovakia
UMAX ASTRAPIX 630
Tretí digitál z ponuky spoloènosti Umax, ktorý sme
mali monos otestova pri príprave tohto èísla, je
poziciovaný ako trojmegapixelový prístroj pre menej nároèného pouívate¾a, ktorý vychádza z rovnakého základu ako predchádzajúci model.
CHARAKTERISTIKA. Umax AstraPix 630 je výkonnejším súrodencom modelu 560. Koncepcia tohto
prístroja je toti rovnaká. Mierne odlišnosti sú v
mechanickom vyhotovení (je v pravej èasti masívnejší, èo umoòuje lepšie dranie), v rozmeroch (97,4
× 64,5 × 36 mm) a hmotnosti (175 gramov). Výpoèet
dostupných funkcií i parametre prístroja s výnimkou
rozlíšenia snímacieho prvku sú však totoné. Snímací
prvok je aj pri tomto modeli CCD a disponuje rozlíšením 3 milióny bodov. Objektív je rovnako ako pri predošlých dvoch modeloch s pevnou ohniskovou vzdialenosou. I keï tento model nemá implementovaný
reim makro, zvládne ostrenie u od 20 cm, èo ho
èiastoène nahrádza. Podstatnou zmenou v porovnaní
H A R D W A R E
s predošlými dvoma modelmi je implementácia automatického zaostrenia. Prístroj je vybavený 3× digitálnym zoomom, ktorý však optický zoom nenahradí.
Podobne ako predchádzajúci model aj tento disponuje optickým prieh¾adovým h¾adáèikom i LCD displejom. K dispozícii je, samozrejme, aj blesk, ktorý má
dosah maximálne do 4 metrov. Fotoaparát má zabudovanú pamä s kapacitou 16 MB, ktorú mono rozšíri prostredníctvom kariet SD Card. Na komunikáciu
s poèítaèom slúi klasické USB 1.1. Okrem neho je k
dispozícii TV výstup a konektor napájania.
OVLÁDANIE je rovnaké ako pri predchádzajúcom
modeli. Identické je rozloenie ovládacích prvkov i
štruktúra a obsah menu. Jedinou výnimkou je nastavenie ve¾kosti obrazu. Tam došlo k významným
úpravám, ktoré sú s oh¾adom na fakt, e ide o „trojmegáè“, pochopite¾né. K dispozícii teda máte rozmery obrazu 2048 × 1536, 1600 × 1200, 1024 × 768 a
640 × 480. Doplnený bol aj ïalší stupeò kompresie, a
tak disponujete tromi nastaveniami. Na hornej strane
prístroja ostali iba dva prvky – spúš a prepínaè
reimov (automatika, manuál, prezeranie a video).
Ostatné sú rozmiestnené na zadnom paneli. Monosti
nastavenia sú okrem zmienených výnimiek identické
s predošlým reimom, rovnako platí výèitka smerom
k oznaèeniu manuálny reim, ktorý vlastne umoòuje
iba zvoli kompenzáciu expozície a vybra niektorú z
preddefinovaných hodnôt vyváenia bielej.
PRAX. Podobne ako pri predošlom modeli aj tu platí,
e tento digitál nie je príliš rýchly. Táto jeho èrta je
ešte výraznejšia, pretoe má implementované automatické ostrenie, èo ešte spoma¾uje èinnos prístroja. Obrazové výsledky sú, samozrejme, lepšie ako
pri predchádzajúcom modeli. Zlepšenie však nejde
iba na vrub snímaèa s vyšším rozlíšením, ale aj
ostriacej automatiky.
ZÁVER. AstraPix 630 je klasický digitálny automat,
ktorý disponuje trojmegapixelovým snímaèom. Na
rozdiel od predošlého modelu má u ostriacu automatiku. Na druhej strane je podstatne drahší a je otázne, èi mierne lepšie vlastnosti prístroja pri ostrení a
vyššie rozlíšenie zodpovedajú cenovému rozdielu.
Hodnotenie:
☺ Automatické ostrenie
Rýchlos.
Cena/výkon
Cena: 7990 Sk bez DPH/9348 Sk s DPH
Dodávate¾: Conquest
UMAX ASTRAPIX 670
Posledným digitálnym fotoaparátom z produkcie
Umaxu, ktorý vám predstavíme, je aktuálne najvyšší model AstraPix 670. Vlajková loï Umaxu je jediný model tejto firmy, ktorý disponuje objektívom s
optickým zoomom.
CHARAKTERISTIKA. Aj tento model korešponduje s
predchádzajúcimi, je to lacnejší trojmegapixelový
kompakt, tentoraz s objektívom s trojnásobným optickým zoomom, ktorý je v pokojovom stave pod lamelovou krytkou. Podobne ako jeho súrodenci aj tento
dostal plastové puzdro. To má o nieèo väèšie rozmery
(107 × 63 × 36 mm) ako predošlý model, aj jeho
hmotnos je nišia (160 gramov). Prístroj disponuje
najväèšou ponukou funkcií spomedzi všetkých digitálov Umax. V porovnaní s predchádzajúcim pribudlo
napríklad nastavenie citlivosti (100, 200 a 400 ISO) èi
podpora dlhých expozièných èasov (1, 2, 4 a 8 sekúnd),
ktoré sú pouite¾né iba pri fotografovaní noèných
scén. Pri tomto modeli je opä k dispozícii aj reim
makro, ktorý umoòuje fotografovanie objektov vo
vzdialenosti od 10 do 50 centimetrov. V normálnom
reime ostrí prístroj od 50 cm do nekoneèna. Ostrenie má aj tu v réii automatika. K dispozícii je optický prieh¾adový h¾adáèik, LCD displej a blesk. Prístroj
má zabudovanú pamä s kapacitou 16 MB a slot pre
pamäové karty SD Card. K dispozícii sú aj tri rozhrania – USB 1.1 na komunikáciu s poèítaèom, TV výstup
a konektor napájania.
OVLÁDANIE. Poèet ovládacích prvkov a ich usporiadanie sa od predchádzajúcich modelov výrazne líši.
Na hornej strane prístroja ostala spúš a prepínaè
reimov (prezeranie, automatika, manuál, video a nastavenie), ku ktorým pribudlo tlaèidlo na zapnutie
prístroja. Na zadnom paneli vpravo je dvojica tlaèidiel
na ovládanie zoomu, tlaèidlá displej, menu a set. Na
¾avej strane potom nájdeme kruhovo usporiadanú
štvoricu tlaèidiel na pohyb v menu, ktoré okrem toho
priamo nastavujú reim blesku, samospúš, prezeranie naposledy exponovanej snímky a reim makro.
Menu je pozmenené a základné nastavenia sú
„zdruené“ a dostupné iba po prepnutí prístroja do
reimu setup. V manuálnom reime sú dostupné aj
ïalšie nastavenia, ve¾kos obrazu 2048 × 1536,
1600 × 1200, 1024 × 768 a 640 × 480, nastavenie
kompresie (dva stupne), korekcia expozície, vyváenie bielej a nastavenie dlhej expozície.
PRAX. Prístroj je na tom z poh¾adu vlastností a kvality fotografovania rovnako ako predchodca. Kvalita
snímok je tak z poh¾adu ostrenia a rozlíšenia, ako aj
farebnej vernosti na priemernej úrovni, èo je uspokojivé. Horšie je to s rýchlosou prístroja, ktorý rovnako
ako predchádzajúci model nielen pomaly štartuje a
ukladá snímky, ale aj ostrí. Pri práci s ním môete èiastoène eliminova pomalos ostrenia, ale s viacsekundovým ukladaním snímok toho ve¾a nenarobíte. Na
benú rodinnú fotografiu to však zrejme bude staèi.
ZÁVER. Umax AstraPix 670 je jednoduchý digitálny
automat s 3× optickým zoomom, ktorý patrí do najlacnejšej skupiny trojmegapixelov v tejto kategórii.
Jeho vlastnosti, funkèná výbava a schopnosti zodpovedajú tejto kategórii. Cena na prvý poh¾ad síce takisto, ale ak sa pozriete do viacerých cenníkov, zistíte, e
ak pridáte pár sto korún, môete dosta digitál rovnakých parametrov, ktorý bude rýchlejší a bude ma
navyše aj nejaké funkcie. Záleí však na tom, èo je pre
vás prvoradé – cena alebo vlastnosti prístroja.
Hodnotenie:
☺ Ovládanie
☺ Optický zoom
Rýchlos.
Cena/výkon
Cena: 9990 Sk bez DPH/11 988 Sk s DPH
Dodávate¾: Conquest Slovakia
10/2003 PC REVUE
79
H A R D W A R E
SONY DSC−U60
Je to u takmer rok, èo spoloènos Sony
uviedla na trh sériu U – nový rad štýlových digitálov, urèených najmä pre
mladú generáciu. Jeho prvé dva modely – DSC-U10 a DSC-U20 – sme vám
predstavili zaèiatkom roka. Nedávno sa
ponuka tohto radu rozšírila o ïalšie
dva modely – U30 a U60.
CHARAKTERISTIKA. Puzdro fotoaparátu
je riešené netradiène, je to prístroj orientovaný „na výšku“. Má táto skutoènos hlbší
význam ako snahu odlíši model od ostatných? Áno, spomenutá koncepcia bola toti
zvolená preto, aby bol prístroj jednoducho
ovládate¾ný jednou rukou. Opodstatnenie
má aj robustnejšie vyhotovenie prístroja. Ten
má rozmery 60 × 117 × 43 mm a hmotnos 191
gramov, èo je viac ako pri U20. Niet sa však èomu
èudova. Prístroj je toti vybavený puzdrom, ktoré
umoòuje jeho pouitie aj vo vode! Výrobca
udáva, e sa s ním môete ponára do håbky 1,5
metra. To sme v priebehu testu bez následkov na
funkènosti prístroja vyskúšali.
Z poh¾adu technických parametrov je prístroj
úplnou kópiou modelu U20. Základom je snímaè
CCD s rozlíšením 2 megapixely, objektív s pevnou
ohniskovou vzdialenosou, zabudovaným bleskom, ukladaním snímok na karty Memory Stick
(vrátane verzie Pro). Prístroj je napájaný dvojicou
AA èlánkov. Výrobca udáva svetelnos objektívu
F2,8, rozsah expozièných èasov od 1/2000 s do 1/8
s. Ostrenie je buï automatické, alebo manuálne.
80
PC REVUE 10/2003
Manuálne ostrenie je však realizované
výberom jedného zo štvorice preddefinovaných krokov. Snímky je moné
uklada v plnom rozlíšení (1632 ×
1224) alebo vo VGA (640 × 480).
Fotoaparát je vybavený LCD displejom s uhloprieèkou 1".
MECHANICKÁ KONŠTRUKCIA.
Ako sme u uviedli, model DSCU60 je zvnútra takmer identický s DSC-U20. Z mechanickej
stránky to, samozrejme, neplatí. Displej je ukrytý pod
masívnym krytom z plexiskla, celý prístroj je podstatne robustnejší a orientovaný
„na výšku“. Všetky konštrukèné prvky footaparátu boli navrhnuté tak, aby umonili
jeho pohodlné ovládanie jednou rukou a navyše
sú vyhotovené tak, aby prístroj ostal odolný vode.
OVLÁDANIE. Aj napriek odlišnostiam vo vyhotovení U60 v porovnaní s U20 je funkèná výbava
identická a rovnaké sú aj ovládacie prvky. Jediným
rozdielom je zmena ich umiestnenia. LCD i ovládacie prvky sú toti v porovnaní s pôvodným modelom otoèené o viac ako 90 stupòov. To má priaznivý vplyv na pohodlné uchopenie prístroja jednou
rukou a rovnaké ovládanie. Pouívate¾ toti pohodlne dosiahne na všetky ovládacie prvky a nastaví
ktorýko¾vek parameter bez nutnosti poui druhú
ruku. Táto èrta prístroja je príjemná pri benom pouívaní. Naplno ju však doceníte, a keï sa s ním
rozhodnete pracova pod vodnou hladinou.
Pokia¾ ide o ovládacie prvky, tých je naozaj minimálny poèet a ovládajú jednotlivé funkcie priamo. Rovnakej koncepcii zodpovedá aj menu prístroja, v ktorom okrem základných nastavení, obvyklých v jednoduchších automatoch, nájdeme aj
monos „manuálneho“ ostrenia výberom preddefinovaných vzdialeností. Skutoènému manuálnemu ostreniu sa to síce nevyrovná, ale je to pouite¾né a ¾ahko si na tento typ ostrenia privyknete.
PRAX. Výsledky prístroja sú z obrazovej stránky
totoné s modelom DSC-U20 a rovnako je na tom
fotoaparát aj z poh¾adu rýchlosti. Kým z h¾adiska
rýchlosti je DSC-U60 priemerným prístrojom,
obrazová kvalita je v porovnaní s inými dvojmegapixelovými prístrojmi rovnakej kategórie na
trhu podstatne lepšia. Prístroj má výborne spracovanú automatiku, ktorej rozhodovanie je exaktné
a ve¾mi presné. Fotoaparát citlivo a ve¾mi presne
mení parametre nastavenia tak, aby boli vyváené
a poskytli èo najdokonalejší obraz. Práve tu je jeho
výhoda.
ZÁVER. Sony DSC-U60 je trocha zvláštny digitál.
Jeho zjav ho robí úplne odlišným od všetkých
ostatných modelov, ktoré sú momentálne na trhu.
Sony ho prezentuje ako dovolenkový prístroj,
ktorý ocenia predovšetkým priaznivci vodných
športov, najmä potápania. Tu by som si dovolil
Sony poopravi: DSC-U60 je prístroj, ktorý okrem
pouívate¾ov, ktorí chcú so svojím fotoaparátom
do vody, upúta aj pouívate¾ov, ktorí potrebujú
alebo chcú fotografova napríklad v prašnom
alebo inom prostredí, nie práve najpriate¾skejšom
pre digitál.
H A R D W A R E
Hodnotenie:
☺ Odolnos.
☺ Kvalita snímok
Cena: 12 908 Sk bez DPH/15 490 Sk s DPH
Dodávate¾: Sony Slovakia
AOSTA DIGICAM CX204
Lacných digitálnych fotoaparátov pribúda aj na
našom trhu. Jedným z najnovších kandidátov v tejto kategórii sú digitály dodávané pod znaèkou Aosta.
Do redakcie sme dostali jeden z modelov, ktorý svojou cenou láka viacerých pouívate¾ov.
CHARAKTERISTIKA. Aosta je lacný plnoautomatický digitálny kompakt. Prístroj je zabudovaný do
plastového tela s rozmermi 105 × 52 × 36 mm a
hmotnosou 120 gramov bez batérií. Je vybavený
objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosou, ktorý disponuje pevným ostrením. Príjemný je fakt, e
konštruktéri doplnili aspoò prepínaè reimu makro. Trocha nezvyèajné je prekrytie štrbiny objektívu plexisklom. Za objektívom sa skrýva snímaè
CMOS s rozlíšením 2 megapixely, na prístroji je
však nápis, e ide o „štvormegáè“. Fotoaparát disponuje prieh¾adovým h¾adáèikom i LCD displejom,
ktorý slúi ako h¾adáèik i ako informaèný displej.
Zabudovaný je aj blesk. K dispozícii je rozhranie
USB 1.1 a rozhranie na pripojenie kolísky (dá sa
dokúpi). Na ukladanie snímok (k dispozícii sú
ve¾kosti 2304 × 1728, 2048 × 1536, 1600 × 1200,
1280 × 1024 a 640 × 480, v troch stupòoch kompresie) slúi interná pamä s kapacitou 16 MB, ktorú mono rozšíri prostredníctvom slotu pre pamäové karty SD Card. Tento model patrí z poh¾adu
funkènej výbavy k skromnejšie vybaveným. K dispozícii je iba korekcia expozície a kompenzácia bielej. Napájanie zabezpeèuje dvojica èlánkov AA.
OVLÁDANIE je pri tomto prístroji riešené klasicky. Na hornej strane je vypínaè, prepínaè funkcií a uprostred spúš. Ostatné ovládacie prvky sú
na zadnom paneli. Tu je ovládaè digitálneho
zoomu, joystickové koliesko na pohyb v menu a tlaèidlo na zapnutie displeja. Kadému prvku z joysticku je priradené aj priame ovládanie jednej funkcie (blesk, reim snímania, samospúš, mazanie a
tlaè).
PRAX. Aosta Digicam je z poh¾adu pouívate¾a jednoduchý prístroj. Pokia¾ ide o vlastnosti, tie sú dané technickými parametrami snímaèa a objektívu.
Fotoaparát síce nemá najrýchlejší štart, vïaka pouitému typu ostrenia má však minimálne oneskorenie. Z poh¾adu kvality obrazu je na tom ve¾mi
dobre pri dobrých svetelných podmienkach, s ich
zhoršovaním sa zhoršuje aj kvalita snímok. Ïalším
limitom prístroja je rozlíšenie, v ktorom je snímka
uloená. Najlepšie výsledky dosiahnete v natívnom
rozlíšení snímaèa. Troj- a štvormegapixelové snímky sú získané interpoláciou, a tak neprekvapí neostros a ïalšie komplikácie òou spôsobené.
ZÁVER. Aosta Digicam CX204 je jedným z mnohých lacných digitálov, ktoré sa hlásia o svoje
miesto na trhu. Vlastnosami a technickými parametrami úplne zodpovedá tomu, èo od takéhoto
prístroja mono oèakáva, a oceni ho môu iba
pouívatelia, ktorí nemajú na digitál ve¾ké nároky.
Zvláštne však je, e sa na prvý poh¾ad „tvári“, e
ide o nieèo iné. V prvom rade
je klamlivý nápis na tele prístroja, ktorý deklaruje,
e ide o 4-megapixelový fotoaparát. V jeho útrobách je však iba dvojmegapixelový snímaè a vyššie
rozlíšenia sú získavané interpoláciou. Podobne je
to aj s nápisom na optike, kde sa uvádza, e objektív disponuje asférickými šošovkami, èo, bohuia¾,
rovnako ako citovaná informácia o rozlíšení nie je
pravda. Na druhej strane k prvkom, ktoré môu
pouívate¾a pri kúpe tohto prístroja presvedèi,
treba priráta monos meni predný panel a fakt,
e prístroj sa bude na našom trhu predáva so slovenským menu.
Hodnotenie:
☺ Cena
☺ Skinovate¾ný obal
☺ Slovenské menu
Nekorektné údaje
Najvyššie rozlíšenia interpoláciou
Cena: 6292 Sk bez DPH/7550 Sk s DPH
Dodávate¾: GENERATÍV, s. r. o.
10/2003 PC REVUE
81
H A R D W A R E
KYOCERA FINECAM L3
I keï Kyocera patrí k producentom digitálov u
dlhšie, na našom trhu sa produkty tejto znaèky objavujú a teraz. Zo širokej ponuky sme mali monos otestova trojicu. Prvým modelom z nej je FineCam L3.
CHARAKTERISTIKA. FineCam L3 je trojmegapixelový kompakt s objektívom s trojnásobným optickým zoomom a svetelnosou F2,8. Fotoaparát má
celoplastové telo a z h¾adiska rozmerov (112,5 ×
54,5 × 35 mm) a hmotnosti (165 gramov bez batérií) patrí vo svojej kategórii k väèším a aším. Je
vybavený prieh¾adovým h¾adáèikom, ako aj 1,6" LCD
displejom, ktorý, samozrejme, mono poui aj ako
h¾adáèik. Rovnaký displej slúi aj na prehliadanie
fotografií a zobrazenie informácií o aktuálnom nastavení prístroja.
Z poh¾adu funkènej výbavy je k dispozícii nastavenie ve¾kosti snímky (2048 × 1536, 1600 × 1200,
1280 × 960 a 640 × 480), nastavenie vyváenia
bielej, citlivosti (80, 160 a 320 ISO), kompenzácie
82
PC REVUE 10/2003
expozície, reim blesku a niektoré ïalšie funkcie.
Snímky sú ukladané do formátu JPEG, videosekvencie do formátu AVI.
Monosti nastavenia prístroja sú na priemernej
úrovni, manuálny reim tu však nenájdete. Slušná
je výbava v oblasti ostrenia, kde je k dispozícii
ostrenie na bod, Wide a manuálne ostrenie. Meranie expozície je moné na celej ploche, v strede
a na definovaný bod. Prístroj vyuíva pamäové
karty typu SD a v dodávke je karta s kapacitou
16 MB. Napájanie zabezpeèuje trojvoltový lítiový
blok alebo dvojica batérií AA. Prístroj disponuje
portom USB a konektorom na pripojenie napájacieho napätia.
OVLÁDANIE prístroja je riešené klasicky. Na hornej strane je otoèný prepínaè funkcií, v strede ktorého je spúš. Na rovnakom mieste nájdeme reproduktor a tlaèidlo na zapnutie prístroja. Na zadnom paneli je ovládaè zoomu (podobný, ako majú
fotoaparáty Sony), tlaèidlá displej a menu, kríový
ovládaè a pod displejom tlaèidlá + a –. Dva prvky
z kríového ovládaèa umoòujú nastavovanie reimu blesku a makro.
PRAX. Kyocera FineCam L3 je príjemný digitál, ktorého jedinou zlou vlastnosou je pomalos. Toto tvrdenie platí tak o nábehu prístroja, ako aj o rýchlosti
automatického ostrenia. Kvalita snímok je na „trojmegáè“ na ve¾mi dobrej úrovni, príjemné je, e toto
tvrdenie platí nielen pri práci v dobrých svetelných
podmienkach, ale aj vtedy, keï pracujete v zmiešanom svetle.
ZÁVER. Kyocera je na našom trhu nováèikom, FineCam L3 je však vyváený model, ktorý má jedinú
slabšiu stránku – rýchlos. Všetky jeho ostatné
vlastnosti a parametre uspokoja beného fotografa
a práve tejto skupine pouívate¾ov je prístroj urèený. Cena je s oh¾adom na parametre i konkurenciu
primeraná, a tak som zvedavý, ako sa tejto znaèke
bude na našom trhu dari.
Hodnotenie:
☺ Kvalita snímok
☺ Cena/výkon
Rýchlos.
Cena: 14 075 Sk bez DPH/16 890 Sk s DPH
Dodávate¾: Columbex
KYOCERA FINECAM L4V
Druhý digitál z ponuky spoloènosti Kyocera, ktorý
vám predstavíme, patrí rovnako ako predchádzajúci do skupiny digitálov pre beného pouívate¾a.
CHARAKTERISTIKA. Model Kyocera FineCam L4v
je digitál rovnakého konceptu ako predchádzajúci
model, identické je aj mechanické vyhotovenie
prístroja. Tento kompaktný automat je vybavený
snímaèom s rozlíšením 4 milióny bodov. Objektív
je rovnako ako mechanické riešenie identický s
predošlým modelom, disponuje teda 3× optickým
zoomom a svetelnosou F2,8. Celoplastové telo
má rozmery 112,5 × 54,5 × 35 mm a hmotnos
170 gramov bez batérií. V tomto variante prístroja je moné povaova rozmery za opodstatnené,
pretoe v tele sa skrýva LCD displej s uhloprieèkou 2,5", èo je doposia¾ najväèšie LCD, aké sme
v digitálnom fotoaparáte videli. Displej je moné
poui ako h¾adáèik, stavový displej a, samozrejme, aj na prezeranie fotografií. K dispozícii je aj
H A R D W A R E
prieh¾adový h¾adáèik. Z poh¾adu funkènej výbavy
je na tom tento model podobne ako predchádzajúci, k dispozícii je nastavenie ve¾kosti snímky
(2304 × 1728, 1600 × 1200, 1280 × 960 a 640 ×
480), nastavenie vyváenia bielej, citlivosti (80,
160 a 320 ISO), kompenzácie expozície (± 2 EV
s krokom 1/3 EV), reim blesku a prostredníctvom
menu details doplnkové funkcie, ako nastavenie
reimu merania expozície, typu ostrenia, nastavenie dlhých expozièných èasov (2, 4, 6 a 8 sekúnd)
a ïalšie. Snímky sú ukladané do formátu JPEG,
videosekvencie do AVI, tentoraz aj so zvukom.
Monosti nastavenia prístroja sú na priemernej
úrovni, manuálny reim tu však nenájdete. Slušná je výbava v oblasti ostrenia, kde je k dispozícii ostrenie na bod, Wide a manuálne ostrenie.
Meranie expozície je moné na celej ploche, v strede a na definovaný bod. Prístroj vyuíva pamäové karty typu SD a v dodávke je karta s kapacitou 16 MB. Napájanie zabezpeèuje 3 V lítiový blok
alebo dvojica batérií AA. Prístroj disponuje por-
84
PC REVUE 10/2003
tom USB a konektorom na pripojenie napájacieho
napätia.
OVLÁDANIE je riešené rovnako ako pri predchádzajúcom modeli. Jediným rozdielom je absencia
tlaèidiel + a –.
PRAX. Pokia¾ ide o ovládanie i vlastnosti, Kyocera
FineCam L4v je ve¾mi podobný ako predchádzajúci model. Keïe disponuje rovnakými komponentmi (s výnimkou LCD a snímaèa), nie je to prekvapením. Aj s ním teda získate pomerne kvalitné
snímky aj v horších svetelných podmienkach. Èo
sa týka kvality fotografií, je na tom tento model
lepšie, keïe disponuje snímaèom s vyšším rozlíšením. Vïaka tomu si môete trúfnu na výtlaèky do väèšieho formátu.
ZÁVER. Kyocera FineCam L4v je štvormegapixelový kompaktný automat solídnej kvality za atraktívnu cenu. Podobne ako model L3 má aj slabšiu
stránku – rýchlos. Tá je pri tomto prístroji kompenzovaná nezvyèajne priestranným LCD, ktorý
oceníte nielen vo funkcii h¾adáèika, ale aj pri prehliadaní exponovaných fotografií.
Hodnotenie:
☺ Kvalita snímok
☺ LCD displej
Rýchlos.
Cena: 19 075 Sk bez DPH/22 890 Sk s DPH
Dodávate¾: Columbex
KYOCERA FINECAM S5
Tretí a posledný digitál z ponuky spoloènosti
Kyocera, ktorý sme mali monos otestova pri
príprave tohto èísla, je FineCam S5, ktorý je však
reprezentantom inej kategórie ako predchádzajúce dva modely. Patrí toti do kategórie ultrakompaktov.
CHARAKTERISTIKA. Do kategórie ultrakompaktov FineCam S5 radia jeho rozmery (92 × 57,5 ×
33 mm). Hmotnos prístroja je 165 gramov bez
batérie. Model S5 je vybavený snímaèom s rozlíšením 5 miliónov bodov a objektívom s 3×
optickým zoomom a svetelnosou F2,8. Pri tomto
modeli siahli konštruktéri po kovovom puzdre.
Prístroj disponuje prieh¾adovým h¾adáèikom a
LCD displejom s uhloprieèkou 1,6". Displej je
moné poui ako h¾adáèik, na prehliadanie fotografií i ako stavový displej. Aj keï ide o mierne
odlišný koncept, z poh¾adu funkènej výbavy je
identický s predchádzajúcou dvojicou. K dispozícii
máte nastavenie ve¾kosti snímky (2560 × 1920,
1600 × 1200, 1280 × 960 a 640 × 480), nastavenie citlivosti (80, 160 a 320 ISO), vyváenia bielej,
kompenzácie expozície (± 2 EV s krokom 1/3 EV)
a reim blesku. Aj tu je moné prostredníctvom
menu details zaradi doplnkové funkcie (nastavenie reimu, meranie expozície, typ ostrenia, na-
stavenie dlhých expozièných èasov a ïalšie). Snímky sú aj pri tomto modeli ukladané do formátu
JPEG a k dispozícii sú dva stupne kompresie. Videosekvencie sú aj so zvukovým sprievodom ukladané do formátu AVI.
Prístroj vyuíva pamäové karty typu SD, prièom
v dodávke je karta s kapacitou iba 16 MB. Napájanie zabezpeèuje dobíjate¾ná 3,6 V LiIon batéria
s kapacitou 1000 mAh, ktorá je však proprietárna.
Prístroj má port USB, videovýstup a konektor na
pripojenie napájacieho napätia.
OVLÁDANIE, presnejšie umiestnenie ovládacích
prvkov je pri tomto modeli v porovnaní s predchádzajúcimi výrazne prepracované. Na hornej hrane
je iba spúš a tlaèidlo na zapnutie prístroja. Vpravo
sa nachádza výklopný blesk. Na zadnom paneli je
ovládaè zoomu, prepínaè reimov (setup, prehliadanie, fotoaparát, videokamera), joystickové koliesko a dvojica tlaèidiel Menu a Display. Dve tlaèidlá z joystickového ovládaèa umoòujú priame
ovládanie funkcie blesku a reimu makro.
PRAX. Kyocera FineCam S5 disponuje podobne ako
predchádzajúce modely ve¾mi dobrou kvalitou obrazu. Ten je farebne verný, neobsahuje tvarové skreslenie a nedochádza ani k posunu farieb. S oh¾adom
na rozmery prístroja je kvalita na vysokej úrovni,
a to aj v porovnaní s inými ultrakompaktmi s pämegapixelovým snímaèom.
ZÁVER. Kyocera FineCam S5 je štýlový prístroj,
ktorý disponuje zaujímavými rozmermi a dizajnom.
S oh¾adom na ne i na skutoènos, e ide o pämegapixelový prístroj, je moné priaznivo hodnoti aj
jeho cenu.
Hodnotenie:
☺ Rozmery
☺ Kvalita snímok
Rýchlos.
Cena: 26 490 Sk bez DPH/31 788 Sk s DPH
Dodávate¾: Columbex
MERCURY SMARTCAM 3.1
Ïalším predstavite¾om kategórie lacných digitálov
na našom trhu sú modely Mercury, ktoré vyrába
spoloènos Kobian. Na recenziu sme dostali model
SmartCam 3.1.
CHARAKTERISTIKA. Mercury SmartCam 3.1 je
automatický kompakt s objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosou a automatickým ostrením.
Rozmery prístroja sú 97,4 × 64,5 × 36 mm, hmotnos 175 gramov). Prístroj disponuje snímaèom
CCD s rozlíšením 3,1 megapixela. K dispozícii je
prieh¾adový h¾adáèik i LCD displej (1,5") a blesk.
Okrem výstupu USB má prístroj aj TV výstup a
vstup na pripojenie napájania.
Exponované snímky mono uklada v rozmeroch 2048 × 1536, 1600 × 1200, 1024 × 768 a 640
× 480, v troch stupòoch kompresie do formátu
JPEG. Video so zvukovým sprievodom je ukladané
vo formáte 320 × 240 bodov so snímkovou frekvenciou 25 snímok za sekundu do formátu AVI. Na
ukladanie mono vyui zabudovanú pamä s kapacitou 16 MB alebo pamäovú kartu SD Card. Napájanie prístroja zaisuje dvojica batérií AA.
Absenciu zoomu sa výrobca snaí kompenzova
implementáciou 3× digitálneho zoomu.
OVLÁDANIE prístroja je rozdelené do dvoch skupín prvkov. Na hornej strane sú dva prvky – spúš
a prepínaè reimov (automatika, manuál, prezeranie a video). Pomenovanie manuálneho reimu je
zavádzajúce, pretoe v òom môete nastavi iba
vyváenie bielej a kompenzáciu expozície. O manuálnom reime, aký je zvyèajný pri drahších prístrojoch, sa teda nedá hovori.
Ïalšie ovládacie prvky sú rozmiestnené na zadnom paneli. Štvorica je vo forme samostatných
tlaèidiel (zapnutie, displej, nastavenie/blesk a menu), ïalšie štyri sú zdruené do kruhového ovládaèa, ktorý okrem menu ovláda aj ïalšie funkcie
(digitálny zoom, samospúš, snímanie sekvencie).
PRAX. Prístroj je ve¾mi podobný modelu Umax
AstraPix 630. Podobné sú aj jeho vlastnosti. O nieèo rýchlejší je však pri tomto modeli jeho štart a
kvalitnejší je aj záznam videosekvencií. Obrazové
výsledky sú lepšie, èo je zrejme dané nasadením
autofokusu. Príjemné je, e prístroj dáva uspokojivé výsledky aj v horších svetelných podmienkach.
ZÁVER. Mercury SmartCam 3.1 je vhodný kompaktný automat najmä pre pouívate¾ov, ktorí
chcú digitál vo funkcii obrazového poznámkového
bloku. Kladom sú malé rozmery a hmotnos, slušné obrazové výsledky a kvalitný videoreim. Pochopite¾ne, treba sa zaobís bez optického zoomu.
Tento digitál patrí do najnišej triedy, nedostatky
však kompenzuje výbornou cenou.
Hodnotenie:
☺ Automatické ostrenie
☺ Cena
Optický zoom
Cena: 6242 Sk bez DPH/7490 Sk s DPH
Dodávate¾: Agem Computers
Peter Orviský
OPRAVA
V predchádzajúcom èísle PC REVUE 9/2003
sme v recenzii Trojica pomôcok pre fotografov
na strane 80 uviedli nesprávne meno dodávate¾a, za èo sa èitate¾om aj poškodenej firme
ospravedlòujeme.
Správny názov spoloènosti je CGD GROUP.
Ïakujeme za pochopenie.
redakcia PC REVUE
H A R D W A R E
2× notebook
FUJITSU SIEMENS
LIFEBOOK E7110
Notebook tejto znaèky sme v
redakcii netestovali u riadne dlhý èas, a tak sme sa jeho príchodu naozaj potešili. Ako si zástupca tejto
európskej znaèky poèínal?
Model E7110, ktorý
sme mali monos otestova, predstavuje riešenie
pre profesionálnych
pouívate¾ov, ktorí h¾adajú výkonný
notebook s uspokojujúcou dåkou prevádzky na batérie. Samozrejmosou v
tejto kategórii je modularita, ktorá
pouívate¾ovi umoòuje vyuíva širokú škálu príslušenstva a tým konfigurova notebook v závislosti od
aktuálnych poiadaviek na jeho vyuitie. Samozrejmosou je aj vyuívanie notebooku viacerými pouívate¾mi.
KONFIGURÁCIA. V notebookoch tejto triedy sa dnes pouívajú mikroprocesory Intel Pentium 4-M. V tomto
modeli bol implementovaný variant
s pracovnou frekvenciou 2 GHz. Ten
bol doplnený o 256 MB operaènej pamäte, grafiku ATI Mobility Radeon
7500 a 32 MB videopamäte. Na zobrazenie vyuíva 15" displej s rozlíšením 1400 × 1050 bodov. Nami testovaný model bol doplnený o pevný
disk s kapacitou 40 GB a mechaniku
typu kombo (oboje je moné meni
v závislosti od poiadaviek pouívate¾a).
Z poh¾adu rozhraní je notebook
vybavený tradiène. Nájdete tu klasic-
86
PC REVUE 10/2003
ký port PS/2, sériový port, paralelný
port, sieové rozhranie, modem, rozhranie VGA, výstup S-Video, dvojicu
portov USB i FireWire. Zvláštnosou
je implementácia optického zvukového výstupu, ktorý je zabudovaný
do klasického 3,5 mm konektora slúiaceho na pripojenie slúchadiel. V prípade záujmu pouívate¾a je moné
konfiguráciu notebooku doplni o rozhranie Bluetooth i adaptér WLAN. Notebook tie disponuje systémovým
konektorom, vïaka ktorému ho mono v kancelárii pripoji k replikátoru
portov alebo docking station.
Testovaný model bol vybavený
operaèným systémom Windows 2000,
k dispozícii je, samozrejme, aj variant
s Windows XP Professional.
DIZAJN. Fujistu Siemens stavil na klasiku. Ostatne model je urèený do firemného prostredia, a tak má „klasický strih“. Tomu zodpovedá tak usporiadanie konektorov, ako aj farebné
vyhotovenie. Zvláštnosou medzi súèasnými notebookmi je implementácia stavového LCD displeja nad klá-
H A R D W A R E
vesnicou. Ten indikuje všetky potrebné údaje (pripojenie k sieovému zdroju, stav batérií, èinnos
mechaniky kombo, èinnos pevného disku, stav
predradníkov). Ved¾a displeja sa nachádza pä funkèných tlaèidiel a tlaèidlo na zapnutie prístroja. Polohovacie zariadenie je touchpad s funkènosou IntelliMouse.
VÝKON notebooku zodpovedá jeho konfigurácii,
kompletný preh¾ad vám poskytne naša tabu¾ka.
Výborný je grafický výkon, slušný je výkon mikroprocesora i disku. Aj výdr notebooku na batérie je na dobrej úrovni, za èo notebook vïaèí
implementácii mikroprocesora podporujúceho technológiu SpeedStep. Keby vám
spomenutý èas nestaèil, je ho moné
predåi výmenou mechaniky kombo za druhú batériu. Vcelku teda
mono poveda, e výkonnostne
je tento model ve¾mi vyváený.
ZÁVER. LIFEBOOK E7110 je seriózny notebook do
firemného prostredia, kde bude zrejme jeho najviac cenenou vlastnosou univerzálnos. Ocenia ho
pouívatelia, ktorí nepotrebujú v priebehu dòa pracova mimo dosahu napájacej siete dlhšie ako dve
hodiny.
Hodnotenie:
☺ Vyrovnaný výkon
☺ Variabilita
☺ Displej
Cena: 69 525 Sk bez DPH/83 430 Sk s DPH
Dodávate¾: BGS Distributions
TOSHIBA SATELLITE 5200
Modelový rad Satellite je naozaj pestrý, tentoraz
sme sa pozreli na model 5200. Ten je zaloený na
mikroprocesore Intel Pentium 4-M s pracovnou
frekvenciou 2,4 GHz, ktorá je (a aj ostane) najvýkonnejším variantom mikroprocesora Pentium 4-M
s podporu technológie Intel SpeedStep. Notebook je
vybavený 512 MB operaènej pamäte, grafikou na
báze nVidia GeForce4 Go 5600, ktorá je doplnená
64 MB videopamäte. O zobrazenie sa stará 15" LCD
displej s rozlíšením 1600 × 1200, s technológiou
Clear SuperView (taký kontrast, latenciu a jas sme
ešte pri notebooku nevideli). Pevný disk má kapacitu 80 GB a sekunduje mu mechanika DVD-Multidrive, teda DVD napa¾ovaèka podporujúca záznam
tak na médiá DVD-R a DVD-RW, ako aj na DVDRAM. Na druhej strane poèítaèa sa nachádza šachta, ktorá umoòuje pouitie pevného disku, inej
mechaniky alebo druhej batérie.
Z poh¾adu rozhraní je notebook vybavený iba
tými modernejšími. K dispozícii je trojica USB 2.0,
Výkony notebookov
Znaèka
Model
CPUmark
FPUmark
Business Disk WM
HighEnd Disk WM
Business Grapgics WM
High End Grapgics WM
Battery Mark –
Conditioning Run
Battery Mark –
Life Test
Fujitsu Siemens
LIFEBOOK E7110
131
7150
4530
12 400
630
1250
2:05
Toshiba
Satellite 5200
153
8390
2880
13 300
675
13 700
1:58
2:58
2:42
FireWire, RGB, S-Video, slot pre SDcard. K dispozícii
je modem, sieové rozhranie i rozhranie Bluetooth.
Ak túite po WLAN, budete si musie priplati, ale
notebook je na implementáciu tohto rozhrania pripravený. Na podporu optického výstupu zvuku sme
si u v tomto rade notebookov zvykli, rovnako ako
na to, e v dodávke nechýba dia¾kové ovládanie.
Takisto nechýba ani touchpad cPad (to je ten podsvietený s integrovaným displejom a podporou
aplikácií).
Satellite 5200 je dodávaný s operaèným systémom Windows XP Home Edition (CZ alebo Eng) a
aplikáciami WinDVD Player, Drag&Drop CD a Motion DV Studio.
VÝKON. Xako oèakáva nejaké prekvapenie, komponenty implementované v notebooku dávajú tuši, e nejde o iadneho outsidera a za svoje peniaze získate notebook, ktorý podá seriózny výkon
v akejko¾vek aplikácii, 3D hry nevynímajúc. Pochopite¾ne, aj napriek implementácii mikroprocesora s
podporou technológie SpeedStep má notebook vyššiu spotrebu, tá ide na vrub displeja.
ZÁVER. Pentium 4-M tu spieva svoju labutiu pieseò. Intel s ním u viac nepoèíta, a tak je toto jeden
z posledných a, samozrejme, najvýkonnejších modelov s mikroprocesorom vybaveným technológiou
SpeedStep. To sa odráa nielen na výkone, ale aj na
výdri pri práci na batérie. Azda najvánejším argumentom, ktorý hovorí za kúpu tohto notebooku, je
displej. Ten je špièkový a ako by ste mu h¾adali
konkurenciu.
Hodnotenie:
☺ Displej s vysokým jasom a kontrastom
☺ DVD napa¾ovaèka
Hmotnos.
Cena: 126 990 Sk bez DPH/152 388 Sk s DPH
Dodávate¾: HT Computers
Peter Orviský
10/2003 PC REVUE
87
H A R D W A R E
3× webová kamera
AVERMEDIA AVERCAM
Táto webová kamera bola dodaná v
škatuli spolu s manuálom a inštalaèným CD. Na prvý poh¾ad nás zaujal
vzh¾ad kamery, konkrétne masívny
klip, pomocou ktorého sa kamera pripevòuje k iným predmetom. Ku klipu je
kamera pripevnená kåbom umoòujúcim
jej teleskopické otáèanie. Napriek klipu nie
je problém kameru postavi – staèí klip
ohnú do uhla 90° a máte podstavec. Kamera sa dá navyše úplne oslobodi od klipu
a môete s òou chodi povedzme po byte. Pri
tom by však pravdepodobne prekáala dåka
kábla, ktorý meria pribline len 1,5 metra. To môe
spôsobova problémy, najmä ak máte poèítaè na zemi
a kameru chcete umiestni na monitor.
Po inštalácii, ktorá pod systémom Windows XP
prebehla takmer automaticky, nám inštalaèný
program ešte ponúkal programy v súhrnnom objeme vyše 100 MB. Medzi nimi boli aplikácie na monitorovanie pohybu pomocou webovej kamery, drobné editácie obrázkov, posielanie pozdravov èi videa
cez e-mail a podobne. Jeden z prikladaných programov s¾uboval ovládanie hier prostredníctvom kamery, túto vymoenos sa nám však nepodarilo
vyui.
Kvalita, rozlíšenie a obnovovacie frekvencie tejto
kamery patrili k štandardu v tejto triede webových
kamier. Vo väèšine rozlíšení kamera zvládla sníma
rýchlosou a 30 snímok za sekundu, v rozlíšení
640 × 480 bolo maximum 15 snímok za sekundu.
Kamera disponovala tlaèidlom na zhotovovanie fotografií, ak sa tak zhotovené snímky vôbec dajú
nazva. Snímky zhotovené touto kamerou sú toti
dos zašumené a ich kvalita úmerne klesá s kvalitou osvetlenia.
Hodnotenie:
☺ Ve¾mi dobrá nastavite¾nos.
☺ MnoJstvo doplnkového softvéru
Relatívne nízka kvalita snímok
Cena: 2490 Sk bez DPH/2988 Sk s DPH
Dovozca: Opal Multimedia, s. r. o.
prvku zodpovedá aj kvalita videosekvencií a statických snímok, ktorá je v porovnaní s predošlými dvoma kamerami na nišej úrovni.
Kamera opä disponovala relatívne krátkym, 1,5LifeView
FlyCAM USB 100
metrovým káblom USB. Na tele sa nachádzalo obligátne tlaèidlo na vytvorenie statickej
AverMedia
fotografie a dióda indikujúca
InterCam−USB Plus
prevádzku. Na prikladanom CD sa okrem ovládaèa nachádzal freewarový prehliadaè
obrázkov IrfanView,
Acrobat Reader, Real
Player a manuál v elektronickej podobe.
Ako som u spomínal,
ovládaèov. Ako
kvalita snímaného obrazu
sme predpokladali, parametre
je aj v porovnaní s predchádzaaj kvalita oboch testovaných kamier boli podobné,
júcimi kamerami nízka. Na aspoò trocha uspokojiporovnate¾né boli aj nároky na systém.
vé výsledky treba ma naozaj dobré svetelné podTejto kamere sa dá azda ešte navyše vytknú
mienky a istú dávku šastia. Podstavec bol síce vyproblematická realizácia statických snímok. Na
myslený dobre – umoòoval otáèanie o 360° okolo
svedomí to má ukotvenie kamery v gumenom krúvertikálnej osi a pribline 45° okolo horizontálnej
ku a dos tvrdé tlaèidlo spúšte. Na druhej strane
osi. Po istom èase pouívania však má tendenciu
treba uzna, e tieto kamery nie sú primárne urèeuvo¾ni sa a prestáva tak plni svoju funkciu.
né na vytváranie fotografií a svoj úèel spåòajú doNapriek niektorým drobným nedostatkom aj tástatoène.
to kamera dokáe splni úlohu domácej webovej
Hodnotenie:
kamery. Hoci sa od nej nedajú oèakáva také výko☺ Cena
ny ako v reklame na nemenovaného telekomuni☺ Vzh¾ad kamery
kaèného operátora, kde figuroval podobný kus, za
Inštalácia kamery
cenu, za akú sa predáva, sa ani nedá oèakáva viac.
AverMedia
AverCam
Gumený podstavec pod kameru
Hodnotenie:
☺ Cena
Vyhotovenie, kvalita snímania
Cena: 990 Sk bez DPH/1188 Sk s DPH
Dovozca: Opal Multimedia
LIFEVIEW FLYCAM USB 100
Pri rozba¾ovaní tejto kamery nás vzh¾ad neprekvapil, tentoraz išlo o klasickú webovú kameru v tvare
gule, pripevnenú k umelohmotnému podstavcu. Snímací prvok disponuje len 100 000 snímacími bodmi, èo umoòuje maximálne rozlíšenie snímanej
plochy 352 × 288 pixelov. Ve¾kosti snímacieho
TECHNICKÉ
AVERMEDIA INTERCAM−USB PLUS
Podobne ako v prípade AverCam i tu nás zaujal
vzh¾ad kamery. Ten je toti poòatý trochu inak ako
býva bené pri webových kamerách. Prístroj svojím
vzh¾adom pripomínala UFO, vsadené do gumeného
krúka. Na rozdiel od AverCam túto webovú kameru nebolo moné pripnú k iným predmetom, vyadovala rovný, pevný povrch. Strata flexibility je
oproti prv opisovanému modelu cite¾ná, chýba
bude najmä majite¾om notebookov.
Na rozdiel od predošlého modelu táto webová
kamera je lepšie pripravená na videokonferencie –
okrem obligátneho softvérového vybavenia sme v
balení našli aj jednoduchý mikrofón, pripojite¾ný k
vstupu na zvukovej karte. Pri inštalácii pod systémom Windows XP nás prekvapilo neštandardné
systémové okno ohlasujúce známe problémy s týmto zariadením a výzva na stiahnutie novšej verzie
88
PC REVUE 10/2003
AverMedia AverCam
Rozlíšenie: od 160 × 120 pixelov do 640 × 480 pixelov
Farebná håbka: 24 bitov
Hmotnos.: 130 g
Zorný uhol: 54°
Systémové poJiadavky:
Procesor: Pentium 166 MHz a vyšší
Operaèná pamä.: 16 MB a viac
Operaèný systém: Windows 98 a vyšší
Priestor na pevnom disku: aspoò 100 MB
Iné: mechanika CD−ROM, port USB, zvuková karta a modem
v prípade videokonferencií
Záruka: 1 rok
AverMedia InterCam−USB Plus
Rozlíšenie: od 160 × 120 pixelov (rýchlos. snímania: 30 fps)
do 640 × 480 pixelov (rýchlos. snímania: 12,5 fps)
Farebná håbka: 32 bitov
Hmotnos.: 150 g
Cena: 1680 Sk bez DPH/2016 Sk s DPH
Dovozca: Opal Multimedia
Matúš Valter
PARAMETRE
Zorný uhol: 62°
Systémové poJiadavky:
Procesor: Pentium 166 MHz a vyšší
Operaèná pamä.: 16 MB a viac
Operaèný systém: Windows 98 a vyšší
Priestor na pevnom disku: aspoò 80 MB
Iné: mechanika CD−ROM, port USB, zvuková karta a modem
v prípade videokonferencií
Záruka: 1 rok
LifeView FlyCAM USB 100
Rozlíšenie: 352 × 288 pixelov
Systémové poJiadavky:
Procesor: Pentium II 450 a vyšší
Operaèná pamä.: 32 MB a viac
Operaèný systém: Windows 98 a vyšší
Priestor na pevnom disku: aspoò 25 MB
Iné: mechanika CD−ROM, port USB
Záruka: 1 rok
H A R D W A R E
PROSUM rad 3000
Ob¾uba tenkých klientov po urèitom útlme opä
stúpa. Pripomeòme, e ide o architektúru, pri ktorej je klientsky poèítaè s jednoduchšou hardvérovou výbavou pripojený na centrálny server. O výkone celkového poèítaèového systému potom rozhoduje hlavne výkon servera a rýchlos poèítaèovej
siete. Dôvodom opätovného nástupu tenkých klientov je jednoznaène existencia takých modelov,
ktoré sa svojou cenou podstatne odlišujú od beného poèítaèa. Jedným so zaujímavých tenkých klientov je aj PROSUM rad 3000, ktorého montá sa
realizuje na Slovensku.
Tento tenký klient je zaloený na základnej doske od firmy VIA, ktorá sa dodáva spolu s procesorom od tej istej firmy. Ve¾mi dôleité je, e tento
procesor si vystaèí len s pasívnym chladením, t. j.
je bez ventilátora. Ani v internom napájacom zdroji nie je pouitý ventilátor, a preto je prevádzka klientov PROSUM úplne tichá. Ak si spomeniete na
priestory, v ktorých pracuje napr. 10 bených poèítaèov, viete, e hluk pri takejto konfigurácii je u
naozaj badate¾ný a môe prekáa v práci. Asi vás
potom neprekvapí, e jedna z inštalácií systému s
tenkými klientmi bola realizovaná práve v kninici,
kde bol hluk z bených poèítaèov neakceptovate¾ný.
Spomenutá základná doska VIA ïalej obsahuje aj
zabudovaný grafický modul, pripojenie na poèítaèovú sie, dva porty USB a výstup na televízor.
Ten vyuijete, ak nemáte poèítaèový monitor. Rovnako tu nájdete výstup video s portom S-Video i
RCA. Na prevádzku vyaduje PROSUM 3000 externý
napájací zdroj, ktorý je súèasou dodávky.
Na doske je priestor pre dve pozície modulov
RAM. Štandardná kapacita RAM je 128 MB, doska
podporuje maximálne 1 GB pamäte. PROSUM môete rozšíri ešte o jednu kartu s rozhraním PCI.
Predný panel tenkého klienta obsahuje len jediné zapínacie tlaèidlo a signalizaènú diódu. Vyhotovenie skrinky je v èiernej farbe, rozmery tenkého
poèítaèa zodpovedajú prakticky fotoalbumu.
Vo výbave nie je pevný disk, PROSUM neobsahuje ani pamä typu flash. Štart poèítaèa sa realizuje
v napojení na centrálny server, z ktorého PROSUM
bootuje. Z tohto servera preberá tenký klient aj aplikácie, nastavenia a dokumenty pouívate¾a.
Pri našich skúškach sme pouili systém Win4Lin.
Na serveri bol nainštalovaný operaèný systém Linux, pod Win4Lin beal operaèný systém Windows
98 vrátane balíka kancelárskych aplikácií Office
2000. Pouívate¾ tak mohol vytvára dokumenty v
tomto balíku, meni vybrané nastavenia operaèného systému Windows (napr. pozadie, rozloenie
ikon). Tieto vo¾by zostali zachované aj po ïalšom
reštarte tenkého klienta. Naopak, pokia¾ si pouívate¾ nainštaluje nejakú vlastnú aplikáciu, ktorá nie
je povolená na centrálnom serveri, táto aplikácia
zostane nainštalovaná len do ïalšieho reštartu systému. Je to jednoducho spôsob, ako pre zamestnancov v podniku zabezpeèi, aby pracovali presne s
tými aplikáciami, ktoré sú pre nich urèené.
Tenký klient radu PROSUM 3000 pouíva na štart
a prevádzku dvojicu protokolov DHCP/TFTP. Pomocou protokolu DHCP sa vykonávajú aj všetky nastavenia tenkého klienta. Na strane servera je tak
vlastne potrebné zabezpeèi len poskytovanie
sluieb TFTP a DHCP. Klienta je moné poui v sieach s operaèným systémom Unix/Linux/Win4Lin
(X11), Citrix (ICA), Microsoft Windows NT/2000/XP
(RDP) a Tarantella (AIP). Zaujímavosou je plná podpora lokálnych tlaèiarní, pripojených pomocou
JetDirect. Tie je moné vyuíva pre všetkých klientov v poèítaèovej sieti. V prípade modelu PROSUM
3200 je moné pripoji k jednému klientovi dvoch
pouívate¾ov s vlastnou klávesnicou, myšou a výstupom na monitor.
PROSUM rad 3000 je zaujímavé a cenovo dostupné riešenie pre systém s tenkým klientom. Výhodou takéhoto usporiadania je aj dlhodobá ivotnos tenkých klientov – keïe celkový výkon príliš
nezávisí od výkonu tenkého klienta, mono poèíta
so ivotnosou a okolo piatich rokov.
Cena: PROSUM 3100 pre jedného pouJívate¾a 16 800 Sk
bez DPH/20 160 Sk s DPH, PROSUM 3200 pre dvoch
pouJívate¾ov 28 700 Sk bez DPH/34 440 Sk s DPH
Zapoièal: ProWeb Consulting, a. s.
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Procesor: Via C3, 500 MHz
Kapacita RAM: 128 MB, rozšírite¾ná na 1 GB
Základná doska: VIA
Poèet portov USB: 2
Poèet portov PS/2: 2
Poèet paralelných portov: 1
LAN: 10/100 Mb/s
Podpora TV výstupu: rozlíšenie 640 × 480, 800 × 600,
PAL/NTSC
Podpora FDD a CD/DVD−ROM: pomocou portu USB
Záruka: 36 mesiacov vrátane pouJívate¾skej podpory na 12
mesiacov
Ïalšie informácie: www.pwc.sk
10/2003 PC REVUE
89
S O F T W A R E
Microsoft Flight Simulator 2004 (A Century of Flight)
K dispozícii sú aj videosekvencie o histórii letectva, samotných lietadlách a pilotoch. Zadná strana
krátkej príruèky obsahuje najdôleitejšie klávesové skratky na povely z kabíny.
Program v porovnaní s predošlou verziou obsahuje
prekvapivo ve¾a softvérových zdokonalení. Výrazne sa
zlepšila grafika, ktorá èerpá z moností dnešných 3D
akcelerátorov. Všimnete si to napr. na oblakoch, ktoré
nie sú statické objekty, ale rastú a rozpadajú sa. Ak si
to prajete, môete si naplánova- let tak, e sa pri òom
bude dynamicky zoh¾adòova- aktuálne poèasie vo vybranej destinácii. Aktualizácia poèasia sa pritom realizuje cez internet, a to raz za 15 minút.
Letiská pôsobia oproti minulosti ove¾a ivšie a dynamickejšie. Prevádzka na nich svojou
hustotou zodpovedá realite, lepšie sú zobrazené aj detaily budov.
Medzi novinky patrí zakomponovanie riadenia letovej prevádzky
– systém ATC (Air Traffic Control). Znamená to, e vedúci letovej prevádzky vám vydá povel na
zmenu letovej výšky, nad frekventovanými letiskami existujú
teraz aj vyèkávacie sektory. Ak si
nastavíte divokejšie poèasie, môete sa od kontrolóra letovej prevádzky dokonca doèka- aj zmeny
Nová verzia prináša aj typy lietadiel. Môete si vyskúša, e lieta na historických
cie¾ového letiska.
strojoch bolo treba naozaj vedie!
Ak letíte „len tak“, vhod príde aj
nový systém GPS. S ním môete
História letectva – aj keï predovšetkým z ame- preh¾adnejšie sledova- svoju polohu, pribudli aj farického poh¾adu – je tak ústredný motív celého titu- rebné mapy s vyznaèením terénnych nerovností.
Na výber máte teraz z 15 lietadiel. Ak chcete,
lu Flight Simulator 2004. Okrem spomínaného
Wright Flyera tu nájdete ïalšie známe historické môete pilotova- aj obrí Boeing 777-300. Okrem
lietadlá – dvojplošník Curtiss Jenny, rekordný Spirit spomínaných historických modelov je novinkou
of St. Louis, na ktorom ako prvý preletel Atlantik vrtu¾ník Robinson R22. Pribudli nové dobrodruCharles Lindberg, a pod. Kabíny všetkých strojov sú stvá, teraz môete obletie- napr. celú zemegu¾u.
Flight Simulator 2004 je v celkovom hodnotení
vyhotovené v kvalitnej trojrozmernej grafike, v podstate chýba u len zobrazenie pilota ☺. Výrobca dobrým pokraèovaním predchádzajúcich verzií. Pre
tvrdí, e správanie poèítaèových modelov je pri pouívate¾ov, ktorí sú vyznávaèmi lietania, ho poporovnaní s originálom ve¾mi realistické. Existovali vaujeme za vhodné riešenie na nacvièenie základomnienky o tom, e práve s týmto titulom trénova- dov lietania, ale aj na zlepšenie techniky.
li teroristi letecké útoky. Z tohto dôvodu je pri konHodnotenie:
takte lietadla s budovou alebo zemou porušené pra☺ Softvérové zlepšenia oproti minulosti
vidlo o realistickom správaní. Ak si to teda namie- ☺ Zobrazenie grafických detailov (pri kvalitnej HW výbave)
rite napr. na budovu, lietadlo cez òu prejde a bu- ☺ Inštruktá#ne videá pre zaèiatoèníkov
dete v lete pokraèova- ïalej.
Vysoké po#iadavky na prevádzkovanie
Program sa dodáva na štyroch CD médiách, na
prevádzku programu musí by- v mechanike vloené Cena: 1815 bez DPH/2178 Sk s DPH
posledné z nich. Bená kópia tohto CD média na to Zapoièal: BSP Softwaredistribution
nepostaèuje.
Oproti minulosti tvorcovia prikroèili k sprístup- Ondrej Macko
neniu tohto simulátora väèšej skupine pouívate¾ov. Na úvod máte k dispozícii virtuálny tréning,
kde sa môete nauèi- základy lietania. Ten sa reaTECHNICKÉ PARAMETRE
lizuje vo forme videa, dôraz sa kladie hlavne na
Po#iadavky
a pou#ívanie:
vzlietnutie a pristávanie. Zobrazenie videa však
Operaèný systém Windows 98, Me, 2000, XP. Poèítaè minimálne
vyaduje povolenie inštalácie novšej verzie Wins procesorom 450 MHz, 1,8 GB vo¾ného priestoru na pevnom
dows Media Playera 9 (volí sa pri inštalácii). Pod¾a
disku, 128 MB RAM, 3G grafická karta s 8 MB video RAM,
nášho názoru je tento krok ve¾mi vhodný. Èasto
DirectX 9.0. Na skutoèné pou#itie odporúèame procesor
sme mali monos- sledova- pouívate¾ov, ktorí
s taktom 2,2 GHz, 512 MB RAM a grafickú kartu so 128 MB
jednoducho neboli schopní odlepi- sa od štartovideo RAM.
vacej dráhy, èo ich odradilo od ïalších pokusov.
Letecký simulátor je program všeobecne známy svojou kvalitou a realistickým správaním. Pouíva sa aj
ako trenaér pri výuèbe pilotov.
Toto vydanie leteckého simulátora je výroèné. Je
to toti 100 rokov, èo bratia Wrightovci realizovali
dávny ¾udský sen o lietaní. V decembri roku 1903 sa
im podarilo uskutoèni- prvý úspešný let lietadlom
Wright Flyer. O 30 rokov neskôr sa zaèala prevádzkova- pravidelná letecká linka lietadlom Dougles
DC-3. Samotný program Flight Simulator navyše slávi
20. výroèie svojho vzniku.
90
PC REVUE 10/2003
S O F T W A R E
Dazzle DVD Complete
Ide o typický program na vytváranie
video DVD. Znamená to, e je to DVD
authoringový systém. Jeho hlavnou výhodou je mimoriadne jednoduché pouitie. Celý proces tvorby video DVD pozostáva z piatich základných krokov.
Po spustení DVD Complete sa objaví
úvodný sprievodca. V òom si vyberáte
typ budúceho DVD. Na výber máte od
jednoduchého uloenia viacerých vi-
vým sprievodom.
Vcelku je DVD Complete pouívate¾sky jednoduché riešenie, ktoré vyhovie nielen domácim pouívate¾om, ktorí si chcú pripravi- napr. efektné DVD z
dovolenky, ale uplatní sa aj v menších
videoštúdiách a poloprofesionálnej oblasti. Vyuijú ho aj firmy napr. na prípravu inštruktáneho èi prezentaèného
videa. Najblišiu konkurenciu tohto
Prostredie programu DVD Complete
deosúborov na DVD a po nároèné
úvodné efekty a bohatý systém menu.
Prida- môete vlastný hudobný sprievod, pozadie menu, vytlaèi- sa dá popis
DVD média (podporované sú aj mini
DVD médiá). Spolu s programom dostávate 20 tém dizajnu DVD a staèí si z nich
vybra-.
Ïalej si vyh¾adáte videá vo forme
súborov z pevného disku alebo máte
monos- priamo z programu DVD Complete grabova- video z kamery. DVD
Complete podporuje formáty videosúborov AVI, MPEG-1 a MPEG-2. Ria¾, nepodporuje dos- rozšírený formát Apple
QuickTime.
Ak si to eláte, môete si vytvori- kapitoly filmu, ktoré budú oznaèené príslušnou scénou. Pritom si necháte prehráva- videosúbor a v prehliadaèi vyberiete miesto i scénu, ktorá bude symbolizova- novú kapitolu. Vybera- sa dá aj
animované menu.
DVD Complete podporuje aj tvorbu
tzv. overture. Ide o scény, ktoré sa spravidla zobrazujú na zaèiatku filmu a nedajú sa preskoèi-. Obsahujú napr. údaje
o autoroch alebo ochranné známky.
Prv ako vypálite hotový film na DVD,
môete si ho prezrie- v prehliadaèi vo
finálnej podobe. Ak je vytváraný film
krátky, môete ho vypáli- na médium
CD-R/RW. Výstupným formátom je video CD alebo DVD. Okrem videa DVD
Complete dokáe vytvori- prezentáciu
z fotografií (slideshow) spolu so zvuko-
programu tvorí Sonic MyDVD a Pinnacle Express DV. Výhodou DVD Complete je jednoduchos- ovládania a preh¾adná príprava videoprojektu.
Dazzle DVD Complete sa dodáva aj
ako súèas- kompletných balíkov na
strih digitálneho a analógového videa,
napr. Dazzle DV.now AV Plus, Dazzle
RTVP, DVC 150, DCS 200, Hollywood
USB a pod.
Hodnotenie:
☺ JednoduchosC pou#itia
☺ Široké mo#nosti efektov
Nepodporuje filmy vo formáte QuickTime
Cena: 4240 Sk bez DPH/5088 Sk s DPH
Zapoièal: Opal Multimedia
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Vstupný formát videa: MPEG−1, MPEG−2, AVI
(NTSC alebo PAL)
Výstupný formát: VCD, cDVD, DVD (NTSC
alebo PAL)
Poèet tlaèidiel na menu: 36
Poèet filmov na jednom DVD: 40
Poèet dodávaných tém: 20
Po#iadavky na pou#itie: Poèítaè s procesorom
s taktom minimálne 500 MHz, minimálne
128 MB RAM, 250 MB priestoru na HDD
na inštaláciu, 3 GB priestoru na hodinu videa,
audiokarta, CD−R/RW alebo DVD napa¾ovaè−
ka, operaèný systém Windows 98 SE, 2000,
Me, XP, DirectX 8.1
10/2003 PC REVUE
91
S O F T W A R E
CD: Tajomný ostrov strýèka Alberta
Tretí diel dobrodruného putovania
strýèka Alberta prichádza s nieko¾kými novými myšlienkami. Na našom
trhu je k dispozícii v èeskom jazyku.
Album síce disponuje rovnako slabou
grafickou stránkou ako prvé dva, ale
zato výrobca pridal aj viacero videí.
Tajomný ostrov objavil strýko
Albert pri svojom putovaní po svete.
Na doteraz geograficky nezmapovanom ostrove sa nachádzajú mnohé
nebezpeèné, ale zaujímavé zákutia.
Lene tak ako v predchádzajúcich
dieloch aj teraz sa z albumu ve¾a
strán vytratilo. A vašou úlohou je
objavi- všetky stránky a doplni- na ne
chýbajúce údaje.
Jedna z úloh, ktoré dostávate na tajomnom ostrove
Jedno z pridaných videí, ktoré vás informujú o detailoch hry
V úvodnom filme vám strýko Albert vysvetlí podrobnosti o albume a
poiada vás o jeho záchranu. Na rozdiel od predchádzajúcich dielov v tomto prípade vaším pomocníkom nie je
zvieratko, ale robot. Ten má v pamäti údaje o ostrove a vašich úlohách a
92
PC REVUE 10/2003
jednej z dier. Keï sa cez termity dostanete do podzemia, musia vám pomôcusilovné mravce pri stavbe mosta.
V špeciálnej èasti hry sa nachádza
mapa, na ktorej sa zaznaèujú miesta,
kde ste boli a èo ste tam museli urobi-.
Na konci albumu sa znovu nachádza
pä- strán, na ktoré môete da- èoko¾vek
a potom máte monos- si to vytlaèi-.
Tento program takisto ako jeho predchodcovia uèí deti logicky uvaova- a
rieši- zloité situácie a konflikty. Postupným odha¾ovaním skrytých stôp
sa de-om rozvíja logické myslenie,
pamä- a intuícia. Deti rozvíjajú svoje
vedomosti riešením zloitých technických problémov. A nauèia sa všíma- si tie najmenšie detaily okolia.
je ochotný vám ich poskytnú-. Pravdae, tie, ktoré najviac potrebujete,
si budete musie- nájs- sami. Robota
privoláte tlaèidlom, ktoré vám dá pri
prvom stretnutí. Okrem robota je
pripravený pomôc- vám aj strýko Albert.
Poèas tejto dobrodruno-strategickej hry budete musie- plni- nároèné a
nebezpeèné misie. Dostanete sa napr.
na malý èln, ktorý bude poháòaný
mravcom alebo iným hmyzom. Ten
vás dovezie k neprebádanej èasti ostrova. Ale cestou budete musie- nièi- delá,
šípy a noe, ktoré na vás budú útoèi-.
Ak prekonáte nástrahy pralesa, nájdete
predmety, ktoré vám pomôu pri nasledujúcich úlohách. Na ïalšiu èas- ostrova sa dostanete pomocou tajomného
lietadla, ktoré si však budete musieposklada- z listov a palíc. Skladanie sa
vám bude snai- prekazi- otravný vták.
Ak koneène poskladáte lietadlo, budete ho môc- poui- a pomocou neho
preskúmate ïalšie èasti ostrova. V urèitých èastiach bádania vám budú pomáha- aj zvieratá. Mravce vám ukáu
cestu podzemnými chodbami. Aj tu sú
pre vás pripravené nástrahy. Termity
budú blokova- východy z chodby a budete ich musie- vyláka- a zavrie- do
Hodnotenie:
☺ Ove¾a viac videí ako v prechádzajúcich
dieloch
Slabšie grafické vyhotovenie
Cena: 1416 Sk bez DPH/1699 Sk s DPH
Výrobca/zapoièal: Media trade
Dodávate¾ pre SR: Cenega
Peter Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Hardvérové po#iadavky:
Poèítaè s procesorom Intel Pentium, potrebné
miesto na pevnom disku 36 MB, pre Microsoft
Windows 98 a# XP 32 RAM, grafická karta
podporujúca SVGA
Ïalšie informácie: www.cd−rom.cz,
www.mediatrade.com
POZOR SÚA!
V spolupráci so spoloènosou MEDIA
TRADE Interactive, s. r. o., sme
pripravili súa o škatu¾u s týmto
programom. Staèí, ak do 14. novembra
2003 správne odpoviete na otázku,
ktorú nájdete na našej adrese
www.itnews.sk, a budete zaradení
do rebovania.
S O F T W A R E
Macromedia ColdFusion MX Developer Edition
V balíku Macromedia Studio MX sa
ako bonus nachádza vývojárska verzia servera Macromedia ColdFusion
MX, nazvaná Developer Edition. Vývojár ju môe pouíva- na odlaïovanie aplikácií ColdFusion na lokálnej
pracovnej stanici, nemôe ju však nasadi- ako plnohodnotný server.
DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Inštalácia je úplne bezproblémová, ColdFusion MX si z pevného disku odkrojí
pribline 142 MB. Po nainštalovaní budete vyzvaní na zadanie administrátorského hesla, na poèudovanie však nie
je potrebné zadáva- prihlasovacie meno.
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Ako rozumné minimum sa odporúèa Pentium
so 128 MB RAM, prièom pre lepší výkon neuškodí 256 MB RAM. ColdFusion MX pracuje pod operaènými systémami Windows 98, ME, NT 4.0, 2000
a XP. Program som testoval na 1,8 GHz
Pentiu 4 s 256 MB RAM a Windows
2000 CZ, èo na benú prácu postaèuje. ColdFusion MX beal v spomenutom prostredí ako systémová sluba.
PROSTREDIE PROGRAMU. Vývojár,
ktorý ešte nemal monos- oboznámisa s ColdFusion, bude zrejme tento produkt posudzova- so znaènou dávkou
skepsy: veï naèoe je nám ïalší server, keï máme Apache, IIS èi Tomcat?
Administrácia servera ColdFusion MX
V èom spoèíva výhoda oproti konkurenèným riešeniam?
K¾úèovou výhodou servera ColdFusion MX je jeho prepojenos- s ostatnými produktmi Macromedie s cie¾om èo
najviac u¾ahèi- a urýchli- vývoj robustných a efektne vyzerajúcich internetových aplikácií. Server sa skladá z
troch komponentov: ColdFusion MX
Server, ColdFusion Markup Language/
server-side ActionScript, no a napokon
ColdFusion Administrator. ColdFusion
MX Server predstavuje samotný server,
ktorý spracúva stránky ColdFusion, za-
tia¾ èo ColdFusion Markup Language
(CFML) je špecializovaný jazyk, podobný HTML. Na rozdiel od svojho staršieho brata obsahuje napríklad príkazy
na prácu s databázou, vysokoúrovòové
funkcie na formátovanie výstupu atï.
Nebude -aké uhádnu-, e ColdFusion
Administrator slúi na administráciu
servera. Na rozdiel napríklad od Apache
tu vládne maximálny komfort a netreba sa „prehrabáva-“ zloitým konfiguraèným súborom.
ColdFusion MX výborne spolupracuje s programom Dreamweaver, najmä
èo sa týka moností ladenia aplikácií.
Za pozornos- stojí aj schopnos- úzkej
spolupráce s programom Flash MX pri
vytváraní efektne vyzerajúcich internetových a databázových aplikácií (platí
však, e pri ich písaní musíte pouiActionScript). Pomocou debuggera zabudovaného v programe Flash MX si
potom preh¾adne môete odladi- svoju
aplikáciu podobne ako v ktoromko¾vek
inom vývojovom nástroji.
ZÁVER. ColdFusion MX je bezpochyby technológia budúcnosti. Aplikácie
vyvinuté v tomto prostredí môu pracova- nielen na platforme MX, ale aj v
iných prostrediach podporujúcich Javu,
(napr. IBM WebSphere), nechýba ani
schopnos- spolupráce so štandardmi
XML, web services, .NET/COM a CORBA.
Mierna pomalos- vývojárskej verzie
servera síce trocha zamrzí, na druhej
strane však nad òou nejeden vývojár
primúri oko vïaka obrovskému potenciálu, ktorý ColdFusion MX poskytuje.
Hodnotenie:
☺ Spolupráca s Flash MX
☺ ColdFusion Markup Language
PomalosC
Cena: verzia Pro Comm: 41 140 Sk, verzia
Server Enterprise Comm: 252 820 Sk (ceny sú
bez DPH, cenník firmy Opal Multimedia)
Zapoièal: Macromedia Inc, USA
Ivan Zernovác ml.
10/2003 PC REVUE
93
S O F T W A R E
ABBYY FormReader 6.0
Vo februárovom èísle sme zverejnili
obsiahlejšiu recenziu programu FormReader 4.1. Neskôr sa na trhu objavila verzia 6.0 tohto programu slúiaceho na spracovanie údajov z formulárov. Program sa vo všeobecnosti
dá vyui- napr. pri vyhodnocovaní
objednávok, registraèných kariet,
volebných lístkov, dotazníkov a pod.
Jeho nasadenie prináša úsporu nákladov na manuálne spracovanie
ve¾kého mnostva údajov a zais-uje
vysokú spo¾ahlivos- získaných informácií. FormReader 6.0 je pod¾a údajov výrobcu schopný naèíta- 2000
strán denne na jedinom poèítaèi. Na
celé spracovanie postaèuje skener, pracovná stanica a jej operátor. Okrem
desktopovej verzie teraz výrobca ponúka aj riešenie pre celý podnik.
Spustenie programu je tak ako v minulosti podmienené detekciou hardvérového k¾úèa, pripojeného na port
USB. V prípade podnikovej verzie postaèuje jediný k¾úè pre viacero pracovných staníc.
Aj v tejto verzii celý proces pozostáva z tvorby šablón formulárov,
94
PC REVUE 10/2003
elektronického spracovania vyplnených údajov a uloenia výsledkov do
urèeného typu databázy.
Zmeny sa u tradiène prejavili aj v
zlepšení pouívate¾ského rozhrania,
ktoré je moné pohodlnejšie prispôsobi- potrebám pouívate¾a. Program
je teraz plne prispôsobený pre operaèný systém Microsoft Windows XP
a vyuíva jeho vlastnosti.
Podstatnejšie však je, e FormReader pod¾a údajov výrobcu teraz
presnejšie rozpoznáva text písaný
rukou. Výrobca udáva konkrétne zvýšenie presnosti takéhoto textu – o 20 %.
Týka sa to však hlavne špeciálnych
znakov a znakov s diakritickými znamienkami. Celkovú priemernú presnos- rozpoznávania textu udáva výrobca na hodnote 99,5 %.
FormReader 6.0 má integrovaný aj
FormDesigner, pomocou ktorého sa
navrhujú šablóny formulárov. Tie v novej verzii môu obsahova- viaceré nové tvary zaškrtávacích okienok, zlepšená je presnos- pri rozpoznaní korekcií nesprávne zaškrtnutého okienka. Do šablón je moné integrova- aj
èiarový kód a aj presnos- jeho rozpoznávania bola zvýšená. Program rozpoznáva aj dvojdimenzionálny èiarový kód PDF-417. Èiarový kód potom
pomáha pri jednoznaènej identifikácii správnej predlohy. V jednej dávke
je moné spracúva- viaceré vyplnené
formuláre. Program potom sám priradí správnu šablónu k rozpoznávanému formuláru. Pri tvorbe šablóny sa
teraz dajú vyui- nové znaèky, pomocou ktorých program nastaví správnu
polohu formulára pri jeho rozpoznávaní. Formulár tak môe by- do skenera poloený aj šikmo alebo obráte-
ne. Program takisto rozpozná a koriguje lineárnu aj nelineárnu deformáciu predlohy, take formuláre môu
by- skenované alebo tlaèené na rôznych zariadeniach. Z ïalších zdokonalení spomeòme rozpoznanie úplne
cesormi. Nasadenie tohto programu
je tak pravdepodobné tam, kde sa
spracúva ve¾ké mnostvo vyplnených
formulárov. Ceny progranu závisia od
poètu formulárov, ktoré sa budú
programom vyhodnocova-.
Pouívate¾ské prostredie programu pri spracovaní formulára
prázdnej strany (tej program nepriradí šablónu a operátorovi sa zobrazí
varovanie). Poèas rozpoznávania formulára je moné vykonáva- aj validáciu rozpoznaných údajov. K dispozícii
sú teraz kontrolné sumy, normalizácia hodnôt, overovanie v porovnaní s
databázami a pod. Z oblasti exportu
údajov bola v novej verzii zaradená
podpora pre XML 1.0.
Zo stránky rýchlosti spracovania
údajov je dôleité, e verzia 6.0 dokáe vyui- nový hardvér a plne spolupracuje s poèítaèmi s viacerými pro-
Cena: od 30 000 Sk bez DPH
Dodávate¾: NUPSESO, a. s.
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Minimálne po#iadavky na pou#itie: poèítaè
s procesorom Pentium 350 MHz, operaèný
systém Windows 98, Me, NT 4, 2000 a XP.
Pre hardvérový k¾úè jeden vo¾ný port USB.
S O F T W A R E
BrightStor ARCServe Backup 9.01
U na prvý poh¾ad je jasné, e pri zálohovacích systémoch, ktoré sú urèené i pre tie najkomplikovanejšie eBusiness infraštruktúry, hrá ve¾mi dôleitú
úlohu jednoduchos- inštalaèného procesu a základnej postkonfigurácie. BrightStor ARCServe Backup
je preto v novej verzii 9.01 vybavený prepracovaným inštalaèným softvérom, ktorý v jedinom celku
kombinuje prostriedok na implementáciu serverovej èasti, klientskych modulov (agentov), a èo je rovnako dôleité, licenèného mechanizmu, ktorý za-
kolu SNMP, broadcastov v lokálnej sieti, alebo
iných bených notifikaèných mechanizmov, medzi
ktoré zaraïujeme e-mail, SMS, pager èi iné.
Vïaka tejto skutoènosti môe administrátor riadi- na základe prístupových práv k systému všetky
procesy z ¾ubovo¾nej pracovnej stanice v sieti èi z
prostredia internetu. Aby bola zabezpeèená všestranná implementovate¾nos- a automatizácia, okrem
špecializovanej aplikácie, ktorá je riešená ve¾mi intuitívnym a preh¾adným spôsobom, je k dispozícii i
Administratívne prostredie
bezpeèuje jednoduchú rozširovate¾nos- do budúcnosti. Priamoèiaros- prístupu v tomto prípade prináša minimalizáciu implementaèných nákladov, èo
je pri rozsiahlych prevádzkach viac ako dôleité.
Zaujímavos-ou je i jednoduchý prechod zo skúšobnej prevádzky na licencovaný produkt. V tomto prípade postaèí systém obohati- registraèným k¾úèom
a príslušné moduly systému sú okamite aktivované v súlade s licenciami. Medzi podporovanými operaènými systémami na strane serverov nájdeme kompletnú líniu operaèných systémov Microsoft Windows (NT 4.0, 2000 Server/Advanced Server, Windows 2003 Standard/Enterpise, XP Professional) vrátane špecifických rozšírení pre jednotlivé varianty,
Novell Netware 5.1/6.0 a distribúcie postavené na
jadre GNU/Linux, ktoré sú èoraz èastejšie stredobodom pozornosti. Na strane klientov, samozrejme,
nechýba kompletná škála Microsoftu, GNU/Linux,
prostredníctvom push agentov je moné systém
implementova- i na systémoch HP, SUN, IBM, SCO
a SGI UNIX. Ako vidie-, multiplatformovos- je zaruèená v širokej škále najpouívanejších operaèných
systémov.
OVLÁDANIE A CENTRALIZMUS. Centralizovaný systém ovládania celého procesu zálohovania a
obnovy dát je základnou poiadavkou pri minimalizácii nákladov na riešenie. Aby bolo moné zabezpeèi- efektívne sústredenie funkcií do jediného operabilného bloku, systém musí disponova- centralizovaným databázovým systémom. Inak to nie je ani
pri systéme BrightStor ARCServe Backup, ktorý na
dedikovanom sie-ovom serveri ukladá všetky potrebné informácie, èi u ide o jednotlivé úlohy,
alebo súbory dát. Sústredenie všetkých udalostí a
riadiacich procesov do jediného bodu v celej infraštruktúre tak umoòuje prune reagova- na podnety dané systémom, èi u prostredníctvom proto96
PC REVUE 10/2003
webové rozhranie a príkazový riadok, ktorý je stredobodom pozornosti pri snahe o automatizáciu externými prostriedkami. Webové rozhranie a CLI (Command Line Interface) tak rozširujú monosti na
zahrnutie riadiaceho systému do aplikaèných systémov vyššieho stupòa, èím je moné dosiahnu- vzájomnú previazanos- systémov a všestrannos- nasadenia v praxi.
ZÁLOHOVACIE METÓDY. BrightStor ARCServe Backup umoòuje v rámci systémov, kde úspešne prebehla implementácia, zais-ova- kadodenné zabezpeèenie dát, èi u poèas plnej prevádzky, alebo v
rámci èasových operaèných prestojov, ktoré boli
naplánované pre proces zálohovania. Dáta zo zálohovaných systémov sú prostredníctvom agentov
dodávané k zálohovacím médiám, a to pri vyuití
všetkých dostupných optimalizácií. Okrem plných,
inkrementálnych a diferenciálnych záloh filesystémov sú k dispozícii i monosti prístupu k špecifickým druhom dát. K dispozícii sú konektoroví agenti pre databázy, prístup k otvoreným súborom, nezabudlo sa však ani na špecifiká operaèných systémov, kde je moné zálohova- tak systémové registre v operaèných systémoch Microsoft, ako aj systémovú NDS databázu pri Novell Netware. Prenos
dát prebieha v komprimovanej forme, a to pri efektívnom riadení dátových tokov s monos-ami paralelného streamingu. Ak nazrieme do aktuálnej podporovanej škály konektorových agentov, narazíme
na všetky najbenejšie pouívané dátové zdroje.
Podporovanými platformami sú Oracle, SQL, Sybase, Informix, Advantage Ingres, Exchange, Lotus Notes, GroupWise a SAP R/3.
MOBILITA. Všetko by bolo v absolútnom poriadku,
keby všetky pracovné stanice boli v rámci infraštruktúry neustále k dispozícii. Nesmieme však
zabudnú- ani na mobilné zariadenia, ako sú note-
S O F T W A R E
booky a tablet PC, ktoré sú èoraz
ob¾úbenejším výpoètovým prostriedkom tých pracovníkov, ktorí èasto
migrujú medzi pracoviskami èi pracujú v teréne. Vïaka špecializovanému systému s názvom BrightStor
Mobile Backup je moné zabezpeèipre komplexnos- záloh i túto ne¾ahkú
situáciu. Zálohovací proces prebehne
na mobilných pracovných staniciach
i v prípade, ak sú od sie-ovej eBusiness infraštruktúry odpojené. Zálohovacia dávka sa pod¾a naèasovania vytvorí na lokálnom pevnom disku, prièom pri pripojení k sieti sa okamite
duplikáciou odmigruje na príslušné
centrálne zálohovacie médium. Keïe jednotlivé kópie zálohovacích dávok sú k dispozícii i na pevnom disku
mobilného výpoètového systému,
obnovu dát je moné uskutoèni- i priamo v teréne.
POHROMY. Špeciálny prípad zálohovania tvorí technologické zázemie
Disaster Recovery. V tomto prípade
sa okrem filesystémov diskových zariadení pracovnej stanice zálohujú i špecifické informácie operaèného systému. V prípade zlyhania hardvéru, jeho krádee èi znièenia je moné po
jeho náhrade novým kusom uskutoèni- ivú duplikáciu pôvodného systému zo zálohy, bez nutnosti prácneho
inštalovania operaèného systému,
aplikaèného vybavenia a ich následnej konfigurácie. Postaèí nabootovazo špecializovaného média pre príslušný OS a o zvyšok sa postará softvér.
CIE¼OVÉ MÉDIÁ. Ani z poh¾adu podpory cie¾ových zálohovacích médií
neexistuje jednoznaèná odpoveï, èo
je pre dané prostredie najvýhodnejšie. Iba håbková analýza prostredia,
charakteru dát, ich objemu a dostupného èasového rámca na vykonanie
zálohy môu odhali-, na aké médium
zálohova-. I toto je jeden z dôvodov,
preèo je BrightStor ARCServe Backup
vybavený mnostvom modulov i na
strane cie¾ového média. V malých infraštruktúrach poteší monos- nasadenia bených optických médií a pevných diskov. Jednoduchým spôsobom
je teda moné zálohova- na zapisovate¾né/prepisovate¾né CD a DVD médiá èi priamo na vyhradené pevné
disky s vyuitím priameho zápisu na
zväzky alebo v rámci filesystému.
Samostatnú kapitolu tvoria páskové mechaniky, ktoré sú azda najrozšírenejším zálohovacím médiom v
spolupráci s podporou kniníc a zariadení Tape Loader. Hardvérová podpora je v tomto prípade viac ako bohatá, take iadne obavy nie sú opodstatnené. Vïaka podpore paralelného
streamingu je moné súèasne zapisova- a na 32 cie¾ových zariadení jedného typu, prièom pri prekroèení kapacity médií je moné pokraèovanie
v zápise na nasledujúcom médiu v
automatizovanej dátovej kninici.
Podporované sú i páskové RAIT (Redundant Array of Inexpensive Tapes)
systémy prinášajúce ïalšiu dávku redundancie.
Niekedy však ani výkonné páskové
mechaniky nedokáu zabezpeèi- minimalizáciu èasového rámca potrebného na realizáciu zálohovacieho procesu. V tomto prípade sa èrtá monosvyuitia „stagingu“, ktorý v prvotnej
fáze zapíše obrazy budúcich pások
na rýchle diskové storage médium s následnou migráciou zálohovaných dát
na skutoèné pásky. Podpora zariadení SAN v tomto procese, samozrejme,
nie je niè cudzie.
DOSTUPNÉ OPTIMALIZÁCIE. Okrem
efektívnych komprimaèných mechanizmov, ktoré sme v tomto príspevku
u spomenuli, sú k dispozícii i ïalšie
prvky na optimalizáciu dátových tokov a minimalizáciu èasu potrebného
na zálohovacie rámce. Zaujímavým
postojom je podpora viacerých sie-ových rozhraní tak na strane serverov, ako aj klienta. Aby nedochádzalo
k zahlteniu sie-ovej infraštruktúry,
moné je riadi- dátové toky cez
príslušné sie-ové rozhrania, èím sa
dá dosiahnu- elaná segmentácia
infraštruktúry. Zaujímavý je i postoj
z poh¾adu serverovej priorizácie. V tomto prípade je moné zabezpeèi- zálohovací proces tak, aby sa pri spracovaní úlohy postupovalo od tých najdôleitejších prvkov a po tie najmenej významné. Všetky zálohované dáta môu by- pri dostatku výpoètového výkonu a èasu volite¾ne kontrolované vsuvným antivírusovým modulom, prièom výsledné zálohovacie
sety môu pre zabezpeèenie auditu
prejs- i enkrypènými mechanizmami.
te dátových skladov dominova-. Na
extenzívne nasadenie v prostredí eBusiness je k dispozícii i variant BrightStor Enterprise Backup, ktorý so sebou prináša rozšírenú podporu systémov a ich špecifík. Okrem orientácie
na unixové servery tu nájdeme podporu platformy X SAN, Sun Solarisu,
klienta pre AS400 èi Open VMS. Zanedbate¾né nie sú ani monosti multistreamového zálohovania databáz
a crossplatformovej databázovej migrácie. Rozšírená je i podpora kniníc,
kde prichádzajú do úvahy i riešenia
formátu ACSLS / IBM 3494. V krátkosti mono poveda-, e vhodnosimplementácie s týmto prístupom nastáva v prostrediach, kde základná
výbava nie je dostatoèným „kanónom“
na efektívne zvládnutie situácie.
V prostrediach eBusiness s nepretritou prevádzkou nie je moné chápa- proces efektívneho zálohovania
ako absolútne vyriešenie problematiky. Keïe v prípade zlyhania systému vzniká èasový prestoj, ktorého
èas zodpovedá èasovému rámcu na
obnovu dát v súlade s plánom, treba
sa zamyslie- nad riešeniami, ktoré nám
umoòujú preklenú- toto núdzové
èasové obdobie alternatívnym riešením. Na prípravu prostredia, ktoré je
v plnej miere odolné hardvérovému
èi softvérovému zlyhaniu serverov, môeme poui- modul oznaèovaný náz-
vom BrightStor High Availability Manager. Úlohou tohto mechanizmu je
vyui- na efektívne zvládnutie situácie záloný server alebo ich skupinu.
Dáta sú poèas ich spracúvania optimalizovaným zmenovým spôsobom
replikované na záloný server, ktorý
môe zastupova- buï jeden primárny server, alebo ich skupinu. Keïe
dáta sú v rámci moností priepustnosti sie-ovej infraštruktúry s plnou
transparenciou nad aplikaèným vybavením replikované na záloný server, v prípade výpadku nebude problémom pre systém zabezpeèi- zastúpenie úlohy hlavného servera jeho zálohou. Ide o takzvaný failover clustering,
ktorý je najúèelovejším prístupom k
tejto problematike. Zmenou identifikácie IP adresou a ostatnými sprievodnými mechanizmami prevezme záloný server v plnej miere úlohy hlavného servera po celú dobu vzniknutého prestoja. V prípade odstránenia
chyby sú dáta opätovne v plnej aktuálnosti namigrované na primárny server, prièom sa identifikácia a funkcionalita navrátia do pôvodného stavu.
Cena: 695,00 USD
Dodávate¾: Computer Associates
Výhradný distribútor v SR: SWS
Distribution, a. s.
Milan Gigel
VIACNÁSOBNÝ ZÁBER ANTIVÍRU−
SU. O prehliadku zálohovaných dát
sa stará volite¾ne modul eTrust InnoculateIT, ktorý nie je iba jednoduchým
mechanizmom, ktorého úlohou je sledova- prípadnú infikáciu súborov v
rámci súborových systémov. Poèas zálohovacieho procesu filesystémov sú
údaje priebene prezerané prostredníctvom modulu softvérovými prvkami eTrust Antivirusu, prièom prebieha i podrobná analýza komprimovaných štruktúr a podobne. Akéko¾vek
podozrenie na infikovanie sa konèí
aktívnou obrannou reakciou, ktorá zabezpeèí to, aby záloha bola v prípade
obnovy systému bez infekcie. Èo je
však rovnako dôleité, nútená dezinfekcia prebehne priamo i na zálohovanom médiu.
ZÁLOHOVANIE VO VE¼KOM. V prípade rozsiahlych infraštruktúr a špecifických prostredí je vhodné zamyslie- sa nad monos-ami, ktoré budú
pri zálohovacom procese a manamen10/2003 PC REVUE
97
S O F T W A R E
Sharewarové okienko
nájdete na CD REVUE
Opis: program pre Win9x-XP na návrh rozmiestnenia objektov bytového interiéru a záhradných
objektov
Vlastnosti:
práca s programom sa zaèína definíciou ve¾kosti
miestnosti, resp. viacerých miestností viacizbového bytu (vo zvolených dåkových jednotkách)
s monos-ou vo¾by farby stien a podlahy; nasleduje definícia nových objektov v tvare obdånika,
z èasto sa opakujúcich objektov je moné vytvori- vlastnú pouívate¾skú kninicu; objekty je
moné radi- do jednotlivých vrstiev, prièom zobrazi- mono len zvolené vrstvy; program umoòuje
zobrazi- alebo skry- pomocnú mrieku s definovanou hustotou a farbou èiar
k jednotlivým objektom mono pridáva- ich
opis, resp. je moné definova- opisy nezávislé od
objektov, ktoré je moné ¾ubovo¾ne presúva-; je k
dispozícii funkcia identifikácie súradníc zvoleného
kruhu, elipsy a ïalších základných geometrických
útvarov a ich kombinácií (skupina základných
geometrických útvarov), prípadne modifikácia
vlastností preddefinovaných objektov (zatriedených
do skupín – skrine, sedací nábytok, stoly atï.),
ktoré je následne moné ¾ubovo¾ne rozmiestòovav 2D priestore s monos-ou tvorby detailných
poh¾adov a pootáèania návrhu s krokom 90 stupòov; je moné zvoli- farbu obrysov a výplne objektov s podporou priesvitnosti
bodu, ako aj merania vzdialenosti medzi dvoma
definovanými bodmi
vytvorený návrh je moné uloi- do súboru na
pevnom disku, je k dispozícii funkcia transformácie projektu (konverzia jednotiek, posunutie
v ¾ubovo¾nom smere, zmena mierky a pootoèenie
o násobok 90 stupòov), ako aj zluèovania dvoch
projektov
v spojení s externým VRML prehliadaèom
(Cosmo Player, Cortona a pod.) je moné zobrazi-
Room Arranger v3.61
98
PC REVUE 10/2003
aj 3D náh¾ad na navrhnutý interiér (na èo je
potrebné korektne definova- výšku všetkých
objektov od podlahy)
tlaè a export hotových návrhov do súboru vo
formáte PNG alebo BMP alebo do pamä-ovej
schránky na prenos do iných aplikácií
viacjazyèná podpora vrátane slovenèiny
-phAutor: Jan Adamec, Èeská republika
Štatút: shareware, skúšobná doba 30 dní
Cena registrácie v SR: 20 USD + DPH
Registrácia v SR: www.avir.sk
Dom. stránka: www.roomarranger.com
MP3 File Editor Plus v 5.11
Opis: program pre Win95-XP na správu zbierky
hudobných súborov uloených vo formáte MP3
Vlastnosti:
program v dvoch nezávislých oknách zobrazuje
aktuálne názvy zvolených súborov a navrhnuté
nové názvy súborov, ktoré vychádzajú z obsahu
ID3 informácií a ktoré je moné editova-; sú pritom podporované najnovšie štandardy ID3 v1.1 a
ID3 v2.4; modifikované ID3 informácie, resp. nové
názvy súborov mono následne individuálne alebo
hromadne uklada- na pevný disk; pri orientácii vo
ve¾kom mnostve súborov pomáha funkcia
vyh¾adávania v príslušných polokách TAG informácií a filtrácia súborov na základe ich obsahu
program obdobným spôsobom môe spracovanaraz všetky súbory obsiahnuté v .M3U zozname
a po ich modifikácii uloi- korigovaný zoznam na
pevný disk; zoznam skladieb mono exportova- do
formátov .txt, .dbf aj .htm, resp. ho mono priamo
z prostredia programu vytlaèi- na pripojenej
tlaèiarni
program je vybavený integrovaným MP3 prehrávaèom, take editovanú skladbu si mono prehra-;
alternatívne je moné na prehrávanie skladieb
aplikova- prehrávaè Winamp, ktorého základné
ovládacie prvky sú integrované v prostredí programu
program je vybavený mnostvom doplnkových
modulov (niektoré sú do programu integrované
prostredníctvom technológie zásuvných modulov):
získavanie informácií z freedb serverov, ID3v2 edi-
S O F T W A R E
tor s podporou kopírovania ID3v1 informácií do ID3v2 a naopak, modul na
hromadné odstránenie všetkých ID3 informácií a modul na konverziu súborov MP3 do formátu WAV s podporou normalizácie (naposledy menované dva
moduly sú dostupné ako separátne freeware programy); priamo z prostredia
programu je takisto moné aktivova- modul DataMPX na vytváranie katalógov súborov MP3 a editor hudobných a karaoke textov pod názvom Lyred
PRO s monos-ou získavania informácií z internetových databáz (tieto moduly je potrebné registrova- zvláš-)
viacjazyèná podpora vrátane slovenèiny a èeštiny
-phAutor: Peter Jakubech – MPX center, Slovensko
Štatút: shareware, skúšobná doba 15 dní
Cena registrácie: 25 USD (s nárokom na bezplatnú aktualizáciu)
Dom. stránka: www.mp3fe.com
The Mirror of Beauty v1.2
Opis: program pre Win9x-XP na úpravu vzh¾adu enskej tváre
Vlastnosti:
program umoòuje úpravu vzh¾adu enskej tváre, importovanej z obrázka
vo formáte GIF, JPG alebo PNG, prièom na úvod je potrebné prispôsobive¾kos- a umiestnenie (v horizontálnom aj vertikálnom smere) preddefinovanej masky tváre v súlade so skutoèným tvarom a polohou tváre na fotografii;
v ïalšom kroku je moné v prípade potreby presne doladi- obrys tváre, polohu a tvar pier, nosa, oèí a oboèia pomocou definície vrcholov jednotlivých
definièných mnohouholníkov
ïalej je moné realizova- nasledujúce úpravy: nanesenie mejkapu v definovanej farbe a sýtosti, nanesenie rúu v definovanej farbe, sýtosti a lesku, apli-
kácia ceruzky na pery, oèných tieòov (zvláš- nad oèami, pod oèami a po
bokoch), ceruzky na oèi, ceruzky na oboèie a nanesenie èervene na líca; je
takisto moné modifikova- úèes aplikáciou preddefinovaných úèesov s vo¾bou
farby vlasov, jej sýtosti a polohy úèesu v horizontálnom aj vertikálnom smere
k dispozícii je aj funkcia automatickej tvorby návrhov všetkých parametrov
mejkapu (okrem úèesu) – prirodzený vzh¾ad, denný mejkap, veèerný mejkap
a pod.; zaujímavá je aj funkcia náhodnej tvorby kombinácií jednotlivých parametrov, ktorú mono mnohonásobne opakova- a dospie- tak k novým návrhom
v rámci rozšíreného súboru funkcií je k dispozícii zhrubnutie pier, funkcia
omladnutia tváre, resp. jej modifikácie v súlade s ideálnymi proporciami,
funkcia „poenštenia“ tváre, vyhladenia vrások (na èele, okolo oèí, medzi
oèami a okolo úst), modifikácia tvaru nosa (skrátenie a zúenie) atï.
pri práci je neustále k dispozícii fotografia pôvodnej tváre a jej modifikovaný vzh¾ad, ako aj funkcia Undo/Redo umoòujúca anulova- naposledy realizovanú funkciu, resp. ju znova aplikova výsledný návrh mono uloi- na pevný disk vo vlastnom formáte (obsahujúcom definíciu polohy elementov tváre a ïalšie údaje), exportova- do súboru
vo formáte GIF, JPG alebo PNG, resp. vytlaèi- na pripojenej tlaèiarni
-phAutor: Universal Hedonics, USA
Štatút: shareware, skúšobná verzia vytvára obrázok prekrytý reklamným nápisom
Cena registrácie: 20 USD
Dom. stránka: www.universalhedonics.com
HiDownload v3.3
Opis: program pre Win9x-XP umoòujúci s-ahovanie súborov z HTTP, FTP,
MMS a RTSP serverov
10/2003 PC REVUE
99
S O F T W A R E
STEGANOGRAFIA
V PRAXI
Èas- rubriky venovanej shareware je tento mesiac
zameraná na steganografiu. Nájdete tu nieko¾ko steganografických programov, prièom takmer všetky si
môete odskúša-, pretoe sú uloené aj na pribalenom CD disku. Vyberal som také programy, aby bolo
moné ukáza- celú paletu moností stegoprogramov.
Tých je ve¾ké mnostvo a ïalšie mono nájs- na internete spolu s menším poètom programov, ktoré
umoòujú detekciu stegomédií. Mnoho z programov
urèených pre steganografiu je distribuovaných spolu
so zdrojovým kódom v C alebo v assembleri.
JpegX 2.1.1
Vlastnosti:
s-ahovanie individuálnych súborov, resp. dávkové s-ahovanie súborov s monos-ou kategorizácie
s-ahovaných súborov a plánovania èasu zaèatia
prenosov; popri štandardných protokoloch HTTP
a FTP umoòuje program aj s-ahovanie audio- a
videosúborov z MMS a RTSP serverov s podporou
automatického dokonèovania prerušených prenosov a viackanálového prenosu (na zvýšenie rýchlosti); jednotlivé vzdialené servery môu ma- definované separátne parametre (prihlasovacie meno
a heslo, maximálny poèet spojení a pod.); podpora
spolupráce s HTTP/FTP/SOCKS proxy servermi
adresu s-ahovaných súborov je moné zadávaruène, resp. proces s-ahovania je moné pre definované typy súborov zaèa- automaticky v rámci
integrácie programu s prostredím MS Internet
Explorera èi v rámci monitorovania pamä-ovej
schránky na výskyt adries URL; iný spôsob zaèatia
prenosu spoèíva v prenesení adresy URL z ¾ubovo¾nej aplikácie do plávajúceho okna, vytvoreného
programom na pracovnej ploche
100
PC REVUE 10/2003
vyh¾adávanie binárnych, resp. MP3 súborov
s pouitím zvolených internetových vyh¾adávaèov
z preddefinovaného zoznamu (s monos-ou verifikácie dostupnosti nájdených adries URL)
monos- prezerania zoznamu súborov èi s-ahovania zvolených súborov zo ZIP archívu, uloeného na vzdialenom poèítaèi, bez potreby s-ahovania celého archívu
vstavaný prehliadaè obsahu FTP serverov, antivírusová kontrola s-ahovaných súborov, s-ahovanie flash animácií a ïalšie funkcie
analýza adresy MMS/RTSP, umoòujúca identifikáciu skrytej adresy URL, z ktorej mono zaèaproces s-ahovania
-phAutor: HiDownload Software, Èína
Štatút: shareware, skúšobná doba 50 dní
Cena registrácie: 30 USD
Dom. stránka: www.hidownload.com
Peter Hubinský
AVIR
Registrácia shareware programov
za slovenské koruny www.avir.sk
Táto jednoduchá utilitka má v komprimovanom
tvare iba 30 KB. Po rozbalení zaberá na disku 123
KB. Dokáe ukrýva- stegosprávy do obrázkov formátu JPG. K dispozícii je aj kryptovanie a ochrana
heslom.
Práca s programom je jednoduchá a efektívna.
Okrem ukrytia správy ju dokáe aj preèíta- a zmaza- z obrázka. Program nemá help v pravom zmysle slova, vedie pouívate¾a pokynmi, ktoré sa zobra-
zujú v ¾avej èasti pouívate¾ského okna, ak pouijete pomocníka. Program mono ovláda- z menu, menej skúsení pouívatelia a zaèiatoèníci by mali poui- pomocníka (wizard).
Program pri ukrývaní stegosprávy mení ve¾kossúboru. Verzia 2.1.1 dokáe skry- svoju èinnos- pred
S O F T W A R E
programom Gillermito, ktorý je špeciálne
napísaný na odha¾ovanie stegospráv predchádzajúcich verzií programu JpegX. -bm-
maximálnu a odporúèanú kapacitu vyuite¾nú na
stegosprávu. Nedovolí zaèa- proces ukrývania dát,
ak ukrývaný súbor je väèší ako maximálna pouite¾ná kapacita. Stegodáta sú chránené heslom. -bm-
Autor: Lawrence Kom
Štatút programu: freeware
Operaèný systém: Win 95/98/ME/2000/XP
Domovská stránka: www.nerdlogic.org
Download: www.nerdlogic.org/jpegx
Autor: Allan Latham
Statút programu: freeware
Operaèný systém: DOS/Windows
Download: http://linux01.gwdg.de/~alatham/stego.html
White Noise Storm
Tento program má okrem steganograficých
schopností dobre implementované aj kryptografické vlastnosti. Dokáe náhodne umiestni- jednotlivé bity stegosprávy do nosného
média. Program pouíva technológiu LSB a aj tzv.
rozprestreté spektrum. Nevýhodou tohto programu
je, e na zakódovanie urèitej správy potrebuje ove¾a
väèší nosný súbor ako ostatné programy. Softvér je
pod reštrikciou ITAR, a preto by nemal by- distribuovaný mimo USA. Nenachádza sa preto na našom
CD disku a mono si ho stiahnu- z lokality uvedenej
ïalej.
-bmAutor: Ray (Arsen) Arachelian
Štatút programu: freeware
Operaèný systém: DOS
Download: http://www.funet.fi/pub/crypt/steganography/
MP3Stego
Program s ve¾kos-ou 1,15 MB je unikátny tým, e
dokáe ukrýva- text do súborov MP3. Jeho ovládanie je trochu -akopádnejšie, pretoe ukrývaný text
aj zvuk vo formáte WAV musí by- uloený najskôr
do toho istého adresára ako program mp3stego.
Potom existujú u iba dve tlaèidlá – jedno na zakódovanie správy a zvuku do formátu MP3 a druhé na
jeho opätovné rozkódovanie a vyextrahovanie správy. Tretie tlaèidlo slúi na ukonèenie behu programu. Okrem toho je moné program ovláda- aj z
príkazového riadka. MP3Stego ukrývanú správu
najskôr skomprimuje, potom zašifruje a uloí do
formátu MP3. Program bol písaný ako stegoprogram
s tým, e bude pouívaný aj ako pomôcka pre watermarking. Informácie sa toti dajú z výsledného
stegosúboru odstráni- len pri silnej degradácii kvality zvuku.
-bmAutor: ViPeR
Operaèný systém: DOS/Windows
Štatút programu: freeware
Download: http://www.petitcolas.net/fabien/
steganography/mp3stego/index.html
GZSteg
do súborov BMP, GIF a takisto do súborov WAV. Pouíva kódovanie do LSB pre obrázky aj zvuk. Zaujímavou vlastnos-ou programu je, e vypisuje pre
kadé médium najväèšiu kapacitu stegosprávy,
ktorá doò môe by- zapísaná. Táto vlastnos- šetrí
èas pri ukrývaní väèších stegospráv, pretoe umoòuje rýchlejší odhad, èi do daného média je alebo
nie je moné ukry- danú stegosprávu.
Pri práci s programom vyberiete obrázok alebo
iný podporovaný súbor a metódou drag and drop
ho presuniete do okna programu s-tools. Kadý
ïalší súbor, ktorý sem presuniete, sa u vloí do pôvodného súboru. Ak chcete správu vyextrahova-,
nad obrázkom so stegosprávou otvoríte menu poklepaním na pravé tlaèidlo myši a z menu vyberiete poloku reveal. Dáta môu by- chránené heslom.
Šifrované môu by- pomocou algoritmu IDEA, DES,
3DES alebo MDC. Naraz je moné pracova- s viacerými súbormi. V prípade súborov GIF sa môe
poui- transparentná farba alebo viacero obrázkov
v jednom súbore. S-tools tieto obrázky dokáe
korektne naèíta-, ale pri zápise sa tieto vlastnosti
obrázkov stratia. Pri ukladaní súborov treba špecifikova- aj príslušné prípony súborov.
Ovládanie programu je trochu neštandardné a je
dobré preèíta- si návod na pouívanie. Ten je napísaný v angliètine a je ve¾mi dobre prepracovaný,
obsahuje aj s podrobný register hesiel.
Zdrojový kód tohto programu v C++ je moné
-bmza 20 libier kúpi- od autora programu.
Tento patch umoòuje upravi- kompresný program GZIP tak, aby umoòoval súèasne s kompresiou dát aj pribalenie stegosprávy. Vyaduje si
zdrojový kód gzipu, ktorý je moné získa- z internetu. Následne treba pribali- k nemu aj patch. Výsledkom bude upravený gzip s monos-ou pridávania stegospráv. Blišie podrobnosti mono nájs- v
pribalenom súbore readme.txt. V tomto súbore je
opísaný aj princíp, ako patch modifikuje originálny
-bmkomprimovaný súbor.
Autor: Andy Brown a Ken Pizzini
Štatút programu: freeware
Download: http://www.funet.fi/pub/crypt/steganography/
ImageHide
ImageHide je o nieèo zloitejší program ako JpegX
a dokáe viac. Zaberá na disku 1,1 MB. Ukryje stegosprávy vo viacerých formátoch obrázkov, nielen
v JPG, ale aj v BMP, TIFF. Ovládanie je jednoduchšie
Autor: Andrew Brown
Štatút programu: freeware
Operaèný systém: Windows
Download: ftp://ftp.funet.fi/pub/crypt/mirrors/idea.sec.dsi.
unimi.it/code/s−tools4.zip
JP Hide and Seek 0.5
Umoòuje ukrýva- dáta do obrázkov formátu JPG.
Program po naèítaní obrázka urèí jeho atribúty a aj
a intuitívnejšie. Správu dokáe aj extrahova- a zmaza-, dostupné je šifrovanie. Naraz mono pracova- s
-bmviacerými obrázkami.
Štatút programu: freeware
Operaèný systém: Windows
Download: http://prem−01.portlandpremium.co.uk/
p1−28/imagehide.htm
S−tools for Windows 4.00
S-Tools sa povauje za jeden z najlepších steganografických programov, ktorý súèasne poskytuje
najlepšie výsledky. Umoòuje uklada- stegosprávy
Branislav Madoš
10/2003 PC REVUE
101
I N T E R N E T
KOMENTÁR: /dev/null/026
David Copperfield to môe rovno zabali. Jeho trápne triky so
zmiznutím Sochy Slobody èi nejakých rozmerovo podobných
drobností si môe strèi za klobúk. Vyrástla mu toti konku−
rencia, ktorá sa uviedla priam brilantným spôsobom. Krá¾om
svetových kúzelníkov, mágov a èernokòaníkov sa v utorok 2.
septembra okolo jednej popoludní stal... Hádate úplne pres−
ne, bingo! Je ním Euroweb, a. s., správca našej národnej TLD
sk. V spomenutý deò sa mu podaril doposia¾ nevídaný trik.
Slovensko doslova zmizlo z internetu. Vyparilo sa. Síce nie
úplne, ale to len v prípade, e ste si pamätali z hlavy IP adre−
sy všetkých svojich ob¾úbených stránok zároveò s ich „po−
¾udštenými názvami“. A zrejme mi dáte za pravdu, e týchto
pamäových akrobatov neboli práve desatisíce.
Je vcelku ¾ahko pochopite¾né, e takáto – s prepáèením
– sprostos, nehodná ani komentára zo strany vinníka, pri−
tiahla celkom slušnú pozornos. Základné otázky zneli:
„Ako?“, „Preèo?“, „Kto za to môe?“ Také a podobné pa−
dali na èísle +421 2 50705500, spoloènom pre fax aj tele−
fón vyhradený pre SK−NIC. Pravdae, volal som aj ja, a to
dokonca opakovane. K dvíhaniu sa síce ve¾mi rýchlo ne−
stihli dosta, ale nakoniec sa vdy niekto ohlásil. Pod poj−
mom niekto vdy vystupoval príjemný enský hlások. Raz
ma odkázali, aby som napísal svoje otázky na adresu host−
master@sk−nic.sk. Jediné, èo sa z tejto adresy kedy vrátilo,
bola automatom generovaná odpoveï, e mojím e−mailom
sa budú zaobera. Zrejme sa ním zaoberajú ve¾mi dôklad−
ne, pretoe som dodnes (tento text píšem 11. septembra)
nedostal nijakú odpoveï. Zlé jazyky tvrdia, e funkcia tej−
to adresy je zhodná s funkciu zariadenia, ktoré dalo tejto
rubrike názov. Po svojej skúsenosti som náchylný tomu aj
uveri. Inokedy mi hlások povedal, e na stanovisku k vý−
padku práve pracujú. V tom èase u uplynulo od inciden−
tu viac ako 24 hodín, take kadý slušný novinár èakal na
stanovisko Eurowebu pomerne netrpezlivo. Do vývrtky
som však padol a na ïalší deò. To mi hovorkyòa spoloè−
nosti oznámila, e sa k celej veci nebudú vôbec vyjadrova
a vraj informovali svojich zákazníkov. Výpadok motivoval
Zdruenie poskytovate¾ov webhostingu na napísanie otvo−
reného listu, v ktorom sa saovali na nefunkènos a èasté
výpadky SK−NIC. Keïe som mal list k dispozícii, skusmo
som oslovil jedného z jeho signatárov, èi ich SK−NIC infor−
moval. Well, informoval – neinformoval. Informácie toti
posielal len tým, èo sa ich silou−mocou domáhali.
V kadom prípade je správanie Eurowebu v tejto drob−
nej internetovej aférke ve¾mi, ale naozaj ve¾mi nešastné.
Keï si v Eurowebe zvolili mlèanie, asi to z ich strany nebo−
lo celkom najlepšie a najrozumnejšie riešenie. Pripomína
mi to niektorých kamarátov z našej partie. Tí majú nieke−
dy sklony, keï nieèo „spackajú“, prejs celú záleitos
mlèaním a ignorovaním. Hádam by sa niekto zodpovedný
v Eurowebe mal pozrie na dokument na adrese http://
www.icann.org/icp/icp−1.htm, konkrétne sekciu The
Management of Delegated Domains, písmeno f). Tu je
uvedená monos, e ICANN môe v prípade pretrvávajú−
cich alebo opakujúcich sa problémov pri prevádzkovaní
domény odvola a vymeni správcu domény. Správu do−
mény sk má na zatia¾ starosti Euroweb. Je však pravdepo−
dobné, e pár ¾udí sa u ICANN saovalo...
Zaujímam teda pozíciu màtveho chrobáka a èakám, èo
sa bude dia ïalej. Najmä èakám, ako bude reagova Euro−
web.
P.S.: Práve som sa na SK−NIC snail zisti, èi nie je regis−
trovaná urèitá doména. Výsledkom bolo okno s textom:
Apache Tomcat/4.0.1 – HTTP Status 500 −
Internal Server Error
type Exception report
message Internal Server Error
description The server encountered an internal
error (Internal Server Error) that prevented it from
fulfilling this request.
exception
a tak ïalej...
Peter Kováè
102
PC REVUE 10/2003
&Security news
Net
Pozor na presmerovanie volania cez ActiveX.
Google oslávil piate narodeniny. Bolo 7. sep−
Podvodné volania postavené na báze technológie Active
X sú dnes nepríjemným sprievodným javom surfovania
po internete. Nenápadná implementácia prvkov Active
X na rôznych WWW stránkach môe vies k stavu, keï
sa daný prvok bez vedomia návštevníka WWW stránky
aktivije a presmeruje volanie cez iného poskytovate¾a
telekomunikaèných sluieb. Dôsledkom toho môe by
zmena tarifikácie, èo môe vies a k nieko¾konásobné−
mu zvýšeniu poplatkov za uskutoènené volanie.
Spoloènos Info consult uvo¾nila ako vo¾ne šírite¾nú
aplikáciu OptimAccess Dial, ktorá umoòuje ochráni na
lokálnej stanici existujúce telefonické pripojenia. Jej
nasadenie zabraòuje neelaným zmenám nastavení, a
tak zabráni prípadnému útoèníkovi alebo skriptu zmeni
aktuálne nastavenia.
OptimAccess Dial chráni existujúce telefonické pri−
pojenie a jeho nastavenia a zabráni tak
prípadným neelaným javom súvisiacim
s javom nazvaným podvody Active X.
nájdete na CD REVUE
tembra 1998, keï zakladatelia dnes u legendárneho
vyh¾adávaèa Google vstúpili do svojej prvej kancelárie.
Ako na svojich stránkach s nostalgiou spomínajú, medzi
vybavenie ich kancelárie spoèiatku patrila práèka, sušiè−
ka a dvere boli na dia¾kové ovládanie. Áno, správne tuší−
te, tím Google zaèínal v garái. Za pä rokov sa toho ve¾a
zmenilo. Poèiatoènú investíciu premenili zakladatelia
Larry Page a Sergey Brin na dnešných vyše dvesto milió−
nov dolárov. Vyaenos sluby sa minimálne stisícnáso−
bila. Zmenilo sa aj zameranie Google. Od poèiatoèných
fáz vývoja, keï dokázal len vyh¾adáva, sa Google vypra−
coval na polyfunkèné internetové médium, neraz udá−
vajúce tón zvyšku internetu. Za zmienku stojí aj pôvod
slova Google – to pochádza zo slova Googol, ktoré je
matematickým výrazom vyjadrujúcim èíslo zaèínajúce sa
jednotkou a pokraèujúce sto nulami...
iTunes Music Store predal 10 miliónov pies−
ní. Spoloènos Apple oznámila, e cez server iTunes
Music Store od svojho uvedenia pred štyrmi mesiacmi
predala u viac ako 10 miliónov skladieb. Predstavuje to
týdenný priemer 500 000 skladieb. Najpredávanejšia
skladba bola Complicated od Avril Lavigne. V kombiná−
cii s aplikáciou iTunes a prehrávaèom iPod ponúka iTu−
nes Music Store kompletné riešenie na nákup, ukladanie
a správu hudobnej zbierky. iTunes Music Store vo verzii
pre operaèný systém Windows bude k dispozícii koncom
tohto roka.
Microsoft vydal deravé záplaty pre Internet
Explorer. Softvérový gigant Microsoft nedávno vydal
opravný balík pre internetový prehliadaè Internet
Explorer, ktorý mal opravi viaceré známe slabiny tohto
prehliadaèa. Ako sa však v posledných dòoch ukazuje,
zranite¾nos tejto aplikácie sa inštaláciou záplat nielene
nezníila, dokonca prináša viaceré nové riziká.
Chyba sa týka všetkých pouívate¾ov Internet Explo−
rera od verzie 5.01 vyššie. Americká spoloènos Secunia,
ktorá sa zaoberá poèítaèovou bezpeènosou, oznaèila
tento problém ako „extrémne kritický“. O èo vlastne ide?
Chyba v prehliadaèi napríklad umoòuje interpretova
bený súbor exe ako neškodný súbor HTML a nebadane
tak povedzme nainfikova systém vírusom. Vánou hroz−
bou môe by aj prehliadanie benej stránky so zakom−
ponovaným nebezpeèným kódom alebo emailovej sprá−
vy napísanej v jazyku HTML. Odborníci zo Secunie vytvo−
rili on−line test bezpeènosti systému pred týmto druhom
napadnutia. Spoloènos Secunia odporúèa ako momen−
tálne jediné úèinné riešenie (aspoò kým Microsoft neprí−
de s naozaj fungujúcou záplatou) vypnú povolenie spúš−
a prvky Active X a pluginy.
Nový slovenský vyh¾adávaè v prevádzke! Na
Slovensku zaèal prevádzku nový vyh¾adávací zoznam,
zriadený providerom MCOnet s názvom Best top. K dis−
pozícii je na adrese http://www.best−top.sk a obsahuje
zatia¾ viac ne 13 000 slovenských webových stránok.
Vyh¾adávací portál Best top bude poskytova bezplat−
ne štatistiku prístupu na stránky a abecedné vyh¾adá−
vanie hesiel. Vyh¾adávaè Best top u funguje v Ne−
mecku, Rakúsku, Rumunsku a v Maïarsku. Prevádzko−
vate¾ má ponuku aj pre iných prevádzkovate¾ov webo−
vých stránok: ak si uloíte logo vyh¾adávaèa na vlastnú
stránku, Best top zverejní zaslaný reklamný banner na
svojom serveri.
„Neobmedzený“ dátový prenos cez ADSL u3
aj na Slovensku. Spoloènos Slovanet na svojej tlaèo−
vej konferencii predstavila nové produkty, ktoré sa svo−
jím charakterom pribliujú paušálom bez obmedzenia
dát – takzvanému flatrate. Ide o sluby GoDSL vo varian−
toch office a home, ktoré s¾ubujú neobmedzené pripoje−
nie na internet cez DSL v urèitých èasových úsekoch.
V prípade variantu GoDSL home ide o èas medzi
18:00 a 24:00, v prípade GoDSL office ide o èas od 8:00
do 18:00 poèas pracovných dní. Na internet sa dá pri−
stupova aj v iných èasoch, vtedy je však úètovaný
poplatok 15 halierov za prenesený megabajt. Prenosové
rýchlosti sú 160 kilobitov za sekundu smerom k zákaz−
níkovi a 64 kilobitov v smere od zákazníka v prípade
sluby GoDSL home. GoDSL office ponúka prenosovú
rýchlos 256 kilobitov za sekundu v smere k pouí−
vate¾ovi a 128 kilobitov v smere od pouívate¾a. Tieto
rýchlosti však pod¾a Martiny Vajsovej, produktovej
manaérky GoDSL, nie je moné garantova vzh¾adom
na charakter technológie ADSL. Ceny pre GoDSL Office
boli stanovené na 1290 Sk bez DPH a pre variant GoDSL
Home na 990 Sk bez DPH.
Dostupnos tejto sluby je od 3. septembra vo všet−
kých krajských mestách a Slovanet od novembra s¾ubuje
aj dostupnos v Martine, Prievidzi, Nových Zámkoch,
Zvolene a Poprade. Slovanet navyše pripravil akciu na
mesiac september – kadý, kto si objedná niektorú zo
sluieb GoDSL Office a GoDSL Home, získa DSL modem
za korunu a zriadenie sluby zadarmo.
Pod¾a slov zástupcov spoloènosti týmito slubami
chcú zauja najmä firemnú klientelu, ktorá má momen−
tálne na trhu ADSL drvivý, vyše 90−percentný podiel.
Monitoringom webových kamier k zvýšeniu
súkromia? Na Carnegie Mellon University v USA pri−
pravujú výskum, na výsledkoch ktorého by mali by
postavené nové pravidlá pouívania kamier na verejných
priestranstvách tak, aby bolo dodrané súkromie osôb.
Zaujímavý je však spôsob, akým sa na tento výskum pri−
pravuje – zhromaïovaním internetových adries všet−
kých verejných amerických webových kamier. Ide najmä
o webové kamery monitorujúce ulice, dia¾nice, ale aj
priestory väzníc. Výskum je momentálne v štádiu vy−
h¾adania a zverejnenia pribline 6000 z odhadovaného
poètu 10 000 verejných kamier. Pouívate¾om sa tak
ponúka neobvyklá monos – nájs na jednom mieste
takmer všetky odkazy na verejné internetové kamery v
USA. Viac o výskume a zoznam webových kamier nájdete
na adrese: http://privacy.cs.cmu.edu/dataprivacy/ pro−
jects/camwatch.
I N T E R N E T
Google odstránil odkazy na imitá−
torov Kazaa, medziiným aj slovenskú
stránku! Google tak urobil na iados
spoloènosti Sharman Networks, ktorá je
výhradným majite¾om Kazaa. Spoloènos
Sharman Networks tvrdí, e pouívaním
slova Kazaa v názve programov bolo po−
rušené ich výhradné právo, a preto iadali
okamitú nápravu. Konkrétne išlo o osem
odkazov, z ktorých jeden smeroval priamo
na server host.sk, konkrétne na stránku
http://doa2.host.sk.
Imitácie Kazaa vraj prinášali jej maji−
te¾om nemalé straty. Pod¾a nich prvou ra−
nou pod pás bola Kazaa Lite, azda naj−
známejšia z imitácií. Blokovala toti zob−
razovanie reklám, ktoré ivili majite¾ov
originálnej Kazaa. Navyše Sharman Net−
works ponúka obdobu Kazaa Lite, ale po−
aduje za òu necelých 30 USD. Podobnú
výzvu ako Google dostal aj server Slyck.com,
ktorý sa venuje propagovaniu sietí P2P.
V tomto prípade išlo u len o dva odkazy,
medzi nimi u spomínaný doa2.host.sk.
Medzi ôsmimi stránkami vyradenými
z databázy figurovala okrem Kazaalite.tk,
K−lite.tk a Kazaa−lite.tk aj doména Doa2.
host.sk. So iadosou o stanovisko sme sa
teda chceli obráti na kompetentných zo
servera host.sk. No zo stránok host.sk sa
nám nepodarilo získa ani jeden oficiálny
komunikaèný kanál èi kontakt na zodpo−
vednú osobu.
Pripomeòme, e do februára 2003 bo−
la vlastníkom projektu host.sk spoloènos
Profinet. Po tom, ako Profinet vyhlásil pla−
tobnú neschopnos, projekt odkúpila
neznáma spoloènos Prime Interactive. Tá
mala a do mája tohto roku v predmete
èinnosti okrem maloobchodu a ve¾koob−
chodu ešte napríklad aj prenájom staveb−
ných strojov èi opravu motorových vozi−
diel, výrobu rozvádzaèov nízkeho napätia.
Ziadna zmienka o IT! Keïe sme do èasu
uverejnenia tohto èlánku nedostali nijaké
stanovisko zo strany host.sk, môeme sa
len domnieva, ako funguje správa servera
host.sk a aký bol úèel kúpy tohto servera.
Na záver uvádzame ešte http://www.
chillingeffects.org/ dmca512/notice.cgi?
NoticeID=789, odkaz na dokument obsa−
hujúci kompletný zoznam zablokovaných
stránok vo vyh¾adávaèi Google.
Výpadok „slovenského interne−
tu“. Koncom augusta zaznamenal sys−
tém SK−NIC, urèený na správu domén pod
ccTLD sk, chví¾kové výpadky takmer kadý
deò, poèas niektorých dní bol dokonca
väèšinu èasu nedostupný, a to predovšet−
kým v pracovnom èase. Webová aplikácia
slúiaca na správu domén .sk – www.sk−
nic.sk odpovedala chybovými hláseniami
alebo bola pravidelne úplne nedostupná.
Takisto aktívne operácie na sk−nic.sk mali
takú dlhú odozvu, e práca v systéme sk−
nic bola takmer nemoná. Ako príklad
mono uvies dni 18. 8. a 19. 8. 2003 (pon−
delok a utorok), keï bol systém sk−nic tak−
mer celé dva dni nefunkèný.
Dòa 2. 9. 2003, boli zaregistrované
nedostatky v generovaní DNS zóny .sk.
Zónové záznamy pravdepodobne neboli
vygenerované vôbec alebo boli vygenero−
vané chybne, èo spôsobilo nefunkènos
prakticky celej zóny .sk – celého „sloven−
ského internetu“. Viac ako 2 hodiny neod−
povedal iadnej zo serverov zabezpeèujú−
cich poskytovanie zónových informácií.
Situácia, keï neodpovedá iadny zo ser−
verov, znamená, e záloné servery ne−
fungovali u dlhšie, prípadne boli nepro−
fesionálne uloené na tej istej sieti, ktorej
výpadok mal na ne dosah rovnako ako na
primárny server. Pod¾a vyjadrenia tlaèovej
hovorkyne spoloènosti EuroWeb Slovakia,
a. s., ktorá prevádzkuje systém SK−NIC,
sleèny Tomancovej sa spoloènos nebude
k týmto výpadkom vyjadrova.
Autor mutácie èerva Blaster.B
bude vypoveda= pred súdom. FBI iden−
tifikovala autora jedného z variantov
èerva Blaster, ktorý zamoril internet v po−
lovici augusta, vo¾ne sa šíril internetom,
napádal poèítaèe s nezabezpeèeným ope−
raèným systémom Windows a hrozil úto−
kom na servery firmy Microsoft. Ide o mla−
distvého zo štátu Minnesota, ktorý na
internete vystupuje pod prezývkou Tee−
kid. Jeho skutoèné meno je Jeffrey Lee
Parson a pod¾a FBI sa vírusom nakazilo
minimálne 500 000 poèítaèov. Súdny pro−
ces sa zaèal 17. septembra v Seattli, mo−
mentálne je v domácom väzení a èaká na
ukonèenie súdneho procesu. Hrozí mu
trest odòatia slobody na 10 rokov a poku−
ta do výšky 250 000 USD. Parson pri svo−
jich 190 cm vái 145 kg.
Poèítaèe, ktoré patria Parsonovi, dnes
tvoria súèas súdneho obvinenia. Vyšet−
rovatelia zistili, e Parson zabudoval do
mechanizmu vírusu nieko¾ko metód,
ktoré mu umoòovali zisti jeho rozšíre−
nie. Objavenie jeho identity pritom vy−
uilo práve tieto metódy a jeho stránku
www.t33kid.com.
Parson je však pravdepodobne len
autorom mutácie vírusu Blaster.B, autor
originálneho vírusu ostáva stále neznámy.
Anonymná proxy slu3ba udáva
svojich u3ívate¾ov. Populárna sluba
Java Anonymous Proxy má v novej verzii
zabudovaný kód, ktorý udáva uívate¾ov
navštevujúcich niektoré internetové strán−
ky. Pôvodne sluba poskytovala súkromie
uívate¾om internetu, po novom sa môe
sta, e budete udaní nemeckej polícii v
prípade, e navštívite niektorú z vybra−
ných stránok (zoznam týchto stránok
nebol zverejnený). Zaujímavé je, e spo−
loènos prevádzkujúca túto slubu na to
svojich uívate¾ov oficiálne neupozornila.
Tvorcovia programu po novom tvrdia, e
modul nebude fungova automaticky, ale
podobne ako systém odpoèúvania mobil−
ných telefónov – na iados súdu sa budú
da sledova aktivity jednotlivých uíva−
te¾ov.
Vyše 60 % u3ívate¾ov internetu
vyh¾adáva informácie k práci. Naj−
èastejšími dôvodmi vyuívania interneto−
vých portálov pre uívate¾ov internetu sú
vyh¾adávanie informácií k práci (60,5 %),
sahovanie programov – MP3, hry, obráz−
ky (56,7 %) a vyh¾adávanie informácií o
spravodajstve (48,4 %). Vyplýva to zo štú−
die iPanel Správa o slovenskom internete
2/2003 spoloènosi TNS.
Ako ïalej vyplynulo zo správy, èastými
dôvodmi vyuívania internetových por−
tálov sú tie h¾adanie informácií o cesto−
vaní (35,0 %), o technike – PC a mobil−
ných telefónoch (34,3 %), o firmách
(32,0 %), posielanie SMS správ (34,2 %),
príp. h¾adanie informácií o poèasí (31,5 %).
V správe sa ïalej konštatuje, e u väèši−
ny aktívnych uívate¾ov internetu jedna
návšteva na internete nepresahuje 1 hodi−
nu (61,5 %). A štvrtina respondentov prie−
skumu uviedla trvanie svojej benej náv−
števy na internete v dåke od 15 do 29
minút (25,8 %). Takmer kadý piaty res−
pondent trávi on−line jednu a dve hodiny
(17,1 %), 5,7 % zvyèajne tri a štyri hodi−
ny a viac ako štyri hodiny takmer 10 %
respondentov.
Prieskum bol realizovaný na paneli TNS
SK (iPanel) a na projekte sa zúèastnilo
2275 respondentov – aktívnych uívate¾ov
internetu. Zber dát sa uskutoènil on−line
16. júna a 24. júna 2003.
10/2003 PC REVUE
103
I N T E R N E T
NA POTULKÁCH
SVETOVÉ WEBY
www.customerssuck.com
www.phong.com/index.php
www.maporama.com
Útoèisko zúfalých predavaèov, ktorí u nemôu znáša prí−
koria, spôsobované drzými zákazníkmi. Okrem výmeny skú−
seností sa môu predavaèi zapoji do vymýš¾ania prezývok
zákazníkom alebo si zahra flashovú hru, v ktorej môu
dosýta vymláti všetko, èo sa v ich obchode pohne.
Naozaj pekne spracovaná stránka, venovaná poèítaèovej
grafike. Okrem autorových výtvorov vo formáte Flash (znaè−
ne ovplyvnených fraktálmi) stránka ponúka aj mnostvo
tutorialov pre prácu s grafickými programami, ako sú Ado−
be Photoshop, Macromedia Flash èi 3D Studio Max.
Stránky s mapami slovenských miest sú na slovenskom in−
ternete dostatoène známe. Ak však potrebujete mapy spo−
za hraníc Slovenska, dobre vám poslúi maporama.com.
Okrem máp jednotlivých miest dokáe vytvori aj itinerár
cesty alebo nájs cestu k najblišiemu hotelu.
www.your−nation.com
www.emode.com
www.crimescene.com
Databáza základných demografických, geografických a
ekonomických údajov všetkých štátov sveta. Poskytované
sú v podstate len základné údaje, ale hlavná výhoda tejto
sluby je v jej rozsiahlosti – dáta sú prístupné pre kadý
štát. Štáty sa na základe atribútov dajú porovnáva alebo
zoraïova do rebríèkov.
Ak ste doteraz kupovali èasopisy len pre testy typu „Bude
vás ma rád aj po štyridsiatke?“, u nemusíte. Na serveri
emodes.com nájdete takýchto a iných testov nepreberné
mnostvo. Kadému s dobrou znalosou angliètiny odpo−
rúèam urobi si IQ test, na vo¾nú chví¾u by som odporúèal
test s názvom Osobnos ktorého VW chrobáka máte?
Ak sa dokáete vi do úlohy vyšetrovate¾a alebo pátraèa,
stránka www.crimescene.com vám istotne spraví rados.
Kadý týdeò tu uverejòujú jeden kriminálny prípad, zve−
ria vám dôkazy a zvyšok je len na vás. Zaregistrovaní èle−
novia za malý èlenský poplatok získajú prístup ku všetkým
dôkazom.
www.despair.com
www.mp3lizard.com
www.dumblaws.com
Prvý internetový obchod pre zúfalcov a pesimistov, ktorý som
na internete videl. Je urèený priamo pesimistom alebo, na−
opak, nenapravite¾ným optimistom, ktorí si potrebujú aspoò
obèas pokazi náladu. Medzi tovarom sa dá nájs vdy polo−
prázdny hrnèek alebo valentínske cukríky so sloganmi: „Tam
sú dvere“, „Vrá mi moje cédeèká“, „Strè si svoju zubnú kef−
ku...“ a pod.
Ïalší dobrý zdroj legálnej MP3 hudby. Vo všetkých prípa−
doch ide o neznámych autorov, ktorí takýmto spôsobom
propagujú svoju prácu. Hudba je rozdelená do viacerých
sekcií. Jednotlivé skladby je po stiahnutí moné bodovo
ohodnoti. Ve¾mi kladne hodnotím najmä moju srdcovú
záleitos, t. j. Jazz / Funkovú sekciu, v ktorej som našiel
zopár ozajstných skvostov.
Nie všetky zákony majú praktický význam. Vedeli ste na−
príklad, e v americkom štáte Oklahoma je zakázané spa
obutý alebo e vo Švajèiarsku je ilegálne splachova po desia−
tej hodine veèer? O tom, e niekedy ide o krk, svedèí americ−
ký zákon, pod¾a ktorého sa skupina šiestich Indiánov pokladá
za vojenskú výpravu a je moné ich beztrestne zastreli...
104
PC REVUE 10/2003
I N T E R N E T
SVETOM WWW
SLOVENSKÉ WEBY
Vaše tipy na zaujímavé weby posielajte na redakcia@pcrevue.sk
www.parrotclub.sk
www.cestovne.sk
madness.webmasters.sk
Pekne spracovaný server o papagájoch. Okrem slušnej da−
tabázy príspevkov od èitate¾ov v sekciách fotogaléria, mp3
a video sa môe server popýši aj diskusným fórom, to všet−
ko s tematikou papagájov.
Ide síce o ve¾mi jednoduchú stránku, ale o to lepší nápad.
Táto sluba vám vypoèíta náklady na cestovné vlakom na
základe vami zadaných informácií. Celá sluba má vzh¾ad
eleznièného cestovného lístka, ktorý si vyplníte sami, bo−
huia¾, po vytlaèení nevyzerá vierohodne, skúšali sme to ☺.
Táto stránka na pobavenie ducha sa odlišuje od ostatných
tým, e okrem „benej výbavy“ ponúka aj duchaplnejšiu
zábavu v podobe optických ilúzií a hlavolamov. Zaujímavos−
ou je, e k hlavolamom autor automaticky neponúka rieše−
nia, ale v prípade záujmu poradí prostredníctvom e−mailu.
www.zamky.sk
www.lpg.host.sk
www.pokusy.sk
Databáza slovenských hradov, zámkov a kaštie¾ov. Okrem
historických informácií o jednotlivých hradoch, zámkoch
èi kaštie¾och prináša aj praktické informácie, ako napríklad
otváracie hodiny a podobne. Väèšina opisov je doplnená aj
o fotografie.
Pomôcka pre majite¾ov áut s pohonom LPG, ale aj pre prí−
padných záujemcov o takýto druh pohonu. Stránka radí,
kde najlacnejšie nakúpi, kde sa nachádzajú LPG montá−
ne dielne a v neposlednom rade tu nájdete databázu všet−
kých slovenských a èeských èerpacích staníc.
Tento projekt by sa dal opísa ako pokus o zhromadenie èo
najväèšieho mnostva fyzikálnych a chemických pokusov. Do
projektu sa zapájajú tímy študentov gymnázií, ktorých po−
kusy sú hodnotené odbornou porotou. Za necelý rok sa v rám−
ci projektu nazbieralo a prekvapivé mnostvo pokusov.
www.towers.host.sk
www.zivotopis.sk
www.doucovanie.sk
Jeden z dvoch slovenských webov o slovenských „mrakodra−
poch“, ak sa tak naše výškové budovy vôbec dajú nazva.
Okrem dokumentácie u hotových stavieb sa autor zame−
riava aj na mapovanie tých vo výstavbe alebo v prípravnej
fáze.
Stránka, prostredníctvom ktorej autori radia pri písaní i−
votopisu. Okrem pravidiel písania ivotopisu pomôe aj pri
príprave na prijímací pohovor. Kto si netrúfa napísa vlast−
ný ivotopis, môe túto staros za istý poplatok prenecha
na odborníka.
Server pre douèovaných a douèujúcich. Sluba funguje na
princípe inzertného servera a, samozrejme, ponúka vyh¾a−
dávanie v inzerátoch pod¾a viacerých kritérií. Server je síce
ve¾mi jednoduchý, ale poskytne neocenite¾nú pomoc tým
rodièom, ktorí si nie sú istí študijnými výsledkami svojich detí.
Matúš Valter
10/2003 PC REVUE
105
I N T E R N E T
Vytvárame WWW stránky II. / 11. èas
Na tento mesiac som pre vás pripravil skript na „kontrolo−
vané“ sahovanie súborov. Vïaka tomuto skriptu môete
nové súbory na stiahnutie jednoducho pridáva a ma pod
kontrolou aj poèet stiahnutí. Takisto je moné zostavi
rebríèek napríklad 10 najsahovanejších súborov.
Návrh tabu¾ky:
CREATE TABLE downloads (
id int(11) NOT NULL auto_increment,
nazov varchar(35),
popis text,
cesta varchar(20),
pocet int(11),
PRIMARY KEY (id),
KEY (cesta) )
Tabu¾ka sa bude vola downloads. Kadý súbor bude
jednoznaène identifikovaný svojím id typu integer, ktoré
zároveò slúi ako primárny k¾úè tejto tabu¾ky. K jednotli−
<td valign="top">
<input type="text" name="nazov" size="67">
<br> </td>
</tr>
<tr>
<td valign="top" width="150"><font
face="Verdana" size="2"> <b> Popis
:</b></font><br> </td>
<td valign="top">
<textarea name="popis" cols="50" rows="4"
id="popis"></textarea>
<br> </td>
</tr>
<tr>
<td valign="top" width="150"><font
face="Verdana" size="2"> <b>Cesta :
</b></font><br> </td>
<td valign="top">
<input name="cesta" type="text" id="cesta"
size="67">
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<br>
<input type="submit" value="Posla?">
<input type="reset" value="Vymaza?"> </form>
FROM downloads ORDER BY id DESC",$conn); //
výber údajov z databázy
while($zaznam=MySQL_Fetch_Array($result)) {
$id=$zaznam[id];
//priradenie údajov
$nazov=$zaznam[nazov];
// jednotli−
vým premenným
$popis=$zaznam[popis];
$pocet=$zaznam[pocet];
if ($nazov!=""){
echo "<font face='Verdana' size='2'>";
echo "<b><a href='down.php?id=$id'>
$nazov </a> </b> <br> $popis <br> Stiahnuté :
<b>$pocet</b></font><br><br>";
// vygenerovanie odkazov
}
}
MySQL_Close($conn); // ukonèenie spojenia
?>
Najprv vyberieme z databázy id, názov, opis a poèet
stiahnutí všetkých súborov a zoradíme ich od najnovšieho
(najvyššie id) po najstarší (najnišie id). Potom vygeneru−
jeme odkazy na jednotlivé súbory.
</body>
</html>
SPRACOVANIE FORMULÁRA. Na spracovanie
údajov z formulára nám bude slúi u spomínaný súbor
spracuj.php:
<?
include("spojenie.php"); // vloIenie súboru s paramet−
rami spojenia
$conn=MySQL_Connect ($host,$user,$passwd); //
nadviazanie spojenia
mysql_select_db ($db,$conn); // výber databázy
Obr. 1
Formulár
vým súborom bude vdy priradené urèité meno, opis a
cesta k súboru. Aby sa nám jednotlivé súbory neopakova−
li, zvolíme ståpec cesta za k¾úè. Okrem toho budeme poèí−
ta poèet stiahnutí jednotlivých súborov a výsledky ukla−
da do ståpca pocet.
PARAMETRE SPOJENIA. Keïe celý kód bude
rozdelený do viacerých súborov, nie je na škodu definova
si všetky potrebné parametre spojenia s databázou do jed−
ného súboru (spojenie.php):
$result=MySQL_Query("INSERT INTO downloads
VALUES (0,'$nazov','$popis','$cesta',0)",$conn);
// zapísanie údajov do databázy
MySQL_Close($conn); // ukonèenie spojenia
echo "Súbor bol pridaný do databázy";
?>
Tento skript je ve¾mi jednoduchý. Spojíme sa s databá−
zou a do tabu¾ky downloads zapíšeme údaje o novom sú−
bore.
FORMULÁR NA PRIDÁVANIE. Ako prvý si vy−
tvoríme formulár na pridávanie súborov urèených na down−
load. V tomto formulári vyplníme názov, opis a cestu k sú−
boru a formulár odošleme súboru spracuj.php na spraco−
vanie. Samotný súbor je potrebné nahra na server ruène.
Súbor form.php (obr. 1) môe vyzera takto:
<form action="spracuj.php" method="post">
<table cellpadding="2" cellspacing="2" border="0"
width="100%">
<tbody>
<tr>
<td valign="top" width="150"><font
face="Verdana" size="2"><b>Názov
:</b></font><br> </td>
106
PC REVUE 10/2003
Presmerovanie na súbor
DOWNLOAD SKRIPT. Ako ste si urèite všimli, od−
kaz na stiahnutie súboru tvorí odkaz na súbor down.php
s hodnotou premennej id zodpovedajúcou hodnote id sú−
boru. Súbor down.php vyzerá takto:
<?
if (isset($id)) { // ak existuje premenná id
include("spojenie.php"); // vloIenie súboru s para−
metrami spojenia
$conn=MySQL_Connect ($host,$user,$passwd); //
nadviazanie spojenia
mysql_select_db ($db,$conn); // výber databázy
$result = mysql_query("SELECT cesta FROM down−
loads WHERE id=$id");
$data = mysql_fetch_array($result); // výber údajov
z databázy
$cesta=$data[cesta]; // získanie cesty k súboru
<?
$host="host"; // adresa databázového servera
$user="meno"; // prihlasovacie meno k databáze
$passwd="heslo"; // heslo k databáze
$db="databaza"; // meno databázy
?>
<html>
<head>
<title>Prida? súbor</title>
<meta http−equiv="Content−Type" content="text/html;
charset=windows−1250">
</head>
<body>
<b><font size="3">Pridanie súboru </font></b>
Obr. 3
Obr. 2
Výpis súborov
if (!empty($cesta)) { // ak cesta nie je prázdna
mysql_query("UPDATE downloads SET
pocet=pocet+1 WHERE id=$id");
// pripoèítanie 1 stiahnutia
Header("Location: $cesta"); // presmerovanie na
poIadovaný súbor
}
}
exit; // ukonèenie skriptu
?>
VÝPIS SÚBOROV. Súbor subory.php (obr. 2) nám
bude slúi na vypísanie zoznamu ponúkaných súborov a
vygenerovanie odkazov:
Je to jednoduchý skript, ktorý na základe id súboru
vyberie z databázy cestu k príslušnému súboru, a ak nie je
prázdna, presmeruje uívate¾a (obr. 3).
<?
include("spojenie.php"); // vloIenie súboru s paramet−
rami spojenia
$conn=MySQL_Connect ($host,$user,$passwd); //
nadviazanie spojenia
mysql_select_db ($db,$conn); // výber databázy
$result=MySQL_Query("SELECT id,nazov,popis,pocet
Igor Kulman
Vlastná ikona s logom webového sídla
Urèite si pamätáte známu historku jedného populárneho
umelca o tom, ako si nieèo objednal v drahej zahraniènej reš−
taurácii a doniesli mu obrovskú svadobnú tortu, z ktorej aris−
tokraticky zjedol len jahôdku, poloenú navrchu š¾ahaèky. To
bolo to najvzácnejšie, èo si odtia¾ odniesol.
Webové stránky môeme porovnáva skoro s èímko¾vek –
aj s tortou. Dobrá torta musí ma pevný korpus, musí ma do−
brú plnku, musí by pekne ozdobená – a musí by nieèím jedi−
neèná, aby sme si ju dlho pamätali. V pamäti sa však najdlhšie
uchovávajú spomienky vizuálne a asociatívne, preto práve
takzvaná èerešnièka na torte je práve to, èo si z tej torty
pamätáme najdlhšie.
Dobré webové sídlo musí ma pevnú a preh¾adnú štruktúru,
pohodlnú navigáciu, kvalitný obsah, primeranú grafiku...
Úlohu spomenutej èerešnièky zohráva ikonka s logom webo−
vého sídla, ktorá sa objavuje na všetkých jeho stránkach. Túto
ikonku rôzne prehliadaèe vyuívajú zatia¾ rôzne, ale postupne
sa spôsoby jej vyuitia zjednocujú.
VLASTNÁ IKONKA WEBOVÉHO SÍDLA. Ikonka
webového sídla sa zobrazuje napríklad pred adresou stránky
a v zozname ob¾úbených poloiek (obr. 1). V takom prípade sa,
Obr. 1
Zobrazenie ikonky webového sídla pred adresou
stránky a v zozname ob¾úbených polo3iek
prirodzene, vyuije aj pri pridaní odkazu na túto stránku do
vlastného panela (obr. 2).
V niektorých prehliadaèoch sa ikonky webových sídel zob−
razujú aj v záhlaviach vnorených okien (obr. 3).
VYTVORENIE VLASTNEJ IKONKY. Samozrejme,
najprv treba vytvori vlastnú ikonku webového sídla. Odpo−
rúèaná ve¾kos ikonky predstavuje 16 × 16 pixelov pri 16 far−
bách. Uloi ikonku sa odporúèa vo formáte ICO.
Na vytvorenie ikonky je moné poui akýko¾vek vhodný
grafický editor. Pre pouívate¾ov MS Windows je vhodný
najmä IconEdit32 (freeware), ktorý mono nájs na adrese
http://www.onlythebestfreeware.com/program.asp?
program_id=135 alebo cestou vyh¾adávania stránok obsahu−
júcich reazec "IconEdit32". Pod Linuxom je moné poui
napríklad Gnome Icon Edit (súèas GNOME) alebo KIconEdit
(súèas KDE).
Vytvorenie jedineènej a peknej ikonky ve¾kosti 16 × 16
pixelov pri 16 farbách nie je vôbec jednoduchá záleitos. Tu
platí staré známe pravidlo, e krása je v jednoduchosti.
PRIDANIE VLASTNEJ IKONKY. Nech teraz máme
vytvorenú vlastnú ikonku favicon.ico. Poui ju môeme v
podstate dvoma spôsobmi.
Prvý spôsob spoèíva v jej umiestnení do koreòového adresá−
ra webového sídla, v dôsledku èoho ikonka URL bude vyzera
napríklad ako http://www.nazov.sk/favicon.ico. Niektoré pre−
hliadaèe – vrátane Microsoft IE – h¾adajú súbor favicon.ico na
uvedenom mieste a v prípade úspechu pouívajú nájdenú ikon−
ku tak, ako sme u opísali (ale napríklad Opera toto nerobí).
V takom prípade všetkým podstránkam webového sídla bude
zodpoveda jedna ikonka.
Druhý spôsob spoèíva v tom, e do èasti <head> kadej
webovej stránky webového sídla pridáme zodpovedajúci prí−
kaz <link>, napríklad (uvádzame ho v podobe XHTML):
<head>
<link rel="icon"
href="http://www.nazov.sk/images/favicon.ico"
type="image/x−icon" />
<link rel="shortcut icon"
href="http://www.nazov.sk/images/favicon.ico"
type="image/x−icon" />
<title>Názov stránky</title>
</head>
Druhé riešenie má tú výhodu, e umoòuje priradi rôzne
ikonky rôznym podmnoinám webových stránok jedného
webového sídla (rôznym zónam webového sídla).
Obr. 2
Zobrazenie ikonky webového sídla vo vlastnom
paneli s odkazmi
Pokia¾ to situácia umoòuje, je optimálne poui obidve
riešenia súèasne. Kadý prehliadaè bude ma šancu nájs to,
èo dokáe vyui.
Je zaujímavé, e na zobrazovanie vlastnej ikonky webovej
stránky v Microsoft IE musí by vdy pouitý názov favicon.ico
a formát ICO. Iné prehliadaèe vrátane prehliadaèov Opera,
Mozilla a Netscape vedia vyui aj ikonky, ktoré sú pomeno−
vané v podstate ¾ubovo¾ne a môu by uloené aj v niektorých
iných formátoch.
S Microsoft IE je spojená aj ïalšia zvláštnos. Ikonka webovej
stránky sa nie vdy zobrazí pri prvom naèítaní stránky. Toto sa
dá napravi pridaním stránky do ob¾úbených poloiek – naozaj
zaujímavé správanie. Okrem tohto riešenia sa ikonka dá oivi aj
tak, e chytíme myškou štandardnú ikonku v políèku s adresou
webovej stránky a trochu ju poposúvame v¾avo a vpravo. Štan−
dardná ikonka s éèkom sa zmení na vlastnú ikonku webovej
stránky (ak je definovaná). Je však jasné, e väèšina pouívate¾ov
internetu nebude skúša tieto dva spôsoby na kadej navštívenej
stránke.
NECHCEM KRESLI8 IKONKU PIXEL PO PI−
XELI! Vytvorenie ikonky ako mozaiky z pixelov si vyaduje
ve¾kú dávku trpezlivosti a umenia. V prípade viacerých prehlia−
daèov je však moné v príkaze <link> uvies odkaz aj na súbor
v inom grafickom formáte (napríklad PNG, JPEG) a dokonca
v inej ve¾kosti (nielen 16 × 16 pixelov). Väèší obrázok bude
Obr. 3
Zobrazenie ikoniek webových sídel v záhlaviach okien
v takom prípade vhodne zmenšený. Tento spôsob pridania ikon−
ky webového sídla zatia¾ nevie vyui Microsoft IE, ale napríklad
súèasné verzie prehliadaèov Opera, Mozilla a Netscape s tým
problém nemajú.
Treba však ma na zreteli, e pouívanie väèších obrázkov
spoma¾uje naèítanie stránky ako celku, preto je lepšie zmenši
pôvodný obrázok pomocou nejakého vhodného programu, na−
príklad Easy Thumbnails pre MS Windows (freeware, http://
www.fookes.com/ezthumbs/index.html).
ZVLÁŠTNE ZNAMENIE. Napriek súèasnej nejednot−
nej interpretácii rôznymi prehliadaèmi je vlastná ikonka webo−
vého sídla jeho zvláštnym znamením, ktoré oslovuje návštevníka
a zanecháva vizuálnu stopu v jeho ob¾úbených zálokách a iných
prvkoch pouívaného prehliadaèa. Kadé kvalitné webové sídlo si
urèite zaslúi aj zaujímavú vlastnú ikonku.
Igor Podlubný, Katarína Kassayová
I N T E R N E T
Aké sú webové servery v SR?
stup získania podkladov nevyhnutných na zhotovenie tej−
to štúdie znázoròuje diagram (obr. 1).
Spolu bolo vykonaných 1 084 134 pokusov o nadvia−
zanie spojenia prostredníctvom protokolu TCP na zná−
mom porte sluby HTTP. Z tohto poètu bolo v rámci defi−
novaného èasového limitu 6622 (0,61 %) pokusov úspeš−
ných1. V 21 240 (1,96 %) prípadoch bolo spojenie od−
mietnuté2.
Po úspešnom nadviazaní spojenia bol odoslaný dopyt
typu HEAD pod¾a protokolu HTTP vo verzii 1.03. Tento pro−
ces bol vykonaný v rámci definovaného èasového limitu vo
všetkých prípadoch úspešne.
V 209 prípadoch bolo po odoslaní tohto dopytu spoje−
nie náprotivkom ukonèené4. V ostatných prípadoch (6413)
bola náprotivkom odoslaná odpoveï v súlade so špecifi−
káciou protokolu HTTP.
Uvedené odpovede boli
podrobené analýze, kto−
rej úèelom bolo vylúèe−
nie webových serverov
urèených na iné ako
predpokladané úèely.
Predpokladaným úèe−
lom je v tomto kontexte
prevádzkovanie webo−
vých lokalít. Išlo najmä o
vylúèenie proxy serverov
a tzv. embedded webo−
vých serverov, urèených
na komfortný mana−
ment zariadení. Analý−
Obr. 1
zou bolo vylúèených 1064
webových serverov5.
Je moné tvrdi, e bolo nájdených spolu 5349 webových
serverov urèených na prevádzkovanie webových lokalít. V ïal−
šom texte bude termínom webový server oznaèovaný webo−
vý server urèený na prevádzkovanie webových lokalít.
NÁVRATOVÝ KÓD ODPOVEDE. Návratový
kód odpovede bol èiastoène pouitý na spätnú kontrolu správ−
nosti vykonania procesu vylúèenia webových serverov urèe−
ných na iné ako predpokladané úèely. Absencia návrato−
vých kódov 407 (Proxy Authentication Required), 502 (Bad
Tab.1: Štruktúra návratových kódov
Tab. 3: Preh¾ad modulov webového servera Apache
Cie¾om tohto materiálu je poskytnú základné informácie
o webových serveroch, urèených na prevádzkovanie webo−
vých lokalít, pouívaných v Slovenskej republike.
Pozrieme sa na ich softvérové vybavenie, na stupeò vy−
spelosti správcov webových serverov v súvislosti s ochotou
prechodu na nové verzie softvéru webových serverov èi u
z dôvodov bezpeènosti, alebo funkcionality.
STRUÈNÝ OPIS METODIKY. Schematický po−
Opis
OK
Forbidden
Not Found
Found
Unauthorized
Internal Server Error
Moved Permanently
Bad Request
Service Unavailable
Not Implemented
Method Not Allowed
Unused
Hodnota
200
403
404
302
401
500
301
400
503
501
405
306
Abs.
4011
373
322
321
181
79
32
19
6
2
2
1
%
74,99
6,97
6,02
6,00
3,38
1,48
0,60
0,36
0,11
0,04
0,04
0,02
Tab. 2: Štruktúra typov webových serverov
Typ
Apache6
Microsoft−IIS
nezistené
Lotus−Domino
thttpd
NetWare−Enterprise−Web−Server
Netscape−Enterprise
Nucleus
Boa
WEB602
Oracle
KHTTPd
Simple
Novell−HTTP−Server
Xitami
OSU
Iné
108
PC REVUE 10/2003
Abs.
3456
1278
155
145
28
24
23
22
21
18
17
16
15
13
10
10
98
%
64,61
23,89
2,90
2,71
0,52
0,45
0,43
0,41
0,39
0,34
0,32
0,30
0,28
0,24
0,19
0,19
1,83
Názov
PHP
mod_ssl
OpenSSL
mod_perl
DAV
mod_auth_pam
mod_throttle
mod_jk
mod_fastcgi
Ben−SSL
ApacheJServ
CSacek
Perl
mod_gzip
sxnet
AuthMySQL
Python
mod_python
mod_czech
Abs.
1939
1047
1047
386
227
71
66
63
57
56
56
55
53
44
44
32
24
24
23
%
56,11
30,30
30,30
11,17
6,57
2,05
1,91
1,82
1,65
1,62
1,62
1,59
1,53
1,27
1,27
0,93
0,69
0,69
0,67
Tab. 4: Skrátený preh¾ad štruktúry odchýlok systémového
èasu webových serverov
Odchýlka
< 1 min.
− 30 sec.
− 20 sec.
− 10 sec.
0 sec.
10 sec.
20 sec.
30 sec.
> 1 min.
Abs.
1150
49
75
988
768
314
65
66
1622
%
22,56
0,96
1,47
19,38
15,07
6,16
1,28
1,29
31,82
Gateway) alebo 504 (Gateway Timeout) je urèitým indikáto−
rom správnosti vykonania uvedeného postupu.
Za zmienku stojí existencia jednej odpovede s návrato−
vým kódom 306, ktorý nie je pod¾a špecifikácie protokolu
HTTP pouitý.
Podrobný preh¾ad štruktúry návratových kódov naprieè
jednotlivými odpoveïami nájdete v tabu¾ke 1.
TYP WEBOVÉHO SERVERA. Preh¾ad zastú−
penia jednotlivých typov webových serverov bol spracova−
ný na základe analýzy hlavièky Server v jednotlivých odpo−
vediach. Uvedená hlavièka je pod¾a špecifikácie protokolu
HTTP urèená na oznaèenie typu softvéru odosielate¾a.
Bolo identifikovaných spolu 62 rôznych typov webo−
vých serverov. Skrátený preh¾ad prezentuje tabu¾ka 2. Po−
loka nezistené reprezentuje odpovede neobsahujúce hla−
vièku Server.
MODULY SERVERA KATEGÓRIE APA−
CHE. Tabu¾ka 3 prezentuje popularitu vybraných modu−
lov webového servera Apache. Uvedený preh¾ad bol ob−
dobne zhotovený na základe spracovania obsahu hlavièky
Server jednotlivých odpovedí.
ÈASOVÁ ZNÁMKA ODPOVEDE. Pod¾a špe−
cifikácie protokolu HTTP musí server s výnimkou taxatívne
definovaných prípadov zahrnú do odpovede na dopyt
klienta hlavièku Date, obsahujúcu èasovú známku vytvore−
nia príslušnej odpovede. Analýzou týchto hlavièiek je mo−
né s urèitou nepresnosou zisti nastavenie systémového
èasu webového servera.
Rozdiel medzi èasovou známkou okamihu, keï bol
odovzdaný posledný oktet HTTP dopytu TCP/IP subsysté−
mu, a èasovou známkou uvedenou v hlavièke príslušnej od−
povede vyjadruje v prípade, ak klientska strana disponuje
správnym nastavením systémového èasu, odchýlku nasta−
venia systémového èasu webového servera. Takto vypoèí−
taná odchýlka je zaaená chybou spôsobenou najmä:
èasom potrebným na prenos posledného oktetu HTTP
dopytu
èasom potrebným na spracovanie HTTP dopytu
na strane webového servera
Pretoe všetky odpovede webových serverov sme dostali
v èasovom limite 10 sekúnd od okamihu odovzdania posled−
ného oktetu dopytu TCP/IP subsystému, je moné tvrdi, e
chyba takýchto odchýlok neprekroèí 10 sekúnd. Preh¾ad
podielu odpovedí s definovanou hlavièkou Date a štruktúry
príslušných odchýlok je uvedený ïalej.
Z uvedeného vyplýva, e viac ne na jednej polovici
webových serverov je odchýlka systémového èasu vyššia
ne 60 sekúnd.
Spracované z materiálov firmy
Legenda:
1 Bol úspešne vykonaný proces tzv. TCP Three−way
Handshake.
2 Náprotivok reagoval odoslaním RST segmentu.
3 HEAD / HTTP/1.1 CRLF.
4 Náprotivok odoslal FIN segment.
5 Pri tomto procese bolo definovaných 31 pravidiel, na
základe ktorých boli webové servery vylúèené. Uvedené
pravidlá úspešne identifikovali viac ne 50 rôznych zaria−
dení typu black box a proxy server.
6 Zahàòa webový server Apache a priamo odvodené typy,
napr. Apache−AdvancedExtranetServer.
I N F O W A R E
&biznis news
Technológie
Nové procesory Itanium 2
Intel uviedol dva procesory Intel Itanium 2
optimalizované pre dvojprocesorové systé−
my. Nový procesor Intel Itanium 2 s taktom
1,40 GHz a 1,5 MB vyrovnávacou pa−
mäou 3. úrovne (L3 cache) je urèený na
technické výpoèty. Nízkonapäový procesor
(Low Voltage) Intel Itanium 2 s taktom 1,0
GHz a s 1,5 MB vyrovnávacou pamäou 3.
úrovne (L3 cache) pracuje oproti existujú−
cim procesorom Itanium 2 zhruba s polo−
vièným príkonom.
Tieto nové procesory dopåòajú škálu sys−
témov vyuívajúcich procesory Itanium 2,
èo zahàòa aj systémy so 128 a viac proce−
sormi, a umoòujú konštrukciu cenovo
dostupnejších a energeticky menej nároè−
ných dvojprocesorových systémov na po−
uitie na rozhraní siete a pre bezpeènostné
a vývojárske aplikácie.
Procesor Intel Itanium 2 s taktom 1,40
GHz a 1,5 MB vyrovnávacou pamäou je
optimalizovaný pre dvojprocesorové, tech−
nické a vedecké výpoètové systémy èi klas−
tre a pre základné systémy v pouívate¾−
skej èasti podnikových systémov, tzv. front−
end.
Nízkonapäový procesor Intel Itanium 2
so spotrebou energie maximálne 62 wattov
– èo je menej ne polovica spotreby existu−
júcich procesorov Itanium 2 – je optimali−
zovaný pre systémy s nišou spotrebou
a dostupnejšou cenou. Takéto riešenia sa
spravidla pouívajú na rozhraní siete a pri
vývoji softvéru, kde sú k¾úèovými poiadav−
kami práve cena a spotreba energie.
Procesor Intel Itanium 2 s taktom 1,40
GHz a 1,5 MB vyrovnávacou pamäou a níz−
konapäový procesor Intel Itanium 2 s taktom
1,0 GHz a 1,5 MB vyrovnávacou pamäou sú
celosvetovo dostupné za cenu 1172, resp.
744 USD pri odbere 1000 kusov.
Wi−Fi + Bluetooth + Cicero =
lacnejšie hovory z mobilu
Nová aplikácia pre mobilné telefóny s náz−
vom Cicero má spoji výhody mobilnej
komunikácie a nízke ceny miestnych volaní
v sieach pevných telekomunikaèných ope−
rátorov. Tento softvér od írskej spoloènosti
mQuery umoòuje vola prostredníctvom
mobilného telefónu na pevnú linku bez pre−
pojovacích poplatkov.
Najzaujímavejší na celom projekte je
fakt, e na vyuívanie výhod takejto sluby
nie je potrebné dokupova nijaký prídavný
hardvér, všetko sa deje vyuitím vymoe−
ností novších mobilných telefónov – kon−
krétne Wi−Fi a Bluetooth. Ako to vyzerá
v praxi? Mobilný telefón s nainštalovanou
aplikáciou Cicero sa poèas hovoru snaí
pripoji k sieti WLAN alebo Bluetooth prístu−
dokonalé vymazanie všetkých informácií
z pevných diskov. Práve to môe by v prí−
pade ve¾kých organizácií, vo finanèníctve
alebo štátnej správe ve¾ký problém. Softvé−
rové metódy prepisu údajov na dnešných
ve¾kokapacitných diskoch toti zaberajú aj
nieko¾ko hodín. Hitachi pripravilo skrinku,
do ktorej sa vloí pevný disk. Vnútri skrinky
sa vytvorí presne smerované magnetické
pole, ktoré zabezpeèí spo¾ahlivé vymazanie
údajov. Celý proces má trva iba 20 minút.
Cena zariadenia je zatia¾ vysoká – asi
500 000 Sk. Zvýšením produkcie zariadení
však cena urèite poklesne.
ST predstavili nový model
úzkopásmového pripojenia
do internetu
povému bodu. Ak sa mu podarí pripoji do
„spriatelenej“ WLAN, spojí sa so serverom,
na ktorom je nainštalovaná serverová apli−
kácia Cicero, tá následne zabezpeèí prepo−
jenie s poboèkovou ústredòou, ktorá u
sama dokáe vybra najvýhodnejšie vola−
nie. Výrobca tohto softvéru s¾ubuje plynulé
prepájanie medzi telekomunikaènými mé−
diami aj poèas hovoru.
Spoloènos mQuery plánuje komerèné
uvedenie vo Ve¾kej Británii u zaèiatkom
budúceho roka, uvedenie podobnej tech−
nológie zvaujú niektorí britskí mobilní
operátori.
Ako bezpeène zmaza dôverné údaje
z pevného disku?
Spoloènos Hitachi predstavila zariadenie
na rýchle mazanie dát z pevných diskov.
Bené zmazanie súborov, resp. formátova−
nie pevných diskov toti nezabezpeèuje
SEMINÁR:
Zmena firemnej kultúry
Spoloènos BCSR, s. r. o., vás v októbri pozýva na jednodòový interaktívny seminár
z cyklu „Príprava na vstup do EÚ – nástroje zvyšovania výkonnosti“, venovaný proble−
matike zmeny firemnej kultúry.
O svoje skúsenosti z praxe sa s Vami podelia úspešní manaéri transformovaných
slovenských podnikov, ako Kappa Štúrovo, DHL, Holcim èi Slovenský rozhlas.
Témy:
ako vybudova vo firme výkonovú firemnú kultúru?
ako uskutoèni víziu a stratégiu firmy prostredníctvom zmien vo firemnej kultúre?
ako prostredníctvom firemnej kultúry ovplyvni motiváciu a výkonnos zamestnancov?
aké sú etické aspekty firemnej kultúry v slovenských podnikoch?
ako dosiahnu stotonenie zamestnancov so stratégiou manamentu?
Termín: 23. októbra 2003
Miesto konania: Kongresové centrum Technopol, Bratislava
Organizátor: BCSR, s. r. o., SNP 3, Banská Bystrica
Prihlášky a podrobnejšie informácie: 048/4151 380 alebo www.bcsr.sk
Slovenské telekomunikácie, a. s., (ST) pred−
stavili návrh ve¾koobchodnej ponuky pre
poskytovate¾ov sluieb pripojenia do inter−
netu. Pripravovaná ponuka umoní posky−
tovate¾om internetových sluieb sta sa
komplexnými poskytovate¾mi sluieb tzv.
úzkopásmového pripojenia do internetu
a zároveò otvára ïalšie monosti rozvoja
internetového biznisu.
Ve¾koobchodná ponuka ST pozostáva
z dvoch èastí – ISP DialUp Plus a ISP
DialUp Access. Produkt s názvom ISP Dial−
Up Plus je zaloený na zmenenom spôso−
be spoplatòovania internetových volaní
(volania na 019xy). V súèasnosti sú vola−
nia na èísla 019xy úètované koncovým
zákazníkom priamo ST. V prípade nového,
volite¾ného modelu ISP DialUp Plus budú
tieto volania úètované koncovým zákazní−
kom priamo poskytovate¾mi sluieb pripo−
jenia do internetu. V koneènom dôsledku
teda nebude zákazník plati dve, ale len
jednu faktúru. Vo svete je tento model
oznaèovaný skratkou MIACO (Metered
Internet Access Call Origination), známejší
je však pod názvom reverse charging.
Tento model spoplatòovania internetových
volaní sa pouíva napríklad aj v Nemecku
a Maïarsku.
Elektronický podpis na mesiac
zadarmo
Prvá Slovenská Certifikaèná Autorita (PSCA)
na svojich stránkach ponúka testovací
osobný certifikát zadarmo na dobu 30 dní,
èo v praxi znamená, e poèas jedného me−
siaca budete môc vyuíva výhody elektro−
nického podpisu bezplatne. Táto akcia má
pomôc masovejšiemu rozšíreniu elektro−
nického podpisu na Slovensku. Plnohod−
notný certifikát, ktorý vám umoní vyuíva
výhody elektronického podpisu poèas jed−
ného roka, stojí necelých 950 Sk aj s DPH.
Napriek nesporným bezpeènostným výho−
dám elektronického podpisu je jeho roz−
mach brzdený viacerými faktormi, medzi
ktorými sú aj predsudky pouívate¾ov voèi
tejto technológii. Pouívatelia majú o elek−
tronickom podpise málo informácií, neve−
dia, ako sa pouíva.
10/2003 PC REVUE
109
I N F O W A R E
Súèasný elektronický podpis nie je
moné vyui na oficiálnu komunikáciu so
štátnou správou na úrovni podávania da−
òových priznaní a podobne. Na tento úèel
bude potrebné vydáva takzvané akredito−
vané certifikáty. Na rade je teda štátna
správa, ktorá musí aj vo svojom prostredí
pripravi podmienky na prijímanie a prácu
s dokumentmi s elektronickým podpisom
(napríklad zavedenie elektronických poda−
te¾ní).
Poèet vírusov sa v roku 2003 zvýšil,
útoky však spôsobujú menej škôd
Pod¾a informácií spoloènosti TREND
MICRO sa poèet vírusov v priebehu prvých
siedmich mesiacov roku 2003 mierne zvý−
šil, ale náklady a dosahy útokov vírusov na
podnikate¾ov firemnej siete zostali prinaj−
menšom mierne. Poèet globálnych víruso−
vých hrozieb so stredným a vysokým rizi−
kom sa v prvej polovici roku 2003 zvýšil
pribline o 40 % oproti rovnakému obdobiu
v roku 2002. Jednako posledné vírusy
napadli, zdá sa, menej poèítaèov, spôsobi−
li menšie škody a pominuli rýchlejšie ako
v prípade rozsiahlych útokov wormov, ako
boli Melissa alebo Love Letter pred tromi
alebo štyrmi rokmi.
Dôvodov môe by viacero. Pokraèujúci
pokles poètu autorov vírusov so skutoèný−
mi kódovacími schopnosami má za
následok viac priestoru pre amatérov, tzv.
script kiddies, ktorí vytvárajú napodobeni−
ny starších vírusov, pri ktorých mono
predpoklada zlyhanie. V obrovskom mori
domácich pouívate¾ov, z ktorých milióny
vôbec nemajú antivírusovú ochranu alebo
si ju neaktualizujú, sa stále objavujú dlho−
dobé a nepríjemné hrozby, ako je Klez.H
a Yaha.G, ktoré obèas prekåznu i bránami
firemných sietí, pokia¾ nie sú dostatoène
stráené.
Zo zoznamu spoloènosti TREND
MICRO desa najrozšírenejších vírusov
v prvej polovici roku 2003 je devä typu
worm alebo podobných zmiešaných hro−
zieb. Jediná výnimka JS_Noclose.A je
úmyselne škodlivý, ale nedeštruktívny Java
skript, ktorý sa objavuje v prenášaných
internetových dátach, obvykle je súèasou
menej hodnoverných webových stránok.
Jeho úèelom je obyèajne získa kontrolu
nad prechádzajúcimi prehliadaèmi a pre−
smerováva ich na inú skupinu interneto−
vých destinácií.
Zatia¾ èo e−mail zostal všeobecne naj−
benejším prostriedkom útokov, dva naj−
rozšírenejšie vírusy boli v skutoènosti èervy
„s pôsobnosou na siete“: jeden z nich ne−
mal vôbec iadnu emailovú zloku. Vírusy
Lovegate.F (Worm_Lovgate.F) a FunLove
(PE_Funlove.4099) môu obís emailovú
ochranu na báze brány pomocou sieových
pripojení, napríklad zdie¾aných alebo
mapovaných jednotiek, aby sa rozšírili pro−
stredníctvom sietí LAN. Len èo sú vnútri,
dokáu infikova tisíce poèítaèov do nie−
ko¾ko minút a je aké sa ich zbavi. Môu
sa znovu objavi a znovu infikova siete,
pokia¾ nie sú dôkladne vymazané.
SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA
S L O VA K
NEWS
AGENCY
110
PC REVUE 10/2003
Ako sa autori vírusov snaia dosta cez
firemnú emailovú stenu, zaèali by kreatív−
nejšie a v roku 2003 pridávali viac kanálov
vrátane sietí na zdie¾anie dát P2P, ako na−
príklad KaZaA, systémy na okamité sprá−
vy, ako napríklad ICQ a aplikácie Internet
Relay Chat (IRC).
Prekvapivo rozšírený vírus Slammer, kto−
rý sa objavil v januári, ukazuje na omnoho
efektívnejšie metódy: vyuívanie vstavaných
chýb a slabých miest pri bene pouívaných
platformách, ktoré pouíva mnoho spoloè−
ností. Malièký èerv Slammer sa sústredil na
slabé miesto servera SQL spoloènosti
Microsoft a spôsobil tak najväèšiu pohromu
od Code Red. Dodávatelia stále rýchlejšie
dodávajú opravné balíèky, aby upchali tieto
bezpeènostné medzery, a správcovia sa ich
snaia rýchlejšie zavádza, ale pre vysoký
poèet takýchto slabých miest, ktoré sa ka−
dý rok objavia, je nemoné tejto eventuali−
te zabráni.
Premigrovaná nie je viac ne polovica
domén
Stratili ste k¾úèe od izby? Nijaký
problém, ale pozor na prsty!
Náklady, ktoré vznikajú stratou izbových
k¾úèov a magnetických kariet, odhadujú
prevádzkovatelia hotelov a ubytovacích
zariadení na dve eurá na osobu a na noc.
Keï vezmeme do úvahy poèet prenocovaní,
ktorý sa v roku 2002 vyšplhal v Nemecku
na vyše 270 miliónov, je rozsah celkovej
škody oèividný.
Na ve¾trhu bezpeènostnej techniky Se−
curity v Essene predstavil Siemens riešenie
na báze biometrického rozpoznania osôb,
ktoré robí z k¾úèov len pozostatok z minu−
losti. V budúcnosti bude staèi na otvorenie
dverí dotknú sa kremíkového senzora
a dvere sa otvoria akoby nevidite¾nou ru−
kou. Pri registrácii na recepcii mobilný èíta−
cí prístroj nasníma biometrické znaky dvoch
špièiek prsta daného hosa. Pri dotyku sen−
zora registruje a 65 000 miniatúrnych
senzorových prvkov kapacitné zmeny, ktoré
sú pri koných ryhách menšie ako pri
koných líniách. Z týchto údajov sa zostaví
obraz odtlaèku prsta v sivej škále s vysokým
rozlíšením. Z neho sa viacerými matematic−
kými operáciami vyèítajú takzvané minúcie.
Minúcie sú charakteristické miesta alebo
body odtlaèku prsta, ako sú potné ¾azy,
prieseèníky, rozvetvenia a koncové body
rýh, línie a brázdy, ktoré slúia na zhotove−
nie špecifického vzoru danej osoby, ktorý
potom slúi ako referencia pre neskoršie
rozpoznanie.
Proces nasnímania odtlaèku hosa trvá
30 sekúnd. Zakódované a komprimované
údaje sa zároveò uloia v hotelovom poèí−
taèi a v èítacom prístroji pri dverách hotelo−
vej izby. Keï hotelový hos príde k svojej
izbe a poloí prst na èítacie zariadenie pri
dverách, porovnajú sa uloené biometrické
znaky s tými, ktoré boli práve nasnímané.
Pri overovaní sa vygeneruje identifikaèné
èíslo, ktoré centrálnemu uzamykaciemu
zariadeniu signalizuje, aby otvorilo dvere.
Všeobecne je tento druh biometrickej kon−
troly osôb ve¾mi vhodný pre oblasti a zóny
s prístupovými obmedzeniami. Pre miesta,
kde sú ešte vyššie poiadavky na bezpeè−
nos a je nevyhnutné preveri väèší poèet
¾udí, mono bezpeènostný systém kombino−
va s PIN kódom. Oblastí pouitia je ve¾a,
napríklad v bankách, úradoch, klinikách,
letiskových budovách, domovoch dôchod−
cov, výskumných ústavoch, ako aj pri kon−
trole vstupu do kokpitu lietadla.
KONFERENCIA:
9. víkend s linuxom (LugCon)
Zaèiatkom novembra sa uskutoèní v Bratislave u 9. víkend s Linuxom, najväèšia konfe−
rencia (nielen) o Linuxe na Slovensku. Tak ako v prípade predošlých LugConov, sa
môete teši na zaujímavé prednášky a kvalitných prednášajúcich. H¾adáme zároveò
nových prednášajúcich.
Prihlášku je moné elektronicky poda na adresu prihlasky@sklug.sk do 18. 10.
2003. Prihláška by mala obsahova nasledujúce náleitosti: meno, priezvisko, nick,
výstiný názov prednášky, päriadkový abstrakt, obsah prednášky, odhadovaný èasový
rozsah, prezentáciu (slides). Obsah prednášky by mal zahàòa rozpracovaný text prob−
lematiky. Texty budú publikované vo forme zborníka.
Kadý, kto sa chce zúèastni na tomto jedineènom podujatí, sa môe zaregistrova na
stránke http://www.sklug.sk/lugcon. Pomôete nám takto zabezpeèi dostatoènú kapa−
citu priestorov a hladký priebeh podujatia. Na tejto stránke sú aj ïalšie informácie o
podujatí, ktoré budeme pravidelne aktualizova, preto ju odporúèame sledova.
Zároveò chceme poprosi všetkých, ktorí chcú toto podujatie akoko¾vek podpori, prí−
padne by jeho sponzorom, aby sa èo najskôr ozvali na adresu lugcon@mailbox.sk. Na
túto adresu smerujte aj všetky svoje pripomienky a nápady, ktoré sú vítané.
Slovenské zdruenie pouívate¾ov Linuxu (SkLUG)
Šes týdòov pred plánovaným termínom
deaktivácie domén pod ccTLD sk., pri ktorých
nebola uzatvorená tzv. zmluva o doméne
medzi jej drite¾om a správcom národného
doménového priestoru pod ccTLD sk., spolo−
ènosou EuroWeb Slovakia, a. s., vykonala
spoloènos crooce.com prieskum, ktorého
cie¾om bolo poskytnú základné informácie
o stave a priebehu migraèného procesu.
Z uvedeného prieskumu vyplýva, e a
64,43 % (44 728) z celkového poètu technic−
ky prevádzkovaných domén (69 420) nebolo
premigrovaných do nového systému. Z tohto
poètu nepremigrovaných domén je na úèely
prevádzkovania webovej lokality, resp. s tým
súvisiacich sluieb pouívaných spolu 14 563
domén (32,55 %). Metodika vychádza z po−
súdenia stavu technických prostriedkov, ktoré
vytvárajú osobité predpoklady na prevádzko−
vanie takýchto sluieb. Nástroje zaloené na
tejto metodike dokáu napríklad oznaèi
domény, ktoré sú tzv. odparkované, prípad−
ne domény, ktoré predstavujú „alias“ k inej
doméne. Celkový poèet pouívaných domén
však nevyjadruje, ale aproximuje poèet
domén, pri ktorých je predpoklad migrácie.
Vzh¾adom na poèet do tohto okamihu
nepremigrovaný domén nie je však v sú−
èasnosti moné s urèitosou posúdi, èi pri−
stúpi správca národného doménového
priestoru pod ccTLD sk. opätovne k úprave
migraèného plánu.
Róbert Šimonèiè predsedom
Európskej rady pre Americké
obchodné komory
Generálny riadite¾
spoloènosti Micro−
soft Slovakia Róbert
Šimonèiè dosiahol
medzinárodný
úspech. V prvej po−
lovici júla bol pro−
stredníctvom emai−
lového hlasovania
èlenov Európskej rady pre Americké ob−
chodné komory (European Council of
American Chambers of Commerce –
ECACC) zvolený za jej predsedu. Svoju
funkciu oficiálne prevezme na konferencii
ECACC na Cypre v októbri tohto roku. Pre
slovenskú americkú obchodnú komoru je
zvolenie jej èlena za chairmana ECACC
ve¾ká èes a úspech, pretoe ECACC za−
hàòa také krajiny ako Francúzsko, Ne−
mecko, Ve¾ká Británia, kde tisíce firiem sú
èlenmi American Chamber of Commerce
(AmCham). Pomôe to aj zvidite¾neniu
AmCham na Slovensku.
INFORMATIKA 2003
V dòoch 27. –28. novembra 2003 sa v bra−
tislavskej Správe úèelových zariadení MZV
SR (SUZA) na Drotárskej ceste v Bratislave
uskutoèní u 7. roèník konferencie s medzi−
národnou úèasou. Konferencia sa zame−
riava na projekty národných a medzinárod−
ných programov rozvoja informaènej spo−
loènosti, systémy na podporu rozhodovania
riadenia, informatizáciu a informaènú spo−
loènos a oblas vzdelávania v informatike.
Ïalšie informácie: www.dtb.sk
I N F O W A R E
KONFERENCIA
ICETA 2003
Od 11. a 12. septembra sa v Košiciach konal u 2. roèník medzinárodnej konferencie ICETA 2003 a 4.
roèník konferencie Virtuálna univerzita. Tento roèník konferencie bol venovaný predovšetkým problematike
vyuitia informaèných a komunikaèných technológií vo vzdelávaní.
Konferencia sa konala pod záštitou
jednej z najvýznamnejších svetových
organizácií, zdruujúcich ininierov
z celého sveta – IEEE. Osobnú záštitu
nad konferenciou prevzal u tradiène
rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.
Nosné témy konferencie boli progres v komunikaèných technológiách
a televzdelávanie v jeho rôznych formách. Odborný program konferencie
ICETA 2003 bol zameraný zvláš na výmenu skúseností a rozširovanie poznatkov o monostiach vyuívania progresívnych komunikaèných technológií
v oblasti vzdelávania, ktoré sú v súèasnosti zavádzané do uívate¾skej praxe.
O vysokom záujme o program konferencie svedèí aj úèas viac ako 200
odborníkov z 23 krajín takmer všetkých kontinentov.
Pri zostavovaní programu konferencie ICETA 2003 sa hlavný dôraz kládol na praktické skúsenosti s problematikou vyuitia IKT. U tradiène bolo
realizovaných nieko¾ko prednášok
s vyuitím videokonferenèných prenosov na báze protokolu IP. A u tradiène išlo o priekopnícke prenosy: boli
realizované videokonferenèné prednášky známych odborníkov z Kumamoto University v Japonsku, z University of Wisconsin (USA), University
of Exeter (UK) a po prvýkrát sa uskutoènil prenos z Anhui Software Engineering Centre v Èíne.
V priebehu konania konferencie
ICETA 2003 bola za prítomnosti zástupcu Ministerstva školstva SR otvorená Slovenská akademická videokonferenèná sie, ktorá pracuje na báze
112
PC REVUE 10/2003
vyuitia progresívnej technológie
VRVS. V priebehu celej konferencie
úèastníci mali monos overi si funkènos siete VRVS na pripravených prezentaèných pracoviskách v priestoroch konania konferencie. Sprievodnou akciou konferencie bola aj v SR po
prvýkrát organizovaná súa E-learning v praxi, ktorá bola zameraná na
podporu rozšírenia aktivít v oblasti
e-learningu. Do súae bolo prijatých
viac ako 40 prihlášok zaujímavých
projektov zo SR a ÈR, ktoré boli rozdelené do troch kategórií.
V kategórii On-line kurz sa na 1.
mieste umiestnil projekt e-ekonómia
(Luticová G., Junior Achievement Slovensko – Mláde pre budúcnos), na
2. mieste projekt Európska únia – základný modul (Pradlová J., IBM, ÈR)
a na 3. mieste projekt Teoretická infor-
matika a výpoèetní technika v praxi
(Kolibáè R., Ostravská univerzita, ÈR).
V kategórii Podporný materiál pre
On-Line vzdelávanie sa na 1. mieste
umiestnil projekt Efektívna práca na
poèítaèi (Mikuš ¼., ilinská univerzita). Na 2. mieste sa umiestnil projekt
Internetová uèebnice (Èipera J., Pr.
fakulta Univerzity Karlovej, ÈR) a na
3. mieste projekt IP videostreamingový server (Velk J., Technická univerzita v Košiciach).
V kategórii Komplexný on-line
vzdelávací systém sa porota rozhodla
nestanovi poradie prihlásených projektov (do uvedenej kategórie boli
prihlásené 4 projekty).
Konferencia bola podporená partnerským programom, do ktorého sa
zapojili firmy Cisco Systems (generálny partner konferencie) a Alcatel, ale
aj ïalšie významné telekomunikaèné
spoloènosti, ako sú: BGS, a. s., Slovenské telekomunikácie, a. s., Teledom
a pod.
Ïalšie informácie o konferencii,
o jej odbornom programe, prezentovaných príspevkoch a zborník konferencie je moné získa na sekretariáte konferencie ICETA 2003: tel.: 055/
6253 839 alebo e-mail: elfa@elfa.sk.
Ing. František Jakab, predseda
organizaèného výboru ICETA 2003
I N F O W A R E
ROZHOVOR
Integrovaný informaèný systém je
pre Slovenské elektrárne nevyhnutnos
Akciovú spoloènos Slovenské elektrárne,
a. s. (ïalej len SE), riadi od júla nové vedenie. Jednou z úloh tohto vedenia je zniovanie nákladov pomocou integrácie spracúvania informácií. Ako sa takýto systém
realizuje a nasadzuje v jednom z najväèších
podnikov na Slovensku, to nám v rozhovore
vysvet¾uje Ing. Ladislav Cocher, výkonný
riadite¾ sekcie informatiky SE.
PCR: Aká je architektúra poèítaèového vybavenia
v SE?
L.C.: SE patrí do kategórie ve¾kých podnikov a informaèné technológie máme rozdelené na viacero
skupín. Väèšina poèítaèov na komunikáciu, spracovanie a prenos informácií tvorí podnikový informaèný systém a spadá pod sekciu informatiky.
Tento informaèný systém má na Slovensku vyše
4000 pracovných staníc. Okrem toho máme v SE
poèítaèe, ktoré nespadajú pod oblas informatiky –
ide napr. o technologické a prevádzkové systémy.
Podnikový informaèný systém bol historicky budovaný distribuovane. Kadý závod mal samostatný
informaèný systém, na riadite¾stve sa realizovala
konsolidácia – väèšinou iba ekonomických údajov.
PCR: Aká je hlavná úloha informatiky v takomto
ve¾kom systéme?
L.C.: Momentálnou úlohou informatiky je odstráni izoláciu spracúvania údajov jednotlivých
závodov. V SE sme pripravili projekt vybudovania
informaèného systému, ktorým sa dosiahne unifikácia a integrácia spracúvania informácií.
Tento projekt nazývame Projekt budovania
integrovaného informaèného systému a má dve
fázy – fázu unifikácie a fázu integrácie. Fáza unifikácie bola odštartovaná v roku 1996 a v súèasnosti
je v podstate skonèená. V celom podniku máme
jednotné databázové prostredie, rovnaké aplikácie
a hardvérovú platformu.
Takýto proces sa, prirodzene, nedal v jednotlivých závodoch uskutoèni zo dòa na deò. Databázy
sme replikovali a konvertovali postupne a poèas prevádzky. Pritom sme v kadom okamihu museli zaisti bezpeènos prevádzky a všetky informácie z databáz museli by stále k dispozícii. V súèasnosti máme
unifikovaných asi 95 % hardvérových aj softvérových prostriedkov, zvyšných 5 % sú programy a zariadenia, ktorých unifikácia nemá význam.
Dokonèením fázy unifikácie je pripravená pôda
na to, aby sme mohli všetky informácie dosta na
jedno miesto a integrova ich.
Ladislav Cocher (1955), výkonný riadite¾ sekcie informatiky,
SE, a. s.
PCR: Proces unifikácie zrejme nebol z h¾adiska poètu
poèítaèov, odštepných závodov a návykov pouívate¾ov
úplne jednoduchý. S èím ste mali najväèšie problémy?
L.C.: Unifikácia hardvéru bola asi najmenším problémom. Aj keï sa pouívate¾om ako vysvet¾ovalo,
e pomalý ohlas nie je vdy vecou nišieho výkonu
PC, ale má na to vplyv výkon servera, priepustnos
poèítaèovej siete a poèet prihlásených pouívate¾ov.
Väèší problém bola unifikácia softvéru, keï sa „na
mieru ušité“ programové vybavenie nahrádzalo jednotným softvérom, ktorý nemal vdy všetky funkcie
pôvodného riešenia. Bez takýchto nepopulárnych
krokov by sme však unifikáciu nedosiahli. Preto sme
10/2003 PC REVUE
113
I N F O W A R E
nové aplikácie zabezpeèovali s dodávate¾mi, ktorí
ich vyvíjali pod¾a zadania odsúhlaseného príslušným
odborným garantom. Dnes však pracovníci z rôznych závodov, prichádzajúci do styku s konkrétnou
aplikáciou, dokáu spoloène rieši problémy, pretoe pouívajú ten istý jazyk, to isté prostredie.
Postupy a procesy spracovania informácií v jednotlivých odštepných závodoch sú však v skutoènosti trochu odlišné. Navyše sme narazili na problém, e poiadavky štátnej správy na odovzdávanie
jednotlivých hlásení sú v rozlièných regiónoch Slovenska rôzne. Preto sme niekde museli urobi výnimku z poadovanej unifikácie a rovnaký softvér
musí ma nastavené rôzne parametre pre tlaè poadovaných formulárov.
PCR: Ako unifikaèné procesy ovplyvnili prácu informatikov?
L.C.: Unifikácia technológií bez získania kontroly
nad prevádzkou celého systému, prirodzene, neprinášala efekt. Unifikaèné práce pri nasadzovaní
nových riešení sa v kadom podniku konèili tým, e
kadý systém bol identický a rovnako nastavený
a v takejto podobe sa odovzdal do správy pracovníkovi v príslušnom závode. Po pol roku lokálnej prevádzky a lokálnej správy však u kadý server vyzeral trochu inak. Všetko fungovalo správne, ale nastavenia u neboli rovnaké. Metodickým riadením riadite¾stva sa však takéto detaily prevádzky informaèného systému riadi a kontrolova prakticky nedajú.
Práve preto sme sa rozhodli, e informatika sa
musí robi centrálne z jedného miesta. V podmienkach SE bol proces centralizácie informatiky ojedinelý a priekopnícky. Prvý návrh na centralizáciu lokálnych útvarov informatiky do jedného útvaru riadite¾stva sme predloili ešte v roku 1999, rozhodnutie
realizova túto organizaènú zmenu však bolo prijaté
a v auguste 2002. Nová štruktúra bola definitívne
schválená na porade predstavenstva a k 1. 7. 2003.
Týmto rozhodnutím sme úplne zmenili organizaènú štruktúru informatiky. Pracovníkov informatiky sme rozdelili na tri hlavné skupiny: skupinu
zameranú na jednotlivé produkty, skupinu zameranú na sluby technickej podpory pouívate¾ov
a skupinu zameranú na bezpeènos a ochranu údajov v informaènom systéme. Zaradenie pracovníkov v prvej skupine zodpovedá produktovej štruktúre, t. j. jednotlivým systémom a aplikáciám. Títo
informatici sedia naïalej na svojich pôvodných
pracoviskách po celom Slovensku, ale majú u na
starosti urèené produkty na všetkých pracoviskách
SE. Ich poèet je odvodený od poètu a zloitosti
114
PC REVUE 10/2003
administrácie a frekvencie obnovy (upgrade) jednotlivých produktov.
Druhá èas informatikov má na starosti pouívate¾ov a sluby. Medzi takéto sluby poèítame
napr. zriadenie poèítaèového pracoviska, jeho kompletné vybavenie, udriavanie, zrušenie pracoviska.
Ïalej je to manipulácia s poèítaèom, vychytávanie a
odstraòovanie problémov a pod. Títo pracovníci sú
organizovaní pod¾a lokalít a ich poèty sú odvodené
od poètu pouívate¾ov v príslušnej lokalite.
Pracovníci v skupine bezpeènosti IT riadia, overujú a kontrolujú dodriavanie zásad bezpeènosti
IT tak, aby ochrana údajov pred znehodnotením
a zneuitím bola trvalo na poadovanej úrovni.
Na tomto mieste musím zdôrazni, e centralizáciou sme v informatike z východiskového stavu
141 pracovníkov ušetrili 25 pracovných miest, prièom 10 pracovných miest sme zrušili a ïalších 15
sme pouili na nové èinnosti, ktoré sa doteraz v informatike vôbec nerobili (12), alebo na èinnosti,
ktoré neboli dostatoène dimenzované (3).
PCR: V èom spoèíva fáza integrácie a ako v nej postupujete?
L.C.: Cie¾om integrácie je, aby kadý údaj bol do
informaèného systému vloený iba raz, na tom
mieste, kde sa prvýkrát elektronicky spracúva,
a neskôr sa u len vyuíval. V súèasnosti riešime
integráciu medzi rôznymi systémami, replikáciami
a synchronizáciou údajov, èo je dos nároèné.
Dnes u stojíme pred úlohou centralizova procesy ekonomiky, riadenia ¾udských zdrojov a mono aj materiálovo-technického zabezpeèenia. Úlohou informatiky je v súèasnosti príprava štruktúry,
ktorá by takúto integráciu umoòovala. Architektúra riešenia je ešte vo fáze spracúvania návrhu.
S najväèšou pravdepodobnosou preskupíme údaje
v databázach do jednej databázy. Take ve¾ké
zmeny v technológiách nemono oèakáva.
PCR: Spomínali ste unifikovanú hardvérovú a softvérovú výbavu v celom podniku. Môete to konkretizova?
L.C.: SE ešte v roku 1995 zvolili hardvérovú platformu HP a dnes sa dá konštatova, e sme s týmto
výberom spokojní. Fúziu HP so spoloènosou Compaq hodnotíme kladne, pre nás to znamenalo rozšírenie portfólia produktov.
Zo strany softvéru pouívame dve ve¾ké skupiny.
Jednak sú to unixové systémy, kde pouívame HP
Unix na ve¾ké sieové aplikácie. Pre platformy riadenia a správy siete sme pred èasom migrovali od systémov Novell k platforme Microsoft Windows.
Na strane serverov momentálne prechádzame
zo systému Microsoft Windows NT na Windows
2000 a pripravujeme sa u aj na systém Windows
2003. Na strane klientov sme pouívali Windows
95 a NT a teraz prechádzame na Windows XP.
PCR: Existujú u nejaké vyhodnotenia úspor zo
zavedenia integrálneho systému?
L.C.: Na komplexné hodnotenie je mono ešte trochu skoro. Všetko sa ukáe po tom, èo dokonèíme
obidve fázy a budeme ma skutoène informácie k dispozícii na jednom mieste. Ale èiastkové výsledky u
existujú – ide hlavne o spomínané zníenie poètu
zamestnancov a rozšírenie sortimentu sluieb.
Ïalšie úspory vyplynú zo špecializácie. Nemusíme školi taký ve¾ký poèet zamestnancov na rovnaké produkty. Zníil sa poèet alternatívnych komponentov a tým aj poèet dodávate¾ov. V èíslach to
však priamo nevidie, pretoe sa oproti roku 1996
nieko¾kokrát zvýšil poèet typov komponentov. Zníili sa doby výpadkov a nedisponibility systémov,
zrýchlili a zautomatizovali sa procesy upgrade softvéru. To sú úspory, ktoré sú zjavné, ale ich vyèíslenie je aké, lebo pred uvedenými zmenami sa náklady v takejto štruktúre nesledovali. Ïalej oèakávame ve¾ké nepriame úspory v dôsledku zhromadenia údajov v jednej databáze. Jednoduchšia
bude ich analýza a skráti sa doba do rozhodnutia.
Úspory sa prejavia aj v zníení skladových zásob. V súèasnosti si toti výrobné závody na sklade
dria niektoré náhradné diely, ktoré sú nevyhnutné na ich prevádzku. Zavedením integrovaného informaèného systému budeme ma preh¾ad o jednotlivých dielcoch a budeme ich môc vyuíva
v celom podniku. Opä to však nie je a také jednoduché, pretoe èíselné oznaèovanie dielov zodpovedá konkrétnemu dodávate¾ovi technológie daného závodu a je závislé aj od doby uvedenia konkrétnej elektrárne do prevádzky.
PCR: Aký je termín spustenia fázy integrácie?
L.C.: Ideálny termín je asi na prelome rokov a najbliší takýto termín je 1. január 2004. Nové vedenie
SE však nastúpilo len tesne pred prázdninami, take
spusti komplexnú integráciu v tomto termíne bude
asi nereálne. V súèasnosti vyhodnocujeme analýzy
od jednotlivých odborných útvarov, èo všetko bude
moné, resp. potrebné centralizova. Keïe máme
unifikovanú výbavu, bude asi reálne spusti fázu
integrácie pre ekonomiku a personalistiku.
Za PC REVUE sa rozprával Ondrej Macko
I N F O W A R E
Slovenskej informatike svitá na lepšie èasy
Mono vám v mnostve správ unikla
informácia o tom, e koncom minulého
školského roku bola zriadená nová fakulta,
orientovaná výhradne na informatiku a IT.
V zmysle uznesenia AS STU ju s úèinnosou
od 1. 10. 2003 zriadil rektor STU prof. Ing.
Vladimír Báleš, DrSc. Jej názov je Fakulta
informatiky a informaèných technológií –
FIIT.
Ako je všeobecne známe, doteraz sa informatika
študovala na FEI STU. Prvý roèník štúdia býva „spoloèný“. Prijímanie je na fakultu s uvedením poradia
študijných odborov, ktoré chce študent študova,
a rozhodnutie o zaradení na študijný odbor sa robí
po ukonèení 1. roèníka. Tento rok sa hlásilo na informatiku 192 študentov, vedenie FEI zaradilo na
študijný odbor informatika 100 študentov. V tejto
súvislosti treba poveda, e v ÈR v Brne sú dve podobné fakulty – fakulta informatiky a fakulta informaèných technológií – s vysokým percentom študentov zo Slovenska. Ve¾a študentov však študuje
informatiku aj vo Viedni.
Lokalizácia fakulty nie je zatia¾ definitívne urèená. V prvej etape, ktorá potrvá asi dva roky, bude
sídli v Mlynskej doline, t. j. v rovnakých priestoroch ako súèasná FEI STU. Definitívnym miestom
bude niektorý z objektov STU, èo však znamená, e
mono to bude aj Mlynská dolina.
V súvislosti so vznikom novej fakulty sme
poloili jej krstnému otcovi, ktorým je Prof. RNDr.
¼udovít Molnár, DrSc., nieko¾ko otázok.
ROZHOVOR
Preèo vznikla samostatná fakulta FIIT?
Dôvodov je viac. Najprv – mono iba pre úplnos
– treba poveda, e fakulta je organizaèná jednotka
univerzity, zodpovedná za vzdelávanie a výskum blízkych študijných i vedných odborov. To umoòuje
zdie¾a a efektívne vyuíva ¾udské i materiálne zdroje fakulty a robi kompetentné rozhodnutia takých
orgánov fakulty, ako je akademický senát a vedecká
rada. Oblas informatiky a informaèných technológií
sa vyvíja ve¾mi rýchlo, a to tak do „håbky“, ako aj do
„šírky“. Bený èlovek to môe pozorova v kadodennom vyuívaní prostriedkov i metód IIT. Univerzita
tento rýchly vývoj nemôe iba pozorova. Ak odhliadneme (aspoò na chví¾u) od toho, e univerzita sa
musí podie¾a na tomto vývoji a prispieva k nemu,
univerzita je zodpovedná za prípravu ¾udských zdrojov schopných vyuíva nové prostriedky a metódy
IIT, teda poskytova svojim študentom a budúcim
absolventom zodpovedajúce znalosti (opä sa vyhneme nevyhnutnosti permanentnej inovácie znalostí
absolventov). Odpoveïou univerzity na rýchly vývoj
IIT (opä je to zúenie, pretoe sme svedkami exponenciálneho nárastu nových informácií, ba dokonca
nových vedeckých poznatkov) je inovácia predmetov, ale aj celých študijných programov.
Uznávané medzinárodné odborné spoloènosti
IEEE Computer Society a ACM sa u dlhšie obdobie
zaoberajú aj študijnými programami z oblasti IIT,
Prof. RNDr. ¼udovít Molnár, DrSc., poverený vykonávaním
pôsobnosti dekana a vedeckej rady Fakulty informatiky
a informaèných technológií
ktoré by zodpovedali stavu rozvoja IIT. A do roku
2001 sa hovorilo o jednom študijnom programe.
V roku 2001 však prišlo k radikálnej zmene. Tieto
spoloènosti vytvorili spoloènú pracovnú skupinu,
ktorá pôvodný študijný program rozdelila na viacero špecializovaných študijných programov pokrývajúcich súèasný stav rozvoja vedy a vzdelávania v oblasti IIT.
Reakciu na tieto zmeny vidie aj v dokumente
Sústava študijných odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky, vydanom rozhodnutím Ministerstva školstva SR è. 2090/2002-sekr. zo
dòa 16. decembra 2002, v ktorej sa vytvorila špecializovaná skupina odborov 9.2 Informatické vedy, informaèné a komunikaèné technológie.
Odpoveïou STU na tieto zmeny bol projekt zriadenia novej fakulty, ktorá by bola zodpovedná za
vzdelávanie a výskum v oblasti IIT. Z h¾adiska organizaènej štruktúry STU to potom znamená, e profesionálov IIT na tvorbu a rozvoj metód a prostriedkov
IIT bude pripravova novovytvorená fakulta FIIT a
profesionálov IIT pre špecifické aplikácie bude pripravova kadá fakulta v aplikácii pod¾a svojho
zamerania. Navyše v kadom študijnom programe
bez oh¾adu na fakultu, na ktorej sa bude realizova,
bude IIT v primeranom rozsahu, potrebnom na
informatickú gramotnos a kompetentnos.
Aké sú východiská a ciele zakladate¾ov novej fakulty?
FIIT nevzniká „na zelenej lúke“. Vzdelávanie
a výskum v oblasti IIT má na STU dlhú tradíciu. Veï
STU – vtedy ešte ako SVŠT – bola prvá vysoká škola
v Èeskoslovensku, kde bol v roku 1962 inštalovaný
poèítaè (URAL II). Mono teda právom poveda, e
vzdelávanie v oblasti IIT sa zaèalo práve na STU.
Aj v súèasnosti na STU Fakulta elektrotechniky
a informatiky zabezpeèuje vzdelávanie a výskum
v danej oblasti. Môeme sa pochváli, e práve študijný odbor informatika má medzinárodnú akreditáciu,
uskutoènenú profesijnou organizáciou IEE so sídlom
v Londýne. Naši študenti dosiahli v poslednom období výborné výsledky v medzinárodnej študentskej
súai vo Washingtone v návrhu èíslicových systémov. Samozrejme, e máme celý rad problémov.
Azda ten najhorší je „brain drain“. Trhový mechanizmus postihol najviac práve oblas IIT. Škola môe iba
ako konkurova súkromnému sektoru, domácemu a
u vôbec nie zahraniènému, a to, ia¾, ani platovo, ani
pracovnými podmienkami. Nie je náhoda, e celý rad
súkromných firiem zaloili a vedú naši bývalí kolegovia. Paradoxne mono interpretova tento stav aj tak,
e STU plnila (ia¾, v mnohých smeroch ešte stále plní)
funkciu „inkubátora“, z ktorého vzišli viaceré naše
uznávané IT firmy. Túto myšlienku by sme však v
našom dlhodobom zámere radi vyuili, ale tak, e by
z nej profitovala aj samotná fakulta.
Ciele zakladate¾ov novej fakulty sú dané v jej
„poslaní“ a v jej dlhodobom zámere.
Hlavným poslaním FIIT je prispieva k poslaniu
STU v rámci svojich kompetencií v oblasti informatiky a informaèných technológií, ako aj poskytova
flexibilný systém vzdelávania vo všetkých troch
stupòoch vzdelávania v študijných programoch,
pre ktoré má ¾udské a materiálne kompetencie.
FIIT bude napåòa toto poslanie vytváraním podmienok a realizáciou slobodného vedeckého bádania, sprístupnením a šírením novovytvorených
i sprostredkovaných poznatkov, poskytovaním
vzdelávania na bakalárskej, magisterskej/ininierskej a doktorandskej úrovni, a to aj v interdisciplinárnych študijných programoch univerzitného
charakteru. Obsah nadobudnutých znalostí z informatiky a informaèných technológií absolventom
umoní profesionálne sa uplatni a i v novej informaènej spoloènosti. V tomto smere bude FIIT
spolupracova s domácimi i zahraniènými inštitúciami akademického i neakademického sektora.
Èím sa budete odlišova od iných tradièných fakúlt?
Máme ambície, aby to nebol iba obsah. Ale aj
v samotnom obsahu sa budeme zrejme odlišova
od iných tradièných fakúlt. Ide o prvú fakultu na
Slovensku, ktorá dostáva do vienka úlohu zabezpeèova vzdelávanie a výskum v plnej šírke súèasného chápania a definovania obsahu IIT. Chceli by
sme teda prispie k odstráneniu jednej zo slabých
stránok súèasného vzdelávania a výskumu v oblasti IIT, a to ich rozdrobenosti. Zaujímavá je v tomto
smere doterajšia pozitívna reakcia IIT komunity
a jej ochota participova na poslaní tejto fakulty.
Druhou odlišnosou by malo by vyuívanie IIT vo
všetkých èinnostiach fakulty. Vysoké školy (nielen
na Slovensku) majú v tomto smere ve¾ké rezervy.
Z poslania FIIT vidie aj ïalšie rozdiely, ktoré
však treba premeni z polohy deklarácie do polohy
realizácie.
Tab. 1 Predpokladaný poèet novo prijímaných študentov a celkový poèet študentov
Študenti
PhD študenti
Prijatí Bc
Prijatí Ing.
Všetci študenti (1. – 3. stupeò)
2004/05
20
300
150
900
2005/06
27
400
150
1160
2006/07
35
450
180
1310
2007/08
40
500
200
1410
2008/09
48
500
250
1570
2009/10
62
500
300
1800
10/2003 PC REVUE
115
I N F O W A R E
Aké stupne vzdelania budú môc vaši študenti
dosiahnu?
Z poslania fakulty vidie, e bude ponúka všetky tri stupne vzdelania – bakalárske, ininierske /
magisterské a doktorandské, a to v súlade s bolonským procesom. V tejto súvislosti však musím zdôrazni, e tu máme ve¾ké skúsenosti. Môeme sa
pochváli, e bolonský proces sme „predbehli“
o nieko¾ko rokov. Trojstupòový model sme na terajšej FEI STU definovali a uviedli do ivota u v roku 1992! No sú tu aj ïalšie aspekty vzdelávania.
Osobitné miesto má celoivotné vzdelávanie. V oblasti IIT je to o to aktuálnejšie, e vývoj metód
a prostriedkov je ve¾mi rýchly. Z toho potom priamo vyplývajú poiadavky na nové formy vzdelávania s výraznejším vyuívaním IIT, kde osobitné
miesto bude ma internet.
Èo získajú študenti, ktorí sa rozhodnú študova na
FIIT?
Predovšetkým vzdelanie z oblasti IIT v špecializácii pod¾a vlastného výberu, prièom obsah zodpovedá medzinárodným štandardom. Fakulta bude
pripravova svojich študentov na domáci i medzinárodný trh práce. V zámere fakulty sa mimoriadna pozornos venuje kvalite vrátane kvality vzdelávacieho procesu. Dobrý základ v tomto smere je u
zmienená medzinárodná akreditácia, ale aj samotné „know-how“ z procesu tejto akreditácie.
Medzinárodná akreditácia bude východiskom aj
v spolupráci fakulty s partnerskými domácimi i zahraniènými pracoviskami, na ktorej sa študenti budú aktívne podie¾a. Radi by sme zvýšili mobilitu
našich študentov a dostali ju do polohy „obojsmernej mobility“.
116
PC REVUE 10/2003
Aké sú vaše zámery v oblasti spolupráce s komerènou sférou v IT?
Treba poveda, e u aj doteraz sme mali s komerènou sférou v IT ve¾mi dobrú spoluprácu. Nakoniec naši absolventi alebo bývalí kolegovia tvoria
jej významnú èas. Prejavovala sa v celom rade donácií, úèasti na pedagogickom procese, v zadávaní
diplomových prác, v úèasti na obhajobách diplomových prác a štátnych skúškach. V tom budeme
naïalej pokraèova a vyuíva v kadej oblasti najlepšie skúsenosti.
Poznáme však aj slabé stránky spolupráce. Slabiny sa prejavili v oblasti výskumu, prenosu výsledkov do praxe. Málo bolo spoloèných projektov.
V tomto smere chceme spoluprácu prehåbi.
Ako plánujete pomáha študentom v ich uplatnení
sa po ukonèení štúdia?
Toto je otázka ako na objednávku. Nemáme problémy s uplatnením našich absolventov po ukonèení
štúdia. Práve naopak, nie sme schopní splni poiadavky praxe na poèet absolventov. To je aj jeden z
dôvodov vytvorenia novej fakulty. Napriek tomu ma
pomerne èasto navštevujú predstavitelia „sprostredkovate¾ských firiem“, ktorí ponúkajú „pomoc“ pri h¾adaní miest pre našich absolventov. Jeden z motívov
spolupráce komerènej sféry v IT s nami je vyh¾adávanie vhodných študentov pre ich potreby. Máme v tom
ve¾a dobrých skúseností, ale v budúcnosti by sme radi
z tejto situácie aj my viac profitovali.
Ako plánujete vyuíva monosti IT priamo v pedagogickom procese? Mám na mysli dištanèné vzdelávanie.
Vo vyuívaní IT priamo v pedagogickom procese máme bohaté skúsenosti, ale aj ve¾ké ambície.
V dlhodobom zámere rozvoja FIIT máme u explicitný projekt FIIT on-line. Predpokladáme, e sa budeme podie¾a na implementácii systému vzdelávania zaloeného na IIT a jeho uvedení do ivota. Ba
èo viac, radi by sme z takéhoto systému profitovali aj v jeho uplatnení v neformálnom vzdelávaní. Je
to pre nás jedna z ve¾kých výziev.
Budete akceptova potreby trhu práce èi priamo domácich komerèných IT firiem pri príprave uèebných osnov?
Urèite áno, ale vychádzame predovšetkým z dokumentov uznávaných medzinárodných organizácií. Nedomnievam sa, e na Slovensku máme a tak
ve¾a špecifík, ktoré by nás nútili do modelu „na Slovensku je to tak“. Ale skutoènos, e kladieme dôraz na spoluprácu s praxou, sa urèite odrazí aj
v rešpektovaní poiadaviek praxe. Navyše predpokladáme priame zapojenie významných predstavite¾ov komerènej sféry do pedagogického procesu,
vytvárame poradný orgán dekana, v ktorom budú
predstavitelia komerènej sféry, èo sa urèite prejaví
aj v príprave uèebných osnov.
Plánujete výmenu študentov, pedagógov s inými
univerzitami?
Áno, povaujeme to za mimoriadne dôleité.
V súèasnosti sa tento problém vyskytuje a zdôrazòuje vo všetkých koncepèných dokumentoch,
venovaných vzdelávaniu. Nesie však názov mobilita. Zatia¾ èo vy ste ho správne nazvali výmena.
Áno, chceme mobilitu študentov i uèite¾ov a chceme, aby to bola mobilita obojsmerná. V tomto smere máme ve¾ké rezervy, ale aj ve¾ké ambície.
Ïakujeme za rozhovor.
-md-
I N F O W A R E
Network Scanning
V tomto èlánku si priblíime dva sieové nástroje,
ktoré by nemali chýba v rukách administrátorov èi
skúsenejších pouívate¾ov. Dá sa poveda, e pôjde
o dvojseèné zbrane, pretoe v rukách hackerov
znamenajú ve¾mi silné nástroje. Predstavíme vám
programy LANguard Network Security Scanner
a Retina.
Oba programy sú skvelou pomôckou pri odha¾ovaní bezpeènostných chýb vo vašej sieti èi domácom poèítaèi. Ponúkajú mnostvo variantov bezpeènostných skenov a reportov. Mono si vybra
od tých jednoduchých a èasovo nenároèných a po
zloité a èasovo ve¾mi nároèné. Pre oba programy
takisto nie je problém za pomoci adresy IP identifikova meno poèítaèa, pouívate¾ské kontá èi shares
prístupné na danom poèítaèi.
Nástroje ako ping, traceroute, skenovanie portov èi DNS-lookup sú základom týchto programov.
GFI LANGUARD NETWORK SECURITY
SCANNER V3.3
LANguard Network Security Scanner v3.3(LNSS) od
firmy GFi Software h¾adá poèítaèe pripojené do
siete a skúša bezpeènos nájdených komponentov.
Èerpá pri tom zo svojho zoznamu slabých miest,
ktorý obsahuje vyše 300 najèastejšie sa vyskytujúcich nedostatkov na hardvérových zariadeniach. Po
zadaní adresy IP èi celého IP rangu program spustí
sken pod¾a vašich poiadaviek, prièom si okrem OS
Windows hravo poradí aj s operaènými systémami
ako Linux, Mac OS a inými. Takisto skenuje aj rôzny hardvér, ako smerovaèe, prepínaèe èi sieové
tlaèiarne.
Na systémoch s OS Windows LNSS testuje monos uhádnutia hesla za pomoci slovníka, ktorý je
moné jednoducho editova.
V programe LNSS nechýba ani skenovanie otvorených portov, skúšanie prístupov cez SNMP, ako aj
preh¾ad procesov beiacich na skenovanom systéme. Pre adminov pracujúcich v sieach s DHCP je
LNSS nástrojom, bez ktorého sa nemôu zaobís,
pretoe so slubou DNS-lookup za pomoci adresy
IP rýchlo a preh¾adne zobrazí výpis mena poèítaèa,
pouívate¾ských úètov i adresy MAC. LNSS takisto
poskytuje debugovacie okno, v ktorom mono sledova postupný priebeh skenovania, ale aj obsah
prijatých a odoslaných packetov. Prepracovaný je
aj výpis chýbajúcich bezpeènostných záplat, servis
packov a iných nedostatkov v bezpeènosti systému. Tento výpis obsahuje dokonca linky, na ktorých je moné nájs fixy pre nájdené slabé miesta
systému.
Pre pouívate¾ov ovládajúcich XSL poskytuje
program monos tvorby rôznych reportov. V prípade, e s XSL nemáte skúsenosti, ostáva vám
poui prednastavené monosti reportovania.
Trial verziu tohto uitoèného nástroja mono
stiahnu na stránkach jeho výrobcu.
route, výpis adresy MAC, mena poèítaèa èi identifikáciu operaèného systému.
Nastavenie jednotlivých skenov nájdeme pod
polokou Policies, v ktorej ma prekvapila rozsiahla
monos nastavení. Nájdete tu azda všetky druhy
testov, na ktoré si hacker pri útoku spomenie. Dokonca je tu monos simulova najèastejšie monosti hackovania sluieb FTP, HTTP, POP3 a SMPT.
Retina síce neobsahuje debugovacie okno, ale má
prepracovaný listing nájdených nedostatkov, ktorý
sa zobrazuje priebene po ukonèení jednotlivých
èastí skenu. Autori tohto programu zašli ešte ïalej
ako vo firme GFi a do listingu zakomponovali aj
automatické fixovanie niektorých bezpeènostných
dier v registroch.
Z výsledkov testu je moné zhotovi reporty vo
formáte HTML, ktoré sa v prípade dobrých výsledkov nemusíte hanbi ukáza ani najvyššiemu šéfovi.
Rovnako ako predošlý program mono Retinu
stiahnu ako trial verziu s obmedzenou funkènosou na stránkach výrobcu.
S oboma programami som skenoval našu sie za
pomoci rôznych druhov skenov. Lepšie však dopadol program Retina, ktorý dokázal vo väèšine prípadov presne identifikova operaèný systém èi pouívate¾ské kontá. Rovnako dokázal urèi aj väèšie
mnostvo bezpeènostných nedostatkov, a to hlavne vïaka ove¾a rozsiahlejšej databáze fixovaných
problémov.
Program firmy GFi si však takisto nepoèínal zle
a vïaka svojej cenovej dostupnosti sa javí ako
vhodnejší nástroj zodpovedného administrátora
v prostredí stredných a malých sietí.
Bol som ve¾mi milo prekvapený mnostvom informácií, ktoré oba programy priniesli. No, milo aj
nemilo, pretoe som sa pri výsledkoch testov niektorých poèítaèov zhrozil. Keby sa hackerovi podarilo pripoji na niektorý z našich switchov, asi by
ïakoval pouívate¾om za „otvorené brány“ k ich
dátam. Ako som u v úvode spomínal, tieto nástroje v nesprávnych rukách môu znamena ve¾ké
nebezpeèenstvo, a preto nebuïte k otázke bezpeènosti ¾ahostajní a buïte vdy o krok popredu pred
èíhajúcim útoèníkom. Títo pomocníci sa vám v boji
proti hackerom isto stanú úèinnou zbraòou.
LANguard Network Security Scanner 3.3
50 IP: 249 USD
250 IP: 450 USD
www.gfisoftware.com
Retina 4.9
16 IP: 995 USD
256 IP: 6520 USD
www.eeye.com
RETINA V4.9
Rovnako ako konkurent LNSS aj program Retina od
spoloènosti eEye Digital Security obsahuje všetky
spomínané nástroje, ako napríklad ping, trace-
-rastislav22-
10/2003 PC REVUE
117
I N F O W A R E
Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos? IV.
Personálne aspekty
Èo sa stane s ¾uïmi na IT oddelení firmy, ktorá sa
rozhodla outsourceova – koho si treba necha doma a koho presunú k dodávate¾ovi outsourcingových sluieb?
V ïalšom pokraèovaní nášho seriálu sa pozrieme
na ve¾mi špecifickú oblas outsourcingu IT, a to na
transfer dotknutého personálu. V prostredí IT outsourcingu pod¾a jeho rozsahu (selektívny, kompletný...) hovoríme o personáli, teda o ¾uïoch, ktorí
zabezpeèujú outsourceovanú èinnos v internom
prostredí firmy. Jednoducho povedané, v prípade
kompletného outsourcingu IT ide o celé oddelenie
IT. Na druhej strane treba poukáza na to, e nie
vdy jednoznaène platí rovnica: kompletný outsourcing IT = transfer kompletného IT oddelenia.
V tejto problematike je asi najdôleitejšie uvedomi si, e na rozdiel od transferu majetku (PC,
licencie) má transfer úplne iný rozmer, a to rozmer
ivých ¾udí. S ¾uïmi nemôeme nikdy narába ako
s majetkom, prípadne ako s obchodným artiklom,
a práve preto je personálny manament v outsourcingu ve¾mi dôleitý a poväèšine je oddelenou
èasou outsourcingových kontraktov, ktorým sa
venuje špeciálna pozornos.
PRÁVNA STRÁNKA VECI
Pokia¾ by sme sa na transfer personálu pozreli
z právneho a legislatívneho poh¾adu, je dôleité
pozna presné legislatívne normy v danej krajine
a prípadné iné zmluvné obmedzenia, ktoré nejakým závaným spôsobom menia štandardné legislatívne normy. V praxi ide o skonèenie pracovného
pomeru dohodou u pôvodného zamestnávate¾a
a uzatvorenie novej pracovnej zmluvy s outsourcingovým partnerom, teda IT firmou.
Pri outsourcingu z poh¾adu transferu zamestnancov sú toti najèastejšie dva prípady, a to predaj
podniku alebo predaj èasti podniku a prenájom èasti
podniku. Prvý prípad rieši tak Obchodný zákonník,
ako aj Zákonník práce. A z týchto legislatívnych záväzných noriem jasne vyplýva, e pri predaji podniku alebo jeho èasti práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávate¾a na kupujúceho zamestnávate¾a. Prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych
vzahov sa rozumie aj prechod práv a povinností
z kolektívnej zmluvy, dohodnutej predchádzajúcim
zamestnávate¾om, a to a do skonèenia jej úèinnosti. Druhý prípad rieši Zákonník práce, z ktorého
vyplýva, e ak zamestnávate¾-prenajímate¾ dá do
nájmu èas zamestnávate¾a inému zamestnávate¾ovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzahov voèi zamestnancom tejto èasti prechádzajú
na zamestnávate¾a-nájomcu.
ÈO Z TOHO VYPLÝVA V PRAXI?
V praxi to znamená, e všetci zamestnanci organizaène zaèlenení do IT oddelenia v èase jeho predaja alebo prenájmu prechádzajú k novému zamestnávate¾ovi, a èo je najdôleitejšie, za podmienok
minimálne v takom rozsahu, aký títo zamestnanci
mali u pôvodného zamestnávate¾a. Toto je vdy
predmetom u spomenutej zmluvy o outsourcingu.
120
PC REVUE 10/2003
Treou monosou v rámci outsourcingu z poh¾adu transferu zamestnancov je prípad, keï sa
uskutoèòujú individuálne prevody jednotlivých
zamestnancov. To znamená, e sa formálne ukonèí
pracovný pomer u jedného zamestnávate¾a a
vznikne nový pracovný pomer u preberajúceho
zamestnávate¾a. Takýto zmluvný prechod sa rieši
individuálne s kadým zamestnancom.
Zvládnutie prechodu IT špecialistov je najcitlivejším aspektom úspešného outsourcingu. Bez
týchto zamestnancov nie je prakticky moné
z krátkodobého h¾adiska zabezpeèi plynulé a bezproblémové fungovanie IT.
Asi najdôleitejším aspektom úspešného prechodu je vèasná komunikácia outsourcingového zámeru
voèi zamestnancom, pravidelné stretnutia, detailné
informovanie o situácii, o monostiach a dôsledkoch
prechodu, o postupe, ktorý prebehne. Spôsob komunikácie musí zabezpeèi pocit, e všetky problémy sa
budú rieši a všetky otázky budú zodpovedané. Komunikácia musí by jasná, úprimná, dôsledná a èasovo vhodne manaovaná. Takisto to vyaduje starostlivé ošetrenie ¾udských aspektov, ako sú obavy zo
straty zamestnania, minimalizácia neistoty, odlišnos firemných kultúr. Dá sa tak predís mnohým potenciálnym rizikám, spojeným s neinformovanosou.
Treba sa uisti, e dotknutí zamestnanci rozumejú
reorganizácii, uvedomujú si zmeny, ktoré ich môu
i osobne ovplyvni, a e sa dokáu do novej spoloènosti integrova tak rýchlo, ako je len moné.
Zo strany preberajúcej spoloènosti je dôleité
ponúknu prechádzajúcim zamestnancom vhodné
pracovné príleitosti a výhody, ktoré mali na predošlom mieste. Kde to nie je moné, treba sa snai
o kompenzáciu. Dôleité je ukáza prechádzajúcim
zamestnancom potenciál firmy, do ktorej vstupujú,
monosti kariérneho rastu, ich potenciálny rozvoj
so zaujímavými vyhliadkami, efektívnymi odo dòa
nástupu. Takisto treba zabezpeèi rýchlu adaptáciu
v novej podnikovej kultúre.
ZAMESTNANEC IT = OBE???
Nie, hneï na zaèiatku hovorím jasné nie. V odbornej
verejnosti (najmä z kruhov IT oddelení firiem) sa
šíria fámy a nepodloené správy o tom, e pri outsourcingu je IT personál obeou a nový zamestnávate¾ (poskytovate¾ outsourcingových sluieb) tento
personál podrí krátky èas a potom s ním rozviae
pracovný pomer. Takýto strach zo straty zamestnania nie je opodstatnený a hneï si povieme preèo.
Opísali sme zhruba právnu stránku celej veci, ktorá
však niè nehovorí o praxi a o dosahu na kariéru kadého jedného transferovaného zamestnanca.
Po zvládnutí všetkých právnych a legislatívnych
náleitostí a následnom podpísaní novej pracovnej
zmluvy s poskytovate¾om sa zaèína pre nového
pracovníka proces zaèleòovania do novej organizaènej štruktúry poskytovate¾a. Zamestnanec prechádza do profesionálnej IT spoloènosti, kde sa mu
otvárajú nové monosti kariérneho a profesionálneho rastu. Treba si uvedomi, e na rozdiel od predošlého zamestnania, kde pracovník mal na starosti iba jednu firmu a iba jedno IT prostredie, u no-
vého zamestnávate¾a môe nájs prístup k rôznym
zákazníkom a k rôznym IT prostrediam. Otvára sa
mu monos profilova sa presne pod¾a svojich
predstáv a vybra sa cestou, ktorá ho skutoène zaujíma. Takisto treba poznamena, e poskytovatelia outsourcingových sluieb sú väèšinou globálne
nadnárodné firmy, ktoré poskytujú aj monosti
medzinárodného pôsobenia.
Samozrejme, e nie všetko môe by realitou.
Všetko však záleí na novom zamestnancovi. Pokia¾ je nový èlovek šikovný, s jasnými cie¾mi, kreatívny a motivovaný, skutoène sa nie je èoho obáva, práve naopak, som presvedèený, e takémuto
èloveku bude zo strany nového zamestnávate¾a
poskytnutá stopercentná podpora. Naopak, pri ¾uïoch bez motivácie a s negatívnym prístupom
k novému zamestnávate¾ovi a práci sa kariéra
nemusí odvíja týmto ideálnym smerom. Toto je
však jednoduchý princíp, ktorý platí u kadého
zamestnávate¾a (alebo aspoò by mal), a preto skutoène nie je dôvod obáva sa. Ïalším dôleitým
aspektom je, e nový zamestnávate¾ nemá výrazný
dôvod na prepustenie takýchto nových zamestnancov. Títo ¾udia toti dobre poznajú prostredie,
ktoré je, naopak, pre poskytovate¾a nové, a v dnešnej dobe, keï je všeobecný „hlad“ po kvalitných
odborníkoch z oblasti IT, skutoène nie je dôvod
obáva sa.
PRAX
V praxi to vyzerá tak, e pri uzatváraní outsourcingového kontraktu, resp. ešte v „pre-contracting“ (*CHESTRA metodologia SIEMENS) fáze navrhuje firma, ktorá chce outsourceova svoje IT, poiadavky na transfer a ïalší vývoj svojho personálu. Tento postup je samozrejmý a vyplýva z toho,
e ve¾a firiem, èi u vo svete, ale aj na Slovensku,
má ve¾mi dobre vypracovaný sociálny systém
a personálny manament, z èoho vychádza ve¾mi
dobrá starostlivos a záujem o budúcnos svojich
zamestnancov. Je zrejmé, e firmy kladú jasné poiadavky: prebratie všetkých dotknutých zamestnancov, právo na ich znovuzamestnanie v prípade
ukonèenia outsourcingového kontraktu, aspoò
rovnaké, ale hlavne lepšie podmienky u nového
zamestnávate¾a a pod.
Následne dochádza k rokovaniam a vyjednávaniam o koneèných podmienkach transferu personálu tak, aby bol celý proces èo najjednoduchší
a pre zamestnancov najprijate¾nejší. Je dobré, aby
pri rokovaniach boli všetky zainteresované strany,
t. j. nielen spoloènos a poskytovate¾, ale prípadne
aj zástupcovia odborov èi zamestnancov.
Treba ešte raz pripomenú, e outsourcing je
o partnerstve, a preto by sa tieto rokovania nemali nies v duchu boja za svoju stranu a neústupèivých postojov, ale práve naopak, je potrebné uvedomi si, e nový poskytovate¾ nemá snahu nových
¾udí nahrádza, ale ich ïalej rozvíja.
Po úspešnom obojstrannom odsúhlasení podmienok a úspešnom uzavretí zmluvy dochádza
k integrácii nových zamestnancov do interných
štruktúr poskytovate¾a. V prvých dòoch tak ako
v kadej novej práci nastáva oboznamovanie sa
s internými procesmi a novým štýlom práce. Neskôr sa rozhodne (po osobnom motivaènom pohovore) o ïalšom pôsobení nového pracovníka – èi
bude jeho budúce zaradenie v oblasti doterajšej
prevádzky, alebo v iných projektoch, prípadne sa
to vyrieši kombináciou spomenutých moností.
I N F O W A R E
Ïalšie kroky sú u zamerané na samotný rozvoj
zamestnanca a zvyšovanie jeho kvalifikácie v danej
oblasti a tým aj jeho kvality.
nieko¾konásobne prevýši pôvodnú, ale v princípe sa
nezhoduje so systémom pôvodného zamestnávate¾a,
a preto nie je dobré nasto¾ovanie takýchto podmienok.
Z POH¼ADU FIRMY
OUTSOURCINGOVÝ POSKYTOVATE¼
Z poh¾adu firmy, ktorá sa rozhodne outsourceova
svoje IT, je transfer zamestnancov takisto kritickým
bodom, keï sa musí rozhodnú, koho vyèleni a koho si prípadne necha vo vlastných radoch, zostavi
podmienky na takýto transfer. Prvý problém, ktorý
sme naèrtli (koho si necha a koho transferova), je
ve¾mi citlivá záleitos, a to najmä z ¾udského poh¾adu. Je aké zaèa rozhodova o kvalitách kadého jedného zamestnanca a premýš¾a o tom, kto
áno a kto nie. Ako sme spomenuli, transfer nie je
nevýhodou, ale vo ve¾a prípadoch práve naopak.
V zásade preto platí, e pri kompletom outsourcingu sa transferuje celý personál. Výnimkou býva CIO,
resp. zodpovedný „vedúci“ celého IT. Títo ¾udia poväèšine zostávajú vo svojej pozícii aj naïalej, ibae
ich pracovné úlohy sa trocha menia. Títo ¾udia pôsobia ako tzv. Account Director (AD), resp. Business
Operation Manager (BOM) na strane firmy vyuívajúcej outsourcingové sluby. Táto pozícia zahàòa
komplexný manament outsourcingového kontraktu zo strany zákazníka. AD, resp. BOM sú napr. èlenovia aj tzv. steering committee, ktorá zasadá v pravidelných intervaloch, je zloená zo zástupcov firmy
a poskytovate¾a a vyhodnocuje outsourcingové sluby v plnom rozsahu. Dobrou zásadou je preto nerozlišova pracovníkov a ich transfer, pokia¾ je
predmetom kompletné vyèlenenie IT, uskutoèòova vcelku.
Ïalším bodom je stanovenie podmienok transferu. Je samozrejmé, e firmu s dobrým sociálnym
zázemím zaujíma, èo sa stane a ako sa bude ïalej
Z poh¾adu poskytovate¾a outsourcingových sluieb
je preberanie nových zamestnancov k¾úèovou témou. Je takpovediac v nevýhodnejšej pozícii, pretoe práve poskytovate¾ sluieb musí pripravi pôdu
pre budúcich pracovníkov a, samozrejme, postara
sa o ich nové pracovné zaradenie v rámci internej
štruktúry firmy. Ako sme u spomenuli, poskytovate¾ sluieb zvyèajne nevyuíva prebraný personál
v plnej miere tak ako v pôvodnej prevádzke, ale
snaí sa zefektívòova tento proces a vyuíva novo
získané kapacity aj na iné projekty a internú prevádzku. Toto je ïalší neklamný znak, e profesionálny outsourcing môu poskytova iba firmy s dostatoèným zázemím a kapacitami. Takisto sú ve¾mi dôleité predošlé skúsenosti s transferom personálu
z iných outsourcingových projektov.
Je potrebné, aby mal poskytovate¾ vybudovaný
efektívny HR systém.
vyvíja transferovaný personál. Pri stanovovaní podmienok je dobré dra sa niektorých zásad:
Reálnos podmienok. Podmienky by mali by
reálne, nie príliš striktné. Nie je dobré, ak napríklad
firma vyaduje od poskytovate¾a, aby pôvodní
zamestnanci robili na tej istej pozícii ako doteraz,
prípadne aby sa striktne dodriavali platové podmienky a pod. Primárnym cie¾om outsourcingového
partnera je zefektívòova poskytovanú slubu s cie¾om zniovania nákladov a zvyšovania reálnych benefitov prostredníctvom outsourcingu. Takýto cie¾ sa
dosahuje práve racionalizáciou èinností a tá obsahuje aj efektívnejšie vyuívanie personálu, napr. aj
v iných projektoch. Pokia¾ teda firma trvá na niektorých striktných podmienkach, uzatvára si cestu k prínosom vyplývajúcim zo svojho strategického rozhodnutia o outsourcingu.
Sociálny systém. Na druhej strane je však ve¾mi dôleité dohodnú pre transferovaných zamestnancov rovnaké sociálne výhody, aké poberali v pôvodnej firme.
Platové podmienky. Ako sme spomínali, nie je
dobré klás outsourcingovému partnerovi platové
podmienky pre zamestnancov. Nový zamestnávate¾
má mono iný odmeòovací systém (zaloený viac na
motivaèných bonusoch), v ktorom môe reálna mzda
ZÁVER
Transfer personálu je urèite kritická èas kadého
outsourcingového partnerstva. Na druhej strane je
však k¾úèom k úspechu celého budúceho partnerstva, pretoe práve ¾udia sú
tí, ktorí partnerstvo vytvárajú a riadia ho.
Peter Blaskovits
IC konzultant, Operation Related
Services, Siemens Business
Services, s. r. o.
10/2003 PC REVUE
121
I N F O W A R E
Identifikácia trendov
Predmetom záujmu v mnohých oblastiach ¾udskej èinnosti je sledovanie rozlièných èíselných ukazovate¾ov, ktoré sa priebehu èasu menia.
Obyèajne je dynamika týchto ukazovate¾ov prezentovaná krivkami v jednoduchom spojnicovom grafe, kde
zrete¾ne vidie, ako prudko krivka
rastie alebo klesá, prípadne priebeh
krivky vykazuje nejaký špecifický
tvar. Problém nastáva vtedy, ak je
kriviek v grafe prive¾a. Èlovek potom
nie je schopný v spleti èiar identifikova charakteristické trendy kriviek.
Prezentované riešenie na identifikáciu trendov je schopné rozdeli skupinu kriviek do podskupín tak, e
poètu kriviek v spojnicovom grafe výrazne klesá schopnos èloveka identifikova charakteristické trendy. Toto
pozorovanie dokladuje obr. 1, z ktorého je zrejmé, e u pri poète 100 kriviek je graf pre pouívate¾a prakticky
nepouite¾ný.
V mnohých prípadoch je pre pouívate¾ov dôleité pozna skupiny
kriviek, ktoré majú podobný špecifický tvar. Jednoduchým príkladom je
sledovanie obchodnej aktivity zákazníkov obchodnej spoloènosti. Obchodnú aktivitu zákazníkov môeme vyjadri napríklad percentuálnym podielom zákazníka na celkovom obrate spoloènosti v jednotlivých tý-
Obr. 1 S rastom poètu kriviek výrazne klesá schopnos èloveka identifikova charakteristické
trendy
v jednotlivých podskupinách sa nachádzajú krivky s podobným tvarom.
Môeme tak získa napríklad skupinu
èíselných ukazovate¾ov, ktoré v poslednom èase prudko vzrástli, alebo
skupinu ukazovate¾ov vykazujúcich
mierny pokles.
1. MOTIVÁCIA
Poèítaèové databázy v súèasnosti obsahujú ve¾a rozlièných èíselných údajov, ktoré v priebehu plynutia èasu
vykazujú zmeny. Typickým príkladom
sú kapitálové trhy, zaloené práve na
cenových pohyboch akcií, komodít,
meny atï. Populárnou formou reprezentácie týchto v èase sa meniacich
èíselných údajov je klasický spojnicový graf, známy napríklad z produktu
Excel. Grafická reprezentácia krivkou
poskytuje pouívate¾om monos
identifikova trendy vývoja na základe špecifického tvaru kriviek. Motivácia pre vývoj prezentovaného riešenia
identifikácie trendov je zaloená na
jednoduchom pozorovaní: S rastom
122
PC REVUE 10/2003
dòoch za posledný rok, a to jednoducho na základe faktúr vystavených
v minulom období. Získavame tak
pre kadého zákazníka krivku, ktorej
tvar ve¾mi dobre opisuje vývoj jeho
obchodnej aktivity. Napríklad klesajúci tvar krivky ku koncu sledovaného obdobia vypovedá o monej
strate zákazníka alebo nejaký špecifický tvar o sezónnosti zákazníka
a pod. Ak má teda obchodná spoloènos nieko¾ko stoviek zákazníkov,
potom sa pouívate¾ – manaér – dostáva do situácie naznaèenej na obr.
1. Pre manaéra, ktorého zaujíma
správanie zákazníkov, by bolo nadmieru uitoèné pozna charakteristické trendy v obchodnej aktivite zákazníkov, t. j. skupiny zákazníkov s podobným tvarom opísaných kriviek.
2. RIEŠENIE
Úloha naznaèená v úvode je teda jednoznaèná: Rozdeli skupinu kriviek do
podskupín tak, aby sa v jednotlivých
podskupinách nachádzali krivky s po-
dobným tvarom. Problém pritom spoèíva v tom, e pri reálnych vstupných
dátach nemajú krivky v poadovaných podskupinách absolútne identický, ale len pribline rovnaký tvar. To
znamená, e kadé dve krivky majú
urèitý stupeò podobnosti, ktorý vyjadruje, do akej miery sa tvar kriviek
podobá.
Na riešenie úloh tohto charakteru
je vhodné poui tzv. zhlukovú analýzu (Cluster Analysis), ktorej princípy
sú inšpirované pomerne málo známym pozorovaním. Toti jednou zo
základných nevyhnutností preitia
ivých organizmov je klasifikácia
procesov, javov a informácií, ktorá
spoèíva v schopnosti usporiada objekty pod¾a ich vzájomnej podobnosti. Keby organizmy neboli schopné
spája podobné podnety do skupín,
na z podskupín z prvej úrovne rozdelená na ïalšie tri podskupiny kriviek.
Pri praktickom pouívaní sa pouívate¾ pohybuje medzi jednotlivými
úrovòami podskupín, èím získava
preh¾ad o štruktúre identifikovaných
trendov v zvolených vstupných dátach (obchodná aktivita zákazníkov,
vývoj cien akcií, pohyb skladových
zásob atï.).
Pre úplnos je potrebné doda, e
techniky zhlukovej analýzy poskytujú len algoritmus na samotné vytvorenie zhlukov objektov, medzi ktorými je u známy stupeò ich vzájomnej
podobnosti. To znamená, e algoritmus zhlukovej analýzy predpokladá
existenciu matematickej funkcie, ktorá je schopná urèi stupeò podobnosti medzi zhlukovanými objektmi, a to
adekvátne k zámeru zhlukovania.
Obr. 2 Identifikácia trendov rieši problém rozdelenia vstupných kriviek na podskupiny kriviek
s podobným tvarom
nemohli by adekvátne reagova.
Techniky zhlukovej analýzy systematizujú túto vysoko intelektuálnu
a prirodzenú schopnos vytvárania
zhlukov podobných objektov.
Prezentované riešenie na identifikáciu trendov pouíva modifikovaný
algoritmus zhlukovej analýzy tzv. najbliších susedov (Single Linkage). Rozdelenie vstupnej skupiny 100 kriviek
na obr. 1 je znázornené na obr. 2.
Prvá úroveò rozdelenia na pä podskupín nepotrebuje komentár. Podobnos kriviek v podskupinách je
evidentná. Pre pouívate¾a je ve¾mi
príjemnou vlastnosou zhlukovej
analýzy hierarchická štruktúra zhlukovaných objektov. To znamená, e
kadý z vytvorených zhlukov sa na
nasledujúcej úrovni ïalej rozkladá na
zhluky objektov s vyšším stupòom
podobnosti. Pouívate¾ tak získava
jemnejšie rozdelenie na podskupiny,
v ktorých sú krivky s väèšou podobnosou tvarov. Túto vlastnos ve¾mi
dobre demonštruje obr. 3, kde je jed-
Práve od toho, ako „kvalitne“ dokáe
táto funkcia urèi stupeò podobnosti
medzi objektmi, významne závisí
„kvalita“ výsledného hierarchického
rozkladu, èo dokladuje obr. 3.
Vzh¾adom na to, e tvar krivky je
daný postupnosou èíselných hodnôt,
spomínaná funkcia musí by schopná
kvantifikova mieru podobnosti èíselných hodnôt na základe ich ve¾kosti.
Na tento úèel prezentované riešenie
na identifikáciu trendov pouíva tzv.
relatívnu blízkos èísel, známu z fuzzy
logiky. Fuzzy logika je významnou oblasou umelej inteligencie (Artificial
Intelligence) zvláš vïaka tomu, e
poskytuje matematický aparát umoòujúci postihnú nejednoznaènos,
nepresnos a neurèitos vlastnú reálnemu svetu. Jednou z domén fuzzy logiky je schopnos matematicky modelova sémantiku slov prirodzeného
jazyka, ktoré majú èíselný základ. Sú
to napríklad slová „nedávno“, „blízko“, „vysoký“, „drahý“, „aký“, „èasto“, „pravidelne“ a pod. Práve tu sa
uplatòuje spomínaná relatívna blízkos èísel. Ak napríklad kupujeme topánky, potom inak posudzujeme cenový rozdiel medzi topánkami za
800 Sk a 900 Sk ako rozdiel medzi cenami 2800 Sk a 2900 Sk. Ten istý absolútny cenový rozdiel 100 Sk je zanedbate¾nejší v prípade „drahších“ topánok. To znamená, e v tomto kontexte sú èísla 2800 a 2900 podobnejšie
(relatívne blišie) ako èísla 800 a 900.
Zároveò tie platí, e zvýšenie absolútneho rozdielu 100 Sk povedzme na
200 Sk je v prípade „lacných“ topánok
významnejšie ako v prípade „drahých“ topánok. Èie s rastom uvedeného absolútneho rozdielu stupeò
relatívnej blízkosti cien v prípade
„drahších“ topánok klesá pomalšie.
Uvedené dve jednoduché pozorovania
len èiastoène ilustrujú rámec, ktorým
disponujú matematické funkcie pre
v samostatnej šiestej „podskupine“.
To znamená, e popri identifikácii charakteristických trendov sú zároveò
identifikované krivky mimo týchto
trendov. V prípade sledovania obchodnej aktivity zákazníkov je takto manaér upozornený na neštandardné
správanie konkrétnych zákazníkov.
Podobne ako obchodnú aktivitu
zákazníkov je moné krivkami reprezentova napríklad nákladové poloky
firmy, stav skladových zásob alebo
dopyt spotrebite¾ov po tovare. Tvar
kriviek v identifikovaných trendoch
vdy vypovedá o urèitom vývoji, ktorého poznanie zhodnocuje manaér
v následných rozhodnutiach. Ak je
napríklad pri sledovaní dopytu identifikovaná skupina kriviek s prudkým
nárastom v poslednom období, potom
bude manaér zrejme reagova snahou o uspokojenie zvýšeného záujmu
Obr. 3 Jemnejšie rozdelenie na ïalšej
úrovni znamená väèšiu podobnos tvarov
kriviek v podskupinách
relatívnu blízkos èísel. Pouitie relatívnej blízkosti èísel na urèenie stupòa
podobnosti tvarov kriviek komplikuje
skutoènos, e krivka je daná postupnosou èísel, kde záleí na ich poradí.
3. APLIKOVATE¼NOS
Monosti aplikovania prezentovaného riešenia na identifikáciu trendov sú vskutku ve¾mi široké. Identifikácia trendov nájde uplatnenie
prakticky všade tam, kde pouívatelia reprezentujú svoje dáta krivkami.
Toti reprezentácia dát krivkami má
zrejmý cie¾: sledova a analyzova
špecifický tvar kriviek.
Skôr ne uvedieme nieko¾ko príkladov aplikovania, vráme sa ešte k príkladu sledovania obchodnej aktivity
zákazníkov, opísanej v úvode. Predpokladajme, e krivky na obr. 1 zachytávajú priebeh obchodnej aktivity zákazníkov v minulom období. Keby sa
medzi týmito krivkami nachádzala
krivka so znaène odlišným tvarom (napríklad prudko stúpajúca), potom v rozdelení na obr. 2 by bola táto krivka
o identifikovanú skupinu výrobkov.
V prípade, e krivky zachytávajú
dlhšie èasové obdobie (napr. 1 rok),
môu by identifikované skupiny výrobkov s podobným sezónnym predajom poèas roka. Na základe poznania
sezónnosti rozlièných skupín výrobkov má manaér monos vèas sa
predzásobi tovarom alebo vhodne plánova výrobu.
Aplikovanie identifikácie trendov
v oblasti kapitálových, finanèných, peòaných a komoditných trhov má jednoznaèné opodstatnenie, ktoré je
dané práve grafickou reprezentáciou
histórie cenových pohybov a rôznych
indexov. Na základe analyzovania
grafického zobrazenia sú vyvodzované závery o budúcom pohybe aktív
(cenných papierov, komodít, meny
a pod.). Predikovanie cenových pohybov na základe grafických analýz je
predmetom tzv. technickej analýzy.
Základným predpokladom pouitia
technickej analýzy je skutoènos, e
história cenových zmien sa opakuje.
To znamená, e v zobrazení histórie
cenových pohybov sa opakujú tzv. cenové rámce (Price Patterns). Cenový rámec je v podstate konkrétny špecifický tvar krivky v urèitej dåke trvania
a s urèitou èasovou periódou. Práve
cenové rámce napomáhajú odhady budúceho cenového vývoja.
Základný predpoklad opakovania
histórie cenových pohybov má však
tú vlastnos, e história sa neopakuje
vdy úplne presne, a teda cenové
rámce nie sú vdy úplne rovnaké. To
znamená, e je problematické jednak
identifikova cenové rámce, jednak
urèi, do ktorého cenového rámca
patrí aktuálna história cenových pohybov. Na riešenie uvedených problémov sa ukazuje vhodné poui prezentované riešenie na identifikáciu
trendov. Predpokladajme, e máme
k dispozícii históriu cenových pohybov s dennou periódou povedzme za
dva roky (730 èíselných hodnôt opisujúcich krivku). Zvolíme si èasové
obdobie pre dåku trvania cenových
rámcov napríklad 30 dní a postupným posúvaním o periódu jeden deò
po vstupných dátach získame 700
kriviek (poèet èíselných hodnôt pre
kadú krivku je, samozrejme, zhodne
30). Takto získaných 700 kriviek tvorí
vstup pre prezentovanú identifikáciu
trendov. Vo výstupnom hierarchickom rozklade potom môeme skúma následný vývoj cenových pohybov pre jednotlivé identifikované
podskupiny kriviek. Zároveò si treba
uvedomi, e jednou zo 700 vstupných kriviek je aj krivka reprezentujúca aktuálnu históriu cenových pohybov za posledných 30 dní. No a táto krivka (ako kadá iná vstupná krivka) patrí vdy do nejakej konkrétnej
podskupiny na kadej úrovni hierarchického rozkladu. Tým je riešený
uvedený problém urèenia cenového
rámca pre aktuálnu históriu cenových pohybov.
Oblas kapitálových a podobných
trhov poskytuje, samozrejme, viacero moností uplatnenia identifikácie
trendov. Ak sú napríklad vstupom
krivky reprezentujúce vývoj rozlièných aktív (akcie, komodity, kurzy
a pod.) alebo indexov, potom vytvorené podskupiny v hierarchickom
rozklade vypovedajú o súhlasnom pohybe identifikovaných aktív.
Prezentované riešenie na identifikáciu trendov je univerzálnym nástrojom, ktorý sa môe sta po správnej implementácii nenahradite¾ným.
Schopnos rozlišova podobnos tvarov je vo všeobecnosti nevyhnutným
predpokladom funkènosti mnohých
systémov.
Mgr. Jaroslav KOSTELANSKÝ
jk01@centrum.sk
I N F O W A R E
KONFERENCIA
ITAPA 2003
E-Government je nielen u nás najhorúcejšia téma
informatizácie spoloènosti. Èoraz naliehavejšie sa
pred zodpovednými politickými reprezentantmi vynára poiadavka komplexného nasadenia informaèných technológií, ktoré môu dramatickým spôsobom zlepši fungovanie štátu. Celkom pochopite¾ne
sa tejto téme venujú aj prestíne konferencie na
celom svete. Vedúcim a najväèším podujatím, ktoré
sa špecializuje v oblasti e-governmentu na Slovensku, je medzinárodný kongres ITAPA (Information
Technologies and Public Administration).
ITAPA sa u vo svojom prvom roèníku stala najväèšou IT konferenciou v histórii Slovenska, keïe
v roku 2002 sa tu stretli experti z 10 krajín, ktorí
prezentovali viac ne 70 prednášok z oblasti informatizácie verejnej správy, a poèet úèastníkov dosiahol slovenský rekord. Podiel zahranièných prezentácií na tomto trojdòovom podujatí dosiahol
pozoruhodné èíslo 40 %, èo korešponduje s úsilím
ITAPA profilova sa výrazne medzinárodne.
Na konkrétnu ponuku druhého roèníka kongresu ITAPA 2003, ktorý sa uskutoèní 27. – 29. októbra v hoteli Forum, sme sa opýtali Lucie Muškovej,
generálnej riadite¾ky podujatia.
Minulý rok sa ITAPA uviedla mnostvom kvalitných prednášok. Okrem ïalších pozoruhodných tém
zaujímali významné miesto expertné prezentácie, ktoré nám pribliovali informatizaèné dianie v najvyspelejších èastiach sveta. Bude ITAPA 2003 v tomto po-
kraèova, vytvorí z týchto „krajinných prezentácií“
tradíciu?
Tento prístup sa nám osvedèil, je dobré komunikova, prípadne sa necha inšpirova krajinami, ktoré sú v procese informatizácie spoloènosti u ïalej,
alebo jednoducho vymieòa si podnetné informácie.
Naším cie¾om je vytvori na Slovensku významné
medzinárodné podujatie, orientované predovšetkým
na krajiny strednej Európy. Pre úèastníkov podujatia
ITAPA 2003 je tak tento rok pripravené napríklad
komplexné predstavenie Maïarska èi Po¾ska, ktoré
budú prezentova zástupcovia štátnych tajomníkov
príslušných ministerstiev. Zo Slovinska a Èeskej
republiky dokonca pricestujú ministri zodpovední
za informatiku a informaènú spoloènos. Podnetná
bude k¾úèová prednáška na tému rozvoja informaènej spoloènosti v jednej z najúspešnejších krajín
v EÚ – Írsku. Írsko je krajina, ktorá je vo viacerých
parametroch porovnate¾ná so Slovenskom a ktorá
v posledných rokoch zaznamenala významný progres v oblasti informatizácie verejnej správy. ITAPA
2003 privíta predstavenie Írska priamo írskou ministerkou pre informaènú spoloènos.
Na aké témy v súvislosti s kongresom ITAPA 2003
by ste radi upriamili pozornos?
Medzinárodný kongres ITAPA prinesie tri dni
plné programu. Máme ve¾mi dobrú skúsenos s tematickým èlenením kongresu do ucelených blokov.
Program je èlenený tak, aby si kadý mohol vybra
to, èo je pre neho zaujímavé, a nemusel absolvova
kadú prednášku. Kadý deò prinesie nieèo iné
a panely budú prebieha aj paralelne, preto bude
niekedy mono aké voli. Pre mòa osobne bude
zaujímavé vypoèu si panel venovaný otázkam manamentu informatizácie na úrovni štátu. V tomto
paneli sa toti stretnú dvaja zahranièní ministri
zodpovední za informatizáciu spolu so slovenskými reprezentantmi. Jeden z panelov druhého dòa
bude venovaný dôleitej téme financovania informatizácie, ale podnetná bude aj téma Front Office.
Tretí deò prinesie panel orientovaný na otázku
dostupnosti infraštruktúry, kde ako príklad môeme uvies prezentáciu estónskej stratégie tvorby
verejných prístupových miest. Kadý panel je
nieèím zaujímavý a unikátny, a preto výber nebude ¾ahký.
Prinesie ITAPA 2003 nejaké ïalšie prekvapenie?
Prekvapení máme viac. Nepochybujem napríklad
o tom, e ve¾ký záujem vyvolá prednáška, ktorú prednesie Chief Information Officer kanadskej provincie
Prince Edward Islands. Tí, ktorí by oèakávali, e domov Anny zo Zeleného domu ešte pokojne drieme vo
svojej histórii, budú prekvapení. Ostrovy princa
Eduarda sú provinciou, ktorá zrealizovala jednu z najlepších stratégií prístupu obyvate¾stva k e-slubám
a internetu. Prednášok, ktoré sa oplatí vypoèu, však
bude viac. Na kongrese ITAPA 2003 vystúpi spolu
viac ne 100 zaujímavých spíkrov zo 16 krajín sveta.
Ako sa dá prihlási na kongres ITAPA a kto sa môe prihlási?
Vstup na kongres bude umonený všetkým, ktorí sa zaujímajú o danú problematiku. Musia sa však
vopred registrova. Najjednoduchšie je prihlási sa
prostredníctvom portálu www.itapa.sk, kde sú prístupné všetky potrebné informácie vrátane vstupného poplatku. Pracovníkom verejnej správy, akademických inštitúcií, ako aj študentom, ktorí sa
zaregistrujú do 15. októbra, umonia organizátori bezplatný vstup. Po tomto termíne sa vstup z kapacitných dôvodov nedá garantova.
PROGRAM
K¼ÚÈOVÉ PREDNÁŠKY
PANELY
1. deò, 27. 10. 2003
Keynote 1: Dopad rozširovania EÚ na IT v štátnej správe
Speaker: Sergio Giacoletto, Executive Vice-President,
Oracle EMEA
Keynote 2: Koncept Knowledge Economy
v moderných krajinách
Speaker: Carl Dahlman, Program Manager for
Development at WBI, World Bank
Keynote 3: Rozvoj informaènej spoloènosti
a eGovernmentu v Slovinsku
Speaker: Pavel Gantar, Minister, Ministry of
Information Society, Slovinsko
2. deò, 28. 10. 2003
Keynote 4: Rozvoj informaènej spoloènosti a
eGovernmentu v Írsku
Speaker: Mary Hanafin, Minister of State for the
Information Society, Írsko
Keynote 5: Trust and Identity for eGovernment
Speaker: Hellmuth Broda, Chief Technologist, Sun
Microsystems EMEA
Keynote 6: Rozvoj informaènej spoloènosti a
eGovernmentu v Maïarsku
Speaker: Péter Bakonyi, Undersecretary of State, Ministry of Informatics and Communications, Maïarsko
3. deò, 29. 10. 2003
Keynote 7: Rozvoj informaènej spoloènosti
a eGovernmentu v Po¾sku
Speaker: Wojciech Halka, Deputy State Secretary,
Ministry of Infrastructure, Po¾sko
124
PC REVUE 10/2003
1. deò, 27. 10. 2003
Knowledge Economy
Chairman: Borys Czerniejewski, Polish Chamber of
IT and Telecommunications, Vice-President, Po¾sko
Bezpeènos informaèných systémov
Chairman: Ladislav Hudec, Fakulta informatiky a
informaèných technológií STU, SR
Manament informatizácie na úrovni štátu
Chairman: Yuri Misnikov, United Nations
Development Programme,
Špeciálny hos: Vladimír Mlynáø, Ministerstvo informatiky ÈR, minister, ÈR
Špeciálny hos: Pavel Gantar, Ministry of
Information Society, Minister, Slovinsko
Geografické informaèné systémy
Chairman: Jaroslav Piroh, Topografický ústav
Banská Bystrica, hlavný ininier, SR
Špeciálny hos: Jelena Hudcovská, Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, predsedníèka, SR
2. deò, 28. 10. 2003
Financovanie informatizácie na úrovni štátu
Chairman: Branislav Opaterný, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, štátny tajomník, SR
Špeciálny hos: Bauke van Daalen, Gartner
Consulatancy, Director
Back Office verejnej správy (I. èas)
Chairman: Michal Frankl, Ministerstvo informatiky,
námestník ministra, ÈR
Vzdelávanie profesionálov vo verejnom sektore
Chairman: ¼udovít Molnár, Fakulta informatiky a
informaèných technológií STU, poverený dekan, SR
Sluby eGovernmentu (Front Office)
Chairman: Ján Hrubala, Úrad vlády SR, riadite¾
odboru, SR
Špeciálny hos: Michal Frankl, Ministerstvo informatiky ÈR, námestník ministra, ÈR
3. deò, 29. 10. 2003
Informatizácia regionálnej verejnej správy
Chairman: Rudolf Bauer, Košický samosprávny kraj,
predseda, SR
Špeciálny hos: Martin Pado, Ministerstvo vnútra,
štátny tajomník, SR
Back Office verejnej správy (II. èas)
Chairman: Cene Bavec, University of Primorska,
Faculty of Management Koper, Assistant Professor,
Slovinsko
Špeciálny hos: Christian Ihle, Federal Ministry of
Finance, Head of Division for IT, Rakúsko
Infraštruktúra – dostupnos
Chairman: Pavol Horváth, Centrum výpoètovej techniky STU, riadite¾, SR
Špeciálny hos: Bill Drost, Prince Edward Island,
Chief Information Officier, Kanada
Informatizácia a obèania so zdravotným postihnutím
Chairman: Peter Bódy, Národná rada SR, poslanec
Špeciálny hos: Greg Lane, Canadian Information
Processing Society, President, Kanada
(kompletný program kongresu ITAPA nájdete na
stránke www.itapa.sk)
I N F O W A R E
Vírusový radar
Hneï na úvod namiesto dlhých slov krátky poh¾ad
na vírusovú štatistiku. Ide o èasový záznam prechádzajúcich infiltrácií cez jeden zo serverov firmy
Eset. Tie tri „kopce“ znázoròujú tri èierne týdne
internetu z poh¾adu vírusových infiltrácií. Graf je
produktom programu NOD32 Remote Administrator a zaujímavé na òom sú ani nie tak absolútne
hodnoty poètu infiltrácií, ako dlhodobý nárast
o jeden a dva rády oproti normálu. Mne samému
prišlo v zmienenom èase aj vyše 700 e-mailov obsahujúcich èerva WIN32/Sobig.F (s malou prímesou WIN32/Mimail.A) denne. To je u slušný nápor
na emailového klienta. Dôsledky tejto záplavy boli
medziiným aj prekroèené kvóty schránok elektronickej pošty. Teda ak niekto ije v naivnej predstave, e stupeò vybavenia uívate¾ov internetu anti-
vírusovými programami je vcelku slušný a nebezpeèné sú najmä krátke èasové úseky od prepuknutia epidémie po ukonèenie distribúcie aktualizácií
pokrývajúcich novú infiltráciu, tak sa mýli. Zdá sa,
e veci sú zloitejšie. Za prudký pokles poètu infiltrácií po 10. septembri ïakujeme faktu, e èerv
sám má v sebe zakódovaný tento dátum ako èasovú hranicu, za ktorou sa u nebude aktívne šíri.
Azda onedlho budeme ma k dispozícii prostriedky na to, aby sme mohli
sledova viac aspektov geografického šírenia jednotlivých infiltrácií
a vyvodi stratégiu, ako zmierni
následné problémy. Zatia¾ nám zostáva len dra sa osvedèených bezpeènostných pravidiel a dúfa, e tak
robia aj ostatní.
Mimochodom, prvý dnešný vírus
pri replikácii prinúti poèítaè navštívi
webovú stránku s poèítadlom. Autor
zrejme chcel sledova nárast poètu kópií svojho dielka v priamom prenose.
Správy o existencii tejto stránky sa
však dostali na verejnos a ve¾ký poèet pripájajúcich
sa zvedavcov výsledky poèítania znehodnotil. Keby
sme však zobrali poèiatoèný rast poètu replikácií
èerva za najmenej ovplyvnený, môeme poveda, e
prvý milión kópií dosiahol u po dva a pol hodinách.
To je veru „slušný výkon“.
lokálnej poèítaèovej sieti, v prostredí P2P siete
KaZaA a cez IRC. Èerv nie je komprimovaný a jeho
dåka je 106 496 bajtov. Všetky texty v èervovi sú
vo¾ne vidite¾né.
Èerv prichádza ako súbor v prílohe správy, ktorej predmet, odosielate¾ a text sú skladané z reazcov obsiahnutých v jeho tele. Správa môe vyzera ako pošta, ktorá sa vrátila nedoruèená, alebo
ako správa tváriaca sa ako aktualizácia pre Microsoft Internet Explorer, Microsoft Outlook alebo
Microsoft Outlook Express. Falošná správa s aktualizáciou vyzerá ve¾mi presvedèivo:
Win32/Swen.A
Ïalšie názvy: W32/Gibe-F
Win32/Swen.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe
správ elektronickej pošty. Funguje v prostredí operaèných systémov Windows 95 a novších. Šíri sa po
Poznámka: V ïalšom texte je namiesto mena adresára, v ktorom je
nainštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾ných
dôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolický zápis %windir%. Podadresár System alebo System32 v adresári
%windir% je oznaèovaný ako %system%.
10/2003 PC REVUE
125
I N F O W A R E
Súbor v prílohe falošnej správy o aktualizácii musí
spusti pouívate¾ sám. Ak sa však èerv nešíri
s takouto správou, pokúša sa vyui chybu opísanú na adrese http://www.microsoft.com/technet/
treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/
MS01-020.asp, èo môe spôsobi jeho automatickú
aktiváciu.
Po spustení súboru v prílohe sa èerv skopíruje
pod náhodným názvom do adresára %windir%.
Svoju aktiváciu po reštarte operaèného systému
zabezpeèí vytvorením k¾úèa v systémovom registri
vo vetve HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Micro−
soft\Windows\CurrentVersion\Run. Vytvorí tu aj
ïalšie kópie èerva s náhodným menom, napríklad
súbory WinRar key generator.exe a Klez fixtool.exe.
Do súboru swen1.dat v adresári %windir% èerv vyexportuje zoznam SMTP a NNTP serverov. Do súboru germs0.dvb v adresári %windir% ukladá adresy
elektronickej pošty, získané zo súborov s príponami html, asp, eml, dbx, wab a mbx. Posledným súborom, ktorý v adresári %windir% Win32/Swen.A
vytvorí, je súbor s príponou bat a názvom rovnakým, ako má napadnutý poèítaè. Pokia¾ je meno
súboru s èervom, ktorý vírus uloil do adresára
%windir% qfvoezsc.exe, obsahom tohto bat súboru
bude text:
@ECHO OFF
IF NOT "%1"=="" qfvoezsc.exe %1
Win32/Swen.A modifikuje k¾úèe registra systému
KEY_CLASSES_ROOT\exefile\shell\open\command,
HKEY_CLASSES_ROOT\regfile\shell\open\command,
HKEY_CLASSES_ROOT\comfile\shell\open\command,
HKEY_CLASSES_ROOT\batfile\shell\open\command,
HKEY_CLASSES_ROOT\piffile\shell\open\command,
HKEY_CLASSES_ROOT\scrfile\shell\open\command a
HKEY_CLASSES_ROOT\scrfile\shell\config\command.
Táto zmena spôsobí, e pri otvorení súborov s príponami exe, reg, com, bat, pic a scr prevezme riadenie
èerv. Zneprístupní aj editor registra systému.
Na umonenie šírenia v P2P sieti KaZaA vytvorí
v zdie¾anom adresári mnostvo svojich kópií s lákavými názvami. V adresári s nainštalovaným klientom mIRC vytvorí súbor mirc.ini, ktorý kadému,
kto sa pripojí na rovnaký kanál ako napadnutý
poèítaè, ponúkne na stiahnutie kópiu èerva napríklad s názvom WinRar key generator.exe.
V lokálnych poèítaèových sieach sa šíri pomocou zdie¾aných adresárov. Vyh¾adáva adresáre s nainštalovanými verziami operaèného systému Microsoft Windows a do podadresára Startup skopíruje svoju kópiu. Po reštarte takéhoto poèítaèa dôjde
k jeho napadnutiu èervom.
Èerv deaktivuje procesy mnohých programov,
ktoré znamenajú preò potenciálne nebezpeèenstvo.
Win32/Mimail.A
Win32/Mimail.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty. Na svoju funkènos
potrebuje operaèný systém Windows 95 a novší.
Jeho telo má dåku 17 144 bajtov a na zmenšenie
dåky je skomprimované utilitou UPX.
Èerv prichádza so správou, ktorej predmet je vytvorený zo slov your account a kombinácie náhodných znakov, napríklad cdfcdvzd. V tele správy sa
nachádza nasledujúci text:
Hello there,
I would like to inform you about important informa−
tion regarding your
126
PC REVUE 10/2003
email address. This email address will be expiring.
Please read attachment for details.
−−−
Best regards, Administrator
Prílohu správy tvorí súbor message.zip. Èerv
falšuje údaje o odosielate¾ovi správy a snaí sa
vzbudi dojem, e ho posiela administrátor z poštového konta admin. Súbor message.zip obsahuje
súbor message.html. Tento súbor je zostavený takým spôsobom, e vyuitím chyby, ktorej opis sa
nachádza na adrese http://www.microsoft.com/
technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/
bulletin/MS03-014.asp, sa èerv dokáe aktivova.
Po spustení vytvorí èerv v adresári %windir%
svoju kópiu s názvom videodrv.exe. Vytvorí tu aj
súbory exe.tmp a zip.tmp. Dåka všetkých týchto
súborov je 17 144 bajtov. Aktiváciu svojej kópie po
reštarte systému zabezpeèí vytvorením poloky
VideoDriver v k¾úèi registra systému HKEY_LOCAL_
MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVer−
sion\Run.
Jej hodnotu nastaví na %windir%/video-
drv.exe.
Adresy na svoje šírenie získava preh¾adávaním
súborov na disku, prièom sa vyhne súborom, ktorých
prípony sú obsiahnuté v nasledujúcom zozname:
com, wav, cab, pdf, rar, zip, tif, psd, ocx, vxd, mp3,
mpg, avi, dll, exe, gif, jpg a bmp.
Nájdené adresy ukladá Win32/Mimail.A do súboru %windir%/eml.tmp a odosiela na ne svoje kópie.
Win32/Nachi.A
Ïalšie názvy: Worm.Win32.Welchia, W32/Welchia,
WORM_MSBLAST.D, Lovsan.D
Win32/Nachi.A je internetový èerv fungujúci v prostredí operaèných systémov Windows 2000 a XP.
Èerv napáda aj Microsoft IIS. Na svoje šírenie vyuíva chybu opísanú na adrese http://www.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/
security/bulletin/MS03-026.asp. Druhá chyba, ktorú
môe èerv vyui, je opísaná na http://www.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/
security/bulletin/MS03-007.asp. Na uvedených adresách sú dostupné aj opravy na tieto chyby.
Win32/Nachi.A vyh¾adáva poèítaèe, ktoré mono
napadnú cez TCP port 135 alebo 80 pomocou generovania náhodných adries IP. Vyuitím jednej
z dvoch opísaných bezpeènostných chýb zabezpeèí
prostredníctvom FTP siahnutie súborov s èervom
na cie¾ový poèítaè.
Na cie¾ovom poèítaèi èerv umiestni svoju kópiu
do adresára %system%/wins/ pod menom dllhost.
exe. V adresári %system%/wins/ vytvorí súbor
svchost.exe. Aktiváciu týchto súborov zabezpeèí vytvorením k¾úèov v registri systému. V k¾úèi HKEY_
LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Services
vytvorí poloky RpcPatch a RpcTftpd.
Win32/Nachi.A ukonèuje proces s názvom msblast a potom zmae súbor %System%\msblast.exe.
Tým odstráni z poèítaèa èerv Win32/Lovsan.A.
Win32/Nachi.A sa pokúša pripoji na slubu
Microsoft Windows update a siahnu opravu na
chybu opísanú na adrese http://www.microsoft.com/
technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/
bulletin/MS03-026.asp. Po úspešnom stiahnutí tejto
opravy ju spustí a reštartuje poèítaè. Tým
Win32/Nachi.A efektívne zabráni napadnutiu poèítaèa èervom Win32/Lovsan.A.
Win32/Gant.B
Ïalšie názvy: W32.HLLW.Redist
Win32/Gant.B je internetový èerv šíriaci sa ako
súbor v prílohe správ elektronickej pošty. Na svoju
funkènos potrebuje operaèný systém Windows 95
a novší. Môe sa šíri aj prostredníctvom P2P siete
KaZaA. Je napísaný vo Visual Basicu a na zmenšenie dåky je skomprimovaný utilitou UPX. Jeho
dåka 17 920 bajtov po dekompresii narastie pribline na 73 kb.
Po spustení súboru v prílohe sa Win32/Gant.B
zobrazí nasledujúce okno:
Potom sa skopíruje do adresára %windir% pod
menami FileCompress.exe a Mscrtl32.scr. Svoju aktiváciu po reštarte operaèného systému zabezpeèí
vytvorením poloky Msctrl32 vo vetve registra systému HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\
Windows\CurrentVersion\Run. Jej hodnotu nastaví
na %windir%\Msctrl32.scr. Okrem toho vytvorí ešte
vo vetve registra systému HKEY_CURRENT_USER\
SOFTWARE\Zed\Outsider poloku Outsider Zeds hodnotou W32/Outsider by Zed.
Win32/Gant.B ukonèuje procesy mnohých bezpeènostných programov. Okrem toho nedovo¾uje
spusti program regedit.exe. Adresy na svoje šírenie
získava z adresára Windows. Šíri sa prostredníctvom správ elektronickej pošty, ktoré majú vdy
rovnakú kombináciu predmetu, tela správy a mena
súboru v prílohe. Príklady kombinácií pouívaných
èervom:
Predmet: Modem booster
Text v tele správy: Hello,
i have a fairly slow modem, that is, until I installed the
file in the attachments! This program is a "Modem
booster", it can make your internet connection go at
most 2x faster :)
Enjoy
Meno súboru v prílohe: ModemBooster.exe
Predmet: Better than WinZip?
Text v tele správy: Try this file compressor that I
downloaded from the net yesterday.
I have compressed some files, and it makes them at
least 3 times smaller!
The installation file should be in the attachments as
"FileCompress.exe Cya!
Meno súboru v prílohe: FileCompress.exe
Predmet: Warp ScreenSaver
Text v tele správy: Try this warp ScreenSaver in the
attachments!
Meno súboru v prílohe: WarpScreen.scr
Predmet: Fire ScreenSaver
Text v tele správy: Check out this ScreenSaver of fire!
I think that it is one of the best ScreenSavers that I have
ever seen!
Meno súboru v prílohe: FireScreen.scr
Do vírenia o mesiac.
Miroslav Trnka a Peter Kováè
L I N U X W A R E
DESKTOP / 2. èas
Linux prakticky
V 1. èasti sme zaèali prispôsobovanie KDE pod¾a našich predstáv. Povedali sme si nieèo o KDE, nauèili
sme sa nastavova systém X Window a ukázali sme nieko¾ko spôsobov, ako KDE nastavi. Vieme, e najkomplexnejším nástrojom je ovládacie centrum KDE.
Poznámka: Odporúèam, aby
sme si v Linuxe zaloili nieko¾ko cvièných alebo skutoèných pouívate¾ov. Kadému pouívate¾ovi nastavíme prostredie pod¾a jeho vkusu. Potom
prihlásením sa pod úètami jednotlivých
pouívate¾ov overíme skutoènos, e
prostredie KDE zachováva pouívate¾ské
nastavenia.
Na záloke Pouívatelia definujeme,
ako bude vyzera prihlasovacie okno
do systému. Môeme stanovi len
skupinu vybratých pouívate¾ov
a tým môeme priradi vhodný prihlasovací symbol alebo ikonu. A sa
nauèíme pracova s digitálnou fotografiou, môeme kadému pouívate¾ovi priradi jeho skutoènú podobizeò (obr. è. 1).
Tentoraz budeme pokraèova v ïalších polokách Ovládacieho centra.
Obr. 3
Poloka Systém
V tejto poloke sú pre nás zaujímavé
tri podpoloky:
Dátum a èas
Ak potrebujeme zmeni alebo nastavi dátum a èas vrátane správneho èasového pásma, pouijeme túto
podpoloku OC.
Inštalátor písiem
V tejto ponuke môeme nainštalova
iné typy písma vrátane fontov známych z MS Windows. Zároveò
môeme kliknutím na názov písma
získa jeho náh¾ad.
Správca prihlásenia
V prípade, e máme systém nastavený tak, aby sa hneï po boote prepol
do grafického reimu, treba nastavi,
kto sa môe a kto nemôe prihlási,
kto môe a kto nemôe systém
vypnú a podobne. Na to slúi podpoloka Správca prihlásenia. V pravom okne sa nachádza nieko¾ko záloiek.
Na záloke Sedenia urèíme, kto
môe systém vypnú. Predpokladáme, e všetci, ktorí majú právo prihlási sa, môu, lepšie povedané,
musia ma právo systém aj vypnú.
Preto ponecháme parameter všetci.
Poznámka: To, aby mohol definovaný pouívate¾ poèítaè
zapnú a vypnú, je v prostredí desktopu
nutnosou. U dávnejšie sme si povedali,
e na benú prácu sa do systému neprihlasujeme ako root, ale ako normálny
pouívate¾. A ten musí ma monos poèítaè vypnú. V systéme Linuxu postavenom ako server zase, naopak, NEDOVOLÍME, aby ktoko¾vek okrem roota
(a pár výnimiek) systém vypínal!
128
PC REVUE 10/2003
viac vyhovuje typ podobný MS Windows, nech si vyberie Redmond. Ak
chceme zisti, aké monosti ponúka
táto podpoloka, klikneme myšou na
¾ubovo¾ný typ dekorácie a potom na
tlaèidlo Poui. Výsledok vidíme okamite.
Podobne je to aj s farbami okna
v podpoloke Farby a ikonami v podpoloke Ikony.
Klávesové skratky
V tejto podpoloke môeme definova
rôzne schémy klávesových skratiek.
Všimnime si, e prepínanie klávesníc
sa vykoná stlaèením Alt – Ctrl – K (obr.
è. 2).
Ak sa nám to nepáèi, predefinujeme si túto klávesovú skratku pod¾a
svojho vkusu. (Inak sa klávesnica prepína aj kliknutím myši na symbol
zástavy v dolnom paneli.)
Písma
V tejto podpoloke môeme nastavi
rôzne písma pre urèité súèasti plochy,
ako je menu, titulok okna, panel a podobne. Zaškrtnutím Poui antialiasing pre písma povolíme tzv. vyhladzovanie písma.
Vyhladené písma majú pre naše
oko jemnejšie okraje ako nevyhladené, èo sa dosahuje sivými štvorèekmi
po okraji písmena. Klasické nevyhladené písmo má iba èiernobiele štvorèeky – pozri zväèšené rezy písma na
obr. è. 3.
vyhladené
nevyhladené
Obr. 1
Pozadie
Ak sa nám nepáèi pozadie pracovnej
plochy, môeme ho kedyko¾vek zmeni. V podpoloke Pozadie prejdeme
na záloku Tapeta a z ponúkaných tapiet si vyberieme tú najvhodnejšiu.
(Ja dávam prednos only_k.jpg.) Môeme priradi rôznu tapetu rôznej
ploche alebo stanovi rovnakú pre
všetky dostupné plochy. Ak nám
nevyhovuje ani jedna tapeta z ponúkaných, iadny problém! Jednoducho
si nahráme vhodný obrázok a zvolíme si ho ako pozadie plochy. Ale ide
to aj inak, èo si ukáeme neskôr.
Pracovná plocha
Štandardne sú v KDE nadefinované
štyri pracovné plochy. Ak potrebujeme zmeni poèet plôch, môeme tak
Obr. 2
Obr. 4
Poloka Vzh¾ad
Táto poloka so svojimi podpolokami slúi na úpravu vzh¾adu a správania sa celej pracovnej plochy.
Obsahuje tieto podpoloky:
Chovanie okna
V podpoloke Chovanie okna (správne by malo by Správanie okna, chovajú sa prasiatka...) môeme definova reakciu okna na akciu myši,
spôsob animácie a podobne.
Dekorácia okna
V tejto podpoloke si môeme vybra, ako bude vyzera okno, jeho
titulok a hlavne tlaèidlá. Komu naj-
L I N U X W A R E
Obr. 5
urobi v podpoloke Pracovná plocha na záloke Poèet plôch (obr. è. 4).
Jednoducho chytíme myšou beec ahového posuvníka a pridávame alebo
uberáme poèet pracovných plôch. Môeme ich ma maximálne 16, ale musíme si uvedomi, e ve¾ký poèet plôch
ukráda z operaènej pamäte a celkového výkonu poèítaèa.
Šetriè obrazovky
Je nám u známy z iných operaèných
systémov. V tejto podpoloke si vyberieme ten najvhodnejší, nastavíme
èasový odstup, prípadne ho poistíme
heslom.
Štýl
Je to podpoloka, v ktorej nastavujeme vzh¾ad tlaèidiel, prepínaèov, záloiek a iných komponentov grafického okna. Ak chceme zisti, ako ktorý štýl vyzerá, staèí myšou vybra
jednotlivý štýl a v pravej dolnej polovici okna uvidíme výsledok (obr. è. 5).
Poloka Zariadenia
Obr. 6
V tejto poloke Ovládacieho centra
nastavujeme tri zariadenia: digitálny fotoaparát, klávesnicu a myš.
Digitálny fotoaparát
V tejto podpoloke definujeme pripojenie a typ digitálneho fotoaparátu. Podporované je ve¾ké mnostvo
„digitálov“ od rôznych výrobcov so
sériovým pripojením alebo s pripojením pomocou USB.
Klávesnica
V tejto ponuke vyberieme tie klávesnice, ktoré chceme pouíva. Ich výber
potvrdíme zaškrtnutím okienka pri
názve klávesnice. Ak zaškrtneme Povoli prepínanie klávesníc, môeme medzi jednotlivými klávesnicami prepína pomocou myši kliknutím na vlajoèku alebo pomocou definovanej klávesovej skratky (obr. è. 6).
Na záloke Pokroèilé môeme urèi, èi sa kláves Numlock má pri štarte KDE zapnú, vypnú alebo nezmeni (obr. è. 7).
Myš
V tejto podpoloke nastavujeme to, èi
je myš pre praváka alebo ¾aváka. Zároveò môeme zvoli, èi budú súbory,
ikony alebo poloky menu reagova
na „jednoklik“ alebo „dvojklik“. Akosi
som si na dvojklik z obdobia MS Windows zvykol, a preto si ho nechávam
aj v prostredí KDE (obr. è. 16).
Neprešli sme úplne všetky súèasti
Ovládacieho centra KDE a ani to nebolo
naším cie¾om. Iba sme si nastavili prostredie, tak ako nám to najviac vyhovuje. To, èo sa nachádza v ostatných,
tentoraz nepreberaných polokách,
zostáva na domácu úlohu. Pamätajme, e by prostredie malo by hlavne
úèelné, a tak prive¾mi „vyšperkované“
efekty bývajú skôr na prekáku.
Všetkého s mierou!
Miroslav Oravec
Obr. 7
Obr. 8
10/2003 PC REVUE
129
L I N U X W A R E
Linux prakticky
V predošlej èasti sme si povedali, èo
budeme oèakáva od servera. Ale server, to je iba stroj. A ten spravuje nejaký èlovek, osoba, mu èi ena (áno,
áno, aj ena!), ktorej sa hovorí aj
správca.
Správca má rôzne ïalšie mená. Spravidla to býva správca servera, správca
systému, superpouívate¾, supervisor,
administrátor, admin alebo root.
Zatia¾ èo správca, admin a administrátor sú synonymá (teda slová rovnakého významu) a titulujú osobu, ktorá
zodpovedá za systém alebo sie v širšom rozsahu (vrátane servera, klientskych staníc, tlaèiarní, kabeláe a chladnièky s kávovarom), root alebo superpouívate¾ znaèí pouívate¾a s najvyššími právami v operaènom systéme
Linux. Tá istá osoba, nech sa volá
oravmir, môe by naraz správcom celej siete (systému), rootom, ale aj beným pouívate¾om Linuxu s prihlasovacím menom oravmir.
Pasujme teda sami seba do všetkých troch pozícií v našom cviènom
informaènom systéme.
Správca systému
Správca systému je tá osoba, ktorú
nikto a nikdy nedocení! Jej úlohou je
stara sa o celý informaèný systém,
aby bol vdy a riadne funkèný a v plnej
výkonnosti, a to tak, aby to èo najmenej alebo vôbec nezaaovalo pouívate¾ov siete. Takým dobrým ukazovate¾om, èi sme správnym správcom, je
fakt, ako èasto sa na nás obracajú pouívatelia. Èím menej nás otravujú,
tým viac to znaèí, e sie je stabilnejšia, a teda sme dobrými správcami.
Bohuia¾, minca má aj druhú stranu – keï o nás pouívatelia nevedia,
povaujú nás za nepotrebných, prebytoèných ¾udí, ktorí im ukrajujú z finanèných prostriedkov a ktorých výplatu
by si mohli rozdeli medzi sebou.
Pracovná vyaenos správcu je
však menej ruová. Dobrý správca sa
o systém stará! Pravidelne kontroluje
chod zariadení, vykonáva údrbu, zálohovanie, ale väèšinu èasu odstraòuje poruchy.
Poruchy? Aké poruchy? Veï ak je
systém raz dobre nastavený, musí fungova tip-top, nie? Omyl! Náš systém
je ivý organizmus! Veï ho pouívajú
(iví) ¾udia a práve oni sú zdrojom rôznych porúch a problémov. Ale dobrý
správca všetko zvládne! Ako? O tom si
teraz nieèo povieme.
Správa systému
Èo je teda správa systému? Pretoe
výpoètovým (informaèným) systé130
PC REVUE 10/2003
SERVER / 2. èas
mom môe by všelièo od jedného po
stovky poèítaèov a pretoe kadý poèítaè v prostredí siete obsahuje nieèo
iné, aj tento pojem je ve¾mi rozsiahly
a nie je moné do pár slov zahrnú
všetky èinnosti obsahujúce správu
systému.
Preto len ve¾mi všeobecne: Správa
systému sú všetky úlohy správcu systému, ktoré zabezpeèujú plynulý a bezporuchový chod systému s èo najväèšou
výkonnosou.
Tieto úlohy správca plní pomocou
rôznych prostriedkov.
1. ÚLOHY SPRÁVCU
SYSTÉMU
Pokúsme sa teraz vytvori akýsi zoznam úloh, ktoré kadý správca systému vykonáva. Tento zoznam, samozrejme, nebude úplný, pretoe to
vdy záleí na konkrétnej situácii.
Môeme poveda, e správca systému vykonáva tieto úlohy:
konfigurácia a údrba hardvérových prostriedkov
inštalácia a opravy operaèného
systému
inštalácia a údrba aplikaèného
softvéru
ochrana a zabezpeèenie systému
vytváranie a mazanie
pouívate¾ov a skupín v systéme
aktualizácia aplikácií
archivovanie dát a obnova prevádzky
ladenie výkonu
plánovanie modernizácie systému
Konfigurácia a údrba
hardvérových prostriedkov
Kadý správca systému je tak trochu
aj hardvérista. Musí by schopný prida do servera nový disk, vloi novú
sieovú kartu alebo vybudova novú
sieovú prípojku pre klientsku stanicu. Je síce moné o to poiada niektorého z technikov, ale hardvérové
schopnosti patria k imidu administrátora.
Inštalácia a opravy
operaèného systému
Inštalácia a opravy operaèného systému patria výluène do právomoci
správcu alebo roota. To sa netýka iba
servera, ale aj klientskych staníc. Niekedy sa stáva, e vplyvom objektívnych udalostí dôjde k poškodeniu
operaèného systému. Medzi tieto objektívne udalosti patrí poškodenie
hardvérovej súèiastky servera, klientskej stanice alebo èasti siete vplyvom
tepla, výrobných chýb, atmosférických porúch, ale aj násilným poško-
dením. Najèastejšou chybou je však
neodborná manipulácia zo strany
pouívate¾a, ktorý „všade bol, všetko
videl a všetko vie“.
Inštalácia a údrba
aplikaèného softvéru
Ako správcovia by sme boli ve¾mi
neradi, keby si pouívatelia sami inštalovali aplikaèný softvér pod¾a svojej ¾ubovôle. U len z toho dôvodu, e
chceme ma centrálnu správu aplikácií vrátane pride¾ovania prístupových práv a zdie¾ania dát. Preto táto
úloha patrí správcovi.
Ochrana a zabezpeèenie
systému
Bezpeènos systému je asi najobanejšia úloha správcu. Je to oblas,
ktorá spôsobuje najviac problémov.
V dnešnej dobe èakajú tisíce crackerov a hackerov, ktorí majú ve¾kú zá¾ubu v dolovaní dát a v spôsobovaní
kolapsu systému. Ochrana zabezpeèuje celú škálu opatrení od pravidelnej zmeny hesiel a po kamerové systémy a mree.
Vytváranie a mazanie
pouívate¾ov a skupín
v systéme
Ve¾mi èasto sa stáva, e nám do systému vstupujú noví pouívatelia. Im
musíme stanovi, èo môu a nemôu
– prístup k dátam, aplikáciám alebo
k pošte. Ve¾mi èasto sa stáva, e po
odchode bývalého pouívate¾a z organizácie pozabudneme vymaza jeho úèet, èím sa ten stáva potenciálnou dierou do systému.
Aktualizácia aplikácií
Celá poèítaèová sie vrátane servera
a klientskych staníc vyaduje príleitostnú aktualizáciu aplikaèného
programového vybavenia. Tú môu
vyadova samotní pouívatelia alebo aj vedenie organizácie.
Archivovanie dát a obnova
prevádzky
Mimoriadne dôleitou úlohou je vytváranie a ukladanie kópií operaèného systému, aplikaèných dát, konfiguraèných súborov, ale aj domovských adresárov jednotlivých pouívate¾ov. Dnes vïaka cenovo dostupným technickým zariadeniam a cenám médií nie je problém vykonáva
pravidelnú archiváciu celých systémov. Neexistujú horšie chvíle v ivote správcu ako „k¾aknutie“ systému
s kompletnou stratou dát, keï nemá
poruke archívne médiá s aplikaènými
L I N U X W A R E
dátami. Takáto chyba môe spôsobi
aj znefunkènenie firmy alebo organizácie na dlhý èas, prípadne aj jej krach.
Ladenie výkonu
iadny systém nikdy nie je taký rýchly, aby uspokojil poiadavky pouívate¾ov. Preto musí správca pristupova
k optimalizácii systému, ktorej hovoríme aj ladenie. Ladenie zahàòa súbor èinností od efektívnej správy
operaènej pamäte a po rýchlos výmeny chybnej súèiastky.
Plánovanie modernizácie
systému
Informaèné technológie sa na rozdiel
od iných technológií vyvíjajú ve¾mi
rýchlo. Kadého pol roka je na trhu nový hardvér alebo nová verzia príslušného softvéru. Preto správca musí popri svojej èinnosti sledova novinky
v týchto oblastiach a dra s nimi krok.
2. PROSTRIEDKY
SPRÁVCU SYSTÉMU
Kadý správca má na plnenie svojich
úloh príslušné prostriedky. Tie môeme deli na technické a programové.
Medzi technické prostriedky patrí
okrem klasického skrutkovaèa aj merací prístroj. Tým sme schopní zmera základné parametre siete, a to
elektrickej alebo poèítaèovej. Neskôr
si ukáeme, ako pomocou najjednoduchšieho meracieho prístroja (alebo
aspoò baterky a iarovky) identifikova najbenejšie poruchy kabeláe
poèítaèovej siete (pre tých zruènejších „fajnšmekrov“ mám pripravený
jednoduchý, ale úèinný tester štruktúrovanej kabeláe – pár LED-iek, odporov a integrovaný obvod – PIC od
Microchipu).
Viac ako technické prostriedky
však kadý správca pouije programové prostriedky. Tie sa delia na:
konfiguraèné súbory
príkazy operaèného systému
skripty
špecializované utility a nástroje
logovacie súbory
protokoly
zloitý, a tak som stále iba èarodejník
II. kategórie.
protokolu HTTP grafický vzh¾ad a ktorý si preberieme.
Konfiguraèné súbory sa v Linuxe
spravidla nachádzajú v adresári /etc/
meno_súboru alebo /etc/názov_programu/meno_súboru v závislosti od distribúcie a verzie Linuxu.
Kadý program alebo príkaz v Linuxe pri svojom spustení preèíta svoj
konfiguraèný súbor alebo súbory,
aby naèítal jeho parametre, pod¾a ktorých sa bude riadi. Preto pri zmene
parametrov konfiguraèných súborov
musíme zabezpeèi reštart programu
alebo príkazu, aby došlo k znovunaèítaniu parametrov.
Na rozdiel od MS Windows v Linuxe
nie je potrebné po kadej zmene konfiguraèného súboru vykonáva reštart celého operaèného systému!
Logovacie súbory
Príkazy operaèného
systému
Existujú stovky príkazov, ktoré správca pouíva na spravovanie servera.
Môu by vo forme binárnych, teda
skompilovaných príkazov jazyka C
alebo vo forme príkazov interpretera
shellu, alebo iného programovacieho
interpretaèného jazyka, ako je Perl
alebo Python.
Pouitie akéhoko¾vek typu príkazu
vo väèšine prípadov predstavuje zadanie príkazu spolu s príslušnými parametrami, napr. mount -t msdos /dev/
fd0 /mnt/floppy. Najèastejšie pouívané príkazy správcu si v našom seriáli
vysvetlíme.
Mnoho programov a projektov vrátane jadra systému (kernelu) vytvárajú
o svojej èinnosti, prípadne chybách
záznam do zvláštneho súboru. Tomuto súboru hovoríme logovací súbor,
skrátene log. Aj keï sa nám to teraz
nezdá, budeme sa vo svojej praxi na
tieto logy ve¾mi èasto obraca. Logovací súbor kernelu je dokonca základným
kameòom systémovej bezpeènosti.
Protokoly
Je ve¾mi vhodné o kadom poèítaèi
alebo serveri zaloi akýsi denník, do
ktorého budeme zapisova nielen
zmeny hardvérovej, ale aj softvérovej konfigurácie. Sem zapisujeme aj
rôzne postupy riešenia konkrétnej
úlohy a poznámky. Tomuto denníku
sa hovorieva protokol. Nepodceòujme
tieto protokoly, pretoe ¾udská pamä nie je nekoneèná a zvláš v prostredí, kde môe dôjs k zmenám na
pozícii správcu, sú tieto protokoly neocenite¾né pre prípadného nástupcu.
Dos bolo úvodných teoretických
reèí, prejdime k praxi.
STAVIAME CVIÈNÚ SIE
Aby sme sa mohli sta správcami siete, musíme nejakú sie ma. Preto si
Obr. 1
teraz jednu cviènú sie postavíme.
Na obrázku è. 1 je schéma našej
siete aj so základnými údajmi.
Kadý poèítaè v sieti býva reprezentovaný svojím menom. Nech sa
náš linuxový server volá asterix, linuxový klient obelix a pracovná stanica
na báze MS Windows pre zmenu
mior (môete si da aj vilko, ale podobnos s krstným menom jedného
softvérového magnáta by asi nebola
náhodná ☺).
Kadá sie a poèítaè v nej v un*xovom prostredí sú prezentované èíslom. My u vieme, e to èíslo je èíslo
adresy IP a masky a na cvièné úèely
existuje urèitý rozsah vo¾ných sietí.
Nech má naša sie adresu IP 192.168.
10.0 a masku 255.255.255.0 a poèítaèe budú v rozsahu 192.168.10.1 a
Skripty
Ve¾mi èasto sa stáva, e denne pouívame urèitú skupinu funkcií a príkazov interpretera na dosiahnutie poadovaného výsledku. Aby sme ich nemuseli zadáva prácne kadý deò, vytvoríme si skript. Skript je v podstate
textový súbor, ktorý obsahuje poadované príkazy a funkcie. Skript v Linuxe sa ve¾mi podobá dávkovému súboru .BAT v MS DOS/Windows. My si
nieko¾ko funkèných skriptov vytvoríme a budeme ich, samozrejme, vyuíva.
Konfiguraèné súbory
Na rozdiel od operaèného systému
MS Windows v Linuxe sa kadý program konfiguruje pomocou konfiguraèných súborov. Sú to textové súbory, preto ich môeme editova v editore, ktorý nám najviac vyhovuje. Ja
ob¾ubujem editor, ktorý je súèasou
Midnight Commandera (zlozvyk èi
nostalgia z Norton Commandera) pod
klávesom F4.
Poznámka: Správny linuxový
guru pouíva zásadne len a
len editor vi. Pre mòa je však pomerne
Špecializované utility
a nástroje
V poslednom èase sa v Linuxe rozšírili špecializované utility a nástroje,
ktoré zahrnujú nástroje na komplexnú správu servera alebo systému.
Tieto nástroje sa vyznaèujú jednotným vzh¾adom a uceleným prostredím v textovej alebo grafickej podobe. Najznámejším nástrojom v Red
Hat Linuxe je linuxconf (ktorý bol
z nepochopite¾ných príèin od verzie
7.x vypustený). Druhým výborným
nástrojom je webmin, ktorý má vïaka
10/2003 PC REVUE
131
L I N U X W A R E
192.168.10.254. V zmysle urèitých
zvyklostí, ktoré sme si vysvetlili v seriáli Zaèíname s Linuxom, sa servery
èíslujú od zaèiatku siete, aktívne prvky siete (rozboèovaèe, prepínaèe a
pod., ktoré tu teraz nemáme) od konca siete a ostatné poèítaèe po poriadku. Náš server asterix má teda adresu
IP 192.168.10.1, druhý Linux obelix IP
192.168.10.2 a „okienkový“ mior má
IP 192.168.10.3. Masku majú totonú
a je òou èíslo 255.255.255.0.
A vieme ešte, e broadcast adresa
bude posledné èíslo v sieti, a to
192.168.10.255.
Poslednou polokou našej siete je
laserová tlaèiareò, ktorú budeme v
sieti pozna pod menom hp6l. Keïe
je pripojená k paralelnému portu servera, nemá nijakú adresu IP.
A vieme ešte jednu vec – my sa nemusíme v sieti odvoláva iba na adresy IP. Môeme komunikova s iným
poèítaèom pomocou jeho mena. To môeme zabezpeèi dvoma spôsobmi:
vyuitím sluby DNS (Domain
Name Service)
pomocou súboru hosts
V prípade, e máme malú sie a tá
nie je pripojená do ïalšej siete, DNS
nepotrebujeme. Samozrejme, e sa
tento systém nauèíme, ale ešte nemáme tie správne znalosti. Preto zatia¾ vyuijeme druhú monos. Súbor
hosts sa v Linuxe nachádza v adresári /etc. Tak na serveri (asterix), ako aj
na klientovi (obelix) vytvoríme príslušný súbor. Ten obsahuje dva ståpce. V prvom je adresa IP a v druhom
je meno poèítaèa.
Poznámka: Toto je príklad mojej cviènej siete. Vy si môete
prideli vlastné mená. Dodrte však pokia¾ mono èísla adries IP, pretoe sa v
mojich výpisoch budem na ne odvoláva.
Prejdime teraz k jednotlivým poèítaèom:
Server
Ako sme si povedali, za server by sme
mali vybra èo najsilnejší poèítaè (samozrejme, pod¾a našich moností).
Predpokladám, e u máme skúsenosti s inštaláciou Linuxu, take iba
pár poznámok èi krokov:
A. Ak máme dostatok miesta, nainštalujeme celú distribúciu. Vyhneme sa tým nedostupnosti niektorého
balíka, ktorý by sme mohli prípadne
potrebova. Ak nemáme dostatok
miesta, pouijeme vo¾bu „server“. Tá
by mala zabezpeèi najpodstatnejšie
súbory na èinnos servera siete,
ostatné si pod¾a potreby doinštalujeme neskôr.
B. Nastavme systém tak, aby server bootoval do textového reimu,
a nie grafického. Ak sme náhodou pri
vo¾be inštalácie omylom nadefinovali bootovanie do grafického reimu,
odstránime to takto:
po nabootovaní do grafického
reimu (¾udovo povedané do X-ov)
sa prihlásime ako root
spustíme ¾ubovo¾ný súborový
manaér, môeme aj Midnight
Commander (pomocou xtermu)
alebo pomocou klávesov Ctrl – Alt –
F1 prejdeme do prvej textovej konzoly, nalogujeme sa ako root a spustíme mc
prejdeme do adresára /etc a vyeditujeme súbor inittab (výpis è. 2)
vyh¾adáme sekvenciu znakov zaèínajúcu sa na id, napr.: id:5:initdefault:
èíslo 5 vymeníme za èíslo 3 (platí
pre Red Hat, v iných systémoch si
treba preèíta poznámky v súbore
inittab)
súbor uloíme
reštartujeme systém
#
# inittab
#
#
# Author:
#
#
This file describes how the INIT process should set up
the system in a certain run−level.
Miquel van Smoorenburg, <miquels@drinkel.nl.mugnet.org>
Modified for RHS Linux by Marc Ewing and Donnie Barnes
# Default runlevel. The runlevels used by RHS are:
# 0 – halt (Do NOT set initdefault to this)
# 1 – Single user mode
# 2 – Multiuser, without NFS (The same as 3, if you do not have networking)
# 3 – Full multiuser mode
# 4 – unused
# 5 – X11
# 6 – reboot (Do NOT set initdefault to this)
#
id:5:initdefault:
# System initialization.
Výpis è. 2
# Do not remove the following line, or various programs
# that require network functionality will fail.
127.0.0.1
asterix localhost.localdomain localhost
192.168.10.1
asterix
192.168.10.2
obelix
192.168.10.3
mior
Výpis è. 3
# Do not remove the following line, or various programs
# that require network functionality will fail.
127.0.0.1
obelix localhost.localdomain localhost
192.168.10.1
asterix
192.168.10.2
obelix
192.168.10.3
mior
Výpis è. 4
Po novom spustení systém automaticky nabootuje do textového
reimu.
C. Vytvoríme na serveri nieko¾ko
nových pouívate¾ov (pomocou useradd a passwd)
D. Nastavíme sieové parametre
(pozri seriál Zaèíname s Linuxom)
E. Vytvoríme súbor /etc/hosts takto
(výpis è. 3)
Linuxový klient
Ako linuxový klient môeme poui
aj menej výkonný poèítaè, to záleí
na našich monostiach. Pre zaèiatok
by bolo dobré, aby mal hard disk,
neskôr, a budeme ma dostatok skúseností a vedomostí, si ukáeme, ako
poui bezdiskovú stanicu. Inštalaèné pokyny sú takéto:
A. Ak máme dostatok miesta na
hard disku, nainštalujme celú distribúciu. Ak nemáme dostatok miesta,
pouijeme vo¾bu „desktop“ alebo
„workstation“ (neskôr si ukáeme,
ako podstatne zmenši celú inštaláciu)
B. Ak máme dostatoènú operaènú
L I N U X W A R E
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
Copyright (c) 1998 Microsoft Corp.
This is a sample HOSTS file used by Microsoft TCP/IP stack for Windows98
PING obelix (192.168.10.2) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.
64 bytes from doma (192.168.10.2): icmp_seq=1 ttl=128 time=0.374 ms
64 bytes from doma (192.168.10.2): icmp_seq=2 ttl=128 time=0.357 ms
64 bytes from doma (192.168.10.2): icmp_seq=3 ttl=128 time=0.352 ms
This file contains the mappings of IP addresses to host names. Each
entry should be kept on an individual line. The IP address should
be placed in the first column followed by the corresponding host name.
The IP address and the host name should be separated by at least one
space.
−−− doma ping statistics −−−
3 packets transmitted, 3 received, 0% loss, time 4996ms
rtt min/avg/max/mdev = 0.346/0.355/0.374/0.017 ms
Additionally, comments (such as these) may be inserted on individual
lines or following the machine name denoted by a '#' symbol.
C:\WINDOWS>ping asterix
Výpis è. 7
Testovanie dostupnosti asterix (192.168.10.1) s 32 bajtov údajov:
For example:
102.54.94.97
38.25.63.10
127.0.0.1
192.168.10.1
192.168.10.2
192.168.10.3
rhino.acme.com
x.acme.com
Odpoveï
Odpoveï
Odpoveï
Odpoveï
# source server
# x client host
localhost
asterix
obelix
mior
od
od
od
od
192.168.10.1:
192.168.10.1:
192.168.10.1:
192.168.10.1:
bajty=32
bajty=32
bajty=32
bajty=32
èas<10 ms TTL=255
èas<10 ms TTL=255
èas<1 ms TTL=255
èas<10 ms TTL=255
Štatistika testovania dostupnosti pre 192.168.10.1:
Pakety: odoslané = 4, prijaté = 4, stratené = 0
<strata:0%>,
Výpis è. 5
Pribliný èas odozvy v milisekundách:
PING 192.168.10.2 (192.168.10.2) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.
64 bytes from 192.168.10.2: icmp_seq=1 ttl=128 time=0.373 ms
64 bytes from 192.168.10.2: icmp_seq=2 ttl=128 time=0.371 ms
64 bytes from 192.168.10.2: icmp_seq=3 ttl=128 time=0.343 ms
−−− 192.168.10.2 ping statistics −−−
3 packets transmitted, 3 received, 0% loss, time 4997ms
rtt min/avg/max/mdev = 0.339/0.352/0.373/0.014 ms
Výpis è. 6
pamä a aspoò trochu schopnú grafickú kartu, nastavíme systém tak,
aby bootoval do grafického reimu.
Ak nie, nastavíme boot do textovej
konzoly
C. Pridáme do systému okrem
roota aspoò dvoch bených pouívate¾ov
D. Nastavíme sieové parametre
E. Vytvoríme súbor /etc/hosts (výpis è. 4)
Všimnime si, e sa výpisy líšia pri
poloke 127.0.0.1, èo je spätná sluèka, tzv. loopback.
[root@asterix root]# ping 192.168.10.2
Pracovná stanica
s MS Windows
[root@asterix root]# ping 192.168.10.3
[root@asterix root]# ping mior
Tou nech je bený poèítaè, na ktorom
sú schopné bea „okná“ W9x.
Urobme tieto nastavenia:
A. nastavíme meno poèítaèa a jeho
adresu IP
B. povolíme zdie¾anie súborov,
a ak máme pripojenú tlaèiareò, tak
aj tú
C. vytvoríme súbor c:\Windows\hosts
takto – výpis è. 5 (môeme poui
vzorový hosts.sam)
Skúška spojenia
Aby sme sa presvedèili, èi sú naše
spojenia funkèné, musíme urobi
skúšku. Znova sa odvolávame na seriál Zaèíname s Linuxom. Vieme, e
najvhodnejším nástrojom je príkaz
ping. Div sa svete, pozná ho aj operaèný systém MS Windows!
Prejdime teraz za konzolu servera
– asterixu – a zadajme príkaz:
a ak dostaneme výpis podobný výpisu è. 6, vieme, e spojenie z asterixu
na obelix funguje:
Teraz vyskúšame, èi funguje aj preklad mien poèítaèov na adresy IP.
Zadáme príkaz:
Minimum = 0ms, Maximum = 1ms, Priemer = 0ms
OPAKOVANIE
Na záver si dáme domácu úlohu. Zopakujme si:
ako sa zapína a vypína operaèný
systém Linux
ako sa pridávajú a maú pouívatelia v systéme
ako sa pridávajú a maú skupiny
pouívate¾ov v Linuxe a ako sa do
konkrétnej skupiny pridávajú rôzni
pouívatelia
Výpis è. 8
èo sú to prístupové práva a ako sa
nastavujú
ako sa v Linuxe narába so súbormi a adresármi
adresárovú štruktúru v Linuxe
monosti a poloky menu
Midnight Commandera
Na všetky otázky nájdete odpoveï
v seriáli Zaèíname s Linuxom.
Miroslav Oravec
[root@asterix root]# ping obelix
Ak uvidíme výpis è. 7, je všetko v poriadku.
Takto vyskúšame spojenie na mior:
Ak dostaneme podobné obrazovky, je
to v poriadku.
Obdobný spôsobom prejdeme za
konzolu obelixu a zadáme príkazy:
[root@asterix root]# ping 192.168.10.1
[root@asterix root]# ping asterix
[root@asterix root]# ping 192.168.10.3
[root@asterix root]# ping mior
a nakoniec prejdeme do MS Windows. V ponuke Štart – Spusti zadáme ping a príslušný parameter. Èi
spojenie funguje, to zistíme z výpisu
è. 8.
Ak sme dosiahli uspokojivé výsledky, máme sie riadne nastavenú. To
je prvý predpoklad, akýsi základný
stavebný kameò nášho malého informaèného systému.
10/2003 PC REVUE
133
L I N U X W A R E
Utilitky a nástroje pre Linux
DIGIKAM
Jednoduchý a preh¾adný správca
vášho digitálneho fotoaparátu pre
prostredie KDE. Umoòuje sahova a
maza fotografie z vášho prístroja
s monosou ich preh¾adného usporiadania do albumov, ktoré sú automaticky zoradené pod¾a èasu ich vy-
Nájdete na CD REVUE
spracovanie a prezeranie obrázkov si
môete nadefinova a potom vybra
v kontextovom menu Open with... Ak
máte správne nainštalované grafické
programy, mali by tam u by (napr.
Gimp, KView a iné). Albumy sú riešené jednoducho – v nastaveniach
programu zvolíte adresár, kde sa ma-
Wire(!). Ak ste skúšali program GPhoto
a nepochodili ste (máte novší prístroj), skúste túto aplikáciu.
ného „sahovaèa“ so všetkým, èo k tomu patrí.
Web: http://digikam.sourceforge.net/
Web:
http://www.krasu.ru/soft/chuchelo/
DOWNLOADER FOR X
Ak èasto sahujete súbory zo siete,
tento program u vás isto nájde uplatnenie. Je alternatívou napr. známeho
programu GetRight. Podporuje protokol FTP aj HTTP a poradí si aj s prerušeným sahovaním. Uitoèný je aj
front, do ktorého pridávate programy na sahovanie. V òom môete
jednotlivé odkazy aj presúva pod¾a
aktuálnej potreby. Ak si potrebujete
preštudova kompletný web (napríklad on-line manuál èi knihu vo formáte HTML), pomôe vám rekurzívne sahovanie (opä pre oba protokoly). Pomocou filtrov môete sahova
napr. iba súbory html a jpeg. Pod-
Tento mesiac toho bolo trochu
menej, ale o to viac sa môete teši
na budúci mesiac. Na CD ïalej nájdete projekt WINE (Wine Is Not an
Emulator), o ktorom ste u istotne
poèuli. V mnohých distribúciách sa
nachádza na inštalaèných CD, ale
keïe na projekte sa stále ve¾mi
aktívne pracuje, tieto balíèky u sú
viac-menej zastarané. O tomto projekte sa u (aj) na týchto stránkach
popísalo ve¾a, preto len v skratke:
program umoòuje spusti programy
urèené pre OS Windows v prostredí
Linuxu, a to bez toho, aby ste druhý
OS vôbec mali nainštalovaný.
No a na záver si neodpustím malé
poïakovanie tým, ktorí ma zásobujú
tvorenia. V ¾avej èasti programu sú
dve okná: v hornom sú albumy, ktoré
sa nachádzajú na vašom pevnom
disku; dolné okno je vyhradené pre
váš fotoaparát. Stlaèením pravého
tlaèidla myši na ikone fotoaparátu sa
zobrazí menu ponúkajúce iba monos pripoji zariadenie (v prípade,
e je pripojené, je to zase monos
odpojenia). Po pripojení sa stiahnu
náh¾ady obrázkov – zobrazia sa
v pravej èasti. Tu ich môete maza,
prezera (dvojitým klepnutím), sahova na disk a pod. Programy na
jú dané albumy nachádza (napr.
~/photos). Všetky podadresáre budú
povaované za albumy a „podalbumy“ a budú zobrazené v¾avo. Nastavi si môete aj štandardnú ve¾kos
náh¾adu. Samozrejme, musíte správne nastavi aj typ fotoaparátu. Môe
sa vám však sta, e váš typ sa tam
nachádza nebude. Program som testoval s novším Canonom A70. Program poznal iba staršie verzie, ale po
autodetekcii (tlaèidlo autodetect v
nastaveniach) ho identifikoval ako
všeobecný fotoaparát, pripojený cez
USB (protokol PTP – picture tranfer
protocol). S týmto nastavením potom
program pracoval výborne. Poznámka: Musím prizna (trochu škodoradostne ☺), e spomínané zariadenie sa mi
podarilo rozchodi pod Linuxom skôr
ako pod Windows 98 SE, hoci k nemu
bolo dodané inštalaèné CD... (bolo potrebné stiahnu nejaké záplaty pre Fire134
PC REVUE 10/2003
pora viacerých pripojení súèasne
pod¾a autorových slov urýchli sahovanie a o 300 %, èo nemusí by na
zahodenie. Sahovanie urýchlia aj
perzistentné pripojenia (po downloade sa program od servera neodpojí
a nasledujúci súbor sa môe sahova
hneï – bez opätovného pripájania).
Ak máte pomalé pripojenie, zíde sa
obmedzenie rýchlosti sahovania –
zvyšok pásma môete poui na súèasné surfovanie po webe. Pre tých,
ktorí majú výhodnejšiu noènú prevádzku, sa isto zíde zabudovaný plánovaè. No a ak nepreferujete X, prípadne máte rýchle pripojenie iba cez
textový terminál, isto príde vhod
monos ovláda program cez príkazový riadok (to sa môe zís aj napr.
v kombinácii so shell skriptami). Èo
viac doda? Myslím, e ide o plnokrv-
tipmi na programy, ktoré sa tu objavujú. Ak ste náhodou objavili nejaký zaujímavý program, staèí, ak mi
pošlete jeho názov, prípadne aj
adresu, kde sa dá nájs. Na druhej
strane však môete posiela aj odkazy na programy, ktoré nie sú celkom
neznáme, ale na CD sa u nejaký èas
nezjavili a pre pouívate¾ov so slabšími linkami by nebolo myslite¾né
sahova ich (napr. najnovšie desktopové prostredie...). Stretneme sa
o mesiac!
Oto Komiòák
ROZHOVOR
Linux support centrum na Slovensku
Od marca tohto roku pôsobí na Slovensku profesionálna
sluba podpory operaèného systému Linux. Prevádzkuje ju
skupina xExperts, ktorá je poboèkou spoloènosti PosAm. Zameriava sa na podporu pouívate¾ov Linuxu, prièom poskytuje sluby od poradenstva cez kompletnú vzdialenú správu
celého informaèného systému a po výjazd k zákazníkovi.
24 hodín denne a 7 dní v týdni. Naši zákazníci pochádzajú z celého Slovenska a oèakávame aj pouívate¾ov
z Èeskej republiky. Práve preto sme sa aktívne zúèastnili
na Invexe a tu sme predstavili naše sluby i produkty.
PCR: Ako sa stanovuje cena za zmluvu o podpore?
Popík: Cena závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým
je to dohodnutá forma podpory, pri vzdialenej správe rozhoduje aj poèet serverov a poèet pouívate¾ov a druhy
podporovaných aplikácií. Jedno však môeme poveda
bez obáv. Celková cena riešenia (známe TCO) je rádovo
nišia ako pri iných alternatívach. Aby sme pomohli
zákazníkovi naozaj sa orientova v komplexnom výpoète
celkových nákladov, pripravili sme na našej stránke
www.xexperts.com dva typy TCO kalkulátorov. Jeden sme
vyvinuli sami a druhý je od spoloènosti HP.
PCR: Existujú nejaké ukákové riešenia, pre ktoré poskytujete podporu?
Popík: Áno, na našej stránke v sekciách Riešenie mesiaca a Produkty uvádzame typické linuxové riešenia. Okrem
toho chcem upozorni na produkt Linux Office Box, ktorý
ukákovo aplikuje vlastnosti Linuxu.
Toto podporné centrum sme navštívili a v rozhovore
s vedúcimi pracovníkmi sme sa dozvedeli viac podrobností. Rozprávali sme sa s Ing. Vladimírom Popíkom, manaérom interných projektov PosAm, a Ing. Jurajom Poláèikom, riadite¾om Linux support centra.
PCR: Aké sluby poskytuje toto podporné stredisko?
Popík: Zameriavame sa na podporu zákazníkov, ktorí
prevádzkujú svoje aplikácie na operaènom systéme Linux.
Forma podpory závisí od podpísanej zmluvy – môe ís
o poradenstvo cez telefón, e-mail, vzdialenú správu zákazníckeho systému, napr. cez vyhradený modem, alebo aj výjazd k zákazníkovi. Ïalej sú to sluby vyladenia systému u
zákazníka v podmienkach jeho reálnej prevádzky. Rovnako
dokáeme doda kompletné riešenie na k¾úè od hardvérového vybavenia, testovania a po protokolárne odovzdanie.
Súèasou našej ponuky je aj organizácia školení. Tie sú
zamerané na administrátorov i pouívate¾ov systému
Linux. Okrem toho sme pripravili produkt s názvom Linux
Office Box, ktorý predstavuje typické pracovné prostredie
pre kancelárie a úrady.
PCR: Aký tím ¾udí poskytuje tieto sluby?
Popík: V súèasnosti je to tím zloený z 10 zamestnancov. Pre potreby integrácie s inými systémami je to, samozrejme, celá technická základòa PosAmu. Staviame na
dlhoroèných skúsenostiach našich ¾udí s nasadzovaním
linuxových riešení v podnikovej sfére. Ako jediní z východnej Európy sme Certified HP Linux Partner a úzko
spolupracujeme aj so spoloènosou Oracle. Do aktivity
Oracle Unbreakable Linux Partner sme sa zapojili u zaèiatkom tohto roku. Práve Oracle preferuje nasadenie svojich aplikácií a databázy na operaènom systéme Linux.
PCR: Kto sú hlavní zákazníci vašich sluieb?
Popík: Trh podpory Linuxu sa v súèasnosti ešte stále
vyvíja. Preto nie je zriedkavos, ak jeden deò pracujeme
s relatívne malou spoloènosou a druhý deò je to firma
s nieko¾ko sto zamestnancami. Naše sluby dokáeme
škálova pre väèšinu dnešných „linuxuchtivých“ zákazníkov. K takýmto zákazníkom sa dostávame cez obchodníkov z nášho ústredia èi ostatných poboèiek. Po podpísaní
zmluvy zákazníkom poskytujeme sluby pod¾a dohody.
Napríklad sme schopní zabezpeèi nepretritú podporu
PCR: Ako funguje Linux Office Box?
Poláèik: Linux Office Box je produkt pre podniky, zaloený na preferovanej topológii centrálneho servera a tenkých klientov. Je škálovate¾ný, typicky je to 20 a 100 pouívate¾ov na jeden server. Všetky alternatívy, ktoré sú
predmetom našej ponuky, sme podrobili nároèným testom.
Systém pozostáva z hardvéru, operaèného systému, kancelárskeho balíka OpenOffice a ïalších typických kancelárskych aplikácií. Znamená to, e celá správa je sústredená
na server, klientske poèítaèe sú prakticky nepodstatné. Výhodou je aj to, e poiadavky na hardvérové vybavenie tenkého klienta sú minimálne, neexistujú vírusy a zamestnanci sa môu sústredi výhradne na svoju prácu. Dôraz kladieme na maximálnu bezpeènos tohto systému vrátane
pravidelného zálohovania. Vyriešený máme aj spôsob integrácie klientov s operaèným systémom Microsoft Windows, a tak je moné nasadenie aj v heterogénnych sieach.
PCR: Èo všetko môe by tenkým klientom pre systém
Linux Office Box?
Poláèik: Zjednodušene povedané, postaèuje starší poèítaè so sieovou kartou, nemusí by vôbec vybavený pevným diskom ani CD-ROM èi disketovou mechanikou.
Máme v ponuke aj klientov s monosou autentizácie prostredníctvom Smart karty, resp. k¾úèa USB. Treba si uvedomi, e pri tejto topológii sa rádovo zniujú poiadavky
na údrbu a administráciu. Moný je aj prístup vzdialených pouívate¾ov cez modem. Naše testy ukazujú, e pri
aplikácii potrebného medzièlánku na prácu postaèuje pripojenie rýchlosou 33,6 kb/s.
PCR: Ko¾ko stojí tento produkt?
Poláèik: Programové vybavenie je zadarmo. Od operaèného systému, firewallu cez e-mail a po plnohodnotné kancelárske programy, ako textový editor èi tabu¾kový procesor.
Do stanovenia ceny hardvéru, implementácie, školení a podpory vstupuje celý rad faktorov, unikátnych pre kadého zákazníka. Preto sme naprogramovali jednoduchý konfigurátor, ktorý je opä k dispozícii na našej stránke Produkty. Pomocou neho sa dostanete k cene a opisu toho, èo je súèasou
dodávky Linux Office Boxu. Samozrejmosou je balíèek
sluieb na bezproblémové prevádzkovanie tohto produktu.
Za PC REVUE sa rozprával Ondrej Macko.
L I N U X W A R E
REPORTÁ
LinuxUser& Developer Expo
z CD. Kamera s èipom DRM rozoVýstava sa konala 24. – 26. júna
zná hudobné pozadie a jednoduv National Exhibition Centre (NEC)
cho sa vypne, pretoe nemáte liv Birminghame a bola súèasou výcenciu na nahrávanie hudby z tohstavy Networks for business. Rozloto CD. Ïalším zaujímavým aspekhou tvorilo LinuxUser Expo takmer
tom pripravovaného zákona DRM
polovicu Networks for business. Zúje, e dá hollywoodskym firmám
èastnilo sa takmer 80 vystavovate(teda nie polícii alebo súdom, ale
¾ov (asi tretina v porovnaní s Netsúkromnej firme) právo monitoroworks). Expo sa skladalo zo samotva akúko¾vek komunikáciu alebo
nej výstavy a sprievodnej konferenakýko¾vek poèítaè, ak budú ma
cie. Program konferencie bol dos
podozrenie, e daná osoba alebo
nabitý (8 prednášok kadý deò).
firma porušuje zákon DRM. To
Prednášali niektoré významné osobznamená, e napríklad firewally
nosti linuxového sveta, ako Jon
budú prakticky ilegálne. V súèas„maddog“ Hall (výkonný riadite¾
nosti sa hlavne v Európe vedú rozLinux International), Tim O'Reilly
hovory s európskymi komisiami
(zakladate¾ a prezident vydavate¾pre digitálnu televíziu a médiá. Na
stva O'Reilly&Associates) a Alan Cox.
záver vyzval všetkých, aby sa zaKonferenèná sála bola vlastne èas
pojili do diskusie na internete, vyvýstavnej haly, oddelená panelmi.
Alan Cox a Jon 'maddog' Hall
jadrili svoj názor.
V úvodnej prednáške Cory DoctoÏalším prednášajúcim bol Mike Banaham, CTO Openrow, Outreach coordinator v Electronic Frontier FounForum Europe. OpenForum Europe je nezisková organizádation, rozprával na tému Bude slobodný softvér stále
cia, ktorá bola zaloená s cie¾om podpori rozšírenie trhu
legálny? Vysvetlil, èo znamená pojem Digital Rights Mas open source softvérom. Jej úlohou je zvidite¾ni a zvýši
nagement (DRM) a aký môe by dosah na vo¾ný softvér,
dôveryhodnos open source softvéru, a to hlavne vo vládak budú zákony DRM prijaté v americkom Kongrese a nánych organizáciách a firmách. Niektoré európske vlády vysledne v Európe. Aj keï Linus povedal, e dokáe impledali direktívy, ktoré majú zabezpeèi, e open source softvér
mentova DRM do kernelu, povinné pouívanie nástrojov
bude ma rovnaké postavenie ako komerèný softvér a vládDRM bude znamena, e si u nikdy nebudeme môc prene organizácie budú musie zvái pouitie open source softhráva legálne kúpené DVD-èka na našom poèítaèi. Bude
véru pred nákupom komerèného. Niektoré vlády dokonca
zvaujú urobi pouitie open source softvéru povinným vo
vládnych organizáciách. Je to zaloené na myšlienke, e vlády a mestské zastupite¾stvá sú platené z daní a softvér kúpený za tieto peniaze by mal by prístupný všetkým obèanom
a nemal by by vlastnený len jednou firmou. Ako príklad
Mike uviedol niektoré mestské zastupite¾stvá (Nottingham,
Mníchov). Na záver prezentoval výsledky prieskumu o open
source softvéri, vykonaného agentúrou Trend Consulting.
Vyplynulo z neho, e tri najdôleitejšie výhody open source
softvéru sú nasledujúce: nišia cena licencií softvéru, nišie
TCO a prístup k zdrojovým kódom.
O nieèo komerènejšie orientovanú prednášku mal Malcolm Yates, Alliance and ISV Manager pre EMEA zo SuSE.
Predstavil produkty SuSE ako konzistentnú platformu pre
všetky typy systémov od serverov po desktopy. Ukázal
Dvojprocesorový Opteron so 64−bitovým Linuxom
prípadové štúdie, v ktorých spomenul firmy, ktoré prešli
z Windows na Linux. Znovu spomenul mestské zastupitreba poui licencovaný prehrávaè s èipom DRM. Ak bute¾stvá v Nottinghame a hlavne v Mníchove, kde SuSE
dete chcie poui poèítaè, budete musie ma nainštalospolu s IBM „vyfúkli“ Microsoftu kontrakt na 14 000 poèívaný softvér DRM, ktorý umoní hollywoodskym spoloètaèov. Ïalej spomenul Britské krá¾ovské letectvo (RAF)
nostiam monitorova, èo sa deje na vašom poèítaèi a èi náa nový superpoèítaè, ktorý si objednalo americké minishodou neporušujete zákon DRM (t. j. èi si neprehrávate
terstvo energetiky. Tento superpoèítaè s názvom Red Storm
legálne kúpený film na neautorizovanom linuxovom prebude postavený s pouitím procesorov AMD Opteron a po
hrávaèi). Keïe sa jednoducho nedá vytvori šifrovací
dokonèení by to mal by najrýchlejší superpoèítaè v USA.
algoritmus, ktorý by umoòoval prehráva hudbu èi video
Nasledujúca prednáška bola venovaná pouitiu Linuxu
len na autorizovaných prehrávaèoch, bol nezlomite¾ný
v BBC. Damion Yates porozprával o prekvapivom mnoa zároveò nevidite¾ný pri prehrávaní, bude DRM obsahostve aplikácií, kde Linux našiel uplatnenie. Okrem typicva klauzulu, ktorá postaví reverzný engineering mimo
kých oblastí, ako sú DNS, DHCP a WWW servery, spomezákona. Ak sa pokúsite nieèo takéto vytvori alebo poui,
nul napríklad prijímanie SMS správ pri rôznych súaiach
softvér DRM vás „udá“ a môete by trestne stíhaní. Cory
alebo tabu¾ku výsledkov pri športových udalostiach. Ïaluviedol situáciu, keï doma nahrávate na kameru napr.
šou zaujímavou aplikáciou je virtuálne štúdio, kde poèítaè
vaše diea a náhodou v tom istom èase poèúvate hudbu
136
PC REVUE 10/2003
L I N U X W A R E
s Linuxom reaguje na pohyby komentátora a mapuje obrazy pod¾a toho, èo komentátor práve robí.
Po obede nasledovala hviezda dòa – Alan Cox. Alanova
prednáška bola o novej verzii jadra 2.6. O tom, aké ciele
si dali vývojári pri vývoji a aké nové vlastnosti nás èakajú.
Pripomeòme, e Alan dostal cenu za najväèší individuálny príspevok k rozvoju linuxového jadra.
Nakoniec vystúpil Georg Greve, prezident Free Software
Foundation Europe. Prednáška mala trochu odstrašujúci
názov Politické a právne prostredie vo¾ného softvéru.
Georg najprv vysvetlil, èo znamená pojem vo¾ný softvér
(sloboda, a nie cena). FSF sa hlavne v Európe snaí presadi
názov Libre Software namiesto Free Software. Potom si
rypol do open source a poukázal na rozdiel medzi open
source licenciami a GPL. FSF Europe sa podarilo presadi
projekty podporujúce vo¾ný softvér do šiesteho programu
Európskej komisie, ktorá na ich podporu vydelila 1725 miliónov eur. FSF Europe sa snaí spolupracova s európskymi vládami. Napríklad Španielsko, Taliansko a Belgicko pripravujú zákon, ktorý by spravil povinným pouitie vo¾ného softvéru vo verejnej správe. Nemecko u vraj podob-
&news
ný zákon prijalo. Pod¾a Georga priemerný Európan prichádza do styku so softvérom (èi u priamo, alebo nepriamo)
a 150-krát za deò. Z toho dôvodu by nemal by softvér
patentovate¾ný a vlastnený jednou firmou.
Ani Networks, ani LinuxUserExpo nièím nevynikali
oproti iným výstavám podobného druhu, ale neboli ani
podpriemerné. V stánkoch väèších firiem prebiehali rôzne prednášky, prezentácie a panelové diskusie. K dispozícii bola linuxová klinika a výuèbové centrum.
Èo sa týka produktov, Oracle prezentoval svoj „nerozbitný“ Linux s databázou Oracle 9i. Doslova horúcou novinkou bol dvojprocesorový systém s Opteronom, beiaci
pod beta verziou 64-bitového SuSE Linuxu. Prekvapujúce
bolo, e Sony predáva Linux pre PlayStation2. Je to súprava obsahujúca disk, sieovú kartu, klávesnicu, myš, káble a,
samozrejme, špeciálnu verziu Linuxu pre PS2.
Vcelku sa dá LinuxUser Expo hodnoti pozitívne. Organizátorom sa toti podarilo pritiahnu zaujímavých prednášate¾ov a väèšina prednášok bola na ve¾mi vysokej úrovni.
Róbert Dobozy
Linux
V úvode noviniek by som vám chcel predstavi celkom
zaujímavý projekt free antivírusu. Ide o program clamav
(clamav.elektrapro.com). Je to antivírus pod licenciou
GNU GPL, ktorý má pravidelne updatovanú databázu
vírusov. Najvhodnejšie je pouitie spolu s metaantivírusom amavisd-new, ktorý skenuje prichádzajúcu a odchádzajúcu poštu vrátane rozba¾ovania archívov, blokovania filtrov a prípadnej filtrácie spamov. Amavisd-new je
moné poui takisto s komerènými antivírusovými
riešeniami pre Linux a FreeBSD, a teda clamav pouíva
len ako záloný antivírus. Za tých pár mesiacov, èo
pouívam èisto clamav na ochranu svojich domén, som
však nedostal do pošty ani jeden vírus. Ešte pridám
jeden tip, ktorý vám môe ušetri ve¾a peòazí v prípade,
e ste pripojení cez ADSL alebo iné spojenie, kde sa vám
ráta objem. Pomocou iptables môete všetky odchádzajúce spojenia na port 25 (SMTP) presmerova na lokálny
poštový server a oskenova tak všetku poštu, èo odchádza z vašej siete. Takto zabránite tomu, aby ste sa stali
šírite¾mi mailových èervov a vírusov. Ak vás toti vírusová pliaga aj napadne, do internetu nijaký vírus nepošlete. U mòa to funguje napríklad takto:
/sbin/iptables −t nat −A PREROUTING −i eth0 −p tcp −−dport
25 −j REDIRECT −−to−ports 25
lizáciu platformy GNOME2, ktorá nebola pri GNOME 2.0
a 2.2 dotiahnutá úplne do konca (existovali monosti,
ktoré v GNOME 1.x fungovali, no v GNOME2 nie). Medzi
zaujímavé novinky patrí aj monos napa¾ovania priamo
zo súborového manaéra Nautilus. Ïalej bola pridaná
podpora XrandR, take od verzie Xfree86 4.3 môete
prepína rozlíšenia za chodu. Novinkou je aj prehliadaè
stránok Epiphany, nový prehliadaè PDF dokumentov
GPDF a pár ïalších aplikácií.
Firma Ximian (nedávno odkúpená firmou Novell) takisto oznámila nový unstable kanál pre Ximian Desktop.
U teraz tam môete nájs snapshoty Ximian Desktopu
zaloené na GNOME 2.4.
Pre priaznivcov desktopového prostredia GNOME
mám ešte jednu informáciu. Bootovate¾né live CD KNOPPIX získalo nového spoloèníka – CD s názvom GNOPPIX
(nájdete ho na http://www.gnoppix.org/). Ide o verziu
KNOPPIXu, kde je ako hlavné desktopové prostredie
GNOME. Aktuálna verzia je ešte zaloená na GNOME 2.2,
ale verzia s GNOME 2.4 sa oèakáva èoskoro a predpokladám, e v èase, keï budete èíta tieto riadky, u bude
vypustená do sveta. Takto si môete vyskúša GNOME
(a prípadne aj samotný Linux) bez nutnosti inštalácie.
Novinky zakonèím informáciou o príjemnom XML editore Conglomerate (http://www.conglomerate.org). Funk-
Toto hovorí, e všetky pakety, ktoré prichádzajú cez rozhranie eth0 a smerujú na TCP port 25, presmerujeme na
lokálny port 25. Toto predpokladá, e poštový server
a smerovaè beia na tej istej mašine, modifikácia pre oddelené mašiny cez DNAT by mala by jednoduchá (pod¾a
manuálu k iptables).
Príjemnou tohtomesaènou novinkou je aj desktopové
prostredie GNOME 2.4. Malo by prinies hlavne stabi-
èný a free XML editor som u dlho h¾adal. Tento dokonca vyzerá aj ve¾mi dobre a ¾ahko sa s ním robí. Prajem
vám príjemný a nièím nerušený zvyšok mesiaca.
Juraj Bednár
10/2003 PC REVUE
137
L I N U X W A R E
KNOPPIX 3.2
Minidistribúciu Knoppix vytvoril Klaus Knopper,
odtia¾ aj názov Knoppix. Základom distribúcie je
Debian, XFree86 4.3.0-0ds4 a kernel 2.4.20-xfs.
Knoppix je momentálne dostupný vo verzii 3.2
a stiahnu si ho môete z adresy: http://ftp.gwdg.
de/pub/linux/knoppix/ [700 MB]. Pre tých, ktorí sa
pripájajú do internetu pomocou modemu, ponúkam monos objedna si CD na emailovej adrese
nachádzajúcej sa v tirái èasopisu za 150 Sk vrátane poštovného.
Po vypálení ISO obrazu a nabootovaní z CD vás
privíta úvodná obrazovka s logom Knoppixu. V prípade, e sa nachádzate na úvodnej obrazovke
a stlaèíte kláves [F2], získate zoznam parametrov,
ktorými mono ovplyvni inicializáciu systému
Knoppix. Medzi základné parametre mono zaradi: nastavenie jazyka pomocou parametra lang
(bez problémov fungovalo slovenské sk, èeskú klávesnicu sa mi podarilo rozbehnú a po spustení
Knoppixu). Pre nastavenie èeskej klávesnice kliknite na vlajku klávesnice nachádzajúcu sa v pravom
dolnom rohu. Zobrazí sa menu, v ktorom aktivujete poloku Configure. A nakoniec v okne Keyboard
layout | Additional Layout vyberiete spomedzi
ostatných rozloení klávesnice – Czech, resp.
Czech (qwerty). Ešte dodám, e nastavenie rozloenia klávesnice bez ïalších úprav najlepšie fungovalo v programe KWord z balíka KOffice. Ïalším
zaujímavým parametrom je parameter desktop,
Obr. 1 Inicializácia hardvéru
pomocou ktorého si môete zvoli desktop managera. Môete si vybra z nasledujúcich moností:
FLUXBOX, ICEWM, KDE, LARSWM, TWM, WMAKER
a XFCE. Pomocou parametra floppyconfig môete
z diskety naèíta konfiguráciu, ktorú ste si predtým
vytvorili pomocou príkazu saveconfig. Všetky príkazy sa zadávajú v tvare:
knoppix parameter=hodnota,
parameter=hodnota… Kompletný zoznam všetkých parametrov nájdete na CD v adresári Knoppix
– súbor s názvom knoppix-cheatcodes.txt.
V prípade, e váš BIOS neumoòuje nastavi vo¾bu priame bootovanie z CD, môete si jednoducho
vytvori disketu, pomocou ktorej distribúciu spustíte. Disketu vytvoríte pomocou príkazu rawrite2.exe
-f boot.img -d A. Súbor boot.img sa nachádza
v adresári Knoppix na CD.
Po spustení procesu inštalácie sa zobrazí správa:
You passed an undefined mode number. Press
<RETURN> to see video modes available,
<SPACE> to continue or wait 30 secs. V prípade,
e stlaèíte kláves [ENTER], budú vám ponúknuté na
138
PC REVUE 10/2003
výber všetky dostupné videomódy, napr. 80x25,
80x50, 80x43, 80x28, 80x30, 80x34, 80x60. Pokia¾
nechcete vyui monos zmeny videomódu, jednoducho stlaète kláves [SPACE]. V tomto prípade sa
pouije štandardný videomód. Ten sa aktivuje aj
samoèinne po 30 sekundách.
Vzápätí sa spustí automatická konfigurácia
hardvéru (pozri obrázok 1). V prípade, e konfigurácia hardvéru prebehla bez problémov, pokraèuje
sa spustením X-Window. Pokia¾ ste nezvolili iný
desktop manager, štandardne sa spustí KDE.
Pri distribúciách tohto typu je vdy zaujímavé,
aký softvér obsahujú. Nie je to inak ani pri Knoppixe, ten je softvérom doslova prešpikovaný. Poïme sa teda pozrie, èo všetko vám Knoppix môe
ponúknu.
Hlavné menu obsahuje nasledujúce sekcie: Applications, Development, Editors, Edutainment, Games, Internet, KNOPPIX, Multimedia, Office, Settings, System a Utilities. Poïme však pekne po poriadku.
Sekcia Applications – obsahuje: Bosch 2.0.2 (IA32 / x86-64 PC emulátor), WINE, kalkulaèku Xcalc,
bc 1.06, dc 1.06, Gnumeric 1.1.17 (tabu¾kový procesor), Shells [BASH 2.05b, CSH 20020413-1, SASH 3.48.3, SH 2.05b], Fortune, Xdialog 2.0.6. Nájdete tu aj
nasledujúcu skupinu nástrojov: Editres 1.1, NvTv
0.4.4 (nástroj na ovládanie TV èipov na grafických
kartách nVidia), Oclock, Rclock, The GNU Privacy
Assistant 0.6.1, USB View 1.0, XWindow Snapshot,
XFClock, XFMouse, XFTree, XFbd, XFce 3.8.18-2,
XClipboard, XClock (analog), XClock (digital),
Xcutsel, Xfontsel, Xkill, Xmag, Xrefresh, mc 4.6.0
(Midnight Commander), txt2regex, X0rfbserver
0.6.1, X0rfbviewer, Xzoom 0.3-14.
Sekcia Development – tu nájdete nieko¾ko nástrojov na vývoj programov. Samozrejme, nechýba
známe prostredie KDevelop C/C++ IDE vo verzii
2.1.5, KDevelop-Setup, nástroj na porovnávanie súborov Kompare (Diff/Patch Frontend) vo verzii 2.1,
ïalej tu nájdete Python 2.2, Tclsh 8.3, Tclsh 8.4,
TkWish 8.3 a TkWish 8.4.
Sekcia Editors – distribúcia obsahuje takisto
rôzne typy textových editorov: Emacs 21.3-1 (The
GNU Emacs Editor), Joe 2.8-21, KEdit 3.1.2-1 (KDE
text editor), textový editor KWrite, Kate 3.1.2-1.1
(KDE Advanced Text Editor), LyX 1.3.1-5 (High Level
Word Processor), Nedit 5.3-1, gVim 6.1-320+1 (Vi
IMproved), Xedit a zile 1.6.2-1 (malý textový editor,
podobný emacs).
Sekcia Edutainment – v distribúcii dokonca nájdete aj výuèbový softvér KGeo 3.1.2-1 (KDE Interactive Geometry), KStars 3.1.2-1 (KDE Desktop Planetarium).
Sekcia Games – autor distribúcie nezabudol ani
na tých, ktorí si radi zahrajú nejakú hru. K dispozícii sú hry ako Adventure: Falcon's Eye 1.9.3-12,
Arcade: imaze 1.4-4 (Popular multiplayer labyrinth), Chromium 0.9.12-2 (vesmírna strie¾aèka),
Galaxa 2.0.34-27, KAsteroids, KBounce, XKoules
1.4-11 a Xboing 2.4-26 (Blockout), Board: XBoardICS, GnuChess, strategická hra KBattleship,
KMahjongg, KReversi, Penguin Taipei, Penguin
Taipei-Editor, XBoard, Card: Penguin Canfield, Penguin Freecell, Penguin Golf, Penguin Solitaire, Penguin Thorng, XSkat a Xskat via IRC, Puzzles: Enig-
ma, Gtans, Penguin Mastermind, Penguin Merlin,
Penguin Minesweeper, Penguin Pegged, a dokonca
tu nájdete aj Rocks'n'Diamonds, Strategy: Freeciv
client/server, Xbattle, Tactics & Strategy: logická
hra KSokoban, Tetris-like: Frozen-Bubble a Netris,
poslednou skupinou je Toys: Xeyes, Xlogo a bb. Tak
tomuto hovorím poriadny zoznam. Urèite si tu kadý z vás nieèo nájde. Zastúpených ánrov je takisto dostatok.
Sekcia Internet – autor zaradil do distribúcie
nasledujúce internetové nástroje: Web Browser
Mozilla 1.4-2, programy umoòujúce konfiguráciu
a pripojenie do internetu [ADSL/PPPOE, KPPP
(Internet Dial-up Tool), Minicom, Xtel, isdn-config,
pppstatus, x11 isdn load, x11 isdn monitor, KPP –
log Viewer], Ethereal 0.9.13-1 (Network traffic ana-
Obr. 2 Knoppix
lyzer), Gaim 0.64-3 (GPL multi-protocol instant
messenger), IPTraf 2.7.0-3 (Interactive Colorful IP
LAN Monitor), KGet 3.1.2-1 (KDE Download Manager), KMail 3.1.2-1 (KDE Email client), Web Browser Konqueror 3.1.2-1.1, LinNeighborhood 0.6.5-1
(SMB network browser), Links-SSL, Lynx, Mozilla
Navigator, Mutt 1.5.4-1, Remote Desktop Connection, Scotty 00-02-21-2 (The Scotty and Tkined Network Management Tools), Slm, Telnet-SSL, Tklned,
WaveMon, X Chat, X3270, XBiff, airsnort 0.2.2-2
(WLAN sniffer), Web browser dillo 0.7.2-1, ettercap
0.6.a-2 (Multipurpose sniffer/interceptor/logger for
switched LAN), gp, mtr 0.54-1 (Full screen ncurses
and X11 traceroute tool) a xvncviewer 3.3.6-4
(Virtual network computing client software for X).
Sekcia KNOPPIX – táto sekcia obsahuje nástroje
a utility, ktoré vám majú u¾ahèi konfiguráciu distribúcie KNOPPIX.
Sekcia Multimedia – pomerne rozsiahlou èasou
distribúcie KNOPPIX sú programy zabezpeèujúce prácu s grafikou, zvukom a videom. Graphics: KColorChooser, KColorEdit, KIconEdit, KRuler (pravítko),
program na snímanie obrazovky KSnapshot, Bitmap,
KDVI Viewer, KFax Viever, KGhostView, KPaint,
KView, Kooka (Scan & OCR program), Kuickshow
Obr. 3 Programové vybavenie distribúcie KNOPPIX
L I N U X W A R E
(Image Viewer), QCad 1.5.4-3 (professional CAD System),
Scribus 0.9.10-1 (desktop publishing program), Sketch
0.6.14-1 (Interactive vector drawing program for X11),
Sodipodi 0.31-1, Text Xaos, The Gimp 1.2.3-2.4, Xaos, Xfig
3.2.4-rel-7, gqcam, scanimage a xscanimage, Sound: Audacity, Kmix (Sound Mixer), KsCD (CD Player), Rosegarden
2.1pl3-1 (Integrated MIDI sequencer a musical notation editor), XMMS 1.2.7-3 (audio player podobný programu
WinAmp), aumix, radio, Video: VideoLAN Client, xawtv,
xine media player, Viewers: Acrobat Reader 4.05-5, AleVT,
GV, ImageMagick 5.5.7.9-1 (Image manipulation programs),
XDvi, Xditview, Xpdf, gtkam a x0rfbviewer.
Sekcia Office – ïalšou dôleitou skupinou sú programy, ktoré sa pouívajú na vytváranie dokumentov. Nechýba tu známy KOffice 1.2.91-1 (KChart, KFormula, KOffice Workspace, KPresenter, KSpread, KThesaurus, KWord,
Karbon14) a OpenOffice 1.0.3-2 (Calc, Draw, Impress,
Math, Printer Administration, Setup, Writer). Okrem toho
tu nájdete programy, ako sú KSend a Fax, KdeprintFax,
efax-gtk, JPilot, KPilot (PalmPilot Tool), KOrganizer, Kivio,
Kugar (Report Generator), Kugar Designer, ding, AbiWord
a gnumeric.
Sekcia Settings – táto sekcia obsahuje štandardné nástroje, ako Change Password, Configure Panel, Control
Center, Desktop Settings Wizard, KAppfinder, Menu Editor a Printing Manager.
Sekcia System – ïalšia dávka systémových nástrojov:
DSL, File Manager, KDat (Tape Backup Tool), KDiskFree,
KwikDisk (Removable Media Utility), NESSUS Security Tool
(Network Scanner), Ftape-tool, K3b, KCron (Task Scheduler), KDE System Guard, KPackage (Package Manager),
KUser (User Manager), Partition Image, QTParted 0.3.2-1
a isdn monitor.
Sekcia Utilities – podobne ako sekcia System obsahuje
rôzne doplnkové nástroje: KArm (Personal Time Tracker),
KCharSelect (Character Selector), KHexEdit (Binary Editor),
20 MB RAM pre textový mód a minimálne 82 MB pre
grafický mód s KDE (na spúšanie viacerých kancelárskych aplikácií sa odporúèa minimálne 128 MB RAM),
bootovate¾nú mechaniku CD-ROM/DVD drive alebo alternatívu, boot floppy a štandardnú mechaniku CD-ROM/
DVD drive (IDE/ATAPI or SCSI),
štandardnú SVGA kompatibilnú grafickú kartu,
štandardnú sériovú alebo PS/2 myš, resp. IMPS/2 kompatibilnú myš USB.
NAPA¼OVANIE ISO DISTRIBÚCIÍ
Minidistribúcie bene nájdete na internete vo formáte ISO.
Ide o jeden rozsiahly súbor, ktorý je presnou reprezentáciou všetkých dát a programov, tak ako sa objavia na CD,
vrátane vzahov obsahu a logického formátu. Teda skrátene: je to obraz, ktorý treba vypáli na CD. Keïe nie je
v mojich silách opísa všetky moné spôsoby, uvedieme
aspoò postup, ako na to s programom Nero (http://www.
nero.com), ktorý sa dnes u bene vo forme OEM verzií dodáva k vypa¾ovaèkám. Pri vypa¾ovaní ISO image odporúèam
poui CD-RW, teda prepisovate¾né médium, aby ste si zbytoène neznièili CD. V prípade, e vám distribúcia nebude
vyhovova, jednoducho ju zmaete. Keïe minidistribúcie
zriedka presiahnu spomínaných 50 MB, bez problémov sa
dajú vypáli aj na 8 cm klasické kruhové médiá, prípadne na
špeciálne médiá v tvare vizitky a pod.
Vypa¾ovanie v programe Nero je jednoduchý proces,
ktorý pozostáva z troch krokov. Spustite program Nero,
v hlavnom menu vyberte poloku File | Burn Image; otvorí sa dialóg Open. Teraz nájdite na vašom disku príslušný
súbor s príponou .iso a kliknite na tlaèidlo Open. Zobrazí
sa okno s nápisom Write CD. Môete si tu nastavi ešte
rýchlos vypa¾ovania, metódu a poèet kópií. Ak to máte,
kliknite na tlaèidlo Write. Ak celý proces vypa¾ovania prebehne bez problémov, môete sa teši z vypálenej minidistribúcie. Teraz staèí vloi vypálené CD do mechaniky
CD-ROM/DVD a reštartova poèítaè. Minidistribúcia sa
automaticky spustí, predtým však nezabudnite nastavi
v BIOS-e poèítaèa jednotku CD-ROM ako prvú, na ktorej sa
má h¾ada systém. Len pre úplnos uvádzam, e pri tomto
opise som vychádzal z verzie Nero 5.5.9.9 OEM.
Webové linky
Obr. 4 CD Kreator a systémový nástroj QTParted
KJots (Note Taker), KPager (Desktop Pager), KTimer (Task
Scheduler), Kandy (Mobile Phone Tool), Address Manager,
Ark (Archiving Tool), KCalc (Scientific Calculator – vedecká
kalkulaèka), KFloppy (Floppy Formatter), KNotes (Popup
Notes), Kandalf's Tips, Klipper (Clipboard Tool), Print Jobs
a Tea Cooker.
V uvedených sekciách som zïaleka nezachytil všetok
softvér, ktorý distribúcia KNOPPIX obsahuje. Kompletný
zoznam softvérových balíkov, z ktorých je KNOPPIX
zloený, môete nájs na adrese ftp://ftp.gwdg.de/pub/
linux/knoppix/ – súbor s názvom packages.txt. Ešte pre
úplnos dodám, e súbor packages.txt predstavuje pribline 17 tlaèených strán A4.
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY
Systémové poiadavky minidistribúcie Knoppix mono
zhrnú do nasledujúcich bodov:
Intel kompatibilný CPU (i486 alebo lepší),
KNOPPIX Info / Fórum / Kontakt
http://www.knoppix.de/ – (knoppix@knopper.net)
http://www.linuxtag.org/forum/ – (debian-knoppix@ linuxtag.org)
Nasleduje zoznam adries, kde môete nájs ïalšie minidistribúcie:
ByzantineOS – http://byzgl.sourceforge.net/
Lonix – http://lonix.sourceforge.net/en/index.html
LAIKA – http://tanski.tuxfamily.org/index.html
Linuxcare Bootable Toolbox – http://lbt.linuxcare.
com/index.epl
Monkey Mini Linux – http://sunsite.bilkent.edu.tr/
pub/linux/monkey/
Linux Distribution List – http://ldl.8m.com/mini/
ZÁVER
Distribúcia Knoppix je jedna zo softvérovo najlepšie vybavených distribúcií. Predstavuje kvalitný nástroj na prácu
so systémom Linux v prípade, e nemáte monos nainštalova si niektorú z kompletných distribúcií (napr.
RedHat, Debian, SuSE a pod.). Distribúciu by som odporúèal aj menej skúseným pouívate¾om, keïe automatická konfigurácia hardvéru prebehla na prvýkrát bez problémov, a teda nebolo potrebné robi nijaké dodatoèné
úpravy v konfiguraèných súboroch.
Peter Gašparoviè
10/2003 PC REVUE
139
L I N U X W A R E
Softvér pre najmenších
Mono sa niektorí z vás budú divi, ale operaèný
systém Linux, teda vlastne autori, ktorí tvoria softvér
pod licenciou GPL, nezabúdajú ani na naše deti.
Poïme sa teda pozrie, aký softvér je v tejto
kategórii k dispozícii.
Tux4Kids je organizácia, ktorej cie¾om je podpora
a výroba kvalitného výuèbového softvéru pod
licenciami ako Free Software (http://www.gnu.org/
philosophy/free-sw.html) a OSI Certified (http://www.
opensource.org/docs/definition.html). Na vývoji týchto programov sa podie¾a Bill Kendrick za firmu Newbreed software (http://www.newbreedsoftware.com/).
Ako prvý z tejto kategórie vám predstavíme
program na zdokona¾ovanie sa v matematike.
TUX MATH
Tux Math je zábavnou formou realizované vzdelávanie v matematike. Autorom programu je Bill
Kendrick (bill@newbreedsoftware.com) a aktuálnu
verziu mono získa na adrese http://www.newbreedsoftware.com/tuxmath/.
Nájdete na CD REVUE
na pozadí (je to výhodné pre pomalšie poèítaèe),
--fullscreen – tento parameter zabezpeèí spustenie
programu v móde fullscreen, --keypad – zobrazí na
obrazovke numerickú klávesnicu [pomocou myši
vyukáte výsledok (zobrazuje sa v strede obrazovky na hornom riadku) a kliknete na tlaèidlo Enter;
v prípade, e ste urobili chybu, stlaète kláves BACKSPACE / DELETE], --demo – spustí demo (ukáku),
--operator OP – spustí program s príslušným operátorom. OP môe by jedna alebo kombinácia z nasledujúcich hodnôt: add, subtract, multiply a divide. Parametre --help, --usage, --copyright zobrazia
doplnkové informácie o programe.
Posledná verzia programu Tux Math zo systému
CVS obsahuje aj nejaké novinky. Tie sa týkajú vo¾by
Options. Ak sa to podarí dokonèi, bude moné
v programe napríklad nastavi, z akého rozsahu
majú by generované príklady (1-5, 6-12, 13-20),
maximálny poèet odpovedí a matematické operácie, ktoré chcete precvièova (sèítanie, odèítanie,
delenie a násobenie). Kadopádne si môete vyskúša, èo z toho sa u podarilo naprogramova. Ak
máte èas a programujete v jazyku C, C++, môete
sa pokojne zapoji do vývoja. Keïe predpokladám,
e niektorí z vás si budú mono chcie vyskúša aj
túto poslednú verziu z CVS, bude treba zdrojové
kódy skompilova. To po rozbalení balíka dosiahnete pomocou príkazov:
make
make install
TUX TYPING
Èo je cie¾om? V úlohe velite¾a Tuxa máte ubráni svoje mesto pred útokom matematických rovníc (komét). Na to, aby ste príslušnú rovnicu znièili, musíte ju najprv správne vyrieši. Ak sa vám to
podarí, Tux sa bude teši, pribudnú vám body, ale
hlavne postúpite do ïalšieho levelu. V prípade, e
sa vám rovnicu nepodarí vyrieši, Tux bude zúri,
pretoe takto postupne útoèiace rovnice znièia
mesto. Po znièení mesta sa hra konèí. Aby ste zase
hneï tak rýchlo neskonèili, mesto je chránené
ochranným štítom. Štít odolá minimálne jednej
výbušnej matematickej rovnici (kométe).
Ovládanie. Ak máte matematickú úlohu vyrieši,
musíte jej výsledok vyuka na numerickej klávesnici a stlaèi kláves [SPACE]. Tux sa u postará
o znièenie útoèiacej rovnice. Takto postupujete,
pokia¾ neznièíte všetky útoèiace matematické rovnice. Školáci sa nieèo nauèia a zároveò sa aj zabavia. „Škola hrou,“ ako hovorieval Komenský...
Program Tux Math spustíte zadaním príkazu
tuxmath v príkazovom riadku konzoly.
tuxmath {−−help | −−usage | −−copyright}
tuxmath [−−fullscreen] [−−nosound]
[−−nobackground] [−−demo] [−−keypad]
[−−operator {add | subtract | multiply |
divide} ...]
Za príkazom mono zada nasledujúce parametre: --nosound – vypne sprievodnú hudbu a efekty,
--nobackground – vypne zobrazovanie obrázkov
140
PC REVUE 10/2003
Tux Typing je graficky realizované zadávanie písmen z klávesnice. Program vytvoril Sam Hart
(hart@geekcomix.com). Na CD Revue nájdete verziu pre Linux i Windows. Verzia pre Linux je vo formáte zdrojových súborov (tuxtype-1.0.3.tar.bz2) a
aj vo formáte RPM (tuxtype-1.0.3-1.i386.rpm). RPM
zrejme vyuijú tí, ktorým sa nechce kompilova
zdrojové kódy. Nie je to však niè zloité. Program
skompilujete pomocou nasledujúcich príkazov:
bunzip2 −d tuxtype−1.0.3.tar.bz2
tar xvf tuxtype−1.0.3.tar
./configure
make
make install
Po úspešnej kompilácii program spustíte príkazom tuxtype. Po spustení programu v úvodnom
menu nájdete nasledujúce poloky: KEY CASCADE
(písmenkový vodopád), WORD CASCADE (slovný
vodopád), PRACTICE (nácvik) a EXIT THE GAME
(výber tejto poloky ukonèí program). V menu sa
pohybujete pomocou klávesov šípka hore [], šípka
dolu [ ] a pomocou klávesu ENTER aktivujete vybranú poloku. Samozrejme, môete poui aj myš.
Program tuxtype mono spusti aj s nasledujúcimi parametrami:
-h, --help, -help – zobrazí help,
-f, --fullscreen – spustí program v celoobrazovkovom móde,
-w, --window – spustí program v okne,
-s, --sound – umoní zvuk / zvukové efekty – táto
monos je v programe štandardne zapnutá,
-ns, --nosound – zakáe akéko¾vek zvukové efekty,
-st, --static – vypne rolovanie pozadia v úvodnom
menu,
-v, --version – zobrazí informácie o verzii programu,
-vb, --verbose – nastaví výstup na testovanie programu (tzv. debugging).
KEY CASCADE (písmenkový vodopád) – po výbere tejto poloky si môete zvoli obanos. Vybera môete spomedzi nasledujúcich moností:
EASY (5 ivotov, 15 rýb), MEDIUM (7 ivotov, 30
rýb), HARD (9 ivotov, 40 rýb). Ovplyvòujete tým
rýchlos písmenkového vodopádu. Kliknutím na poloku Back to Main Menu sa vrátite do hlavnej ponuky. Za typom obanosti je uvedený poèet ivotov,
ktoré máte k dispozícii, a poèet rýb, ktoré musí TUX
bezpodmieneène zjes, aby postúpil do ïalšieho
levelu. Údaje o poète ivotov sa zobrazujú v hornom
riadku hracej plochy uprostred. Napravo od poètu
ivotov sa zobrazuje poèet rýb, ktoré musí TUX ešte
zjes. Na¾avo od poètu ivotov sa zobrazuje èíslo
levelu, v ktorom sa práve nachádzate.
V tomto type hry má tuèniak TUX za úlohu zjes
všetky ryby, ktoré mu takpovediac padajú z neba
ako peèené holuby. Kadá ryba je oznaèená jedným
písmenkom abecedy. Aby však TUX mohol rybu
chyti, musíte na klávesnici stlaèi písmenko najblišej ryby. Ak tak neurobíte a ryba spadne do
vody, vy stratíte jeden ivot. V prípade, e sa
nachádzate ïaleko od ryby, niè to. Keï treba, TUX
vie aj ve¾mi rýchlo uteka.
WORD CASCADE (slovný vodopád) – po aktivovaní tejto poloky sa podobne ako pri KEY CASCADE
zobrazí menu s polokami EASY, MEDIUM a HARD.
Po vybratí obanosti sa spustí prakticky rovnaká
hra ako v prípade KEY CASCADE, ale s tým rozdielom, e namiesto písmen zhora padajú trojice rýb,
ktoré vyjadrujú nejaké slovo. Aby tuèniak TUX mohol ryby zjes, musíte na klávesnici vyuka postupne všetky písmenká, z ktorých sa slovo skladá.
PRACTICE (nácvik) – posledná poloka, ktorú môete nájs v hlavnej ponuke. Po kliknutí na poloku
sa dostanete do menu, v ktorom sú vám ponúknuté
nasledujúce monosti: KEY CASCADE, WORD CASCADE a FREE TYPING. Aktivovaním KEY CASCADE
a WORD CASCADE sa spustí sprievodca, ktorý vás
oboznámi s princípom hry. Vo¾ba FREE TYPING spustí písmenkový vodopád s tým, e vám neubúdajú
nijaké ivoty. Môete sa tak nauèi lepšie ovláda
program. Toto písmenkové cvièisko opustíte pomocou klávesu [Esc], ktorý vás vráti do hlavného menu.
Slová, ktoré sa v hre vyskytujú, sú umiestnené
v adresári tuxtype/data. V tomto adresári sa nachádzajú súbory s názvom words1.txt a words4.txt,
ktoré obsahujú slová z hry. Nie ste tak obmedzení u
nadefinovanými slovami a môete si doplni ¾ubovo¾né vlastné. Pozor však na slová s interpunkènými
znamienkami. Tie zatia¾ nie sú podporované a ich
pouitím by ste iba hru spravili neovládate¾nou.
L I N U X W A R E
Aktuálnu verziu programu mono získa na
adrese: http://www.geekcomix.com/dm/tuxtype/. Èo
sa týka grafiky, zvuku i hrate¾nosti, je program na
ve¾mi vysokej úrovni.
TUXPAINT
Program Tux Paint je jednoduchý kresliaci editor
pre deti, ktorý ponúka rozhranie s fixnou ve¾kosou
kresliacej plochy. Autorom programu je Bill
Kendrick (bill@newbreedsoftware.com). Aktuálnu
verziu programu môete nájs na stránke: http://
www.newbreedsoftware.com/tuxpaint/. Je to open
source projekt, free software, uvo¾nený pod licenciou GPL (General Public License). Zaujímavosou
programu Tux Paint je, e všetky nástroje, ktoré sa
na kreslenie pouívajú, sú viac èi menej ozvuèené,
èo ocenia zrejme menšie deti. Na CD Revue nájdete
program vo verzii pre Linux i Windows. Podmienkou kompilácie zdrojových kódov na platforme
Linux je potreba inštalácie kniníc SDL, o ktorých
som písal v úvode. Ak máte kninice nainštalované,
staèí dodra nasledujúci postup:
make
make install
Výsledkom kompilácie je súbor s názvom tuxpaint. Program mono spusti s rôznymi parametrami; spomeniem aspoò tie dôleitejšie. Opis ostatných nájdete v dokumentácii, ktorá sa k programu
dodáva. Základom zmeny konfigurácie programu
je súbor .tuxpaintrc, ktorý sa nachádza vo vašom
domovskom adresári (platí pre platformu Linux).
Vo Windows je situácia trošku odlišná. Súbor má názov tuxpaint.cfg, ale aplikácia jednotlivých nastavení je rovnocenná so systémom Linux.
Do konfiguraèného súboru môete prida nasledujúce nastavenia:
fullscreen=yes – program bude spustený v celoobrazovkovom móde.
800x600=yes – spustí program v rozlíšení 800 ×
600. Tento parameter je zatia¾ iba experimentálny,
take radšej pouívajte rozlíšenie 640 × 480.
nosound=yes – zakáe všetky zvukové efekty.
noquit=yes – zakáe tlaèidlo Quit. Potom mono
program ukonèi len stlaèením klávesu [Esc], prípadne stlaèením kombinácie klávesov ALT + F4.
noprint=yes – zakáe funkciu tlaèe.
simpleshapes=yes – vypne rotovanie objektov pri
pouití nástroja Shapes.
uppercase=yes – všetok text bude zobrazovaný
ve¾kými písmenami (napr.: Brush bude BRUSH).
grab=yes – uzamkne kurzor myši v okne programu Tux Paint.
nowheelmouse=yes – zakáe podporu kolieska na
myši. Normálne je táto vo¾ba povolená.
keyboard=yes – tento parameter umoní pomocou kurzorových klávesov [ ] ovláda pohyb šípky. Stlaèenie ¾avého tlaèidla myši nahrádza
kláves [Space].
savedir DIRECTORY – pouitím tejto vo¾by môete
zmeni miesto na disku, kde bude program Tux
Paint uklada nakreslené obrázky. Štandardne je to
~/.tuxpaint/saved/ pre Linux a userdata\ pre
Windows.
lang=LANGUAGE – program Tux Paint je lokalizovaný do viacerých jazykov. Aktuálne podporované
sú: english, british english, brazilian portuguese,
catalan, chinese, czech, danish, dutch, finnish, french,
german, greek, hungarian, icelandic, indonesian,
italian, japanese, korean, norwegian, polish, romanian, spanish, swedish, turkish. Podrobnejšie informácie o nastavení jazykovej podpory sa doèítate
v sprievodnom dokumente.
Uvedené parametre nie sú zïaleka všetky, ktoré
môete poui. Navyše môete tieto parametre
zadáva aj pri spúšaní programu, teda nemusíte
ich nevyhnutne písa do konfiguraèného súboru.
Konfiguraèný súbor však povaujem za preh¾adnejší, budete tak presne vedie, ktorý parameter je
aktivovaný a ktorý nie.
Po spustení programu TuxPaint sa zobrazí úvodná obrazovka, ktorá okrem loga obsahuje základné
informácie o autorovi a verzii programu. Po kliknutí
myšou, resp. po stlaèení ¾ubovo¾ného klávesu sa
dostanete na hlavnú obrazovku (Main Screen). Tá sa
skladá z nieko¾kých èastí: ¾avý nástrojový panel, pracovná plocha, pravý výberový panel, panel na výber
farby a riadok vyhradený na výpis textovej informácie. Azda najzaujímavejší je práve ¾avý nástrojový
panel. Má názov TOOLS a obsahuje nasledujúce nástroje: Paint, Stamp, Lines, Shapes, Text, Magic,
Rainbow, Sparkles, Mirror, Flip, Blur, Blocks, Negative, Fade, Chalk, Drip, Thick, Thin a Fill.
slúia na doèasné pozastavenie hry. Kláves [Esc]
ukonèí hru a vráti vás do hlavnej ponuky.
Takmer by som zabudol na to najdôleitejšie,
a to na cie¾ hry. Cie¾om hry je prasknú èo najviac
balónikov pohybujúcich sa v hornej èasti obrazovky pomocou vyskakujúcich klaunov. K dispozícii
máte štyri ivoty. Za kadý prasknutý balónik získate body. Princíp hry je ve¾mi podobný hrám, ako
sú Breakout a Arkanoid.
Po stlaèení tlaèidla [ENTER] sa klaun najprv
odrazí z trampolíny a ïalej je to u len na vás.
Dôleité je, aby sa vdy mohol odrazi èo najvyššie.
Ak sa vám vèas a na správne miesto nepodarí premiestni dosku s druhým klaunom, prídete o polovicu ivota. Celý ivot stratíte, len èo sa pádom
z výšky zabijú obidvaja klauni.
Hru skompilujete pomocou nasledujúcej postupnosti príkazov:
./configure
Ak chcete skompilova hru s podporou pre joystick:
CIRCUS LINUX!
Boli ste niekedy v cirkuse? e nie? Tak vás do jedného – linuxového – pozývam. Hra dosiahla najvyššie moné hodnotenie v sekcii Action na serveri
LINUXBERG. Circus Linux! existuje aj v binárnej
podobe (rpm balík) pre RedHat 7.3 (po tejto verzii
siahnu zrejme tí z vás, ktorým sa nechce stráca
èas kompilovaním zdrojových kódov) Circus Linux!
rpm. Obidve verzie nájdete ako bonus na CD Revue.
Ak sa zaujímate o hry, vedzte, e na serveri
www.linuxzone.cz beí môj seriál Gamesárium, kde
sú kadý mesiac uverejnené dve èi tri hry pre operaèný systém Linux. To sme trochu odboèili, vráme sa spä k hre Circus Linux!
Hra ponúka nasledujúce monosti:
Hru môe hra jeden (One Player) alebo viacerí
hráèi (Two Player a Two Player Coop). Na úvodnej
obrazovke môete definova obanos výberom
módu Barriers mode alebo Bouncy balloons mode.
Po zvolení módu Clear-all mode musíte všetky tri
rady balónov odstráni skôr, ako sa znovu vrátia.
Grafika hry je vynikajúco animovaná; takmer 70
objektov sa pohybuje na obrazovke v jednom èase.
Podporovaný je aj Fullscreen mode. Na tejto hre ma
tie zaujal zvuk a zvukové efekty, ktoré sú na ve¾mi
dobrej úrovni. Hlasitos hudby a efektov môete
meni na hlavnej obrazovke kliknutím na vo¾by
[SFX] a [MUSIC]. Kliknutím na [HISCORES] získate
preh¾ad o najlepších hráèoch. Kliknutím na nápis
[EXIT] hru ukonèíte.
Ovládanie hry je moné realizova pomocou
myši, klávesnice alebo sa dá poui joystick. V prípade, e sa rozhodnete pre klávesnicu, treba poui
nasledujúce klávesy: šípka v¾avo, šípka vpravo
a kláves [ENTER] akcia. Klávesy [P] alebo [SPACE]
./configure −−enable−joystick
Inak postupujte ïalej takto:
make && make install
Po úspešnej kompilácii hru spustíte zadaním príkazu circuslinux z terminálu pod X Window.
ZÁVER
Organizácia Tux4Kids realizuje vývoj aj iných zaujímavých projektov, tie však ešte nemajú finálnu
podobu, a tak si bude musie na ne ešte chví¾u
poèka. Ide o nasledujúce projekty: Tux Alphabet
Soup (http://www.tux4kids.org/dm/tuxalpha/) – vzdelávacia hra pre deti na uèenie abecedy (10 %),
Vidsimple (http://www.tux4kids.org/dm/vidsimple/) –
jednoduchý nástroj na nahrávanie a editovanie
videa (10 %), TuxReader (http://www.tux4kids.org/
dm/tuxread/) – program, ktorý má pomáha deom
nauèi sa èíta – pouíva Open Source Festival,
metódu syntézy reèi (20 %). Percentuálne znaèenie
na konci kadého projektu urèuje, v akom stave sa
tento projekt práve nachádza. Èo sa týka recenzovaných programov, ide rozhodne o zaujímavú myšlienku kombinácie hry a uèenia, èo ocenia najmä
deti. Urèite bude zaujímavé sledova vývoj týchto
projektov. Programom i autorom, ktorí ich vytvorili, patrí môj obdiv. Koneène niekto zaèal vyrába aj
takýto potrebný softvér. Ešte azda dodám, e všetky recenzované programy nájdete na CD Revue.
Prajem príjemnú zábavu.
Peter Gašparoviè
10/2003 PC REVUE
141
L I N U X W A R E
Sleèna menom Amanda
labelstr "^Produkt−[0−9][0−9]*$
Píše sa rok 2369, Matrix sa reloadol u 4-krát a argentínsko-americká telenovela Terminátor sa teší stálej
popularite u našich dôchodcov ☺. Problém s copyrightom je u hudba minulosti, v dnešnej dobe sa u nenapa¾ujú cédeèká. Hudba sa poèúva implantátom, ktorý
vám rodièia zakúpia pri narodení, a vaši CHN (Central
Head Network), ve¾mi podobní niekdajším mobilným
operátorom, vám púšajú hudbu priamo do „hlavy“.
Èierny trh s hudbou u pomaly, ale isto zaniká, lebo
najlepšie hudobné novinky sú s vami neustále,
kamko¾vek sa pohnete. Hry sú realistickejšie, dnes
staèí kontaktova jeden z milióna herných serverov,
kde po prehraní vašej osobnosti na datadisk je vám
„implantovaná“ osobnos postavy, za ktorú ste sa rozhodli hra. Ani by ste neverili, ko¾ko Neov pobehuje po
uliciach v tomto virtuálnom svete, majú nacheatované
antigravitaèné èimy, aby sa vôbec odlepili od zeme.
Ja ich nepotrebujem, som jedineèný, viem, èo a kde sa
stane, som virtuálny boh. Práve mám chví¾u èasu,
moja Trinity šla na svojej Honde po mlieko. Chví¾u
potrvá, ne sa vráti, a tak len relaxujem. Hmm, v podvedomí mi bliká výstraha, mal by som ís, manelka
nemá rada, keï si ráno nespåòam na jednotku
manelské povinnosti... „exit“! Uff, to bola dnes misia,
eštee to je len hra. „Kto je tá ena ved¾a mòa?“ Márne
pátram v mysli, ani táto miestnos mi niè nepripomína. Dofrasa, tá fotografia dieaa na mojom stolíku
má èo znamena? Ja mám deti? Èo sa to... Terminál na
mojom noènom stolíku svieti do èervena s hlásením:
„Error complete download your personality.“ Nieèo sa
muselo sta s mojím osobnostným diskom, kde sa
nahrali všetky moje myšlienky a spomienky ešte pred
zaèatím hry.
Veru, páni administrátori, asi správne tušíte, e
náš hrdina z neïalekej budúcnosti prišiel vïaka lajdáckemu prístupu administrátora z hracieho servera
o podstatnú èas svojej pamäti. Teraz ste sa mono
pousmiali: veï ja mám na starosti len pár serverov s
dátami... Nemám takú zodpovednos ako administrátor v budúcnosti, ktorý zabudol skontrolova personálne disky. Musím uzna, e táto myšlienka mi vnucuje názor, e kybervojny nadobúdajú úplne iný charakter. Hackeri sú príliš drahí a nie je niè lacnejšie ako
do firmy, ktorú sa chystám posla na onen svet, nasadi lajdáckeho administrátora, ktorý si bude plni
úlohy tak, e bude denne browsova po warez stránkach a sahova najaktuálnejšie verzie programov.
Potom staèí u len zapríèini menšiu nehodu, pri ktorej sa poškodia všetky firemné disky a dáta na nich
uloené ☺. Voila, u vidíme pána konate¾a, ako kráèa
´
s pišto¾ou na OR, kde vymae meno svojej spoloènosti
z databázy, a prásk... Na základe nie príliš šastného
príkladu z dnešných èias si musíme uvedomi, e
informácie majú cenu zlata a akáko¾vek spoloènos je
bez nich prakticky bezcenná. Jednu z moných obranných stratégií pre systémy typu UNIX, ktorú vám
chcem predstavi, nám u od roku 1991 ponúka
Marylandská univerzita. Je to AMANDA. Toto na prvý
poh¾ad enské meno v sebe ukrýva dlhý názov, ktorý
vystihuje jej pouitie (The Advanced Maryland
Automatic Network Disk Archiver).
Report, ktorý Amanda vytvára, je textového charakteru s mnostvom údajov. Pre lepšiu preh¾adnos je potrebné uvádza úplný názov v riadku org.
Po urèení mailto usera èi userov, na ktorých nám
budú reporty chodi, vyplníme aj dumpuser meno,
pod ktorým naša Amanda pobeí. V strednej èasti
vyplníme runtapes, mnostvo pouite¾ných páskových mechaník, prípadne aj tpchanger, skript, ktorým vymieòame pásky v mechanikách. Ïalej treba
poveda Amande, kde nájde páskovú mechaniku
tapedev. Všetky pásky musia by oznaèené labelom, to zabezpeèí jedna z Amandiných utilít amlabel pod¾a nastaveného labelstr. Náš label bude
v praxi vyzera asi takto: Produkt-01, Produkt-02
atï.; infofile hovorí Amande, kde má zapísa db
príslušnej zálohy; pomocou logdir nastavíme adresár, kam sa bude uklada logovací súbor. Index tie
nenechajte default.
Ïalšia èas konfiguraèného súboru nás zavedie
do èasti, kde musíme nastavi stratégiu pre konkrétnu zálohu. Amanda sa neriadi pri plánovaní
systémovým kalendárom, a teda kadú noc si sama
plánuje, kedy zálohovanie prebehne. Pritom sa kladie dôraz na maximálnu efektivitu a bezpeènos
dát. Je dobré ma vopred premyslené, akú zálohovaciu techniku pouijete. Ako vidie na príklade, ja
som sa rozhodol pre mesaèný cyklus obmeny 20
pások tapecycle (s 5 ratám ako s náhradnými), to
teda znamená, e chcem od Amandy, aby mi kadý
pracovný deò od 1. do 30. zálohovala dáta vdy na
novú pásku. Celý mechanizmus defaultne pracuje
tak, e pokia¾ nie je nastavený runspercycle,
Amanda ráta s kadodenou zálohou , teda 7-krát za
týdeò. Ak teda toto nie je naším cie¾om, je potrebné tento parameter nastavi.
142
PC REVUE 10/2003
Amanda je sieový zálohovací systém umoòujúci
zálohova všetky sieové poèítaèe vrátane workstation na báze WinXY na jeden server s páskovou
mechanikou. Úplne prvé, s èím zaènem, bude architektúra Amandy. Server Amanda predstavuje moderný zálohovací systém, ktorý nahrádza èasto
pouívané domáce skripty. Systém najprv preskúma
monosti, ktoré kapacita pások a diskov umoòuje
poui na backup, potom si u klientov zistí, ko¾ko od
kadého bude zálohova, a spraví si z týchto informácií image, pod¾a ktorého efektívne rozloí celé zálohovanie. Konfigurácií môeme ma na serveri
hneï nieko¾ko, veï nikto nás nenúti zálohova si
rôzne systémy zároveò. Všetko sa dá pekne rozdeli
a naplánova, detaily nechám na múdre knihy o zálohovacích technikách a na vaše uváenie. Keïe si
Amanda pod¾a kadého konfiguráku spraví databázu o zálohovaní, vyh¾adávanie a spätné vracanie dát
(restoring) je o to jednoduchšie. Systém nášho zálohovacieho servera predstavuje FreeBSD 4.x s jeho
známym systémom portov, take nám odpadá nutnos sahova zdrojové kódy ruène.
Najprv sa nastavíme do správneho adresára a
klasicky pomocou make a make install spustíme
inštaláciu.
andariel@home#cd /usr/ports/misc/amanda−server/
andariel@home#make && make install
Po úplnej inštalácii Amandy sa môeme oboznámi s konfiguráciou servera. Keïe treba, aby mali
všetci klienti Amandy prístup k binárkam, je
potrebné ich nainštalova niekde v /usr/local kadého klienta, ale prístup cez NTF (Network Files
System) neodporúèam ☺. Ešte nám zostalo vytvorenie pouívate¾a a grupy amanda, pod ktorým bude Amanda „bea“. Ïalej je potrebné skontrolova
/etc/services.
andariel@home#grep −e amanda /etc/services
amanda
10080/udp #Dump server control
Tu vidíme, e nám Amanda pobeí na porte
10080 a bude to spojenie udp. V /etc/inetd.conf je
potrebné doplni nasledujúci riadok. Ten nám zabezpeèí, e super server inetd spustí pri dopyte na
port amanda, èo je 10080/udp server amandad. Tu
môeme pre lepšiu bezpeènos poui tcpwraper,
s ktorým obmedzíme prístup iba nami povoleným
strojom.
andariel@home#echo "amanda dgram udp wait
amanda /usr/local/sbin/amandad amandad" >>
/etc/inetd.conf
Úplne základné veci máme za sebou a môeme
prejs ku konfiguraènému súboru (amanda.conf),
v ktorom nájdeme lokálne informácie, zálohovaciu
stratégiu, zdrojové parametre a typ zálohovania.
# Local parameters
org "Data backups for andariel"
mailto "amanda"
dumpuser "amanda"
runtapes 1
tpchanger "chg−manual"
tapedev "/dev/rmt/0bn"
infofile "/var/amanda/produkt/cpuinfo"
logdir "/var/amanda/produkt"
indexdir "/var/amanda/produkt/index"
# Strategy parameters
dumpcycle
dumpdays
bumpsize
bumpmult
runspercycle
4 weeks
2
20 Mb
2
20
tapecycle
25 tapes
Parametre bumpsize, bumpmult a dumpday súvisia s tzv. levelmi. Prvým zo skupiny parametrov
(bumpsize) nastavujeme hranicu, po ktorej prekroèení dôjde k prepnutiu levelu. Posledný parameter
nám zabezpeèuje, e minimálne raz za dva dni sa
nám zmení level bez toho, aby sme prekroèili stanovenú hranicu (bumpsize). Úplne najlepšie spravíme, keï si zavoláme ïalšiu z Amandiných utilít
(amadmin) a opýtame sa jej, èo si myslí o tomto,
pre nás zatia¾ nie ve¾mi jasnom systéme levelov.
andariel@home# amadmin produkt bumpsize
Current bump parameters:
bumpsize 20480KB
bumpday 2
bumpmult 2
Bump −>
1
−>
2
−>
3
−>
4
−>
5
−>
To
2
3
4
5
6
Threshold
20480KB
40960KB
81920KB
163840KB
327680KB
L I N U X W A R E
6
7
8
−>
−>
−>
7
8
9
655360KB
1310720KB
2621440KB
Na to, aby sme pochopili výpis, si musíme uvedomi, ako to celé funguje. Najprv sa toti urobí
záloha s levelom 0, pri ktorej sa zapísali všetky súbory a adresáre z danej diskovej partície, potom u
pri vyšších leveloch (od 1 a viac) dochádza len k „lepeniu“ zmenených dát. Teda v praxi „ten istý súbor“ nájdený na dvoch rôznych páskach s rôznymi
èíslami levelov nebude rovnaký. Prepínanie levelov
záleí na tom, aké hodnoty sme si zvolili v parametroch bumpsize a bumpmult, èo vypoèítame nasledujúcim spôsobom:
bumpsize(20480) level 2 * bumpmult (2) =
40960KB hodnota pre prepnutie do levelu 3
bumpsize(40960) level 3 * bumpmult (2) =
81920KB hodnota pre prepnutie do levelu 4
atï.
Level 1 sa prepne na Level 2, len èo Amanda
zistí, e ve¾kos modifikovaných dát, ktoré chce
zálohova, prekroèila prah (bumpsize), teda našich
20 MB, a takto to pokraèuje ïalej.
Aby sa mohla záloha vykona, je potrebné, aby
Amanda vedela, kam bude zapisova (teda zálohova). Na to nám slúi nasledujúca èas konfiguráku:
tapetype hádam ani nemusím opisova, do tohto
riadka napíšeme typ našej páskovej mechaniky;
inparallel hovorí serveru, ko¾ko klientov môe naraz zálohova; netusage nastavíme vzh¾adom na
priepustnos našej siete a na záver nám ešte zostal
timeout, teda èas, ktorý bude Amanda èaka na
ohlas spojenia medzi serverom a klientom.
#Resource parameters
tapetype EXB−8500
inparallel 4
netusage 600Kbps
ctimeout 30
U nám zostalo len urèi, aké kapacity poskytneme Amande na zálohovanie. V tomto prípade
ide o disk, z ktorého pouijeme 1000 Mb na zálohovanie. Neodporúèam poui celú kapacitu disku
pre Amandu, pokia¾ je to disk, na ktorom sa ukladajú okrem zálohy aj systémové súbory. Môete si
¾ahko privodi problémy s preplnením diskovej
kapacity. Parametrom use urèíte maximálnu
ve¾kos, ktorú môe Amanda z vášho disku na
zálohovanie odkroji. U staèí len napísa, kde je
holdingdisk pripojený.
Pouil som na to kompresiu gzip -fast a urèil som,
e zálohovanie s týmto nastavením sa bude vykonáva so strednou prioritou. Podobne je moné nadefinova hneï nieko¾ko typov techník s monosou výberu kompresného programu. Parameter
commpress špecifikuje, kde budú dáta komprimované, teda èi na strane servera, alebo priamo na
klientovi, prípadne nikde.
Compress none, client fast (je defaultne nastavený), client best, server fast, server best.
Ïalšie parametre a ich monosti nájdete po preštudovaní sekcie Dump type definitions v amanda.conf.
Ako ste si u urèite všimli, nikde v konfigurácii
sa nezmieòujem o diskoch, ktoré sa budú zálohova, pretoe sa v celom amanda.conf nenachádzajú! Amanda má toti na tieto úèely samostatný
súbor, (disklist), kde tieto údaje musíte vyplni.
sa mi zdalo, e poèujem typické cvakanie pokazeného disku, ale a tu sa ubezpeèujem, odkia¾ tento
nepríjemný zvuk vychádza. Vývojový server, ktorý
nám slúil u nieèo vyše dvoch rokov, prišiel o náš
hlavný dátový disk, na ktorom bol práve dokonèený projekt, pripravený na predaj klientovi. Keïe
sa o tento server osobne nestarám a prakticky ho
len zálohujem, zaujíma ma pár dátumov, ktoré mi
u¾ahèia h¾adanie správnej pásky.
# client partition
#the dump server
dumptype
server
server
server
comp−root #/
comp−user #/usr
comp−user #/var
Z tohto výpisu mi je jasné, e páska Produkt-72
s levelom 0 (poslúi mi ako základ) a posledná záloha, ktorá bola spravená v noci pred nehodou Produkt-206, mi na vyriešenie tohto nemilého incidentu postaèia. Take pásku s labelom Produkt-72 vloím do mechaniky a „mountnem“ ju. Potom u len
interaktívne obnovujem dáta na nový disk.
sd0a
sd0g
sd0d
#mountpoint
#NT partition mounted via Samba on server
server
//testserver/c$ comp−high−samba #c:\
Zápis takto vyzerá preh¾adne nielen pre vás, ale
aj pre Amandu, ktorá si ho pred zaèatím zálohovania „prezrie“. Syntax je jednoduchá a chyby sa nemajú preèo vyskytova. Prvý ståpec nám hovorí
hostname PC, ktorý bude Amandou kontaktovaný,
ïalej uvádzame úplnú cestu alebo mountpoint
disku, ktorý sa bude zálohova, posledným zápisom v riadku je typ, akým sa záloha vykoná, opísaný v èasti resource parameters.
Prv ne pridáme amdump do cron tabu¾ky, aby
sa automaticky kadú noc spúšal, skontrolujeme
si, èi nám Amanda pracuje správne, a to tým spôsobom, e danú utilitu ruène spustíme a skontrolujeme report, ktorý by sme si mali nájs v poštovej
schránke. Ešte uvediem adresy na emailové konferencie, kde sa môete dosýta nabai informáciami
o fungovaní Amandy, prípadne vyh¾ada pomoc, ak
všetko nefunguje, ako ste si to nastavili.
http://www.egroups.com/list/amanda−users
http://www.egroups.com/list/amanda−hackers
The end.
Two month laters...
holdingdisk hd1 {
directory "/dumps/amanda"
use 1000 Mb
}
Pri páske je to trochu zloitejšie a je potrebné si
k tej svojej mechanike vyh¾ada nastavenie na
http://www.cs.columbia.edu/~sdossick/amanda.
Amanda u ako základné nastavenie má preddefinované typy zálohovacích techník a je na nás, èi
ich pouijeme, alebo si nadefinujeme vlastné. Celý
zápis vyzerá asi takto:
define dumptype comp−user {
comment " klientske masiny "
compress client fast
priority medium
}
Práve som si zadefinoval comp-user, ktorý pouijem na zálohovanie pouívate¾ských strojov.
Celý systém nám pracuje ako hodinky a my len
náhodne kontrolujeme hlavièky pások.
andariel@home# mt −f /dev/rmt/0bn fsf 99
andariel@home# dd if=/dev/rmt/0bn bs=32k count=1
AMANDA: FILE 20030719 projekt ad0s1e lev 0 comp .gz
To restore, position tape at start of file and run:
dd if=<tape> bs=32k skip=1 | gzcat | restore ...f −
1+0 records in
1+0 records out
To by sa nerátalo, keby sa práve v piatok, keï sa
chystáte strávi najblišie dva dni niekde mimo
nášho hlavného mesta, nieèo nestalo. Nastal toti
deò D, keï zrazu všetkých vrátane môjho šéfa zaujíma, èi pravidelne zálohujem ich prácu a èi vykonávam pravidelnú kontrolu záloh. Mlèky ho teda
nasledujem do serverovne, kde z jeho mrzutého
poh¾adu vyèítam, e sa asi nieèo stalo. U od dverí
andariel@home# amadmin produkt find server sd1s1a
date
2003−02−06
2003−02−05
2003−02−04
2003−02−03
2003−02−02
...
2003−01−01
host
server
server
server
server
server
disk
ad1s1a
ad1s1a
ad1s1a
ad1s1a
ad1s1a
lv
1
1
1
1
1
tape
Produkt−206
Produkt−205
Produkt−204
Produkt−203
Produkt−202
server ad1s1a 0 Produkt−72
file
99
22
14
34
44
status
OK
OK
OK
OK
OK
299 OK
andariel@home# cd /mnt/datadisk1
andariel@home# amrestore −p /dev/rmt/0bn server
ad1s1a | restore if −
Po úspešnom zbehnutí príkazu sa mi na disku
objavili staré dáta a teraz je potrebné „nalepi“ na
ne aktuálne dáta z predošlého dòa. Vymením teda
pásky a celý proces obnovy zopakujem, ale u s levelom 1 a páskou s labelom Produkt-206. Na disku
sú u opä aktuálne dáta z predošlej noci. Pokia¾
nás kolega poiada o vrátenie len jedného súboru,
ktorý vèera pokaš¾al, a teda by bol ve¾mi rád, keby
sa objavila jeho predošlá verzia, tak nám nezostáva niè iné, len sa opä pohraba v páskach a nájs
tú pravú, kde sa nachádza náš súbor v podobe, akú
mal skôr, ne ho kolega spackal. Vytvorím si na
disku adresár, kam tento súbor obnovím, a to celkom jednoduchým spôsobom.
andariel@home# mkdir /var/restore
andariel@home# cd /var/restore
andariel@home#mt −f /dev/rmt/nst0 fsf 3
andariel@home# restore if /dev/rmt/nst0
restore> ls
.
..
projekt/ devel/ stable/
restore> cd stable
restore> ls
main.c print.c configure.c ...
restore> add configure.c
restore> ls
main.c print.c configure.c* ...
restore> extract
Po tejto kozmetickej úprave sa súbor configure.c
nachádza v adr. /var/restore a u ho len vrátim so
správnymi právami tam, kam patrí.
Tomáš Papaj
10/2003 PC REVUE
143
P R O G R A M U J E M E
ds.Text "endAngle 270", −0.04, −0.02
ds.ArcDegrees 0, −0.03, 0, 270, 0.01, 0.01
Direct Animation / 9. èas: Drawing Surface
V tejto èasti sa pozrieme na objekt DADrawingSurface,
ktorý poskytuje rozhranie na zobrazovanie 2D vektorovej
grafiky. Nauèíme sa vykres¾ova 2D grafiku iným spôso−
bom ako doposia¾. Takisto si povieme nieèo o štýloch èiar,
výplne a fontu, ktoré s týmto súvisia.
Doteraz pri pou*ívaní tried kni*nice DirectAnimation
sme vytvárali model tzv. nepriamym spôsobom. To zna−
mená, *e ak sme chceli nakresli nejaký objekt, napr. kruh
urèitej farby, na konkrétnom mieste, postupovali sme tak, *e
sme najprv nakreslili kruh, potom mu priradili farbu a napo−
kon sme z neho vytvorili iný kruh, ktorý bol umiestnený na
správnom mieste. Pri pou*ití objektu DADrawingSurface, a
teda pri kreslení priamo na akýsi grafický povrch sa postupu−
je iným spôsobom – priamym, ktorý sa podobá plotteru
(zapisovaèu), kde sa kresliace pero pohybuje po papieri. To
znamená, *e náš kruh bude nakreslený ihneï na správne
miesto a jeho vlastnosti budú zodpoveda dopredu nastave−
nému štýlu èiary, výplne, fontu, prípadne transformácie. To
pre nás znamená, *e všetky tieto atribúty musíme nastavi
pred samotným kreslením. Potom u* len staèí zavola kon−
krétnu kresliacu subprocedúru, napr. Oval() alebo Rect(), a
objekt je vykreslený. Trieda DADrawingSurface, a teda tzv.
Drawing Surface API však slú*i len na vykreslenie 2D grafiky.
Na jej animovanie bude potrebné pou*i Core API, èi*e nie−
ktorú z ostatných známych tried kni*nice DirectAnimation.
Na zaèiatok treba vytvori objekt triedy DADrawing−
Surface. Na tento úèel pou*ijeme funkciu NewDrawing−
Surface() z triedy DAStatics. Uká*eme si to na nasledujú−
com príklade v JScripte:
PRÍKLAD JS_9.1
<div id=daanim>
<OBJECT id=da
style="LEFT: 10px; WIDTH: 500px; TOP: 40px; HEIGHT:
300px; POSITION: ABSOLUTE;"
classid="CLSID:B6FFC24C−7E13−11D0−9B47−
00C04FC2F51D">
</OBJECT>
</div>
<script language="Jscript">
<!−−
lib = da.PixelLibrary;
ds = lib.NewDrawingSurface();
Teraz, keï máme vytvorený objekt DADrawingSurface,
mô*eme pou*íva jeho subprocedúry nastavova vlastnos−
ti. Pomocou subprocedúry Oval() vykreslíme kruh s prie−
merom 100 px.
ds.Oval(0,0,100,100);
Nakoniec priradíme výsledok vlastnosti Image ovláda−
ciemu prvku DAViewerControl a spustíme model.
da.Image = ds.Image;
da.Start();
−−>
</script>
ds.Text "endAngle 360", −0.04, −0.04
ds.ArcDegrees 0, −0.05, 0, 360, 0.01, 0.01
Tab. è. 1: Základné kresliace nástroje API Drawing
Surface
názov subprocedúry
ArcDegrees
ArcRadians
GradientExtent
GradientExtentPoints
GradientRolloffPower
GradientRolloffPowerAnim
GradientShape
Line
Oval
PieDegrees
PieRadians
Polygon
FillPath
Polyline
DrawPath
Rect
RoundRect
Text
TextPoint
144
PC REVUE 10/2003
</SCRIPT>
vytvára objekt
èas objektu ovál
farebné prechody – gradienty
priamka
ovál
uzavretá èas objektu ovál
Keï sa nauèíme meni atribúty nástrojov, výsledok bu−
de vyzera ove¾a lepšie.
Podobný efekt, iba*e s uzavretým kruhovým segmentom
dostaneme pou*itím subprocedúr
drawingObj.PieDegrees(xPos, yPos, startAngle,
endAngle, arcWidth, arcHeight),
drawingObj.PieRadians(xPos, yPos, startAngle,
endAngle, arcWidth, arcHeight).
Parametre sú rovnaké ako pri predchádzajúcich. Na po−
dobnom príklade si uká*eme pou*itie a výsledok týchto sub−
procedúr.
PRÍKLAD VBS_9.3
polygón
súbor priamok
objekt triedy DAPath2
štvoruholník
zaoblený štvoruholník
text
Subprocedúry
drawingObj.ArcDegrees(xPos, yPos, startAngle,
endAngle, arcWidth, arcHeight),
drawingObj.ArcRadians(xPos, yPos, startAngle,
endAngle, arcWidth, arcHeight)
predstavujú nástroj na kreslenie oblúkov, resp. èastí objek−
tov ovál. Jednotlivé parametre predstavujú:
xPos
X−ová súradnica ¾avého spodného rohu štvoruholníka
ohranièujúceho oblúk
yPos
Y−ová súradnica ¾avého spodného rohu štvoruholníka
ohranièujúceho oblúk
startAngle
Uhol v stupòoch, resp. radiánoch, v ktorom sa oblúk
zaèína
endAngle
Uhol v stupòoch, resp. radiánoch, v ktorom sa oblúk konèí
arcWidth
Šírka oblúka v pixeloch alebo metroch pod¾a vybranej
kni*nice
arcHeight
Výška oblúka v pixeloch alebo metroch pod¾a vybranej
kni*nice
Na nasledujúcom príklade si uká*eme pou*itie tohto
nástroja na vykreslenie šiestich oblúkov s rôznymi hodno−
tami parametra endAngle.
PRÍKLAD VBS_9.2
Výsledkom teda bude kruh vykreslený s východiskový−
mi atribútmi èiary (farba, hrúbka èiary a pod.), štýlu, výpl−
ne a okraja.
Teraz si postupne predstavíme jednotlivé subprocedú−
ry vykres¾ujúce základné geometrické útvary. Ïalej sa bu−
deme zaobera zmenou a nastavením spomínaných atri−
bútov, ako je štýl èiar, výplne, okraja a fontu.
Pomocou DrawingSurface API v podstate doká*eme
nakresli iným spôsobom také isté geometrické útvary,
ako to bolo v prípade triedy DAPath2, resp. k nej relevant−
ných funkcií z triedy DAStatics, ktorými sme sa zaoberali
v jednej z predchádzajúcich èastí. Vtedy sme postupovali
tak, *e sme najprv vytvorili príslušný objekt triedy DAPath2
a ten sme vykreslili pomocou funkcie DAPath2Obj.Draw
(lineStyle) s príslušným štýlom èiary. Prvoradým urèením
objektov triedy DAPath2 je však predstavova trajektóriu
pre pohyb iných objektov, a preto na kreslenie bude lepšie
pou*i DrawingSurface. Ten nakoniec pre jednoduchú 2D
grafiku dáva ove¾a viac mo*ností ne* trieda DAPath2.
Jednotlivé subprocedúry predstavujúce základné kres−
liace nástroje sú uvedené v tabu¾ke è. 1.
da.Image = ds.Image
da.Start
<DIV ID= daanim>
<OBJECT ID="da"
STYLE="position:absolute; left:10;
top:10;width:450;height:450"
CLASSID="CLSID:B6FFC24C−7E13−11D0−9B47−
00C04FC2F51D">
</OBJECT>
</DIV>
<SCRIPT LANGUAGE="VBScript">
Set lib = da.MeterLibrary
Set ds = lib.NewDrawingSurface()
ds.Text "endAngle 0", −0.04, 0.06
ds.ArcDegrees 0, 0.05, 0, 0, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 45", −0.04, 0.04
ds.ArcDegrees 0, 0.03, 0, 45, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 90", −0.04, 0.02
ds.ArcDegrees 0, 0.01, 0, 90, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 180", −0.04, 0
ds.ArcDegrees 0, −0.01, 0, 180, 0.01, 0.01
<DIV ID=daanim>
<OBJECT ID="da"
STYLE="position:absolute; left:10;
top:10;width:450;height:450"
CLASSID="CLSID:B6FFC24C−7E13−11D0−9B47−
00C04FC2F51D">
</OBJECT>
</DIV>
<SCRIPT LANGUAGE="VBScript">
Set lib = da.MeterLibrary
Set ds = lib.NewDrawingSurface()
ds.FillStyle 1
ds.FillColor lib.Blue
ds.Text "endAngle 0", −0.04, 0.06
ds.PieDegrees 0, 0.05, 0, 0, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 45", −0.04, 0.04
ds.PieDegrees 0, 0.03, 0, 45, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 90", −0.04, 0.02
ds.PieDegrees 0, 0.01, 0, 90, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 180", −0.04, 0
ds.PieDegrees 0, −0.01, 0, 180, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 270", −0.04, −0.02
ds.PieDegrees 0, −0.03, 0, 270, 0.01, 0.01
ds.Text "endAngle 360", −0.04, −0.04
ds.PieDegrees 0, −0.05, 0, 360, 0.01, 0.01
da.Image = ds.Image
da.Start
</SCRIPT>
V tomto príklade sme tie* zmenili východiskové hodno−
ty atribútov výplne, aby bol rozdiel s predchádzajúcou
subprocedúrou vidite¾nejší. O atribútoch výplne si povie−
me viac neskôr.
Pomocou subprocedúry DrawPath() mô*eme na Drawing
Surface vykresli objekt triedy DAPath2.
drawingObj.DrawPath(path),
kde path je objekt triedy DAPath2, ktorou sme sa zaobe−
rali v jednej z predchádzajúcich èastí. Ako príklad poslú*i
nasledujúci zápis
cesta = lib.Oval(100,100); // cesta je objekt triedy DAPath2
ds.DrawPath(cesta);
Ostatné subprocedúry slú*iace ako kresliace nástroje pre−
behneme rýchlejšie, preto*e sú podobné funkciám triedy DA−
Statics, s ktorými sme sa oboznámili pri opise triedy DAPath2.
Tak*e postupne na kreslenie priamok pou*ijeme subpro−
cedúru
drawingObj.Line(startX, startY, endX, endY),
kde jednotlivé parametre znamenajú:
startX
X−ová súradnica prvého bodu priamky
startY
Y−ová súradnica prvého bodu priamky
endX
X−ová súradnica druhého bodu priamky
endY
Y−ová súradnica druhého bodu priamky
P R O G R A M U J E M E
Subprocedúra
drawingObj.Polyline( points),
vykreslí mno*inu priamok definovanú po¾om bodov typu DAPoint2
alebo párov súradníc (x, y). Tak*e napríklad týmito dvoma zápismi
dosiahneme vykreslenie rovnakej krivky.
ds.Polyline(new Array(
lib.Point2(0,100),
lib.Point2(0,120),
lib.Point2(100,130)));
// prvá dvojica
// druhá dvojica
// tretia dvojica...
alebo to isté takto:
ds.Polyline(new Array(
0,100,
0,120,
100,130));
// prvá dvojica
// druhá dvojica
// tretia dvojica...
Výhodou pou*itia objektu DAPoint2 je, samozrejme, mo*nos ani−
movania polohy. Ïalšiu subprocedúru sme si ukázali u* na zaèiat−
ku. Ide o
drawingObj.Oval(xPos, yPos, width, height),
ktorá vykreslí kru*nicu alebo elipsu a vyplní ju pod¾a nastavenej
výplne a štýlu okraja. Parametre hovoria o jej polohe a priemere v
horizontálnom a vertikálnom smere.
Ïalej tu máme nástroj na kreslenie polygónov (mnohouholníkov)
drawingObj.Polygon(points),
9
10
11
12
13
14
HorizontalGradient
VerticalGradient
RadialGradient
LinearGradient
RectangularGradient
ShapeGradient
Hodnoty 0 a 3 predstavujú prázdny štýl výplne (Empty, Empty
Pickable), ktorý neobsahuje *iadnu farbu, šrafovanie ani farebný
prechod, a teda je úplne transparentný. V prípade hodnoty 3 mô*e
reagova na udalosti.
Hodnota 1 predstavuje jednofarebnú výplò zvolenej farby.
Hodnota 3 a* 8 nastaví jeden zo šiestich štýlov šrafovania. Ide o
rovnaké štýly ako v prípade triedy DAImage.
Hodnoty 9 a* 14 sa týkajú farebného prechodu.
Samotné nastavenie typu štýlu však nestaèí. Ku ka*dému treba
ešte nastavi prvú farbu – farbu popredia, prípadne i druhú farbu –
farbu pozadia. Sú na to urèené subprocedúry
drawingObj.FillColor( foreground) a
drawingObj.SecondaryFillColor( background).
Parametre foreground a background sú hodnoty farby triedy DA−
Color.
Primárna farba alebo farba popredia je pou*itá v troch druhoch
štýlov výplne, a to pri jednofarebnej výplni, šrafovaní a farebnom pre−
chode. V prípade jednofarebnej výplne je to farba, ktorou bude za−
plnená celá plocha útvaru. Pri šrafovaní je to farba elementu šrafo−
Tab. è. 2: Východiskové hodnoty jednotlivých atribútov
východisková
hodnota
primárna farba
sekundárna farba
reakcia na udalosti
„scale−to−fit“
Gradient – koncový bod
parameter Power
Empty
typ štýlu
šrafovanie
N/A
N/A
v-dy nie
N/A
Empty/
Pickable
N/A
N/A
áno
N/A
jednofarebná
výplò
lib.Black
N/A
nie
N/A
lib.Black
transparentná
nie
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
ktorý podobne ako ovál a všetky uzatvorené útvary bude vyplnený
pod¾a nastavenej výplne. Pre parameter points platí to isté ako v
prípade objektu PolyLine.
Ten istý výsledok ako s predchádzajúcim nástrojom dosiahneme
pomocou drawingObj.FillPath(path), len v tomto prípade polygón
nie je definovaný bodmi, ale objektom triedy DAPath2.
Na kreslenie štvoruholníkov a štvoruholníkov so zaoblenými vrchol−
mi máme nástroje drawingObj.Rect(xPos, yPos, width, height) a dra−
wingObj.RoundRect(xPos, yPos, width, height, arcWidth, arcHeight).
Vklada text je mo*né pomocou týchto dvoch nástrojov:
drawingObj.Text(string, xPos, yPos) a
drawingObj.TextPoint(string, pt).
Na vykreslenie textu bude pou*itá nastavená hodnota štýlu
fontu. Farba textu a ostatné atribúty budú prevzaté z nastaveného
štýlu výplne a okraja. To znamená, *e hodnota farby uvedená v štýle
fontu bude ignorovaná. Zaèiatoènú polohu textu v prvom prípade
predstavujú nemenné súradnice xPos a yPos alebo animovaná hodno−
ta typu DAPoint2. Obe subprocedúry mô*eme pou*i napr. takto:
ds.Text("môj text", 0,0);
alebo
ds.TextPoint("môj text", lib.Point2(0,0));
Týmto sme prešli všetkými kresliacimi nástrojmi, ktoré nám Drawing
Surface poskytuje. Teraz sa mô*eme pozrie na štýly èiar, výplne, fontu,
okraja atï. Zaèneme štýlom výplne. Ten nastavujeme pred kreslením
uzavretých útvarov, ako sú napríklad polygóny, štvoruholníky, kruhy a ïal−
šie. Samotný štýl výplne nastavujeme pomocou subprocedúry FillStyle().
Štýl výplne mô*e by transparentný, jednofarebný, textúrovaný, šrafo−
vaný, prípadne vo forme farebného prechodu. Tieto štýly teda nasta−
víme priradením vhodného identifikátora id subprocedúre
drawingObj.FillStyle(id).
Jednotlivé hodnoty parametra id pre rôzne výplne sú nasledujúce:
id
štýl výplne
0
Empty
1
Solid
2
Empty Pickable
3
HatchHorizonal
4
HatchVertical
5
HatchForwardVertical
6
HatchBackwardDiagonal
7
HatchCross
8
HatchDiagonalCross
gradient
textúra
obrázok
lib.Black
lib.White
nie
nie, ak je zaèiatoèný
bod definovaný
nie
1
N/A
N/A
nie
v-dy nie
N/A
N/A
nie
nie
N/A
N/A
N/A
N/A
vania, no a pri farebnom prechode je to prvá alebo východisková
farba prechodu. Východisková hodnota farby popredia je hodnota
lib.Black èi*e èierna farba.
Sekundárna farba alebo farba pozadia je potrebná pri štýloch šrafo−
vania a gradientu. Pri šrafovaní je to farba podkladu šrafovania a pri
farebnom prechode je to druhá, koneèná farba prechodu. Východis−
ková hodnota je transparentná alebo biela.
Pri výplni farebným prechodom je tie* vhodné urèi súradnice
zaèiatku a konca farebného prechodu. Pou*ijeme na to súbor sub−
procedúr na prácu s gradientmi. Prvá skupina subprocedúr
drawingObj.GradientExtent( startX, startY, endX, endY) alebo
drawingObj.GradientExtentPoints( startPoint, endPoint)
urèuje ve¾kos a umiestnenie gradientu. Parametre startX, startY,
endX, endY urèujú x, y súradnice zaèiatoèného a koncového bodu
gradientu a sú to èísla typu double. Parametre startPoint, endPoint
sú páry súradníc v podobe objektu typu DAPoint2, èo v prípade
pou*itia tejto subprocedúry umo*ní animova polohu a ve¾kos gra−
dientu. Štýl prechodu urèuje atribút štýlu výplne.
Druhá skupina subprocedúr
drawingObj.GradientRolloffPowerAnim( power) alebo
drawingObj.GradientRolloffPower( power)
naproti tomu hovorí o ostrosti prechodu jednej farby do druhej. Ak
parameter power urèujúci ostros je 0 < power < 1, prechod bude
„rýchly“. Ak parameter power > 1, potom, naopak, prechod bude
„pomalý“. Napríklad ak robíme prechod z èervenej do modrej a ak
power = 2, v prechode bude prevláda èervená farba. Ak, naopak,
power = 0.5, potom v prechode bude prevláda farba modrá.
Ïalšou dôle*itou vlastnos ou pri farebných výplniach je atribút
„scale to fit“, zabezpeèujúci správnu zmenu ve¾kosti farebnej výpl−
ne. Týka sa to iba výplní typu textúra a farebný prechod, pre ktoré
je niekedy potrebné správne zmeni ve¾kos pod¾a ve¾kosti vypåòa−
ného objektu. Nastavenie tejto ve¾kosti vykonávajú subprocedúry
AutoSizeFillScale, FixedFillScale, HorizontalFillScale a VerticalFillScale,
o ktorých si povieme nabudúce.
Nakoniec ešte uvediem tabu¾ku 2 východiskových hodnôt jed−
notlivých atribútov pod¾a typu štýlu.
Výplni typu textúra a obrázok sa budeme venova nabudúce. Tak−
isto si uvedieme nieko¾ko príkladov na jednotlivé štýly farebnej výplne
uzavretých útvarov. Ïalej si povieme o štýloch èiar, textu a okraja, ako
aj o ïalších subprocedúrach a vlastnostiach objektu Drawing Surface.
Andrej Luchava
10/2003 PC REVUE
145
P R O G R A M U J E M E
Delphi v praxi / 31. èas: Kompresia v Delphi
Doposia¾ som sa vyhýbal radám, ktoré si vy*adovali externé
komponenty. Po prvýkrát ma premohol fakt, *e mno*stvo tri−
kov a novátorských riešení sa nám pod ruky dostane práve v
podobe dobre spracovaných komponentov, dostupných nie−
len na internete. K tejto èasti som vám preto na CD REVUE
pripravil ZipTV súpravu komponentov, ktorú tu nájdete v rôz−
nych mutáciách vývoja. Ak pou*ívate Delphi 4 a* 7, jednodu−
chým nainštalovaním objavíte v prostredí Delphi tri nové
zálo*ky. ZTV Tools, ZTV Compress, ZTV Decompress obsahu−
júce 36 u*itoèných komponentov na prácu s archívmi (ace,
arc, arj, cab, jar, lha, rar, tar, zip, a iné). Inštalácia tohto balí−
ka je bezproblémová aj preto, *e pre ka*dú dostupnú verziu
Delphi nájdete jeden „inštalaèný wizard“, ktorý vás jednodu−
cho prevedie celým inštalaèným procesom bez toho, aby ste
v Delphi museli ruène pridáva nový komponent. Po nainšta−
lovaní si nájdete aj demonštraèné programy, ktoré vám uká*u,
ako pou*íva túto súpravu.
TTHREAD. Ka*dý štandardný program Delphi, naprogra−
movaný pomocou udalostí komponentov jednej triedy, je tvo−
rený pomocou jedného vlákna! Takto by mohla znie prvá
reakcia na otázku, èo sú to vlákna. Nie jeden èitate¾ mi napísal,
*e vlákna v Delphi nie je mo*né pou*íva . Pravda je opakom!
Vlákno je v podstate jeden reálne be*iaci proces, prièom inš−
trukcie sú vykonávané za sebou. Existuje však mo*nos rozde−
li ka*dú aplikáciu na viac paralelne spustených vlákien, tak*e
naše aplikácie mô*u nadobúda stavy „profesionálnych“ prog−
ramov, kde takmer všetky cykly sú tvorené pomocou vlákien.
Program sa pre u*ívate¾a stáva rýchlejším, aj keï ide len o jed−
noduché vlákna. Slovko len mo*no v mojich oèiach z¾ahèuje
pojem vlákno, ale aj operaèný systém by nebol taký (bez vlá−
kien), ako v súèasnosti je. Jeden program neèaká na druhý,
pokia¾ sa neukonèí... K pou*ívaniu vlákien sa dostaneme one−
dlho, keï pochopíme jadro problému. Na skúšku nám postaèí
formulár, na ktorý umiestnime komponent Button1 s Label1.
V jeho udalosti OnClick vytvoríme cyklus:
procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);
var i:Integer;
begin
for i := 1 to 50000 do
begin
Label1.Caption := IntToStr(i);
end;
end;
Po spustení tejto udalosti (kliknutí na Button1) dostá−
vame „polomàtvy“ program, ktorý do skonèenia cyklu
nebude „graficky odpoveda “ aj napriek tomu, *e je v òom
definovaný výstup na komponent Label1. To nám dokazu−
je to, *e program mô*e vykonáva len jednu operáciu v jed−
nom okamihu. Iste by ste mi mohli vyvráti fakt, *e ak do
tohto cyklu vlo*íme tento riadok:
Label1.Repaint;
program bude riadne fungova . Ani nie tak fungova , ale
prekres¾ova komponent Label1. Aj napriek tomu vidíme
ïalšie nedostatky (oknom aplikácie nemo*no pohnú ). To
vyrieši ïalší riadok do nášho jednoduchého cyklu.
Application.ProcessMessages;
Ten zabezpeèí odovzdanie riadenia aplikácie systému
Windows. Takto sa dajú ošetri pokusy aplikáciu presunú ,
minimalizova èi zavrie . Keï sa spätne pozrieme na náš
prv jednoduchý cyklus, zaèínajú sa nám v òom mno*i riad−
ky, èo neprispeje k rýchlosti akéhoko¾vek algoritmu (v na−
šom prípade jednoduchá inkrementácia). Tak*e èím viac ta−
kýchto krokov bude obsahova náš program, tým bude
pomalší (program mô*e vykona len jednu operáciu v jednom
okamihu). Jediným mo*ným a zároveò rozumným riešením je
pou*itie vlákien, ktoré v Delphi zabezpeèuje objekt TThread.
Teraz si prepíšeme uvedený zdrojový kód do dvoch vlákien.
Jedno vlákno bude obsluhova formulár a to druhé bude ma
na starosti cyklus. Na vytvorenie vlákna potrebujeme defino−
va triedu (TMyThread) vlákna, ktorá bude obsahova dve
procedúry: ShowIt a Execute. Zapíšeme ju za TForm1 class.
146
PC REVUE 10/2003
na komponent nášho programu. Osobne som vyu*il uda−
los formulára OnCreate, èo, samozrejme, nie je pravidlo:
nájdete na CD REVUE
TMyThread = class(TThread)
i:Integer;
protected
procedure Execute; override;
procedure ShowIt;
end;
Definovali sme si aj globálnu premennú, ktorú pou*i−
jeme ako poèítadlo v cykle. Ako iste všetci vieme, globálna
premenná nám nebude fungova v cykle For, tak*e pokoj−
ne mô*eme pou*i repeat. Cyklus implementujeme do pro−
cedúry Execute. V jadre cyklu vytvárame vlákno pomocou
volania synchronize. Parameter ShowIt poukazuje na ná−
zov zvláknenej procedúry.
procedure TMyThread.Execute;
begin
repeat
synchronize(ShowIt);
i:=i+1;
until (i > 50000);
end;
procedure TMyThread.ShowIt;
begin
Form1.Label1.Caption := IntToStr(i);
end;
procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);
var Thread:TMyThread;
begin
Thread := TMyThread.Create(False);
end;
Procedúra ShowIt volá triedu TForm1 a jej komponent
Label1, do ktorého vypíše obsah globálnej premennej i.
Mo*no sa vám to zdá komplikované pomocou synchronizá−
cie, ale zaruèene vám to bude fungova aj s viacerými vlák−
nami súèasne. Keby ste volanie formulára vypísali priamo do
cyklu, program s viacerými vláknami by nepracoval správne.
DRAG & DROP. „Okienkový“ operaèný systém priniesol
novátorské, urých¾ujúce riešenia v oblasti kopírovania a pre−
súvania súborov. Jeden z najjednoduchších spôsobov, ako
presunú súbory, je vyu*i funkciu Drag & Drop (premiestni a
pus ). My si uká*eme jednoduchý spôsob, ako implemento−
va takúto funkciu aj na stranu našej aplikácie. Budeme
vyu*íva kni*nicu ShellApi, ktorú treba dopísa do klauzuly
uses novej aplikácie. Pridáme si verejnú (public) procedúru:
public
{ Public declarations }
procedure WMDropFiles(var M:TWMDropFiles);
message WM_DROPFILES;
end;
Definovaním a neskorším pou*ívaním tejto public pro−
cedúry sme docielili odchytávanie správy systému Win−
dows o tom, *e na našu aplikáciu boli „pustené“ súbory. Sa−
mozrejme, telo procedúry bude vyu*íva funkcie API. V cykle
zistí názvy súborov a ich úplné cesty a vypíše ich do zvole−
ného komponentu. V našom prípade ListBox1.
procedure TForm1.WMDropFiles(var M:TWMDropFiles);
var buff: Array[0..255] of Char;
i, j: Integer;
begin
j:=DragQueryFile(M.Drop, $FFFFFFFF, buff, SizeOf(buff));
For i:=0 to j−1 do begin
DragQueryFile(M.Drop, i, buff, SizeOf(buff));
ListBox1.Items.Add(buff);
end;
DragFinish(M.Drop);
end;
Prvým volaním funkcie DragQueryFile sme dostali poèet
prenášaných súborov. Druhé volanie umiestnené v cykle
u* zabezpeèí naplnenie premennej Buff konkrétnou ces−
tou k súboru. Maximálna då*ka cesty s názvom súboru mô−
*e by 256 znakov (obmedzené definíciou buff pole char).
Procedúrou DragFinish uvo¾níme pamä . Posledným a naj−
funkènejším krokom je akceptovanie funkcie Drag & Drop
procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);
begin
DragAcceptFiles(ListBox1.Handle, True);
end;
PROCES A JEHO UKONÈENIE. Tí z vás, ktorí sa u*
pokúšali napísa program schopný zisti spustené procesy
a niektorý z nich ukonèi , vedia, *e je to proces, pri ktorom
sa odosiela správa operaènému systému s direktívou WM_
QUIT. Pritom potrebujeme vedie handle okna. A tu zväèša
vznikal problém, ako na to. Po dlhom pátraní a kombino−
vaní som náhodne narazil na riešenie, ktoré je jednoduché
a úèinné. Základom nášho demonštraèného programu je
formulár, na ktorý si ulo*íme tri komponenty. ListBox1 po−
u*ijeme na zobrazenie spustených procesov po stlaèení
Button1. Tlaèidlo Button2 pou*ijeme na ukonèenie spuste−
ného procesu, ktorý sme si vybrali z komponentu ListBox1.
Pred definovaním udalosti si zaregistrujeme globálnu pre−
mennú, pole noproc (No.Process), do ktorého budeme ukla−
da èíslo okna jednotlivých procesov vypísaných v ListBox1.
var
Form1: TForm1;
noproc: array [0..255] of integer;
implementation
uses Tlhelp32;
{$R *.dfm}
Udalos OnClick komponentu Button1 vyu*ijeme na
zistenie spustených procesov. Vyu*ívame definovanú kni*−
nicu Tlhelp32 a jej funkciu CreateToolHelp32SnapShot na
odchytávanie pou*ite¾ného handle. Následne v jedinom cyk−
le vidíme všetky spustené procesy a neraz aj tie, ktoré vám
nezobrazí ani dialóg po stlaèení slávnej kombinácie Ctrl +
Alt + Del. Súbor príkazov Process32First, Process32Next,
OpenProcess, TerminateProcess, CloseHandle vyrieši tento
problém ove¾a jednoduchšie ako odosielanie správy ope−
raènému systému s direktívou WM_QUIT.
procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);
var
hSnapShot : THandle;
procentry32 : TPROCESSENTRY32;
win1,win2: THandle;
a: integer;
begin
ListBox1.Clear;
hSnapShot := CreateToolHelp32SnapShot(TH32cs_snappro−
cess,0);
procentry32.dwSize := SizeOf(TPROCESSENTRY32);
Process32First(hSnapShot, procentry32);
while Process32Next(hSnapShot, procentry32) do begin
win2:=procentry32.th32ProcessID;
win1:=OpenProcess(PROCESS_ALL_ACCESS,FALSE,win2);
a:=ListBox1.Items.Add(extractFileName(procentry32.szExe
File));
noproc[a]:=win1;
end;
CloseHandle (hSnapShot);
end;
Pri vypisovaní názvu spusteného procesu sa do po¾a noproc
ulo*í èíslo procesu, ktoré je potrebné pri jeho ukonèovaní.
Rutinu na ukonèenie som implementoval do udalosti
OnClick komponentu Button2. Premenná THandle je napl−
nená èíslom práve vybraného procesu z komponentu List−
Box1. Akcia je vykonaná príkazom TerminateProcess.
procedure TForm1.Button2Click(Sender: TObject);
var win1: Thandle;
begin
win1:=noproc[ListBox1.ItemIndex];
TerminateProcess(win1,0);
end;
Sledovanie a ukonèovanie procesu je pri programovaní
ve¾mi silná zbraò, ktorú treba aplikova opatrne. Pri operaè−
nom systéme Windows XP sú systémové procesy spustené
pod THandle 0, tak*e je mo*né program jednoducho ošetri ,
aby neukonèil systémový proces. O mesiac doèítania.
Jozef KOZÁK ml.
P R O G R A M U J E M E
Programujeme v jazyku C# / 13. èas
Vítam vás pri ïalšej èasti nášho seriálu o programovaní v
jazyku C#. V posledných pokraèovaniach ste zvládli zákla−
dy syntaxe jazyka, tak*e tentoraz sa mô*eme venova po−
kroèilejším zále*itostiam, konkrétne zaèneme výnimkami.
ÈO JE VÝNIMKA. Výnimku mô*eme charakterizova ako
udalos , ktorá nejakým spôsobom narúša be*ný chod progra−
mu. Výnimky vo svojej dobe priniesli znaèný pokrok v oblasti
zachytávania a spracovania chybových stavov aplikácií. V prí−
pade vzniku výnimky je prerušený beh programu a vykoná sa
skok na èas kódu zodpovedného za ošetrenie výnimky. Pokia¾
takýto blok kódu neexistuje, je beh programu ukonèený.
Vïaka tomuto systému je ošetrovanie chýb (hoci výnimka
nemusí zákonite predstavova chybu) v programoch ove¾a jed−
noduchšie, ako by to bolo v prípade, keby výnimky neexisto−
vali, preto*e nemusíte ošetrova ka*dý riadok kódu osobitne.
Tým, *e sa oddelí kód programu od kódu na spracovanie
chýb, je dosiahnutá ove¾a väèšia preh¾adnos programu.
Z konkrétnejšieho h¾adiska nie je výnimka nièím iným
ne* objektom. Vyvolanie výnimky znamená konštrukciu toh−
to objektu a jeho „hodenie“ (doslova). Následne je vyh¾a−
daný príslušný kód, ktorý je zodpovedný za zachytenie tej−
to výnimky a ktorý sa postará o vykonanie príkazov na ošet−
renie tohto výnimoèného stavu v aplikácii.
SYNTAX. Teraz je najvyšší èas ukáza , akým spôsobom je
mo*né pou*i výnimky v jazyku C#, resp. aká je syntax ich
pou*itia v tomto jazyku. Pri ošetrení výnimiek v jazyku C#
rozlišujeme tri typy blokov kódu – try, catch a finally. Prí−
kazy v bloku try sú príkazmi, ktoré vykonávajú samotný prog−
ram a pri ich vykonávaní je mo*né, *e nastane nejaká chy−
ba, resp. bude vyvolaná výnimka. Príkazy v bloku catch sú
zodpovedné práve za spracovanie výnimky a uvedenie apli−
kácie opä do normálneho stavu. Nakoniec blok finally je
blok, ktorého obsahom sú príkazy, ktoré majú by vykona−
né bezpodmieneène bez oh¾adu na to, èi k nejakej výnimke
došlo alebo nie. Obyèajne ide o „upratovacie“ operácie, ako
napr. zatváranie prúdov a podobne.
Základná syntax zachytávania výnimiek potom vyzerá
takto:
try {
príkaz1;
príkaz2;
príkaz3;
}
catch (typ_výnimky premenná) {
príkaz1;
príkaz2;
}
Typom výnimky rozumieme triedu výnimky, ktorej in−
štancie chceme zachytáva . Príkazy v tele bloku try sú prí−
kazy, pri ktorých vykonávaní mô*e dôjs k výnimke. Pokia¾
pri vykonávaní niektorého z príkazov dôjde k výnimke,
vykoná sa skok na zaèiatok bloku príkazov catch. Dôle*itý je
však fakt, *e pri prerušení vykonávania bloku try a skoku na
blok catch a jeho vykonaní nie je vykonaný návrat spä na
miesto v bloku try, kde bola výnimka vykonaná. Po vyko−
naní bloku catch pokraèuje beh programu normálne prvým
príkazom nachádzajúcim sa za týmto blokom.
Ka*dý z príkazov mô*e vyvoláva rôzne typy výnimiek.
Preto je poèet blokov catch za blokom try prakticky neob−
medzený, resp. pre ka*dý typ mo*nej výnimky mô*ete defi−
nova osobitný blok catch. V tom prípade mô*e vyzera syn−
tax nejako takto:
try {
príkaz1;
príkaz2;
príkaz3;
}
catch (typ_výnimky1 premenná) {
// príkazy na spracovanie výnimky typu 1
}
catch (typ_výnimky2 premenná) {
// príkazy na spracovanie výnimky typu 2
}
catch (typ_výnimky3 premenná) {
// príkazy na spracovanie výnimky typu 3
}
// … ïalšie bloky catch
V prípade, *e nedôjde v bloku try k vyvolaniu výnimky,
vykoná sa skok na prvý príkaz za posledným blokom catch.
Pokia¾ je v bloku try vyvolaná výnimka, na ktorej zachytenie
neexistuje zodpovedajúci blok catch, „prepadne“ sa vykonáva−
nie kódu o metódu vyššie, èo v praxi znamená, *e je ukonèené
vykonávanie aktuálnej metódy a riadenie programu sa vráti
naspä do volajúcej metódy. V tejto metóde je opä vyh¾adaný
zodpovedajúci blok catch (teda výnimka stále existuje, nebola
nijako ošetrená). Pokia¾ je v tejto metóde nájdený príslušný
blok catch, spracuje sa v òom vyvolaná výnimka a beh progra−
mu pokraèuje ïalej pod¾a spomínaných pravidiel (teda skokom
na prvý príkaz za posledným blokom catch). Ak takýto blok
catch opä nebol nájdený, postup sa zopakuje – ukonèí sa
vykonávanie aktuálnej metódy a je vykonaný návrat do volajú−
cej metódy, kde sa všetko znovu zopakuje. Takto sa pokraèuje
a* dovtedy, kým sa nenájde vhodný blok catch alebo kým
nedôjde k návratu a* do metódy Main(), ktorej ukonèenie zna−
mená koniec programu. Vïaka tejto vlastnosti mô*ete
rozde¾ova program na logické bloky, kde napr. jedna metóda
vykonáva potenciálne nebezpeèné operácie (resp. operácie,
ktoré by mohli eventuálne vyvola výnimku) a iná (volajúca me−
tóda) sa stará o správnu kontrolu behu a ošetrenie výnimiek.
Uká*eme si teraz jednoduchý príklad pou*itia výnimiek.
Predpokladajme, *e máme program, ktorý naèíta od u*íva−
te¾a dve èísla a následne ich sèíta a vypíše ich súèet. V tom−
to prípade mô*e napr. dôjs k tomu, *e hodnoty, ktoré u*í−
vate¾ zadá, nie sú èíslami:
String s1, s1;
// … tu by sa nachádzal kód na naèítanie uZívate¾ských
hodnôt do re\azcových premenných s1 a s2
int sucet;
int i1 = 0;
int i2 = 0;
try {
i1 = Int32.Parse(s1); // môZe vyvola\ výnimku
i2 = Int32.Parse(s2); // môZe vyvola\ výnimku
}
catch (FormatException fe) {
Console.WriteLine("Nastala chyba − zadaná hodnota nie je
èíselná.");
}
sucet = i1 + i2;
Console.WriteLine("Súèet zadaných èísel je " + sucet);
Ka*dá trieda výnimky je v jazyku C# odvodená od triedy
Exception, ktorá tak predstavuje triedu na najvyššom stup−
ni v hierarchii tried výnimiek. Mechanizmus zachytávania
výnimiek plne akceptuje pravidlá dediènosti a nahradite¾−
nos inštancie rodièovskej triedy inštanciou odvodenej trie−
dy. Vïaka tomu je mo*né zachytáva viacero typov výni−
miek v jednom bloku catch, ktorý zachytáva iba výnimky
typu ich spoloèného rodièa (nemusí ís o priameho rodièa).
Keï*e všetky triedy výnimiek musia by priamo alebo ne−
priamo odvodené od triedy Exception, urèite ka*dé dva ty−
py výnimky budú ma spoloèného predka, v extrémnom prí−
pade triedu Exception. Z toho všetkého vyplýva, *e pokia¾
sa rozhodnete v bloku catch zachytáva výnimky typu Ex−
ception, budú zachytávané úplne všetky výnimky, teda vám
poslú*i na obsluhu výnimiek jediný blok catch:
try {
// blok kódu s moZným vznikom výnimky
}
catch (Exception e) {
// tu budú zachytené úplne všetky typy výnimiek
}
Ide však o extrémne riešenie, ktoré by ste nemali prièas−
to pou*íva . Dôvodov je viac, jedným z nich je fakt, *e väè−
šinou si ka*dý typ výnimky vy*aduje osobitné spracovanie.
Pri vyvolaní výnimky sú bloky catch preh¾adávané v poradí,
v akom sú uvedené odhora dole, tak*e pokia¾ uvediete blok
catch zachytávajúci výnimky typu Exception ako prvý, ostat−
né bloky catch uvedené za ním sú zbytoèné, preto*e ich ob−
sah nikdy nebude vykonaný. Preto treba umiestòova blok
catch zachytávajúci všetky výnimky (teda výnimky typu
Exception) a* ako posledný za všetky ostatné bloky catch.
Tak zabezpeèíte, *e najprv budú spracované výnimky, pre
ktorých typ ste deklarovali blok catch, a a* v prípade, *e pre
danú výnimku neexistuje špecifický blok catch, bude pou*itý
kód v bloku catch na zachytávanie výnimiek typu Exception.
Ïalším dôvodom, preèo by ste nemali pou*íva bloky catch
na zachytávanie všetkých výnimiek, je, *e nikdy nemô*ete
vedie , k akým rôznym výnimkám mô*e dôjs . Mali by ste
ošetrova iba výnimky, o ktorých viete, *e mô*u nasta , sú špe−
cifické pre danú èas kódu a vykonávanú èinnos (napr. pri
práci so súbormi sú typickými výnimkami neexistencia súboru,
ktorý sa pokúšate otvori , prípadne nedostatoèné práva pri
pokuse o zápis atï.) a pre ktorých obsluhu existujú exaktné
spôsoby opätovného uvedenia aplikácie do pôvodného stavu
(napr. v prípade neexistencie súboru ho vytvoríme).
BLOK FINALLY. Ako som u* uviedol na zaèiatku, blok
finally slú*i na to, aby istým spôsobom upratal po blokoch
try a catch. Tento blok je nepovinný, tak*e sa za vašimi
blokmi try a catch nemusí vyskytova vôbec, ale pokia¾ sa
ho rozhodnete pou*i , musí by uvedený v*dy a* na konci,
za posledným blokom catch. Obsah bloku kódu finally bu−
de vykonaný v*dy, bez oh¾adu na to, èi dôjde k nejakej
výnimke (v tom prípade bude jeho obsah vykonaný po vy−
konaní obsahu bloku catch) alebo nedôjde (v tom prípade
bude obsah bloku finally vykonaný po vykonaní posled−
ného príkazu bloku try). Syntax je teda nasledujúca:
try {
// príkazy
}
catch (typ_výnimky premenná) {
// príkazy na spracovanie výnimky
}
// … ïalšie bloky catch
finally {
// kód bloku finally na "upratanie"
}
V prípade práce so súbormi (ktoré sú v jazyku C# repre−
zentované ako prúdy) je be*né bloku finally zveri pozatvá−
ranie všetkých otvorených prúdov. Prúdy nesmú zosta
otvorené bez oh¾adu na to, èi bolo vykonanie operácie blo−
ku try úspešné, alebo nie (vznikla výnimka). Preto je blok
finally ideálnym miestom na vykonanie týchto operácií.
Súborom a prúdom sa budeme venova v jednej z nasle−
dujúcich èastí tohto seriálu.
Uká*eme si pou*itie bloku finally na predchádzajúcom
jednoduchom príklade – v prípade, *e u*ívate¾om zadané
hodnoty sú neèíselné, inicializujeme príslušné premenné impli−
citnými hodnotami, napr. povedzme, *e to majú by hod−
noty 1 a 2:
String s1, s1;
// … tu by sa nachádzal kód na naèítanie uZívate¾ských hod−
nôt do re\azcových premenných s1 a s2
int sucet;
int i1;
int i2;
try {
i1 = Int32.Parse(s1); // môZe vyvola\ výnimku
i2 = Int32.Parse(s2); // môZe vyvola\ výnimku
}
catch (FormatException fe) {
Console.WriteLine("Nastala chyba − zadaná hodnota nie je
èíselná.");
}
finally {
i1 = 1;
i2 = 2;
}
sucet = i1 + i2;
Console.WriteLine("Súèet zadaných èísel je " + sucet);
ZÁVER. Po tejto èasti seriálu o programovaní v C# u*
viete, na èo slú*ia výnimky a akým spôsobom ich zachytá−
va a obsluhova . Nabudúce si uká*eme, ako vytvori vlast−
nú výnimku a ako je mo*né vyvola výnimku programovo.
Andrej Chu
10/2003 PC REVUE
147
P R O G R A M U J E M E
Grafika cez OpenGL
16. èas: Èasticové systémy
Verejnou sekciou triedy bude premenná s hodnotou všeobecnej rýchlosti èastíc. Táto
hodnota nám pomô*e pri výpoète zmeny polohy èastice. Bude sa vola slowdown, lebo
príznaènejší názov pre takúto premennú som nenašiel. Ïalej potrebujeme vedie zaèiatok,
odkia¾ sa èastice zaènú pohybova pri „znovunarodení“. Túto hodnotu im priradíme do
premenných x, y, z.
float slowdown; //rýchlos\
float zx,zy,zz; //zaèiatok
Mesiac rýchlo uplynul, do rúk sa vám dostalo nové èíslo PC REVUE a s ním aj ïalšia èas
seriálu o OpenGL. Je to u* neuverite¾ných šestnás mesiacov odvtedy, èo sme sa prvýkrát
stretli. Za ten èas sme pokroèili riadny kus dopredu a vïaka tomu tentoraz mô*eme pre−
bera novú tému – èasticové systémy.
ÈASTICOVÉ SYSTÉMY. Za týmto záhadným názvom nestojí niè iné ako vytváranie
efektu ohòa, striekajúcej vody, unikajúcej pary, bojového plynu, ale aj unikajúcich výfu−
kových plynov z áut a podobne. Preèo èasticové? Zoberme si napríklad taký oheò. Oheò
nie je niè iné ako súbor malých èastíc, ktoré majú nejaký zaèiatoèný bod, rýchlos , ktorá
sa mô*e meni , a majú aj svoj smer, ktorý sa mô*e takisto meni v závislosti od rôznych
podmienok. Keby sme mali tieto jednotlivé èastice vykres¾ova jednu za druhou, z animá−
cie by sme mali slideshow aj na najlepších poèítaèoch. Preto budeme za èasticu pova*ova
jeden štvorec, ktorý budeme vykres¾ova ako zhluk èastíc, ktoré majú všetky vlastnosti zhod−
né (rýchlos , smer, farbu a pod.). Aby sme nemuseli zbytoène kresli ve¾a vrcholov troj−
uholníkov, z ktorých sa štvorce budú sklada , vyu*ijeme primitívu GL_TRIANGLE_STRIP,
ktorú sme pou*ili aj pri vykres¾ovaní výškovej mapy. Zdrojový kód pochádza z nehe.game−
dev.net a je prerobený na triedu, èi*e mô*ete prida do scény to¾ko èasticových systémov,
ko¾ko len chcete. Dos bolo rozprávania, ideme kona !
Zaèíname so základným zdrojovým kódom s mo*nos ou textúrovania. Budeme potre−
bova textúru nejakej hviezdièky alebo nieèoho podobného, postaèí aj textúra, ktorú sme
mali ako lightmapu z èasti, keï sme preberali multitexturing. Touto textúrou otextúruje−
me jednotlivé èastice.
Do projektu si pridáme jeden hlavièkový súbor a pomenujeme ho napríklad particle.h.
Ten bude obsahova definíciu štruktúry èastice a triedy èasticového systému. Zaèneme
definíciou štruktúry èastice. Prvá vec, èo potrebujeme vedie o èastici, je jej poloha. Tú
budú uchováva tri premenné typu float, ktoré sa budú vola príznaène x, y a z.
V tejto triede sú ešte definované tri metódy – konštruktor, deštruktor a funkcia, ktorá
má za úlohu celý èasticový systém da do pohybu. Tu sú ich definície:
struct castica {
float x,y,z; //poloha èastice
Aby sme išli pekne po poriadku, najprv vybavíme konštruktor. Zo zadaných paramet−
rov vytvoríme priestor na uskladnenie informácií o èasticiach a nastavíme im parametre.
Keï*e chceme urobi napríklad efekt ohòa, musíme èasticu zafarbi , inak by sme mali
z ohòa sneh. Ïalšie tri premenné teda budú uchováva hodnotu ka*dej farebnej zlo*ky
èastice.
pKomplex::pKomplex(float zac_x, float zac_y, float zac_z,
int pocet_castic,
float red, float green, float blue,
float grav_x, float grav_y, float grav_z,
float p_slowdown)
{
float r,g,b; //farba èastice
No ale èo z toho, *e máme èasticu, keï nemô*eme kontrolova jej pohyb? Na to sú
urèené nasledujúce tri premenné typu float, ktoré udávajú rýchlos èastice pod¾a jednot−
livých osí (x, y a z).
float xi,yi,zi; //rýchlos\ èastice v jednotlivých smeroch
Pre lepší efekt mô*eme prida do èasticového systému aj gravitaèné pole. Tri premen−
né typu float s názvami gx, gy a gz urèujú pôsobenie gravitaèného po¾a na èasticu pozdå*
jednotlivých osí. Ak je napríklad hodnota gx rovná 1.0f a ostatné majú hodnotu 0.0f, èas−
tica bude pri ahovaná silou s neurèitou hodnotou 1.0f v kladnom zmysle osi.
float gx,gy,gz; //gravitácia
Posledné tri premenné urèujú stav, *ivot a rýchlos vyhasínania èastice. Prvá premen−
ná je typu boolean a jej hodnota hovorí, èi je èastica aktívna. Druhá hodnota urèuje *ivot
èastice. Èastica, ktorá sa práve „narodila“, má hodnotu tejto premennej nastavenú na
1.0f. Tretia premenná urèuje, ko¾ko sa èastici uberie zo *ivota pri jednom prechode cyk−
lom, teda jedným vykreslením a následným posunutím.
bool aktivna; //je èastica aktívna?
float zivot; //ivot èastice
float zhasinanie; //ako rýchlo umrie
};
Toto je zatia¾ všetko, èo sme potrebovali vedie o samotnej èastici. Teraz prejdeme na
triedu èasticového systému.
class pKomplex {
Základná vec, ktorú musíme vedie , je poèet èastíc, ktoré systém obsahuje, kontroluje
a vykres¾uje. Ich poèet bude uchováva premenná typu int p_castic.
int p_castic; //poèet èastíc
Keï*e dopredu nevieme, ko¾ko èastíc budeme potrebova v tom−ktorom systéme (iný
poèet na silný oheò, iný len na malé unikanie pary...), nebudeme teda definova pole èas−
tíc s presne urèenými rozmermi, ale definujeme si len ukazovate¾ na jednu štruktúru cas−
tica. Bude sa vola particles a samotný poèet èastíc získame z parametra konštruktora.
castica* particles; //pole s údajmi
148
PC REVUE 10/2003
pKomplex(float zac_x, float zac_y, float zac_z,
int pocet_castic,
float red, float green, float blue,
float grav_x, float grav_y, float grav_z,
float p_slowdown); //konštruktor
~pKomplex(); //deštruktor
void akcia(void);
Bolo by dobré ozrejmi si jednotlivé parametre konštruktora. Ich význam by sa síce dal
vyèíta aj z ich mien, ale istota je istota. Tak*e prvé tri parametre definujú polohu „chr−
lièa“ èastíc v priestore, za nimi nasleduje poèet èastíc, ïalej to sú tri parametre typu float
obsahujúce hodnoty farebných zlo*iek èastice. Ïalšia trojica parametrov urèuje u* spo−
mínané gravitaèné pole a posledný parameter je hodnota premennej slowdown. Deštruk−
tor a funkcia na pohyb èastíc sú zrejme jasné :. Niè nám neostáva, len sa pusti do písa−
nia kódu konštruktora, deštruktora a funkcie na pohyb. Do projektu si pridajte nový C++
súbor a pomenujte ho napr. particle.cpp. Na zaèiatok si naincludujeme hlavièkové súbo−
ry potrebné na rozbehanie systému.
#include <windows.h>
#include <gl\gl.h>
#include <gl\glu.h>
#include <gl\glaux.h>
#include <math.h>
#include "particle.h"
Hneï na úvod by bolo dobré zisti si, kde má èasticový systém zaèiatok, ko¾ko èastíc
obsahuje a pod¾a toho si pripravi pole s informáciami.
zx=zac_x; //zaèiatok èasticového systému
zy=zac_y;
zz=zac_z;
p_castic=pocet_castic; //poèet èastíc v systéme
particles=new castica[p_castic]; //vytvoríme pole pre nové èastice
Ak máme pole hotové, mô*eme èasticiam nastavi hodnoty premenných pod¾a paramet−
rov v konštruktore. Celý tento úkon vykonáme v cykle for s riadiacou premennou i, ktorá
bude aj indexom èastice, ktorej parametre budeme nastavova . Je to ve¾mi monotónne, tak*e
nebudem rozpisova riadok po riadku, èo sa kde robí. V podstate to ani netreba, všetky
významy premenných poznáme, tak*e by to bolo len zbytoèným mrhaním èasu.
for (int i=0;i<p_castic;i++)
{
particles[i].x=zac_x;
particles[i].y=zac_y;
particles[i].z=zac_z;
particles[i].r=red;
particles[i].g=green;
particles[i].b=blue;
particles[i].gx=grav_x;
particles[i].gy=grav_y;
particles[i].gz=grav_z;
particles[i].xi=float((rand()%50)−25.0f)*10.0f;
náhodnú rýchlos\ èastice pod¾a všetkých osí
particles[i].yi=float((rand()%50)−25.0f)*10.0f;
particles[i].zi=float((rand()%50)−25.0f)*10.0f;
//nastavíme
particles[i].aktivna=TRUE;
particles[i].zivot=1.0f;
particles[i].zhasinanie=float(rand()%100)/1000.0f+0.003f;
//nastavíme náhodnú hodnotu zhasínania – keby sme to nenastavili, zhasínali by všetky naraz
a to by vyzeralo dos\ nereálne
}
P R O G R A M U J E M E
Pochopili ste? Ak nie, skúste si to preèíta ešte raz, a keï stále nie, napíšte mi ☺. Dúfam
však, *e to nebude treba. Nakoniec len nastavíme premennú slowdown pod¾a parametra
konštruktora.
slowdown=p_slowdown;
}
Keï vieme všetky veci oh¾adom umiestnenia a smeru èastíc, mô*eme ich da do pohy−
bu. Aj vykres¾ovanie budeme robi v cykle s premennou i, aby sme ušetrili èas a pamä .
void pKomplex::akcia(void){
for (int i=0;i<p_castic;i++)
{
Najprv èastici nastavíme farbu, vykreslíme ju a otextúrujeme. Tieto veci sme sa uèili, tak−
*e to nebude problém. Celý zdrojový kód vyzerá takto:
for (int i=0;i<p_castic;i++)
{
if(particles[i].aktivna)
{
glBegin(GL_TRIANGLE_STRIP);
glColor4f(particles[i].r, particles[i].g, particles[i].b, particles[i].zivot);
glTexCoord2d(1,1); glVertex3f(particles[i].x+0.5f,particles[i].y+0.5f,par−
ticles[i].z−40.0f);
glTexCoord2d(0,1); glVertex3f(particles[i].x−0.5f,particles[i].y+0.5f,par−
ticles[i].z−40.0f);
glTexCoord2d(1,0); glVertex3f(particles[i].x+0.5f,particles[i].y−0.5f,par−
ticles[i].z−40.0f);
glTexCoord2d(0,0); glVertex3f(particles[i].x−0.5f,particles[i].y−0.5f,par−
ticles[i].z−40.0f);
glEnd();
Aby sa nám èastice skutoène pohybovali, musíme zmeni polohu èastíc o hodnotu pre−
menných xi, yi, zi. Tu nám pomô*e premenná slowdown, ktorá trochu spomalí pohyb. Ke−
by sme k pozícii len surovo pridali hodnotu týchto premenných, èastice by nám závratnou
rýchlos ou leteli, èo je ve¾mi nereálne.
particles[i].x+=particles[i].xi/(slowdown*100000);
particles[i].y+=particles[i].yi/(slowdown*100000);
particles[i].z+=particles[i].zi/(slowdown*100000);
delete []particles;
}
U* sme len nieko¾ko krokov od nášho prvého èasticového systému. Posledné tri kroky
sú ve¾mi jednoduché, staèí do funkcie InitGL niekde na koniec prida tieto dva riadky, ktoré
nastavia a zapnú alpha blending (priesvitnos pod¾a jasu).
glEnable(GL_BLEND);
glBlendFunc(GL_SRC_ALPHA,GL_ONE);
Teraz sa presunieme do súboru s kresliacou funkciou, naincludujeme hlavièkový súbor
particle.h, ktorý obsahuje prototyp štruktúry, a vytvoríme nový systém s príslušnými para−
metrami. Mô*ete dosadi napríklad takéto hodnoty:
#include "particle.h"
pKomplex ohen(0.0f,0.0f,0.0f,1000,1.0f,0.25f,0.0f,0.0f,−10.0f,0.0f,1);
Posledným krokom je urèenie textúry, ktorou chceme otextúrova èastice, a zavolanie
funkcie na rozhýbanie tejto masy. Vyzerá to asi takto:
void DrawGLScene(void)
{
glClear(GL_COLOR_BUFFER_BIT | GL_DEPTH_BUFFER_BIT);
glLoadIdentity();
glTranslatef(0.0f,0.0f,−6.0f);
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,textura[0]);
ohen.akcia();
}
A je to hotové! Po spustení by sa vám mal naskytnú poh¾ad na „krásny“ èasticový sys−
tém. Nie je to nejaký úplne super komplexný èasticový systém s realistickos ou väèšou ako
reálny *ivot. Je to len uká*ka toho, ako taký èasticový systém funguje. Na tom našom by
sa toho dalo zlepšova ve¾mi ve¾a, napríklad zada ve¾kos èastice na zaèiatku a inú na
konci, inú farbu na zaèiatku a inú na konci, meni rozptyl a podobne. Ale aj s týmto èasti−
covým systémom sa dajú robi pekné veci, staèí sa trocha pohra s èíslami a je to.
ZÁVER. Túto èas máme za sebou. Myslím si, *e bola ve¾mi zaujímavá, veï èasticové sys−
témy sa neuèia len tak ka*dý deò ☺. Nabudúce si pre vás pripravím ïalšiu zaujímavú tému,
ale nechajte sa prekvapi . Zaruèujem, *e to bude bomba! Ak máte nejaké pripomienky,
návrhy, pochvaly, pokarhania alebo èoko¾vek iné, napíšte mi. Zatia¾ vám prajem pekný zvy−
šok októbra a príjemné rozmýš¾anie nad novembrovou témou Grafiky cez OpenGL.
Lukáš Staòa
K hodnotám xi, yi a zi teraz pripoèítame hodnotu gravitácie, èím docielime napr. pada−
nie dohorievajúcich èastíc na „zem“. Èastice najprv vystúpia hore, potom zaènú pomaly
pada dolu a dohorieva . Po malom odladení a dosadení správnych hodnôt to vyzerá vcel−
ku pekne.
particles[i].xi+=particles[i].gx;
particles[i].yi+=particles[i].gy;
particles[i].zi+=particles[i].gz;
Po vykonaní všetkých týchto úkonov zoberieme èastici kúsok zo *ivota. Od *ivota jej
odèítame hodnotu premennej zhasinanie. To nám zaruèí, *e èastica nám bude pomaly
zhasína . Ak ste si všimli, hodnota jej *ivota je vlastne hodnotou alfa zlo*ky (jas).
particles[i].zivot−=particles[i].zhasinanie;
Ak nám èastica „do*ila“, musíme ju o*ivi (pochovanie by bolo nákladné ☺). Nastavíme
jej pozíciu na pozíciu „chrlièa“ èastíc a jej *ivot nastavíme na hodnotu 1.0f. Tým docielime
jej opätovné zaradenie do kolobehu. Nastavíme jej hodnoty takým istým spôsobom, ako
sme v konštruktore priraïovali jednotlivým èasticiam.
if(particles[i].zivot<0.0f)
{
particles[i].zivot=1.0f;
particles[i].zhasinanie=float(rand()%100)/1000.0f+0.003f;
particles[i].x=zx;
particles[i].y=zy;
particles[i].z=zz;
particles[i].xi=float((rand()%50)−26.0f)*10.0f;
particles[i].yi=float((rand()%50)−26.0f)*10.0f;
particles[i].zi=float((rand()%50)−26.0f)*10.0f;
}
}
}
}
Verte−neverte, všetko, èo sme mali urobi na pohyb èastíc, sme urobili a u* nám ostáva
len deštruktor, kde vyma*eme pole, ktoré sme vytvorili pomocou metódy new v konštruk−
tore. Robíme to preto, aby sme po sebe nezanechali neupratanú pamä a nespôsobili ko−
laps systému.
pKomplex::~pKomplex()
{
10/2003 PC REVUE
149
P R O G R A M U J E M E
Ako na Visual Basic .NET / 7. èas
Poèínajúc touto èas ou nášho seriálu sa vydáme na exkur−
ziu po objektovo orientovaných prvkoch programovania v
jazyku Visual Basic .NET. Aj keï bude táto èas viac teore−
tická, o jej atraktívnosti som presvedèený. Najskôr sa po−
zrieme, aké vývojové stupne predchádzali OOP a porovná−
me OOP s procedurálnym programovaním. Ïalej si vysvet−
líme základnú terminológiu OOP a takisto si predstavíme
základné piliere objektovo orientovaného programovania.
TEORETICKÝ ÚVOD DO PROBLEMATIKY OOP.
V poèiatkoch vývoja poèítaèov a ich programovania sa vy−
víjali mnohé programovacie jazyky a s nimi rovnako i roz−
lièné prístupy k riešeniu programátorských úloh. Mnoho
vedeckých pracovníkov prichádzalo s rôznorodými myš−
lienkami a postupmi, ako najlepšie naprogramova poèí−
taè tak, aby èo najlepšie zvládal úlohu, na ktorej vyriešenie
bol zostrojený. V týchto dávnych èasoch sa pou*ívali prog−
ramovacie jazyky nízkej úrovne. Tie boli priamo napojené
na hardvér, boli znaène nároèné na pochopenie a na vy−
jadrenie programovacích inštrukcií pou*ívali a*ko zrozu−
mite¾ný programový kód, pozostávajúci väèšinou zo sym−
bolických inštrukcií. Postupom èasu sa však zistilo, *e po−
u*ívanie nízkoúrovòových programovacích jazykov je aj
napriek ich schopnosti precízne ovláda hardvér cie¾ového
zariadenia znaène komplikované. Preto sa vynakladalo ma−
ximálne úsilie na vývoj programovacích jazykov, ktoré by
rovnako ako ich nízkoúrovòoví kolegovia mohli dokonale
ovláda hardvérové zariadenie, ale ktoré by disponovali
prívetivejším a predovšetkým zrozumite¾nejším programo−
vacím prostredím. Programovacie jazyky, ktoré patrili do
tejto skupiny, boli oznaèované ako jazyky strednej úrovne.
Z mno*stva programovacích jazykov spomeòme aspoò je−
diný, ktorým bol jazyk C. Céèko, ako sa dnes tento u*
legendárny programovací jazyk prezýva, urobilo ve¾ký krok
k dosiahnutiu cie¾a, ktorým bolo jednoduchšie programo−
vanie poèítaèových systémov. Jazyk C bol skutoène výni−
moèným prelomom vo vývoji programovacích jazykov, no
programovanie v tomto jazyku bolo výsostne procedurál−
ne. Procedurálne riešenie programátorských úloh spoèíva−
lo v tom, *e program bol tvorený znaèným poètom proce−
dúr, resp. funkcií. Výnimoèné postavenie mala funkcia main,
ktorá tvorila vstupný bod programu. Program jednoducho
volal jednu funkciu za druhou, prièom výsledky práce
funkcií boli ukladané do premenných podporovaných dá−
tových typov. Pripomeòme, *e podobný štýl riešenia prog−
ramátorských úloh uprednostòovali v tom èase všetky po−
pulárne jazyky, medzi inými aj BASIC a Pascal. Hoci sa pro−
cedurálne programovanie dodnes pou*íva, hlavnú etapu
svojho *ivotného cyklu u* má za sebou. Poèítaèoví odbor−
níci však prišli s pozoruhodným nápadom: „Preèo jedno−
ducho nevytvori takú programovaciu koncepciu, ktorá by
èo najlepšie zodpovedala svetu, v ktorom *ijeme? Veï ak
sa pozrieme okolo seba, mô*eme vidie mno*stvo pred−
metov, resp. objektov, s ktorými dnes a denne *ijeme, èi
u* ide o predmety špecifického typu (napr. televízor èi auto),
alebo generického typu (planéta, príroda).“ Tým boli po−
lo*ené základy novej programovacej koncepcie, ktorá je
známa ako objektovo orientované programovanie, skráte−
ne OOP.
OOP sa na proces programovania pozerá iným po−
h¾adom, preto*e cie¾om tejto koncepcie je vytvori také
programové konštrukcie, ktoré by sa èo najviac pribli*ovali
objektom reálneho sveta. V programovaní je takisto defi−
novaná nová entita s názvom trieda. Trieda je predstavo−
vaná ako šablóna na tvorbu objektov. Samotná trieda opi−
suje charakteristiku objektu, predovšetkým jeho vlastnosti
a metódy. Triedu mô*eme pou*i na generovanie objektov
istého typu (presnejšie typu, ktorý urèuje implementácia
triedy). Vytvorenie objektu alebo inštancie triedy je v ka*−
dom programovacom jazyku podporujúcom OOP trošku
odlišné. V pamäti poèítaèa je vyhradená špeciálna oblas ,
do ktorej budú dáta objektu ulo*ené. Ka*dý objekt je sa−
150
PC REVUE 10/2003
mostatná jednotka, a teda ka*dý objekt disponuje svojimi
vlastnými dátovými polo*kami. Dátové polo*ky slú*ia ob−
jektu na udr*iavanie informácií o svojich stavoch, ktoré
nastávajú poèas *ivotného cyklu objektu. Trieda, z ktorej
je objekt zrodený, by mala by naprogramovaná tak, aby
vytvorený objekt bol z poh¾adu vonkajšieho prostredia
èiernou skrinkou. Aby bola zabezpeèená integrita dát,
*iadny iný objekt by nemal by schopný pristupova k sú−
kromným dátovým polo*kám objektu (tento princíp je
oznaèovaný ako skrývanie dát). Iný objekt mô*e vola iba
verejné vlastnosti a metódy objektu, no v *iadnom prípa−
de by nemal získa priamy prístup do súkromia objektu.
Z uvedeného vyplýva, *e hoci je objekt samostatnou jed−
notkou, je schopný komunikova s ïalšími objektmi. Pri−
tom nie je podmienka, aby tieto ïalšie objekty boli in−
štancie tej istej triedy. V skutoènosti mô*e objekt nadvia−
za komunikáciu s akýmko¾vek iným objektom, musí však
vedie , aké rozhranie tento iný objekt vystavuje svojmu
okolitému prostrediu. Tým sa dostávame k ïalšiemu dôle−
*itému pojmu vo svete OOP, ktorým je rozhranie. Roz−
hranie je definované ako istá dohoda, ktorá vraví o tom,
aké èleny by mala trieda implementova (èlenmi triedy sú
jej vlastnosti a metódy, prípadne i udalosti). Je dôle*ité
pochopi , *e rozhranie je iba urèitý predpis, teda rozhra−
nie iba vraví, „èo sa má urobi “, ale implementaèné de−
taily (teda „ako to urobi “) sú ponechané na konkrétnu
triedu, ktorá bude toto rozhranie implementova . Objekty,
ktoré disponujú rovnakým rozhraním, mô*u spolu bez
problémov komunikova (termín komunikácia v tomto prí−
pade predstavuje volanie verejných metód a vlastností iného
objektu). Objekty však mô*u implementova i viac ako iba
jedno rozhranie. Ak objekt pou*íva viaceré rozhrania, je
nevyhnutné, aby trieda, z ktorej bol objekt vytvorený, èle−
ny všetkých podporovaných rozhraní riadne implemento−
vala.
OOP je postavené na nieko¾kých základných princípoch,
ktoré si rozoberieme v nasledujúcej kapitole.
PRINCÍPY OOP. Objektovo orientovaná koncepcia prog−
ramovania je postavená na nasledujúcich pilieroch:
1. Zapuzdrenie
Zapuzdrenie je princíp, pod¾a ktorého je implementácia
objektu nezávislá od rozhrania tohto objektu. Ako sme si
u* povedali, objekty mô*u medzi sebou komunikova pro−
stredníctvom rozhrania. Rozhranie však predstavuje len
urèitý dohovor, nevraví teda niè konkrétne. Implementácia
rozhrania však mô*e by špecifická. Na lepšie pochopenie
tohto princípu si uveïme príklad. Povedzme, *e máme
objekt s názvom Objekt1, ktorý implementuje rozhranie
IProces.
Názvy rozhraní sa zaèínajú pod¾a prijatej konvencie ve¾kým písme−
nom I (z anglického Interface). Aj keï môDete rozhranie pomeno−
vaE akoko¾vek, bolo by dobré, keby ste túto konvenciu dodrDiava−
li, pretoDe vo svete OOP sa ve¾mi èasto pouDíva.
Rozhranie IProces je tvorené iba jednou verejnou me−
tódou SpustiProces, ktorá zabezpeèuje spustenie apli−
kaèného procesu. Ïalej predpokladajme, *e existuje objekt
Objekt2, ktorý pou*ije rozhranie objektu Objekt1, aby
mohol zavola jeho verejnú metódu SpustiProces. Po−
vedzme, *e po urèitom èase sa implementácia rozhrania
IProces zmení. Rozhranie IProces bude i naïalej imple−
mentova metódu SpustiProces, no telo tejto metódy
bude kompletne zmenené. Inak povedané, metóda Spus−
tiProces bude realizova iné operácie, napríklad bude
spúš a inú aplikáciu. Objekt Objekt2 sa však vôbec ne−
musí zaujíma o to, èi je telo metódy SpustiProces modi−
fikované. Objekt2 bude stále vola verejnú metódu Spus−
tiProces rozhrania IProces. Pri pochopení zapuzdrenia je
dôle*ité uvedomi si, *e s objektom Objekt1 je mo*né rea−
lizova komunikáciu iba prostredníctvom jeho rozhrania.
Je teda mo*né vola verejné metódy a pou*íva verejné
vlastnosti objektu, ale samotná implementácia týchto prv−
kov je skrytá (je zapuzdrená v objekte). Iné objekty sa teda
nikdy nedostanú k implementaèným detailom objektu.
V tomto smere pomáha princípu zapuzdrenia ïalší prin−
cíp, oznaèovaný ako skrývanie dát.
2. Skrývanie dát
Skrývanie dát sme u* v predchádzajúcom texte spomenu−
li. V podstate ide o to, *e ka*dý objekt by mal by samo−
statne hospodáriacou jednotkou. Súkromné dátové po−
lo*ky, teda privátne premenné, ktoré uchovávajú informá−
cie dôle*ité pre *ivot objektu, by nemali by nikdy priamo
vidite¾né iným objektom. Namiesto priameho prístupu sa
k privátnym dátovým èlenom pristupuje pomocou špeciál−
nej programovacej konštrukcie, ktorá je oznaèovaná ako
vlastnos objektu.
V skutoènosti je názov vlastnosE pomerne umelo vytvorený. Ide
vlastne o špeciálnu funkciu, ktorá môDe priamo ovplyvòovaE hod−
notu privátneho dátového èlena triedy. Pomocou tejto funkcie je
moDné získaE, prípadne nastaviE hodnotu súkromného dátového
èlena. Nie všetky súkromné dátové èleny triedy však môDu byE
zmenené pomocou zavolania vlastnosti. Ak je privátny dátový èlen
deklarovaný len na èítanie (ReadOnly) a rovnaký modifikátor sa
nachádza i v definícii vlastnosti, nie je moDné hodnotu tohto èlena
zmeniE (je však moDné ju získaE a pouDiE v iných partiách progra−
mového kódu).
Aby bol výklad úplný, treba poveda , *e k privátnym
dátovým èlenom triedy majú prístup i metódy danej triedy.
3. Dediènos
Keby sme usporiadali anketu a spýtali by sme sa progra−
mátorov, ktorý princíp objektovo orientovaného progra−
movania je im najznámejší, myslím, *e dediènos by sa
umiestnila na prvom mieste. Aj keï všetky piliere OOP sú
skutoène u*itoèné, popularita dediènosti je priam obrov−
ská. Dediènos je programová konštrukcia, ktorá vytvára
jasne definovate¾ný vz ah medzi rodièovskou triedou a jej
potomkom. Rodièovská trieda je èasto oznaèovaná ako
bázová trieda alebo supertrieda. Aj pre potomka rodièov−
skej triedy existuje nieko¾ko ïalších pomenovaní: odvode−
ná trieda, dcérska trieda alebo podtrieda. Dediènos na−
riaïuje, *e ka*dá trieda, ktorá je odvodená od bázovej
triedy, bude disponova rovnakou funkcionalitou ako táto
bázová trieda. Týmto spôsobom sa vytvára vz ah medzi
bázovou triedou a od nej odvodeným potomkom. Pritom
odvodená trieda mô*e i naïalej vola metódy bázovej trie−
dy a naïalej tak vyu*íva u* vybudovaný funkèný rámec.
Podtrieda však mô*e pre zdedenú metódu implementova
odlišnú funkcionalitu tak, *e prekryje metódu bázovej trie−
dy svojou vlastnou metódou. Pri prekrývaní metódy musí
nová metóda spåòa nieko¾ko po*iadaviek. Predovšetkým
musí ma rovnaký názov, signatúru, modifikátor prístupu
a návratovú hodnotu ako metóda bázovej triedy, ktorú
má táto nová metóda prekry . Ak je však potrebné vybu−
dova v odvodenej triede novú metódu, ktorá síce má rov−
naký názov ako metóda v bázovej triede, no vo všetkých
ostatných prvkoch sa líši, je mo*né metódu bázovej triedy
zatieni . O prekrývaní a zatieòovaní metód si povieme viac
v niektorej z ïalších èastí tohto seriálu.
Vo všeobecnosti mo*no vyhlási , *e dediènos je ve¾mi
u*itoèná programovacia technika, ktorá dáva termínu
znovupou*ite¾nos programového kódu úplne nový a dy−
namický význam. Ak toti* vyvinieme vlastnú triedu, ktorej
funkènos ve¾mi dobre otestujeme, mô*eme túto triedu
pou*íva ako bázovú a odvodi od nej mnoho ïalších tried.
Do odvodených tried pritom pridáme iba dodatoènú funk−
cionalitu, preto*e všetky základné prvky zdedíme z bázo−
vej triedy.
Vo Visual Basicu .NET, ako aj v iných jazykoch platfor−
my .NET (napr. v C# èi v Managed Extensions for C++) je
podporovaná tzv. jednoduchá dediènos . Pri jednoduchej
dediènosti mô*e odvodená trieda priamo dedi svoju
funkcionalitu len z jednej bázovej triedy (odvodená trieda
však mô*e implementova viacero rozhraní). Naproti tomu
klasický programovací jazyk C++ je schopný pracova i s
viacnásobnou dediènos ou. V tomto prípade mô*e odvo−
dená trieda dedi charakteristiky z viacerých tried.
P R O G R A M U J E M E
4. Polymorfizmus
Polymorfizmus je definovaný ako schopnos
dvoch, prípadne viacerých tried poskytova odliš−
nú implementáciu rovnakých rozhraní. Vo všeobec−
nosti sa podstata polymorfizmu vysvet¾uje pomer−
ne a*ko, a preto si pomô*eme príkladom. Pred−
stavme si, *e máme k dispozícii dva objekty sku−
toèného sveta: televízor a poèítaè. Ka*dý objekt
je iný, preto*e slú*i na odlišné úèely. No tak tele−
vízor, ako i poèítaè disponujú tlaèidlom na za−
pnutie spotrebièa (je pritom jedno, aký nápis sa
nachádza na tomto tlaèidle). Ak pou*ívate¾ akti−
vuje toto tlaèidlo, oba spotrebièe sa zapnú. Pro−
ces zapnutia a následného spustenia sa je však
pri ka*dom objekte iný. Pri televízore sa iniciali−
zuje obrazovka a elektrónové delo, zatia¾ èo pri
poèítaèi sa otestuje stav základnej dosky pomo−
cou POST testu a zaène sa inicializácia operaè−
ného systému. Dôle*ité však je pochopi , *e oba
objekty (televízor i poèítaè) poskytujú rovnaké roz−
hranie na svoju aktiváciu (toto rozhranie vytvára
tlaèidlo, ktoré treba aktivova na zapnutie spo−
trebièa). Pre preh¾adnos by sme mohli toto roz−
hranie nazva IAktivácia. Rozhranie IAktivácia
implementuje iba jednu metódu s názvom Zap−
niMa. Táto metóda je zavolaná v*dy, keï pou*í−
vate¾ zapne spotrebiè. Ale pozor! Implementácia
tejto metódy je pri oboch objektoch rozlièná –
televízor sa zapína iným spôsobom ako poèítaè.
Pou*ívate¾ovi však nezále*í na konkrétnych
implementaèných detailoch, on chce iba aktivo−
va konkrétny spotrebiè. Ak sa prenesieme do po−
èítaèového sveta, mô*eme nájs ïalší príklad po−
lymorfizmu. Povedzme, *e na poèítaèi máme na−
inštalované dve aplikácie, jednu na spracovanie
textových dokumentov a druhú na prípravu gra−
fických predlôh. Obe aplikácie sú schopné obsah
editovaných dokumentov vytlaèi . Obe tak pod−
porujú rovnaké rozhranie na tlaè dokumentov (po−
menujme ho ako ITlaè). Nech rozhranie ITlaè imple−
mentuje iba jednu metódu s názvom ZaèaPro−
cesTlaèe, ktorá má na starosti prípravu dokumen−
tu na tlaè a jeho odoslanie do tlaèiarne. Pritom
opä musíme konštatova , *e obe aplikácie pri−
stupujú k spracovaniu svojich dokumentov odliš−
ne, a teda programový kód stojaci za metódou Za−
èaProcesTlaèe je pri ka*dej aplikácii iný. To nás
však nemusí zaujíma , my jednoducho klepneme
na tlaèidlo s ikonou tlaèiarne èi aktivujeme prí−
slušnú polo*ku ponuky.
5. Znovupou-ite¾nos programového kódu
Znovupou*ite¾nos programového kódu je ve¾kou
devízou objektovo orientovaného programova−
nia. Znovupou*ite¾nos kódu však nie je samo−
statným prvkom, skôr by sme mohli poveda , *e
ide o sprievodný jav, ktorý vzniká pou*itím pred−
chádzajúcich pilierov OOP. V OOP je bázou zno−
vupou*ite¾nosti trieda. Ak je trieda správne na−
vrhnutá a naprogramovaná, mô*e sa ona a tak−
isto jej inštancie sta zdrojom znovupou*ite¾−
nosti. Od jednej triedy je mo*né v procese dede−
nia odvodi ïalšie triedy, od tých zase ïalšie atï.
Vrcholom znovupou*ite¾nosti programového
kódu sú súbory tried zakomponované do jedno−
liateho celku, ktorý sa nazýva ovládací prvok, prí−
padne komponent. Inštanciu ovládacieho prvku
mo*no umiestni na formulár a mo*no tak vy−
u*íva jeho vlastnosti a metódy v rôznych apliká−
ciách. Komponent nemá vizuálne rozhranie, no
vo všetkých ostatných smeroch sa vyrovná ovlá−
daciemu prvku. O tvorbe komponentov a ovlá−
dacích prvkov si však povieme niekedy inokedy.
Ján Hanák
Programujeme v Jave
10. èas: Udalosti menu, klávesnice a myši
Tentoraz si skompletizujeme svoje vedomosti o tvorbe a obslu−
he udalostí menu rozprávaním o udalostnom modeli kompo−
nentu JPopupMenu a JMenuItem a potom sa budeme venova
udalostiam súvisiacim so vstupom z klávesnice a myši.
UDALOSTI A MENU. V súvislosti s menu mô*eme rozo−
zna dva typy udalostí – tie, ktoré sú vyvolané pri výbere jed−
notlivých polo*iek, a tie, ktoré sú vyvolané v súvislosti s ovlá−
daním menu – zobrazenie (rozbalenie) menu, skrytie menu
alebo oznaèenie a odznaèenie menu. Obsluhu prvého typu
udalostí u* zabezpeèi viete – venovali sme sa jej v predošlej
èasti, je realizovaná prostredníctvom registrácie poslucháèa
ActionListener pre danú polo*ku. Druhému typu udalostí sa
budeme venova teraz.
UDALOSTI KOMPONENTU JMENUITEM. Kompo−
nent JMenuItem umo*òuje registráciu dvoch typov poslu−
cháèov – MenuDragMouseListener a MenuKeyListener. Prvý z
nich slú*i na obsluhu udalostí drag&drop v menu, vïaka èo−
mu mô*ete pou*ívate¾ovi umo*ni presúvanie polo*iek v
menu. Keï*e ide o dos obsiahly a nie príliš vyu*ite¾ný kon−
cept, nebudeme sa mu v tomto seriáli venova . Keby ste pred−
sa len chceli vedie viac, odporúèam vám nahliadnu do API
dokumentácie. Poslucháè MenuKeyListener slú*i na zachytá−
vanie udalostí stlaèenia klávesu v prípade, *e polo*ka menu, v
ktorej je tento poslucháè zaregistrovaný, je vidite¾ná (zobra−
zená). Rozhranie MenuKeyListener deklaruje nasledujúce tri
metódy:
menuKeyPressed() – metóda volaná hneï, ako pou*ívate¾
stlaèí kláves,
menuKeyTyped() – metóda volaná po klepnutí na kláves,
teda po jeho stlaèení a uvo¾není,
menuKeyReleased() – metóda volaná po uvo¾není klávesu.
Tieto metódy sú volané u registrovaných poslucháèov po
stlaèení klávesu v rovnakom poradí, v akom sú vymenované,
teda najprv je generovaná udalos stlaèenia klávesu a po jeho
uvo¾není je najprv generovaná udalos „klepnutia“ na kláves a
nakoniec udalos uvo¾nenia klávesu. Všetkým týmto metódam
je ako jediný parameter odovzdávaný odkaz na objekt typu
MenuKeyEvent, ktorý zapuzdruje informáciu o udalosti. Trieda
MenuKeyEvent je odvodená od triedy KeyEvent (tej sme sa u*
venovali nedávno) a dedí od nej všetky metódy a atribúty,
teda aj tie na zistenie konkrétneho klávesu, ktorý bol stlaèený,
prípadne na zistenie stavu modifikátorov (funkèných kláve−
sov, ako napr. Ctrl, Alt alebo Shift). Vïaka tomuto všetkému
mô*u vaše polo*ky menu reagova na všetky stlaèenia kláve−
sov alebo ich kombináciu. Reagova však na ne mô*u iba
vtedy, keï sú vidite¾né, teda ak je zobrazená tá èas menu, v
ktorej sú umiestnené. Ak vtedy stlaèí pou*ívate¾ nejaký kláves
alebo kombináciu klávesov, sú vyvolané príslušné udalosti a
metódy registrovaných poslucháèov. Volaní sú poslucháèi
všetkých zobrazených polo*iek, to znamená, *e jedno stlaèe−
nie klávesu mô*e vyvola viacero udalostí. Poslucháèa je
mo*né pri polo*ke typu JMenuItem zaregistrova metódou
addMenuKeyListener() a následne mô*ete obsluhova prísluš−
né udalosti pod¾a potreby. Pokia¾ vám staèí obsluha iba nie−
ktorej konkrétnej udalosti, budete musie zvyšné metódy tak−
isto implementova , hoci ako prázdne. Týchto poslucháèov je
síce mo*né pou*i na volanie potrebných metód pri stlaèení
klávesu urèeného na aktiváciu konkrétnej polo*ky menu, ale
pre tento prípad existuje elegantnejšie riešenie s pou*itím
akcelerátorov (alebo aj horúcich klávesov), ktoré sme si uká−
zali v predchádzajúcej èasti. Je však mo*né, *e budete nieke−
dy potrebova implementova aj práve poslucháèa typu Menu−
KeyListener, èo by pre vás teraz u* nemal by *iadny problém.
UDALOSTI KOMPONENTU JMENU. Trieda JMenu je
potomkom triedy JMenuItem, èo znamená, *e umo*òuje
registráciu rovnakých typov poslucháèov ako táto jej rodièov−
ská trieda. Keï*e ide o kontajner, umo*òuje navyše registrá−
ciu ïalšieho typu poslucháèov – MenuListener – pomocou me−
tódy addMenuListener(). Toto rozhranie deklaruje tri metódy:
menuSelected() – metóda volaná pri oznaèení polo*ky menu,
menuDeselected() – metóda volaná pri zrušení oznaèenia
polo*ky menu,
menuCanceled() – metóda volaná pri zrušení zobrazenia
podmenu polo*ky menu (napr. pri stlaèení klávesu Esc).
Metóda menuSelected() je volaná pri oznaèení polo*ky
menu, ale ešte pred rozbalením jej podmenu. Tento fakt je
mo*né vyu*i na úpravu polo*iek podmenu ešte pred ich
samotným zobrazením, napr. ak ich povolenie/zakázanie zá−
visí od nejakého konkrétneho stavu programu, ktorý je známy
a* poèas jeho behu, a nie poèas návrhu programu:
class MyListener implements MenuListener {
public void menuCanceled(MenuEvent me) {
// obsluha udalosti zrušenia podmenu
}
public void menuDeselected(MenuEvent me) {
// obsluha udalosti odznaèenia poloZky menu
}
public void menuSelected(MenuEvent me) {
// úprava poloZiek vnoreného podmenu, obsluha udalosti
oznaèenia menu
}
}
Všetkým metódam definovaným v rozhraní MenuListener
je odovzdávaný ako parameter objekt typu MenuEvent, ktorý
zapuzdruje informácie o udalosti (v podstate jedinou vy−
u*ite¾nou metódou tejto triedy je metóda getSource(), zdede−
ná od triedy EventObject, ktorá vráti odkaz na objekt, ktorý je
pôvodcom udalosti).
UDALOSTI POP−UP MENU. Komponent JPopupMenu sa
od klasického menu trochu líši, a aj preto umo*òuje táto trie−
da registráciu jedného špeciálneho poslucháèa – PopupMenu−
Listener. Registrácia a odregistrovanie tohto poslucháèa sa riadi
štandardnými konvenciami, teda zaregistrovanie je mo*né me−
tódou addPopupMenuListener() a odregistrovanie metódou
removePopupMenuListener(). Obe metódy sú, samozrejme, za−
hrnuté v rozhraní triedy JPopupMenu. Rozhranie PopupMenu−
Listener poskytuje tri metódy:
popupMenuCanceled() – metóda volaná v*dy, keï je zruše−
né zobrazenie príslušného pop−up menu,
popupMenuWillBecomeInvisible() – metóda volaná tesne
pred znevidite¾nením príslušného pop−up menu (k znevidi−
te¾neniu mô*e dôjs pri zrušení zobrazenia menu, po aktivo−
vaní niektorého JMenuItem alebo po kliknutí mimo plochy
pop−up menu),
popupMenuWillBecomeVisible() – metóda volaná tesne
pred zobrazením príslušného pop−up menu, èo je mo*né
vyu*i napr. na úpravu jeho polo*iek.
Ka*dá z týchto metód preberá ako parameter odkaz na
objekt typu PopupMenuEvent, ktorý zapuzdruje informácie o
danej udalosti. Keï*e ide o potomka triedy EventObject, jedi−
ná dôle*itá informácia, ktorú mô*ete získa , je odkaz na ob−
jekt, ktorý udalos vyvolal (v tomto prípade pop−up menu), a
to metódou getSource().
Teraz si trošku rozšírime vedomosti o udalostiach týkajú−
cich sa pou*ívate¾ského vstupu z myši a klávesnice, aby sme si
potom mohli ukáza pou*itie poslucháèa PopupMenuListener.
UDALOSTI MYŠI. Pri práci pou*ívate¾a s myšou vzniká via−
cero udalostí, na ktoré èasto potrebujeme v našej aplikácii
reagova . Tieto udalosti je mo*né kategorizova do troch sku−
pín – udalosti spojené s pohybom myši, udalosti spojené so
stláèaním tlaèidiel myši a udalosti spojené s pohybom kolies−
ka myši. Aj preto existujú tri základné druhy poslucháèov pre
obsluhu udalostí myši – MouseMotionListener, MouseListener a
MouseWheelListener.
10/2003 PC REVUE
151
P R O G R A M U J E M E
Uva*ova o udalostiach spojených s interakciou pou*ívate¾a s aplikáciou prostredníc−
tvom myši má význam iba v prípade aplikácií GUI, tak*e všetky druhy poslucháèov, ktoré
sa v súvislosti s udalos ami myši pou*ívajú, je mo*né zaregistrova v objektoch, ktoré sú
inštanciami triedy Component (balík java.awt) alebo ktorejko¾vek jej podtriedy (èo sú teda
všetky komponenty kni*nice AWT aj Swing).
Ako prvému sa budeme venova poslucháèovi MouseListener, ktorý predstavuje akýsi
základ pre prácu s obsluhou udalostí myši. Poskytuje 5 metód na obsluhu základných uda−
lostí vznikajúcich pri pou*ívaní myši:
mousePressed() – metóda volaná v*dy, keï pou*ívate¾ stlaèí niektoré z tlaèidiel myši nad
komponentom, ku ktorému je tento poslucháè priradený (pri ktorom je zaregistrovaný),
mouseReleased() – metóda volaná po uvo¾není predtým stlaèeného tlaèidla,
mouseClicked() – metóda volaná po kliknutí na tlaèidlo myši, udalos kliknutia pozostá−
va zo stlaèenia a uvo¾nenia tlaèidla myši, tak*e najprv je generovaná udalos stlaèenia
tlaèidla myši [a volaná metóda mousePressed()], následne udalos uvo¾nenia tlaèidla
myši [a volaná metóda mouseReleased()] a a* nakoniec udalos kliknutia [a teda volanie
metódy mouseClicked() je vykonané ako posledné],
mouseEntered() – metóda volaná v*dy pri presune kurzora myši nad plochu komponentu,
mouseExited() – metóda volaná v*dy, keï kurzor myši opustí priestor nad plochou kom−
ponentu.
Všetkým metódam je odovzdávaný ako parameter odkaz na objekt typu MouseEvent.
Tento objekt je pou*ívaný na zapuzdrenie informácií o udalosti aj ostatnými poslucháèmi
pre obsluhu udalostí myši, ktorým sa ešte len budeme venova . MouseEvent je potomkom
triedy InputEvent a poskytuje nieko¾ko u*itoèných metód, dôle*itých na správnu identifi−
káciu typu udalosti.
Metódy getPoint(), getX() a getY() vyu*ijete vtedy, keï budete potrebova získa infor−
máciu o presnej polohe kurzora myši v okamihu, keï došlo k vygenerovaniu danej uda−
losti. Ove¾a zaujímavejšia je však metóda getClickCount(), ktorá nám umo*òuje zisti ,
ko¾kokrát po sebe došlo k udalosti kliknutia, èo v praxi znamená mo*nos reakcie na
pou*ívate¾ský „dvojklik“, prípadne „trojklik“.
Od svojich predkov dedí táto trieda mo*nos získa odkaz na objekt, ktorý udalos
vyvolal [metódou getSource()], a takisto mo*nos ID udalosti pomocou metódy getID(),
ktorej návratovú hodnotu mô*ete porovnáva s konštantami definovanými v triede Mouse−
Event (pozri API dokumentáciu) a na základe toho identifikova typ udalosti.
Ïalšia u*itoèná metóda je getModifiers(), ktorú dedí od triedy InputEvent. Táto metó−
da vráti flag vyjadrujúci stav modifikátorov v okamihu vygenerovania udalosti. Pod poj−
mom modifikátor rozumieme stav modifikátorových klávesov Ctrl, Alt, Alt Graph (tzv.
pravý Alt) a Shift a takisto stav tlaèidiel myši. Z tohto flagu je mo*né získava informácie
o stave modifikátorov prostredníctvom porovnania príslušnej masky preddefinovanej v
triede InputEvent. Ak budete chcie napr. zisti stav klávesu Alt v èase vygenerovania uda−
losti, vykonáte operáciu bitového súèinu s flagom vráteným metódou getModifiers() a
maskou ALT_DOWN_MASK. Návratová hodnota 0 potom predstavuje informáciu o tom, *e
kláves Alt nie je stlaèený, zatia¾ èo nenulová hodnota predstavuje stlaèený kláves Alt.
Rovnako to je aj s ostatnými modifikátormi. Mô*ete rovnako zis ova stav viacerých modi−
fikátorov naraz vykonaním operácie bitového súètu medzi preverovanými modifikátormi
a následným vykonaním operácie bitového súèinu s flagom vráteným funkciou getMo−
difiers().
Jednoduchším spôsobom, ako získa stav modifikátorových klávesov v okamihu vyge−
nerovania udalosti, je pou*itie metód isAltDown(), isAltGraphDown(), isControlDown() a
isShiftDown(), ktoré vracajú logickú hodnotu v závislosti od toho, èi je daný modifikáto−
rový kláves stlaèený (true) alebo nestlaèený (false).
Ïalším poslucháèom udalostí myši, ktorému sa budeme venova , je MouseMotionLis−
tener. Ako u* názov napovedá, slú*i na zachytávanie udalostí súvisiacich s pohybom
myši v oblasti plochy komponentu. Toto rozhranie deklaruje dve metódy:
mouseDragged() – metóda volaná v prípade, *e pou*ívate¾ stlaèí tlaèidlo nad plochou
komponentu a následne pohybuje myšou nad plochou komponentu,
mouseMoved() – metóda volaná pri pohybe myšou nad plochou komponentu, ale
bez stlaèených tlaèidiel.
Obom metódam v tomto rozhraní je opä odovzdávaný ako parameter odkaz na in−
štanciu triedy MouseEvent, o ktorej sme sa u* zmienili.
V prípade, *e budete chcie implementova vo vašich aplikáciách obe rozhrania
(MouseMotionListener aj MouseListener), mô*ete pou*i poslucháèa MouseInputListener,
ktorý je odvodený od oboch týchto rozhraní, èo znamená, *e jeho implementáciou
implementujete obe spomínané rozhrania.
Iste sa obèas stretnete so situáciou, keï budete potrebova obslú*i len niektoré uda−
losti myši, napr. iba kliknutie, teda chcete implementova len metódu mouseClicked() z
rozhrania MouseListener, prièom ostatné štyri metódy vás nezaujímajú. Keï*e však
potrebujete inštanciova triedu implementujúcu toto rozhranie, nesmie ma táto trieda
*iadne metódy bez implementácie (abstraktné metódy). Preto musíte implementova aj
zvyšné štyri metódy, aj keï pôjde len o prázdnu implementáciu, teda v ich telách nebu−
de vykonávané niè. Práve v tomto prípade nám poslú*ia tzv. adaptéry. Adaptéry sú kon−
krétne triedy implementujúce nejaké rozhranie, prièom tieto triedy poskytujú prázdne
implementácie metód implementovaného rozhrania. To znamená, *e namiesto toho,
aby sme vo svojej triede implementovali *iadané rozhranie, odvodíme ju od príslušného
adaptéra a prekryjeme *iadanú metódu (alebo metódy) vlastnou implementáciou, zatia¾
152
PC REVUE 10/2003
èo ostatné metódy zostanú s pôvodnými prázdnymi implementáciami adaptéra. Tak
docielime po*adovanú funkcionalitu bez nutnosti písa prebytoèný kód navyše.
Takýmito adaptérmi v prípade poslucháèov udalostí myši sú triedy MouseAdapter (pre
rozhranie MouseListener), MouseMotionAdapter (pre rozhranie MouseMotionListener) a
MouseInputAdapter (pre rozhranie MouseInputListener). Od týchto tried budete teda
odvodzova svoje triedy poslucháèov, ktoré budete chcie pou*íva vo svojich progra−
moch, samozrejme, len v prípade, *e budete chcie implementova len niektoré metó−
dy príslušného rozhrania. V opaènom prípade je lepšie priamo implementova dané roz−
hranie.
Posledným poslucháèom udalostí myši, ktorému sa budeme venova , je Mouse−
WheelListener. Tento poslucháè umo*òuje obsluhu udalostí súvisiacich s kolieskom myši,
ktoré je umiestnené väèšinou na mieste prostredného tlaèidla. Toto rozhranie poskytuje
iba jedinú metódu:
mouseWheelMoved() – metóda volaná pri akomko¾vek pohybe kolieska myši.
Tejto metóde je odovzdávaný ako parameter odkaz na inštanciu triedy MouseWheel−
Event. Pomocou jej metód mô*ete získa všetky potrebné informácie o vzniknutej udalos−
ti a patriène na ne reagova vo vašej aplikácii.
Trieda MouseWheelEvent poskytuje metódu getWheelRotation(), ktorá vracia poèet „klik−
nutí“ predstavujúcich otoèenie kolieskom. Tento poèet je kladný v prípade, *e pou*ívate¾
otoèil kolieskom smerom dole, a záporný, pokia¾ otoèil kolieskom smerom nahor. Ïalšou
dôle*itou metódou je getScrollType(), ktorá vráti typ otoèenia kolieskom. Tieto typy po−
známe dva – otoèenie o urèitý poèet jednotiek alebo otoèenie o celý blok. Tieto dva typy
sú reprezentované konštantami WHEEL_UNIT_SCROLL a WHEEL_BLOCK_SCROLL, defino−
vanými v triede MouseWheelEvent. V prípade, *e pou*ívate¾ otoèil kolieskom iba o nieko¾ko
jednotiek (a teda metóda getScrollType() vráti konštantu WHEEL_UNIT_SCROLL), mô*ete
tento poèet jednotiek zisti metódou getScrollAmount().
Funkcionalita kolieska myši je u*itoèná hlavne pre komponent JScrollPane, preto*e doò
mô*ete zapuzdri v podstate akýko¾vek iný komponent a následne meni jeho vidite¾nú
èas (viewport) pomocou posuvníkov. Pokia¾ by ste chceli implementova ovládanie tých−
to posuvníkov pomocou kolieska myši, iste vás poteší, *e si túto prácu mô*ete ušetri ,
preto*e komponent JScrollPane má u* túto funkcionalitu implementovanú.
UDALOSTI KLÁVESNICE. Základnou triedou reprezentujúcou udalosti klávesnice je
trieda KeyEvent. Táto trieda je (podobne ako MouseEvent) odvodená od triedy InputEvent.
O tom, aké mo*nosti poskytuje trieda InputEvent, ste sa v tomto èlánku u* mali mo*nos
doèíta , tak*e prejdeme priamo k triede KeyEvent. Táto trieda (resp. rozhranie) je zväèša
pou*ívaná pre inštanciáciu objektov zapuzdrujúcich informácie o udalosti pre poslu−
cháèov typu KeyListener, resp. pre ich metódy. Svojím spôsobom sa ve¾mi podobá roz−
hraniu MenuKeyListener, spomínanému na zaèiatku èlánku (a ktoré je jeho priamym po−
tomkom). Rozhranie KeyListener definuje takisto tri metódy:
keyPressed() – volaná pri stlaèení klávesu,
keyReleased() – volaná pri uvo¾není klávesu,
keyTyped() – volaná pri klepnutí na kláves (teda stlaèenie a uvo¾nenie).
Ako vidíte, paralela medzi rozhraniami MenuKeyListener a KeyListener a ich metóda−
mi je oèividná. Ak ste si preštudovali zaèiatok tohto èlánku, v podstate u* viete pou*íva
aj poslucháèov typu KeyListener. Takisto trieda KeyEvent zapuzdrujúca informácie o
udalosti, resp. inštancia tejto triedy, je rodièovskou triedou pre MenuKeyEvent. Trieda
KeyEvent definuje pre ka*dý kláves vlastnú konštantu s predponou VK_ (teda napr. klá−
ves A má konštantu VK_A, takisto existuje konštanta VK_F5 a podobne, podrobný
zoznam získate z dokumentácie). Na získanie èíselného kódu stlaèeného klávesu je
mo*né pou*i metódu getKeyCode(), ktorej návratovú hodnotu mô*ete porovna so
spomínanými preddefinovanými konštantami. S pou*ívaním poslucháèov udalostí vzni−
kajúcich v súvislosti s klávesnicou a ich obsluhou by ste teda nemali ma problémy.
Nakoniec sa ešte zmienime o niektorých u*itoèných metódach triedy KeyEvent. Znakovú
reprezentáciu stlaèeného klávesu (alebo kombinácie klávesov) mô*ete získa pomocou
metódy getKeyChar() a textový opis stlaèeného klávesu (alebo ich kombinácie) zasa
metódou getKeyText(). Tieto metódy sú pou*ívané napr. v menu, kde sú pri polo*kách
zobrazované ich klávesové akcelerátory (horúce klávesy) v textovom tvare (napr.
Ctrl+Alt+H). Vïaka tomu mô*ete tieto metódy pou*i v prípade, *e budete musie
implementova zobrazovanie textového opisu kombinácie klávesov vo vlastnom špeci−
fickom prípade.
ZÁVER. V tejto èasti sme sa venovali iba teórii, nauèili sme sa, ako obsluhova udalosti
myši a klávesnice, a dokonèili sme rozprávanie o komponentoch menu. V nasledujúcej
èasti si uká*eme príklad, kde vyu*ijeme všetky nadobudnuté vedomosti, a zaèneme sa
venova programovaniu desktopových aplikácií v Jave. Dovtedy dovidenia.
Andrej Chu
P R O G R A M U J E M E
Ako na nápoveï / 17. èas
V sedemnástej èasti nášho seriálu si priblí*ime prácu modulárneho systému nápovede
HTML. Dozviete sa, ako modulárny systém pracuje a ako ho vytvori . Ïalej je pre vás pri−
pravená kapitola, ktorá vás uvedie do problematiky asociatívneho linkovania nápovedných
tém pomocou ovládacieho prvku HTML Help ActiveX Control.
MODULÁRNE SYSTÉMY NÁPOVEDE HTML. Koncepcia modulárnych nápoved−
ných systémov je priamo odvodená od samej podstaty modulárneho softvéru. Pod poj−
mom modulárny softvér sa rozumie softvér, ktorý je zlo*ený z nieko¾kých modulov alebo
èastí. Zvyèajnou charakteristikou softvérových modulov je na jednej strane ich vzájomná
nezávislos a na druhej strane potom spoloèná závislos od urèitého základného prvku
(resp. základnej programovej èasti). Aby ste lepšie pochopili koncepciu modulárneho
softvéru, uveïme si príklad.
Predstavte si istú aplikáciu na tvorbu grafických predlôh. Hlavné jadro tejto aplikácie
tvorí bázový modul, ktorý je základným stavebným kameòom aplikácie. Bázový modul
má však ïalšiu dôle*itú charakteristiku, ktorá spoèíva v tom, *e tento modul poskytuje
urèité „zázemie“ pre ïalšie prídavné (resp. rozširujúce) moduly. Vo väèšine prípadov je
bázový modul vytvorený s oh¾adom na otvorenú architektúru, èo znamená, *e na bázo−
vý modul je mo*né „napoji “ ïalšie softvérové moduly. Tieto prídavné moduly si bude
môc pou*ívate¾ zakúpi spolu so základným modulom, no nie je to podmienkou. Na
druhej strane ka*dý pou*ívate¾ si bude musie zaobstara bázový modul aplikácie,
preto*e bez neho by aplikácia nebola schopná pracova správne. Pod¾a moderných špe−
cifík vývoja softvéru by mal by ka*dý softvérový komponent vybavený systémom nápo−
vede HTML. V našom príklade mô*eme predpoklada , *e bázový modul spåòa tieto špe−
cifiká a obsahuje zabudovanú elektronickú dokumentáciu v štýle nápovede HTML.
Nápovedný systém bázového modulu však musí disponova rovnakou otvorenou archi−
tektúrou ako samotný bázový modul. Povedzme, *e pou*ívate¾ si najskôr zakúpi len
základný modul, no po urèitom èase si bude chcie zakúpi i rozširujúci modul na tvor−
bu pokroèilých grafických efektov. V tejto súvislosti musia by spo¾ahlivo realizované
nasledujúce operácie:
Prídavný softvérový modul musí by nainštalovaný na cie¾ový poèítaè, prièom bude
okam*ite asociovaný s bázovým modulom aplikácie. Splnenie tejto úlohy má na starosti
programátor bázového a prídavného modulu aplikácie.
Systém nápovede HTML prídavného softvérového modulu musí by zakomponovaný do
nápovedného systému základného modulu. Splnenie tejto úlohy má na starosti autor
modulárneho systému nápovede HTML.
Prvá z uvedených po*iadaviek je
v rukách programátora, resp. prog−
ramátorov, a preto sa òou nebude−
me ïalej zaobera . Naopak, ove¾a
väèší dôraz budeme klás na správ−
nu tvorbu modulárneho systému
nápovede HTML. Ako sme u* uvied−
li, prídavný modul obsahuje svoju
vlastnú nápoveï. Tú je však potreb−
né pri jeho inštalácii dynamicky
prida do štruktúry nápovedného
systému bázového aplikaèného mo−
dulu. Jediné, èo pou*ívate¾ zaregis−
truje, budú nové polo*ky v obsaho−
vej stromovej štruktúre nápovede,
nové k¾úèové slová v registri a nové
mo*nosti pri fulltextovom preh¾a−
dávaní modulárneho systému ná−
povede HTML.
Pomaly, ale isto sa dostávame
k primárnej koncepcii modulárne−
ho systému nápovede HTML. Hlav−
nou úlohou modulárneho nápo−
Obr. 1 Grafická ilustrácia procesu
vedného systému je poskytova po−
dynamického prepojenia bázového
u*ívate¾om informácie o všetkých
a prídavného systému nápovede HTML
moduloch aplikácie v jednotnej a
syntetickej podobe. Hoci pou*íva−
te¾ bude ma nainštalovaných nieko¾ko aplikaèných modulov, v*dy bude pracova iba s
jedným modulárnym systémom nápovede HTML. Ak autor modulárneho systému vykonal
dobrú prácu, pou*ívate¾ by ani nemal postrehnú , *e nepracuje s jednoliatym systémom
nápovede, ale s dynamicky „poskladaným“ systémom, ktorý absorbuje informácie zo všet−
kých dostupných aplikaèných modulov.
PRACOVNÝ MODEL MODULÁRNEHO SYSTÉMU NÁPOVEDE HTML. Prvou a
pravdepodobne najdôle*itejšou skutoènos ou je, *e ku generovaniu finálneho modulár−
neho systému nápovede HTML dochádza za behu programu, presnejšie povedané, po
spustení nápovedného systému bázového aplikaèného modulu. V tomto okamihu bázový
systém nápovede HTML preskúma svoje okolie a zistí, èi sa nablízku (presnejšie v rovna−
kom adresári) nenachádzajú ïalšie priate¾ské súbory nápovede HTML, ktoré majú tvori
modulárny systém nápovede. Ak sa nájdu podobné súbory, je ich obsah dynamicky vlo−
*ený do bázového systému nápovede HTML. V opaènom prípade, ak nie sú nájdené *iadne
príbuzné súbory s nápoveïou HTML, bude zobrazená štandardná ponuka bázového sys−
tému nápovede HTML.
Ïalším podstatným faktom je, *e toto dynamické zluèovanie systémov nápovede HTML
je komplexné. To znamená, *e v tomto procese dochádza k prepojeniu polo*iek TOC, k¾ú−
èových slov registra a fulltextového vyh¾adávania k¾úèových slov. Grafická demonštrácia
uvedeného postupu je znázornená na obr. 1.
KROK 1: PLÁNOVANIE. Plánovacia fáza je v tomto prípade obzvláš dôle*itá, a to z
jedného podstatného dôvodu. Vy, ako autori modulárneho nápovedného systému, musí−
te toti* u* do bázového súboru nápovede HTML vlo*i príslušné odkazy, ktoré budú sme−
rova na externé (prídavné) súbory nápovede HTML. Bez týchto informácií by bázový súbor
nápovede HTML nebol schopný nadviaza spojenie s prídavnými nápovednými súbormi.
Vo všeobecnosti mô*eme poveda , *e tvorba modulárneho systému nápovede HTML pre−
bieha od samého zaèiatku vývoja bázového aplikaèného modulu, a nie a* po jeho dokon−
èení, ako sa ostatne mnohí autori nápovede HTML mylne domnievajú. Ak sa vaša spoloè−
nos rozhodne pre tvorbu modulárneho systému nápovede HTML, je rovnako dôle*itá tak−
isto úzka spolupráca vás (autorov nápovede HTML) a ïalších èlenov vývojového tímu (predo−
všetkým programátorov). Samozrejme, *e plánovanie nápovede sa odvíja od prvotných po−
*iadaviek, ktoré sa na vyvíjanú aplikáciu kladú (tieto po*iadavky by mali by zistené marke−
tingovým úsekom vo vz ahu k po*iadavkám cie¾ových pou*ívate¾ov, a teda zákazníkov).
KROK 2: VKLADANIE ODKAZOV NA PRÍDAVNÉ SÚBORY NÁPOVEDE
HTML. Do hlavného súboru nápovede HTML (presnejšie do zodpovedajúceho projektového
súboru) je potrebné vlo*i informácie o prídavných komprimovaných súboroch nápovede
HTML (ide o súbory s extenziou CHM). V našom prípade budeme pracova iba s jedným
prídavným súborom nápovede HTML s názvom Nap_02.CHM. Postupujte pod¾a nasledu−
júcich inštrukcií:
1. Spustite program HTML Help Workshop a otvorte váš projektový súbor nápovede
HTML. Predpokladá sa, *e tento projektový súbor nápovede je zároveò bázovým
súborom modulárneho systému nápovede HTML.
2. Na zálo*ke Project klepnite na tlaèidlo Change project options.
3. V dialógovom okne Options zvo¾te poslednú zálo*ku Merge Files.
4. Aktivujte tlaèidlo Add a v zobrazenom dialógovom okne Add Merge File špecifikujte
názov externého súboru s nápoveïou HTML (napr. Nap_02.CHM).
5. Klepnite na tlaèidlo OK.
6. Otvorené dialógové okno Option zavrite klepnutím na tlaèidlo OK.
7. Ulo*te projektový súbor nápovede HTML.
KROK 3: ZAÈLENENIE ODKAZOV DO TOC BÁZOVÉHO SÚBORU NÁPO−
VEDE HTML. Ak ste úspešne absolvovali druhý krok, mô*ete prikroèi k zaèleneniu od−
kazu na prídavný súbor nápovede HTML do obsahovej štruktúry tém hlavného nápoved−
ného súboru. Postupujte takto:
1. Sprístupnite obsahovú štruktúru hlavného súboru nápovede HTML klepnutím
na zálo*ku Contents.
2. Oznaète tú polo*ku, pod ktorú budete chcie prièleni odkaz na externý súbor
s nápoveïou HTML.
3. Na vybratú polo*ku klepnite pravým tlaèidlom myši a z kontextovej ponuky vyberte
polo*ku Insert File.
4. V dialógovom okne Include File zadajte do textového po¾a File to include nasledujúci
textový re azec: Nap_02.CHM::/TOC_02.HHC.
Pozrime sa na tento zápis podrobnejšie. Prvá èas zápisu determinuje názov prídavného
súboru nápovede HTML (Nap_02.CHM). Po urèení tohto názvu nasleduje dvojica dvojbo−
diek a lomka, za ktorou je špecifikovaný názov obsahového súboru prídavného súboru
nápovede HTML (TOC_02.HHC).
5. Po aktivácii tlaèidla OK sa vás program spýta, èi chcete tento súbor pou*i aj napriek
tomu, *e ho nemo*no nájs . Po zvolení kladnej odpovede sa dialógové okno uzavrie.
6. Ïalej upravte pozíciu vytvorenej polo*ky a posuòte ju smerom do¾ava pomocou
tlaèidla so šípkou (Move selection left).
7. Ulo*te obsahový súbor nápovede HTML a uskutoènite kompiláciu nápovedného
projektu.
TESTOVANIE MODULÁRNEHO SYSTÉMU NÁPOVEDE HTML. Aby ste mohli
spo¾ahlivo otestova váš modulárny systém nápovede HTML, musíte najskôr skopírova
prídavný nápovedný súbor (Nap_02.CHM) do adresára, v ktorom je ulo*ený hlavný (bázo−
vý) súbor nápovede HTML. Len èo tak urobíte, spustite hlavný nápovedný súbor a pozrite
sa na výsledok.
Ak sú súbory s nápoveïou HTML vybavené aj registrami k¾úèových slov a pri manipulácii s nápoved−
ným systémom dôjde k aktivácii registrov, HTML Help engine vytvorí v hlavnom adresári súbor s prí−
ponou CHW. Tento súbor obsahuje informácie o registrových poloDkách všetkých súborov nápovede
HTML, ktoré vytvárajú modulárny systém.
ASOCIATÍVNE LINKOVANIE TÉM NÁPOVEDE HTML. Ak ste niekedy praco−
vali s nápoveïou typu WinHelp 4.0, urèite si spomeniete na makro ALINK. Toto makro
10/2003 PC REVUE
153
P R O G R A M U J E M E
vyh¾adávalo špecifikované textové re azce v celom nápovednom
systéme a ponúkalo zoznam nápovedných tém, ktoré obsahova−
li zadané re azce v poznámkach A pod èiarkou. Prostredníctvom
tejto techniky bolo mo*né pomerne ¾ahko vyh¾adáva príbuzné
témy s ïalšími doplòujúcimi informáciami. Tento proces vzájom−
ného prepojenia nápovedných tém sa oznaèuje ako asociatívne
linkovanie tém. I v prostredí nápovede HTML sa mô*eme stretnú
s algoritmom vyh¾adávania príbuzných nápovedných tém. Imple−
mentaèný postup je síce odlišný, nie však nároèný. Navyše úsilie,
ktoré venujete pochopeniu problematiky asociatívneho prepoje−
nia tém nápovede HTML, sa vám v budúcnosti urèite vráti i s
pomyselnými úrokmi.
PRACOVNÝ MODEL ASOCIATÍVNEHO LINKOVANIA TÉM
NÁPOVEDE HTML. Primárna myšlienka uvedenej koncepcie je
pomerne jednoduchá: Do všetkých súborov HTML, ktoré budú
tvori jadro urèitého tematického celku nápovedného systému
nápovede HTML, je potrebné zaèleni vhodné textové identifikáto−
ry. Tieto identifikátory budú neskôr nájdené a rozpoznané pomo−
cou HTML Help enginu. Z tohto dôvodu do ka*dého *iadaného
súboru HTML vlo*íme urèité k¾úèové slovo, prípadne spojenia
k¾úèových slov, ktoré budú charakterizova daný súbor. Ïalej bu−
deme pokraèova pou*itím ovládacieho prvku HTML Help ActiveX,
pomocou ktorého zaèleníme mo*nos dynamického preh¾adávania
tém systému nápovede HTML. Po uskutoènení predostretých kro−
kov vygenerujeme komprimovaný súbor nápovede HTML a všetky
ostatné starosti prenecháme na HTML Help engine. Vo chvíli, keï
pou*ívate¾ klepne na tlaèidlo pre získanie podrobnejších informá−
cií, bude aktivovaný HTML Help engine, ktorému bude odovzdaný
po*adovaný vstupný argument (vstupný argument predstavuje
k¾úèové slovo, prípadne k¾úèové slová, ktoré budú predmetom
vyh¾adávania). Následne HTML Help engine preh¾adá celý nápo−
vedný systém, a ak sa mu podarí nájs aspoò jednu tému vyhovu−
júcu zadaným kritériám, zobrazí ju. V prípade, *e nájdených tém
bude viacero, bude zobrazené dialógové okno so zoznamom tých−
to tém. Zo zoznamu si mô*e pou*ívate¾ vybra tú nápovednú
tému, ktorú bude chcie zobrazi . Dobrou správou je, *e sa
preh¾adávajú všetky „vidite¾né“ témy, teda i všetky témy modulár−
neho systému nápovede HTML, na ktoré odkazuje TOC bázového
nápovedného súboru. Výhodnou vlastnos ou k¾úèových slov pre A
linkovanie je ich nevidite¾nos z poh¾adu finálneho pou*ívate¾a.
Preto*e tieto A k¾úèové slová sú vkladané do špeciálnych sekcií
kódu HTML, nikdy nebudú priamo k dispozícii pou*ívate¾om. Na−
sledujúce riadky sú venované predstaveniu techniky asociatívneho
linkovania nápovedných tém v praxi.
KROK 1: VKLADANIE A K¼ÚÈOVÝCH SLOV DO SÚBO−
ROV HTML. Prvým krokom je zaèlenenie príslušných k¾úèových
slov priamo do kódu HTML súborov s témami nápovede HTML.
Postupujte takto:
1. Otvorte váš projektový súbor s nápoveïou HTML.
2. Vyberte zálo*ku Contents a poklepte na po*adovanú
obsahovú polo*ku. Ak ste všetko urobili správne, v pravej
èasti hlavného okna programu by sa mal objavi kód HTML
nápovednej témy, ktorá bola asociovaná s aktivovanou
obsahovou polo*kou.
3. Umiestnite kurzor medzi znaèky </BODY> a </HTML>.
4. Vyberte ponuku Edit a klepnite na polo*ku Compiler
Information.
5. Zobrazí sa dialógové okno s titulkom Compiler Information.
Klepnite na zálo*ku ALink Names.
6. Kliknite na tlaèidlo Add a v dialógovom okne Add ALink Name
zadajte do textového po¾a A k¾úèové slovo „informácie“
(bez úvodzoviek).
7. Aktivujte tlaèidlá OK a pozatvárajte dialógové okná Add
ALink Name a Compiler Information. Všimnite si, *e
do kódu HTML editovanej nápovednej témy sa vlo*ili
nasledujúce riadky kódu:
8. Modifikovaný súbor HTML ulo*te a uvedený postup aplikujte
takisto na ïalšie nápovedné témy obsahovej štruktúry, ktoré
majú by neskôr preh¾adávané.
KROK 2: POU*ITIE OVLÁDACIEHO PRVKU HTML HELP
ACTIVEX CONTROL. V druhej etape sa sústredíme na vlo*e−
nie inštancie ovládacieho prvku HTML Help ActiveX Control do tohto
súboru HTML nápovednej témy, v ktorej bude umiestnené tlaèidlo
na vyh¾adanie ïalších informácií. Postupujte takto:
1. Uistite sa, *e je vybratá zálo*ka Contents, a poklepte
na polo*ku tej nápovednej témy, do ktorej HTML kódu budete
chcie vlo*i tlaèidlo na vyh¾adanie príbuzných tém.
2. Vyh¾adajte v kóde HTML miesto, kde budete chcie vlo*i
tlaèidlo na vyh¾adanie ïalších tém.
3. Vyberte ponuku Tags a klepnite na polo*ku HTML Help
Control (rovnako mô*ete pou*i aj tlaèidlo s ikonou
kúzelníckej èiapky na lište nástrojov).
4. Uvidíte dialógové okno HTML Help ActiveX Control
Commands. Z otváracieho zoznamu Specify the command
vyberte polo*ku ALink Search.
5. Klepnite na tlaèidlo Next a zobrazte druhý krok sprievodcu.
Tu vyberte vo¾bu na vytvorenie tlaèidla (As a button). Prvé
zaškrtávacie pole Display on pop−up menu zabezpeèuje
zobrazenie názvov nájdených nápovedných tém v pop−up
okne. Druhé zaškrtávacie pole Display dialog or menu even
if only one title aktivuje vo¾bu na zobrazenie dialógového
okna alebo pop−up okna so zoznamom nájdených tém
i v prípade, ak bude nájdená len jedna téma. Ani jedno
zo zaškrtávacích polí nemusíte v tomto prípade aktivova .
6. Pokraèujte ïalším krokom sprievodcu. V tomto kroku urèíme,
aby sa na tlaèidle nachádzal text (vo¾ba Display text on the
button), a aktivujeme aj vo¾bu Disable if jump is
unavailable. Táto vo¾ba nariaïuje, *e tlaèidlo nebude
prístupné, ak odkazy na nápovedné témy nebudú dostupné.
Do textového po¾a Text napíšte textový re azec, ktorý sa bude
objavova na vytvorenom tlaèidle (napr. text Ïalšie informácie).
7. Pokraèujte klepnutím na tlaèidlo Next.
8. Štvrtý krok sprievodcu je najdôle*itejší, preto*e v òom musíme
urèi , ktoré A k¾úèové slovo má by predmetom vyh¾adávania.
Aktivujte tlaèidlo Add a v dialógovom okne Add/Edit ALink
Name zadajte A k¾úèové slovo, ktoré sa má vyh¾ada (v našom
prípade to bude slovo informácie).
9. Kliknite na tlaèidlo OK a nasledujte pokyny sprievodcu a*
do konca.
Keï sa pozriete do kódu HTML editovaného súboru, uvidíte
nieko¾ko riadkov, ktoré za vás vytvoril sprievodca. Mali by vyzera
asi takto:
<OBJECT id=hhctrl type="application/x−oleobject"
classid="clsid:adb880a6−d8ff−11cf−9377−00aa003b7a11"
codebase="hhctrl.ocx#Version=4,74,8793,0"
width=100
height=100
>
<PARAM name="Command" value="ALink">
<PARAM name="Button" value="Text:Ïalšie informácie">
<PARAM name="Flags" value=",,1">
<PARAM name="Item1" value="">
<PARAM name="Item2" value="informácie">
</OBJECT>
Ulo*te všetky súbory a uskutoènite kompiláciu projektového
súboru nápovede HTML. Spustite vygenerovaný súbor a klepnite
na tlaèidlo na vyh¾adanie tém. V závislosti od vášho nastavenia
by sa malo zobrazi dialógové okno so zoznamom nájdených
tém.
<Object type="application/x−oleobject" classid="clsid:1e2a7bd0−dab9−
11d0−b93a−00c04fc99f9e">
<param name="ALink Name" value="informácie">
</OBJECT>
Hodnota parametra Name nám vraví, *e ide o A k¾úèové slovo
a hodnota parametra Value toto A k¾úèové slovo bli*šie špecifi−
kuje.
154
PC REVUE 10/2003
Ján Hanák
P R O G R A M U J E M E
Windows API / 7. èas: Subclassing
m_button3.SubclassWindow(GetDlgItem(IDC_BUTTON3));
m_button3.LoadStateBitmaps(IDB_SAVEU, IDB_SAVED, IDB_SAVE);
Tentoraz bude témou Subclassing. Je to postup, ktorý sa vo WTL vyu*íva pomerne èasto.
Ako ho pou*i , to si uká*eme na nieko¾kých praktických príkladoch. Zdrojové kódy k tejto
èasti nájdete na stránke www.pcrevue.sk v sekcii Programujeme.
SUBCLASSING. Subclassing = zmena procedúry okna. Vo WTL sa subclassing realizu−
je pomocou funkcie SubclassWindow.
// center the dialog on the screen
CenterWindow();
BOOL SubclassWindow(HWND hWnd)
{
ATLASSERT(m_hWnd == NULL);
ATLASSERT(::IsWindow(hWnd));
m_thunk.Init(WindowProc, this);
WNDPROC pProc = (WNDPROC)&m_thunk.thunk;
WNDPROC pfnWndProc = (WNDPROC)::SetWindowLong(hWnd, GWL_WNDPROC,
(LONG)pProc);
if(pfnWndProc == NULL)
return FALSE;
m_pfnSuperWindowProc = pfnWndProc;
m_hWnd = hWnd;
return TRUE;
}
Úlohou funkcie SubclassWindow je nastavi zadanému oknu novú procedúru okna
CWindowImpl::WindowProc. Pôvodná procedúra okna sa ulo*í do m_pfnSuperWindow
Proc. Pokia¾ by ste sa chceli vráti k stavu pred pou*itím funkcie SubclassWindow, mô*ete
tak urobi pou*itím funkcie UnsubclassWindow.
ATL/WTL OWNERDRAW BITMAP BUTTON (SAMPLE 1). V prvom príklade si
uká*eme, ako z obyèajných tlaèidiel urobi pou*ívate¾sky kreslené tlaèidlá. Základom bude
dialógové okno so štyrmi tlaèidlami
(obr. 1).
Aby sme si u¾ahèili programovanie,
pou*ijeme class AtlBitmapButton (ATL/
WTL Ownerdraw Bitmap Button). Auto−
rom tejto triedy je Amit Dey (amit−
dey@crosswinds.net). Ako teda túto
triedu pou*i ? Keï*e ideme vytvára
Obr. 1 Dialógové okno pred pou;itím
pou*ívate¾sky kreslené tlaèidlo, bude−
subclassingu
me potrebova zachyti jeho jednotlivé
stavy. Tlaèidlo mô*eme teda opísa
stavmi znázornenými na obrázku 2.
Ve¾kos obrázka musí by vo všet−
Obr. 2 Stavy tlaèidla
kých troch prípadoch rovnaká. Z toho
vyplýva aj obmedzenie, *e takýto BUTTON nemô*ete jednoducho zväèši ani zmenši .
Museli by ste najprv upravi , resp. nakresli všetky stavy daného tlaèidla. Keï máte tieto
tlaèidlá nakreslené, v kóde si zadeklarujeme triedu AtlBitmapButton.
CAtlBitmapButton m_button1, m_button2, m_button3, m_button4;
LRESULT OnInitDialog(UINT /*uMsg*/, WPARAM /*wParam*/, LPARAM /*lParam*/, BOOL&
/*bHandled*/)
{
// set subclassing
m_button1.SubclassWindow(GetDlgItem(IDC_BUTTON1));
m_button1.LoadStateBitmaps(IDB_LOADU, IDB_LOADD, IDB_LOAD);
m_button2.SubclassWindow(GetDlgItem(IDC_BUTTON2));
m_button2.LoadStateBitmaps(IDB_PLAYU, IDB_PLAYD, IDB_PLAY);
m_button4.SubclassWindow(GetDlgItem(IDC_BUTTON4));
m_button4.LoadStateBitmaps(IDB_QUITU, IDB_QUITD, IDB_QUIT);
return TRUE;
}
Parametrom funkcie SubclassWindow je hWnd controlu, v našom prípade to bude
tlaèidlo (BUTTON). Handle na control získate pomocou funkcie GetDlgItem(id), kde id je
identifikátor controlu z resource. Pomocou funkcie LoadStateBitmaps nahráte do pamä−
te všetky tri stavy tlaèidla z resource. Obidve operácie treba vykona pre ka*dý BUTTON.
V resource editore (v Microsoft Visual C++) musíme ka*dému tlaèidlu nastavi vlastnos
Owner Draw na True (zodpovedá to štýlu okna BS_OWNERDRAW). Keï teraz spustíme dia−
lógové okno, tieto tlaèidlá vôbec nebudú vidite¾né; musíme ich teda v správny èas kresli
sami. O tom, kedy nastal ten správny èas, nás informuje systém. Rodièovskému oknu, teda
nášmu dialógu je poslaná správa WM_DRAWITEM, ktorá obsahuje v parametri lParam
adresu štruktury DRAWITEMSTRUCT. Štruktúra má tvar:
/*
* DRAWITEMSTRUCT for ownerdraw
*/
typedef struct tagDRAWITEMSTRUCT {
UINT
CtlType;
UINT
CtlID;
UINT
itemID;
UINT
itemAction;
UINT
itemState;
HWND
hwndItem;
HDC
hDC;
RECT
rcItem;
ULONG_PTR itemData;
} DRAWITEMSTRUCT, NEAR *PDRAWITEMSTRUCT, FAR *LPDRAWITEMSTRUCT;
Význam jednotlivých parametrov je nasledujúci:
UINT CtlType – špecifikuje typ vykres¾ovaného objektu pou*ívate¾ského rozhrania (but−
ton, kombo−box, list−box, tab atï.). CtlType mô*e by jeden z nasledujúcich parametrov:
ODT_BUTTON (Owner−drawn button), ODT_COMBOBOX (Owner−drawn combo box),
ODT_LISTBOX (Owner−drawn list box), ODT_MENU (Owner−drawn menu), ODT_LISTVIEW
(List view control), ODT_STATIC (Owner−drawn static control) a ODT_TAB (Tab control).
UINT CtlID – identifikátor vykres¾ovaného okna (detského okna). Tento parameter sa
nepou*íva pre menu.
UINT itemID – identifikátor menu alebo index polo*ky v list−boxe alebo kombo−boxe.
UINT itemAction – špecifikuje dôvod vykres¾ovania. ItemAction mô*e by jeden z nasle−
dujúcich parametrov: ODA_DRAWENTIRE, ODA_FOCUS a ODA_SELECT.
UINT itemState – špecifikuje stav polo*ky (vybraná, zakázaná atï.). ItemState mô*e by
jeden z nasledujúcich parametrov: ODS_CHECKED, ODS_DISABLED, ODS_FOCUS,
ODS_GRAYED, ODS_SELECTED, ODS_COMBOBOXEDIT a ODS_DEFAULT.
HWND hwndItem – jednoznaèný identifikátor (handle) vykres¾ovaného prvku.
HDC hDC – jednoznaèný identifikátor (handle) DC (Device Context).
RECT rcItem – poloha vykres¾ovanej polo*ky v získanom DC (Device Context).
ULONG_PTR itemData – data asociovaná s polo*kou.
V tejto štruktúre sú všetky informácie potrebné na vykreslenie buttonu (to isté platí aj
o ïalších prvkoch podporujúcich pou*ívate¾ské kreslenie – listbox, combobox, listview a
menu). Štruktúra obsahuje aj informácie o stave tlaèidla – napríklad èi je práve stlaèené, èi
má klávesnicový fokus a pod.
Nakoniec treba zabezpeèi , aby mohol control (teda BUTTON) spracúva správu WM_
DRAWITEM. To urobíme tak, *e do parent message mapy vlo*íme makro REFLECT_NOTI−
P R O G R A M U J E M E
FICATIONS, èo zabezpeèí posielanie správ vášmu controlu.
Výsledok mô*ete vidie na obrázku 3.
NOVÝ SERIÁL
Delfinárium III / 1. èas: Ako som pochoval BDE
Obr. 3
Dialógové okno po pou;ití subclassingu
WTL DIM EDIT CONTROL (SAMPLE 2). Podobný
postup mo*no pou*i aj na iné prvky. V nasledujúcom prí−
klade si uká*eme, ako mo*no upravi control EditBox.
Pokým nie je EdiBox zameraný, bude v òom zobrazený sivý
text opisujúci parameter, ktorý treba do EditBoxu zada .
Po zameraní EditBoxu text zmizne a control sa tvári ako
be*ný EditBox. Pokia¾ do EditBoxu niè nezadáte, bude po
Obr. 4
Pou;itie triedy CDimEdit
Obr. 5
Pou;itie triedy CPictureWindow
presune (pomocou klávesu Tab) na iný prvok v okne v tomto
controle opä zobrazený pôvodný sivý text. Autorom tejto
triedy je Paul A. Howes. Pou*itie tejto triedy je opä ve¾mi jed−
noduché, staèí, ak si do projektu pridáte:
...
#include "DimEdit.h"
...
private:
CDimEdit m_dimEdit1;
CDimEdit m_dimEdit2;
...
Teraz u* len do spracovania správy WM_INITDIALOG
treba prida nasledujúce riadky (uva*ujeme dva ovládacie
prvky EditBox):
...
// Subclass the dim edit control from the existing edit box.
m_dimEdit1.SubclassWindow( GetDlgItem( ID_DIMEDIT1 )
);
m_dimEdit1.SetDimColor( RGB( 128, 128, 128 ) );
m_dimEdit1.SetDimText( "Enter Your Login" );
// Subclass the dim edit control from the existing edit box.
m_dimEdit2.SubclassWindow( GetDlgItem( ID_DIMEDIT2 )
);
m_dimEdit2.SetDimColor( RGB( 128, 128, 128 ) );
m_dimEdit2.SetDimText( "Enter Your Password" );
...
Dokonèenie nabudúce.
Peter Gašparoviè
156
PC REVUE 10/2003
Pred nieko¾kými mesiacmi som natrafil na ve¾mi zaujíma−
vý produkt, ktorému bude venovaný tento seriál. Aby
som bol presnejší, ide o databázový server Advantage
Database Server, ktorého recenzia bola uverejnená vo
februárovom èísle PCR. Pre tých, ktorí ju neèítali, zopa−
kujem nieko¾ko najdôle*itejších faktov. Advantage je
škálovate¾né riešenie klient/server pre platformy Windows,
Linux a NetWare. Databázový stroj sa skladá z dvoch
èastí: Advantage Database Server a Advantage Local Ser−
ver. Local Server je dôvodom, preèo som sa rozhodol napí−
sa tento seriál, a je aj vysvetlením, preèo sa prvá èas
volá tak, ako sa volá. Advantage Local Server toti* pred−
stavuje viac ako výbornú náhradu za BDE, ktorá je obsiah−
nutá v dvoch kni*niciach DLL a nieko¾kých doplnkových
súboroch. Local Server mô*e pokojne sídli v rovnakom
adresári ako vaša aplikácia a navyše si nevy*aduje nijakú
manipuláciu s databázou Registry. Inými slovami, ka*dý
program mô*e pou*íva vlastný Local Server, èím sa prak−
ticky odstráni riziko konfliktov spojených s rôznymi ver−
ziami kni*níc DLL. No nie je to priam ideálne? Navyše po−
u*ívate¾ tohto systému nie je nútený pracova s exotický−
mi formátmi, Advantage toti* podporuje štandard DBF.
Napriek tomu sa však v našom seriáli budeme zaobera
výluène proprietárnym formátom ADT, ktorý je podstatne
vyspelejší ako DBF.
Ïalšou prednos ou Advantage je kompatibilita kompo−
nentov s existujúcimi komponentmi dodávanými s Delphi.
U* som sa stretol s rôznymi riešeniami obchádzajúcimi BDE,
no drvivá väèšina bola v praxi nepou*ite¾ná – ako príklad by
som mohol uvies komponent, ktorý síce dokázal priamo
èíta z DBF, nepodporoval však také elementárne metódy
ako Locate. Alternatívne prístupy k databázam ako ADO èi
ODBC pova*ujem za dos a*kopádne, keï*e v prvom prí−
pade musíte na cie¾ovom stroji najskôr inštalova /aktuali−
zova MDAC, a v druhom príslušný ovládaè ODBC.
Vá*ené dámy a páni, prosím, vzdajte úctu systému Bor−
land Database Engine, nech mu je 32−bitová zem ¾ahká!
Odteraz ho na tróne nahradí Advantage Local Server. Prv
ne* zaèneme, malá poznámka na úvod: seriál nie je urèený
pre databázových nováèikov, pojmy ako alias, indexy, re−
ferenèná integrita a pod. u* musia by èitate¾ovi známe.
ÈO BUDEME POTREBOVA/? Skôr ako sa pustíme
do práce, musíme si, samozrejme, nainštalova potrebný
softvér. Pokia¾ inštalujete z CD, spustí sa inštalaèný prog−
ram a vaše prvé kroky budú smerova ku karte Servers,
kde vyberiete verziu servera urèenú pre vašu platformu
(vo väèšine prípadov to bude Windows). Nezabudnite
však pou*i vo¾bu All other countries, aby neskôr neboli
problémy s diakritikou. Je potrebné zdôrazni , *e inštalá−
cia servera nie je povinná, a preto prvý krok mô*ete
pokojne vynecha .
Druhý krok však je u* povinný a vynecha ho nemo*no.
Na karte Clients vyberieme TDataset Descendant, èo je
vlastne súprava šiestich komponentov umo*òujúcich prácu
s Advantage Local a Database serverom. Po ich nainštalo−
vaní v adresári s komponentmi nájdeme okrem iného aj
zaujímavú kni*nicu Redistribute. Nebude problém uhád−
nu , *e práve v nej sú takmer všetky súbory, ktoré musia
by zahrnuté do inštalácie nášho programu. Výnimku tvorí
inicializaèný súbor ADS.INI, ktorého obsah, prirodzene,
závisí od konkrétnej aplikácie. Pre úplnos dodávam, *e
tento súbor tie* odporúèam ma umiestnený v adresári
spolu s vašou aplikáciou a Local Serverom, a to aj napriek
tomu, *e Advantage implicitne vytvorí iba jeden súbor
ADS.INI, ktorý umiestni do systémového adresára. Keï*e
spomenutý súbor mô*e okrem aliasov obsahova aj ïal−
šie nastavenia, je bezpeènejšie vyhýba sa jeho zdie¾aniu
medzi viacerými aplikáciami.
Po Database/Local serveri je najdôle*itejším nástrojom
Advantage Data Architect, ktorý sa nachádza na karte
Tools. Ide o klon programu Database Desktop, pomocou
ktorého sa vytvárajú a administrujú všetky databázy. Data
Architect je ove¾a lepší ako Database Desktop, ale o tom
a* o mesiac.
Ak súbory s ahujete z internetu, zaènite na stránke
www.advantagedatabase.com, v sekcii Evaluate today >
Free downloads. Na stránke, ktorá sa zobrazí, nájdeme
dve k¾úèové sekcie: Client Products a Development Tools.
Je tu síce aj sekcia Server products s linkmi na stiahnutie
servera, ten je však pre nás nepodstatný. Èo sa týka sek−
cie Client products, nevyhnutnou súèas ou pre naše bá−
danie bude Advantage TDataSet Descendant for Delphi/
Kylix/C++Builder, ostatné komponenty zatia¾ nie sú po−
trebné. V sekcii Development Tools treba stiahnu Advan−
tage Data Architect, Crystal Reports Driver nie je potrebný.
Po úspešnej inštalácii sa v Delphi objaví nová rodinka
komponentov Advantage: TAdsConnection, TAdsTable,
TAdsQuery, TAdsStoredProc, TAdsDictionary, a TAds−
Settings. Ako vidíme, ich názvy sú podobné štandardným
komponentom, ktoré sa dodávajú s Delphi, prièom ich
pou*itie je takmer identické.
Hoci som u* viackrát zdôraznil, *e sa budeme zaobe−
ra Local Serverom, predsa len mám pre vás jednu ve¾mi
dôle*itú radu pre prípad, *e by ste sa rozhodli nainštalo−
va Advantage Database Server na stroj s Windows
2000, ktorý nie je pripojený do siete (t. j. nie je pripoje−
ný sie ový kábel). Za uvedených okolností toti* server ne−
nabehne, budete iba obdarení chybou 6420: Unable to
Find Advantage. Riešenie je nasledujúce: najprv spustite
editor databázy v registri a vyberte k¾úè HKEY_LOCAL_
MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Services\Tcpip\Para
meters. Následne vlo*te novú hodnotu DWORD, ktorú
pomenujte DisableDHCPMediaSense a nastavte na 1. Po
týchto úpravách a reštarte poèítaèa u* bude všetko fun−
gova bez problémov.
ZÁKLADNÁ TERMINOLÓGIA. Pri práci s Local (ale aj
Database) Serverom sa stretneme s dvoma pojmami, ktoré
sú špecifické pre Advantage, a preto bude potrebné objasni
si ich. Prvým z nich je Connection Type alebo Server Type. Ide
o spôsob, akým sa ARC, resp. ¾ubovo¾ný program zalo*ený
na Advantage pripojí k databáze. Máme tu tri mo*nosti:
Remote, Local a Internet. V prvom prípade ide o pripojenie
sa k Advantage Database Serveru v rámci lokálnej siete, v
druhom prípade ide o pripojenie k Advantage Local Serveru
a napokon ide o pripojenie k ADS cez internet. Nás bude
zaujíma výluène Local Server, keï*e sme zaèiatoèníci a vyví−
jame len malé aplikácie, na ktorých by nebol výkon ADS
vôbec badate¾ný.
Druhým dôle*itým pojmom je Advantage Data Dic−
tionary. Pod týmto názvom sa neskrýva niè iné ako data−
báza, ktorá má však v súvislosti s Advantage trochu inú inter−
pretáciu, ne* býva zvykom. Existujú tu toti* dva typy tabu−
liek: tie, ktoré sú súèas ou nejakej databázy (=Data Dictio−
nary), a tzv. free tabu¾ky. Tabu¾ky, ktoré sú súèas ou databá−
zy, podliehajú zabezpeèeniu v*dy. Znamená to, *e aj keï sa
napríklad pokúsite otvori jednu tabu¾ku databázy, budete
sa musie najskôr riadne prihlási , a* potom systém tabu¾ku
sprístupní. Pre free tabu¾ky to neplatí, tie mô*ete otvára ,
ako chcete. Na rovnakom princípe je zalo*ený rozdiel medzi
príkazmi New table z ponuky File a New database z ponuky
Database.
Hoci aj zaèiatoèníci vedia, *e databáza je zväèša súhrnom
tabuliek a serverových metadát, v súvislosti s Advantage sa
pojem databáza pou*íva v nadväznosti na Advantage Data
Dictionary: rozumejú sa pod ním tri základné súbory, ktoré
sa vytvoria ešte predtým, ne* pou*ívate¾ zaène do databázy
pridáva tabu¾ky. Tieto súbory majú rovnaký názov ako data−
báza, majú však tri druhy prípon: ADD, AI a AM.
NABUDÚCE. O mesiac sa zaèneme zaobera Advanta−
ge Data Architectom, ktorý slú*i na vytváranie a správu
databáz. Pokia¾ ste netrpezliví, mô*ete s ním zaèa expe−
rimentova u* teraz, ka*dopádne však odporúèam zaèa
s príkazom New Database z ponuky Database a nevytvá−
ra tabu¾ky po jednom cez File > New Table.
Ivan Zernovác ml.
P R O G R A M U J E M E
Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 11. èas: My naèas konèíme, ale vývoj ide ïalej
Seriál o vývoji aplikácií pre mobilné zariadenia vstupuje do
závereènej èasti. Preto je naèase urobi drobnú rekapitulá−
ciu. Predovšetkým sme èitate¾om dl*ní vysvetlenie, preèo
konèíme a preèo niektoré veci v seriáli boli a niektoré zasa
nie. Jedenástou èas ou konèíme preto, lebo sme uzavreli
struèné predstavovanie a opis platforiem a vývojových
nástrojov, ktoré boli k dispozícii v èase, keï sme zaèínali
seriál, teda Windows CE (verzie 1.0, 2.0, 3.0), Pocket PC,
Pocket PC 2002 a Smartphone 2002. Z tohto preh¾adu by
na prvý poh¾ad vyplývalo, *e sme sa zamerali len na plat−
formy Microsoftu. Nadviaza spoluprácu s technikmi
dodávate¾ov iných platforiem (Palm, Handspring...), ktorí
majú najbli*šie zastúpenie v Èeskej republike, a získa
vývojové nástroje a potrebné know−how pre tieto platfor−
my sa napriek našej snahe nepodarilo. Uspokojili sme sa
teda s tým, *e sme venovali viac priestoru vývoju aplikácií
typu tenký klient, kde na type klientskeho zariadenia skoro
vôbec nezále*í. Poèas jedenástich pokraèovaní seriálu však
vývoj išiel ïalej, a tak momentálne nastala situácia, *e v
najbli*šom èase dôjde ku generaènej výmene platforiem aj
vývojových nástrojov. Platformu Pocket PC 2002 nahradí
platforma Pocket 2003. liadne prekvapenie v èíslovaní
verzií sa pravdepodobne nebude kona ani pri platforme
Smartphone. Tam však zdanlivo bezvýznamná zmena z
verzie 2002 na 2003 (ak sa Microsoft nerozhodne pre iné
oznaèenie) bude predstavova výraznú technologickú zme−
nu. No poïme pekne po poriadku v predstavovaní platfo−
riem a vývojárskych nástrojov, ktoré sú k dispozícii v èase
ukonèenia seriálu, prípadne ktoré budú k dispozícii v naj−
bli*šej budúcnosti. Vychádzame zo stavu prezentovaného
na konferencii Tech Ed 2003, ktorá sa konala na prelome
júna a júla v Barcelone. Preh¾adne je situácia znázornená
nasledujúcou tabu¾kou, v ktorej prvé dva ståpce (Pocket PC
2002 a Smartphone 2002) vyjadrujú súèasný stav a po−
sledné dva ståpce (PPC Ozone a SP v. Next) blízku budúcnos .
WinCE OS
eVC
eVB
VS.NET
.NETCF
MFC
ATL
eVB (runtime)
SQL CE
ADO.NET
MSMQ
Web Server
PPC 2002
3.0
3.0
3.0
2003
1.0
X
X
X
X
X
X
X
SP 2002
3.0
3.0
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
PPC Ozone
4.2
4.0 (SP2)
−
2003
1.0
X
X
X (RAM)
X
X
X
X
SP v.Next
4.2
4.0 (SP2)
−
2003
1.0
−
X
−
−
X
X
−
Zatia¾ má operaèný systém Windows CE 4.2 kódové
oznaèenie McKendric.
POCKET PC 2003. Kto dlhší èas pou*íval prístroj plat−
formy Pocket PC 2002, urèite by vedel vymenova slabiny
tohto prístroja, èi u* z h¾adiska pou*ívate¾ského rozhrania
a integrovaných aplikácií, alebo z h¾adiska implementova−
ných a podporovaných technológií. Podrobným opisom
tejto platformy sa budeme zaobera vtedy, keï ju budeme
ma k dispozícii. .NET Compact Framework bude pri prí−
strojoch platformy Pocket PC 2003 v pamäti ROM, tak*e
odpadne jeho zavádzanie a inštalácia pri inštalovaní apli−
kácií typu hrubý klient, ktoré .NET CF vyu*ívajú.
Na vývoj aplikácií pre túto platformu je potrebné nain−
štalova do vývojového prostredia Visual Studio .NET 2003
SDK pre Pocket PC 2003.
Naopak, natívny kód bude mo*né pre túto platformu
vyvíja pomocou vývojového prostredia eMbedded Visual
C++ 4.0 (s nainštalovaným SP2), eMbedded Visual C++
3.0 u* novú platformu nepodporuje. Jadro operaèného
systému má oznaèenie Windows CE .NET 4.2. Nový ope−
raèný systém (ako to u* pri nových operaèných systémoch
býva pravidlom) je robustnejší a aplikácie pod ním be*ia
Obr. 1
Inštalácia Pocket PC 2003 SDK do Visual
Studia.NET
Obr. 2
Vytvorenie nového projektu (podporované
typy projektov)
písa èo i len kratší odsek textu, zaèali sa prejavova ne−
výhody, teda absencia klávesnice a pomerne úzky displej.
Na prekonanie medzery medzi prístrojmi Pocket PC a u*
všestranne pou*ite¾nými notebookmi a prístrojmi tablet
PC sa vývoj po špirále vrátil k prístrojom s operaèným sys−
témom Windows CE s klávesnicou a obdå*nikovým disple−
jom, primárne orientovaným na šírku. Ich výhodou v po−
rovnaní s notebookmi sú hlavne menšie rozmery a hmot−
nos a vysoká odolnos . Ak nám niekde v sklade spadne
notebook na betónovú podlahu, radšej na to ani nemys−
lie . Ako príklad mo*ností a parametrov uvedieme Psion
Teklogix NetPad 5710. Znalci Psionov namietnu, *e som
„vystrelil od boku“ a prístroj ani len nezapol, veï Psiony
majú operaèný systém EPOC Symbian. Tento Psion je však
primárne dodávaný s Windows CE.NET, no pomocou pri−
lo*eného CD je mo*né preinštalova operaèný systém na
Symbian 5. Prístroj je zodolnený, no nemá klávesnicu.
Z toho vidíme, *e variabilita prístrojov Windows CE .NET je
skutoène ve¾ká. Z mo*ností operaèného systému Windows
CE.NET vyplýva, *e je mo*né kedyko¾vek dynamicky pre−
pnú na šírku alebo na výšku a ovláda všetky funkcie po−
mocou pera (pasívneho) a dotykového displeja. Na zadá−
vanie textových údajov, samozrejme, mô*eme pou*i vir−
tuálnu softvérovú klávesnicu zobrazenú na displeji. Prístroj
je mo*né sa pripoji na internet pomocou interného mo−
dulu GSM/GPRS, niektoré modely disponujú aj zabudova−
ným modulom Wireless LAN.
rýchlejšie. Microsoft Pocket Internet Explorer (HTML 4.01,
CSS, XHTML, WML 2.0), technológie pou*ívané na emulá−
ciu platformy, sie ové slu*by a technológie Microsoft
Windows Media sú upravené tak, aby optimálne vyu*ívali
mo*nosti hardvéru. Rozšírená je aj podpora inštalácie a kon−
figurácie OTA (Over The Air).
V predchádzajúcom odseku sme uviedli, *e s platformou
Pocket PC 2003 sa nemô*eme podrobnejšie oboznámi ,
preto*e *iadny takýto prístroj fyzicky k dispozícii zatia¾ nemá−
me. Na povrchnejšie oboznámenie, napríklad so vzh¾adom a
funkciami operaèného systému, prístroj zháòa vlastne ani
nemusíme. Na tento úèel postaèí aj emulátor. Vo Visual Stu−
dio.NET 2003 po doinštalovaní SDK pre Pocket PC 2003 mô−
*eme emulova navyše tieto platformy
Pocket PC 2003,
Pocket PC Phone Edition 2003 s WaveCom WMOD2B
externým modulom GSM
Pocket PC Phone Edition 2003 s podporou Virtual Radio
WINDOWS CE .NET 4.2. Pri prístrojoch platformy Po−
cket PC 2003 sme vyzdvihovali ich mobilnos , pohotovos
a v spojení s integrovanou technológiou GSM/GPRS aj ko−
munikaèné mo*nosti. No ak sme potrebovali v teréne na−
Obr. 3
Ladenie projektov pre platformu Pocket PC
2003 pomocou emulátora
Obr. 4
Ladenie projektov pre platformu Windows
CE.NET pomocou emulátora
10/2003 PC REVUE
157
S E R V I S
Technické údaje
Procesor: Intel SA 1110 Strong ARM / 206 MHz
Pamä: ROM 16 MB flash, 16 MB SDRAM, model 1400
a 3700: 64 MB SDRAM
Displej: Dotykový 1 VGA, 640 × 240 bodov, 256 farieb
Napájanie: Lithium−Ion akumulátor 875 mAh (model
3500, 3700 −1400 mAh) Výdr* 8 – 10 hodín
Komunikácia: GSM/GPRS, IrDA 1.1, RS−232 sériový
port (115 kbit/s), Wireless LAN
Operaèný systém: Symbian 5 alebo Windows CE.NET
Rozmery: 215 × 85 × 25 mm, hmotnos 508 g vrátane
batérií
Vyhotovenie: robustný odolný tablet s extrémne spev−
neným obalom (IP67), vydr*í pád z 1,5 metra na betón
Aj v tomto prípade sa s operaèným systémom Win−
dows CE.NET mô*eme oboznámi prostredníctvom emu−
látora vo Visual Studiu.NET 2003.
SMARTPHONE 2003. Nová platforma bude ma v se−
be zahrnutú podporu .NET Compact Framework, a tak
po inštalácii príslušného doplnkového balíka do Visual
Studia .NET budeme môc vyvíja managed aplikácie.
Zatia¾ èo v našich konèinách poznáme z predstavite¾ov
platformy Smartphone 2002 hlavne prístroj Smartphone
SPV od výrobcu HTC (ktorý vyrába aj HP iPAQ) a prístroj
MDA phone edition, vo svete sú rozšírené aj modely fi−
Obr. 5
Ladenie projektov
pre platformu
Smartphone
pomocou
emulátora
riem Compal, Samsung, Mitac a Asus. Pre predstavu o
technických parametroch, z ktorých vyplývajú ich mo*−
nosti, uvedieme technické údaje modelu Smartphone SPV.
Telefón: GSM/GPRS Triple Band 900/1800/1900 MHz,
podporuje MMS
Procesor: Texas Instruments OMAP 710, 132 MHz
PamäE: 16 MB RAM + 32 MB flash ROM
Displej: 176 × 220 TFT, 65 000 farieb
Rozmery: 11,5 cm × 4,6 cm × 2,2 cm
HmotnosE: 127 g
VýdrD batérií: hovor: 2,5 hodiny, pohotovostný reDim:
100 hodín
Zabudované príslušenstvo: zabudovaný slot pre SD
alebo MMC pamäEovú kartu, zabudovaný port IR
Volite¾né príslušenstvo: digitálny fotoaparát
Synchronizácia s PC: IrDA, USB pomocou kolísky a kábla
Smartphone 2002 je z mnohých aspektov zaujímavý
prístroj, ktorý podporuje synchronizáciu mailov, plánova−
cích kalendárov a úloh, ako aplikaèná platforma má v tejto
verzii urèité obmedzenia, a tak sa vývojári aplikácií realizo−
vali hlavne v oblasti hier. Aplikácie typu textový editor na
Smartphone nemajú jednoducho zmysel. Naopak, prehlia−
daèe textových formátov význam majú. Nie je to len prob−
lém platformy Smartphone 2002, prístroje platformy J2ME
sú na tom rovnako. Len èo však bude nová platforma pod−
porova .NET Compact Framework (azda to bude ešte v
tomto roku), bude situácia ove¾a zaujímavejšia. O vzh¾ade
nového prístroja ve¾a napovie dizajn emulátora. Prístroj s
rovnakým dizajnom je toti* v škatuli SDK for Smartphone
a ten vraj bude mo*né „preflešova “ na novú platformu.
¼uboslav Lacko
158
PC REVUE 10/2003
PC tuning / 2. èas: Základné nástroje
V úvode nášho seriálu (PC REVUE è.
9/2003) sme si spomenuli, preèo je
dôle*itá pravidelná starostlivos o
poèítaè. Aby ste mali prácu jedno−
duchšiu a nemuseli všetko zlo*ito
vyh¾adáva a skúša , predstavíme si
niektoré utility, postupy a zlepšenia
v nieko¾kých pokraèovaniach. Mno−
hé z nich síce urèite poznáte, ale ve−
rím, *e nájdete aj také, ktoré pozi−
tívne ovplyvnia výsledný výkon a sta−
bilitu vášho poèítaèa. Súèasne vás
vopred *iadam o porozumenie, *e
nie je v mojich silách obsiahnu celú
problematiku do maximálnych po−
drobností (niektoré informácie sú
utajované a draho predávané ☺) a
nie je v mo*nostiach èasopisu uve−
rejni všetko a naraz. Budem sa však
sna*i , aby ste postupne získali sluš−
ný preh¾ad umo*òujúci lepšie vy−
u*itie vášho poèítaèa. No a napo−
kon vás musím upozorni , *e PC tu−
ning je obèas nebezpeèný a tak ako
mo*no veci zlepši , ich mo*no –
a èasto ešte jednoduchšie – aj zhor−
ši . Tým chcem poveda len to¾ko,
*e všetko robíte na vlastné riziko, a
ak to funguje na mojom PC, nezna−
mená ešte, *e bude aj u vás ☺.
Rovnakú èinnos je mo*né urobi aj
nieko¾kými nástrojmi a postupmi,
preto mi nemusíte písa , *e sa to dá
urobi aj ináè. Vyberám ten postup,
ktorý poznám, mám odskúšaný, je
pomerne dostupný a mal by fungo−
va rýchlo a jednoducho. Ïakujem
za porozumenie.
Ladi mo*no takmer všetko a
potom je problém, kde zaèa . Èi
BIOS−om, inštaláciou, nastaveniami,
èi uprednostni u* nainštalované
systémy, alebo tie v príprave. Ideál−
ne by bolo, keby ste sa všetci roz−
hodli kúpi rovnaký poèítaè a po−
stupne by sme si krok za krokom vy−
svet¾ovali výber komponentov, ich
zladenie, nastavenie BIOS−u, inšta−
láciu systému... a mo*no by ste ho
u* niekedy v roku 2007 mohli zaèa
koneène aj pou*íva ☺. Preto som
sa napokon rozhodol, *e to bude−
me trochu strieda a tentoraz si
uvedieme niektoré zo základných
nástrojov. Keï*e zatia¾ väèšina èita−
te¾ov pracuje v systéme Windows,
budeme sa orientova na nástroje
pod týmto systémom (konkrétne
pod Win XP), ale niektoré nastave−
nia hardvéru budú zaujímavé aj pre
ostatných pou*ívate¾ov PC. Linux
navyše zo svojej podstaty nie je
potrebné vylaïova spôsobom ty−
pickým pre Windows, hoci nieko¾ko
podobných nástrojov a postupov
existuje pre oba systémy. Tejto pro−
blematike sa však èiastoène venuje−
me na inom mieste PC REVUE.
MSC3ONFIG. Najlepšie pre ka*−
dý systém je, ak existujú potrebné
nástroje integrované priamo v òom.
Ich výhoda je potom vzájomná pre−
Obr. 1
viazanos so systémom a cena.
Jedným zo základných nástrojov je
aj MS Config, distribuovaný s Win
98 a Win XP. Spustíme ho tak, *e
pod ponukou Štart do vo¾by Spusti
(Run) napíšeme msconfig (obr. 1).
Zobrazí sa nám ponuka (obr. 2).
Pod všeobecným oknom je dobré
zvyknú si na pou*ívanie funkcie
Spusti funkciu Obnovenie systému,
dostupná je však len vo Win XP
(obr. 3).
Táto jednoduchá slu*ba nám
pomô*e vytvori tzv. body obnovy,
ktoré sú zálohou aktuálneho nasta−
venia systému a v prípade jeho po−
škodenia ho z nej mô*eme obnovi .
Ideálne je vytvori si zálohu zaka*−
dým, keï máme PC vyladený, chys−
Obr. 2
Obr. 3
táme sa inštalova nový SW alebo
HW a nevieme, èo to spôsobí v na−
šej konfigurácii. Je to aj èiastoèná
zbraò proti niektorým vírusom.
Tvorba zálohy a obnovy systému z
nej je ve¾mi jednoduchá, staèí po−
stupova pod¾a pokynov.
Ïalšou vo¾bou v msconfigu je
Rozbali súbor. Je to rýchla mo*nos
obnovy vymazaného alebo poško−
deného systémového súboru z in−
štalaèného média.
Ostatné polo*ky pod Všeobec−
ným nastavením a príslušné vo¾by
slú*ia zvyèajne na detekciu príèin
problémov pri štarte systému. Ich
zmenu odporúèam len skúseným po−
u*ívate¾om. Jedine v súbore c:\win−
dows\win.ini by v riadku Load = a
Run = nemalo by za = niè napísané.
Väèšinou si toti* spúš anie týmto spô−
sobom zabezpeèuje vírus. Súbory je
mo*né editova spustením sysedit z
ponuky Spusti pod tlaèidlom Štart.
Presunieme sa ïalej na chví¾u do
vo¾by Boot ini, kde mô*eme vidie
ponuku tzv. bootovania (je to v pod−
state súbor c:\boot.ini). Zmenu v
òom odporúèam robi len skúseným
pou*ívate¾om, pokia¾ by toti* došlo
k jeho poškodeniu, nemusí sa na−
štartova operaèný systém. Na ob−
rázku je znázornené normálne spus−
tenie systému (obr. 4).
S E R V I S
Obr. 7
Obr. 4
Obr. 5
Ïalšou pre nás zaujímavou polo*kou je
vo¾ba Po spustení. Tu je vypísaná väèšina
programov, ktoré sa spúš ajú hneï po
štarte systému, a kým sa nenaèítajú, poèí−
taè „presýpa hodiny“ a a* potom nám umo*−
ní pracova . V ka*dom poèítaèi sa spúš a
nieko¾ko rovnakých slu*ieb (vy*aduje to
samotný operaèný systém), ale väèšinu z
nich ovplyvòuje naša inštalácia rôznych
programov a niektoré sa následne objavia
aj v tzv. Tray lište (obr. 5).
V tomto menu je mo*né zisti aj prí−
tomnos niektorých vírusov. Staèí, aby ste
si ho vytlaèili a raz za urèité obdobie po−
rovnali so skutoènos ou. V našej uká*ke sú
konfiguraèné súbory multimediálnej klá−
vesnice (Kmaestro), virtuálneho CD (VC5Play),
antivírusového monitora (nod32kui), pre−
hliadaèa (Mozilla), myšky Genius (Mouse−
ELF), nejakého zvyšku (mo*no u* odstráne−
ného vírusu), systémovej úlohy (ctfmon),
tlaèiarne (Epson Status Monitor) a Open
Office (Open Office.org). Všimnite si, *e na
pravej strane nám nástroj uvádza aj cestu k
slu*be, ktorá aplikáciu spúš a. Pokia¾ máte v
zozname prive¾a polo*iek, váš systém je zby−
Obr. 6
toène za a*ovaný a odporúèam nepou*íva−
né slu*by odstráni . Minimálne týmto spô−
sobom zväèšíte dostupnú pamä (obr. 6).
Odstraòovanie spúš aných polo*iek sa
vykonáva nieko¾kými spôsobmi:
1. V menu Štart – Programy – Po spustení
(Start up). Pod týmto sú však väèšinou len
niektoré programy.
2. V registroch a systémových súboroch
(win.ini, system.ini...).
Spoloène sa v skratke pozrieme práve na
register.
REGISTER. Register je súbor, kde si Win−
dows a väèšina aplikácií preò urèených vy−
tvára urèité konfiguraèné nastavenia. Osob−
ne to nepova*ujem za dobrý nápad, pre−
to*e týmto spôsobom sa príslušný súbor
neustále rozširuje a vyh¾adávanie v òom je
niekedy nepreh¾adné. Ak by navyše došlo k
jeho poškodeniu, postihne to celý systém.
Úpravu registra spustíme príkazom rege−
dit v menu Spusti pod tlaèidlom Štart.
Získame okná (obr. 7).
Všimnite si, *e väèšina spúš aných
aplikácií (obr. z Msconfig) je v polo*ke
HKLM a HKCU (HKEY_LOCAL_MACHINE,
HKEY_CURRENT_USER, významná polo*−
ka je aj HKEY_ USERS). Tu pod¾a zadanej
cesty pod hodnotou Run (napr. HKEY_
LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\
Windows\Current Version\Run) mô*ete
nájs všetky spúš ané programy a vyma−
zaním z registra im znemo*ni ïalší štart.
Upozorním, *e niektoré vírusy sa takto
odstráni nedajú, lebo pri spustení infiko−
vaného programu sa mô*u do registrov
dosta opä . Na druhej strane, pokia¾ si
vyma*ete dôle*itú slu*bu, ve¾mi rýchlo
zistíte, *e vám bude chýba ☺. Všeobec−
ne sa do registrov odporúèa zasahova
len vtedy, ak presne vieme, èo a ako má−
me urobi . Aj vtedy však odporúèam vy−
tvori najskôr zálohu. Registrom sa bude−
me ešte v budúcnosti zaobera .
To je zatia¾ všetko, nabudúce budeme
(dúfam ☺) pokraèova .
Daniel Sládek
10/2003 PC REVUE
159
S E R V I S
Prechod z Win 98 na Win XP
Windows 98 je zatia¾ stále pravdepodobne najrozšírenejší operaèný systém. Slú*i u* vyše pä
rokov, èo v oblasti IT znamená, *e u* dávno nadsluhuje. Pokusov o jeho náhradu bolo a je
nieko¾ko, ale a* nedávno prišiel rozhodujúci moment – pozastavenie jeho ïalšej podpory zo
strany výrobcu. Skúsme sa preto spoloène zamyslie , èi u* je naozaj èas na jeho výmenu, èím
ho nahradi a hlavne ako to urobi bez zbytoènej straty dát. Samozrejme, keï*e predpokla−
dáme pou*ívate¾a systému Windows, budeme sa v ïalšom texte orientova na túto platformu,
hoci treba pripomenú , *e existuje viac a v mnohých situáciách aj lepších riešení.
Operaèný systém má v zjednodušenom význame zabezpeèova príslušnú komunikáciu
pou*ívate¾a s poèítaèom. Uvedenú úlohu spåòa tak z hardvérovej (cez príslušné ovládaèe
napr. umo*òuje rôznym programom tlaèi na rovnakej tlaèiarni), ako aj softvérovej
(nemusíme písa „jednotky a nuly“, aby nám poèítaè rozumel) stránky. Pritom musí pod−
porova dostatoèný poèet HW zariadení, ako aj SW aplikácií, v opaènom prípade ho nie
je mo*né v*dy (resp. v dostatoènom rozsahu) pou*i . Istotne u* mnohí z vás poèuli o
problémoch, keï nie je k dispozícii príslušný ovládaè/aplikácia, a preto sa napríklad aj
Linux na mnohých miestach len a*ko presadzuje.
Windows 98 postupne dospel do štádia, keï je pre výrobcu jednoduchšie (a hlavne lac−
nejšie) zruši jeho ïalšiu podporu. Medzièasom sa toti* smer IT vývoja ubral èasto iným
smerom, ako Microsoft pri vzniku systému predpokladal (napr. Win 98 nepodporuje
korektne RAM nad 256 MB, problémy sú aj so systémom FAT 32 na ve¾kých diskoch, rých−
le procesory vypínajú poèítaè skôr, ako sa stihne ukonèi systém...), a hlavne na trhu je u*
nieko¾ko jeho nasledovníkov, ktorým je potrebné zabezpeèi príslušný odbyt.
Pre firmu sú však problémom pri výmene akéhoko¾vek výrobku jeho pou*ívatelia, zvláš
keï si zvykli a sú spokojní. Za*il to aj Microsoft, keï sa sna*il presadi Windows Millen−
nium. Pokia¾ nie je rozdiel významný a èlovek v podstate nie je prinútený, radšej veci
nemení. V súèasnosti si staèí všimnú , *e pri presadzovaní Windows XP je ten nielen
„krajší, rýchlejší, stabilnejší a podporuje tie najnovšie technológie“, ale je pritom aj ceno−
vo na rovnakej úrovni ako Windows 98. Má potom záujemca o nový poèítaè na výber, keï
sa rozhodol pou*íva Windows? Samozrejme, novšie neznamená v*dy jednoznaène aj
lepšie, ale väèšina zákazníkov to nevníma a výrobca sa o tom zvyèajne nezmieòuje. V prí−
pade Windows XP sú najvýraznejšou „slabinou“ oproti jeho predchodcom zvýšené systé−
mové nároky – jednoducho pri inštalácii zaberie viac miesta na disku (poèíta je potrebné
aspoò s 1500 MB vrátane swapu), procesor s menej ako 500 MHz je mo*né odporúèa len
pou*ívate¾om s pevnými nervami, a ak nemáte aspoò 128 MB operaènej pamäte, okrem
Windows XP je zbytoèné inštalova väèšinu ïalších aplikácií. Samozrejme, platí to len pri
predpoklade, *e naša èinnos má by aspoò trochu zmysluplná.
Na otázku, èi teda Windows 98 nahradi nieèím novším, neexistuje jednoznaèná odpo−
veï. Závisí to od mno*stva faktorov, prièom, poznajúc „be*ného slovenského zákazníka“,
predpokladám, *e na väèšine domácich poèítaèov u* nejaká tá snaha o jeho výmenu bola.
Skúsme postupne vymenova niektoré hlavné vlastnosti v súèasnosti dostupných systé−
mov na báze MS Windows (neuvádzame všetky OS ani ich všetky vlastnosti a údaje sú len
orientaèné, nájdete ich v tabu¾ke).
Windows 98
Windows Me
Windows 2000 Windows XP
Pou<ívaný od 1995
Windows 95
1998
2000
2000
2002
Upgrade
SE
SP4
SP1
od 500 MHz
OSR2
Optimum CPU 66 – 300 MHz
166 – 850 MHz od 400 MHz
od 400 MHz
RAM
8 – 128 MB
16 – 256 MB
32 – 512 MB
od 64 MB
od 128 MB
HDD
od 50 MB
od 150 MB
od 500 MB
od 1 GB
od 1,5 GB
Mô*eme potom zhrnú nieko¾ko odporúèaní:
1. Pre staré poèítaèe (radu 486, Pentiá a K5) je vhodný Windows 95 vo verzii OSR2.
2. Pre Pentiá II, Celerony a prvé Pentiá III (vrátane AMD K6, K6−II a III, prvé Athlony a
Durony) je vhodný Windows 98 Second Edition.
3. Pre novšie zostavy (predovšetkým závisí od základnej dosky) je vhodné pou*íva Win
XP a pod¾a urèenia aj príslušnú verziu (Home alebo Professional).
4. Rozdiel medzi Win 98 a Win Me je z poh¾adu funkènosti zanedbate¾ný. Win Me podporu−
je niektoré nové technológie, na druhej strane pod Win 98 je mo*né spúš a aj staré progra−
my, urèené pre MS DOS. Win Me sa pova*uje tak trochu za „slepý pokus“ a navyše má prob−
lémy so stabilitou pri niektorých konfiguráciách (napr. ak sa pou*íva modem aj sie ová karta).
5. Win 2000 je vhodný skôr pre pracoviská vy*adujúce bezpeènos a stabilitu. V domác−
nosti sa pre nízku podporu mnohých hier a relatívne nároènejšiu správu zvyèajne ne−
pou*íva, v serveroch ho postupne nahradí nový MS Server 2003 a na pracoviskách prav−
depodobne Win XP.
6. Ak sa zameriame na najbe*nejšie pou*ívané PC (t. j. poèítaèe vyrobené po roku 1998),
rozhoduje sa prakticky medzi Win 98 a Win XP. Pre staršie poèítaèe je výhodnejšie po−
u*íva Win 98 a poèítaè necha postupne doslú*i (nie je dobré týra staré dobré Pentium
Windowsom XP ☺). Na nové PC sa u* takmer automaticky inštaluje Win XP, pritom mys−
lím, *e väèšine pou*ívate¾ov bez problémov poslú*i vo verzii Home.
7. Vcelku je Win 98 jednoduchší, rýchlejší, ¾ahšie sa inštaluje a zálohuje. Win XP je stabil−
nejší, má vyššie nároky, ale spája mnohé dobré èrty z Win 2000 a Win 98. Má navyše pod−
poru nových HW komponentov a príslušenstva (ve¾ké RAM, HDD, mobilné telefóny, digitál−
ne fotoaparáty...), väèšina testov a aplikácií sa u* tvorí na tomto systéme. V prospech hovo−
rí aj fakt, *e na trhu je u* vyše roka a postupne sa dopracovali aj mnohé ovládaèe pre staršie
160
PC REVUE 10/2003
zariadenia. A nakoniec dobrá správa pre mnohých domácich pou*ívate¾ov – Win XP
umo*òuje spúš anie takmer všetkých hier, ktoré sa dajú spusti vo Win 98. Je mo*né preto
oèakáva , *e Win XP bude nieko¾ko rokov asi najviac pou*ívaným systémom od Microsoftu.
Pokia¾ vám HW konfigurácia umo*òuje pou*ívanie nových XP, doterajší systém vám u*
nevyhovuje a jediné, èo vás odstrašuje od ich nasadenia, je predstava inštalácie a obnovy
dát, skúsime v ïalšej èasti vyrieši práve tento problém. Keby ste však mali akéko¾vek
pochybnosti, obrá te sa radšej na špecializovaný (a hlavne kvalitný) servis, kde vám po−
mô*u urèi , èi príslušný upgrade je potrebný, mo*ný a akým spôsobom sa má vykona .
Cena sa potom pohybuje zhruba od 1500 Sk v závislosti od po*adovaných slu*ieb, spo−
jených so zálohovaním, nastavovaním, získaním vhodných ovládaèov a pod. Celé riziko je
spojené „len“ so stratou všetkých dát...
Inštalova operaèný systém je spravidla mo*né nieko¾kými spôsobmi:
a) reinštalova
b) prekopírova
b) znova nainštalova
REINŠTALÁCIA. V ideálnom prípade je reinštalácia rýchla, bezproblémová a výsledkom
je nový systém so všetkými pôvodnými nastaveniami a aplikáciami, jednoducho asi po 25
minútach mô*ete pokraèova v práci. lia¾, toto sa väèšinou stáva len v ideálnom prípade
(teda asi len v laboratóriu MS ☺). Staèí, aby ste mali starší ovládaè na tlaèiareò, pripoje−
ný modem, chyby na disku, a reinštalácia bude v lepšom prípade predèasne ukonèená, v
tom horšom sa nebudete môc dosta k svojim dátam, be*ný pou*ívate¾ (BFU ☺) dokon−
ca mô*e skonštatova , *e mu vôbec nefunguje poèítaè.
Postup pri reinštalácii je nasledujúci a èiastoène platí aj pre ostatné spôsoby inštalácie:
1. Musíme ma inštalaèné CD, dobré je, ak je originálne a s u* pripraveným service pa−
ckom (SP1). Vïaka poslednému vírusu je výhodné, ak máme pripravené aj ïalšie záplaty.
2. Pomocou utility nachádzajúcej sa na inštalaènom CD skontrolujeme, èi je mo*né na
vybraný poèítaè systém zavies . Keby bol problémom len nejaký ovládaè èi aplikácia, mô*e
sa to vyrieši novou inštaláciou. Ak je problémov viac, radšej sa zmierme s 98.
3. Vyèistíme všetky adresáre od nepotrebných súborov (napr. adresár c:\windows\temp,
súbory *.tmp, *.chk, *.bak...) a spustíme scandisk a defragmentáciu.
4. Zálohujeme si všetky vytvorené dôle*ité súbory, najmä však vlastné dáta, napr. adresár
c: (d:)\dokumenty, kde by mali by všetky nami vytvorené dokumenty, poštu (pre Outlook
Express staèí da vyh¾ada adresár outlook a následne zálohova ten pod Identities – zvy−
èajne c:\windows\data aplikací\identities\1234567\outlook expres, pod Mozillou je to
\data aplikací\mozilla a pod.), pre ostatné aplikácie pod¾a nastavenia (napr. úètovníctvo v
závislosti od verzie ako celý adresár aj príslušný export, save z hier atï.). Pokým nie ste si
úplne istí, *e všetky dôle*ité súbory máte zálohované a pre všetky pou*ívané aplikácie
máte príslušné inštalaèné médiá, nepúš ajte sa do *iadnej inštalácie!!!
5. Ešte raz skontrolujte vo vyh¾adávaní súborov všetky súbory s príponami *.doc, *.xls,
*.jpg..., èi ste nejaký náhodou neprehliadli alebo neulo*ili pod iný adresár, ako ste zálo−
hovali, a èi nie je poškodené aj médium (druhý disk, CD...). Poznám toti* aj prípady, keï
po sformátovaní disku prišla pani na to, *e všetky dokumenty ukladala pod c:\windows...
Prípadná záchrana dát je u* ve¾mi drahá a navyše neistá. Programy (napr. c:\windows,
c:\program files...) nie je potrebné zálohova , pokia¾ sa toti* reinštalácia nevydarí, bude−
te musie aj tak všetko inštalova znova.
6. Psychicky sa pripravte na mo*nos prácnej inštalácie všetkého, èo ste na poèítaèi mali,
a po spustení reinštalácie postupujte pod¾a pokynov.
7. Po poslednom reštarte skontrolujte funkènos všetkých aplikácií, nastavenia zariadení
(modem, tlaèiareò...), a pokia¾ vám to všetko funguje, mô*ete vyhlási , *e reinštalácia sa
podarila. Neskúšajte však obnovi pôvodný systém (t. j. odinštalova Win XP), to sa ešte
nikomu nepodarilo. Všeobecne je známe, *e úspešnejšia je síce reinštalácia z Win 2000
ako z Win 98, ale na to nie je vhodné vašu 98 reinštalova najskôr na dvetisícky.
PREKOPÍROVANIE. Windows je vïaka registrom na kopírovanie pomerne citlivý sys−
tém, ale je mo*ná za urèitých okolností inštalácia aj týmto spôsobom. Predovšetkým vte−
dy, ak máme dve z hardvérovej stránky maximálne podobné zostavy (hlavne rovnaké MB,
CPU, HDD, RAM, VGA, sie ovú kartu) a na jednej je u* kompletne funkène nainštalovaný sys−
tém. Následne staèí pou*i špeciálne programy (napr. Norton Ghost) a systém prenies . Pri Win
XP je situácia trochu skomplikovaná po*iadavkou na aktiváciu (nie je mo*né aktivova rovna−
kú zostavu dvakrát), preto sa systém prenáša a* po nej. Uvedený postup sa vyu*íva vtedy, keï
sa inštaluje nieko¾ko desiatok rovnakých systémov a následne sa na poèítaèe nahrajú prísluš−
né dáta. Iný spôsob kopírovania pri prenášaní systému je zvyèajne nefunkèný.
NOVÁ INŠTALÁCIA. Toto je najèastejší a odporúèaný spôsob zavedenia systému na
báze Windows. Pokia¾ sa reinštalácia aj podarí, slú*i skôr na zistenie, ako systém vyzerá a
èi bude vyhovova , preto*e u* po krátkom èase sa zvyèajne vyskytnú problémy. Dôvodom
je pou*itie pôvodného registra (vïaka tomu si systém pamätá všetky nastavenia, cesty,
aplikácie), ktorý nie je optimalizovaný. Ïalšie problémy èasto spôsobujú aj pôvodné ovlá−
daèe (väèšinou sa pou*ívajú iné na XP a iné na 98). Výsledkom je nízky výkon a nestabili−
ta. Ako riešenie je najvhodnejšia tzv. èistá inštalácia.
Postup pri novej inštalácii (po zálohovaní pod¾a skôr spomenutého postupu) sa zaèína
vyèistením disku. Optimálne riešenie je, pokia¾ máte dáta zálohované na CD alebo kupu−
jete nový disk a zo starého potom len skopírujete príslušné dáta (táto operácia však
vy*aduje urèité znalosti, aby nedošlo k chybe pri zavádzaní systému). Pri inštalácii Win XP
osobne vyu*ívam ešte spúš aciu disketu, a nie boot z CD. Dôvodom je práve pohodl−
nejšia a rýchlejšia práca s diskom.
Disk najlepšie vyèistíme príkazom fdisk spod spúš acej diskety, zrušením pôvodných
oddielov a vytvorením nových. Ideálne je ma na disku dva nerovnako ve¾ké oddiely (ak bude−
te pou*íva aj Linux, tak tri) – hlavný, kde sa budú inštalova všetky programy vrátane systé−
mu, a pracovný, kde budeme uklada dáta. Pod¾a vášho zamerania im vyhraïte príslušné
miesto, ak máte ve¾a hudby, videa, dokumentov a pod., ponechajte väèší oddiel d:. Ešte upo−
zorním, *e systémová disketa vytvorená pod Win 98 má program fdisk starej verzie, ktorá
neumo*òuje pracova s diskom nad 60 GB. Na internete existuje novšia verzia. Delenie disku
S E R V I S
Hardvér pod lupou
9. èas: Grafická karta
Obr. 1
Obr. 2
nie je be*ná zále*itos a v hypermarketoch sa s rozdeleným diskom urèite nestretnete. Je to
však dôle*ité pre bezpeènos dát, ich lepšiu organizáciu a následné ladenie PC. Ak máte disk
vhodne rozdelený a pou*ívaný pred novou inštaláciou, nemusíte venova to¾ko èasu prísluš−
nej zálohe dát, postaèí len preformátovanie hlavného oddielu.
Po skonèení fdisku a následnom formáte spustíme samotnú inštaláciu (buï z boot CD,
alebo z adresára e:\i386\winnt.exe) a postupujeme pod¾a príslušných pokynov. Odporúèam
"disk" c:\ previes na systém súborov NTFS (tento systém je rýchlejší a bezpeènejší oproti FAT32,
no be*ný pou*ívate¾ má v prípade chyby problém dosta sa k dátam ulo*eným na òom) a
„disk“ d:\ ponecháme na FAT32. Po skonèení inštalácie postupom systém, ovládaèe MB a
potom VGA prejdeme k obnove dát. Adresár dokumenty (c:\dokumenty) presunieme na
d:\dokumenty a doò skopírujeme všetky naše dokumenty pod vhodné adresáre. Poštu presu−
nieme tak, *e vytvoríme pod príslušným programom (Outlook Express, Mozilla...) nové konto
a a* potom tam presunieme pôvodné súbory (bude ich potrebné prepísa , väèšina príslušných
súborov je pod c:\documents and settings\ meno\local settings\data aplikací\identities\ ... ). Z
Outlooku sa prekopírujú len súbory – nesmie sa zmeni ten adresár s „èíslami“, pri Mozille
bude mo*no potrebné upravi cesty v konfiguraènom súbore prefs.js. Ostatné programy sa
nanovo nainštalujú, nastavia príslušné cesty, prípadne skopírujú „save“.
Obr. 3
Po úspešnej inštalácii a prenose dát nasleduje fáza ladenia nového systému. Preto*e je
to však náplòou nového seriálu, spomeniem len nieko¾ko prvých a hlavných zásahov:
Zmenu rozlíšenia obrazovky, farebnej håbky, zobrazovacej frekvencie, šetrièa a pod.
osobne robievam hneï po správnej inštalácii ovládaèa grafickej karty. Oproti Win 98 sa
niè nezmenilo a aj naïalej sa tieto nastavenia menia pod vlastnos ami obrazovky (klepnú
na pracovnú plochu pravým tlaèidlom myši a vybra vlastnosti – obr. 1).
Zmena efektov. Win XP sa pova*uje za „najkrajší Windows“, ale niekedy to preháòa.
Najrýchlejšie riešenie je postup: Tento poèítaè – ovládací panel (ak ho nemô*ete nájs ,
klepnite na Zlo*ky v menu) – Systém (obr. 2).
Pod zálo*kou Spresni – Výkon a Nastavenia je výhodné zmeni niektoré nastavenia,
hlavne ak máte pomalší PC. Niektoré efekty sú toti* naozaj zbytoèné (napr. tiene myši...).
Musím však upozorni , *e vplyvom nastavení od MS nie je vo¾ba Optimalizácia na výkon
výrazne „výkonnejšia“ ako pôvodné nastavenie.
Pod zálo*kou Automatická aktualizácia je ju dobré vypnú .
Pod zálo*kou Obnovenie systému toto nastavi len na disku c:\ .
Okrem toho odporúèam zmeni aj ve¾kos rezervovaného miesta v Koši (Kôš – pravé
tlaèidlo myši – vlastnosti), preto*e na disku c:\ to v podstate nebude potrebné.
No a napokon osobne mením aj vzh¾ad ponuky Štart (výsledok je na obrázku è. 3), pod
zálo*kou Ponuka Štart volím konzervatívne klasické nastavenie.
Dúfam, *e vám tento struèný a v *iadnom prípade nie úplný opis prechodu z Windows
98 na Windows XP zjednodušil rozhodovanie, prípadne vám pomohol predstavi si, èo vás
pri tom èaká ☺. Nie je to však niè zlo*ité, staèí ma dobrý HW, dostatok èasu a trochu
š astia. Prajem stabilný systém.
Daniel Sládek
Poèítaè zjednodušene vnímame ako zariadenie, ktoré na základe vstupných informácií
zo vstupných zariadení generuje výstup, ktorý prezentuje vybranou formou na výstup−
né zariadenie. Medzi najmenej vnímané a úplne samozrejmé výstupné prvky patrí
monitor. Ten je v spojení s grafickou kartou poèítaèa, o ktorej bude táto èas tohto se−
riálu. Chcel by som vám
aspoò trochu priblí*i po−
zadie vývoja a problema−
tiky grafických kariet. Na−
píšeme si nieèo aj o 3D
efektoch a ich základných
charakteristikách. Pocho−
píte, ako grafická karta v
skutoènosti pracuje a èo sa
skrýva za tým „jednodu−
chým“ pohybom kurzora
po obrazovke.
APPLICATION PROGRAMMING INTERFACE. API mô*eme chápa ako sú−
pravu nástrojov, ktoré mô*u vyu*íva programátori pri tvorbe 3D aplikácií pod zvole−
ným operaèným systémom. S nástupom 3D grafických kariet prišla spoloènos Mic−
rosoft s API Direct 3D. Ten obsahuje nástroje na prácu s 3D grafickým zariadením s pria−
mym prístupom na hardvér. Aby ste si nemysleli, *e spoloènos Microsoft je jediná,
ktorá vytvára rozhranie API, spomeniem aj API Quick Draw 3D Rave od spoloènosti
Apple. Trošku iným smerom sa uberá OpenGL (balík grafických procedúr). OpenGL ne−
vyvíjala spoloènos Microsoft, ale Silicon Graphics, ktorá tomu venovala trikrát viac
èasu ako Microsoft pri API Direct 3D. Aj keï ide o API, porovnáva Direct 3D s OpenGL
vôbec nie je mo*né. Hlavný a primárny rozdiel je v tom, *e Direct 3D uprednostòuje
skôr rýchlos pred kvalitou. OpenGL sa zameriava na kvalitu, prièom rýchlos je závislá
od výkonu grafického èipu. V koneènom dôsledku je programátor obklopený dvoma
u* udomácnenými štandardmi a jeho výber rozhodne o tom, èi 3D karta vykoná pro−
cedúru s pou*itím OpenGL (primárna je grafická karta) alebo s pou*itím Direct 3D
(za a*enie CPU). O efektívnosti vyu*ívania OpenGL presvedèil mnohých programátorov
aj fakt, *e zdrojový kód pre OpenGL je nieko¾konásobne kratší ako pri Direct 3D.
INŠTALÁCIA. Väèšina starších a, samozrejme, aj novších poèítaèových zostáv (ma−
tièných dosiek) je vybavená portom AGP, do ktorého budeme zapája novú grafickú
kartu. Do rozhrania PCI sa grafické karty u* pomaly ani nevyrábajú a majú jednu ve¾kú
nevýhodu vyplývajúcu z hierarchie zbernice. Takisto nie je mo*né dosiahnu taký gra−
fický výkon v rozhraní starom nieko¾ko desa roèí. Preto budeme v teoretickej rovine
pracova s be*ne dostupnou grafickou kartou (AGP). Pred výmenou grafickej karty
odoberieme všetky ovládaèe starej grafickej karty vrátane programov na jej správu.
Pred vy*iadaním reštartovania sa uistíme, èi v systéme (správca zariadení) je grafická
karta neznáma, respektíve odobratá. Ak nie, pre istotu ju z hardvérového profilu vy−
ma*eme úplne. Poèítaè reštartujeme (vypneme). Z h¾adiska ob a*nosti je hardvérová
inštalácia grafickej karty úplne jednoduchá. Výnimoèná je iba „k¾úèom“ portu AGP,
ktorý zabezpeèuje uzamknutie grafickej karty. Po výmene a spätnom zaistení grafickej
karty poèítaè pripojíme do elektrickej rozvodnej siete a zapneme. Za predpokladu, *e
pou*ívate operaèný systém Windows 98, bude grafická karta nastavená ako štandard−
ný zobrazovací adaptér s rozlíšením 640 × 480 a 16 farbami. Ovládaèe grafických
kariet mô*u by riešené dvoma spôsobmi. Prvý spôsob dokonale vystihuje detonátor
nVidia (po spustení nás celou inštaláciou prevedie tzv. wizard). Druhý spôsob je taký,
*e štandardný zobrazovací adaptér budeme aktualizova nasmerovaním na inštalaèné
CD. Pri drvivej väèšine grafických kariet je potrebné nainštalova nástroje na správu jej
vlastností. Pou*itím nesprávnych alebo neaktuálnych ovládaèov grafickej karty mô*u
vzniknú problémy nielen pri nároèných 3D aplikáciách. Preto si treba zabezpeèi èo
najaktuálnejší balík ovládaèov pre príslušný typ grafickej karty priamo u výrobcu karty
(zdrojom mô*e by internet). Samozrejme, výkon grafickej karty závisí aj od pou*itej
verzie DirectX. Ak teda máte hardvérovú podporu len pre DirectX 8.1, mô*ete si nain−
štalova aj DirectX 9, no nedoèkáte sa prekvapujúceho výsledku, isté zlepšenia sa však
mô*u dostavi (ako oprava zistených nedostatkov ni*ších verzií DirectX).
VÝBER GRAFICKEJ KARTY. Základné parametre, ktoré pri výbere grafickej karty
v súèasnosti vnímame, u* nemajú takmer niè spoloèné s farebnou håbkou, obnovova−
cou frekvenciou èi maximálnym rozlíšením. Veï k zobrazeniu vysokého rozlíšenia musí−
me ma ekvivalent profesionálneho monitora, ktorý ani v dnešnej dobe nie je najlac−
nejšia zále*itos . Väèšina širokej laickej verejnosti verí v to, *e pre grafickú kartu je pod−
statný a smerodajný len jeden parameter: ve¾kos pamäte grafickej karty!!! Vývoj však
v poslednom èase priniesol nové pojmy, nové štandardy, na ktoré netreba zabúda .
Prvým parametrom grafickej karty je pracovná frekvencia grafického èipu, ktorá sa síce
neuvádza ako be*ný parameter, ale v technickej špecifikácii na internete nájdete urèi−
te aj to. Mô*eme poveda , *e ide o grafický èip, respektíve procesor zameraný na rých−
le spracovanie geometrie, implementovaný hlavne na urýchlenie vykres¾ovania. Ve¾kos
a typ pamäte sú dva parametre, od ktorých závisí potreba vyu*ívania operaènej pamä−
te poèítaèa grafickou kartou. Pamä mô*e by typu SDRAM (single) alebo DDRAM
(double). Je samozrejmé, *e sa sna*íme zakúpi si rýchlejšiu DDRAM. Táto pamä sa
10/2003 PC REVUE
161
P R O G R A M U J E M E
vyu*íva na ulo*enie textúr, s ktorými sa práve pracuje. Keby sa textúry neukladali do
pamäte grafickej karty, za a*ili by zbernicu poèítaèa nieko¾konásobne viac, prièom je u* úplne
normálne, *e takýto proces sa deje len v „grafickej karte“. Dôle*itou otázkou je aj podpora
DirectX a OpenGL. Be*né karty s dostaèujúcim výkonom pre domáci poèítaè majú podporu
DirectX 8.1 a OpenGL 1.3. Samozrejme, existuje aj vyššia trieda s podporou DirectX 9, v kto−
rej budú ceny postupne klesa , no potom budeme ma opä nový DirectX a aj nové grafické
karty (nezastavujúci sa kolotoè). Na zaèiatku som spomenul tri parametre. Rozlíšenie, farebná
håbka a frekvencia. Väèšina výrobcov uvádza štandardné rozlíšenie a pracovnú frekvenciu. Pri
niektorých grafických kartách sa uvádza tabu¾ka rozlíšení a pracovné frekvencie. Tu sa takisto
vyu*íva pamä grafickej karty, ale nazývame ju pamä snímkového buffera. Ak pou*ijeme roz−
líšenie 1024 × 768 a farebnú håbku 32 bitov, v pamäti grafickej karty potrebujeme 4 MB. Pri
rozlíšení 1920 × 1200 a rovnakej farebnej håbke bude pou*itých 16 MB pamä ového miesta.
Ale ako som u* spomínal, sme obmedzovaní mo*nos ami monitorov, ktoré zïaleka nemajú
zobrazovacie vlastnosti „horných“ hodnôt grafických kariet. Ïalším kritériom je podpora roz−
hrania AGP. Ak máte matiènú dosku, ktorá podporuje a* 8× AGP, je dobrou investíciou kúpi
si aj grafickú kartu s 8× AGP. Podpora AGP je v koneènom dôsledku priepustnos zbernice (4×
AGP prepustí a* 1 GB/s). IO èas je pri nových grafických kartách vybavená u* takmer štan−
dardne TV−Out, DVI a s malým cenovým rozdielom aj VIVO (Video input, Video output). Na
záver si mô*eme povšimnú prídavné funkcie, respektíve efekty grafickej karty, ako TRUFORM,
SMARTSHADER, SMOOTHVISION a iné. Niekedy sa uvádza aj maximálny poèet trojuholníkov
za sekundu (pri be*ných kartách pribli*ne 75 miliónov trojuholníkov za sekundu).
ZÁKLADNÉ 3D EFEKTY. Súèasný trend vo vývoji grafických kariet sa opiera o imple−
mentáciu stále novšej súpravy DirectX do hardvéru. Tým sa dosahuje priama podpora,
prièom ka*dá procedúra èi funkcia je implementovaná priamo v grafickej karte a zväèša
neodoberá výkon CPU. Be*ne je implementovaná podpora DirectX 8.1 a ni*šieho. Na trhu
sa, samozrejme, objavujú aj karty s podporou DirectX 9, no ich nie malá cena odradí
be*ného zákazníka ve¾mi rýchlo (pribli*ne 10 000 Sk a viac...). Stále sa objavujú nové efek−
ty a funkcie, ktoré zahàòa priama podpora grafickej karty. My si napíšeme tie najzáklad−
nejšie, ktoré sa vyu*ívajú takmer pri ka*dej 3D grafickej aplikácii.
Z−Buffer – slú*i na ukladanie farieb 3D objektov, ktoré urèujú vidite¾nos objektu alebo
jeho prekrývanie iným objektom.
Fog Vertex – základný efekt hmly, ktorého nástupca Fog Table je realistickejší, ale aj
prepoètovo nároènejší.
Specular Highlights – efekt reflexie svetla zo svetelného zdroja. Vyu*íva sa aj pri odra−
ze svetla od telesa pod¾a lesku.
Color Key Transparency – nastavenie transparentnej (priesvitnej) farby. Ekvivalentom je
efekt Alpha Transparency.
Linear Texture Mapping – bitmapové textúry, ktoré boli zväèšené, sa vyhladia tak, *e
nevidie zväèšené pixely.
Dithering – prevod farebnej håbky. Ako príklad uvediem z 24−bit. na 16−bit.
Perspective Correction – perspektívne korekcie 3D scény.
Bilineárny Filter – vypoèítava farebnú hodnotu textúrovaného prvku, pou*itého pre
daný pixel, ako priemer štyroch susedných prvkov.
Texture Mapping – je najzákladnejšou funkciou 3D grafických kariet. Má na starosti
nanášanie textúr z pamäte na povrch predmetu, ktorý sa tým stáva realistickejším.
MIP Mapping – ve¾mi dôle*itá funkcia, ktorá dáva realistický poh¾ad na textúrovaný
predmet v istej vzdialenosti. Vykonáva to spôsobom priority textúry (jej podrobnos ).
Zlepšená funkcia (Trilineárne MIP mapovanie) sa stará aj o prechod, respektíve filtrova−
nie textúrovaného prechodu s rôznou prioritou podrobnosti. Takto sa docieli verne
vyzerajúci 3D objekt. S týmto efektom súvisí ïalší, ktorý vytvára deformované textúry
vzh¾adom na vzdialenos , v ktorej sa objekty nachádzajú (korekcia perspektívy textúr).
Obe metódy predpokladajú textúru kruhového tvaru. Problém je v tom, *e projekcia
textúrových prvkov má by eliptická. Práve anizotropné textúrové mapovanie rieši tieto
nepravidelnosti, èím opä prispieva k vernému obrazu.
Vertex Shaders – urèuje vrchol, kde sa stretávajú dve èiary (bod), ten nesie mno*stvo
informácií (farbu, súradnice, mapovacie súradnice textúry, normálu a pod.). Umo*òuje
aj zmenu týchto informácií s pomocou programových inštrukcií bez toho, aby potrebo−
val akýko¾vek èas procesora.
Pixel Shaders – slú*i na vytvorenie kontroly osvetlenia: tieòov, respektíve osvetlenia
objektov a farby ka*dého pixela.
Higher Order Surfaces – ak je objekt zlo*itý, teda na jeho vymodelovanie by sa muselo
pou*i prive¾a trojuholníkov, pou*ije sa vhodnejší spôsob, a to opis matematickým
súborom kontrolných bodov. Objekt je potom prezentovaný matematickým výrazom,
ktorý je hardvérovo prenášaný na grafický objekt alebo teleso.
Crossbar Memory Controller – štandardný grafický radiè prenáša 256−bit. informáciu.
Ak je potrebné prenies menšiu informáciu, dochádza k ni*šej efektivite prenosu,
preto*e nie je vyu*ité celé pásmo. Preto Crossbar Memory Controller obsahuje štyri
nezávislé pamä ové radièe (64−bit.). Tie sú schopné vzájomne komunikova . Tým je efek−
tivita prenosu vyššia. Túto architektúru by som nemal asi zaradi k 3D efektom, ale
nepriamo sa na tom podie¾a aj radiè grafickej karty.
Lossess Z Compression – u* sme spomenuli funkciu Z−Buffera, faktom je, *e informá−
cie pou*ívané pri tejto technike sú znaène nároèné na šírku pásma pamä ovej zbernice.
Preto sa ich sna*ia takmer všetky grafické karty komprimova bezstratovým spôsobom.
Výsledným efektom je zní*enie nárokov na šírku pásma pamä ovej zbernice.
Anti Aliasing – technika slú*iaca na odstránenie nerovných okrajov pri ni*šom rozlíšení.
NABUDÚCE. V ïalšej èasti nášho seriálu si doslova a do písmena rozoberieme moni−
tor. Bude badate¾ná istá nadväznos na tento èlánok. Nielen preto sa teším na ïalšie „pís−
menkové“ stretnutie s vami, o mesiac doèítania.
Jozef KOZÁK ml.
162
PC REVUE 10/2003
Poradòa
ZDIE¼ANIE PRIPOJENIA
Q: Chcel som sa spýta , èi nepoznáte softvér, ktorý doká*e deli napr. pripojenie inter−
netu na serveri pre jednotlivých pou*ívate¾ov pod¾a nejakých kritérií s kombináciou
nejakého proxy servera, èi u* transparentného, alebo klasického... Sledujem to u* dlho
na všemo*ných konferenciách, èítam ve¾ké mno*stvo mesaèníkov, no nikto nevybehol
s odpoveïou. Stretol som sa len s otázkou, kde sa to dá zohna , resp. zakúpi na firem−
né úèely... Za odpoveï vopred ïakujem. René Novotný (spravca@mgexpres.sk)
A: Wia¾, osobne sa o to príliš nezaujímam, takDe príslušné podrobnosti asi nepoviem.
No odporúèam vám orientovaE sa (napr. cez vyh¾adávaè) na tzv. traffic shapper, malo by
ísE o príslušné programy a po troche h¾adania (kolega PeEo Palúch mi odporúèal len nieèo
pre Linux) by ste mohli nájsE príslušné inštalácie a nastavenia vrátane súborov...
-dsQ: Ïakujem za odpoveï, no povedal som si, *e musí nieèo existova , a vyhrabal som
nieèo pre Windows a je to perfektné... Teraz to všetci odo mòa chcú, dokonca aj pro−
videri, resp. ich technici pre klientov, presne ako som hovoril, nie jeden správca potre−
boval ten softvér ako ja.
Linux je jedna vec, ale Windows je druhá vec... nie v*dy sa dá postavi mašina zvláš
len èisto pre shaping... Môj problém bol v tom, *e mám 15 stredísk, pripojených pev−
nou linkou, a sú tam aj strediská, kde je blbos dáva zvláš mašinu, a chcem, aby
ka*dý stroj bol vy a*ite¾ný, t. j. mal svoje opodstatnenie... Preto tu uvádzam adresu,
kde sa dá softvér stiahnu , a má všetko, èo som písal... Je jednoduchý, dá sa nastavi
obmedzenie len na konkrétne slu*by pre všetkých alebo obmedzenie rýchlosti pre
pou*ívate¾a celkovo, alebo kombinácia... Neskutoèné variácie... Adresa: www.band−
widthcontroller.com
Skúste a uvidíte, *e aj Windows doká*e to, èo Linux, len treba h¾ada a uèi sa...
René Novotný, správca IT siete M&G Expres Spedition, s. r. o.
KÚPA PC
Q: Chcel by som si kúpi nové PC, ale nie som expert, tak Vás chcem poprosi , èi by
ste mi nemohli poradi (na hodnote nezále*í, ale chcem Socket A). Chcel by som MB
MICROSTAR K7N2−L DELTA, ale neviem, èi sa vyplatí. A mohli by ste mi vysvetli pojmy
týkajúce sa MB (napr. PC ALERT, FUZZY LOGIC...). Ve¾mi pekne ïakujem. Vlado Kobolka
(djk@post.sk)
A: Podrobnosti o uvedenej MB je moDné získaE na internete. Manuál:
http://www.msi.com.tw/program/support/manual/mnu/spt_mnu_detail.php?UID=436
nieèo komerèné o danej MB je tu: http://www.msi.com.tw/html/newsrelease/
product_news/2003_0520_6570.htm
vysvetlenia niektorých pojmov: http://www.msi.com.tw/html/e_service/
techexpress/main2.htm
PC Alert, Fuzzy logic... sú v podstate špeciálne funkcie dosky, ktoré však podporujú aj
ïalší výrobcovia, ibaDe pod inými názvami. PC Alert je nástroj/zariadenie, ktoré
umoDòuje identifikovaE poruchu PC, Fuzzy Logic je SW, pomocou ktorého je moDné
pretaktovaE CPU, RAM... BliDšie v manuáli, u predajcu uvedeného komponentu, prí−
padne na stránke: www.msi.com.tw.
Èi sa vyplatí MSI... Závisí od osobných preferencií, vo¾ných finanèných prostriedkov, ter−
mínu nákupu... Èipová súprava nForce2 patrí medzi dobré èipové súpravy, dokonca niekto−
rí ju povaDujú v súèasnosti za najlepšiu pre AMD. Pod¾a mojich skúseností je rýchla a stabil−
ná, problémy spôsobuje len prehrievanie a získanie aktuálnych ovládaèov (napr. pre Linux).
Uvedenú MB povaDujem za dobrú dosku, hoci ešte je pomerne nová a neodskúša−
ná a navyše sa osobne skôr zameriavam na znaèku Gigabyte. Pokia¾ vám ju však pre−
dávajúci odporúèa a povaDujete ho za seriózneho, mohli by ste ju zakúpiE. Ak máte zá−
ujem o referenènú zostavu, ktorú momentálne zvyknem odporúèaE, tu je jej krátky opis:
Case: 350 W, aj pre P4, USB a SB výstupy
MB: èipová súprava KT400A, 600, nForce2 – delta, znaèky Gigabyte, MSI, pre lacné
zostavy Mercury, AsusRock
CPU: pod¾a financií Athlon XP od 2000+ do 2800+
RAM: 256 – 512 MB, DDR 400
HDD: 60 – 120 GB, preferujem Western Digital s 8 MB cache a doplnkovým chladièom
VGA: pod¾a financií od Ge4 MX 440 – ATI Radeon 9800
CD−RW, prípadne DVD−RW
Monitor: 17" Samtron, Samsung, Relisys... s flat obrazovkou, prípadne LCD displej,
optická myš, multimediálna klávesnica, pod¾a zvukovky aj reproduktory...
-dsKÚPA SWITCHU
Q: Prosím Vás o radu pri kúpe switchu, ktorý by som chcel pou*íva v našej malej sieti.
Rozhodujem sa medzi dvoma modelmi, nie je mi však jasné, aký je rozdiel medzi štan−
dardom 802.3x a 802.2u. Má to vplyv na typ kábla, ktorý je do switchu napojený?
MERCURY? 10/100 Mbit 8port Ethernet Switch, IEEE 802.3 10Base−T, IEEE 802.3x
100Base−TX
BENQ? 10/100 Mbit 8port Ethernet Switch, IEEE 802.3 10Base−T, IEEE 802.3u
100Base−TX
Za Vašu pomoc ve¾mi pekne ïakujem. Peter
S E R V I S
A: Uvedené normy sa týkajú len prenosu dát a s nimi súvisiacich záleDitostí, nie konek−
tora a typu kábla (teda mal by to byE 8−Dilový ethernetový kábel, v súèasnosti pod¾a legis−
latívy tienený, s tienenými koncovkami RJ−45). Viac závisí od pouDitých sieEových kariet,
nie všetky normy musia byE podporované (niektoré sa napr. týkajú ázijských krajín a
pod.). TakDe pokia¾ sa switch v SR predáva, urèite nebude problém zapojiE malú PC sieE
(ak sa zoh¾adní poèet PC, prenosová rýchlosE, typ sieEovej karty...).
Tu je len nieèo o norme 802.3x, všetky normy je moDné zakúpiE na www.ieee.org
zhruba za 150 USD. Tam je moDné získaE aj ïalšie informácie.
802.3x provides a simple tool for implementing flow control on full duplex links
Asymmetrical flow control is DESIRABLE in devices attaching directly to end stations
The only change required is to the Auto−Negotiation of flow control, but even that is
nothing out−of−the−ordinary
Nothing in 802.3x prohibits asymmetrical flow control
-dsODOMKNUTIE ATHLONU 1000 MHZ
Q: Mám malý problém týkajúci sa odomknutia Athlonu 1000 MHz. Navštívil som pár
stránok venujúcich sa pretaktovaniu, ale niè zaujímavé som sa nedozvedel. Keby ste mi mohli
pomôc a posla informácie, ako postupova a èoho sa vyvarova ... msatinsky@orangemail.sk
A: Pretaktovanie procesorov, hlavne Athlonov, je ve¾mi dobre spracované na nasledujú−
cich stránkach:
http://www.sysopt.com/articles/athlonoc/
http://www.hardwaves.com/display/2001124/200112494235_0.html
Myslím, De by bolo úplne zbytoèné všetko prepisovaE a uverejòovaE ☺.
-dsNASTAVENIE TEPLOTY V MONITOROVACOM PROGRAME
Q: Mám nový poèítaè s procesorom Intel P4 2.60C HT BOX, doskou Intel Rock Lake
i865PERL, Pioneer DVD−ROM, Teac CD−RW 52×24×52, skrinkou s 300 W zdrojom a gra−
fickou kartou ATI Radeon 9200 (128 DDR, 250/200, AGP 8×, TVO + DVI−I). Súèas ou
dodávky k základnej doske Intel bolo CD s programom Intel Active Monitor, ktorý moni−
toruje okrem iného aj teplotu procesora a dvoch ïalších zón na základnej doske. Okrem
chladièa procesora nemám v skrinke poèítaèa nijaký iný aktívny chladiè (ventilátor), èo mi
vyhovuje, lebo poèítaè je extrémne tichý.
Poèítaè mám umiestnený v stolíku urèenom na poèítaè. Grafická karta je zapojená na
slote AGP a ostatné komponenty (Creative Sound Blaster Live!, USB 2.0 PCI) sú pripojené
na PCI slotoch èo najïalej od nej. Grafická karta ATI Radeon 9200 má pasívny chladiè a
len pri spustení hier sa zaèína zvyšova teplota v oblasti grafickej karty. Predvolenou tep−
lotou v u* spomenutom programe je 50 °C pre oblas grafickej karty a pri spustení hry je
táto hodnota nedostaèujúca a program mi zobrazuje oznámenie o zvýšenej teplote v
danej oblasti poèítaèa. Akú najvyššiu teplotu mô*em v danom monitorovacom programe
nastavi bez toho, aby sa nieèo nepoškodilo? Ján Kováè (kovacj@zem.sk)
A: Pokia¾ nemáte VGA pretaktovanú, nemáte v Case prive¾a komponentov (CD, DVD... ),
zlý prestup tepla pre káble..., môDete nastaviE takú teplotu, pri ktorej sa oznam nevysky−
tuje (asi do 70 °C). Odporúèam nastavovaE postupne, pokia¾ by ste spozorovali neštan−
dardné správanie obrazu, radšej hodnotu zníDte a pouvaDujte o zakúpení vetráèika na
pasívny chladiè VGA. Osobne si myslím, De postaèí 60 °C, pretoDe nové VGA dosE pália.
Riziko je však aj poškodenie základnej dosky (v monitorovacom programe sa obèas vysky−
tuje pod poloDkou System), ktorá sa môDe tieD znaène zahrievaE. Naozaj, keby mal byE
problém, je lepšie kúpiE vetráèik zvlášE, pokia¾ ani hladina 60 °C nebude aspoò trochu
staèiE. Dead teplota pre väèšinu èipov (CPU, VGA...) je pribliDne 80 °C, sú však aj výnimky
(napr. P III 500 MHz v Slot 1 na 115 °C...). V kaDdom prípade sa s rastúcou teplotou
zniDuje DivotnosE komponentu, v danom prípade VGA a MB.
-dsPROBLÉMY S TV KARTOU
Q: Kúpil som si novú TV kartu Manli TV Tuner. Po vlo*ení karty do jedného zo slotov
MATIÈNÁ DOSKA MERCURY KOB KT133 FSX
Q: Potreboval by som radu oh¾adom matiènej dosky. Manuál je neprieh¾adný a z dôvodu
neznalosti anglického jazyka je pre mòa nezrozumite¾ný. Mám matiènú dosku Mercury
KOB KT133 FSX a potreboval by som vedie maximálny takt procesora, maximálnu kapa−
citu HDD a maximálnu ve¾kos RAM. Alexander Sütõ (alexander2@stonline.sk)
A: K uvedenej doske je manuál (ale nielen ten) k dispozícii na stránke:
http://www.kobian.com/download_product.php?category_id=59&product_id=129
&type_id=3.
V òom by ste nemali maE problém pod¾a FSB, násobièa... nájsE príslušné parametre.
Disk je všeobecne ohranièený hodnotou asi 120 GB, CPU asi 1,3 GHz, RAM pri uvedenej
konfigurácii postaèí 256 MB, max. 512 MB...
Upozorním, De sú k dispozícii dve verzie MB (...133 a ...133*a*), prièom sa v podpore
ïalších zariadení znaène líšia. Pre bliDšie informácie treba vyh¾adaE priamo na doske tzv.
èíslo revízie.
-dsHDD A PÍSMENKÁ
Q: Chcel by som vás poprosi o pomoc. Ide o to, *e mám dva fyzické HDD. Pou*ívam OS
Win 98 SE. Problém spoèíva v tom, *e mi Windows zle oznaèuje HDD. Toti* prvý HDD je
bez oznaèenia, t. j. disky C:, E:, F:, a druhý HDD je s oznaèením "janci1−3", t. j. disky D:,
G:, H:. Mne ide o to, aby prvý HDD mal disky C:, D: E: a 2. HDD mal disky F:, G:, H:, skrát−
ka zaradom.
Skúšal som to cez Tento poèítaè −> Vlastnosti −>Správca zariadení −> Diskové jednot−
ky −> Generic ide disk type47 a následne Vlastnosti, ale tam sa to nedá zmeni . Tak som
to vyskúšal cez regedit Local machine −> Enum −> ESDI −> Generic_ide__disk_type47_ −
> ... −> CurrentDriveLetterAssignment, tu sa to u* zmeni dalo, ale po reštarte sa to vrá−
tilo do pôvodného stavu, akoby mal niekde v registri nejaký k¾úè, ktorý to vráti do pôvod−
ného stavu. Za radu ïakujem. Jano Peti
A: 1. Problematike zmeny „písmeniek“ vo Windows sa uD v Poradni aj na stránkach èaso−
pisu PC REVUE venovalo nieko¾ko strán, takDe niektoré informácie môDete získaE zo
starších èísel.
2. Problém prepísmenkovania vzniká štruktúrou organizácie pride¾ovania „písmen“
pod OS Windows. Princíp je ten, De hlavné (prvé) písmenká sa pride¾ujú primárnym oddie−
lom a ostatné logickým oddielom. Potom je situácia nasledujúca:
Rozdelením disku pripojeného na IDE 1 ako Master „vznikne písmenko“ C: na primár−
nom oddiele a následne ostatné písmenká na logických oddieloch (D:, E:...)
Ak pripojíme ïalší disk, napr. na IDE 2 alebo na IDE 1, ako Slave, primárnemu oddielu
bude „pridelené písmenko“ D:, ostatné písmenká sa na prvom disku príslušne posunú a
následne logické oddiely na druhom disku zaènú byE oznaèované ïalšími písmenkami
Riešenie:
na druhom disku nevytváraE primárny oddiel (urèený je napr. aj na bootovanie), ale len
rozšírený a príslušné logické oddiely
pouDívaE iný OS (napr. Win XP, nie však Win 98), ktorý umoDòuje priradiE písmenká
pod¾a vlastných predstáv
pokia¾ máte dva disky, je zbytoèné ich ïalšie delenie, pretoDe Win pouDíva hlavne c:
(c:\Windows, \Program Files...) a na d: môDu byE dokumenty. Tým, De sa pouDíva viac
oddielov a na kaDdom bude nainštalované nieèo iné, sa zníDi celková rýchlosE pri práci.
Lepšie riešenie je pouDívaE vhodnú adresárovú štruktúru.
To je v skratke asi všetko, pravdepodobne sa tejto téme budeme ešte venovaE (PCR è.
11/2003), pretoDe sa zdá, De ešte stále je ve¾a záujemcov o podobné informácie.
-ds-
Svoje otázky môete posiela aj do našej interaktívnej poradne, ktorú nájdete na: www.pcrevue.sk
PCI mi nechcú naštartova Windows. Nabehne obrazovka s logom WinXP Professional, ale
potom to zamrzne. Skúšal som i iný slot PCI, ale robí to isté. Vytiahol som modem, ale prob−
lém zostáva. Mám tri sloty PCI, skúšal som 2 a 3. Pod grafickou kartou mám zvukovku
SBLive!1024. Tou som zatia¾ nehýbal. Keï vytiahnem TV kartu z PC, Windows nabehnú bez
problémov. Som u* zúfalý, mo*no treba nastavi nieèo v BIOS−e, ale v chabom manuáli ku
karte som niè nenašiel, tak radšej neexperimentujem. Karta je nová. Skúšal som i preinštalo−
va Windows, ale po prebehnutí hardvérovej kontroly mi to zamrzlo a blikala iba biela èiar−
ka. Mám kartu reklamova alebo je chyba v mojom PC? Mám AMD K6−2 500 Hz, 128 MB
RAM, RivaTNT2, HD WD 20 GB 5400 rpm. Ïakujem. Ivan Homola
A: Problém je zjavne v urèitej nekompatibilite vášho HW. Ako prvé treba prekontrolovaE
zdroj – pokia¾ PC mrzne po pridaní ïalšieho komponentu, problém môDe byE v jeho kapa−
cite. Pre váš PC by bol vhodný aspoò 250 W.
Ïalší problém je v základnej doske. Pravdepodobne máte tú menej kvalitnú, ktorá
má problémy so stabilitou (napr. pri obsadení urèitých pozícií...), hlavne pri zdie¾aní
IRQ. MoDno pomôDe presun komponentov (obèas je to skúšanie tej správnej kombiná−
cie PCI 1 – 3 pre rôzne komponenty), prípadne upgrade BIOS−u. No a napokon bude
vhodné nanovo nainštalovaE Windows vrátane príslušných ovládaèov (MB, VGA...). TV
karta totiD bude asi dobrá, skôr sa ju však neodporúèa inštalovaE do slabších (a starších)
PC – váš taký (vïaka MB – predpokladám, De zn. MB je PC Chip s kombináciou VGA a
TV Manli…), Dia¾, uD je. Ak ju chcete správne otestovaE, ponechajte len VGA a TV.
Ostatné karty vyberte z MB. Skúste TV zapojiE do rôznych slotov, vo vašom prípade
-dsbudú totiD niektoré vzájomne zdie¾ané a navzájom sa „blokujú“.
10/2003 PC REVUE
163
S E R V I S
DVD okienko
Jeden z najviac oèakávaných DVD titulov sa v septembri
dostal do našich po*ièovní a obchodov. Aktuálnu dvojdis−
kovú verziu Pán prsteòov: Dve ve*e bude na konci novem−
bra nasledova ešte štvordisková limitovaná edícia deluxe
s mno*stvom nových bonusov a 40 minútami filmu navy−
še (celková minutá* tak bude 222 min.). Èo všetko vás te−
da èaká v oblasti DVD noviniek?
DNES NEUMIERAJ
007 (Pierce Brosnan) je zajatý pri
tajnej misii medzi Severnou a Ju*−
nou Kóreou. U* to s ním vyzerá
biedne, u* na neho mieri les zbra−
ní, aby ho na povel perforovali, ale
nebol by to Bond, keby nad situá−
ciou v poslednej chvíli nezískal
kontrolu. Napriek tomu je zajatý a
muèený. Naš astie majú Angli−
èania v zásobe kórejského zajatca
a ponúknu ho na výmenu. 007 sa potom okam*ite presu−
nie do Londýna, kde ho na šermiarsky súboj vyzve bilionár
– darebák Gustave Graves (Toby Stephens). Uèite¾ka šermu
(Madonna) sa len prizerá. Ak je Graves v šermovaní takmer
neprekonate¾ný, tak James Bond je d´Artagnan.
Bondova misia potom pokraèuje na Kube, kde sa zo−
známi s Jinx (Halle Berryová). Vlastne najprv s jej skvostný−
mi krivkami – iba ¾ahuèko skrytými v bikinách. Po chvíli aj
s jej celým telom. Zistí nielen to, *e tie jej krivky stoja za
to, ale *e v jej dokonalom tele je aj dos inteligentný mozog
agetky CIA, ktorý sa o neho zaujíma nielen zo stránky sexu.
Bond sa po nieko¾kých peripetiách dostane do ¾ado−
vého paláca na Islande, kde sa schádza rôznorodá spoloè−
nos . Je tu opä aj nièomník Graves, jeho poboèník Zaa
(Rick Yune), falošná panna a zároveò Gravesova asistent−
ka Miranda Frost (Rosamund Pikeová). Ale hlavne je tu
zbraò, ktorá mô*e znièi celý vesmír.
Tomu však musí Bond zabráni . Stihne pritom vyskúša
aj svoje nevidite¾né auto v naháòaèke na ¾ade s Gravesom
a zistí, *e Miranda nie je a* taká „frost“, ako sa zdalo...
V správnej chvíli dôjde aj na martini (nemieša , pretrepa ...).
Najnovšie dobrodru*stvo tajného agenta 007, dvadsia−
te v poradí, s názvom Dnes neumieraj natoèil re*isér Lee
Tamahori, ktorý o òom hovorí: „Takmer celý *ivot som
ve¾kým fanúšikom bondoviek. Bondovka pre mòa predsta−
vuje nepreniknute¾nú filmársku pevnos . Bývalo to o *e−
nách, o fintách a o vzh¾adnom špiónovi. A teraz je to o *e−
nách, o fintách a o vzh¾adnom špiónovi – a o ve¾kej akcii.
Je to nadèasová zále*itos , ktorá sa neustále vyvíja.“
Agentom 007 je opä Pierce Brosnan (Zajtrašok nikdy
neumiera, Aféra Thomasa Crowna), jeho partnerkou je
oscarová Halle Berryová (Oscar za Ples príšer, ïalej X−Men),
ïalej Toby Stephens, Rosamund Pikeová, Rick Yune.
Die Another Day (USA, 2002, 132 min.)
Ré-ia: Lee Tamahori. Scenár: Neal Purvis a Robert Wade.
Kamera: David Tattersall BSC. Hudba: David Arnold
(ústrednú pieseò Dnes neumieraj naspievala Madonna).
Hrajú: Pierce Brosnan, Halle Berry, Toby Stephens,
Rosamund Pike, Rick Yune, Kenneth Tsang.
PÁN PRSTEÒOV: DVE VE*E (2DVD)
Druhý diel filmovej ságy o nebez−
peènom putovaní, ktorého cie¾om
má by znièenie prekliateho Prs−
teòa moci. Druhý diel sa zaèína
tam, kde sa prvý skonèil. Opä je
hlavným hrdinom hobit Frodo.
Ten získal od svojho príbuzného
Bilba magický prsteò, po ktorom
tú*i temný pán Sauron. Frodo sa
164
PC REVUE 10/2003
pri svojom putovaní dostáva do centra súboja medzi sila−
mi svetla a temnôt.
V Dvoch ve*iach Frodo po rozdelení spoloèenstva zlo*e−
ného z jeho priate¾ov (èarodejníka, elfa, trpaslíka, ¾udských
bojovníkov i ïalších hobitov) pokraèuje v ceste na vrchol
sopky, aby na tomto mieste Prsteò raz a nav*dy znièil.
Prvý diel bol nominovaný na Zlatý glóbus, získal cenu
AFI, štyri Oscary (z 13 nominácií), nieko¾ko cien BAFTA a
zví azil na MTV Movie Awards. Vïaka záujmu divákov
celosvetové tr*by presiahli 850 miliónov dolárov a pre−
dovšetkým presvedèil priaznivcov knihy, *e tento dnes u*
klasický príbeh je mo*né úspešne sfilmova .
DVD bonusy:
poh¾ad do zákulisia
odkryté tajomstvá produkcie:
Ako sa nakrúcal Pán prsteòov – Dve ve*e
Návrat do Stredozeme
krátky film v ré*ii Seana Astina: Dlhý a Krátka
ako sa nakrúcal film Dlhý a Krátka
krátke bonusy, pozrite sa zblízka na obyvate¾ov Stredozeme:
Temné sily
Edoras: hlavné mesto Rohanu
Gandalf Biely
Bitka o Helmov *¾ab
Vytváranie zvukov Stredozeme
Tvorovia Stredozeme
Zbrane a brnenie
Stvorenie Gluma
exkluzívnych 10 minút
èriepky z nakrúcania filmu: Pán prsteòov: Návrat krá¾a
pôvodné filmové upútavky a TV uká*ky
hudobný videoklip Emiliany Torrini
uká*ka videohry Pán prsteòov: Návrat krá¾a
uká*ka rozšírenej DVD verzie Pán prsteòov – Dve ve*e
The Lord of the Rings: The Two Towers
(Nový Zéland/USA, 2002, 179 min.)
Ré-ia: Peter Jackson. Scenár: Fran Walshová, Philippa
Boyensová, Stephen Sinclair, Peter Jackson pod¾a románu
J. R. R. Tolkiena. Kamera: Andrew Lesnie. Hudba:
Howard Shore. Hrajú: Elijah Wood, Viggo Mortensen,
Ian McKellen, Sean Astin, Orlando Bloom, John Rhys−
Davies, Billy Boyd, Dominic Monaghan, Christopher Lee,
Andy Serkis, Miranda Ottoová, Hugo Weaving, Cate
Blanchettová, Bernard Hill, Karl Urban, David Wenham,
Brad Dourif, Liv Tylerová.
INTACTO
Pravdepodobnos , *e lietadlo, v kto−
rom cestuješ, sa zrúti, je jedna k
miliónu. Pravdepodobnos , *e to
ako jediný pre*iješ, je jedna k 237
miliónom!!!
Tomas, ktorého *iví zlodejèina,
to š astie mal. Pre*il leteckú katas−
trofu. Pois ovací agent Federico ze−
metrasenie, podnikate¾ Sam vojnu
a policajtka Monica automobilovú nehodu. Takí rozdielni
¾udia, a predsa majú nieèo spoloèné: DAR priláka š astie.
Š astie toti* nesúvisí s náhodou. Ani s nemenným osu−
dom. Mô*eš ho k sebe priláka , polapi ho a zaisti si ví azstvo
v rulete, kartách a mo*no aj v *ivote. Musíš však ma DAR.
Mô*eš sa s ním narodi , mô*eš si ho kúpi , mô*e ti ho niekto
ukradnú . Èo sa však dá celkom urèite: dá sa zneu*i .
Intacto (Španielsko, 2001, 108 min.)
Ré-ia: Juan Carlos Fresnadillo. Scenár: Juan Carlos
Fresnadillo, Andrés M. Koppel. Kamera: Xavi Giménez.
Hudba: Lucio Godoy. Hrajú: Max von Sydow, Leonardo
Sbaraglia, Eusebio Poncela, Mónica López, Antonio Dechent,
Guillermo Toledo, Alber Ponte, Andrea San Vicente.
HOLLYWOOD, HOLLYWOOD
Linda by chcela, aby ju niekto mi−
loval. Carl miluje svoju *enu Lee. Lee
robí všetko preto, aby ju miloval
Calvin. Calvin hrá Nicholasa, ktorý
zistí, *e miluje Catherine. Catherine,
ktorá je v skutoènosti Francescou,
nachádza pravú lásku a Gus miluje
sám seba.
Full Frontal Stevena Soder−
bergha je príjemná komédia o sied−
mich ¾uïoch, ktorí sú prepojení jemnými a komplikovaný−
mi vz ahmi. Odohráva sa v súèasnom Los Angeles a po−
mô*e nám opä raz preniknú do zákulisia šoubiznisu...
Full Frontal (USA, 2002, 101 min.)
Ré-ia: Steven Soderbergh. Scenár: Coleman Hough.
Kamera: Steven Soderbergh. Hudba: Jacques Davidovici.
Hrajú: Julia Roberts, David Duchovny, Brad Pitt, Nicky Katt.
SOM AGENT
CIA stojí pred a*kou úlohou. Stra−
tila sa nová tajná zbraò, nevidite¾né
lietadlo. Je podozrenie, *e sa dosta−
la do rúk teroristom. Pátraním po lie−
tadle poveria superagenta Alexa
Scotta (Owen Wilson) a neporazi−
te¾ného boxerského šampióna Kelly−
ho Robinsona (Eddie Murphy). Osud
¾udstva le*í v ich rukách, ale a* keï
sa zbavia vzájomnej antipatie.
I Spy (USA, 2002, 96 min.)
Ré-ia: Betty Thomasová. Scenár: Marianne Wibberley,
Cormac Wibberley, Jay Scherick, David Ronn. Kamera:
Oliver Wood. Hudba: Richard Gibbs. Hrajú: Eddie
Murphy, Owen Wilson, Famke Janssen, Malcolm
McDowell, Gary Cole, Phill Lewis, Viv Leacock.
KNIHA D*UNGLE 2
Mauglí, Balú, Šer Chán a všetky
ostatné postavy známe z Knihy
d*ungle sa vracajú na plátna kín
po vyše tridsiatich rokoch, aby oèari−
li úplne novú generáciu návštevní−
kov v ïalšom celoveèernom kresle−
nom filme.
Dej Knihy d*ungle 2 priamo nad−
väzuje na dej slávneho filmu z ro−
ku 1967 (posledného, na ktorom
sa ešte osobne podie¾al samotný zakladate¾ spoloènosti,
nezabudnute¾ný Walt Disney). V tomto pokraèovaní sa
Mauglí pohybuje medzi dvoma svetmi. lije v osade medzi
¾uïmi a prvýkrát spoznáva, aké to je, *i v milujúcej rodine.
Najbli*šie má k svojmu nevlastnému bratovi Rand*anovi a k
svojej najlepšej priate¾ke Šantí, dievèa u, ktoré ho vytiahlo z
d*ungle. li v spoloènosti ¾udí však znamená pridr*iava sa
¾udských zvyklostí a pravidiel, èo èasto znamená obmedzova−
nie slobody, na ktorú bol zvyknutý poèas svojho vo¾ného
*ivota v d*ungli. Tú sa mu stále nepodarilo vyrva zo svojho
srdca. Je mu smutno za starým priate¾om medveïom Balú,
ktorému Mauglí takisto ve¾mi chýba...
The Jungle Book 2 (USA/Austrália, 2003, 72 min.)
Ré-ia: Steve Trenbirth. Scenár: Karl Geurs. Hudba: Joel
McNeely. Hrajú v slovenskom znení: Tomáš Hallon
(Mauglí), Ivo Gogál (Balú), Michal Dutka (Rand*an),
Gabriela Radimáková (Šantí), Leopold Haverl (Hathi),
Peter Rúfus (Bagíra).
S E R V I S
Tipy a triky pre Windows
VYTVORENIE VLASTNÉHO
MOTÍVU (XP)
Motív pracovnej plochy je preddefinovaná skupina elemen−
tov okien (window elements), ktorá slú*i na zmenu vzh¾a−
du pracovnej plochy a na zosobnenie celého poèítaèa. Mo−
tív ovplyvòuje celkový vzh¾ad pracovnej plochy vrátane po−
zadia, šetrièa obrazovky, ikoniek, farieb, písiem, ukazova−
te¾ov myši a zvukov.
Obr. 1
Vlastné nastavenia plochy
Na vytvorenie vlastného motívu zadajte Štart | Nasta−
venia | Ovládací panel | Zobrazenie. Na zálo*ke Motív
si v sekcii Motív vyberte motív, ktorý chcete modifikova .
Teraz kliknite na zálo*ku Plocha a zvo¾te si pozadie a pod−
kladovú farbu pre váš motív. Kliknutím na tlaèidlo Vlastné
nastavenia plochy máte mo*nos zvoli , ktoré polo*ky sa
budú na pracovnej ploche objavova , a mô*ete zmeni aj
ich ikonky (obr. 1). Pokraèujte zálo*kou Šetriè obrazovky,
kde si vyberte šetriè obrazovky pre váš motív a takisto na−
stavte èas, po ktorom sa má aktivova . Na zálo*ke Vzh¾ad
je mo*né vykona najviac nastavení. V sekcii Okná a tla−
èidlá si zvo¾te klasický vzh¾ad alebo vzh¾ad Windows XP.
Ïalej zvo¾te farebnú schému a ve¾kos písma. Po kliknutí
na tlaèidlo Efekty sa vám objaví dialógové okno s nasta−
vením grafických efektov. Asi najdôle*itejšie je dialógové
okno, ktoré vyvoláte kliknutím na tlaèidlo Spresni. Tu
máte mo*nos detailne nastavi farby jednotlivých èastí
okien alebo plochy a aj druh a ve¾kos písma. Odporúèam
nastavi najmä polo*ku Záhlavie aktívneho okna (obr. 2).
Ukazovatele myši nastavíte zadaním Štart | Nastave−
nia | Ovládací panel | Myš | Ukazovatele a zvukovú
schému zadaním Štart | Nastavenia | Ovládací panel |
Zvuky a zvukové zariadenia | Zvuky. Dialógové okno
Zobrazenie – vlastnosti však nezatvárajte!
Ak u* máte motív hotový, prepnite sa spä na zálo*ku
Motív a kliknutím na tlaèidlo Ulo-i ako celý motív ulo*te.
Kliknutím na tlaèidlo Pou-i sa motív aplikuje. Viacero mo−
tívov pre Windows XP nájdete napríklad na WWW stránke
www.themexp.org.
PORADIE SÚBOROV
V PRIESKUMNÍKOVI (XP)
Ak pou*ívate Windows XP, mo*no ste si všimli odlišné zo−
raïovanie súborov v Prieskumníkovi napríklad oproti Win−
dows 9x. Táto odlišnos sa týka iba súborov, ktoré vo svojom
mene obsahujú èíslice. Windows XP majú toti* iný prístup k
usporadúvaniu èíselných re azcov. Uvediem príklad. Máme
šes súbor s nasledujúcimi názvami: súbor401, súbor4_01,
súbor4_128, súbor5, súbor501 a súbor6. Usporiadanie tých−
to súborov vo Windows 9x je takéto:
súbor4_01
súbor4_128
súbor401
súbor5
súbor501
súbor6
Vo Windows XP je však usporiadanie odlišné:
súbor4_01
súbor4_128
súbor5
súbor6
súbor401
súbor 501
Ak máte nainštalovaný Service Pack 1, návrat k tradièné−
mu usporadúvaniu je mo*ný editáciou registrov. Vyh¾adaj−
te teda v registroch k¾úè HKEY_CURRENT_USER \ Soft−
ware \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ Policies
\ Explorer (pre aktuálneho pou*ívate¾a), prípadne HKEY_
LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \ Windows \
CurrentVersion \ Policies \ Explorer (pre všetkých pou*í−
vate¾ov), vytvorte v òom novú polo*ku DWORD s názvom
NoStrCmpLogical a priraïte jej hodnotu 1. Zmeny sa pre−
javia po reštarte Windows.
Nastavenie:
Mo;nosti podpisov ovládaèov
Je tu však aj druhé, jednoduchšie riešenie. Zadajte Štart
| Nastavenia | Ovládací panel | Systém a na zálo*ke
Hardware kliknite na tlaèidlo Podpisy ovládaèov v sekcii
Správca zariadení. Objaví sa dialóg Mo-nosti podpisov
ovládaèov (obr. 4). Pri pokuse o inštaláciu nepodpísaných
ovládaèov máte tri mo*nosti:
Ignorova – nainštalova softvér a nevy*adova súhlas
Upozorni – v*dy zobrazi výzvu na zvolenie akcie
Blokova – nikdy neinštalova nepodpísaný softvér ovládaèov
Zaškrtnite mo*nos , ktorá vám vyhovuje, a mo*nos
Nastavi túto akciu ako predvolenú akciu systému v sek−
cii Mo-nosti správcu. Svoj zámer potvrïte. Zmeny sa pre−
javia po reštarte Windows.
Nastavenie:
Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Policies \
Microsoft \ Windows NT \ Driver Signing]
Názov: BehaviorOnFailedVerify
Typ: REG_DWORD
Hodnota: pod¾a potreby
PRÍSTUP K SÚBOROM AVI (XP)
Ak kliknete pravým tlaèidlom na Kôš na pracovnej ploche,
vyvoláte tým kontextové menu, v ktorom sa nachádza nie−
ko¾ko mo*ností. Jednou z nich je aj mo*nos Vlastnosti, ktorá
umo*òuje prístup k nastaveniam Koša. Niekedy je však opod−
statnené, najmä z bezpeènostných dôvodov, túto mo*nos
zakáza .
V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \
Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ Po−
licies \ Explorer, ak chcete mo*nos Vlastnosti zakáza
všetkým pou*ívate¾om, alebo vetvu HKEY_LOCAL_MA−
CHINE \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVer−
sion \ Policies \ Explorer, ak chcete túto mo*nos zakáza
len aktuálne prihlásenému pou*ívate¾ovi, a vytvorte v nej
novú DWORD polo*ku s názvom NoPropertiesRecycleBin.
Na zakázanie mo*nosti Vlastnosti jej priraïte hodnotu 1.
Nastavenie:
Ak vo Windows XP pri prechádzaní po disku narazíte na
adresár s väèším mno*stvom súborov AVI, nastane urèité
spomalenie. Toto spomalenie je zapríèinené snahou Win−
dows XP naèíta informácie z týchto súborov AVI. Vyp−
nutie tejto funkcie je mo*né editáciou registrov. Nájdite
vetvu HKEY_CLASSES_ROOT \ CLSID \ {87D62D94−71B3−
4b9a−9489−5FE6850DC73E} a premenujte ju na HKEY_
CLASSES_ROOT \ CLSID \ −{87D62D94−71B3−4b9a−9489−
5FE6850DC73E} (znamienko mínus pred názov). Zmeny
sa prejavia po reštarte Windows.
Nastavenie:
PODPÍSANÉ OVLÁDAÈE (XP)
Nastavenie farieb motívu
Obr. 4
Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \
Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]
Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \
Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]
Názov: NoStrCmpLogical
Typ: REG_DWORD
Hodnota: 1
Vetva: [HKEY_CLASSES_ROOT \ CLSID \ {87D62D94−71B3−
4b9a−9489−5FE6850DC73E}]
Obr. 2
peèná a nemala by vies k *iadnym problémom so stabili−
tou systému. To znamená, *e ovládaè bez podpisu, hoci
ste si ním istí, nainštalujete len a*ko. Je tu však mo*nos ,
ako obís toto nastavenie a inštalova aj nepodpísané ovlá−
daèe bez akéhoko¾vek upozornenia systému.
Prvým riešením je editácia registrov. Vyh¾adajte teda
vetvu HKEY_ CURRENT_USER \ Software \ Policies \ Mic−
rosoft \ Windows NT \ Driver Signing a vytvorte v nej
novú DWORD polo*ku s názvom BehaviorOnFailedVeri−
fy. Priraïte jej jednu z nasledujúcich hodnôt:
0 – povoli inštaláciu nepodpísaných ovládaèov
1 – varova pri inštalácii nepodpísaných ovládaèov
2 – zablokova inštaláciu nepodpísaných ovládaèov
Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.
Windows XP štandardne umo*òujú len
inštaláciu digitálne podpísaných ovlá−
daèov. Ide o ovládaèe, ktoré boli testo−
vané na kompatibilitu s Windows XP a
získali nálepku Designed for Microsoft
Windows XP (obr. 3). Inštalácia takých−
to ovládaèov by mala by úplne bez−
KÔŠ – VLASTNOSTI (2000/XP)
Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \
Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]
Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \
Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]
Názov: NoPropertiesRecycleBin
Typ: REG_DWORD
Hodnota: 1
Igor Kulman
10/2003 PC REVUE
165
S E R V I S
Media klub / výber z ponuky
MARCH! OFFWORLD RECON
Kombinácia strie¾aèky, arkády a
taktickej simulácie. Povediete
svoj tím bojovníkov cez atmosfé−
rické mar anské prostredie v boji
proti nespoèetným nepriate¾om.
Inovovaný systém FPS – ovládate
tím a na svet sa pozeráte oèami
velite¾a.
Arkádová pretekárska hra, v
ktorej riadite autá ovládané
rádiom. Hráè si mô*e vyskúša
rôzne typy pretekov. Hra obsa−
huje 10 tratí rozdelených do 3
skupín. Ka*dá skupina má svoj
vlastný dizajn a je zasadená do
špecifického prostredia.
Cena: 699 Sk
Objednávkový kód: CD102003−224
Cena: 699 Sk
Objednávkový kód:
ADOBE PREMIERE 6.5 – OBRAZOVÝ
PRÙVODCE
LINUX REDHAT (7.3 A 8.0)
V KANCELÁØI A DOMA
CD102003−225
ANGLICKY EFEKTÍVNE 2003 +
ANGLICKÁ GRAMATIKA
PHYSIKUS
Interaktívna výuèbová hra vás
vtiahne do sveta prírodných
zákonov, fyzikálnych rébusov a
fenoménov. Objemná multime−
diálna výuèbová èas , obohatená
o nároèné a prepracované troj−
rozmerné animácie, obsahuje
preh¾adne usporiadané vedomosti.
Multimediálny kurz na 8,
CD zahàòajúci ozvuèené
fotopríbehy, prekladové
cvièenia, testy, výklad
gramatiky pomocou ani−
mácií. Všetko sprevádza−
jú osvedèené technológie, ako je rozpoznávanie reèi,
plánovaè výuèby, tréner výslovnosti atï.
Cena: 999 Sk
Objednávkový kód: CD102003−226
Cena: 1799 Sk
Objednávkový kód: CD102003−227
PØÍKLADY A CVIÈENÍ Z INFORMATIKY
A VÝPOÈETNÍ TECHNIKY
ØEŠENÍ PØÍKLADÙ A CVIÈENÍ
Z INFORMATIKY A VÝPOÈ. TECHNIKY
Kniha sa stane vaším pomocní−
kom pri inštalácii, konfigurácii a
pou*ívaní Linuxu RedHat na
be*nej pou*ívate¾skej úrovni.
Opisuje, ako s minimálnymi fi−
nanènými nákladmi sprevádzko−
va a skonfigurova softvérové
vybavenie na úrovni súèasných
štandardov.
Uèebnica obsahuje desiatky
teoretických i praktických cvièení
z oblastí preberaných v informa−
tike a výpoètovej technike
v základných a stredných ško−
lách. Ku knihe prakticky súbe*ne
vychádza i druhá èas s riešením
(objednávkový kód:
594K102003AN).
Kniha obsahuje riešenia a odpo−
vede na všetky teoretické otázky
a postupy vypracovania praktic−
kých otázok. Riešenie je vypraco−
vané tak, *e pri teoretických
otázkach je správna odpoveï
dopísaná do miest na odpoveï
študenta alebo je podèiarknutá
správna mo*nos .
Autor: Douglas Dixon Vydavate¾: Idnes Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 264
Autor: Miroslav Milda Vydavate¾: Kopp Dodávate¾:
ANIMA Košice Poèet strán: 158
Autor: Pavel Navrátil Vydavate¾: Computer Media Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 120
Autor: Pavel Navrátil Vydavate¾: Computer Media Dodávate¾: Anima Košice Poèet strán: 132
Cena: 507 Sk
Objednávkový kód: 591K102003AN
Cena: 252 Sk
Objednávkový kód: 592K102003AN
Cena: 186 Sk
Objednávkový kód: 593K102003AN
Cena: 220 Sk
Objednávkový kód: 594K102003AN
VYPALUJEME CD NA POÈÍTAÈI
V REKORDNÍM ÈASE
BEZPEÈNOST MALÝCH POÈÍTAÈOVÝCH
SÍTÍ (praktické rady a návody)
LINUX PRAKTICKÁ BEZPEÈNOST
Autor zaèína základným opisom
vypa¾ovacej mechaniky a CD−ROM,
postupne vás zasvätí do problema−
tiky efektívneho vypa¾ovania kom−
paktných diskov, oboznámi vás
s vypa¾ovacími programami
i s tým, ako mo*no vypa¾ova CD
priamo z operaèného systému
Microsoft Windows XP.
Autor: Jan Pecinovský Vydavate¾: GRADA Poèet
strán: 84
Kniha je napísaná expertom
na zabezpeèenie Linuxu s viac
ako desa roènými skúsenos ami.
Autor vás nauèí všetky štandard−
né i vyspelé techniky, ktoré musí−
te pozna , aby ste ochránili svoje
systémy Linux. Tieto techniky
podrobne ilustrujú stovky jasných
a konzistentných príkladov.
Autor vám priblí*i ochranu dát
medzi pou*ívate¾mi striedajúcimi
sa pri poèítaèi, ochranu dát pri
práci v sieti, aktualizáciu operaè−
ného systému, nezabúda ani na
kontrolu zabezpeèenia poèítaèa,
vysvetlenie problematiky filtrova−
nia IP a nového spôsobu ochrany
dát.
Cena: 129 Sk
Objednávkový kód: 595K102003G
Autor: Jaroslav Horák Vydavate¾: GRADA Poèet
strán: 200
Cena: 289 Sk
Objednávkový kód: 596K102003G
ADOBE PREMIERE JEDNODUŠE
CORELDRAW 11 – UAivatelská pøíruèka
KNIHA SO Z¼AVOU
PRE PREDPLATITE¼OV
Autor: Ramón J. Hontanón Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 438
Cena: 725 Sk
Objednávkový kód: 597K102003G
Objednávkový kód: 601K102003C
Cena: 659 Sk
Obrazový sprievodca prevedie
zaèiatoèníkov, ale aj pokroèi−
lejších u*ívate¾ov programom
postupne krok za krokom.
Samozrejmos ou sú rôzne typy
obrazových i zvukových prelína−
èiek, strihy, titulkovanie, mixá*e
zvuku a pridávanie rôznych zvukových a obrazových
efektov.
Autor: William R. Stanek Vydavate¾:
COMPUTER PRESS Poèet strán: 535
KNIHY
CD TITULY
RC CARS
MICROSOFT WINDOWS
SERVER 2003
Kapesní rádce administrátora
NAPROGRAMUJTE SI VLASTNÍ HRU
VE FLASHI
Publikácia vás oboznámi s funk−
ciami a pou*ívaním najvýznam−
nejších programov z balíka
CorelDRAW vrátane neprávom
zabúdaného Photo−paintu.
Výklad je sprevádzaný cvièenia−
mi. Na sprievodnom CD nájdete
vzorové príklady a rôzne u*itoèné
doplnky k programu.
Autor vás v knihe prevedie
základnými technikami tvorby
hier vo Flashi, zasvätí vás do
pou*ívania ActionScriptu a
postupne vytvoríte nieko¾ko vzo−
rových typov hier. Na sprievod−
nom CD nájdete hotové hry
spolu s ich programovým
kódom..
Autor: Kamil Špelda Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 100
Autor: Dušan Kadavý Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 220
Autor: Jiøí Fotr Vydavate¾: Computer Press Poèet
strán: 216
Cena: 189 Sk
Objednávkový kód: 598K102003C
Cena: 367 Sk
Objednávkový kód: 599K102003C
Cena: 297 Sk
Objednávkový kód: 600K102003C
Chcete i vy prezentova svoje
videoklipy vo forme, ktorá zauj−
me svojou preh¾adnou štruktú−
rou, digitálnymi efektmi alebo
zaujímavým zvukom? Táto kniha
vás to nauèí. V knihe nájdete
i test, v ktorom si overíte získané
znalosti a zistíte, kde máte ešte
medzery.
Ïalší z ve¾mi ob¾úbených vreckových poradcov admi−
nistrátora sa tentoraz zameriava na ka*dodennú sprá−
vu, nové funkcie a konfiguráciu Windows Servera
2003. Systém Microsoft Windows Server 2003 pred−
stavuje dôle*itý „skok“ v oblasti spo¾ahlivosti, dostup−
nosti, mo*ností správy a zabezpeèenia. Kniha obsa−
huje efektívne postupy, tipy a praktické rady. Náj−
dete tam aj ve¾a prvkov u¾ahèujúcich èítanie – po−
drobné postupy, pokyny, zoznamy, tabu¾ky so struè−
nými preh¾admi...
Pozor: Pre predplatite¾ov z¾ava 20 % z ceny knihy!
(Staèí, ak pri objednávke uvediete svoj nárok na
z¾avu a dopíšete svoje predplatite¾ské èíslo.)
NÁZOV TITULU
OBJED. KÓD
CENA
NÁZOV TITULU
OBJED. KÓD
Ang. – slov., slov. – ang. multimediálny slovník
Another War
Autoškola
Èeské kliparty 2
Domácí uèitel angliètiny – 1. diel
Domácí uèitel angliètiny – 2. diel
Domáci uèite¾ nemèiny
Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov)
NHL 2003
PC Elektro 2
PC na maximum
Anglicky efektivnì
Nìmèina efektivnì
CD82000−66
CD112002−185
CD72002−174
CD22001−92B
CD52001−115A−1
CD52001−115A−2
CD52001−115B
CD42002−164
CD112002−184
CD42000−59
CD72001−134
CD102000−76
CD102000−76B
699 Sk
999 Sk
499 Sk
592 Sk
999 Sk
999 Sk
999 Sk
1722 Sk
1699 Sk
399 Sk
399 Sk
999 Sk
999 Sk
Celá rodina milionáøem – Dìjepis
Celá rodina milionáøem – Všeobecný pøehled
Eurotran 2000 – prekladaè ang. internetových stránok
Kilometrovník Európy
Multimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN)
Operation Flashpoint
Time Machine + Devil Inside – Game 4U Special
Toca tourning cars – Game4U
TS detský kútik II
Warcraft 3: Reign of chaos
James Bond 007: Nightfire
The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring
SIM CITY 4
CD42002−161
CD42002−162
CD699−19
CD42001−106
CD112002−187
CD72001−131
CD92002−179
CD92002−180
CD62002−173
CD72002−176
CD22003−192
CD22003−193
CD32003−196
CENA
799 Sk
799 Sk
1169 Sk
1399 Sk
699 Sk
999 Sk
399 Sk
299 Sk
699 Sk
1599 Sk
1699 Sk
1499 Sk
1799 Sk
Uvedené CD−ROM a kniAné tituly si môAete objedna[ prostredníctvom vloAeného objednávkového lístka.
166
PC REVUE 10/2003
FEJTÓN:
KAM SO STARÝM POÈÍTAÈOM
Technológie napredujú nezastavite¾ne vpred, a tak nie je
vôbec prekvapením, De naše poèítaèe zastarávajú ove¾a rých−
lejšie, ako by sme si mohli DelaE. Kam však odloDiE svoje staré
PC, ktoré ešte nestihlo odísE na veèný odpoèinok do poèítaèo−
vého neba?
Šrot sem, šrot tam... O tom, De poèítaè, ktorý bol ešte moDno
pred dvoma èi tromi rokmi skutoèným dravcom z poh¾adu
výkonu, je dnes iba obstaroDným kusom domáceho nábytku,
skutoène niet pochýb. Neèudo. Kto „zaspal dobu“ a neveno−
val sa priebeDnému aktualizovaniu hardvéru s „výhodným“
odpredajom starých komponentov, ten sa dnes uD môDe iba
so smútkom v oèiach pozeraE na to, èo mu zostalo na pra−
covnom stole. Hodnota takéhoto poèítaèa je èasto ve¾mi
nízka, a tak uD nie je takmer predstavite¾né, De by bolo moDné
výhodne ho odpredaE. Ove¾a horšia situácia nastáva pri poèí−
taèoch, ktorých dátum narodenia siaha do dávnejších èias. Pri
stretnutí s takýmito exemplármi je moDné urobiE iba dve veci:
trpko zaplakaE alebo sa ponoriE do nostalgických spomienok.
Ak sa teda rozhodneme zakúpiE nového „EaDného koòa“ a
nahradiE ním opotrebovaný muzeálny exemplár, vynára sa
otázka: kam s jeho predchodcom? Na smetisko alebo nebodaj
do kovošrotu, èi do zberu nebezpeèných odpadov? Iste nie.
MoDností sa naèrtáva dosE. Skúsime sa teda pozrieE na to, èo
robiE v takýchto prípadoch.
Pobavenie. ZaèaE môDeme tými najpomalšími strojmi, ktoré
dnes uD iba so znaènými EaDkosEami nájdu vyuDitie. „Dvaosem−
šestka“ èi nebodaj „ixtéèko“, ktoré sú v súèasnosti svojím výko−
nom príliš pomalé i pre chovancov internátnych škôl pre men−
tálne zaostalých, sa uD nehodia takmer na niè. Ak nie ste váš−
nivými elektrotechnikmi, ktorí by ich dokázali vyuDiE ako ria−
diace stredisko èi operaènú centrálu pre svoju domácnosE,
môDete ich vyuDiE na zábavu. Vypitvaný monitor s osadeným
akváriom dokáDe elegantne skrášliE detskú izbu, garáD èi
chodbu.
Ak patríte k ¾uïom, ktorí sa radi zabavia na hlúposti a
chamtivosti iných, moDno vás poteší nasledujúci plán. Vo väè−
šom vedre alebo vo vani zamiešajte betón, ktorým kompletne
zalejete útroby poèítaèa i monitora. Tí, ktorým sa nechce inves−
tovaE, vystaèia i s naplnením štrkom èi pieskom. Teraz uD iba
postaèí takto pripravenú návnadu s hmotnosEou prevyšujúcou
minimálne päEdesiat kilogramov umiestniE na frekventované
priestranstvo a èakaE, kto sa ulakomí. Garantujem vám, De beh
s takýmto lupom je moDný iba na pár desiatok metrov. Tam sa
môDe zábava zaèaE s novým aktérom. Záznam tejto netradiè−
nej disciplíny na kameru s jej uverejnením na webe neprinesie
pôDitok iba vám, ale i ostatným. MôDete iba dúfaE, De náhodní
aktéri sa nikdy nedozvedia, De prekvapenie ste im pripravili vy.
Rýchly ako blesk... Ak nepatríte k „podrazákom“, môDeme sa
zamyslieE nad duchaplnejšími moDnosEami. Ak sa porozhliadne−
te po okolí alebo v radoch svojich príbuzných, iste narazíte na
postarších ¾udí, ktorí nezaujímajú k technike negatívny postoj.
Univerzity tretieho veku sa dnes plnia záujemcami o poèítaèe,
takDe nájsE nového potenciálneho majite¾a pri súèasnej ekono−
mickej situácii a výške Divotnej úrovne by nemal byE problém.
A De je darovaný poèítaè pomalý? So stúpajúcim vekom klesá
rýchlosE reflexov, takDe ono sa to èasom vyrovná a poèítaè
bude stále iba rýchlejší a rýchlejší. A èo v prípadoch, ak to tak
nie je? Darovanému koòovi na zuby nepozeraj! Rozvíjanie moz−
govej èinnosti odporúèa deväE z desiatich geriatrov. Ten jeden
chýbajúci (kaDdý desiaty) je uD pacientom svojich kolegov.
Brokovnica v zálohe. Nielen dôchodcovia sú vhodným ob−
jektom prijímania darov. ¼ubovo¾ný príspevok ve¾mi ocenia
školy, kniDnice, charita – v tomto prípade, samozrejme, za
odvoz. VláèiE sa so starými, vynikajúco tienenými skrinkami,
ktoré oEaDeli pod náporom prachu, nie je práve najlepší spô−
sob trávenia èasu. Tu pomôDe inzerát v znení: „Darujem za
odvoz digitálny šrot. Funkèné PC. Zn.: Iba pre organizácie.“ Ak
sa vám však domov zaènú dobíjaE cez všetky vetracie otvory
svedkovia Jehovovi pod zámienkou odobratia prebytoèného
hardvéru, pamätajte na to, De èas letí. V takýchto prípadoch
iba rýchlo prestrète PC pomedzi škáru vchodových dverí a
zabuchnite dvere. Ak nepochopia, pomôDe výstraDný výstrel
brokovnicou do vzduchu.
Man;elka by tie; rada (PC). Ak sa vám nedarí z rodinného
rozpoètu vydolovaE posledných pár tisícok chýbajúcich na
kúpu nového stroja, môDete vyuDiE zaruèene spo¾ahlivú lesE.
DarovaE prestarnutú ozrutu svojej manDelke. Ako však vyvolaE
jej záujem? Programy ako virtuálny kaderník, všetko o mejka−
pe alebo virtuálna kuchárka naisto zapôsobia. Ak v nej vyvolá−
te pocit krotite¾ky PC (èo i len na chví¾u ma¾ovaním v paint−
brushi), v ohúrení zabudne i na to, De peniaze, ktoré miniete
na nové PC, pochádzajú z rezervného fondu na jej norkový
koDuch èi na nezmyselnú vianoènú dovolenku so svokrou. Ako
však zaruèiE úspech svojho plánu? Zlaïte farbu monitora a
skrinky s výbavou spálne. Sprejovka za stovku dokáDe divy...
Detváky. Naivne sa domnievaE, De deti prichádzajúce do styku
s kamarátmi vlastniacimi skutoèný herný stroj alebo aspoò
konzolu ocenia darovanie starého poèítaèa, na ktorom
pobeDia iba hry z osemdesiatych rokov, ktoré uD upadli do
zabudnutia, skutoène nemá cenu. KaDdý nadbytoèný „krám“ v
izbe je im iba na Earchu, a tak vzniká riziko, De vás èoskoro
navštívi nahnevaný sused, ktorého hlava sa za èudesných okol−
ností zakliesnila v obrazovke padajúceho monitora. Plastiky sú
dnes príliš drahé a je málo pravdepodobné, De vám pri finan−
covaní pomôDe vaša poisEovòa. Ak nedokáDete u tých naj−
mladších (ktorí ani zïaleka nemajú preh¾ad o svete) vyvolaE
skutoèný záujem o textový procesor a tlaè na ihlièkovej tlaèiar−
ni, radšej na túto moDnosE ihneï zabudnite. Nástenkári z pele−
chov dnes uD nie sú v móde.
Máme doma sieP. Ak sa vám uD zopárkrát podarilo doma
prepásE poslednú šancu na upgrade a vaša domácnosE sa zaèí−
na plniE pracovnými stanicami najrôznejších parametrov,
vytvorenie lokálnej siete je vynikajúca myšlienka. Pri výbere
vhodného kandidáta (èím výkonnejšieho, tým lepšie) na posky−
tovanie serverových sluDieb tak môDete dosiahnuE pri pouDití
terminálových sluDieb dostatoène výkonnú stanicu takmer zo
všetkého, èo vám padne pod ruku. PreháòaE to však skutoène
nemá cenu. Ak zistíte, De poèet poèítaèov zaèína prekraèovaE
poèet èlenov domácnosti, niekde bude zrada. Buï ste zamest−
nancom elektrární a o úèty za energiu sa nemusíte staraE,
alebo vám niekto zasekol prsty v zásuvke a nedokáDete ich
správne pouDiE na poèítanie. Je tu však i iná moDnosE. Na poto−
ku za domom máte postavenú malú (z)vodnú elektráreò. (Ak
vám na to príde manDelka, máte po všetkých strojoch...)
V znamení Tuxa. Vedomostí z odboru výpoètovej techniky
nikdy nie je dosE, a tak nie je márne porozhliadnuE sa trochu i
po GNU/Linuxe. Podpora staršieho hardvéru je vynikajúca,
hardvérové nároky pri správnom výbere nesiahajú do nebies.
V prípade vášho rozhodnutia sa predpokladá iba znaèná dávka
odvahy, dostatok vo¾ného èasu na experimentovanie, zaniete−
nie a pripojenie k internetu. Ak je vo vašom okolí niekto zbeh−
lý v tejto problematike, kto je ochotný pomôcE vášmu rastu,
niet uD preèo váhaE. Je práve posledný bod vo vašom prípade
problémom? Kontaktuje ma.
Riadiace stredisko na zemi v bezpeèí. Nie, nemusíte si za
domom postaviE kozmodróm, aby ste mali objekt svojho ovlá−
dania. BeDné PC môDete jednoducho premeniE na riadiacu cen−
trálu domácnosti. Dostupným softvérovým vybavením a tro−
chou technickej, lepšie povedané, elektrotechnickej zdatnosti
si môDete vytvoriE domáci bezpeènostný systém, ktorý vám v
prípade narušenia modemom prehrá správu na váš mobil.
Vo¾né priestranstvo poskytujú i sluDby odkazovaèa, faxu a
podobne. Ak patríte k tým „zámoDnejším“ a bývate v rodin−
nom dome, pribudnúE môDe riadenie kúrenia, vetrania, kame−
rový monitoring èi automatické zalievanie. S okopávaním v zá−
hrade sa však uD budete musieE vyrovnaE vlastnými silami.
PrePa;enie na stole? Ak pracujete s mnoDstvom informácií,
ktoré musíte súèasne vyhodnocovaE, aby ste dosiahli Delaný
výsledok, dvojica poèítaèov na pracovnom stole môDe byE
uDitoèná. Operaèné systémy dnešného charakteru, ktoré umoD−
òujú rýchle prepínanie medzi aplikáciami, poskytujú dostatoè−
ný priestor na takúto prácu, ak však nie ste vybavení dualhead
systémom, nebude vám to asi niè platné. Ak nemáte moDnosE
pripojiE súèasne dva monitory k systému, resp. potrebujete
pracovaE súèasne v dvoch operaèných systémoch, inú vo¾bu asi
nemáte. Pozor však, aby vás za pár rokov narastajúci poèet sys−
témov na jednom stole nevytlaèil z vášho bytu k susedom...
Ako na to? Aby sme sa zbavili starostí, kam so starým PC, je
potrebné vopred zabrániE tomu, aby sa doma poèítaèe
zaèali mnoDiE. Nie, nemám tým na mysli, aby ste im zabrá−
nili vo fyzickom kontakte. O Diadnej digitálnej kopulácii,
ktorej výsledkom bola èo i len obyèajná kalkulaèka, správy
zatia¾ nie sú. Vèasný upgrade systémov, ktorý minimalizuje
straty, pomôDe udrDaE situáciu pod kontrolou. Ak je však uD
neskoro, nezostáva niè iné iba nejaký ten rok ešte vyèkaE a
zakúpiE si nový exemplár.
Milan Gigel
ZOZNAM INZERENTOV
Firma
1. ACER
2. AGEM
3. AGORA PLUS
4. AKTIS
5. ALEF NULA
6. ALLIED TELESYN
7. AP MEDIA
8. APC
9. ASBIS SK
10. ASM SLOVAKIA
11. AV DIGITAL
12. BGS
13. BSP
14. CANON
15. CASABLANCA
16. CASSO COMP
17. CASPER
18. CÍGLER SOFTWARE
19. CODUM
20. COLUMBEX
21. COMPUTER ASSOCIATES
22. CONQUEST
23. CQ SERVICES
24. DATA
25. DATALAN
26. DIAL TELECOM
27. EMSONIC
28. ESET
29. EURO MEDIA
30. EUROTEL
31. EUROWEB
32. EXPERT&PARTNER
33. EXPO PLUS
34. FERIMEX
35. FUJIFILM
36. GEMMA
37. GRAS
38. GTS SLOVAKIA
39. HAMA SLOVAKIA
40. HDS
41. HEWLETT−PACKARD
42. HT COMPUTERS
43. IDENTCODE
44. IMAGE SUPPLIES
45. INCA
46. INFO CONSULT
47. ITAPA
48. JOYCE
49. K+K
50. KONSIGNA
51. KROS
52. KYOCERA
53. LAMA PLUS
54. LIBRA
55. METROLOGIE
56. MINOLTA
57. NEC
58. NIKON
59. OKI
60. OLYMPUS
61. OPAL MULTIMEDIA
62. ORACLE
63. P.E.S. CONSULTING
64. PANASONIC
65. PC BUSINESS
66. POSAM
67. PROCA
68. Q−PRODUCTS
69. S&H WARE
70. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE
71. SOFOS
72. SOFT−TRONIK
73. SOFTIP
74. SONY
75. STORMWARE
76. STUDIO LUX
77. SUNTEQ
78. SWS DISTRIBUTION
79. SYNTEX
80. SYSTEM ABC
81. TECOMPRINT
82. TECPROM
83. TELEGRAFIA
84. TEOS
85. TRONET
86. UNICORN
87. WEBGLOBE
88. XENON
89. XXL MEDIA
Strana
Tel. èíslo
29
60, 68, 78
(02/6381 0049)
34, 117
(02/6381 3873)
93
(02/4342 0946)
111
(02/4920 3810)
91
(+43/1/8762 441)
99
(02/6020 2111)
23
(+420/2/4144 2404)
75, 84, 81
(02/4487 1589)
98
(02/4446 2308)
112
(02/6828 6660)
64
(02/49101525)
54
(02/5443 0017)
49
149
(02/5825 2131)
97
(055/678 2243)
72
(02/4445 0574)
5, 61
(02/4446 2746)
111
(02/6353 2921)
12, 132
(02/6827 7777)
95
(02/4342 6811)
9, 11, 13
(02/4488 2145)
155
(02/4820 4911)
63, 66, 92, 100
(02/4487 3656)
125
16
(02/5825 2111)
19
(02/4923 4700)
127
(02/5930 5311)
3. OB., 31, 130, 137 (041/5116 111)
35
113
(02/5070 5000)
86, 90
(02/4924 1406)
121
(02/4342 1943)
65
(02/4564 1701)
87
76
(02/4445 1127)
163
(0908/300 901)
10
(02/5778 1111)
107
(033/648 1184)
109
(043/5864 382)
2. OB., 27, 51
(02/5020 5611)
7, 116
(02/5020 5611)
70
(035/7741 166)
86
(02/4487 2052)
112
(02/6353 4481)
110
(047/433 1286)
110
17
4. OBÁLKA
(041/5114 300)
55, 57, 59
(02/4488 4680)
93
(041/7071 011)
31
96, 145
(041/4361 302)
69
(02/6381 0688)
15, 25
(02/5556 3070)
37, 39
(02/6828 2575)
77
85
(02/4488 0785)
73, 82
(+420/2/224 890 157)
79
(02/4445 7933)
136
(051/7734 332)
67
(02/5822 3111)
134
(031/780 3419)
50
(02/5292 1423)
123
(02/4342 5000)
129, 131, 133
(02/4923 9111)
83
(033/5922 111)
135
(02/4525 7568)
114
(032/7443 836)
3, 33
71, 89
(02/5478 3980)
8
(032/7431 796)
118, 119
43
103
(02/5479 3647)
159
(02/6541 2980)
56
(046/5420 129)
9, 103
(02/4342 6811)
112
(02/4552 5471)
11
(038/5322 691)
139
(02/4425 5777)
154
(02/4341 3874)
47
(02/5341 1532)
94
(032/7436 104)
80
(02/5822 4111)
38
(02/4341 1940)
112
(02/5363 4961)
112
(0904/401 088)
110
(02/4464 4062)
10/2003 PC REVUE
167
Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md
PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003
Zástupca šéfredaktora: Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om
Senior editor: Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −po
Odborná redakcia: Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pk
Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm
Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −ds
Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) −mv
Hlavný sekretár: Lucia Marková (lmarkova@pcrevue.sk)
Administratíva: Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)
Daša Binèíková (dbincikova@pcrevue.sk)
Technický servis: Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)
Stáli spolupracovníci: Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk)
Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)
Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) −dk
Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ik
Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)
Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.sk) −ja
Ján Hanák (jhanak@pcrevue.sk)
Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)
Juraj Bednár (jbednar@pcrevue.sk) −jb
Juraj Okolièányi (jokolicanyi@pcrevue.sk)
Lukáš Staòa (lstana@pcrevue.sk)
¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −ll
Martin U8ák (muzak@pcrevue.sk)
Milan Gigel (mgigel@pcrevue.sk)
Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −mo
Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mt
Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph
Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pg
Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.sk)
Oto Komiòák (okominak@pcrevue.sk)
Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) −vl
Pokia¾ sa chcete sta naším predplatite¾om, mô*ete
pou*i jeden z nasledujúcich postupov:
pošlite nám objednávku, na základe ktorej vám
pošleme predtlaèenú poštovú pouká*ku s prideleným
VS, resp. zálohovú faktúru,
uhradíte poštovú pouká-ku typu A na náš úèet:
2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,
Kladnianska 60, 821 05 Bratislava
bankovým prevodom na úèet 2620081584/1100,
Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom na zákla−
de telefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾
nebude uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu
identifikova !
Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú po−
kraèova v odbere aj ïalší rok, si poštovú pouká*ku/
zálohovú faktúru nájdu vlo*enú v èasopise 2 me−
siace pred ukonèením predplatného. Po uhradení
zálohovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.
SÚA: HP DESKJET 5550
V predošlom èísle sme zverejnili výsledky sú a*e
o tlaèiareò HP DeskJet 5550, ktorú sponzorovala
spoloènos exe, s. r. o. Ví azom sa stal pán Vladimír
Výboh zo Zvolenskej Slatiny (vpravo), ktorému
cenu odovzdáva zástupca spoloènosti exe, s. r. o.,
Ing. Peter Gajdošech.
DTP: Martina Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)
Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)
Rediguje: Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)
Osvit: eM·Ha PREPRESS
Tlaè: Tlaèiareò Telem K & M
Internet pripojenie: EuroTel, GTS Slovakia
Adresa redakcie: Redakcia èasopisu PC REVUE,
Kladnianska 60, 821 05 Bratislava
tel.: +421 2 4342 0956
+421 2 4342 0957
fax: +421 2 4342 0958
E−mail: redakcia@pcrevue.sk
Http: www.itnews.sk, www.itregister.sk,
www.pcrevue.sk
PRIPRAVUJEME:
PCR è. 11/2003
Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−
cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−
ných reprodukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,
Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na
predplatné prijíma PONS, a. s., ka8dá pošta a doruèovate¾
Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do zahra−
nièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151, 821 08 Bra−
tislava, tel. è.: 02/5024 5239, fax: 02/5024 5361, e−mail:
zahranicna.tlac@pons.sk
Názory autorov nemusia súhlasiR s názormi redakcie.
Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−
dukcia èlánkov mo8ná len so súhlasom redakcie.
SÚA: NOD32
V augustovom èísle PC REVUE ste sa mohli zapoji
do sú a*e sponzorovanej spoloènos ou ESET, s. r. o.
o tri antivírusové programy NOD32.
Z došlých 643 odpovedí sme vy*rebovali 6 výhercov:
1. cena: AV program NOD32 2.0 s aktualizáciou
2 roky – Šimková Beáta, Nitrianske Pravno
2. – 3. cena: AV Program NOD32 2.0
s aktualizáciou 1 rok – Kulich Miroslav, Ve¾ký
Krtíš, Ploskoò Roman, Prešov
4. – 6. cena: firemné trièko – Uváèek Roman,
Bratislava; Èernák Radoslav, Vojèice; Ka*ik Ondrej,
Košice
Výhercom blahoDeláme a ako vDdy ich prosíme,
aby sa spojili s redakciou oh¾adom prevzatia cien.
Predplatné: e−mail: predplatne@pcrevue.sk
tel.: +421 2 4342 0956
+421 2 4342 0957
Poèas roka vyjde 12 èísel Cena jedného výtlaèku s CD
je 119 Sk Neobjednané rukopisy redakcia nevracia Redakcia si vyhradzuje právo na publikovanie uverejne−
ných príspevkov na internete a CD pri zachovaní autor−
ských práv
Na predtlaèenú poštovú pouká-ku vypíšte cenu
pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD,
bez CD, z¾avnené atï.). Ceny predplatného nájdete
v tabu¾ke na objednávkovom lístku vo vnútri èaso−
pisu, prípadne na www.pcrevue.sk.
Správne odpovede:
1. Ocenenie prestí*neho antivírusového magazínu,
ktorého rekordný poèet získal antivírusový prog−
ram NOD32, sa volá Virus Bulletin 100% Award.
2. Spoloènos ESET nedávno uvo¾nila v poradí štvr−
tú generáciu antivírusového systému NOD.
3. Antivírusový systém NOD32 bol vytvorený
a ïalej vyvíjaný na Slovensku.
4. Anketová otázka: S ko¾kými poèítaèovými infil−
tráciami (vírusmi, èervami, trójskymi koòmi) sa
v priemere za tý*deò stretávate?
so *iadnymi: 32,19 %; 1 – 5: 61,98 %; 6 – 10:
4,67 %; viac ako 15: 1,16 %
Inzercia: ¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)
tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621
Èíslo 10 október 2003 XI. roèník
Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objednali
PC REVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zapla−
tené 6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza
CD REVUE ka*dý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak
máte záujem, mô*ete si ostatné CD doobjedna .
Napríklad ak máte objednané PC REVUE od
è. 10/2002 do è. 9/2003, máte zaplatené CD
do èísla 4/2003, t. j. 5 ks CD si budete musie
doobjedna . Cena jedného CD pre predplatite¾ov
je 46 Sk, pre predplatite¾ov so z¾avou je 41 Sk
a pre ostatných je cena CD 60 Sk.
Test: lacné laserové
tlaèiarne
Domáce kino
Instant messaging
Ako na vlastnú
WWW stránku
Abeceda digitálnej
fotografie
Diagnostické
programy pre PC
Psychológia robotov
Nelegálny softvér
FÓRWARE